Oznámenie č. 534/2010 Z. z.Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov

Čiastka 195/2010
Platnosť od 29.12.2010
Účinnosť od 01.01.2011
Redakčná poznámka

Opatrenie nadobúda účinnosť 31. decembra 2010 okrem čl. I bodov 6 až 23, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011.

534

OZNÁMENIE

Ministerstva financií Slovenskej republiky

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vydalo podľa § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

opatrenie z 13. decembra 2010 č. MF/25822/2010-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

Týmto opatrením sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (oznámenie č. 740/2002 Z. z.) v znení opatrenia z 11. decembra 2003 č. 25167/2003-92 (oznámenie č. 560/2003 Z. z.), opatrenia z 24. novembra 2004 č. MF/10069/2004-74 (oznámenie č. 689/2004 Z. z.), opatrenia zo 14. decembra 2005 č. MF/26670/2005-74 (oznámenie č. 616/2005 Z. z.), opatrenia z 12. decembra 2006 č. MF/25814/2006-74 (oznámenie č. 671/2006 Z. z.), opatrenia z 5. decembra 2007 č. MF/16317/2007-74 (oznámenie č. 602/2007 Z. z.), opatrenia z 27. novembra 2008 č. MF/23535/2008-74 (oznámenie č. 509/2008 Z. z.), opatrenia z 12. marca 2009 č. MF/10531/2009-74 (oznámenie č.104/2009 Z. z.), opatrenia z 3. decembra 2009 č. MF/26312/2009-74 (oznámenie č. 518/2009 Z. z.) a opatrenia zo 16. júna 2010 č. MF/15653/2010-74 (oznámenie č. 295/2010 Z. z.).

Opatrenie nadobúda účinnosť 31. decembra 2010 okrem čl. I bodov 6 až 23, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011.

Opatrenie bude uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2010 a možno doň nazrieť na Ministerstve financií Slovenskej republiky a v elektronickej forme na internetovej stránke www.finance.gov.sk.

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2010 č. MF/25822/2010-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov ustanovuje:

Čl. I

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (oznámenie č. 740/2002 Z. z.) v znení opatrenia z 11. decembra 2003 č. 25167/2003-92 (oznámenie č. 560/2003 Z. z.), opatrenia z 24. novembra 2004 č. MF/10069/2004-74 (oznámenie č. 689/2004 Z. z.), opatrenia zo 14. decembra 2005 č. MF/26670/2005-74 (oznámenie č. 616/2005 Z. z.), opatrenia z 12. decembra 2006 č. MF/25814/2006-74 (oznámenie č. 671/2006 Z. z.), opatrenia z 5. decembra 2007 č. MF/16317/2007-74 (oznámenie č. 602/2007 Z. z.), opatrenia z 27. novembra 2008 č. MF/23535/2008-74 (oznámenie č. 509/2008 Z. z.), opatrenia z 12. marca 2009 č. MF/10531/2009-74 (oznámenie č. 104/2009 Z. z.), opatrenia z 3. decembra 2009 č. MF/26312/2009-74 (oznámenie č. 518/2009 Z. z.) a opatrenia zo 16. júna 2010 č. MF/15653/2010-74 (oznámenie č. 295/2010 Z. z.) sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 10 odsek 11 znie:

„(11) Účtovanie o odloženej dani sa nevzťahuje na goodwill alebo záporný goodwill pri jeho prvotnom zaúčtovaní. Účtovanie o odloženej dani sa vzťahuje na dočasný rozdiel ku goodwillu alebo zápornému goodwillu, ktorý vznikol po jeho prvotnom zaúčtovaní, napríklad z dôvodu rôznych daňových odpisov a účtovných odpisov, ak pri prvotnom účtovaní goodwillu alebo záporného goodwillu nevznikol dočasný rozdiel.“.

2. V § 10 ods. 16 štvrtej vete sa vypúšťajú slová „415 – Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín,“.

3. V § 10 ods. 16 sa konci pripája táto veta:

„Odložená daňová pohľadávka alebo odložený daňový záväzok vznikajúci pri kúpe podniku alebo časti podniku u kupujúceho sa účtuje so súvzťažným zápisom na účet 015 - Goodwill.“.

4. V § 10 ods.18 sa na konci pripája táto veta:

„Odložená daňová pohľadávka alebo odložený daňový záväzok vzniknutý v predchádzajúcich účtovných obdobiach, v ktorých by sa účtoval s vplyvom na výsledok hospodárenia, sa k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom sa účtuje prvýkrát o odloženej dani podľa odseku 5, účtuje na ťarchu účtu alebo v prospech účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 - Neuhradená strata minulých rokov so súvzťažným zápisom na účet 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka.“.

5. § 10 sa dopĺňa odsekom 20, ktorý znie:

„(20) K odpočítateľnému dočasnému rozdielu a zdaniteľnému dočasnému rozdielu k majetku a záväzku sa neúčtuje ani odložená daňová pohľadávka ani odložený daňový záväzok pri prvotnom zaúčtovaní majetku alebo záväzku v účtovníctve, ak v čase prvotného zaúčtovania nemá tento účtovný prípad vplyv ani na výsledok hospodárenia ani na základ dane a zároveň nejde o účtovný prípad vznikajúci u kupujúceho pri kúpe podniku alebo časti podniku, u prijímateľa vkladu pri vklade podniku alebo časti podniku alebo u nástupníckej účtovnej jednotke pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení. K tomuto odpočítateľnému dočasnému rozdielu a zdaniteľnému dočasnému rozdielu sa odložená daňová pohľadávka a odložený daňový záväzok neúčtujú ani v nasledujúcich účtovných obdobiach.“.

6. Poznámka pod čiarou k odkazu 10 znie:

„10) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.“.

7. § 19 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:

„(10) Rezerva na stratu zo zákazkovej výroby podľa § 30 sa účtuje na ťarchu osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť so súvzťažným zápisom v prospech účtu 316 – Čistá hodnota zákazky. Zrušenie rezervy na stratu zo zákazkovej výroby sa účtuje na ťarchu účtu 316 – Čistá hodnota zákazky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.“.

8. § 30 vrátane nadpisu znie:

㤠30

Účtovanie zákazkovej výroby

(1) Na účely účtovania zákazkovej výroby u zhotoviteľa sa rozumie

a) zákazkovou výrobou zákazka vznikajúca na základe zmluvy medzi zhotoviteľom a objednávateľom osobitne dohodnutá na zhotovenie majetku alebo kombinácie majetkov, ktoré spolu súvisia alebo sú navzájom závislé vzhľadom na ich dizajn, technológiu, funkciu, účel alebo použitie, pri ktorej objednávateľ určuje hlavné konštrukčné prvky alebo architektonic­ko-sta­veb­né riešenie, a preto nejde o štandardizovanú výrobu; zákazkovou výrobou sa okrem zhotovenia majetku alebo kombinácie majetkov rozumie aj

1. zmluva na poskytovanie služieb, ktoré priamo súvisia so zhotovením majetku alebo kombinácie majetkov, napríklad služby manažérov projektu alebo architektov,

2. zmluva na likvidáciu majetku, obnovu prostredia alebo rekultiváciu životného prostredia po likvidácii majetku, ku ktorému sa táto likvidácia, obnova alebo rekultivácia viaže,

b) zmluvnými výnosmi zákazkovej výroby odhadované výnosy zo zákazkovej výroby dohodnuté v zmluve a zvyčajne stanovené na základe fixnej ceny alebo stanovené ako súčet nákladov na realizáciu zákazkovej výroby a marže, odsúhlasenej odchýlky pôvodne stanovených výnosov, iného nároku zo zákazkovej výroby a stimulačného doplatku,

c) fixnou cenou cena pevne stanovená za zákazkovú výrobu ako celok alebo za jednotku výkonu, ktorá sa zvyšuje alebo znižuje podľa dodatočne dohodnutej zmeny jednej alebo viacerých špecifikácií zákazkovej výroby alebo z dôvodu sankcií,

d) súčtom nákladov na realizáciu zákazkovej výroby a marže cena, pri ktorej má zhotoviteľ nárok na oprávnené náklady alebo inak vymedzené náklady a maržu stanovenú ako percentuálnu časť týchto nákladov alebo ako pevný poplatok,

e) odchýlkou zmena dohodnutej ceny z dôvodu pokynu objednávateľa na zmenu v rozsahu vykonania prác, ktoré ovplyvňujú zmluvné výnosy, a je pravdepodobné schválenie rozsahu a sumy odchýlky objednávateľom, pričom suma zmluvných výnosov sa dá spoľahlivo oceniť,

f) iným nárokom zo zákazkovej výroby suma požadovaná ako náhrada za vzniknuté náklady nezahrnuté do zmluvnej ceny, ak je pravdepodobné, že objednávateľ nárok uzná, pričom uznaná suma objednávateľom sa dá spoľahlivo stanoviť,

g) stimulačným doplatkom dodatočná suma zaplatená objednávateľom alebo v jeho mene zhotoviteľovi, ak sú dosiahnuté alebo prekročené stanovené parametre výkonov tvoriacich predmet zákazkovej výroby a je pravdepodobné ich splnenie alebo prekročenie, pričom suma stimulačného doplatku sa dá spoľahlivo stanoviť,

h) zmluvnými nákladmi sú predpokladané náklady, ktoré sa dajú priradiť k zákazkovej výrobe odo dňa zabezpečenia zmluvy až po jej úplné splnenie, pričom sa delia na priame náklady na zákazkovú výrobu, nepriame náklady, ktoré sa vo všeobecnosti dajú priradiť k zákazkovej výrobe a ostatné náklady, ktoré možno požadovať na preplatenie od objednávateľa na základe podmienok zmluvy,

i) priamymi nákladmi náklady priamo sa vzťahujúce na zákazkovú výrobu, ktoré boli zákazkovou výrobou vyvolané v rozsahu, v akom sa vzťahujú k jej realizácii, predovšetkým náklady na spotrebovaný materiál, prácu, odpisy dlhodobého majetku, na nájom strojov a zariadení, na dizajn a technickú pomoc, úroky z úverov, odhadované náklady na odstraňovanie vád a záručnú opravu; tieto náklady môžu byť znížené o výnosy, ktoré nie sú zahrnuté do zmluvných výnosov, napríklad výnosy z nadbytočného materiálu,

j) nepriamymi nákladmi náklady, ktoré súvisia so všeobecnými činnosťami spojenými so zákazkovou výrobou a dajú sa priradiť k zákazkovej výrobe, napríklad náklady na poistenie, náklady na dizajn a technickú pomoc, režijné náklady a ostatné nepriame náklady, pričom tieto náklady sa priraďujú pomocou metód, ktoré sú systematické, racionálne vyjadrujú vzťah medzi týmito nákladmi a zákazkovou výrobou a sú aplikované rovnakým spôsobom na všetky náklady, ktoré majú podobný charakter,

k) ostatnými nákladmi, ktoré možno požadovať na preplatenie od objednávateľa náklady neuvedené v písmenách i) a j), ale sú dohodnuté v zmluvných podmienkach, napríklad niektoré náklady na všeobecnú administratívu, náklady na vývoj,

l) nákladmi, ktoré sa nedajú priradiť ku zákazkovej výrobe náklady, ktoré nesúvisia so zákazkovou výrobou alebo nemôžu byť priradené k zákazkovej výrobe, napríklad ostatné náklady, ktorých preplatenie nie je v zmluve dohodnuté, odbytové náklady, odpisy nečinných strojov a zariadení, ktoré sa nepoužívajú pri konkrétnej zákazkovej výrobe,

m) nákladmi na zabezpečenie zmluvy náklady samostatne identifikovateľné a spoľahlivo oceniteľné na zabezpečenie zmluvy, ak je dostatočne pravdepodobné podpísanie zmluvy.

(2) V účtovníctve zhotoviteľa sa ako jedna zákazková výroba účtuje skupina zmlúv s jedným objednávateľom alebo niekoľkými objednávateľmi, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

a) skupina zmlúv a ich podmienky sa dohadujú ako jeden celok ,

b) skupina zmlúv vzájomne úzko súvisí tak, že sú súčasťou jedného projektu a majú spoločnú maržu,

c) zmluvy sa vykonávajú súbežne alebo na seba postupne nadväzujú.

(3) V účtovníctve zhotoviteľa, ak sa v jednej zmluve dohodlo zhotovenie viacerých majetkov, sa účtuje o zhotovení jednotlivého majetku tvoriaceho predmet zmluvy ako o samostatnej zákazkovej výrobe, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

a) pre jednotlivý majetok sa predložili samostatné ponuky,

b) jednotlivý majetok bol predmetom samostatného rokovania a zhotoviteľ a objednávateľ mali možnosť prijať alebo odmietnuť tú časť zmluvy, ktorá sa vzťahuje na jednotlivý majetok,

c) ku jednotlivému majetku možno identifikovať zmluvné náklady a zmluvné výnosy.

(4) V účtovníctve zhotoviteľa sa zhotovenie dodatočného majetku účtuje ako o samostatnej zákazkovej výrobe, ak

a) majetok sa podstatne líši v dizajne, technológii alebo funkcii od majetku obsiahnutého v pôvodnej zmluve alebo

b) cena zhotovenia dodatočného majetku sa dohodne bez ohľadu na pôvodnú zmluvnú cenu.

(5) Na účely účtovania zákazkovej výroby sa používa rozpočtovanie zmluvných nákladov a zmluvných výnosov. V priebehu zákazkovej výroby sa suma rozpočtovaných zmluvných nákladov a rozpočtovaných zmluvných výnosov prehodnocuje a upravuje na základe prehodnotenia budúcich udalostí a zníženia alebo odstránenia neistoty. Zmena rozpočtovaných zmluvných nákladov a rozpočtovaných zmluvných výnosov sa účtuje do nákladov alebo výnosov účtovného obdobia, v ktorom bola uskutočnená.

(6) Na účely účtovania zákazkovej výroby, pri ktorej sa dá výsledok zákazkovej výroby spoľahlivo odhadnúť, sa zmluvné výnosy a zmluvné náklady pripadajúce na účtovné obdobie účtujú ako náklady a výnosy metódou stupňa dokončenia. Pri účtovaní zmluvných výnosov podľa metódy stupňa dokončenia zákazkovej výroby sa zmluvné výnosy priraďujú k už vynaloženým zmluvným nákladom, ktoré sa vynaložili na dosiahnutie stupňa dokončenia zákazkovej výroby. Metóda stupňa dokončenia sa uskutočňuje kumulatívne v každom účtovnom období na základe aktuálneho rozpočtu zmluvných nákladov a zmluvných výnosov.

(7) Pri účtovaní výnosov s fixnou cenou sa dá výsledok zákazkovej výroby spoľahlivo oceniť, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

a) celkové zmluvné výnosy sa môžu spoľahlivo stanoviť,

b) je pravdepodobné, že do účtovnej jednotky budú plynúť ekonomické úžitky spojené so zmluvou,

c) náklady na dokončenie zákazkovej výroby, ako aj stupeň dokončenia zákazkovej výroby sa môže spoľahlivo určiť ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

d) zmluvné náklady sa môžu identifikovať a spoľahlivo oceniť tak, že sa môžu porovnať skutočne vynaložené náklady s predpokladanými nákladmi stanovenými v rozpočte.

(8) Pri účtovaní zmluvných výnosov stanovených ako súčet nákladov na realizáciu zákazkovej výroby a marže sa dá výsledok zákazkovej výroby spoľahlivo odhadnúť, ak :

a) je pravdepodobné, že do účtovnej jednotky budú plynúť ekonomické úžitky spojené so zmluvou a

b) zmluvné náklady sa môžu identifikovať a spoľahlivo stanoviť.

(9) Pri účtovaní podľa metódy stupňa dokončenia zákazkovej výroby, pri ktorej sa stupeň dokončenia zákazkovej výroby zisťuje podľa nákladov skutočne vynaložených na zákazkovú výrobu, sa do výpočtu zahŕňajú len tie náklady, ktoré zodpovedajú už vykonanej práci. Metóda stupňa dokončenia sa určuje napríklad ako

a) pomer skutočne už vynaložených nákladov na zákazkovú výrobu za vykonanú prácu a rozpočtovaných zmluvných nákladov na zákazkovú výrobu,

b) zistenie stavu vykonanej práce, napríklad pomocou odpracovaných hodín, ukončených operácií, alebo

c) dokončenie pomernej fyzickej časti zmluvnej práce.

(10) Ak výsledok zákazkovej výroby ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa nemôže spoľahlivo odhadnúť, účtujú sa zmluvné výnosy v sume vynaložených zmluvných nákladov v danom účtovnom období, pri ktorých je pravdepodobné, že budú preplatené (ďalej len „metóda nulového zisku“). Možnosť spoľahlivého odhadu výsledku zákazkovej výroby sa prehodnocuje vždy ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

(11) Zhotoviteľom požadované sumy za vykonanú prácu na zákazkovej výrobe, napríklad na základe vystaveného účtovného dokladu, sa účtujú na ťarchu účtu 311 – Odberatelia so súvzťažným zápisom v prospech účtu 606 – Výnosy zo zákazky. Preddavky, ktoré zhotoviteľ prijal pred vykonaním príslušnej práce sa účtujú v prospech účtu 324 – Prijaté preddavky alebo v prospech účtu 475 – Dlhodobé prijaté preddavky.

(12) Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa doúčtuje rozdiel medzi doteraz požadovanými platbami za plnenie na zákazkovej výrobe a hodnotou zákazkovej výroby podľa metódy stupňa dokončenia alebo podľa metódy nulového zisku na účet 316 – Čistá hodnota zákazky so súvzťažným zápisom na účet 606 – Výnosy zo zákazky.

(13) Ak sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka predpokladá, že zmluvné náklady prevýšia zmluvné výnosy, účtuje sa odhad očakávanej straty zo zákazkovej výroby ako rezerva na stratu zo zákazkovej výroby. Výška očakávanej straty je určená bez ohľadu na to, či sa začala práca na zákazkovej výrobe, na stupeň dokončenia zákazkovej výroby alebo na výšku ziskov, ktorých vznik sa očakáva z iných zmlúv, ku ktorým sa nepristupuje ako k jednej zákazkovej výrobe.

(14) Očakávaná strata zo zákazkovej výroby môže byť identifikovaná, ak sa výsledok zo zákazkovej výroby môže spoľahlivo odhadnúť. Rezerva na stratu zo zákazkovej výroby sa účtuje na ťarchu osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť so súvzťažným zápisom v prospech osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 316 – Čistá hodnota zákazky. V účtovnom období, v ktorom už nie je pravdepodobná strata zo zákazkovej výroby alebo je pravdepodobné zníženie straty zo zákazkovej výroby alebo zúčtovanie straty, sa účtuje na ťarchu účtu 316 – Čistá hodnota zákazky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.“.

9. V § 30c ods. 2 prvá a druhá veta znejú:

„Na základe koncesie na stavebné práce s rizikom dopytu sa v účtovníctve koncesionára účtuje o vybudovaní diela ako o zákazkovej výrobe podľa § 30, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nadobúda vlastnícke právo k dielu na začiatku realizácie diela alebo do ukončenia koncesnej lehoty. Na základe uvedenia diela do užívania sa účtuje v prospech účtu 316 – Čistá hodnota zákazky so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku.“.

10. V § 30c ods. 3 prvá veta znie:

„Na základe koncesie na stavebné práce s rizikom dostupnosti sa v účtovníctve koncesionára účtuje o vybudovaní diela ako o zákazkovej výrobe podľa § 30, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nadobúda vlastnícke právo k dielu na začiatku realizácie diela alebo do ukončenia koncesnej lehoty.“.

11. V § 30c sa vypúšťa odsek 6.

Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 6.

12. Za § 30c sa vkladá § 30d, ktorý znie:

㤠30d

(1) Na účely účtovania sa pri výstavbe nehnuteľnosti účtuje ako o zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

a) zhotoviteľ na základe zmluvy medzi zhotoviteľom a objednávateľom preniesol efektívnu kontrolu nad zhotovovanou nehnuteľnosťou na objednávateľa a neponechal si riadiacu spoluzodpovednosť nad zhotovovanou nehnuteľnosťou (ďalej len „priebežný transfer“),

b) zmluva nespĺňa podmienky zákazkovej výroby podľa § 30, pretože objednávateľ má len obmedzenú možnosť ovplyvniť hlavné konštrukčné prvky alebo architektonicko-stavebné riešenie nehnuteľnosti alebo časti nehnuteľnosti,

c) výstavba sa uskutočňuje priamo alebo nepriamo prostredníctvom subdodávateľov a pri výstavbe sa neposkytujú len služby, ale sa zabezpečuje práca aj materiál,

d) zmluva na predaj dokončenej nehnuteľnosti alebo jednotlivých častí nehnuteľnosti sa uzatvára s jedným alebo viacerými objednávateľmi pred ukončením výstavby, a to aj pred začatím výstavby.

(2) V účtovníctve zhotoviteľa sa účtuje o zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj na základe posúdenia indikátorov priebežného transferu zhotoviteľom, pričom rozhodnutie zhotoviteľa o existencii priebežného transferu, zhodnotenie a opis indikátorov sa uvádzajú v poznámkach účtovnej závierky19i). Na splnenie podmienok priebežného transferu sa jednotlivo a aj spoločne posudzujú napríklad tieto indikátory:

a) zákazková výstavba nehnuteľnosti určenej na predaj sa uskutočňuje na pozemku vo vlastníctve objednávateľa,

b) objednávateľovi nevzniká nárok na odstúpenie od zmluvy s právom vrátenia peňažných prostriedkov,

c) pri nedokončení dohodnutej výstavby zhotoviteľom, nehnuteľnosť zostáva objednávateľovi,

d) zmluva oprávňuje objednávateľa zmeniť zhotoviteľa, s prípadnou sankciou a nájsť si iného zhotoviteľa na dokončenie nehnuteľnosti.

(3) Na účely účtovania podľa odseku 1 sa použijú postupy podľa § 30. Zhotoviteľom požadované sumy za vykonanú prácu pri realizácii zákazkovej výstavby nehnuteľnosti určenej na predaj v priebehu účtovného obdobia sa účtujú na ťarchu osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 311 – Odberatelia so súvzťažným zápisom v prospech osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 606 – Výnosy zo zákazky. Preddavky, ktoré zhotoviteľ prijal pred vykonaním príslušnej práce sa účtujú v prospech účtu 324 – Prijaté preddavky alebo v prospech účtu 475 – Dlhodobé prijaté preddavky.

(4) Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa doúčtuje rozdiel medzi nárokovanými sumami za plnenia na zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj a hodnotou zákazkovej výstavby nehnuteľnosti určenej na predaj podľa metódy stupňa dokončenia alebo podľa metódy nulového zisku na osobitný analytický účet k účtu 316 - Čistá hodnota zákazky so súvzťažným zápisom na osobitný analytický účet k účtu 606 – Výnosy zo zákazky.

(5) Na základe zmluvných podmienok sa môže účtovať o samostatných identifikovateľných skutočnostiach upravených zmluvou, napríklad osobitne o predaji pozemku, osobitne o predaji nedokončenej nehnuteľnosti, osobitne o realizácii dokončenia výstavby, o ktorej sa účtuje ako o zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj.

(6) V účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá stavia nehnuteľnosť na predaj po ukončení výstavby a nie sú splnené podmienky na účtovanie o zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj alebo na účtovanie o zákazkovej výrobe, sa účtuje ako o zásobách vlastnej výroby. V priebehu účtovného obdobia sa vlastné náklady vznikajúce na výstavbu nehnuteľnosti na predaj aktivujú na ťarchu účtu 121 – Nedokončená výroba so súvzťažným zápisom v prospech účtu 611 – Zmena stavu nedokončenej výroby. Dokončená výstavba nehnuteľnosti na predaj sa účtuje na účte 123 – Výrobky. Výnosy z predávanej nehnuteľnosti alebo časti nehnuteľnosti sa účtujú v prospech účtu 601 – Tržby za vlastné výrobky.

(7) V účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá obstaráva nehnuteľnosť za účelom ďalšieho predaja, pričom nejde o predaj nehnuteľnosti v nezmenenom stave alebo nie sú splnené podmienky na účtovanie o zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj, sa účtuje na účte 133 – Nehnuteľnosť na predaj. Na účte 133– Nehnuteľnosť na predaj sa účtujú opravy, technické zhodnotenie a súvisiace náklady spojené nehnuteľnosťou, ktoré vznikajú z dôvodu uvedenia nehnuteľnosti do stavu spôsobilého na predaj. Na účte 133 – Nehnuteľnosť na predaj sa účtuje aj obstaranie pozemku, na ktorom sa realizuje výstavba nehnuteľnosti za účelom predaja podľa odseku 6.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 19i znie:

„19i) Príloha č. 3 časti F. písm. q) bod 1d. opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 31. marca 2003 č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (oznámenie č. 123/2003 Z. z.) v znení neskorších predpisov.“.

13. V § 33 sa vypúšťa odsek 7.

14. V § 44 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie:

„(11) Na účte 133 - Nehnuteľnosť na predaj sa účtuje o nehnuteľnosti, ktorá sa obstaráva za účelom ďalšieho predaja podľa § 30d ods. 7. Vynaložené náklady na opravy, technické zhodnotenie a súvisiace náklady spojené nehnuteľnosťou, ktoré vznikajú z dôvodu uvedenia nehnuteľnosti do stavu spôsobilého na predaj, sa účtujú na ťarchu účtu 133 – Nehnuteľnosť na predaj. Vyradenie nehnuteľnosti z účtovníctva pri jeho predaji sa účtuje na ťarchu účtu 507 –Predaná nehnuteľnosť so súvzťažným zápisom v prospech účtu 133 –Nehnuteľnosť na predaj. Výnos z predaja nehnuteľnosti sa účtuje v prospech účtu 607 – Výnosy z predaja nehnuteľnosti so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 311 – Odberatelia. “.

Doterajšie odseky 11 až 13 sa označujú ako odseky 12 až 14.

15. § 49 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

„(6) Na účte 316 – Čistá hodnota zákazky sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, účtuje rozdiel medzi požadovanými sumami za vykonanú prácu na zákazkovej výrobe a hodnotou zákazkovej výroby podľa metódy stupňa dokončenia alebo podľa metódy nulového zisku podľa § 30 so súvzťažným zápisom na účet 606 – Výnosy zo zákazky. V prospech účtu 316 – Čistá hodnota zákazky sa účtuje rezerva na predpokladanú stratu zo zákazkovej výroby so súvzťažným zápisom na ťarchu osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Zrušenie rezervy na stratu zo zákazkovej výroby podľa § 30 ods. 14 sa účtuje na ťarchu účtu 316 – Čistá hodnota zákazky so súvzťažným zápisom v prospech osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. V čase ukončenia zákazkovej výroby sa podľa charakteru zúčtuje zostatok na účte 316 – Čistá hodnota zákazky. Na osobitnom analytickom účte k účtu 316 – Čistá hodnota zákazky sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, účtuje rozdiel medzi požadovanými sumami za vykonanú prácu na zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj a hodnotou zákazkovej výstavby nehnuteľnosti určenej na predaj podľa metódy stupňa dokončenia alebo podľa metódy nulového zisku podľa § 30 so súvzťažným zápisom na osobitne vytvorený analytický účet k účtu 606 – Výnosy zo zákazky. V prospech osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 316 – Čistá hodnota zákazky sa účtuje rezerva na predpokladanú stratu zo zákazkovej výstavby nehnuteľnosti určenej na predaj so súvzťažným zápisom na ťarchu osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Zrušenie rezervy na stratu zo zákazkovej výstavby nehnuteľnosti určenej na predaj sa účtuje na ťarchu osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 316 – Čistá hodnota zákazky so súvzťažným zápisom v prospech osobitne vytvoreného analytického účtu k účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.“.

16. V § 68 ods. 7 prvej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „poistenie majetku určeného na prevádzkovú činnosť a iné poistné súvisiace s prevádzkovou činnosťou.“.

17. V § 86c sa slová „právne akty Európskych spoločenstiev a“ nahrádzajú slovami „právne záväzné akty“.

18. Za § 86h sa vkladá § 86i, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠86i

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2010 a od 1. januára 2011

(1) Na účely prechodu účtovania zákazkovej výroby podľa § 30, sa k 1. januáru 2011 preúčtuje

a) zostatok účtu 385 – Príjmy budúcich období vzťahujúce sa na rozpracovanú zákazkovú výrobu na ťarchu účtu 316 – Čistá hodnota zákazky,

b) zostatok účtu 384 – Výnosy budúcich období vzťahujúce sa na rozpracovanú zákazkovú výrobu v prospech účtu 316 – Čistá hodnota zákazky,

c) vytvorená opravná položka k zákazkovej výrobe v prospech účtu 316 – Čistá hodnota zákazky,

d) vytvorená rezerva na zákazkovú výrobu v prospech účtu 316 – Čistá hodnota zákazky,

e) hodnota na účtoch účtovej skupiny 12 – Zásoby vlastnej výroby na ťarchu účtu 316 – Čistá hodnota zákazky.

(2) Ustanovenia o zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj podľa § 30d ods. 1 až 5 sa vzťahujú na zmluvy uzavreté po 31. decembri 2010.

(3) Dlhodobý hmotný majetok, o ktorom sa účtovalo podľa § 33 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2010, sa k 1. januáru 2011 zaúčtuje v prospech účtu 042 – Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 133 – Nehnuteľnosť na predaj.

(4) Výstavba nehnuteľnosti na predaj, ktorá spĺňa podmienky podľa § 30d ods. 6 a začalo sa o nej účtovať do 31. decembra 2010, sa účtuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2010.

(5) Ustanovenia § 10 ods. 11, 16, 18 a 20 v znení účinnom od 31. decembra 2010 sa prvýkrát použijú pre účtovnú závierku zostavovanú k 31. decembru 2010.“.

19. V prílohe č. 1 účtovej triede 1 účtovej skupine 13 sa za slová „132 - Tovar na sklade a v predajniach“ vkladajú slová „133 - Nehnuteľnosť na predaj“.

20. V prílohe č. 1 účtovej triede 3 účtovej skupine 31 sa za slová „315 – Ostatné pohľadávky“ vkladajú slová „316 – Čistá hodnota zákazky“.

21. V prílohe č. 1 účtovej triede 5 účtovej skupine 50 sa za slová „505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám“ vkladajú slová „507 – Predaná nehnuteľnosť“.

22. V prílohe č. 1 účtovej triede 6 účtovej skupine 60 sa za slová „604 – Tržby za tovar“ vkladajú slová „606 – Výnosy zo zákazky“ a slová „607 – Výnosy z nehnuteľnosti na predaj“.

23. Príloha č. 2 znie:

„Príloha č. 2 k opatreniu č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie

1. Štvrtá smernica Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1) v znení smernice Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/ zv. 1), smernice Rady 84/569/EHS z 27. novembra 1984 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/ zv. 1), smernice Rady 89/666/EHS z 21. decembra 1989 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1), smernice Rady 90/604/EHS z 8. novembra 1990 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1), smernice Rady 90/605/EHS z 8. novembra 1990 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1), smernice Rady 94/8/ES z 21. marca 1994 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/65/ES z 27. septembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/ zv. 1), smernice Rady 2003/38/ES z 13. mája 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/51/ES z 18. júna 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/ zv. 1), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006 (Ú. v. EÚ L 224, 16.8.2006) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/49/ES z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 164, 26. 6. 2009).

2. Smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 318, 17. 11. 2006).“.

Čl. II

Toto opatrenie nadobúda účinnosť 31. decembra 2010 okrem čl. I bodov 6 až 23, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011.

Ivan Mikloš, v. r.

podpredseda vlády a minister financií


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené