Cezhraničné vysielanie zamestnancov

Rozdiely medzi vyslaním zamestnanca, miestom výkonu práce v inom štáte a zahraničnou pracovnou cestou.

Autori: JUDr.et Mgr. Jozef Toman, PhD.
Dátum publikácie: 7. 6. 2017


Právny vzťah s cudzím prvkom – vyslanie ako výnimka z pravidiel medzinárodného práva súkromného

 V § 5 ods. 1 ZP sa upravuje postup, ak do pracovnoprávneho vzťahu vstupuje tzv. cudzí prvok. Tento cudzí prvok spôsobuje, že v prípade pracovnoprávneho vzťahu do úvahy môže pripadať aj aplikácia pracovného práva iného štátu. Aj v prípade vyslania do pracovnoprávneho vzťahu „vstupuje“ cudzí prvok (v tomto prípade ide o dočasné miesto výkonu práce v inom štáte, ako zamestnanec obvykle pracuje).

Príklad cudzieho prvku:

Zahraničný zamestnávateľ slovenského zamestnanca (cudzí prvok: zahraničný zamestnávateľ), zahraničný zamestnanec slovenského zamestnávateľa (cudzí prvok: zahraničný zamestnanec). Cudzím prvkom bude, hoci to v § 5 ods. 1 ZP priamo vymedzené nie je, aj miesto výkonu práce v cudzine (v inom štáte ako SR).

Vyslanie zamestnancov verzus miesto výkonu práce v inom štáte

Pojem vyslanie bude hlbšie vysvetlený v ďal­šej časti textu, avšak ešte predtým je nevyh­nutné zaoberať sa otázkou rozdielu medzi § 5 ods. 2 až 13 ZP (vyslanie) a § 43 ods. 5 ZP (miesto výkonu práce v inom štáte).

Otázka miesta výkonu práce v inom štáte je súčasťou Zákonníka práce podstatne dlhšie ako právna úprava vyslania, keďže tá začala byť relevantná až vstupom SR do EÚ.

V princípe vyslanie ako inštitút pracovného práva bol vytvorený aj s cieľom, aby cezhraniční poskytovatelia služieb (napr. výrobca zariadenia, ktoré je potrebné nainštalovať u objednávateľa) mohli túto činnosť vykonať v inom štáte EÚ (EHP) svojimi zamestnancami a aby na tieto osoby nebolo aplikované celé pracovné právo iného štátu, kde sa práca dočasne vykonáva (v mnohých prípadoch len niekoľko hodín či dní), čo by predstavovalo bariéru a sťažovalo poskytovanie služieb v rámci EÚ (EHP).

Rozdiel medzi vyslaním zamestnanca (§ 5 ods. 2 ZP) a zahraničnou pracovnou cestou (§ 57 ZP)

Vyslanie 
(§ 5 ods. 2 až 13)

Cezhraničné poskytnutie služby inej osobe prostredníctvom svojich zamestnancov – § 5 ods. 2 ZP (a aj čl. 1 ods. 3 smernice 96/71/ES) vymedzuje tri situácie.

Zahraničná pracovná cesta (§ 57)

Zamestnávateľ prostredníctvom zamestnanca neposkytuje cezhranične žiadnu službu v inom štáte inej osobe.

 

Článok je uvedený v skrátenom znení, jeho celé znenie nájdete v produkte Odborné články: 

Cezhraničné vysielanie zamestnancov – komentár (právna úprava EÚ, SR a vybraných štátov)

k téme pozri aj:

Nariadenie ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)

Smernica 96/71/ES Európskeho Parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z  15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu

Autor: JUDr.et Mgr. Jozef Toman, PhD.

Súvisiace dôvodové správy

Súvisiace komentované ustanovenia

Súvisiace odborné články

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené