Oznámenie č. 307/1998 Z. z.Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení

Čiastka 117/1998
Platnosť od 09.10.1998
Uzavretie zmluvy 29.01.1997
Ratifikácia zmluvy 29.09.1997
Redakčná poznámka

Zmluva nadobudla platnosť 1. mája 1998 na základe článku 40 ods. 2.

307

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 29. januára 1997 bola v Bratislave podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení.

Zmluva nadobudla platnosť 1. mája 1998 na základe článku 40 ods. 2.

Národná rada Slovenskej republiky so zmluvou vyslovila súhlas svojím uznesením z 27. júna 1997 č. 659 a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 29. septembra 1997.

Nadobudnutím platnosti tejto zmluvy vo vzťahu medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou stráca platnosť Dohovor medzi Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhosláviou o spolupráci na poli sociálnej politiky (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 2/1958 Zb.).

ZMLUVA

medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou o sociálnom zabezpečení

Slovenská republika a Chorvátska republika (ďalej len „zmluvné strany“)

v záujme usporiadania a rozvíjania vzájomných vzťahov v oblasti sociálneho zabezpečenia

dohodli sa takto:

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

1. Na účely tejto zmluvy sa nasledujúcimi výrazmi rozumie:

a) „občan“ – vo vzťahu k Slovenskej republike štátny občan Slovenskej republiky, vo vzťahu k Chorvátskej republike štátny občan Chorvátskej republiky,

b) „právne predpisy“ – zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zmluvných strán uvedené v článku 2 tejto zmluvy,

c) „príslušný úrad“ – vo vzťahu k Slovenskej republike Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, vo vzťahu k Chorvátskej republike Ministerstvo práce a sociálnych vecí a Ministerstvo zdravotníctva,

d) „nositeľ“ – inštitúcia alebo orgán, ktorému patrí vykonávanie právnych predpisov uvedených v článku 2 tejto zmluvy,

e) „príslušný nositeľ“ – nositeľ príslušný na poskytovanie dávok podľa právnych predpisov uvedených v článku 2 tejto zmluvy,

f) „kontaktná inštitúcia“ – inštitúcia, ktorú určí príslušný úrad na nadväzovanie bezprostredných vzájomných stykov medzi nositeľmi zmluvných strán na účely vykonávania tejto zmluvy,

g) „zamestnanec“ – zamestnaná osoba alebo osoba samostatne zárobkovo činná, alebo postavená na ich roveň, ktorá je zúčastnená na poistení na základe vlastnej činnosti podľa právnych predpisov uvedených v článku 2 tejto zmluvy,

h) „poistenec“ – osoba poistená podľa právnych predpisov uvedených v článku 2 tejto zmluvy,

i) „rodinný príslušník“ – osoba, ktorá sa považuje za rodinného príslušníka podľa právnych predpisov každej zo zmluvných strán,

j) „bydlisko“ – miesto trvalého pobytu osoby,

k) „pobyt“ – prechodný pobyt osoby na území jednej zo zmluvných strán, pričom jej bydlisko je na území druhej zmluvnej strany,

l) „doba zabezpečenia (poistenia)“ – doba platenia príspevkov, doba zamestnania, doba profesionálnej činnosti alebo doba postavená im na roveň, ktorá sa za takú považuje podľa právnych predpisov zmluvných strán,

m) „skutočnosti“ – všetky skutočnosti a udalosti, ktoré sa zohľadňujú podľa právnych predpisov uvedených v článku 2 tejto zmluvy,

n) „vecné dávky“ – služby poskytované v rámci zdravotnej starostlivosti podľa tejto zmluvy,

o) „peňažné dávky“ – peňažné dávky alebo dôchodky vrátane všetkých ich častí, valorizácie, všetkých príplatkov, prídavkov, kapitálových platieb a náhrad priznaných podľa právnych predpisov uvedených v článku 2 tejto zmluvy,

p) „prídavky na deti“ – prídavky na deti podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán.

2. Iné výrazy v tejto zmluve majú význam, ktorý im patrí podľa právnych predpisov uvedených v článku 2 tejto zmluvy.

Článok 2

1. Táto zmluva sa vzťahuje na právne predpisy

A. v Slovenskej republike

a) o nemocenskom poistení, a to o

1. nemocenskom,

2. peňažnej pomoci v materstve,

3. podpore pri ošetrovaní člena rodiny,

4. vyrovnávacom príspevku v tehotenstve a materstve,

5. podpore pri narodení dieťaťa,

6. pohrebnom,

b) o zdravotnej starostlivosti a o zdravotnom poistení,

c) o dôchodkovom zabezpečení (poistení), a to o

1. starobnom dôchodku,

2. invalidnom dôchodku,

3. čiastočnom invalidnom dôchodku,

4. vdovskom dôchodku,

5. vdoveckom dôchodku,

6. sirotskom dôchodku,

d) o zamestnanosti,

e) o prídavkoch na deti;

B. v Chorvátskej republike o

a) zdravotnom poistení a o zdravotnej starostlivosti,

b) dôchodkovom a invalidnom poistení (vrátane úrazového poistenia a poistenia pri chorobách z povolania),

c) podpore v nezamestnanosti,

d) prídavkoch na deti.

2. Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky právne predpisy zahŕňajúce, meniace alebo dopĺňajúce právne predpisy uvedené v odseku 1 tohto článku.

3. Táto zmluva sa nevzťahuje na právne predpisy, ktorými sa zavádzajú nové sústavy sociálneho zabezpečenia, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

Článok 3

1. Táto zmluva sa vzťahuje na občanov obidvoch zmluvných strán, ktorí podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jednej alebo obidvoch zmluvných strán uvedených v článku 2 tejto zmluvy.

2. Zmluva sa vzťahuje aj na rodinných príslušníkov občanov uvedených v odseku 1 tohto článku, ako aj na iné osoby, ak ich nároky vyplývajú z nárokov týchto občanov.

Článok 4

Ak táto zmluva neustanovuje inak, pri používaní právnych predpisov zmluvných strán uvedených v článku 2 tejto zmluvy občania aj ich rodinní príslušníci sú si rovní s občanmi druhej zmluvnej strany.

Článok 5

1. Osobe, ktorá má nárok na peňažné dávky podľa právnych predpisov jednej zo zmluvných strán, nesmú sa tieto dávky krátiť, meniť, ani pozastaviť, keď má bydlisko na území druhej zmluvnej strany. To neplatí pri hmotnom zabezpečení uchádzačov o zamestnanie.

2. Peňažné dávky priznané podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany sa budú poskytovať občanom druhej zmluvnej strany a osobám uvedeným v článku 3 ods. 2 tejto zmluvy, ak majú bydlisko na území tretieho štátu, za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu, ako sa poskytujú občanom prvej zmluvnej strany, ak majú bydlisko mimo území obidvoch zmluvných strán.

Článok 6

Pri prihlásení sa do dobrovoľného predĺženého poistenia podľa právnych predpisov Chorvátskej republiky sa podmienka predchádzajúcej doby poistenia považuje za splnenú, ak táto doba poistenia bola získaná podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

Článok 7

1. Ak podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany na získanie, zachovanie alebo opätovné nadobudnutie nároku na dávku je potrebná určitá doba zabezpečenia (poistenia) alebo dĺžka pobytu, alebo iná skutočnosť, táto podmienka sa považuje za splnenú, ak doba zabezpečenia (poistenia) alebo dĺžka pobytu, alebo tomu zodpovedajúca skutočnosť bola získaná na území druhej zmluvnej strany.

2. Ak občan získal podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán doby zabezpečenia (poistenia) alebo dĺžky pobytu, spočítajú sa tieto doby pre nárok na dávku za predpokladu, že sa neprekrývajú.

DRUHÁ ČASŤ

UPLATŇOVANIE PRÁVNYCH PREDPISOV

Článok 8

Účasť zamestnanca na nemocenskom poistení, zdravotnom poistení a dôchodkovom zabezpečení (poistení) sa riadi právnymi predpismi tej zmluvnej strany, na ktorej území sa zárobková činnosť vykonáva, ak sa v článkoch 9 a 10 tejto zmluvy neustanovuje inak. To platí aj vtedy, ak sa sídlo zamestnávateľa nachádza na území druhej zmluvnej strany.

Článok 9

1. Ak zamestnanca vyšle zamestnávateľ so sídlom na území jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany, použijú sa až do konca 24. mesiaca po tomto vyslaní právne predpisy prvej zmluvnej strany tak, ako keby bol zamestnaný na jej území. Predĺžiť túto dobu o ďalších 24 mesiacov možno len so súhlasom príslušných úradov obidvoch zmluvných strán.

2. Ak členovia posádok leteckej, železničnej, riečnej alebo cestnej dopravnej spoločnosti so sídlom na území jednej zmluvnej strany sú vyslaní na územie druhej zmluvnej strany, použijú sa právne predpisy prvej zmluvnej strany tak, ako keby boli zamestnaní na jej území.

3. Na zamestnancov podnikov, ktorých sídlo je na území jednej zmluvnej strany a ktorí poskytujú služby v oblasti telekomunikácií, prepravy cestujúcich v železničnej, cestnej, riečnej a leteckej doprave a v iných oblastiach, ktoré budú dodatočne určené výmenou diplomatických nót, a ktorí vykonávajú zamestnanie na území druhej zmluvnej strany v pobočkách alebo v stálych zastupiteľstvách, sa vzťahujú právne predpisy prvej zmluvnej strany tak, ako keby boli zamestnaní na jej území.

4. Členovia posádok námornej lode podliehajú právnym predpisom tej zmluvnej strany, pod ktorej vlajkou loď pláva. Na zamestnancov vykonávajúcich pomocné práce v prístave sa vzťahujú právne predpisy zmluvnej strany, na ktorej území sa prístav nachádza.

5. Zamestnanci štátnej správy, ako aj ich rodinní príslušníci, ktorí sú vyslaní z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany, podliehajú právnym predpisom tej zmluvnej strany, z ktorej sú vyslaní.

Článok 10

1. Diplomati a členovia diplomatického personálu sú s výnimkou odseku 4 tohto článku vo vzťahu k ich službám pre vysielajúcu stranu vyňatí z právnych predpisov prijímajúcej strany.

2.

a) Vyňatie podľa odseku 1 tohto článku sa vzťahuje aj na členov administratívneho a technického personálu misie, ako aj na členov služobného personálu misie, ktorí nie sú občanmi prijímajúcej strany, a ani na jej území nemajú bydlisko.

b) Bez ohľadu na písmeno a) členovia administratívneho a technického personálu misie, ktorí sú občanmi vysielajúcej strany s bydliskom v prijímajúcej strane, si môžu zvoliť do troch mesiacov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy alebo odo dňa nástupu do zamestnania používanie právnych predpisov vysielajúcej strany.

3. Vyňatie podľa odseku 1 tohto článku sa vzťahuje aj na súkromné služobné osoby, ktoré sú výlučne zamestnané u diplomata alebo u členov diplomatického personálu, ak

a) nie sú ani občanmi prijímajúcej strany, ani na jej území nemajú bydlisko,

b) podliehajú právnym predpisom platným vo vysielajúcej strane alebo v treťom štáte.

4. Ak zamestnáva diplomat alebo člen diplomatického presonálu občanov, na ktorých sa nevzťahuje vyňatie podľa odseku 3 tohto článku, postupuje sa podľa právnych predpisov platných v prijímajúcej strane.

5. Odseky 1 až 4 tohto článku sa obdobne vzťahujú na členov konzulárnych úradov, ako aj na súkromné služobné osoby zamestnané výlučne v ich službách.

Článok 11

Na spoločnú žiadosť zamestnanca a jeho zamestnávateľa môžu príslušné úrady obidvoch zmluvných strán po dohode určiť výnimky z článku 9 tejto zmluvy.

TRETIA ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA

Prvá kapitola

Choroba a materstvo

Článok 12

1. Ak občan presídli z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany, nárok na dávky nemocenského poistenia si uplatňuje podľa právnych predpisov zmluvnej strany, na ktorej území má bydlisko. Ak na získanie nároku na dávky je potrebná určitá doba poistenia, do tejto doby sa započítava aj doba poistenia získaná na území prvej zmluvnej strany.

2. Ak občan má nárok na dávky nemocenského poistenia za rovnaké obdobie práceneschopnosti od obidvoch zmluvných strán podľa tejto zmluvy alebo podľa právnych predpisov zmluvných strán, dávky nemocenského poistenia vyplatí príslušný nositeľ zmluvnej strany, na ktorej území bol občan naposledy nemocensky poistený.

3. Ak rodič má nárok na opakujúcu sa peňažnú pomoc v materstve podľa tejto zmluvy alebo podľa vnútroštátnych právnych predpisov od obidvoch zmluvných strán, na výplatu tejto dávky je príslušná tá zmluvná strana, na ktorej území bol rodič naposledy nemocensky poistený.

4. Ak rodič má nárok na podporu pri narodení dieťaťa podľa právnych predpisov jednej aj druhej zmluvnej strany, príslušná na výplatu je tá zmluvná strana, na ktorej území sa dieťa narodilo.

Zdravotná starostlivosť

Článok 13

1. Osobám uvedeným v článkoch 9 a 10 tejto zmluvy poskytne zmluvné zdravotnícke zariadenie jednej zmluvnej strany zdravotnú starostlivosť za rovnaké ceny, aké platia pre poistencov tejto zmluvnej strany.

2. Občanovi jednej zmluvnej strany, ktorého zdravotný stav si vyžaduje nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť počas pobytu na území druhej zmluvnej strany, túto zdravotnú starostlivosť poskytne zmluvné zdravotnícke zariadenie druhej zmluvnej strany na jeho náklady za rovnaké ceny, aké platia pre poistencov druhej zmluvnej strany.

Článok 14

1. Poberateľ dôchodku z dôchodkového zabezpečenia oboch zmluvných strán, ako aj rodinní príslušníci majú nárok na zdravotnú starostlivosť podľa právnych predpisov tej zmluvnej strany, na ktorej území majú bydlisko.

2. Poberateľ dôchodku z dôchodkového zabezpečenia priznaného podľa právnych predpisov len jednej zmluvnej strany, ako aj rodinní príslušníci, ktorí majú bydlisko na území druhej zmluvnej strany, majú nárok na zdravotnú starostlivosť podľa právnych predpisov tej zmluvnej strany, na ktorej území majú bydlisko.

Druhá kapitola

Invalidita, staroba, smrť

Článok 15

1.

a) Ak poistenec nezíska nárok na dávku podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany, ale len na základe doby zabezpečenia (poistenia) získanej podľa jej právnych predpisov, nositeľ tejto zmluvnej strany spočíta aj doby zabezpečenia (poistenia) získané v súlade s právnymi predpismi druhej zmluvnej strany s prihliadnutím na článok 7 tejto zmluvy.

b) Ak podľa právnych predpisov jednej zo zmluvných strán závisí poskytovanie dávok od získania doby zabezpečenia (poistenia) dosiahnutej v zamestnaní, ktoré podlieha osobitnému systému, prihliada sa pri poskytovaní takých dávok iba na doby zabezpečenia (poistenia) získané v zodpovedajúcom systéme. Ak taký systém podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany nie je, tak v rovnakej činnosti alebo zamestnaní. Ak po spočítaní dôb zabezpečenia (poistenia) nevznikne nárok na dávky v osobitnom systéme, započítateľné doby zabezpečenia (poistenia) budú zohľadnené pri vzniku nároku na dávky vo všeobecnom systéme.

2. Ak poistenec splnil podmienku nároku na dávku podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany len za doby zabezpečenia (poistenia) získané podľa jej právnych predpisov, nositeľ tejto zmluvnej strany prizná dávku bez ohľadu na doby zabezpečenia (poistenia) získané podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany. To platí aj vtedy, ak poistenec podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany získa nárok na dávku podľa odseku 1 tohto článku a dávka bude vypočítaná podľa odseku 3 tohto článku.

3. Nositeľ každej zo zmluvných strán si vypočíta výšku dávky podľa odseku 1 tohto článku s prihliadnutím aj na článok 7 tejto zmluvy takto:

a) najprv vypočíta teoretickú výšku dávky, na akú by mal poistenec nárok, keby všetky doby zabezpečenia (poistenia) boli získané podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov,

b) skutočná výška dávky sa vypočíta z teoretickej výšky dávky sumou zodpovedajúcou pomeru medzi dĺžkou doby zabezpečenia (poistenia) zhodnotenou podľa jeho právnych predpisov a celkovou dobou zabezpečenia (poistenia) získanou podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán,

c) ak dĺžka doby zabezpečenia (poistenia) podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán je dlhšia ako maximálna dĺžka doby zabezpečenia (poistenia) na území Chorvátskej republiky, nositeľ pre výpočet dávky započíta maximálnu dĺžku doby zabezpečenia (poistenia) namiesto celkovej dĺžky doby zabezpečenia (poistenia) podľa písmena a) a b).

4. Ak výška dávky závisí od výšky zárobku alebo poistných príspevkov občana, nositeľ zmluvnej strany, ktorý dávku priznáva, prihliada iba na zárobky alebo poistné príspevky dosiahnuté podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

5. Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku, ak celková dĺžka doby zabezpečenia (poistenia) nedosahuje 12 mesiacov na území jednej zmluvnej strany, nárok na dávku na území tejto zmluvnej strany nevzniká. To neplatí, ak nárok na dávku vznikne aj za dobu zabezpečenia (poistenia) kratšiu ako 12 mesiacov. Ak nárok na dávku podľa druhej vety nevznikne, nositeľ druhej zmluvnej strany takú dobu zabezpečenia (poistenia) započíta pre výšku dôchodku ním priznávanú.

Článok 16

Ak právne predpisy jednej zmluvnej strany podmieňujú získanie nároku na dávku tým, že občan v čase vzniku nároku na dávku musí byť zabezpečený (poistený), alebo ak u nej už získal nárok na dávku, táto podmienka sa považuje za splnenú, ak občan je takto zabezpečený (poistený) podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany.

Článok 17

1. Ak občan nespĺňa súčasne podmienky na priznanie dávky podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán, nárok na priznanie dávky vzniká najprv podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany a po dosiahnutí všetkých podmienok aj podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany.

2. Neskoršie priznaná dávka podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany nemá vplyv na skôr priznanú dávku podľa právnych predpisov prvej zmluvnej strany.

Článok 18

1. Ak získanie nároku na priznanie dávky alebo jej výplatu podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany ovplyvňuje príjem občana alebo rodinných príslušníkov, považujú sa za také príjmy aj tie, ktoré boli dosiahnuté na území druhej zmluvnej strany.

2. Ak sa poberateľovi dôchodku z dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike vypláca súčasne dôchodok iného druhu z Chorvátskej republiky, úprava dôchodku vyplácaného zo zabezpečenia Slovenskej republiky sa nevykoná.

Článok 19

Články 15 až 18 platia obdobne aj pri priznávaní pozostalostných dávok.

Tretia kapitola

Pracovné úrazy a choroby z povolania

Článok 20

Vecné dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania sa poskytujú podľa článkov 13 a 14 tejto zmluvy.

Článok 21

1. Ak vznikne nárok na dávku z dôvodu ochorenia chorobou z povolania na území obidvoch zmluvných strán, túto dávku prizná tá zmluvná strana, na ktorej území bola naposledy vykonávaná činnosť, ktorá spôsobila chorobu z povolania.

2. Poistenec, ktorý poberal alebo poberá dávky z dôvodu choroby z povolania na ťarchu nositeľa jednej zmluvnej strany a uplatňuje si nárok na dávku po tom, čo ďalej vykonával činnosť, ktorá aj podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany môže spôsobiť chorobu z povolania, má nárok na dávku z dôvodu zhoršenia choroby aj u nositeľa druhej zmluvnej strany. Dávky poskytuje naďalej podľa vlastných právnych predpisov nositeľ prvej zmluvnej strany bez ohľadu na zhoršenie choroby. Nositeľ druhej zmluvnej strany poskytuje dávku vo výške rozdielu medzi dávkou prislúchajúcou po zhoršení choroby a dávkou, ktorú by bol povinný poskytovať podľa vlastných právnych predpisov pred zhoršením choroby, ak by choroba vznikla podľa jeho právnych predpisov.

Článok 22

Na určenie stupňa práceneschopnosti alebo telesného poškodenia podľa právnych predpisov Chorvátskej republiky sa prihliada aj na predchádzajúce pracovné úrazy a choroby z povolania. Prvá veta platí primerane aj v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania vzniknutých na území Slovenskej republiky.

Článok 23

Ak počas cestovania z územia jednej zmluvnej strany utrpí občan úraz na ceste, na ktorú sa vydal s cieľom nastúpiť do zamestnania na územie druhej zmluvnej strany, bude sa to považovať za pracovný úraz tej zmluvnej strany, na ktorej územie sa vydal s cieľom nastúpiť do zamestnania.

Článok 24

Ak zamestnanec má nárok na dávku za pracovný úraz alebo chorobu z povolania podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany za škodu spôsobenú treťou osobou na území druhej zmluvnej strany a podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany je možné požadovať od tejto osoby náhradu škody, nositeľ druhej zmluvnej strany poskytne právnu pomoc nositeľovi prvej zmluvnej strany.

Štvrtá kapitola

Nezamestnanosť

Článok 25

1. Doba zamestnania získaná podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany sa započítava podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany, ak nezamestnaný občan na území tejto zmluvnej strany v období za posledných 36 mesiacov pred podaním žiadosti o dávku v nezamestnanosti bol zabezpečený (poistený) pre prípad nezamestnanosti najmenej 12 mesiacov bez porušenia právnych predpisov zmluvných strán o zamestnávaní cudzincov.

2. Podmienka minimálnej doby zamestnania 12 mesiacov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na občanov, ktorým bolo prisľúbené zamestnanie na dlhšiu dobu, ale sa skončilo bez ich zavinenia skôr ako po uplynutí 12-mesačnej lehoty.

3. Doba poberania dávky sa zníži o dobu, počas ktorej nezamestnaný občan poberal dávku v nezamestnanosti na území druhej zmluvnej strany v priebehu posledných 36 mesiacov pred dňom podania žiadosti o takú dávku.

Piata kapitola

Prídavky na deti

Článok 26

1. Nárok na prídavky na deti má občan za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi tej zmluvnej strany, na ktorej území má občan bydlisko.

2. Ak pre vznik nároku na prídavky na deti je potrebná určitá doba zabezpečenia (poistenia) alebo pobytu, do tejto doby sa započítava aj doba zabezpečenia (poistenia) alebo pobytu získaná na území druhej zmluvnej strany s prihliadnutím na články 7 a 18 ods. 1 tejto zmluvy.

ŠTVRTÁ ČASŤ

RÔZNE USTANOVENIA

Článok 27

1. Príslušné úrady upravia postup na vykonávanie tejto zmluvy v správnej dohode, ktorá nadobudne platnosť súčasne so zmluvou.

2. Príslušné úrady v správnej dohode určia kontaktné inštitúcie na uľahčenie vykonávania tejto zmluvy, najmä na zabezpečenie jednoduchého a rýchleho spojenia medzi nositeľmi prichádzajúcimi do úvahy na území obidvoch zmluvných strán.

Článok 28

Príslušné úrady obidvoch zmluvných strán sa budú navzájom informovať o všetkých

a) opatreniach prijatých na vykonanie zmluvy,

b) ťažkostiach pri uplatňovaní zmluvy,

c) zmenách právnych predpisov dotýkajúcich sa vykonávania zmluvy.

Článok 29

1. Príslušné úrady, nositelia a kontaktné inštitúcie obidvoch zmluvných strán sa zaväzujú, že pri uplatňovaní tejto zmluvy budú vzájomne spolupracovať a pomáhať si. Táto pomoc je bezplatná. Na zabezpečenie dôkazového materiálu môže jedna zmluvná strana požiadať o sprostredkovanie diplomatický alebo konzulárny úrad druhej zmluvnej strany.

2. Lekárske vyšetrenia občanov, ktorí majú bydlisko alebo pobyt na území druhej zmluvnej strany, vykonáva nositeľ v mieste bydliska alebo pobytu občana na požiadanie a na náklady žiadajúceho nositeľa. Náklady lekárskeho vyšetrenia sa nehradia, ak sú vykonané v záujme nositeľov oboch zmluvných strán.

Článok 30

Diplomatické a konzulárne úrady zmluvných strán sa môžu priamo obracať na príslušné úrady, nositeľov a kontaktné inštitúcie druhej zmluvnej strany s cieľom získať informácie a ochranu záujmov svojich občanov a môžu ich aj zastupovať bez osobitného splnomocnenia.

Článok 31

1. Oslobodenie alebo zníženie poplatkov za overovanie, ktoré je potrebné podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany na vykonávanie právnych predpisov uvedených v článku 2 tejto zmluvy, sa vzťahuje aj na vykonávanie právnych predpisov druhej zmluvnej strany.

2. Listiny, doklady a písomnosti akéhokoľvek druhu predkladané pri vykonávaní tejto zmluvy nie je potrebné overovať.

3. Akékoľvek doklady, ktoré vydávajú príslušné úrady, nositelia a kontaktné inštitúcie jednej zmluvnej strany, sa považujú za platné pre príslušné úrady, nositeľov a kontaktné inštitúcie druhej zmluvnej strany.

Článok 32

1. Vykonateľné súdne rozhodnutia, nedoplatkové rozhodnutia príslušných úradov alebo nositeľov jednej zmluvnej strany o príspevkoch alebo iných pohľadávkach zo sociálneho zabezpečenia, ako aj žiadosti o vrátenie neoprávnene prijatých dávok uznáva aj druhá zmluvná strana.

2. Uznanie môže byť odrieknuté, ak odporuje právnym predpisom zmluvnej strany, na ktorej území má byť rozhodnutie alebo potvrdenie uznané.

3. Uznania, vykonateľné rozhodnutia a potvrdenia podľa odseku 1 tohto článku sa vykonajú aj na území druhej zmluvnej strany. Spôsob vykonania sa riadi právnymi predpismi zmluvnej strany, na ktorej území sa má rozhodnutie a potvrdenie vykonávať. Rozhodnutia musia byť opatrené doložkou o vykonateľnosti.

4. Vzájomná pomoc nositeľov podľa odsekov 1 až 3 tohto článku nezahŕňa konanie pred súdmi.

Článok 33

1. Ak má občan nárok na náhradu škody voči tretej osobe, ktorú má dostať podľa právnych predpisov za škodu vzniknutú na území druhej zmluvnej strany, prechádza nárok na odškodnenie na nositeľa prvej zmluvnej strany podľa jej právnych predpisov.

2. Ak patria nároky na náhradu pri rovnakých úkonoch z tej istej škody nositeľom obidvoch zmluvných strán, tretia osoba môže podľa odseku 1 tohto článku platbou jedného alebo druhého nositeľa uspokojiť. Nositelia sú povinní vzájomne sa vyrovnať podľa pomeru dávok, ktoré vyplácajú.

Článok 34

1. Žiadosti, vyhlásenia alebo opravné prostriedky, ktoré sa predkladajú pri vykonávaní zmluvy alebo podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany na príslušnom úrade nositeľovi alebo kontaktnej inštitúcii tejto zmluvnej strany, sa považujú za žiadosti, vyhlásenia alebo opravné prostriedky podané na príslušnom úrade nositeľovi alebo kontaktnej inštitúcii druhej zmluvnej strany.

2. Žiadosti o dávku podané podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany sa považujú aj za žiadosti o zodpovedajúcu dávku podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany.

3. Príslušné úrady, nositelia a kontaktné inštitúcie jednej zmluvnej strany nemôžu odmietnuť žiadosti, vyhlásenia, opravné prostriedky alebo iné dokumenty len preto, že sú napísané v úradnom jazyku druhej zmluvnej strany.

Článok 35

1. Pri vykonávaní zmluvy nadväzujú príslušné úrady, nositelia a kontaktné inštitúcie obidvoch zmluvných strán medzi sebou priame kontakty, ako aj s občanmi a ich zástupcami.

2. Na komunikáciu pri vykonávaní zmluvy sa používa slovenský a chorvátsky jazyk.

Článok 36

1. Nositelia príslušní na vyplácanie peňažných dávok ich podľa tejto zmluvy vyplácajú na územie druhej zmluvnej strany vo vnútroštátnej mene.

2. Náhrady podľa tejto zmluvy sa uskutočnia v mene tej zmluvnej strany, na ktorej území má svoje sídlo nositeľ, ktorý náhradu požaduje.

3. Prevody platieb sa uskutočňujú na základe platobných dohôd platných medzi zmluvnými stranami v čase ich prevodu.

Článok 37

Ak nositeľ jednej zmluvnej strany vyplatil dávku v sume vyššej, ako patrila, môže požiadať nositeľa druhej zmluvnej strany o poukázanie časti doplatku na dávke, ktorá by inak patrila občanovi. Taká suma sa poukazuje priamo nositeľovi, ktorý o to požiadal.

Článok 38

1. Spory medzi nositeľmi zmluvných strán týkajúce sa výkladu alebo vykonávania tejto zmluvy sa budú riešiť prostredníctvom príslušných úradov zmluvných strán.

2. Ak sa príslušné úrady podľa odseku 1 tohto článku nedohodnú do šiestich mesiacov, spor bude predložený trojčlennému rozhodcovskému súdu. Príslušný úrad každej zmluvnej strany určí jedného člena. Títo dvaja členovia volia predsedu, ktorý je občanom tretieho štátu. Rozhodcovský súd si sám riadi svoje konanie. Rozhoduje v súlade s touto zmluvou a jeho rozhodnutia sú záväzné.

PIATA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 39

1. Táto zmluva sa bude vzťahovať na žiadosti o dávky podané odo dňa nadobudnutia jej platnosti. O nárokoch na dávky, o ktorých nebolo rozhodnuté do dňa nadobudnutia platnosti tejto zmluvy, sa rozhodne podľa jej ustanovení, ak to bude pre žiadateľa výhodnejšie.

2. Pre nárok na dávky podľa tejto zmluvy sa zohľadňujú aj doby zabezpečenia (poistenia) a doby postavené im na roveň, ktoré boli získané podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy.

3. Podľa tejto zmluvy nevzniká nárok na výplatu dávok za dobu pred nadobudnutím jej platnosti.

4. Nárok na dávky podľa tejto zmluvy vzniká aj za doby zabezpečenia (poistenia) získané pred nadobudnutím jej platnosti v súlade s odsekom 3 tohto článku.

5. Rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť pred nadobudnutím platnosti zmluvy, sa nemenia.

6. Dôchodky, o ktorých bolo rozhodnuté pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy, budú na základe žiadosti opätovne vymerané v súlade s jej ustanoveniami. Nové vymeranie môže byť nariadené aj z úradnej moci. Nové vymeranie nemôže v žiadnom prípade viesť k zníženiu doterajších nárokov oprávnených.

Článok 40

1. Táto zmluva podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny boli vymenené 22. apríla 1998.

2. Táto zmluva nadobudne platnosť prvý deň v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom boli vymenené ratifikačné listiny.

3. Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy stráca platnosť vo vzťahu k zmluvným stranám Dohovor o spolupráci na poli sociálnej politiky medzi Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhosláviou z 22. mája 1957. Dávky priznané podľa tohto dohovoru naďalej zostávajú zachované.

4. Táto zmluva sa uzaviera na dobu neurčitú. Každá zo zmluvných strán ju môže vypovedať diplomatickou cestou v lehote šiestich mesiacov ku koncu kalendárneho roka.

5. V prípade vypovedania zmluvy naďalej zostávajú v platnosti jej ustanovenia týkajúce sa nadobudnutých nárokov bez ohľadu na obmedzujúce ustanovenia prichádzajúce do úvahy v prípade bydliska poberateľa dôchodku v zahraničí.

Dané v Bratislave 29. januára 1997 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom a chorvátskom jazyku, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.

Za Slovenskú republiku:

Oľga Keltošová v. r.

Za Chorvátsku republiku:

Joso Škara v. r.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené