Zákon č. 59/1997 Z. z.Zákon o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru

Čiastka 26/1997
Platnosť od 07.03.1997 do30.04.2004
Účinnosť od 01.07.1997 do30.04.2004
Zrušený 199/2004 Z. z.
Redakčná poznámka

Pôvodná účinnosť tejto časti predpisu bola ukončená 'dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ'. Z právneho predpisu č. 185/2004 Z. z. vyplýva, že 'dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ' sa chápe deň '1. máj 2004', kedy zmluva nadobudla p...

59

ZÁKON

zo 6. februára 1997

o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIE

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje pravidlá posudzovania dumpingu pri dovoze tovaru a konanie pri zisťovaní a posudzovaní dumpingovej ujmy a prijímaní opatrení na ochranu pred dovozom dumpingového tovaru.

DRUHÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) dumpingom pri dovoze tovaru dovoz tovaru, ktorého vývozná cena je nižšia ako cena rovnakého alebo podobného tovaru v bežnom obchode v krajine vývozu tovaru a ktorý môže spôsobiť dumpingovú ujmu domácemu výrobnému odvetviu,

b) krajinou vývozu tovaru krajina pôvodu tovaru,1) ak krajina, ktorá tovar vyváža, nie je totožná s krajinou pôvodu tovaru, krajinou vývozu tovaru sa rozumie krajina, z ktorej sa tovar vyváža do Slovenskej republiky,

c) osobou fyzická osoba a právnická osoba, ak tento zákon neustanovuje inak,

d) bežným obchodom obchod, ktorý spĺňa tieto podmienky:

1. uskutočňuje sa medzi osobami, ktoré nie sú v spojení, ani medzi nimi neexistuje dohoda, ktorá porušuje hospodársku súťaž,

2. množstvo predávaného tovaru umožňuje riadne porovnanie,

3. tovar je predávaný za cenu, ktorá zodpovedá ekonomicky oprávneným nákladom a primeranému zisku,

e) rovnakým alebo podobným tovarom tovar, ktorý je vo všetkých znakoch rovnaký alebo porovnateľný s tovarom vyvážaným z krajiny vývozu tovaru, alebo tovar, ktorý má podobné znaky, zloženie a vlastnosti ako tovar vyvážaný z krajiny vývozu tovaru a ktorý môže byť zameniteľný za vyvážaný tovar,

f) domácim výrobným odvetvím

1. výroba rovnakého alebo podobného tovaru v Slovenskej republike ako celok s výnimkou výroby rovnakého alebo podobného tovaru v Slovenskej republike, ktorého výrobcovia sú v spojení s vývozcami dumpingového tovaru alebo s dovozcami dumpingového tovaru alebo sú sami dovozcami dumpingového tovaru, alebo

2. časť výroby rovnakého alebo podobného tovaru v Slovenskej republike, ak jej celkový objem predstavuje viac ako 25 % z celkového objemu výroby rovnakého alebo podobného tovaru s výnimkou výroby rovnakého alebo podobného tovaru v Slovenskej republike, ktorého výrobcovia sú v spojení s vývozcami dumpingového tovaru alebo s dovozcami dumpingového tovaru alebo sú sami dovozcami dumpingového tovaru,

g) spojením osôb také spojenie osôb, ak

1. jedna osoba priamo alebo nepriamo kontroluje druhú osobu alebo

2. dve osoby sú priamo alebo nepriamo kontrolované treťou osobou, alebo

3. spojené osoby spoločne priamo alebo nepriamo kontrolujú tretiu osobu, a ak je odôvodnené podozrenie, že účinky spojenia spôsobujú iné správanie týchto osôb v porovnaní s ich správaním voči osobám, s ktorými nie sú v spojení,

h) vývozcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tovar vyváža z krajiny vývozu tovaru.

§ 3

Vývozná cena tovaru

(1) Vývoznou cenou tovaru sa rozumie cena, ktorá je skutočne platená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar v prípade jeho predaja z krajiny vývozu tovaru do Slovenskej republiky.

(2) Ak nie je možné vývoznú cenu tovaru zistiť alebo ak je zrejmé, že vývozná cena tovaru nie je vierohodná z dôvodu, že existuje medzi vývozcom a dovozcom alebo medzi vývozcom a treťou osobou, alebo dovozcom a treťou osobou, alebo medzi vývozcom, dovozcom a treťou osobou spojenie alebo dohoda, ktorá narušuje hospodársku súťaž, považuje sa za vývoznú cenu tovaru

a) cena, za ktorú je dovezený tovar prvýkrát predaný osobe, ktorá nie je v spojení s týmito osobami, alebo

b) cena určená výpočtom, ak dovezený tovar nie je predaný osobe, ktorá nie je v spojení s týmito osobami, alebo nie je predaný v takom stave, v akom sa doviezol; pri výpočte sa prihliada na všetky výdavky, ktoré vznikli medzi dovozom a opätovným predajom, a na zisk, prípadne na stav, v akom sa tovar doviezol.

§ 4

Cena tovaru v bežnom obchode

(1) Cenou tovaru v bežnom obchode sa rozumie cena, ktorá je skutočne platená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar v krajine vývozu tovaru medzi osobami, ktoré nie sú v spojení.

(2) Ak neexistuje predaj rovnakého alebo podobného tovaru v bežnom obchode v krajine vývozu alebo takýto tovar sa v tejto krajine nevyrába, alebo predaj tovaru nedovoľuje riadne porovnanie, považuje sa za cenu tovaru v bežnom obchode

a) porovnateľná cena rovnakého alebo podobného tovaru, ktorý sa vyváža z krajiny vývozu tovaru do tretej krajiny, alebo

b) cena v krajine vývozu tovaru vypočítaná ako súčet všetkých ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku; primeraným ziskom sa rozumie zisk, ktorý je porovnateľný so ziskom rovnakého alebo podobného tovaru v bežnom obchode v krajine vývozu tovaru.

(3) Ak v krajine vývozu tovaru nepôsobia všetky cenotvorné činitele, považuje sa za cenu tovaru v bežnom obchode cena

a) určená vo výške ceny tovaru, ktorý je určený pre tretiu krajinu, alebo

b) vypočítaná na základe ceny rovnakého alebo podobného tovaru v tretej krajine, alebo

c) skutočne platená, alebo ktorá sa má zaplatiť za rovnaký alebo podobný tovar v Slovenskej republike s prihliadnutím na všetky úpravy cien.

§ 5

Dumpingové rozpätie

(1) Dumpingovým rozpätím sa rozumie suma, o ktorú je vývozná cena tovaru nižšia ako cena tovaru v bežnom obchode.

(2) Dumpingové rozpätie sa zisťuje porovnaním ceny tovaru v bežnom obchode s vývoznou cenou tovaru.

(3) Cena tovaru v bežnom obchode sa porovnáva s vývoznou cenou tovaru pri porovnateľných dodacích podmienkach a za to isté obdobie. Ak výsledkom porovnania sú rozdielne dumpingové rozpätia pri jednom tovare, zistí sa dumpingové rozpätie porovnaním váženého aritmetického priemeru cien tovaru v bežnom obchode s váženým aritmetickým priemerom vývozných cien tovaru.

(4) Pri zisťovaní dumpingového rozpätia sa prihliada na

a) množstvo a kvalitatívne vlastnosti tovaru,

b) dane a poplatky, ktoré sa vzťahujú na rovnaký alebo na podobný tovar určený na spotrebu v krajine vývozu tovaru, ktoré ale nie sú vyberané alebo sú vrátené v prípade vývozu tovaru,

c) rozdiely v podmienkach predaja a v úrovni obchodu,

d) iné rozdiely, ktoré ovplyvňujú cenové porovnanie.

(5) Cena tovaru v bežnom obchode sa znižuje o

a) dane, ktoré sa uplatnia pri spotrebe alebo pri použití tovaru,

b) priame výdavky spojené s dodaním tovaru osobe, ktorá nie je v spojení.

(6) Vývozná cena tovaru sa znižuje o priame výdavky spojené s dodaním tovaru, ktoré zaťažujú dovozcu pri dodávke tovaru kupujúcemu a ktoré sa viažu na dodávku tovaru. Výdavky, ktoré sa viažu na dodávku tovaru, sú prepravné, poistné, manipulačné výdavky, výdavky spojené s naložením tovaru a iné vedľajšie výdavky.

(7) Vývozná cena tovaru a cena tovaru v bežnom obchode sa ďalej znižuje o

a) priame náklady balenia,

b) úrok z poskytnutého úveru,

c) priame výdavky spojené s uplatňovaním reklamácie, s technickou službou a so servisnou službou,

d) vyplatenú províziu za predaj tovaru,

e) mzdu zamestnanca, ktorý priamo vykonáva predaj.

(8) Pri porovnaní a úprave cien sa vychádza z účtovných údajov bežného roka alebo z posledných známych účtovných údajov viažucich sa na porovnávané obdobie.

(9) Porovnanie sa nemôže vykonať, ak

a) objem predaja rovnakého alebo podobného tovaru v krajine vývozu tovaru je nižší ako 5 % objemu predaja tovaru vyvážaného do Slovenskej republiky alebo

b) objem predaja tovaru za nižšiu cenu ako ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk predstavuje menej ako 20 % objemu predaja tovaru v krajine vývozu tovaru alebo v tretej krajine, alebo

c) objem predaja rovnakého alebo podobného tovaru v krajine vývozu tovaru sa uskutočnil v období kratšom ako šesť mesiacov pred začatím dumpingového konania.

(10) Ak je cena tovaru v bežnom obchode a vývozná cena tovaru vyjadrená v cudzej mene, prepočítajú sa kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska, platným v čase predaja tovaru.

§ 6

Dumpingová ujma

(1) Dumpingovou ujmou sa rozumie závažné poškodenie domáceho výrobného odvetvia spôsobené dovozom dumpingového tovaru, hrozba vzniku závažného poškodenia alebo podstatné oddialenie vybudovania výroby rovnakého alebo podobného tovaru v Slovenskej republike. Za hrozbu vzniku závažného poškodenia sa považuje stav, ktorý bezprostredne smeruje k vzniku dumpingovej ujmy.

(2) Pri zisťovaní dumpingovej ujmy sa skúma najmä

a) objem dovozu dumpingového tovaru a vplyv tohto dovozu na cenu rovnakého alebo podobného tovaru na trhu v Slovenskej republike s prihliadnutím na zvýšenie dovozu dumpingového tovaru,

b) následný vplyv objemu dovozu dumpingového tovaru na výšku ceny rovnakého alebo podobného tovaru v Slovenskej republike a z toho vyplývajúci účinok tohto dovozu na domáce výrobné odvetvie vyhodnotením všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré ovplyvňujú domáce výrobné odvetvie,

c) vplyv cien dovozu dumpingového tovaru na ceny rovnakého alebo podobného tovaru,

d) zásoba dovezeného dumpingového tovaru,

e) nárast objemu a tempa dovozu dumpingového tovaru do Slovenskej republiky,

f) výška dumpingového rozpätia,

g) skutočný a možný pokles predaja tovaru vyrobeného domácim výrobným odvetvím,

h) skutočný a možný pokles výroby tovaru vyrobeného domácim výrobným odvetvím,

i) skutočný a možný pokles využitia výrobných kapacít a pokles zamestnanosti v domácom výrobnom odvetví,

j) skutočný a možný pokles zisku domáceho výrobného odvetvia.

(3) Pri zisťovaní miery poškodenia domáceho výrobného odvetvia sa skúmajú aj iné skutočnosti, ktoré poškodzujú domáce výrobné odvetvie a ktorých účinky nie je možné pripísať dumpingovému dovozu. Ide najmä o

a) objem a ceny dovozu dumpingového tovaru, ktorý nie je predávaný za dumpingové ceny,

b) zníženie dopytu alebo o zmenu štruktúry spotreby,

c) obchodné postupy, ktoré obmedzujú obchod a hospodársku súťaž medzi zahraničnými a domácimi výrobcami,

d) rozvoj technológie,

e) vývoznú výkonnosť,

f) spojenie výrobcov.

§ 7

Druhy opatrení

(1) Na ochranu pred dumpingom pri dovoze tovaru možno rozhodnúť o

a) prijatí záväzku podľa § 19 alebo

b) uložení dočasného antidumpingového cla (ďalej len „dočasné clo“), alebo

c) uložení konečného antidumpingového cla (ďalej len „konečné clo“).

(2) Opatrenia podľa odseku 1 možno uplatniť vtedy, ak sa preukáže, že tovar bol dovezený do Slovenskej republiky za nižšiu cenu, ako je cena tovaru v bežnom obchode v krajine vývozu tovaru, a ak takto uskutočneným dovozom vznikla dumpingová ujma alebo hrozí jej vznik.

TRETIA ČASŤ

KONANIE

§ 8

Podnet

(1) Podnet na preskúmanie toho, či sa uskutočnil dovoz dumpingového tovaru, jeho úrovne a účinku (ďalej len „podnet“), môže podať fyzická osoba, ktorá má trvalé bydlisko v Slovenskej republike, alebo právnická osoba, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, konajúca v mene domáceho výrobného odvetvia (ďalej len „navrhovateľ“).

(2) Podnet sa podáva písomne na Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(3) Podnet obsahuje

a) označenie navrhovateľa, ktorý podnet podáva,

1. názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu,

2. meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého bydliska, ak ide o fyzickú osobu,

b) označenie vývozcu tovaru považovaného za dumpingový tovar a uvedenie krajiny vývozu tovaru,

c) zoznam jemu známych výrobcov v Slovenskej republike, ktorí vyrábajú rovnaký alebo podobný tovar,

d) podpoložku colného sadzobníka tovaru a popis tovaru2) považovaného za dumpingový,

e) údaje o vývoznej cene tovaru považovaného za dumpingový tovar a údaje o cene rovnakého alebo podobného tovaru v bežnom obchode v krajine vývozu tovaru,

f) rozsah dumpingovej ujmy, ktorá je alebo má byť spôsobená dovozom tovaru považovaného za dumpingový,

g) dostupné údaje o vplyve dovozu dumpingového tovaru na cenu rovnakého alebo podobného tovaru v Slovenskej republike,

h) údaj o predpokladanom objeme dovozu tovaru považovaného za dumpingový alebo o skutočnom objeme dovezeného dumpingového tovaru,

i) odôvodnenie podnetu.

(4) Prílohou podnetu je najmä

a) doklad o podpore podnetu od tých výrobcov rovnakého alebo podobného tovaru v Slovenskej republike, ktorých výroba rovnakého alebo podobného tovaru predstavuje viac ako 25 % z celkového objemu výroby rovnakého alebo podobného tovaru,

b) doklad o dumpingovej ujme.

§ 9

Preskúmanie podnetu

(1) Ministerstvo po doručení podnetu vyzve výrobcov rovnakého alebo podobného tovaru, aby sa k podanému podnetu písomne vyjadrili, a zároveň určí lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní; lehota začne plynúť odo dňa doručenia výzvy.

(2) Ministerstvo vyžiada písomné stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, prípadne iného vecne príslušného ministerstva k doručenému podnetu a zároveň určí lehotu na vyjadrenie stanoviska, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní od doručenia vyžiadania.

(3) Ministerstvo na základe vyjadrenia podľa odseku 1 preskúma podiel objemu výroby tovaru výrobcov, ktorí podnet podporili, na celkovom objeme výroby rovnakého alebo podobného tovaru u výrobcov, ktorí sa k podnetu vyjadrili, a zároveň o podnete informuje príslušný orgán v krajine vývozu tovaru.

(4) Ministerstvo podnet odloží, ak zistí, že

a) navrhovateľ neodstránil nedostatky podnetu ani po písomnej výzve a v lehote určenej ministerstvom,

b) objem výroby rovnakého alebo podobného tovaru výrobcov, ktorí podnet podporili, predstavuje menej ako 50 % z celkového objemu výroby rovnakého alebo podobného tovaru vyrobeného tými výrobcami, ktorí sa k podnetu vyjadrili.

(5) O odložení podnetu sa rozhodnutie nevydáva. O odložení podnetu sa vyrozumie navrhovateľ.

§ 10

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú

a) navrhovateľ,

b) vývozca tovaru považovaného za dumpingový,

c) výrobca rovnakého alebo podobného tovaru, ktorý podnet podporil,

d) výrobca rovnakého alebo podobného tovaru, ktorý sa k podnetu vyjadril.

§ 11

Začatie konania

(1) Ministerstvo začne konanie vtedy, keď má poznatky o dovoze dumpingového tovaru na základe preskúmania podnetu alebo na základe vlastných zistení. Konanie je začaté dňom uverejnenia oznámenia o začatí konania v Obchodnom vestníku.

(2) Oznámenie o začatí konania obsahuje najmä

a) označenie vývozcu tovaru považovaného za dumpingový,

b) označenie tovaru považovaného za dumpingový,

c) krajinu vývozu tovaru,

d) údaje, na ktorých základe sa tovar považuje za dumpingový,

e) údaje o predpokladanej dumpingovej ujme,

f) lehotu, v ktorej sa môžu prihlásiť výrobcovia rovnakého alebo podobného tovaru v Slovenskej republike; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní a plynie odo dňa začatia konania.

(3) Oznámenie o začatí konania sa súčasne zasiela účastníkom konania a príslušným orgánom v krajine vývozu tovaru.

Dokazovanie

§ 12

(1) Na posúdenie, či sa uskutočnil dovoz dumpingového tovaru, v ktorého dôsledku bola spôsobená dumpingová ujma, ministerstvo môže vyžiadať od účastníkov konania, ministerstiev, iných orgánov štátnej správy a iných osôb potrebné informácie, ktoré sa týkajú podnetu.

(2) Ministerstvo v priebehu konania vyžiada stanovisko od

a) Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky alebo od iného vecne príslušného ministerstva k otázke dumpingovej ujmy,

b) Protimonopolného úradu Slovenskej republiky k otázke ochrany hospodárskej súťaže.

(3) Účastníci konania poskytujú ministerstvu informácie a dôkazy v lehote určenej ministerstvom. Na overenie alebo na získanie ďalších informácií alebo dôkazov môže ministerstvo vykonať šetrenie na mieste alebo použiť dotazník s určením lehoty na vrátenie; táto lehota je najviac 30 dní. Na základe žiadosti účastníkov konania ministerstvo môže určenú lehotu primerane predĺžiť.

§ 13

(1) Ministerstvo môže vyžiadať potrebné informácie aj od dotknutých osôb iných štátov, ak o tom informuje príslušný orgán dotknutého štátu a tento orgán v lehote určenej ministerstvom nepodá proti žiadosti námietky.

(2) Na overenie informácií poskytnutých podľa odseku 1 alebo na získanie ďalších informácií môže ministerstvo, ak je to potrebné, vykonať šetrenie na území iných štátov, ak na toto šetrenie má súhlas od osôb, u ktorých má byť šetrenie vykonané, a príslušný orgán dotknutého štátu proti šetreniu nepodá námietky v lehote určenej ministerstvom.

§ 14

Ochrana informácií

(1) Na účely tohto zákona dôvernou informáciou sa rozumie informácia, ktorej zverejnenie by znamenalo významnú výhodu iným osobám alebo ktorá by mala veľmi nepriaznivý vplyv na osobu, ktorá túto informáciu poskytla.

(2) Osoby, ktoré prichádzajú do styku s dôvernými informáciami zistenými v priebehu konania, sú povinné o nich zachovať mlčanlivosť.

(3) Dôverná informácia môže byť poskytnutá len účastníkom konania len so súhlasom osoby, ktorá ju poskytla, a len na účely konania.

(4) Ministerstvo môže na účely konania požiadať osobu, ktorá poskytla dôvernú informáciu, aby vypracovala jej nedôverné zhrnutie s dostatočne podrobným obsahom tak, aby táto informácia mala dostatočnú vypovedaciu schopnosť.

§ 15

Poskytovanie informácií

(1) Ministerstvo v priebehu konania umožní účastníkom konania oboznámiť sa so všetkými písomnosťami, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie; s dôvernými informáciami sa môže oboznámiť len za podmienok podľa § 14 ods. 3. K týmto písomnostiam sa môžu účastníci konania vyjadriť v lehote, ktorú určí ministerstvo. Lehota na vyjadrenie nesmie byť kratšia ako sedem dní a dlhšia ako 30 dní.

(2) Ministerstvo pred vydaním rozhodnutia informuje všetkých účastníkov konania o podstatných skutočnostiach, ktoré sú podkladom na rozhodnutie, a poskytne účastníkom konania lehotu 30 dní na uplatnenie stanovísk.

§ 16

Ústne prerokovanie veci

(1) Ministerstvo nariadi ústne prerokovanie veci, ak o to požiada účastník konania alebo zástupca príslušného orgánu krajiny vývozu tovaru; jeho neúčasť nesmie byť na ujmu jeho práv.

(2) Oznámenie o termíne ústneho prerokovania podľa odseku 1 ministerstvo uverejní aj v Obchodnom vestníku.

(3) Ministerstvo pri ústnom prerokovaní prihliada len na informáciu podanú písomnou formou a v určenej lehote.

§ 17

Zastavenie konania

(1) Ministerstvo zastaví konanie, ak zanikol dôvod, pre ktorý sa začalo konanie, a to najmä ak

a) objem dovozu dumpingového tovaru je zanedbateľný,

b) dumpingové rozpätie je nižšie ako 2 % z vývoznej ceny,

c) splnený záväzok stačí na odstránenie dumpingovej ujmy.

(2) Objem dovozu dumpingového tovaru je zanedbateľný, ak celkový objem dovozu dumpingového tovaru z

a) jednej krajiny predstavuje menej ako 3 % z celkového objemu dovozu rovnakého alebo podobného tovaru do Slovenskej republiky,

b) viacerých krajín súhrnne predstavuje menej ako 7 % z celkového objemu dovozu rovnakého alebo podobného tovaru do Slovenskej republiky.

(3) Oznámenie o zastavení konania uverejní ministerstvo v Obchodnom vestníku.

(4) Proti rozhodnutiu o zastavení konania nemožno podať rozklad.

§ 18

Lehota na rozhodnutie

Ministerstvo rozhodne v lehote do deviatich mesiacov odo dňa začatia konania. V odôvodnených prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o tri mesiace.

§ 19

Rozhodnutie o prijatí záväzku

(1) Ministerstvo môže v priebehu konania rozhodnúť o prijatí záväzku vývozcu, že s okamžitou platnosťou upraví vývoznú cenu dumpingového tovaru alebo prestane dumpingový tovar do Slovenskej republiky vyvážať (ďalej len „záväzok“).

(2) Ministerstvo môže rozhodnúť o prijatí záväzku, ak priebeh konania preukáže existenciu dumpingu pri dovoze tovaru a ním spôsobenú dumpingovú ujmu a zároveň vývozcom ponúknutá úprava ceny v tomto záväzku stačí na odstránenie dumpingovej ujmy; takto ponúknutá úprava ceny môže byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak stačí na odstránenie dumpingovej ujmy, ale nesmie presiahnuť dumpingové rozpätie.

(3) Ak má ministerstvo výhrady k ponúknutému záväzku, oznámi ich vývozcovi a určí mu lehotu na vyjadrenie.

(4) Záväzok sa prijíma na dobu určitú, najviac však na päť rokov. V rozhodnutí o prijatí záväzku môže ministerstvo uložiť vývozcovi povinnosť predkladať správu o plnení záväzku v určených lehotách.

(5) Ak bolo vydané rozhodnutie o prijatí záväzku, nie je možné následne uložiť dočasné clo. Ministerstvo zruší rozhodnutie o uložení dočasného cla vydané pred rozhodnutím o prijatí záväzku.

(6) Rozhodnutie podľa odsekov 1 až 4 ministerstvo uverejní v Obchodnom vestníku.

§ 20

Konanie po prijatí záväzku

(1) Ak ministerstvo po vydaní rozhodnutia o prijatí záväzku počas ďalšieho konania zistí, že sa uskutočnil dovoz dumpingového tovaru a bola spôsobená dumpingová ujma a splnený záväzok stačí na odstránenie dumpingovej ujmy, konanie zastaví.

(2) Ak ministerstvo po vydaní rozhodnutia o prijatí záväzku počas ďalšieho konania zistí, že sa uskutočnil dovoz dumpingového tovaru a bola spôsobená dumpingová ujma, ale prijatý záväzok nestačí na jej odstránenie, zruší rozhodnutie o prijatí záväzku. Vývozca však môže navrhnúť ministerstvu nový zodpovedajúci záväzok.

(3) Ak ministerstvo v priebehu ďalšieho konania, potom čo vydalo rozhodnutie o prijatí záväzku, zistí, že sa neuskutočnil dovoz dumpingového tovaru a nebola spôsobená dumpingová ujma, zruší rozhodnutie o prijatí záväzku a konanie zastaví.

§ 21

Porušenie záväzku

(1) Ak ministerstvo po vydaní rozhodnutia o prijatí záväzku zistí, že vývozca neplní záväzok alebo podmienky určené v tomto rozhodnutí, môže po vyžiadaní stanoviska vývozcu zrušiť rozhodnutie o prijatí záväzku.

(2) Ministerstvo požiada o vyjadrenie k návrhu na zrušenie rozhodnutia o prijatí záväzku Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, prípadne iné vecne príslušné ministerstvo. Ak od nich ministerstvo nedostane do 15 dní vyjadrenie, považuje sa to za ich súhlas.

§ 22

Dočasné clo

(1) Ak ministerstvo v priebehu konania zistí, že dovozom dumpingového tovaru vzniká dumpingová ujma, môže na zabránenie tejto dumpingovej ujmy rozhodnúť o uložení dočasného cla.

(2) Sadzba dočasného cla nesmie byť vyššia ako zistené dumpingové rozpätie. Sadzba dočasného cla môže byť nižšia ako dumpingové rozpätie vtedy, ak dočasné clo stačí na zabránenie vzniku ďalšej dumpingovej ujmy.

(3) Colný dlh podľa odseku 1 sa zabezpečuje zložením hotovosti alebo poskytnutím záruky.3)

(4) Dočasné clo sa uloží po uplynutí 60 dní od začatia konania na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na štyri mesiace. Na návrh vývozcu môže byť dočasné clo uložené na dobu šiestich mesiacov.

(5) Dočasné clo sa uloží najdlhšie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prijatí záväzku, rozhodnutia o uložení konečného cla alebo rozhodnutia o zastavení konania.

(6) Ak sa v priebehu konania zistí, že konečné clo, ktoré je nižšie ako dumpingové rozpätie, by stačilo na odstránenie dumpingovej ujmy, môže byť dočasné clo uložené najviac na dobu šiestich mesiacov alebo na návrh vývozcu najviac na dobu deviatich mesiacov.

§ 23

Konečné clo

(1) Ak ministerstvo počas ďalšieho konania zistí, že došlo k dovozu dumpingového tovaru, ktorý spôsobuje dumpingovú ujmu, a nebolo vydané rozhodnutie o prijatí záväzku, alebo vývozca záväzok nesplnil, ministerstvo rozhodne o uložení konečného cla.

(2) Konečné clo sa uloží najviac na päť rokov. Sadzba konečného cla môže byť nižšia ako dumpingové rozpätie vtedy, ak konečné clo stačí na odstránenie dumpingovej ujmy.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRE PRIJATIE ZÁVÄZKU A ULOŽENIE DOČASNÉHO CLA A KONEČNÉHO CLA

§ 24

(1) Ministerstvo požiada o vyjadrenie k návrhu rozhodnutia o uložení dočasného cla alebo konečného cla Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky a iné vecne príslušné ministerstvo; ak ministerstvo nedostane toto vyjadrenie do 15 dní, považuje sa to za ich súhlas.

(2) Právoplatné rozhodnutia o uložení dočasného cla, o uložení konečného cla, o zrušení dočasného cla a o zrušení konečného cla uverejní ministerstvo v Obchodnom vestníku.

§ 25

Rozhodnutie o uložení dočasného cla alebo konečného cla obsahuje najmä

a) obvyklé obchodné označenie tovaru,

b) podpoložku colného sadzobníka,

c) krajinu vývozu tovaru,

d) označenie navrhovateľa,

e) označenie vývozcu tovaru,

f) dumpingové rozpätie,

g) vyčíslenie dumpingovej ujmy, ktorá je spôsobená alebo hrozí domácemu výrobnému odvetviu,

h) sadzbu dočasného cla alebo konečného cla a dobu, na ktorú sa uložili.

§ 26

(1) Dočasné clo a konečné clo sa ukladajú na tovar po prepustení do colného režimu voľný obeh;4) tieto clá vyberá colný orgán podľa osobitného predpisu.5)

(2) Dočasné clo môže byť uložené na tovar, ktorý je prepustený do colného režimu voľný obeh pre toho istého vývozcu najviac 90 dní pred dňom uloženia konečného cla, ak ministerstvo zistí, že

a) dovoz dumpingového tovaru, ktorý spôsobuje dumpingovú ujmu, bol v minulosti zistený alebo dovozca vedel, alebo musel vedieť, že vývozca vykonáva vývoz dumpingového tovaru, ktorý spôsobuje dumpingovú ujmu,

b) dovoz dumpingového tovaru svojou hromadnou ponukou z hľadiska doby uskutočnenia, objemu a okolností vážne ohrozuje účinok konečného cla.

§ 27

Podanie rozkladu proti rozhodnutiam podľa § 20 až 23 nemá odkladný účinok. Pri konaní podľa tohto zákona nie je možná obnova konania. Rozhodnutia podľa tohto zákona nie je možné preskúmať mimo odvolacieho konania.

§ 28

(1) Ak má ministerstvo poznatky na základe vlastného zistenia alebo na základe návrhu účastníka konania, že skončenie platnosti záväzku alebo skončenie uplatňovania konečného cla by viedlo k pokračovaniu alebo k opakovaniu dovozu dumpingového tovaru a tým k spôsobeniu dumpingovej ujmy, vydá rozhodnutie o predĺžení lehoty platnosti záväzku alebo o predĺžení lehoty na uloženie konečného cla. Návrh na predĺženie lehoty platnosti záväzku a lehoty na uloženie konečného cla musí byť podaný najneskôr do 12 mesiacov pred uplynutím lehoty platnosti pôvodného záväzku alebo lehoty na uplatňovanie konečného cla.

(2) Ak počas predĺženej lehoty platnosti záväzku podľa odseku 1 nenavrhne vývozca nový zodpovedajúci záväzok, vydá ministerstvo rozhodnutie o uložení konečného cla.

(3) Pri predĺžení lehoty platnosti záväzku alebo lehoty na uloženie konečného cla môže dĺžka platnosti záväzku alebo lehota uloženia konečného cla prekročiť päť rokov.

§ 29

(1) Ak ministerstvo zistí, že zanikli dôvody na uloženie dočasného cla alebo konečného cla, zruší rozhodnutie o uložení dočasného cla alebo konečného cla.

(2) Rozhodnutia o prijatí záväzku alebo o znížení sadzby konečného cla, alebo o zrušení platnosti záväzku, alebo o zrušení platnosti konečného cla, alebo o predĺžení lehoty platnosti záväzku, alebo o predĺžení lehoty na uloženie konečného cla uverejní ministerstvo v Obchodnom vestníku.

§ 30

(1) Plnenie peňažných záväzkov z rozhodnutí o prijatí záväzku, o uložení dočasného cla alebo konečného cla je príjmom osobitného účtu štátneho rozpočtu.

(2) Prostriedky osobitného účtu štátneho rozpočtu sa používajú na zmierňovanie následkov dumpingovej ujmy spôsobenej dovozom dumpingového tovaru.

(3) Pravidlá poskytovania prostriedkov osobitného účtu štátneho rozpočtu podľa odseku 2 ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

§ 31

Dočasné clo a konečné clo nie je možné uložiť spätne na tovar, ktorý bol prepustený do colného režimu voľný obeh pred začatím konania.

§ 32

(1) Ak dočasné clo vypočítané podľa sadzby dočasného cla bolo zaplatené a je vyššie ako zaplatené konečné clo, vzniká preplatok.

(2) Preplatok vráti colný orgán na základe žiadosti toho, kto sumu dočasného cla zaplatil.

(3) Žiadosť o vrátenie preplatku možno podať najneskôr do 90 dní odo dňa rozhodnutia o uložení konečného cla, inak právo na vrátenie preplatku zaniká. Colný orgán je povinný vrátiť preplatok do 90 dní odo dňa, keď mu bola doručená žiadosť o vrátenie preplatku. Preplatok vráti ten colný orgán, ktorému bolo dočasné clo zaplatené, tomu, kto sumu dočasného cla zaplatil.

(4) Ak dočasné clo vypočítané podľa sadzby dočasného cla je nižšie ako konečné clo vypočítané podľa sadzby konečného cla, rozdiel sa nevyberá.

(5) Ak ministerstvo konanie zastaví, zaplatenú sumu dočasného cla vráti ten colný orgán, ktorému bola suma dočasného cla zaplatená, na základe žiadosti toho, kto sumu dočasného cla zaplatil. Na podanie žiadosti a vrátenie dočasného cla platia podmienky ustanovené v odsekoch 2 a 3.


PIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 33

Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na postup podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.6)

§ 34

Žiadosť o poskytnutie informácií, ktoré sú potrebné v súvislosti s konaním o vývoze dumpingového tovaru, vedeným v tretích štátoch, posudzuje a vybavuje ministerstvo, ak žiadosť bola predložená orgánom, ktoré sú príslušné podľa práva tretích štátov žiadať informácie, a žiadosť o poskytnutie informácie je zo strany žiadateľa riadne odôvodnená.

§ 35

Vzťah zákona k medzinárodným zmluvám

Ustanovenia tohto zákona sa použijú vtedy, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

§ 36

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1997.


Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.

Poznámky pod čiarou

1) § 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon.

2) § 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.

3) § 212 až 219 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.

4) § 95 až 98 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.

5) § 196 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.

6) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené