666

ZÁKON

z 27. októbra 2004

o ochrane pred povodňami

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje organizáciu ochrany pred povodňami, pôsobnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri činnostiach súvisiacich s poskytovaním pomoci pri ochrane pred povodňami a pri koordinácii týchto činností a ustanovuje sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

(1) Povodňou je

a) prechodné výrazné zvýšenie hladiny vodného toku, pri ktorom bezprostredne hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva,

b) stav, pri ktorom je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok do recipienta1) a dochádza k zaplaveniu územia vnútornými vodami,

c) stav, pri ktorom z dôvodu odchodu ľadov, vzniku ľadových zátarás, ľadovej zápchy a iných prekážok v koryte vodného toku hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva,

d) stav, pri ktorom z dôvodu extrémnej zrážkovej činnosti dochádza k zaplavovaniu územia, alebo

e) stav, pri ktorom z dôvodu poruchy alebo havárie vodnej stavby hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva.

(2) Nebezpečenstvo povodne je situácia charakterizovaná najmä

a) dlhotrvajúcimi výdatnými atmosférickými zrážkami a ich rýchlym odtokom do vodných tokov,

b) varovnou meteorologickou predpoveďou extrémnych zrážok,

c) zvýšeným odtokom z topiaceho sa snehu a nebezpečným odchodom ľadov,

d) rýchlym vzostupom hladiny vodného toku s predpokladom dosiahnutia stupňov povodňovej aktivity,

e) vznikom mimoriadnej udalosti2) na vodnej stavbe.

(3) Povodňová situácia je stav, keď hrozí nebezpečenstvo vzniku povodne alebo povodeň už vznikla. Ide o stav charakterizovaný dosiahnutím jednotlivých stupňov povodňovej aktivity na vodných tokoch alebo na vodných stavbách. Za povodňovú situáciu sa považuje aj stav, pri ktorom je ohrozená alebo narušená stabilita a bezpečnosť vodnej stavby.

(4) Vnútorné vody sú vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom vodnými stavbami, najmä vody, ktoré nemôžu odtekať prirodzeným spôsobom pri zvýšenom stave vody v recipiente, alebo vody z intenzívnej zrážkovej činnosti na území bez možnosti odtoku prostredníctvom vodného toku.

(5) Záplavová čiara je priesečnica hladiny vody s terénom pri povodni.

(6) Zátopová čiara je priesečnica umelo vzdutej maximálnej vodnej hladiny s terénom.

(7) Zátopové územie je územie ohraničené zátopovou čiarou.

(8) Chránené územie na účely tohto zákona je územie, ktoré ochraňuje vodná stavba pred účinkami povodní.

(9) Vodozádržná plocha v povodí (ďalej len „mokraď“) je vymedzený priestor na zadržiavanie dažďovej vody zo spevnených plôch pre potreby transformácie povodňovej vlny.

(10) Zasakávací pás je rigol po vrstevnici zachytávajúci dažďovú vodu, určený na potreby transformácie povodňovej vlny.

(11) Svahová depresia s periodickým zaplavením je plocha v povodí na zachytenie prívalových dažďových vôd pre potreby transformácie povodňovej vlny.

(12) Prehrádzka (drevená alebo kamenná) je objekt v údolnici, rigole i eróznej ryhe na zachytávanie sedimentov počas splachov dažďových dažďov z jednotlivých častí povodí.

(13) Odchod ľadov je proces, pri ktorom dochádza k pohybu a k odplaveniu rozpadajúcich sa alebo rozrušených ľadových krýh.

(14) Ľadová zápcha je nahromadenie ľadovej kaše alebo ľadovej triešte v koryte vodného toku, ktoré spôsobuje zmenšenie prietočného profilu vodného toku.

(15) Ľadová zátarasa je miestne nahromadenie ľadových krýh vzniknutých z ľadovej pokrývky v koryte vodného toku pri odchode ľadov.

(16) Suchá nádrž (ďalej len „polder“) je vymedzený priestor určený na zaplavenie vodou pre potreby transformácie povodňovej vlny.

§ 3

Zabezpečenie ochrany pred povodňami

(1) Ochrana pred povodňami je súbor technických opatrení a organizačných opatrení (ďalej len „opatrenie“) orgánov štátnej správy a obcí, povodňových komisií, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a správcov drobných vodných tokov3) (ďalej len „správca vodných tokov“), vlastníkov a správcov vodných stavieb, iných právnických osôb a fyzických osôb na predchádzanie vzniku povodne a na zmiernenie jej následkov.

(2) Ochranu pred povodňami zabezpečujú subjekty podľa odseku 1 na území celého povodia.4) Každý je povinný v inundačnom území vykonať na pozemkoch a objektoch, ktoré má vo vlastníctve alebo v užívaní, opatrenia umožňujúce plynulý a neškodný odtok vôd.

(3) Každý má právo na poskytnutie primeranej pomoci zodpovedajúcej možnostiam ovládania povodne, ak je účinkami povodne ohrozený jeho život, zdravie alebo majetok a nie je schopný vykonať ochranu vlastnými silami a prostriedkami.

(4) Každý, kto zistí nebezpečenstvo povodne, je povinný neodkladne to ohlásiť povodňovému orgánu, Hasičskému a záchrannému zboru, koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému,5) Policajnému zboru alebo správcovi vodných tokov. Príjemca ohlásenia je povinný túto skutočnosť ihneď oznámiť orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami alebo správcovi vodného toku.

DRUHÁ ČASŤ

OPATRENIA NA OCHRANU PRED POVODŇAMI

§ 4

Opatrenia na ochranu pred povodňami

(1) Opatreniami na ochranu pred povodňami sú najmä

a) povodňové plány,

b) povodňové prehliadky,

c) predpovedná povodňová služba a hlásna a varovná povodňová služba,

d) hliadková služba,

e) povodňové zabezpečovacie práce,

f) povodňové záchranné práce.

(2) Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni.

(3) Preventívnymi opatreniami sú najmä technické a biotechnické opatrenia v povodí, ktoré spomaľujú odtok vôd z povodia do vodných tokov, výstavba retenčných nádrží, ochranných hrádzí, protipovodňových línií a zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd, úprava vodných tokov a ich nevyhnutná oprava a údržba, ako aj budovanie poldrov.

§ 5

Povodňové plány

(1) Povodňový plán je dokument organizačného charakteru a technického charakteru, ktorý obsahuje úlohy a povinnosti orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, správcov vodných tokov, vlastníkov a správcov vodných stavieb a iných právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane pred povodňami. Povodňový plán sa skladá z povodňového plánu zabezpečovacích prác a z povodňového plánu záchranných prác.

(2) Príprava ochrany pred povodňami sa zahŕňa do povodňových plánov, ktoré vyhotovujú orgány štátnej správy ochrany pred povodňami na všetkých stupňoch.

(3) Povodňové plány zabezpečovacích prác sú povinní vypracúvať správcovia vodných tokov, správcovia produktovodov zasahujúcich do vodného toku, vlastníci, správcovia alebo užívatelia vodných stavieb a zariadení pri vodných tokoch a vodných nádržiach a zhotovitelia stavieb na vodných tokoch počas ich výstavby. Správca vodných tokov organizuje vypracovanie plánov povodňových zabezpečovacích prác podľa hydrologických povodí a podľa územia svojej pôsobnosti.

(4) Povodňové plány záchranných prác vypracúva krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru a obce v nadväznosti na povodňové plány zabezpečovacích prác.

(5) Povodňové plány sú povinné vypracúvať aj právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia, ktorých objekty môžu byť postihnuté povodňou; túto povinnosť môže uložiť obec všeobecne záväzným nariadením. Tieto plány tvoria súčasť povodňových plánov obce.

(6) Povodňové plány stavieb zasahujúcich do vodného toku, do jeho inundačného územia6) alebo do vodných stavieb schvaľuje orgán štátnej správy ochrany pred povodňami na základe súhlasného stanoviska správcu vodného toku.

(7) Schválené povodňové plány sa každý rok preskúmajú a podľa potreby aktualizujú tak, aby sa zmeny a doplnky mohli schváliť do konca kalendárneho roka. Zmeny podstatného významu, napríklad zmeny vyhlásenia stupňov povodňovej aktivity, zmeny, ktoré majú vplyv na odtokový režim, zmeny manipulačných poriadkov vodných stavieb, je potrebné zapracovať do povodňových plánov bezodkladne.

§ 6

Stupne povodňovej aktivity

(1) Stupne povodňovej aktivity charakterizujú mieru nebezpečenstva povodne, viazanú na stanovené vodné stavy alebo prietoky na vodných tokoch a na vodných stavbách pri povodňovej situácii.

(2) V povodňových plánoch sa určujú tieto stupne povodňovej aktivity:

a) I. stupeň – stav bdelosti,

b) II. stupeň – stav pohotovosti,

c) III. stupeň – stav ohrozenia.

(3) Stav bdelosti nastáva

a) pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne a pri stúpajúcej tendencii hladiny vody na vodnom toku; spravidla je to stav, keď voda vystúpi z koryta vodného toku a dosiahne pätu hrádze; na neohrádzovaných vodných tokoch, ak hladina stúpa a blíži sa k brehovej čiare,

b) očakávaním zvýšeného odtoku z topiaceho sa snehu podľa meteorologických predpovedí,

c) pri výskyte vnútorných vôd, ak je hladina vody v priľahlých vodných tokoch vyššia ako hladina vnútorných vôd.

(4) Stav pohotovosti sa vyhlasuje

a) pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne a pri stúpajúcej tendencii hladiny vody na vodnom toku; na neohrádzovaných vodných tokoch, ak hladina vody v koryte dosiahne brehovú čiaru a má stúpajúcu tendenciu,

b) na začiatku topenia snehu, ak podľa predpovednej povodňovej služby možno očakávať rýchle stúpanie hladín vodných tokov alebo pri očakávanom odchode ľadov,

c) pri výskyte vnútorných vôd, ak sa intenzívnym prečerpávaním vody dodrží maximálna hladina vnútorných vôd určená manipulačným poriadkom vodnej stavby.

(5) Stav ohrozenia sa vyhlasuje pri

a) dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne; pri nižšom vodnom stave, ak na ohrádzovanom vodnom toku trvá stav pohotovosti 20 dní alebo ak začne premokať hrádza, prípadne nastanú iné neočakávané okolnosti, ktoré môžu spôsobiť škody; na neohrádzovanom vodnom toku, ak voda vystúpi z koryta vodného toku a môže spôsobiť škody,

b) odchode ľadov, ak je priame nebezpečenstvo tvorby ľadových zátarás alebo ak sa zátarasy začali tvoriť,

c) výskyte vnútorných vôd, ak pri plnom využití kapacity čerpacej stanice a pri jej nepretržitej prevádzke voda stúpa nad maximálnu hladinu určenú manipulačným poriadkom vodnej stavby,

d) prívalových vodách spôsobených extrémnou zrážkovou činnosťou a pri očakávanom postupe povodňovej vlny,

e) záplave územia pod vodnou stavbou, ktorú spôsobila porucha alebo havária zariadení vodnej stavby.

(6) Stav bdelosti zaniká

a) pri poklese hladiny vodného toku pod úroveň stanovenú povodňovým plánom a ak má hladina vody klesajúcu tendenciu,

b) na neohrádzovaných vodných tokoch, ak voda klesne pod brehovú čiaru,

c) pri výskyte vnútorných vôd, ak je hladina vody v priľahlých vodných tokoch nižšia ako hladina vnútorných vôd a vnútorné vody možno odvádzať samospádom.

(7) Stav pohotovosti a stav ohrozenia sa odvoláva, ak

a) vodný stav vo vodnom toku klesne pod hladinu určenú v povodňovom pláne alebo

b) pominú skutočnosti, na základe ktorých sa vyhlásil stav pohotovosti alebo stav ohrozenia, alebo

c) sa vykonali nevyhnutné technické opatrenia na zamedzenie vzniku ďalších povodňových škôd.

(8) Stav pohotovosti a stav ohrozenia vyhlasuje a odvoláva na návrh správcu vodného toku alebo z vlastného podnetu

a) starosta obce pre územie obce,

b) prednosta obvodného úradu životného prostredia pre územie viacerých obcí a pre územie obvodu,

c) prednosta krajského úradu životného prostredia na vodných tokoch, ktoré pretekajú dvoma a viacerými územnými obvodmi kraja, ak ich predtým nevyhlásili prednostovia obvodných úradov životného prostredia,

d) minister životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) na hraničných úsekoch vodných tokoch, ak tým nepoveril iný orgán štátnej správy ochrany pred povodňami.

(9) O vyhlásení a odvolaní stavu pohotovosti a stavu ohrozenia orgán štátnej správy ochrany pred povodňami bezodkladne informuje správcu vodných tokov, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), obvodný úrad v sídle kraja, obvodný úrad a Hasičský a záchranný zbor.

(10) Ak v dôsledku vzniku a postupu povodňovej vlny hrozí nebezpečenstvo zaplavenia územia, orgány štátnej správy ochrany pred povodňami môžu vyhlásiť ihneď stav ohrozenia.

(11) O vyhlásení a odvolaní stupňa povodňovej aktivity je orgán štátnej správy ochrany pred povodňami povinný informovať právnické osoby, fyzické osoby-podnikateľov a fyzické osoby zaradené do ochrany pred povodňami podľa povodňových plánov a nadriadený orgán štátnej správy ochrany pred povodňami a dotknutý podriadený orgán štátnej správy ochrany pred povodňami.

(12) Vodné stavy a prietoky zodpovedajúce stupňom povodňovej aktivity schvaľuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na návrh správcu vodného toku po prerokovaní s orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami a právnickou osobou poverenou ministerstvom.7)

§ 7

Povodňové prehliadky

(1) Povodňovými prehliadkami sa zisťuje, či sú na vodných tokoch, na vodných stavbách a na iných objektoch na vodných tokoch a v ich inundačnom území nedostatky, ktoré by mohli spôsobiť alebo zvýšiť nebezpečenstvo povodne.

(2) Povodňové prehliadky vykonávajú správcovia vodných tokov v súčinnosti s orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami, vlastníkmi, správcami a užívateľmi vodných stavieb a iných objektov na vodných tokoch a v ich inundačnom a zátopovom území podľa povodňových plánov najmenej raz za rok. Povodňové prehliadky sa môžu vykonávať súčasne s uskutočňovaním odborného technicko-bezpečnostného dohľadu na vodných stavbách.8)

(3) Vlastníci, správcovia a užívatelia vodných stavieb a iných objektov na vodných tokoch a v ich inundačnom a zátopovom území sú povinní umožniť vykonanie povodňovej prehliadky.

(4) Povodňové prehliadky sa vykonávajú aj bezprostredne po povodni na účely upresnenia rozsahu škôd, zhodnotenia účinnosti vykonaných opatrení v čase povodne a na účely zistenia nedostatkov v inundačných územiach v súvislosti s prechodom povodňových prietokov.

(5) Ak orgány štátnej správy ochrany pred povodňami a správca vodných tokov zistia nedostatky, orgán štátnej správy ochrany pred povodňami rozhodnutím uloží povinnosť vlastníkovi, správcovi a užívateľovi pozemkov, vodných stavieb a iných objektov na vodných tokoch a v inundačnom území vykonať nápravu alebo odstrániť zistené nedostatky.

§ 8

Predpovedná povodňová služba a hlásna a varovná povodňová služba

(1) Predpovedná povodňová služba je povinná neodkladne informovať orgány štátnej správy ochrany pred povodňami, správcu vodných tokov a orgány zabezpečujúce hlásnu a varovnú povodňovú službu o nebezpečenstve povodne, o vzniku povodňovej situácie a povodne a o jej ďalšom možnom vývoji, o hydrometeorologických podmienkach ovplyvňujúcich vznik a vývoj povodne, najmä o aktuálnych a očakávaných vodných stavoch alebo prietokoch vo vybraných profiloch vodných tokov. Túto službu zabezpečuje právnická osoba poverená ministerstvom.

(2) Hlásna a varovná povodňová služba varuje obyvateľstvo pred nebezpečenstvom v mieste vzniku alebo možného vzniku povodne, v mieste nebezpečenstva povodne a v miestach nižšie ležiacich na vodnom toku a upozorňuje orgány štátnej správy ochrany pred povodňami a dotknuté právnické osoby na vývoj povodňovej situácie a odovzdáva im hlásenia potrebné na jej hodnotenie a pokyny na riadenie opatrení na ochranu pred povodňami. Túto službu zabezpečuje

a) ministerstvo vnútra, obvodné úrady v sídle kraja, obvodné úrady, obce, iné právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia v rozsahu a spôsobom, ktorý pre varovanie obyvateľstva a vyrozumenia osôb pri vzniku mimoriadnej udalosti ustanovuje osobitný predpis,9)

b) ministerstvo prostredníctvom správcov vodných tokov, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia v oblasti poskytovania informácií pre obyvateľstvo a odborných informácií pre riadenie opatrení na ochranu pred povodňami.

(3) Právnická osoba poverená ministerstvom

a) vykonáva predpovednú povodňovú službu vrátane hraničných vodných tokov,

b) poskytuje orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami a správcovi vodohospodársky významných vodných tokov aspoň raz denne hydrometeorologické údaje z hydroprognóznych profilov a podľa intervalov merania údaje o zásobách vody v snehu vo vybraných profiloch,

c) poskytuje orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami a správcovi vodohospodársky významných vodných tokov aktuálne údaje zo zrážkomerných a hydroprognóznych staníc, radarov a meteorologických družíc,

d) poskytuje v čase nebezpečenstva povodne a počas povodňovej situácie orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami a správcovi vodohospodársky významných vodných tokov hydrometeorologické údaje z hydroprognóznych profilov a zrážkomerných staníc,

e) poskytuje hydrologické údaje,

f) vypracúva meteorologické a hydrologické vyhodnotenie povodne a predkladá ho ministerstvu, ministerstvu vnútra a správcovi vodohospodársky významných vodných tokov.

(4) Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú rozhlasové a televízne vysielanie alebo zabezpečujú elektronické komunikačné služby, sú povinné na požiadanie orgánov zabezpečujúcich predpovednú povodňovú službu a hlásnu a varovnú povodňovú službu bezodkladne odvysielať informácie predpovednej povodňovej služby a hlásnej a varovnej povodňovej služby.

(5) Pri poskytovaní hydrologických informácií na hraničných vodných tokoch a pri poskytovaní medzištátnej pomoci pri ochrane pred povodňami postupujú orgány štátnej správy ochrany pred povodňami a dotknuté osoby v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.10)

§ 9

Hliadková služba

(1) Hliadková služba sleduje vývoj povodňovej situácie a zisťuje údaje potrebné na výkon hlásnej a varovnej povodňovej služby a na riadenie a koordináciu opatrení na ochranu pred povodňami.

(2) Hliadkovú službu sú povinní zriaďovať v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne správcovia vodných tokov, správcovia, vlastníci a užívatelia vodných stavieb a iných objektov na vodných tokoch a v ich bezprostrednej blízkosti, ak sú v dosahu ohrozenia.

(3) Správca vodných tokov vysiela hliadkovú službu na povodňové úseky od vyhlásenia stavu pohotovosti podľa povodňových plánov zabezpečovacích prác.

(4) Hliadkovú službu môžu zriaďovať aj obce v čase stavu ohrozenia.

§ 10

Povodňové zabezpečovacie práce

(1) Povodňové zabezpečovacie práce sú opatrenia na ochranu pred povodňami na vodných tokoch, na vodných stavbách a na iných objektoch na vodných tokoch a v inundačných a v zátopových územiach na uvoľňovanie a obnovovanie voľného prietoku vodného toku.

(2) Povodňové zabezpečovacie práce počas povodňovej situácie sú:

a) odstraňovanie prekážok znemožňujúcich plynulý odtok vody,

b) ochrana hrádzí proti vlnobitiu, priesakom, erozívnym vplyvom, výverom a ochrana proti preliatiu koruny hrádze a budovanie provizórnych prístupových ciest na tieto účely,

c) ochrana koryta vodného toku a jeho brehov pred ich narúšaním, poškodzovaním a pred zosúvaním,

d) narúšanie ľadových celín a zátarás,

e) mimoriadna manipulácia na vodných stavbách,

f) uzavieranie prietrží,

g) odvádzanie vôd zo zaplaveného územia,

h) odvádzanie alebo odčerpávanie vnútorných vôd,

i) budovanie druhotných ochranných línií,

j) provizórne sprietočnenie zanesených korýt vodných tokov,

k) zriadenie provizórnych hradení na vodných stavbách a hrádzových objektoch,

l) opatrenia proti spätnému vzdutiu vody na vyústeniach kanalizácií do vodného toku a na cestných priepustoch a cestných priekopách,

m) opatrenia na zamedzenie znečistenia vodného toku nebezpečnými látkami pri zaplavení inundačného územia,

n) činnosť povodňových dispečingov a technických štábov,

o) mimoriadne merania na účely posúdenia bezpečnosti a stability vodných stavieb,

p) zameranie, prípadne označovanie a zameranie výšky hladiny a prietoku na vodných tokoch a hrádzach počas povodne vrátane záznamov o čase,

q) pozemné a letecké merania a prieskumy v súvislosti so sledovaním vývoja povodne a získavaním informácií pre rozhodnutia na realizáciu opatrení, medzi ktoré patrí najmä evakuácia obyvateľstva, úmyselné a riadené zaplavenie chráneného územia a umelé prietrže ochranných línií,

r) vytváranie umelých prietrží,

s) iné práce vykonané na príkaz orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami.

(3) Povodňové zabezpečovacie práce na základe povodňových plánov a na príkaz orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami počas stavu pohotovosti a stavu ohrozenia vykonávajú

a) správcovia vodných tokov,

b) vlastníci, správcovia a užívatelia vodných stavieb a iných objektov na vodnom toku alebo v jeho inundačnom území a

c) zhotovitelia stavby na vodnom toku alebo v jeho inundačnom území počas jej výstavby.

(4) Povodňové zabezpečovacie práce vlastníkov, správcov a užívateľov iných objektov na vodnom toku, ktoré nie sú uvedené v povodňovom pláne, musí správca vodného toku odsúhlasiť.

§ 11

Povodňové záchranné práce

(1) Povodňové záchranné práce sú opatrenia vykonávané na záchranu životov, zdravia a majetku v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni v bezprostredne ohrozených alebo už zaplavených územiach.

(2) Povodňové záchranné práce sú:

a) varovanie, práce spojené s ochranou, evakuáciou obyvateľstva na nevyhnutne potrebný čas v územiach ohrozených alebo zaplavených povodňou,

b) ochrana a zachraňovanie majetku na týchto územiach vrátane prípadného predčasného zberu úrody ohrozenej povodňou,

c) odstraňovanie prekážok, ktoré bránia plynulému odtoku vôd,

d) odsun nebezpečných látok z dosahu záplav,

e) nevyhnutné práce na prístupových komunikáciách súvisiace s obnovením prístupu do sídelných celkov vrátane výstavby provizórnych mostných objektov alebo lávok,

f) riadenie dopravy, vytyčovanie obchádzok a osadzovanie prenosného dopravného značenia na usmernenie dopravy,

g) ochrana vodných zdrojov a rozvodov pitnej vody, elektrickej energie, plynu a telekomunikačných sietí,

h) uzatvorenie evakuovaného územia a ochrana majetku evakuovaných obyvateľov,

i) núdzové zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a potravinami v postihnutých územiach,

j) vyhľadávanie nezvestných osôb,

k) odčerpávanie vody zo zatopených domov, pivníc, studní, verejných kanalizácií, žúmp a iných objektov,

l) hygienicko-protiepidemické opatrenia vyvolané povodňami, medzi ktoré patrí najmä

1. očkovanie rizikových skupín obyvateľstva,

2. dezinfekcia studní, žúmp, obytných priestorov,

3. deratizácia,

4. postreky proti kalamitnému výskytu komárov,

5. odvoz a zneškodňovanie uhynutých zvierat a iných odpadov,

m) zabezpečenie verejného poriadku na území postihnutom povodňami,

n) odstraňovanie naplavenín z domov a z iných objektov, z verejných priestranstiev a z komunikácií,

o) zabezpečovanie poškodených stavieb proti zrúteniu alebo ich asanácia,

p) iné práce vykonané na príkaz orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami do odvolania stavu ohrozenia.

(3) Povodňové záchranné práce zabezpečujú orgány štátnej správy ochrany pred povodňami a vykonávajú sa podľa povodňového plánu záchranných prác a v mimoriadnych a odôvodnených prípadoch aj nad ich rámec prostredníctvom záchranných zložiek,11) orgánov územnej samosprávy a ďalších právnických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a fyzických osôb.

§ 12

Predkladanie správ o povodňovej situácii

(1) Od vyhlásenia stavu pohotovosti správcovia vodných tokov a vlastníci, správcovia a užívatelia vodných stavieb predkladajú orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami priebežné správy o vzniku a vývoji povodňovej situácie a o vykonaných opatreniach v rámci povodňových zabezpečovacích prác.

(2) Od vyhlásenia stavu ohrozenia predkladajú orgány štátnej správy ochrany pred povodňami nižšieho stupňa priebežné správy orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami vyššieho stupňa.

(3) Súhrnné správy o priebehu povodne a o jej následkoch, o opatreniach vykonaných pri povodni, o zapojených pracovných silách a vecných prostriedkoch do výkonu opatrení na ochranu pred povodňami, o vynaložených nákladoch, o spôsobených škodách a o navrhovaných opatreniach predkladá správca vodných tokov, vlastníci, správcovia a užívatelia vodných stavieb a dotknuté právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami.

TRETIA ČASŤ

ÚZEMIA OVPLYVNENÉ POVODŇOU

§ 13

Inundačné územie

(1) Podľa nebezpečnosti povodňových prietokov sa inundačné územie6) člení na

a) aktívnu zónu, ktorou preteká povodňový prietok,

b) pasívnu zónu, ktorú tvorí zostávajúca nechránená časť inundačného územia zasahovaná rozlievaním vôd mimo koryta vodného toku alebo vzdutím pri povodňovom prietoku,

c) potencionálnu zónu, ktorou je územie ohrozené zaplavením pri prekročení projektovaných parametrov ochranných opatrení alebo pri poruche vodnej stavby.

(2) V aktívnej zóne inundačného územia je zakázané

a) umiestňovať a prevádzkovať stavby, ktoré môžu zhoršiť prevedenie povodňových prietokov a odchod ľadov,

b) ťažiť riečny materiál okrem oprávnenia ťažiť riečny materiál správcom vodných tokov,12)

c) ťažiť nerasty a zeminu spôsobom zhoršujúcim odtok povrchových vôd a vykonávať terénne úpravy zhoršujúce odtok povrchových vôd,

d) skladovať materiál, látky a predmety,

e) zriaďovať oplotenie, živé ploty a iné obdobné prekážky,

f) obhospodarovať lesné pozemky a poľnohospodárske pozemky spôsobom, pri ktorom dochádza k škodlivým zmenám odtokových pomerov,13) ktoré zhoršujú prevedenie povodňových prietokov a odchod ľadov,

g) zriaďovať tábory, kempy a iné dočasné ubytovacie zariadenia.

(3) Ak je nevyhnutné vykonať terénne úpravy a opatrenia zamerané na ochranu, starostlivosť a funkčnosť biotopov, ktoré zhoršujú odtok povrchových vôd, je potrebné realizovať súčasne opatrenia, ktoré umožnia nezmenšený odtok povrchových vôd.

(4) V aktívnej zóne inundačného územia možno zriadiť plávajúce ubytovacie zariadenie len so súhlasom príslušného správcu vodného toku.

(5) V aktívnej zóne inundačného územia možno povoliť len

a) stavby, ktorými sa upravujú vodné toky,

b) výkon opatrení na ochranu pred povodňami, ktorými sa zlepšujú odtokové pomery,

c) stavby na odvádzanie vnútorných vôd,

d) stavby na odvádzanie odpadových vôd,

e) stavby zabezpečujúce dopravnú infraštruktúru, ktoré nezhoršujú odtok povodňových prietokov,

f) hydroenergetické stavby,

g) stavby umožňujúce vzdutie hladiny vodného toku, ktoré nezhoršujú odtok povodňových prietokov,

h) výkon opatrení na ochranu prírody a starostlivosť o biotopy a druhy rastlín a živočíchov,14) ktoré nezhoršujú prevedenie povodňových prietokov a odchod ľadov,

i) stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov,

j) vodné stavby na odber povrchových vôd.

(6) V aktívnej zóne inundačného územia a v pasívnej zóne inundačného územia je zakázané umiestňovať

a) školy, lôžkové zdravotnícke zariadenia, sociálne zariadenia a ubytovacie zariadenia,

b) stavby priemyselnej a poľnohospodárskej výroby a služieb,

c) sklady nebezpečných látok,

d) čerpacie stanice pohonných látok,

e) skládky odpadov vrátane zariadení na spracovanie starých vozidiel a odkalísk,

f) zariadenia slúžiace na výkup alebo spracovanie nebezpečných odpadov alebo iných druhotných surovín spadajúcich do skupiny zvlášť nebezpečných látok alebo tieto látky obsahujúce, alebo pri spracovaní uvoľňujúce,

g) výstavbu bytových budov.15)

(7) Správcovia vodných tokov vykonávajú evidenciu inundačného územia a navrhujú orgánom štátnej vodnej správy v prípade potreby zmeny v dotknutom území.

§ 14

Územia určené na transformáciu povodňovej vlny

(1) Orgán štátnej vodnej správy16) môže ako preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami a na zmiernenie účinkov povodní vo vodnom toku a v jeho inundačnom území rozhodnutím určiť územia poldrov, ako aj úpravu a zmenu koryta vodného toku.

(2) Ak nemožno zriadiť polder alebo inú stavbu na ochranu pred povodňami na cudzej nehnuteľnosti, možno vo verejnom záujme potrebnú nehnuteľnosť vyvlastniť alebo vlastnícke práva k nej obmedziť podľa osobitného predpisu.17)

ŠTVRTÁ ČASŤ

ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY OCHRANY PRED POVODŇAMI

§ 15

Organizácia ochrany pred povodňami

(1) Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami riadia a zabezpečujú ochranu pred povodňami v období prípravy na povodňové situácie, organizujú a kontrolujú činnosť subjektov zapojených do ochrany pred povodňami počas povodne a v období bezprostredne po zániku povodne a kontrolujú plnenie opatrení na odstránenie následkov spôsobených povodňami.

(2) Orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami sú:

a) ministerstvo,

b) krajské úrady životného prostredia,

c) obvodné úrady životného prostredia,

d) obce.

(3) Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a orgány štátnej správy ochrany pred povodňami zriaďujú na výkon povodňovej ochrany povodňové komisie, ktorými sú:

a) Ústredná povodňová komisia,

b) krajské povodňové komisie,

c) obvodné povodňové komisie,

d) povodňové komisie obcí.

(4) Ministerstvo a ministerstvo vnútra spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami. Orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby-podnikatelia a fyzické osoby spolupracujú s orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami a pomáhajú im pri zabezpečovaní ochrany pred povodňami.

(5) Ministerstvo a ministerstvo vnútra zriaďujú operačné skupiny na plnenie úloh na ochranu pred povodňami. Ostatné ústredné orgány štátnej správy môžu zriaďovať operačné skupiny na ochranu pred povodňami. Operačná skupina ministerstva vykonáva službu počas povodní a vedie povodňový denník. Činnosť operačnej skupiny na ochranu pred povodňami je upravená v pracovnom poriadku operačnej skupiny, ktorý vydáva rozhodnutím minister príslušného ústredného orgánu štátnej správy.

(6) Ak orgán štátnej správy ochrany pred povodňami nižšieho stupňa a povodňová komisia nižšieho stupňa nie sú schopné samostatne vykonávať opatrenia alebo ak si to povodňová situácia vyžaduje, vykoná ochranu pred povodňami orgán štátnej správy ochrany pred povodňami vyššieho stupňa a povodňová komisia vyššieho stupňa.

§ 16

Ministerstvo

(1) Ministerstvo na úseku ochrany pred povodňami

a) riadi a koordinuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami,

b) riadi a kontroluje prípravu a vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác, metodicky riadi prípravu na ochranu pred povodňami, najmä spracovanie, predkladanie a postup schvaľovania a aktualizácie povodňových plánov zabezpečovacích prác,

c) koordinuje v spolupráci s ministerstvom vnútra výkon povodňových záchranných prác,

d) koordinuje činnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, zabezpečuje pomoc orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, ak nie sú schopné samostatne a vlastnými prostriedkami vykonávať opatrenia na ochranu pred povodňami,

e) zabezpečuje prieskumné a dokumentačné práce veľkého rozsahu, najmä letecké pozorovanie a letecké snímkovanie počas povodňovej situácie,

f) v súčinnosti s ministerstvom vnútra metodicky usmerňuje odbornú prípravu orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami a správcov vodných tokov a organizovanie hlásnej a varovnej povodňovej služby,

g) schvaľuje povodňový plán zabezpečovacích prác správcov vodných tokov pre územie Slovenskej republiky,

h) metodicky usmerňuje a finančne zabezpečuje tvorbu vecných prostriedkov pre správcu vodohospodársky významných vodných tokov na výkon povodňových zabezpečovacích prác,

i) spracúva a predkladá Ústrednej povodňovej komisii správy o vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác, o nákladoch na povodňové zabezpečovacie práce a o následkoch spôsobených povodňami na majetku v správe správcov vodných tokov a na majetku právnických osôb a fyzických osôb-podnikateľov, ktorých predmetom činnosti je vodné hospodárstvo,

j) organizačne zabezpečuje činnosť Ústrednej povodňovej komisie a plní aj úlohy jej sekretariátu,

k) zabezpečuje riešenie technických a hospodárskych otázok hraničných vôd a spolupracuje s orgánmi Českej republiky, Maďarskej republiky, Poľskej republiky, Rakúskej republiky a Ukrajinskej republiky pri vykonávaní opatrení na ochranu pred povodňami na hraničných vodách na základe medzištátnych zmlúv o hraničných vodách.10)

(2) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo v spolupráci s ministerstvom vnútra, ustanoví podrobnosti o

a) obsahu povodňových plánov, o ich schvaľovaní a o ich aktualizácii (§ 5),

b) vykonávaní predpovednej povodňovej služby a hlásnej a varovnej povodňovej služby (§ 8),

c) predkladaní priebežných informatívnych správ počas povodní a súhrnných správ o priebehu a následkoch povodní a o vykonaných opatreniach (§ 12).

(3) Podrobnosti o vyhodnocovaní a uhrádzaní (§ 40 ods.1) povodňových zabezpečovacích prác, povodňových záchranných prác, škôd spôsobených povodňami a nákladov na činnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo v spolupráci s ministerstvom vnútra a s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

§ 17

Krajský úrad životného prostredia

(1) Krajský úrad životného prostredia vo svojom územnom obvode

a) riadi a koordinuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami,

b) riadi a kontroluje činnosť obvodných úradov životného prostredia na úseku ochrany pred povodňami,

c) koordinuje v spolupráci s krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru a obvodným úradom v sídle kraja výkon povodňových záchranných prác,

d) zostavuje povodňový plán kraja v spolupráci s obvodným úradom v sídle kraja a predkladá ho na schválenie ministerstvu,

e) schvaľuje povodňové plány zabezpečovacích prác územných obvodov obvodných úradov životného prostredia,

f) organizuje výkon hlásnej a varovnej povodňovej služby v územnom obvode krajského úradu životného prostredia,

g) vyhlasuje a odvoláva stav pohotovosti alebo stav ohrozenia v územnom obvode kraja, ak nebezpečenstvo povodne alebo povodeň presahuje územie obvodného úradu životného prostredia,

h) riadi povodňové zabezpečovacie práce v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak povodňová situácia alebo povodeň presahuje územie obvodného úradu životného prostredia,

i) zabezpečuje na požiadanie pomoc obvodným úradom životného prostredia a správcom vodných tokov v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak im na vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami nestačia vlastné sily a prostriedky,

j) vyžaduje pomoc Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek,

k) vyžaduje súhlas Ústrednej povodňovej komisie na použitie výbušnín na vykonanie opatrení na ochranu pred povodňami a na mimoriadnu manipuláciu na vodných tokoch a na vodných stavbách,

l) informuje bezodkladne ministerstvo, ministerstvo vnútra a koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému o vzniku nebezpečenstva povodne alebo o vzniku povodne vo svojom územnom obvode,

m) zabezpečuje vykonávanie povodňových prehliadok na vodných tokoch pretekajúcich na území dvoch a viacerých obvodných úradov životného prostredia v územnom obvode krajského úradu životného prostredia a vykonáva povodňové prehliadky na hraničných vodných tokoch v súčinnosti so správcami vodných tokov,

n) ukladá rozhodnutím opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov pri povodňových prehliadkach (§ 7 ods. 5),

o) organizuje školenia o vykonávaní hlásnej a varovnej povodňovej služby,

p) spolupracuje s orgánom územnej samosprávy vyššieho územného celku vo veciach ochrany pred povodňami,

q) vyhodnocuje následky spôsobené povodňami a opatrenia vykonané na ochranu pred povodňami,

r) predkladá ministerstvu vnútra a Ústrednej povodňovej komisii súhrnnú správu o následkoch povodní, spôsobených škodách a o nákladoch na výkon záchranných prác.

(2) Krajský úrad životného prostredia spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s obvodným úradom v sídle kraja.

§ 18

Obvodný úrad životného prostredia

(1) Obvodný úrad životného prostredia vo svojom územnom obvode

a) riadi a kontroluje činnosť obcí pri výkone štátnej správy na úseku ochrany pred povodňami,

b) koordinuje v spolupráci s okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru a obvodným úradom výkon povodňových záchranných prác,

c) zostavuje povodňový plán vo svojom územnom obvode a predkladá ho na schválenie krajskému úradu životného prostredia,

d) schvaľuje povodňový plán zabezpečovacích prác obcí, ktoré majú v správe vodné toky,

e) schvaľuje povodňové plány zabezpečovacích prác stavieb navrhovaných na realizáciu na vodných tokoch,

f) schvaľuje povodňové plány objektov v inundačných územiach v správe právnických a fyzických osôb-podnikateľov,

g) vyhlasuje a odvoláva stav pohotovosti alebo stav ohrozenia v územnej pôsobnosti obvodného úradu, ak nebezpečenstvo povodne alebo povodeň presahuje územie obce,

h) organizuje odborné školenie o vykonávaní hlásnej a varovnej povodňovej služby, zamestnancov obcí a ďalších osôb zapojených do výkonu ochrany pred povodňami,

i) organizuje výkon hlásnej a varovnej povodňovej služby,

j) zabezpečuje pomoc správcom vodných tokov, vlastníkom, správcom alebo užívateľom vodných stavieb a iných objektov na vodných tokoch a v ich bezprostrednej blízkosti, ak sú v čase nebezpečenstva povodne alebo počas povodne v dosahu ohrozenia a ak o to požiadajú z dôvodu nedostatku vlastných síl a prostriedkov,

k) vydáva príkazy právnickej osobe, fyzickej osobe-podnikateľovi alebo fyzickej osobe podľa § 38 ods. 1 písm. a) a b) na plnenie úloh pri ochrane pred povodňami,

l) vyžaduje pomoc Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek,

m) vyžaduje súhlas Ústrednej povodňovej komisie na použitie výbušnín na účely vykonania opatrení na ochranu pred povodňami a na mimoriadnu manipuláciu na vodných tokoch a na vodných stavbách,

n) informuje bezodkladne krajský úrad životného prostredia o nebezpečenstve povodne alebo o vzniku povodne vo svojom územnom obvode,

o) zabezpečuje vykonávanie povodňových prehliadok na vodných tokoch pretekajúcich územnými obvodmi dvoch a viacerých obcí v územnej pôsobnosti obvodu v súčinnosti so správcami vodných tokov,

p) ukladá rozhodnutím opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

q) vykonáva systematickú prevenciu na ochranu pred povodňami na území obvodu,

r) vyhodnocuje následky spôsobené povodňami a opatrenia vykonané na ochranu pred povodňami,

s) predkladá krajskému úradu životného prostredia súhrnnú správu o následkoch povodní, spôsobených škodách a o nákladoch na výkon záchranných prác,

t) kontroluje dodržiavanie povinností uvedených v § 5, 7, § 9 ods. 2, § 13 ods. 2 a 5, § 32, 33, 34 a § 38 ods. 1 a 5,

u) prejednáva správne delikty a ukladá pokuty za porušenie povinností podľa písmena t),

v) prejednáva priestupky na úseku ochrany pred povodňami ustanovené v § 43 ods. 2.

(2) Obvodný úrad životného prostredia spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s obvodným úradom.

§ 19

Obec

Obec vo svojom územnom obvode vykonáva prenesený výkon štátnej správy na úseku ochrany pred povodňami:

a) spracúva a zostavuje povodňový plán záchranných prác obce a predkladá ho na schválenie okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru,

b) zabezpečuje v rámci svojich možností pracovné sily a vecné prostriedky na ochranu pred povodňami a vyhotovuje ich súpis; zabezpečuje riadne uskladnenie a udržiavanie vecných prostriedkov,

c) zabezpečuje v rámci svojich možností vybavenie obecného hasičského zboru potrebnými prostriedkami a výstrojom na výkon povodňových záchranných prác,

d) dohliada, aby vlastníci, správcovia a užívatelia vodných stavieb a iných objektov na území obce, ktoré môžu byť ohrozené povodňou, vykonali opatrenia na ochranu pred povodňami podľa povodňových plánov,

e) organizuje a zabezpečuje na podnet správcu vodného toku hlásnu a varovnú povodňovú službu, varuje občanov v obci pred nebezpečenstvom povodne, najmä miestnym rozhlasom alebo inými zvukovými signálmi, upozorňuje naň susedné nižšie ležiace obce a nebezpečenstvo povodne bezodkladne ohlási obvodnému úradu a správcom vodných tokov,

f) vykonáva hliadkovú službu na svojom území, ak ju nie je schopná samostatne vykonávať, spolupracuje so správcom vodného toku a Hasičským a záchranným zborom pri jej organizácii,

g) vyhlasuje a odvoláva stav pohotovosti a stav ohrozenia na území obce,

h) vyžaduje pomoc Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek,

i) organizuje a riadi v súčinnosti s obvodným úradom životného prostredia a Hasičským a záchranným zborom vykonávanie povodňových záchranných prác v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne v územnom obvode obce,

j) ukladá povinnosť právnickej osobe, fyzickej osobe-podnikateľovi alebo fyzickej osobe poskytnúť vecné plnenie podľa § 38 ods. 1 písm. a) a b) na zvládnutie úloh pri ochrane pred povodňami,

k) zabezpečuje v súčinnosti s obvodným úradom životného prostredia a Hasičským a záchranným zborom evakuáciu obyvateľstva postihnutého povodňou a zabezpečuje dočasné ubytovanie a stravovanie evakuovaného obyvateľstva, ochranu majetku, návrat evakuovaného obyvateľstva, ako aj nevyhnutnú hygienickú a zdravotnú starostlivosť,

l) zabezpečuje v súčinnosti s obvodným úradom životného prostredia a Hasičským a záchranným zborom ubytovanie a stravovanie osôb, ktoré sa zúčastňujú povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác,

m) poskytuje v rámci svojich možností pomoc správcom vodných tokov, vlastníkom, správcom alebo užívateľom vodných stavieb a iných objektov na vodných tokoch, ak je ich bezpečnosť ohrozená povodňou a ak o to požiadajú z dôvodu nedostatku vlastných síl a prostriedkov,

n) poskytuje v rámci svojich možností pomoc susedným obciam pri výkone povodňových záchranných prác v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak im na tieto práce nestačia vlastné sily a prostriedky,

o) poskytuje v rámci svojich možností pomoc správcovi vodného toku pri výkone preventívnych technických opatrení zameraných na zlepšenie odtokových pomerov v obci, najmä pri odstraňovaní prekážok na vodných tokoch a v ich blízkosti a pri uvoľňovaní zápch a zátarás na vodných tokoch,

p) zúčastňuje sa povodňových prehliadok na vodných tokoch pretekajúcich cez územie obce,

q) informuje bezodkladne obvodnú povodňovú komisiu o vzniku povodňovej situácie,

r) zriaďuje na plnenie úloh na úseku ochrany pred povodňami povodňovú komisiu obce,

s) prejednáva priestupky na úseku ochrany pred povodňami uvedené v § 43 ods. 1,

t) vyhodnocuje následky spôsobené povodňami, opatrenia vykonané na ochranu pred povodňami, náklady vynaložené na výkon záchranných prác a predkladá súhrnnú správu o následkoch povodní, spôsobených škodách a o nákladoch na výkon záchranných prác obvodnému úradu životného prostredia.

Povodňové komisie

§ 20

Ústredná povodňová komisia

(1) Ústrednú povodňovú komisiu zriaďuje vláda. Predsedom Ústrednej povodňovej komisie je minister a podpredsedom minister vnútra Slovenskej republiky. Ďalších členov Ústrednej povodňovej komisie určuje vláda na návrh predsedu Ústrednej povodňovej komisie. Úlohy, zloženie a zásady rokovania Ústrednej povodňovej komisie určuje štatút, ktorý schvaľuje vláda.

(2) Ústredná povodňová komisia koordinuje a kontroluje prípravu a vykonávanie preventívnych opatrení ústredných orgánov štátnej správy, obvodných úradov v sídle kraja, obvodných úradov, vyšších územných celkov a obcí na úseku ochrany pred povodňami.

(3) Ústredná povodňová komisia v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne

a) sleduje a hodnotí vývoj povodne a povodňovej situácie,

b) riadi, koordinuje a kontroluje činnosť krajských povodňových komisií a poskytuje im potrebnú pomoc,

c) vydáva príkazy na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami; tieto príkazy nie sú rozhodnutiami podľa osobitného predpisu,18)

d) riadi, koordinuje a kontroluje ochranu pred povodňami, najmä povodňové zabezpečovacie práce a povodňové záchranné práce, ak je ohrozené rozsiahle územie alebo ak krajské povodňové komisie požiadajú o pomoc z dôvodu nedostatku vlastných síl a prostriedkov,

e) riadi, koordinuje a kontroluje ochranu pred povodňami na hraničných vodách,

f) zabezpečuje prostredníctvom poverených osôb riešenie technických otázok a hospodárskych otázok hraničných vôd a spolupracuje s orgánmi Českej republiky, Maďarskej republiky, Poľskej republiky, Rakúskej republiky a Ukrajinskej republiky pri vykonávaní opatrení na ochranu pred povodňami na hraničných vodách na základe medzištátnych zmlúv o hraničných vodách,

g) vyžaduje pomoc záchranných zložiek,

h) vydáva pokyny a dáva súhlas na mimoriadnu manipuláciu na vodných tokoch a vodných stavbách, na uvoľňovanie ľadových celín a zátarás výbušninami a na vytvorenie umelých prietrží na účely vykonania opatrení na ochranu pred povodňami,

i) vyhlasuje a odvoláva stav pohotovosti a stav ohrozenia

1. pre územie, ktoré presahuje územný obvod kraja,

2. na hraničných vodách, ak tým nepoverila iný orgán štátnej správy ochrany pred povodňami,

j) koordinuje činnosť operačných skupín na úseku ochrany pred povodňami,

k) predkladá vláde správy o priebehu a následkoch povodní, o nákladoch a škodách spôsobených povodňami a o navrhovaných opatreniach.

(4) Ústredná povodňová komisia zriaďuje technický štáb ako svoj odborný, poradný a výkonný orgán na plnenie svojich úloh. Vedúcim technického štábu je zástupca ministerstva a jeho zástupcom je prezident Hasičského a záchranného zboru.

(5) Postavenie Ústrednej povodňovej komisie v období krízovej situácie upravuje osobitný predpis.19)

§ 21

Krajská povodňová komisia

(1) Krajskú povodňovú komisiu zriaďuje krajský úrad životného prostredia. Krajská povodňová komisia v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne

a) riadi, koordinuje a kontroluje ochranu pred povodňami a činnosť obvodných povodňových komisií v územnom obvode kraja,

b) vydáva príkazy na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami; tieto príkazy nie sú rozhodnutiami podľa osobitného predpisu,18)

c) spracúva správy o povodňovej situácii v územnom obvode krajského úradu životného prostredia a predkladá ich ministerstvu,

d) vedie v povodňovom denníku chronologické záznamy o svojej činnosti a o činnosti svojho technického štábu; v časovom slede zaznamenáva priebeh a následky povodne, vykonávané opatrenia, vydávané príkazy, požiadavky o poskytnutie pomoci podriadeným povodňovým orgánom a spôsoby ich riešenia,

e) organizuje a riadi povodňové záchranné práce v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak povodňová situácia alebo povodeň presahuje územie obvodu,

f) zabezpečuje na požiadanie pomoc obvodným úradom a správcom vodných tokov v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak jej na vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami nestačia vlastné sily a prostriedky,

g) vyžaduje pomoc Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek,

h) vyžaduje súhlas Ústrednej povodňovej komisie na použitie výbušnín na vykonanie opatrení na ochranu pred povodňami,

i) informuje bezodkladne ministerstvo a ministerstvo vnútra o vzniku nebezpečenstva povodne alebo o vzniku povodne vo svojom územnom obvode.

(2) Krajská povodňová komisia je podriadená Ústrednej povodňovej komisii.

(3) Predsedom krajskej povodňovej komisie je prednosta krajského úradu životného prostredia. Podpredsedom krajskej povodňovej komisie je prednosta obvodného úradu v sídle kraja.

(4) Ďalšími členmi krajskej povodňovej komisie sú:

a) riaditeľ krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru,

b) vedúci odboru krízového riadenia obvodného úradu v sídle kraja,

c) prednosta krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie,

d) zástupca správcu odvodňovacích sústav,

e) prednosta krajského lesného úradu,

f) predseda vyššieho územného celku,

g) zástupca správcu vodohospodársky významných vodných tokov,

h) riaditeľ územnej vojenskej správy alebo určený zástupca územnej vojenskej správy,

i) riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru,

j) regionálny hygienik,

k) zástupcovia ďalších orgánov a organizácií, ktorých vymenuje prednosta krajského úradu životného prostredia podľa potreby a s ohľadom na ich územnú pôsobnosť.

(5) Krajská povodňová komisia zriaďuje technický štáb ako svoj odborný, výkonný a poradný orgán. Vedúcim technického štábu je riaditeľ krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru.

(6) Predseda krajskej povodňovej komisie schvaľuje štatút, ktorý vymedzuje úlohy členov krajskej povodňovej komisie a jej technického štábu.

(7) Postavenie krajskej povodňovej komisie v období krízovej situácie upravuje osobitný predpis.19)

(8) Územná pôsobnosť krajskej povodňovej komisie je zhodná s územnou pôsobnosťou krajského úradu životného prostredia.

§ 22

Obvodná povodňová komisia

(1) Obvodnú povodňovú komisiu zriaďuje obvodný úrad životného prostredia.

(2) Obvodná povodňová komisia v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne

a) riadi, koordinuje a kontroluje ochranu pred povodňami a činnosť povodňových komisií obcí na území obvodu,

b) vydáva príkazy na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami; tieto príkazy nie sú rozhodnutiami podľa osobitného predpisu,18)

c) spracúva správy o povodňovej situácii v územnom obvode obvodu a predkladá ich krajskému úradu životného prostredia,

d) vedie v povodňovom denníku chronologické záznamy o svojej činnosti a o činnosti svojho technického štábu; v časovom slede zaznamenáva priebeh a následky povodne, vykonávané opatrenia, vydávané príkazy, požiadavky o poskytnutie pomoci povodňovým komisiám obcí a spôsoby ich riešenia,

e) organizuje, riadi a zabezpečuje povodňové záchranné práce v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne,

f) zabezpečuje evakuáciu obyvateľstva postihnutého povodňou, dočasné ubytovanie a stravovanie evakuovaného obyvateľstva, ochranu majetku a návrat evakuovaného obyvateľstva,

g) zabezpečuje núdzové zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a potravinami, hygienickú a zdravotnú starostlivosť a asanáciu zatopených zdrojov pitnej vody,

h) zabezpečuje pomoc správcom vodných tokov, vlastníkom, správcom alebo užívateľom vodných stavieb a iných objektov na vodných tokoch a v ich bezprostrednej blízkosti, ak sú v čase nebezpečenstva povodne alebo počas povodne v dosahu ohrozenia a ak o to požiadajú z dôvodu nedostatku vlastných síl a prostriedkov,

i) zabezpečuje pomoc obciam pri povodňových záchranných prácach v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak o to požiadajú z dôvodu nedostatku vlastných síl a prostriedkov,

j) vyžaduje pomoc Hasičského a záchranného zboru, Policajného zboru a ďalších záchranných zložiek,

k) vyžaduje súhlas Ústrednej povodňovej komisie na použitie výbušnín na účely vykonania opatrení na ochranu pred povodňami.

(3) Obvodná povodňová komisia je podriadená krajskej povodňovej komisii.

(4) Predsedom obvodnej povodňovej komisie je prednosta obvodného úradu životného prostredia. Podpredsedom obvodnej povodňovej komisie je prednosta obvodného úradu.

(5) Ďalšími členmi obvodnej povodňovej komisie sú:

a) riaditeľ okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru,

b) vedúci odboru krízového riadenia obvodného úradu,

c) prednosta obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie,

d) zástupca správcu odvodňovacích sústav,

e) prednosta obvodného lesného úradu,

f) zástupcovia správcov vodných tokov,

g) zástupca ozbrojených síl určený Ministerstvom obrany Slovenskej republiky,

h) riaditeľ obvodného riaditeľstva Policajného zboru,

i) regionálny hygienik,

j) zástupcovia ďalších orgánov a organizácií, ktorých vymenuje predseda obvodnej povodňovej komisie podľa potreby a s ohľadom na ich územnú pôsobnosť.

(6) Obvodná povodňová komisia zriaďuje technický štáb ako svoj odborný, výkonný a poradný orgán. Vedúcim technického štábu je riaditeľ okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru; v obvodoch, kde nie je zriadené sídlo okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru, je členom obvodnej povodňovej komisie a zároveň vedúcim technického štábu veliteľ hasičskej stanice alebo príslušník určený riaditeľom okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru.

(7) Predseda obvodnej povodňovej komisie schvaľuje štatút, ktorý vymedzuje úlohy členov obvodnej povodňovej komisie a jej technického štábu.

(8) Postavenie obvodnej povodňovej komisie v období krízovej situácie upravuje osobitný predpis.19)

(9) Územná pôsobnosť obvodnej povodňovej komisie je zhodná s územnou pôsobnosťou obvodného úradu životného prostredia.

§ 23

Povodňová komisia obce

(1) Povodňová komisia obce v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne

a) riadi, koordinuje a kontroluje ochranu pred povodňami na území obce,

b) vydáva príkazy na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami; tieto príkazy nie sú rozhodnutiami podľa osobitného predpisu,18)

c) spracúva správy o povodňovej situácii na území obce a predkladá ich obvodnému úradu,

d) vedie v povodňovom denníku chronologické záznamy o svojej činnosti; v časovom slede zaznamenáva priebeh a následky povodne, vykonávané opatrenia, vydávané príkazy, požiadavky o poskytnutie pomoci a spôsoby ich riešenia.

(2) Povodňová komisia obce je podriadená obvodnej povodňovej komisii.

(3) Predsedom povodňovej komisie obce je starosta obce alebo primátor mesta, ktorý vymenúva jej členov zodpovedajúcich za výkon záchranných prác v obci.

(4) Predseda povodňovej komisie obce schvaľuje štatút povodňovej komisie obce, ktorý vymedzuje úlohy členov povodňovej komisie obce.

PIATA ČASŤ

OSTATNÉ ORGÁNY

§ 24

Ministerstvo vnútra

Ministerstvo vnútra

a) spolupracuje s ministerstvom pri riadení a kontrole prípravy a vykonávaní opatrení na ochranu pred povodňami,

b) riadi prípravu a výkon povodňových záchranných prác,

c) metodicky riadi spracovanie a postup schvaľovania a aktualizácie povodňových plánov záchranných prác,

d) koordinuje zabezpečovanie organizačnej a odbornej prípravy záchranných zložiek a ich materiálno-technického vybavenia na výkon povodňových záchranných prác,

e) vypracúva zoznam vecných prostriedkov záchranných zložiek na výkon povodňových záchranných prác,

f) spracúva a predkladá Ústrednej povodňovej komisii správy o vykonávaní povodňových záchranných prác, o nákladoch na povodňové záchranné práce a o škodách spôsobených povodňami na majetku štátu v správe ministerstva vnútra, obvodných úradov v sídle kraja, obvodných úradov a na majetku obcí a fyzických osôb,

g) usmerňuje metodicky v súčinnosti s ministerstvom odbornú prípravu orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami,

h) schvaľuje povodňový plán záchranných prác kraja, ktorý je súčasťou povodňového plánu záchranných prác územia Slovenskej republiky.

§ 25

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy pri plnení úloh na úseku ochrany pred povodňami

a) vyhodnocujú následky spôsobené povodňami na majetku štátu, ktorý spravujú alebo užívajú, a na majetku právnických osôb a fyzických osôb-podnikateľov vo svojej pôsobnosti riadenia,

b) predkladajú Ústrednej povodňovej komisii správu o následkoch spôsobených povodňami najneskôr do 60 dní po odvolaní stavu pohotovosti.

§ 26

Obvodný úrad v sídle kraja

Obvodný úrad v sídle kraja

a) spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s krajským úradom životného prostredia,

b) riadi a kontroluje činnosť obvodných úradov na úseku ochrany pred povodňami,

c) zabezpečuje pracovné sily a vecné prostriedky pre prípad povodne a vyhotovuje súpis týchto prostriedkov v územnom obvode kraja,

d) organizuje výcvik a odborné školenie o povodňových záchranných prácach zamestnancov obvodných úradov a ďalších osôb zapojených do výkonu ochrany pred povodňami,

e) spolupracuje s orgánom územnej samosprávy vyššieho územného celku vo veciach ochrany pred povodňami,

f) vyhodnocuje následky spôsobené povodňami, opatrenia vykonané na ochranu pred povodňami, vyhodnocuje a overuje škody spôsobené povodňami na majetku v správe obvodného úradu v sídle kraja, obvodných úradov a právnických osôb a náklady vynaložené na výkon záchranných prác.

§ 27

Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru

Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru

a) spracúva povodňový plán záchranných prác kraja a predkladá ho na schválenie ministerstvu vnútra,

b) schvaľuje povodňové plány záchranných prác okresov,

c) vyhotovuje súpis technických a materiálnych prostriedkov na vykonávanie povodňových záchranných prác na území kraja,

d) organizuje a riadi vykonávanie povodňových záchranných prác v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak povodňová situácia alebo povodeň presahuje územie okresu, kým neprevezme riadenie krajská povodňová komisia,

e) informuje bezodkladne krajskú povodňovú komisiu a ministerstvo vnútra o vzniku nebezpečenstva povodne alebo o vzniku povodne na území kraja.

§ 28

Vyšší územný celok

Vyšší územný celok na úseku ochrany pred povodňami

a) podieľa sa v súčinnosti s obvodným úradom v sídle kraja a obcami na príprave a kontrole zabezpečenia ochrany pred povodňami na svojom území,

b) podieľa sa na riešení problémov zabezpečovania ochrany pred povodňami, ktoré sa týkajú viacerých obcí, a taktiež na riešení problémov, ktoré vzniknú počas povodní a pri obnove územia postihnutého povodňami,

c) spolupracuje s organizáciami, ktoré poskytujú alebo sprostredkúvajú humanitnú, vecnú alebo finančnú pomoc obciam a občanom postihnutým povodňami.

§ 29

Obvodný úrad

Obvodný úrad

a) spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s obvodným úradom životného prostredia,

b) zabezpečuje pracovné sily a vecné prostriedky pre prípad povodne, vyhotovuje súpis týchto síl a prostriedkov na území obvodu,

c) organizuje výcvik a odborné školenie o povodňových záchranných prácach zamestnancov obcí a ďalších osôb zapojených do výkonu ochrany pred povodňami,

d) informuje bezodkladne obvodný úrad v sídle kraja o nebezpečenstve povodne alebo o vzniku povodne vo svojom územnom obvode,

e) vyhodnocuje následky spôsobené povodňami, opatrenia vykonané na ochranu pred povodňami, vyhodnocuje a overuje škody spôsobené povodňami a náklady vynaložené na výkon záchranných prác,

f) predkladá obvodnému úradu v sídle kraja správu o následkoch povodní, spôsobených škodách na majetku v správe obvodných úradov a fyzických osôb a o nákladoch na výkon záchranných prác.

§ 30

Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru

Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru

a) spracúva povodňový plán záchranných prác okresu a predkladá ho na schválenie krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru,

b) schvaľuje povodňový plán záchranných prác obce,

c) vyhotovuje súpis technických a materiálnych prostriedkov na vykonávanie povodňových záchranných prác na území okresu,

d) organizuje a riadi vykonávanie povodňových záchranných práce v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, kým neprevezme riadenie obvodná povodňová komisia,

e) informuje bezodkladne obvodnú povodňovú komisiu a krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru o vzniku nebezpečenstva povodne alebo o vzniku povodne na území okresu.

ŠIESTA ČASŤ

POVINNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB A FYZICKÝCH OSÔB

§ 31

Správca vodných tokov

(1) Správca vodných tokov pri zabezpečovaní ochrany pred povodňami je povinný

a) vykonávať preventívne opatrenia (§ 4 ods. 3),

b) vypracovávať a aktualizovať povodňové plány zabezpečovacích prác,

c) zabezpečovať podľa povodňových plánov pracovné sily a vecné prostriedky na výkon povodňových zabezpečovacích prác,

d) upozorňovať orgány štátnej správy ochrany pred povodňami v povodí a Hasičský a záchranný zbor na nebezpečenstvo povodne,

e) organizovať a vykonávať povodňové zabezpečovacie práce na vodných tokoch, na vodných stavbách a na stavebných objektoch vo svojej správe v dosahu ohrozenia povodňovými prietokmi,

f) vyhotovovať, spresňovať a evidovať zoznam lokalít ohrozených povodňami a zoznam objektov a stavieb na vodných tokoch a v inundačnom území, ktoré môžu zvýšiť nebezpečenstvo povodne pri povodňových prietokoch a pri tvorbe ľadových zátarás,

g) bezodkladne informovať orgán štátnej správy ochrany pred povodňami a štátnu organizáciu poverenú uskutočňovaním odborného technicko-bezpečnostného dohľadu o vzniku povodňovej situácie,

h) navrhovať orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami vyhlásenie a odvolanie stavu pohotovosti a stavu ohrozenia,

i) vykonávať hliadkovú službu na vodných tokoch a na vodných stavbách vo svojej správe na základe povodňového plánu,

j) organizovať a vykonávať pravidelné povodňové prehliadky,

k) vykonávať v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne mimoriadne manipulácie na vodných stavbách na základe povolenia a podľa pokynov Ústrednej povodňovej komisie na účely neškodného odvedenia povodňových prietokov,

l) sledovať vznik ľadových zátarás a podľa účelnosti rozrušovať a nasekávať ľady, rozrušovať ľadové zátarasy s použitím výbušnín na základe povolenia a podľa pokynov Ústrednej povodňovej komisie,

m) organizovať a vykonávať v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne hlásnu a varovnú povodňovú službu v spolupráci s orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami a bezodkladne upozorňovať na nebezpečenstvo povodne s cieľom prípravy povodňových záchranných prác,

n) zabezpečovať službu počas povodní v predĺžených zmenách počas stavu bdelosti,

o) zabezpečovať nepretržitú službu počas povodní od vyhlásenia stavu pohotovosti,

p) požiadať o pomoc záchranné zložky v nevyhnutnom prípade,

q) vykonať bezprostredne po povodni povodňové prehliadky vodných tokov a vodných stavieb vo svojej správe a o výsledku podať správu ministerstvu,

r) vyhodnocovať skúsenosti a poznatky z priebehu povodní a účinnosť vykonávaných opatrení na ochranu pred povodňami a uplatňovať ich pri aktualizácii povodňových plánov zabezpečovacích prác, pri dopĺňaní materiálneho a technického vybavenia a zvyšovania účinnosti a bezpečnosti stavieb na ochranu pred povodňami,

s) viesť v povodňovom denníku chronologické záznamy o svojej činnosti od času, keď nastal stav bdelosti, a v časovom slede zaznamenávať priebeh a následky povodňovej situácie, vykonávané opatrenia, vydávané príkazy, požiadavky o poskytnutie pomoci adresované orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami a spôsoby ich riešenia,

t) zabezpečiť dokumentovanie priebehu povodne na vodných tokoch,

u) odstraňovať následky spôsobené povodňou na vodných tokoch, na vodných stavbách a objektoch vo svojej správe pri vodných tokoch,

v) zabezpečovať kritické miesta pre prípad ďalšej povodne a uvoľňovať a obnovovať voľný prietok vodného toku,

w) vyhodnocovať škody spôsobené povodňami na vodných tokoch a vodných stavbách a náklady vynaložené na výkon zabezpečovacích prác,

x) poskytovať pri ochrane pred povodňami odbornú poradenskú výpomoc, keď o to požiada obvodný úrad alebo obec.

(2) Správca vodných tokov na účely ochrany pred povodňami je oprávnený požadovať spoluprácu a vstupovať na nehnuteľnosti podľa § 38 ods. 1 písm. a).

(3) Správca vodohospodársky významných vodných tokov koordinuje povodňové zabezpečovacie práce správcov drobných vodných tokov a správcov, vlastníkov a užívateľov vodných stavieb a poskytuje im na požiadanie odbornú technickú pomoc a podľa svojich možností aj vecné prostriedky.

(4) Správcovia drobných vodných tokov spracúvajú správy o povodňovej situácii a predkladajú ich miestne príslušnému orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami a správcovi vodohospodársky významných vodných tokov.

(5) Správcovia drobných vodných tokov, ktorým bola prevedená správa podľa osobitného predpisu,20) predkladajú plány povodňových zabezpečovacích prác správcovi vodohospodársky významných vodných tokov v rámci povodia, do ktorého drobný vodný tok patrí.

(6) Správca vodohospodársky významných vodných tokov sústreďuje hlásenia o povodňovej situácii od správcov drobných vodných tokov, spracováva správy o povodňovej situácii a predkladá ich ministerstvu.

(7) Správca vodohospodársky významných vodných tokov v oblasti povodňovej ochrany plní aj tieto úlohy:

a) spracováva odborné stanoviská k povodňovým plánom v povodí,

b) spolupracuje s orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami v povodí,

c) dáva podnety orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami na uloženie opatrení na ochranu pred povodňami,

d) zabezpečuje dokumentovanie priebehu a následkov povodne a archivovanie týchto dokumentov.

§ 32

Vlastníci, správcovia a užívatelia majetku pri vodných tokoch

(1) Vlastníci, správcovia a užívatelia majetku pri vodných tokoch sú povinní vykonať opatrenia uložené orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami na zamedzenie alebo zmiernenie nebezpečenstva povodne alebo škodlivých následkov povodne na objektoch vo svojom vlastníctve, správe a užívaní, najmä

a) vykonávať v spolupráci s orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami povodňové prehliadky preverujúce stav objektov v inundačnom území z hľadiska možného ovplyvnenia odtokových pomerov počas povodňovej situácie a možného odplavenia stavieb, ich častí a hnuteľných vecí,

b) odstraňovať na príkaz orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami predmety a zariadenia, ktoré môžu spôsobiť zhoršenie odtokových pomerov alebo zapchatie koryta vodného toku nižšie na vodnom toku,

c) zabezpečovať pracovné sily a vecné prostriedky na neškodné odvedenie povodňových prietokov,

d) zabezpečovať v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne pracovnú pohotovosť svojich zamestnancov, preverovať ich pripravenosť a zabezpečovať dostupnosť vecných prostriedkov,

e) zúčastňovať sa na hlásnej a varovnej povodňovej službe,

f) informovať o nebezpečenstve povodne a o priebehu povodne orgán štátnej správy ochrany pred povodňami a správcu vodného toku,

g) zabezpečovať záchranu osôb a majetku vrátane prípadného predčasného zberu úrody,

h) zabezpečovať ochranu plavidiel a iných zariadení slúžiacich na plavbu a dodržiavať pokyny správcu vodného toku a Štátnej plavebnej správy,21)

i) vykonávať povodňové zabezpečovacie práce najmä na objektoch priepustov, na mostoch a na cestných a železničných násypoch, aby nebola obmedzená ich prietočná kapacita,

j) vykonávať po povodni prehliadky pozemkov a stavieb a zisťovať rozsah a výšku škôd spôsobených povodňami a poskytovať orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami podklady na správy o povodni,

k) odstraňovať následky spôsobené povodňami,

l) technicky upravovať kritické miesta, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť priebeh ďalšej povodne.

(2) Na rozostavaných stavbách alebo na ich ucelených častiach na vodných tokoch alebo v inundačných a zátopových územiach plní primerane úlohy vlastníkov, správcov a užívateľov vodných stavieb pri ochrane pred povodňami stavebník a dodávateľ stavebnej, prípadne technologickej časti stavby, a to každý na úseku svojej činnosti.

§ 33

Vlastníci, správcovia a užívatelia vodných stavieb

(1) Vlastníci, správcovia a užívatelia vodných stavieb, dopravných stavieb a iných stavieb a technických zariadení umiestnených na vodnom toku a v jeho zátopovom území sú povinní vykonávať opatrenia na ochranu života, zdravia a majetku pred povodňami.

(2) Vlastníci, správcovia a užívatelia vodných stavieb, ktoré môžu ovplyvniť priebeh povodne, sú povinní

a) vykonávať v spolupráci s orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami povodňové prehliadky preverujúce stav objektov a ich pripravenosť z hľadiska ochrany pred povodňami,

b) poskytnúť orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami údaje o uskutočňovaní odborného technicko-bezpečnostného dohľadu,

c) zabezpečovať pracovné sily a vecné prostriedky,

d) vykonávať povodňové zabezpečovacie práce,

e) zabezpečovať v čase nebezpečenstva povodne pracovnú pohotovosť svojich zamestnancov, preverovať ich pripravenosť a zabezpečovať dostupnosť vecných prostriedkov,

f) sledovať na vodných stavbách všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce na čo najlepšie zvládnutie povodne alebo povodňovej situácie, najmä sledovať stav vodnej hladiny, funkciu bezpečnostného prepadu, hromadenie plávajúcich predmetov, postup a rozsah zamrznutia vodnej hladiny, postup topenia snehu a chod ľadu a tvorbu nebezpečných ľadových zápch a zátarás,

g) zúčastňovať sa na hlásnej a varovnej povodňovej službe,

h) informovať o nebezpečenstve povodne a o priebehu povodne orgán štátnej správy ochrany pred povodňami a správcu vodného toku,

i) manipulovať na vodných stavbách v medziach schválených v manipulačnom poriadku vodnej stavby tak, aby sa znížilo nebezpečenstvo škôd spôsobených povodňou, a dodržiavať pokyny orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami,

j) zabezpečovať dokumentovanie priebehu povodňovej situácie alebo povodne na vodných stavbách,

k) vykonávať po povodni povodňovú prehliadku vodných stavieb, zisťovať rozsah a výšku škôd spôsobených povodňami,

l) posudzovať účelnosť uskutočnených opatrení a poskytovať orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami podklady na správy o povodni,

m) odstraňovať škody spôsobené povodňami, najmä odstraňovať škody na kritických miestach pre prípad ďalšej povodne,

n) spracúvať správy o povodňovej situácii a predkladať ich miestne príslušnému orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami a správcovi vodohospodársky významných vodných tokov.

(3) Na rozostavaných vodných stavbách alebo na ich ucelených častiach na vodných tokoch alebo v inundačných a zátopových územiach plní primerane úlohy vlastníkov, správcov a užívateľov vodných stavieb pri ochrane pred povodňami stavebník a dodávateľ stavebnej, prípadne technologickej časti stavby, a to každý na úseku svojej činnosti.

§ 34

Vlastníci, správcovia a užívatelia hnuteľného a nehnuteľného majetku na vodnom toku alebo území ohrozenom povodňou

(1) Na vodných tokoch zabezpečujú ochranu pred povodňami vlastníci, správcovia a užívatelia plavidiel a zariadení slúžiacich na plavbu tak, aby nezhoršovali odtok povodňových prietokov, pritom sa riadia pokynmi orgánov štátnej správy, správcu vodného toku a orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami.

(2) Vlastníci, správcovia a užívatelia majetku v inundačnom území alebo na území bezprostredne ohrozenom povodňou vykonávajú povodňové zabezpečovacie práce alebo povodňové záchranné práce vrátane prípadného predčasného zberu úrody; tieto práce realizujú podľa schváleného povodňového plánu.

(3) Vlastník, správca alebo užívateľ hnuteľného majetku alebo nehnuteľného majetku v dosahu ohrozenia povodňou je povinný počínať si tak, aby nedošlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd.

(4) Právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia, okrem právnických osôb a fyzických osôb-podnikateľov v pôsobnosti ministerstva podľa § 16 ods. 1 písm. i) a právnických osôb a fyzických osôb-podnikateľov v pôsobnosti iných ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy podľa § 25 písm. a), vyhodnocujú následky spôsobené povodňami na svojom majetku a predkladajú ich príslušnému obvodnému úradu.

§ 35

Hasičské jednotky

(1) Hasičské jednotky vykonávajú povodňové záchranné práce podľa osobitného predpisu22) v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne podľa pokynov orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami a podľa povodňových plánov.

(2) Na vykonávanie povodňových záchranných prác Hasičský a záchranný zbor, závodné hasičské útvary, závodné hasičské zbory a obecné (mestské) hasičské zbory zabezpečujú a udržiavajú v stave pohotovosti technické a materiálne prostriedky podľa nebezpečenstva vzniku povodne na území vo svojej pôsobnosti. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru vyhotovuje súpis týchto prostriedkov v rámci svojej územnej pôsobnosti.

(3) Pri vykonávaní povodňových záchranných prác súčasne viacerými hasičskými jednotkami právomoc a povinnosti veliteľa zásahu sa určujú podľa osobitného predpisu.23) Ak sa na výkone povodňových záchranných prác zúčastňujú okrem hasičských jednotiek aj iné záchranné zložky, pri určovaní veliteľa zásahu sa postupuje podľa osobitného predpisu.24)

§ 36

Policajný zbor

Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami môžu vyžadovať pri ochrane pred povodňami pomoc Policajného zboru na plnenie úloh, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z osobitného predpisu.25)

§ 37

Ozbrojené sily Slovenskej republiky

Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami môžu vyžadovať pomoc ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.26)

§ 38

Právnické osoby, fyzické osoby-podnikatelia a fyzické osoby

(1) Na zabezpečenie ochrany pred povodňami sú právnické osoby, fyzické osoby-podnikatelia a fyzické osoby povinné riadiť sa príkazmi orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, najmä

a) umožniť vstup orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami alebo nimi povereným osobám na nehnuteľnosti, ku ktorým majú vlastnícke právo, právo správy, sú ich oprávnenými držiteľmi alebo k nim majú iné užívacie právo,

b) poskytnúť osobnú pomoc a vecné prostriedky na ochranu života, zdravia a majetku pred povodňami,

c) konať tak, aby svojou činnosťou nepoškodzovali vodné toky, vodné stavby a inak nezhoršovali odtokové pomery.

(2) Osobnou pomocou sa rozumie vykonávanie činností na zabezpečenie ochrany pred povodňami nariadených orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami.

(3) Vecné prostriedky sú hnuteľné veci, ktoré sa môžu použiť pri ochrane pred povodňami.

(4) Poskytnuté vecné prostriedky sa bezprostredne po zániku dôvodov, pre ktoré sa poskytli, vrátia oprávnenej osobe. O vrátení rozhoduje obvodný úrad životného prostredia, ktorý o ich poskytnutí rozhodol.

(5) Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom pracovné voľno v rozsahu potrebnom na plnenie povinností súvisiacich so zabezpečovaním ochrany pred povodňami, uložených orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami.

(6) Poskytovanie osobnej pomoci a vecných prostriedkov podľa odseku 1 písm. b) sa nevzťahuje na fyzické osoby uvedené v osobitnom predpise.27)

§ 39

Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, za poskytnutie osobnej pomoci a vecného prostriedku a náhrada škody

(1) Za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, za poskytnutie osobnej pomoci alebo vecného prostriedku patrí právnickej osobe, fyzickej osobe-podnikateľovi a fyzickej osobe peňažná náhrada vo výške zodpovedajúcej miere obmedzenia ich práv. Peňažnú náhradu poskytne obvodný úrad životného prostredia, ktorý o obmedzení práva alebo uložení povinnosti rozhodol. Peňažná náhrada je splatná do šiestich mesiacov od skončenia povodňovej aktivity.

(2) Za splnenú osobnú pomoc, ak nemožno určiť náhradu dohodou, obvodný úrad životného prostredia určí náhradu vo výške, ktorá zodpovedá obvyklej odmene za rovnakú alebo porovnateľnú prácu.

(3) Pri ustanovení náhrady za poskytnutie vecného prostriedku obvodný úrad životného prostredia vychádza z výšky hodnoty poskytnutého vecného prostriedku, ktorú mal v čase jeho poskytnutia. Ak náhradu za poskytnutie vecného prostriedku nemožno takto ustanoviť, vychádza sa z hodnoty rovnakého vecného prostriedku alebo porovnateľného vecného prostriedku.

(4) Za škodu spôsobenú právnickým osobám, fyzickým osobám-podnikateľom a fyzickým osobám (ďalej len „poškodený“), ktorá im vznikla pri plnení úloh podľa tohto zákona, zodpovedá štát. Tejto zodpovednosti sa štát môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že si poškodený spôsobil škodu sám.

(5) Náhradu škody podľa odseku 4 poskytuje štát v peniazoch prostredníctvom obvodného úradu životného prostredia, ktorý o obmedzení práva alebo o uložení povinnosti rozhodol.

(6) Nárok na náhradu škody s uvedením dôvodov musí uplatniť poškodený na obvodnom úrade životného prostredia do šiestich mesiacov od skončenia povodne.

(7) Na náhradu podľa odsekov 1 až 3 a na náhradu škody podľa odsekov 4 až 6 sa vzťahujú všeobecné predpisy,28) ak tento zákon neustanovuje inak.

SIEDMA ČASŤ

NÁKLADY NA OCHRANU PRED POVODŇAMI

§ 40

Náklady na opatrenia na ochranu pred povodňami

(1) Náklady na ochranu pred povodňami sú náklady na

a) opatrenia podľa § 4 ods. 1 písm. a) až d),

b) opatrenia podľa § 4 ods. 1 písm. e) a f),

c) preventívne opatrenia podľa § 4 ods. 3.

(2) Náklady na opatrenia podľa odseku 1 písm. a) uhrádzajú orgány štátnej správy ochrany pred povodňami, právnické osoby, fyzické osoby-podnikatelia a správcovia vodných tokov.

(3) Náklady, ktoré vznikli pri vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác počas stavu pohotovosti a stavu ohrozenia a pri vykonávaní povodňových záchranných prác počas stavu ohrozenia, okrem nákladov podľa odseku 5, sa uhrádzajú z na to vytvorenej rezervy štátneho rozpočtu v kapitole Všeobecná pokladničná správa.

(4) Nákladmi na povodňové zabezpečovacie práce správcu vodného toku a správcu vodnej stavby sú aj náklady za práce a služby vykonané prostredníctvom tretích osôb počas stavu pohotovosti a stavu ohrozenia.

(5) Opatrenia na ochranu majetku nachádzajúceho sa v inundačnom území, ktorý majú právnické osoby, fyzické osoby-podnikatelia a fyzické osoby vo svojom vlastníctve, správe alebo v užívaní, vykonávajú na vlastné náklady s výnimkou správcu vodohospodársky významných vodných tokov a správcov drobných vodných tokov.

(6) Náklady vynaložené na zabezpečovacie práce vyhodnocuje ministerstvo. Náklady vynaložené na výkon záchranných prác vyhodnocuje ministerstvo vnútra. Do nákladov na zabezpečovacie práce sa zahŕňajú aj náklady na činnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami a povodňových komisií s výnimkou obcí. Obce tieto náklady zahŕňajú do nákladov na záchranné práce.

(7) Ministerstvo v spolupráci s ministerstvom vnútra predkladá vláde požiadavky na úhradu povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

(8) Náklady na preventívne opatrenia podľa odseku 1 písm. c) uhrádza štát prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva a správcovia vodných tokov. Ministerstvo a správcovia vodných tokov môžu navrhnúť orgánom územnej samosprávy, právnickým osobám, fyzickým osobám-podnikateľom a fyzickým osobám účasť na spolufinancovaní preventívnych opatrení zabezpečujúcich ochranu ich majetku v inundačnom území.

§ 41

Prostriedky na výkon povodňových zabezpečovacích a záchranných prác

(1) Správca vodných tokov, vlastníci, správcovia a užívatelia vodných stavieb sú povinní vytvoriť, udržiavať a obmieňať vecné prostriedky na povodňové zabezpečovacie práce ako súčasť opatrení na ochranu pred povodňami.

(2) Vecné prostriedky na povodňové záchranné práce zabezpečujú právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia, ktorí budú vykonávať záchranné práce počas povodní.

ÔSMA ČASŤ

ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ

§ 42

Správne delikty

(1) Krajský úrad životného prostredia uloží pokutu do 3 319,39 eura právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorý porušil povinnosti podľa § 5 ods. 2 a 5.

(2) Obvodný úrad životného prostredia uloží pokutu

a) do 33 193,91 eura právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi za porušenie povinností podľa § 13 ods. 2 a 5 a § 38 ods. 1 a 5,

b) do 33 193,91 eura právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorý je vlastníkom, správcom alebo užívateľom hnuteľného a nehnuteľného majetku na vodnom toku alebo v území ohrozenom povodňami za porušenie povinností podľa § 34,

c) do 16 596,95 eura právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi za nesplnenie povinnosti uloženej rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami podľa § 7 ods. 5,

d) do 16 596,95 eura právnickej osobe alebo fyzickej osobe- podnikateľovi, ktorý je vlastníkom, správcom alebo užívateľom majetku pri vodných tokoch a pri vodných stavbách, za porušenie povinností podľa § 32,

e) do 16 596,95 eura právnickej osobe alebo fyzickej osobe- podnikateľovi, ktorý je vlastníkom, správcom alebo užívateľom vodných stavieb, za porušenie povinností podľa § 33,

f) do 1 659,69 eura právnickej osobe alebo fyzickej osobe- podnikateľovi, ktorý porušil povinnosti podľa § 9 ods. 2.

(3) Pokutu uloží krajský úrad životného prostredia alebo obvodný úrad životného prostredia do jedného roka odo dňa, keď sa krajský úrad životného prostredia alebo obvodný úrad životného prostredia dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(4) Ak právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ opätovne poruší v čase dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa tohto zákona povinnosť, za ktorú mu bola uložená, uloží sa mu ďalšia pokuta až do výšky dvojnásobku hornej hranice pokút uvedených v odsekoch 1 a 2.

(5) Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak krajský úrad životného prostredia alebo obvodný úrad životného prostredia neurčí v rozhodnutí dlhšiu lehotu splatnosti.

(6) Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinnosti, dĺžku trvania protiprávneho stavu a na okolnosti, za ktorých k porušeniu povinnosti došlo.

(7) Výnos pokút uložených krajským úradom životného prostredia a obvodným úradom životného prostredia je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 43

Priestupky

(1) Priestupku na úseku ochrany pred povodňami sa dopustí ten, kto v aktívnej zóne inundačného územia

a) umiestnil a prevádzkoval stavby, ktoré môžu zhoršiť odtok povodňových prietokov,

b) skladoval odplaviteľný materiál, látky a predmety,

c) zriaďoval oplotenie, živé ploty a iné obdobné prekážky,

d) zriadil tábory, kempy a iné dočasné ubytovacie zariadenia alebo zriadil plávajúce ubytovacie zariadenie bez súhlasu príslušného správcu vodného toku,

e) zriadil skládky odpadov vrátane zariadení na spracovanie starých vozidiel a odkalísk,

f) zriadil sklad nebezpečných látok,

g) nevypracoval povodňový plán pre objekty, ktoré sú v jeho vlastníctve a môžu byť postihnuté povodňou.

(2) Priestupku na úseku ochrany pred povodňami sa dopustí aj ten, kto

a) ako vlastník, správca alebo užívateľ plavidiel a zariadení slúžiacich na plavbu nezabezpečil ich ochranu pred povodňami,

b) je vlastníkom, správcom alebo užívateľom hnuteľného alebo nehnuteľného majetku v dosahu ohrozenia povodňou a nepočínal si tak, aby nedošlo k znečisteniu vôd nebezpečnými látkami,

c) neumožnil vstup, prípadne vjazd na svoje nehnuteľnosti tým, ktorí riadia, koordinujú, vykonávajú povodňové zabezpečovacie práce alebo povodňové záchranné práce a zabezpečujú plnenie príkazov orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami,

d) neposkytol osobnú pomoc a vecné prostriedky na ochranu životov, zdravia a majetku pred povodňou,

e) nekonal tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vodné toky, vodné stavby a inak nezhoršoval odtokové pomery, a neriadil sa príkazmi orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami,

f) si nesplnil povinnosti uložené rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami,

g) je vlastníkom, správcom alebo užívateľom hnuteľného majetku alebo nehnuteľného majetku pri vodných tokoch a nevykonal opatrenia, ktoré mu prikázal orgán štátnej správy ochrany pred povodňami na zamedzenie alebo zmiernenie nebezpečenstva povodne alebo škodlivých následkov povodne,

h) je vlastníkom, správcom alebo užívateľom hnuteľného majetku alebo nehnuteľného majetku v aktívnej zóne inundačného územia pri vodných tokoch a nevykonal podľa povodňového plánu povodňové zabezpečovacie práce na objektoch, ktoré sú v jeho vlastníctve, správe alebo užívaní.

(3) Za priestupky uvedené v odseku 1 obec môže uložiť pokutu od 16,59 eura do 1 659,69 eura.

(4) Za priestupky uvedené v odseku 2 obvodný úrad životného prostredia môže uložiť pokutu od 16,59 eura do 1 659,69 eura.

(5) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis,29) ak tento zákon neustanovuje inak.

(6) Výnos pokút uložených obcou je príjmom rozpočtu obce a výnos pokút uložených obvodným úradom životného prostredia je príjmom štátneho rozpočtu.


DEVIATA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 44

Spoločné ustanovenia

(1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,18) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Všeobecný predpis o správnom konaní18) sa nevzťahuje na vydávanie príkazov na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami podľa § 20 ods. 3 písm. c), § 21 ods. 1 písm. b), § 22 ods. 2 písm. b) a § 23 ods. 1 písm. b).

§ 45

Prechodné ustanovenie

Stavby a zariadenia uvedené v § 13 ods. 6 a vybudované podľa doterajších právnych predpisov pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú zachované za podmienky, že ich vlastníci, správcovia alebo užívatelia vykonajú protipovodňové opatrenia nariadené orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami v súlade s povodňovým plánom.

§ 46

Týmto zákonom sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedený v prílohe.

§ 47

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:

1. zákon Slovenskej národnej rady č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 52/1982 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 128/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 238/1993 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z. a zákona č. 184/2002 Z. z.,

2. nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 32/1975 Zb. o ochrane pred povodňami,

3. vládne nariadenie č. 96/1953 Zb. o Hydrometeorologickom ústave.

§ 48

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2005.


Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.


Príloha k zákonu č. 666/2004 Z. z.

Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorá ustanovuje rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky (Ú. v. ES L 327, 22. 12. 2000).

Poznámky pod čiarou

1) § 2 písm. k) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

2) § 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

3) § 48 zákona č. 364/2004 Z. z.

4) § 4 ods. 13 zákona č. 364/2004 Z. z.

5) § 5 zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme.

6) § 46 zákona č. 364/2004 Z. z.

7) § 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8) § 56 zákona č. 364/2004 Z. z.

9) § 3a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 5 ods. 4 zákona č. 129/2002 Z. z.

10) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 57/1970 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách, oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 38/1996 Z. z. o uzavretí Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o vodohospodárskych otázkach na hraničných vodách, oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 69/1996 Z. z. o podpísaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spoločnej štátnej hranici, oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 269/1996 Z. z. o podpísaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o režime a spolupráci na spoločnej štátnej hranici, oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 274/1997 Z. z. o podpísaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici.

11) Napríklad zákon č. 129/2002 Z. z.

12) § 23, 48 a 49 zákona č. 364/2004 Z. z.

13) § 30 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z.

14) § 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

15) § 43b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

16) § 58 zákona č. 364/2004 Z. z.

17) § 108 až 116 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

18) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

19) Zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

20) § 51 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z.

21) § 22 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

22) § 35 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.

23) § 41 zákona č. 314/2001 Z. z.
§ 12 zákona č. 129/2002 Z. z.

24) § 12 zákona č. 129/2002 Z. z.

25) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

26) § 4 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.

27) § 48 zákona č. 314/2001 Z. z.

28) Napríklad Zákonník práce, Občiansky zákonník.

29) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené