§ 109 [Vklad spoločníka]

Obsah

§ 109 [Vklad spoločníka]

(1) Hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 eur.

(2) Na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Výška vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Celková hodnota vkladov musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločnosti.

(3) Ak sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, musí spoločenská zmluva obsahovať určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal.

Súvisiace ustanovenia: § 27, 59, 60, 110, 111, 113, 119, 123, 127, 143153

 

Z literatúry: Báčová, J. Pohledávky jako předmět nepeněžitých vkladu do kapitálových společností. Obchodní právo, 2000, č. 5; Eliáš, K. K některým sporným otázkám souvisejícím s vklady do obchodních společností. Právní praxe v podnikání, 1996, č. 4; Rabanová, M. Důsledky snížení hodnoty vkladu do obchodní společnosti. Obchodní právo, 1999, č. 11; Rabanová, M. Podnik jako předmět vkladu do obchodní společnosti. Obchodní právo, 2000, č. 2.

 

Typickým znakom spoločnosti s ručením obmedzeným, vzhľadom na to, že ide o kapitálovú spoločnosť, je vkladová povinnosť zakladateľov a spoločníkov. Vklady sú povinné a bez nich nie je možné založiť spoločnosť s ručením obmedzeným. Spôsobilé predmety vkladov sú vymedzené v ustanovení § 59 ods. 1, pričom sa rozdeľujú na peňažné a nepeňažné. Pri nepeňažných vkladoch ukladá Obchodný zákonník povinnosť ich ocenenia (znaleckým posudkom alebo odvodením hodnoty z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie overenej audítorom bez výhrad podľa § 59b ods. 3), zatiaľ čo peňažné vklady sa neoceňujú, pretože ich hodnotu vyjadruje nominálna hodnota peňazí, ktorú spoločník do spoločnosti vkladá. Vklady môžu byť ďalej rozdeľované na hmotné a nehmotné. Hmotnými vkladmi sa rozumejú hnuteľné, nehnuteľné veci a za nehmotné vklady sú považované práva a majetkové hodnoty bez hmotného substrátu, ako napr. práva z priemyselného duševného vlastníctva, pohľadávky, cenné papiere, obchodné podiely atď. (k vymedzeniu a k oceneniu nepeňažného vkladu, ku správe vkladu pozri komentár k § 59, 59b a 60).

Minimálna hodnota vkladu každého spoločníka musí byť aspoň vo výške 750 eur (pozri výklad k § 108 ods. 1), pričom od 1. 1. 2009 po zavedení eura je možné vyjadrenie vkladu len v eurách. Ak spoločnosť zakladá jeden zakladateľ, minimálna hodnota vkladu musí byť vo výške 5 000 eur a musí byť splatená pred vznikom spoločnosti, t. j. pred zápisom do obchodného registra. Podľa výšky vkladu spoločníka, resp. rozsahu jeho splatenia, sa určuje obchodný podiel spoločníka (§ 114 ods. 1), podiel na zisku spoločnosti (§ 123 ods. 1), počet hlasov spoločníka pri rozhodovaní valného zhromaždenia (§ 127 ods. 2) a určenie výšky podielu na likvidačnom zostatku (§ 153 ods. 2), pokiaľ spoločenská zmluva nemá inú úpravu. Výška vkladu každého spoločníka, výška splatených vkladov pri založení spoločnosti ako aj spôsob a lehoty splácania vkladu sú podstatnými náležitosťami spoločenskej zmluvy [§ 110 ods. 1 písm. d)]. Pri prvom zápise spoločnosti do obchodného registra sa rozsah splatenia vkladu preukazuje písomným vyhlásením správcu vkladu (§ 60 ods. 4), ktoré tvorí povinnú prílohu k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Po vzniku spoločnosti sa zmena rozsahu splatenia vkladov pri zápise do obchodného registra preukazuje písomným vyhlásením konateľa o zmene rozsahu splatenia vkladov, ktoré tvorí povinnú prílohu k návrhu na zápis zmeny v rozsahu splatenia vkladov do obchodného registra.

Podľa § 114 ods. 1 sa výška obchodného podielu určuje pomerom vkladu spoločníka k základného imaniu spoločnosti, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak. Každý spoločník však môže mať iba jeden obchodný podiel (zásada jednotnosti obchodného podielu). Vychádzajúc z tejto zásady potom ustanovenie odseku 2 umožňuje spoločníkovi podieľať sa na založení spoločnosti iba jedným vkladom. Zásada jednotnosti obchodného podielu a jedného vkladu však neznamená, že by sa spoločník nemohol podieľať na založení spoločnosti s rôznymi vkladmi, napr. peňažným aj nepeňažným. Pre určenie výšky vkladu sa však ich hodnota sčíta a súčet týchto hodnôt tvorí jeden vklad. Zásada existencie jedného vkladu každého spoločníka je ohraničená etapou zakladania spoločnosti. Po vzniku spoločnosti môže ktorýkoľvek zo spoločníkov prevziať záväzok na ďalší vklad, pričom hodnota tohto ďalšieho vkladu sa pripočíta k už existujúcej hodnote vkladu, čím dochádza ku zväčšovaniu vkladu spoločníka a ku zvyšovaniu jeho obchodného podielu. Celková hodnota jednotlivých vkladov všetkých spoločníkov po ich súčte musí zodpovedať hodnote základného imania. Hodnota vkladu každého spoločníka musí byť aspoň 750 eur. Výška vkladov jednotlivých spoločníkov, určená v spoločenskej zmluve ako jej obligatórnej náležitosti, môže byť rozdielna (pri dodržaní minimálnej hodnoty 750 eur), ale musí byť vyjadrená kladným celým číslom ak osobitný zákon neurčuje inak (výnimku z tejto zásady upravuje § 10 ods. 4 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro, podľa ktorého pri premene menovitej hodnoty vkladov a základného imania zo slovenskej meny na eurá podľa určeného konverzného kurzu neplatí obmedzenie o vyjadrení hodnoty vkladov celým kladným číslom). Ak však pri premene menovitej hodnoty vkladov zo slovenskej meny na eurá bol použitý spôsob zaokrúhlenia nahor na celé kladné číslo k najbližšiemu euru (§ 11 ods. 2, 3 ZoEuro), potom nebola využitá zákonná výnimka umožňujúca vyjadrenie vkladu inak ako celým kladným číslom. Ak by následne po takto vykonanej premene došlo napr. k rozdeleniu a prevodu obchodného podielu a výsledkom by mal byť zápis o výške vkladu (ktorý sa viaže na rozdelený obchodný podiel), vo vyjadrení na desatinné miesta, takýto postup je v rozpore so zásadou vyjadrenia vkladu celým kladným číslom, pretože pri rozdelení obchodného podielu a jeho prevode obchodný zákonník ani iný zákon neumožňuje vyjadriť vklady inak ako celým kladným číslom. Takúto výnimku upravuje len ZoEuro pri premene menovitej hodnoty vkladov a pokiaľ nebola využitá, platí aj pri následných zmenách vkladu zásada jeho vyjadrenia celým kladným číslom. K tomuto záveru dospel napríklad aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 1Obdo/21/2011 z 21. augusta 2011, z ktorého okrem iného vyplýva: „...preto na návrhy zápisov zmien výšky vkladov podané po premene menovitých hodnôt vkladov zo slovenskej meny na euro sa už nevzťahujú výnimky zo zákazov a obmedzení v zmysle § 109 ods. 2 Obchodného zákonníka. Návrhy zápisov výšky vkladov po prvotnej premene menovitých hodnôt podliehajú obmedzeniam v zmysle § 109 ods. 2 Obchodného zákonníka." (Obdobne napr. aj uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/237/2010, z 15. novembra 2010.) Z citovaného rozhodnutia je možné dospieť k záveru, že pokiaľ z návrhu na zápis do obchodného registra vyplýva zmena výšky zapísaného vkladu, má byť dodržaná kogentná úprava § 109 ods. 2, t. j. vyjadrenie celým kladným číslom. Domnievame sa však, že odlišná situácia nastane v prípade, pokiaľ sa navrhuje iba zmena v osobe spoločníka a výška vkladu (vyjadrená desatinným číslom po predchádzajúcej premene) ostáva nezmenená. V tomto prípade nedochádza k zmene zapísanej výšky vkladov, ale dochádza k zmene spoločníka (subjektu občianskoprávnych vzťahov), pričom obchodný podiel ako spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov, na ktorý sa viaže výška vkladu (vyjadrená desatinným číslom), sa nemení. Vychádzajúc z uvedenej zásady dodržania kogentnej úpravy vyjadrenia vkladu celým kladným číslom (po vyčerpaní výnimky vyjadrenia vkladu na desatinné miesta pri úkone premeny menovitej hodnoty vkladov zo slovenskej meny na eurá), a to pri následných úkonoch, ktorých dôsledkom je zápis zmeny výšky a rozsahu splatenia vkladov, postupujú niektoré registrové súdy procesným spôsobom tak, že návrhy, ktoré nezodpovedajú kogentnej úprave § 109 ods. 2 Obchodného zákonníka (vyjadrenie vkladu inak ako celým kladným číslom, a to ako dôsledku predchádzajúcej premeny vkladov a základného imania zo slovenskej meny na menu euro), sú odmietané z dôvodu ich neúplnosti pre nezrozumiteľnosť vzhľadom na rozpor s kogentnou úpravou podľa § 109 ods. 2 Obchodného zákonníka. Napriek názoru autorov o správnosti hmotnoprávneho posúdenia dôsledkov následných úkonov pri zápise zmeny výšky vkladov vo vzťahu k zapisovaniu vkladov celým kladným číslom sa javí problematický práve procesný postup registrových súdov vzhľadom na zásadu formálneho preskúmavania návrhu a príloh podľa § 6 ZOR. Tým, že registrový súd odmietne vykonanie zápisu vzhľadom na rozpor navrhovaného údaju s kogentným znením § 109 ods. 2, fakticky z hmotnoprávneho hľadiska materiálne preskúmava návrh a jeho prílohy, čo v zásade § 6 ZOR neumožňuje. Práve tento postup registrového súdu bol určený ako nesprávny v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/125/2010, z 30. júna 2010, podľa ktorého „...súd prvého stupňa v námietkovom konaní nemal ďalej skúmať hmotnoprávne náležitosti návrhu tak, ako to vyplýva z napadnutého uznesenia". Citované rozhodnutie zároveň aj z hmotnoprávnej stránky dospelo k opačnému názoru k možnosti vyjadrenia vkladu inak ako celým kladným číslom, pričom v zmysle tohto rozhodnutia vyplýva, že generálny zákon č. 659/2007 Z. z. zmenil ustanovenie § 109 ods. 2 Obchodného zákonníka pre už existujúce spoločnosti a vyžadovanie obchodných podielov vyjadrovaných celým číslom je možné len pri novozaložených spoločnostiach. Vzhľadom na rôznosť názorov pri hmotnoprávnom, ako aj procesnoprávnom posúdení uvedenej otázky je predpoklad zjednotenia postupu registrových súdov len na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktorom sa nachádza viacero dovolaní týkajúcich sa danej problematiky.

Spôsobilým predmetom vkladu môže byť aj vklad nepeňažný, pričom v tomto prípade je obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy určenie jeho predmetu a určenie peňažnej sumy v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal [§ 109 ods. 3, § 110 ods. 1 písm. d)]. Predmetom nepeňažného vkladu môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť (viď komentár k § 59). Vklady spočívajúce v záväzkoch vykonať určité práce alebo poskytnúť služby sú výslovne zakázané. Hodnota nepeňažného vkladu pri založení spoločnosti musí byť určená znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenia a údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. Znalec pri určení hodnoty nepeňažného vkladu postupuje podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z., o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znalecký posudok o určení hodnoty nepeňažného vkladu je povinnou prílohou pri prvom zápise spoločnosti do obchodného registra [§ 11 ods. 2 písm. g) vyhlášky č. 25/2004 Z. z.] a zároveň sa povinne prikladá aj do zbierky listín [§ 3 ods. 1 písm. l) ZOR]. Pokiaľ teda pri založení spoločnosti je predmetom vkladu nepeňažný vklad, je povinnosťou priložiť k návrhu tento znalecký posudok v dvoch vyhotoveniach. Po vzniku spoločnosti, pokiaľ dochádza ku zvýšeniu základného imania prevzatím záväzku na nový vklad vo forme nepeňažného vkladu, je s účinnosťou od 1. 1. 2008 (podľa § 12 ods. 2 vyhl. č. 25/2004 Z. z. a podľa prílohy č. 8, s. 22 vyhl. č. 25/2004 Z. z. v znení neskorších noviel) povinnou prílohou k návrhu na zápis do obchodného registra znalecký posudok (ktorý sa predkladá v ďalšom vyhotovení aj za účelom založenia do zbierky listín) alebo riadna účtovná závierka za predchádzajúce účtovné obdobie overená audítorom bez výhrad pokiaľ je hodnota vkladu odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z tejto účtovnej závierky (pozri výklad k § 59b). Nepeňažný vklad (na rozdiel od peňažného vkladu) musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra a pri prvom zápise pred zápisom spoločnosti do obchodného registra (pozri komentár k ustanoveniu § 59).

Pri založení spoločnosti sa vkladateľ zaväzuje vložiť do spoločnosti určitý vklad, ktorého je vlastníkom, resp. majiteľom. Vznikom spoločnosti alebo zápisom v príslušnej evidencii (napr. v katastri nehnuteľností) sa vlastníkom (majiteľom) predmetu vkladu stáva spoločnosť, ktorá s ním môže voľne disponovať.

Vkladateľ stráca možnosť dispozície s týmto vkladom, pričom ako spoločník nemôže žiadať vrátenie vkladu. Možnosť predkupného práva spoločníkov nie je upravená v Obchodnom zákonníku, a to ani formou dispozitívneho ustanovenia. Pokiaľ by mal spoločník záujem o znovunadobudnutie vlastníckeho práva ku predmetu vkladu, je možné takéto právo spoločníkovi priznať. Podmienkou je, aby toto právo bolo presne upravené v spoločenskej zmluve. Vkladateľ má možnosť dojednať predkupné právo ako obligačný vzťah medzi ním a spoločnosťou. Občiansky zákonník nepredpisuje pri dojednaní predkupného práva pri hnuteľných veciach písomnú formu, túto vyžaduje len pri nehnuteľnostiach. Vzhľadom na požiadavku písomnej formy spoločenskej zmluvy, ktorú vyžaduje Obchodný zákonník, je vhodné, aby takéto predkupné právo ku všetkým veciam teda aj hnuteľným malo písomnú formu a bolo dojednané v spoločenskej zmluve. Je potrebné vychádzať z funkcie, ktorú má spoločenská zmluva plniť (úprava vnútorných pomerov a vzťahov v spoločnosti, vzájomných práv a povinností), ako aj so skutočnosti, že spoločenská zmluva je záväzná nie len pre spoločníkov, ale aj pre spoločnosť. Obligačné predkupné právo ukladá povinnosť len spoločnosti, pričom zánikom spoločnosti toto právo zaniká a neprechádza ani na právneho nástupcu spoločnosti. Pokiaľ spoločnosť ponúkne spoločníkovi vec na odkúpenie a spoločník toto právo nevyužije, predkupné právo zaniká. Zákon umožňuje a poskytuje spoločníkovi väčšiu istotu pri dojednaní predkupného práva ako práva vecného. Toto právo pôsobí aj voči právnym nástupcom spoločnosti. Ak je predmetom nepeňažného vkladu nehnuteľnosť a v spoločenskej zmluve si zmluvné strany zriadili predkupné právo ako vecné právo, je potrebné na jeho vznik zápis do katastra nehnuteľností.

 

Z judikatúry:

ZSR 105/1994: Ak sa základné imanie obchodnej spoločnosti vytvára nepeňažným vkladom – nehnuteľnosťou, je súd povinný skúmať pri zápise do obchodného registra, či spoločník môže nehnuteľnosť previesť do vlastníctva spoločnosti. Nemožno previesť do vlastníctva spoločnosti obytný dom, v ktorom je už aspoň jeden byt v samostatnom vlastníctve.

ZSR 8/2010: Nepriaznivý výsledok podnikania obchodnej spoločnosti nie je dôvodom na dodatočné hodnotenie právnych úkonov, ktoré viedli k majetkovej účasti spoločníka na podnikaní v tejto spoločnosti a nezakladá neplatnosť týchto právnych úkonov z dôvodu, že odporujú dobrým mravom. Podpis obce na vyhlásení o vklade nehnuteľností do obchodnej spoločnosti podľa § 60 ods. 1 Obchodného zákonníka nemusí byť opatrený osvedčením o jeho pravosti. Z citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva: „Zo skutočnosti, že medzi cenou nehnuteľnosti, ktorú spoločník vložil do obchodnej spoločnosti ako nepeňažný vklad, a sumou, v akej sa započítal na splatenie emisného kurzu akcií, je zjavne nepomer, nemožno vyvodiť neplatnosť vyhlásenia vkladateľa o vklade nehnuteľností pre rozpor s dobrými mravmi. Žiaden právny predpis nevylučuje, aby nepeňažný vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti bol započítaný na vklad spoločníka v nižšej peňažnej sume, než je jeho hodnota určená znaleckým posudkom."

Autori

JUDr. Marián Blaha

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


Prameň C. H. Beck

Oblasti práva

Vydanie: Komentár, 4. vydanie, 2013
Autori: JUDr. Marián Blaha
ISBN: 978-80-89603-12-1
Strana od: 442
Strana do: 447
S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené