277

ZÁKON

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 24. augusta 1994

o zdravotnej starostlivosti

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


§ 21a

Súčasťou primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti je aj poskytovanie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktoré môže predpisovať lekár na tlačivách ustanovených osobitným predpisom. Pravidlá účelného predpisovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín podľa súčasných poznatkov farmakoterapie7b) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

DEVIATA ČASŤ

PRÍRODNÉ LIEČEBNÉ KÚPELE A PRÍRODNÉ LIEČIVÉ ZDROJE

Prírodné liečebné kúpele

§ 59

(1) Prírodným liečebným kúpeľom sa poskytuje osobitná ochrana a utvárajú sa priaznivé podmienky na ich rozvoj.

(2) Prírodné liečebné kúpele využívajú na účely kúpeľnej starostlivosti predovšetkým prírodné liečivé zdroje alebo klimatické podmienky vhodné na liečenie alebo oba tieto liečebné faktory súčasne.

(3) Je zakázané využívať na účely kúpeľnej starostlivosti prírodné zdroje vôd, rašelín, slatín, bahien, plynov a emanácií, ktoré nie sú uznané za prírodné liečivé zdroje.

(4) Kúpeľná starostlivosť sa môže poskytovať len v prírodných liečebných kúpeľoch.

(5) Hlavný predmet činnosti prírodných liečebných kúpeľov, ktorým je poskytovanie kúpeľnej starostlivosti, sa nemôže zmeniť bez súhlasu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva").

§ 61

Kúpeľné miesto

(1) Územie, na ktorom sa majú zriadiť prírodné liečebné kúpele, vyhlási vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na návrh ministerstva zdravotníctva za kúpeľné miesto. Vláda na návrh ministerstva zdravotníctva kúpeľné miesto zruší, ak kúpeľné miesto stratí svoj význam. Kúpeľné miesta, kde sú podľa doterajších predpisov zriadené prírodné liečebné kúpele, sa považujú za kúpeľné miesta vyhlásené podľa tohto zákona.

(2) Návrh na vyhlásenie za kúpeľné miesto musí obsahovať údaje preukazujúce vhodnosť územia, a to najmä z hľadiska

a) toho, či má dostatočne výdatný a ochrániteľný prírodný liečivý zdroj alebo klimatické podmienky priaznivé na liečenie,

b) toho, či má zdravotnícke zariadenie, ktoré spĺňa ustanovené podmienky na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti,

c) stavu životného prostredia, prírodných a urbanistických daností obce.

(3) Žiadosť o vyhlásenie za kúpeľné miesto podáva obec, na ktorej území má byť kúpeľné miesto vyhlásené. Ministerstvo zdravotníctva posúdi, či sú podmienky v danom území vhodné na vyhlásenie za kúpeľné miesto.

(4) Obce, ktorých územie je vyhlásené za kúpeľné miesto, sú povinné dodržiavať opatrenia na ochranu prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečivých zdrojov a klimatických podmienok priaznivých na liečenie a zabezpečiť ich dodržiavanie všetkými orgánmi, právnickými osobami a fyzickými osobami pôsobiacimi a zdržiavajúcimi sa v kúpeľnom mieste.

(5) Ak nie je územie vyhlásené podľa tohto zákona za kúpeľné miesto, pomenovanie kúpele sa pri označovaní takéhoto územia nesmie používať.

(6) Kúpeľné územie a ochranné pásma sa na návrh ministerstva zdravotníctva vyznačujú v katastri nehnuteľností.

§ 62

Štatút kúpeľného miesta a opatrenia na ochranu prírodných liečebných kúpeľov

(1) Štatút kúpeľného miesta vydá vláda uznesením.

(2) V štatúte kúpeľného miesta sa vymedzí rozsah kúpeľného miesta, jeho vnútorné kúpeľné územie, určí sa v ňom, ktoré činnosti sa v kúpeľnom mieste nesmú vykonávať, ako aj opatrenia súvisiace s výstavbou a rozvojom kúpeľného miesta a podmienky na podnikateľskú a inú činnosť na tomto území.

(3) Ustanovenia štatútov kúpeľných miest, ako aj ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd vydaných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sú v platnosti až do vydania nových štatútov a ochranných pásiem podľa tohto zákona okrem ustanovení týkajúcich sa financovania a plánovania zariadení, ktoré sa majú vybudovať v kúpeľnom mieste.

§ 63

Vnútorné kúpeľné územie

(1) Vo vnútornom kúpeľnom území možno zriadiť a prevádzkovať len zariadenia, ktoré slúžia prevádzke prírodných liečebných kúpeľov. Zariadenia, ktoré tejto funkcii nezodpovedajú, sa musia v termíne určenom ministerstvom zdravotníctva premiestniť z vnútorného kúpeľného územia alebo svoju činnosť prispôsobiť funkcii tohto územia.

(2) Vo vnútornom kúpeľnom území je zakázané

a) nakladať s odpadom okrem zberu a zvozu odpadov,

b) vykonávať chemický posyp komunikácií,

c) používať prostriedky na chemickú ochranu rastlín okrem prípadov ochrany trvalých trávnatých porastov,

d) intenzívne chovať zvieratá,

e) chovať úžitkové domáce zvieratá a vodiť psy bez ochranného koša a vodiaceho remeňa,

f) poriadať hromadné športové a rekreačné podujatia,

g) prevádzkovať lunaparky, hracie automaty a podobné zábavné zariadenia, poriadať predajné burzy,

h) stavať bytové objekty okrem nevyhnutných pohotovostných bytových jednotiek schválených ministerstvom zdravotníctva,

i) stavať školiace zariadenia a rekreačné zariadenia,

j) umiestňovať a prevádzkovať predajné pulty a stánky, predávať ambulantným spôsobom okrem novinových stánkov, ktorých umiestnenie povolí obec po dohode s prírodnými liečebnými kúpeľmi,

k) umiestňovať veľkoplošné reklamné pútače,

l) stavať a prevádzkovať veľkokapacitné amfiteátre,

m) táboriť v stanoch alebo obytných prívesoch,

n) klásť ohne mimo vyhradených miest,

o) poriadať vyhliadkové a športové lety motorovými lietadlami; tento zákaz platí aj pre lety, ktoré sú mimo vnútorného kúpeľného územia, ale svojím hlukom zasahujú do tohto územia,

p) v čase od 22.00 do 6.00 hodiny vykonávať činnosť, ktorá ruší nočný pokoj,

r) vykonávať ďalšie činnosti, ktoré budú určené
v štatúte kúpeľného miesta podľa miestnych podmienok.

(3) Na území kúpeľného miesta mimo vnútorného kúpeľného územia možno zriaďovať a prevádzkovať len zariadenia, ktoré nepôsobia rušivo na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti a na kúpeľné prostredie.

§ 64

Nevyhnutné dočasné ochranné opatrenia

(1) Okrem opatrení určených na ochranu prírodných liečebných kúpeľov týmto zákonom alebo štatútom kúpeľného miesta ministerstvo zdravotníctva určí v prípade potreby nevyhnutné dočasné ochranné opatrenia záväzné pre všetky subjekty pôsobiace v určenom území. Platnosť týchto opatrení je časovo obmedzená preskúmaním činností, ktorých sa opatrenie týka.

(2) Nevyhnutné dočasné ochranné opatrenia možno určiť aj na ochranu prírodných liečivých zdrojov, zdrojov prírodných minerálnych vôd a na ochranu klimatických podmienok priaznivých na liečenie.

§ 65

Prírodné liečivé zdroje a zdroje prírodných minerálnych vôd

(1) Prírodné liečivé zdroje a zdroje prírodných minerálnych vôd sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.16)

(2) Za prírodné liečivé zdroje možno uznať prírodné zdroje vôd, rašelín, slatín, bahien, plynov a emanácií, ak

a) vzhľadom na svoje chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti majú vedecky preukázané a pre ľudské zdravie prospešné účinky,

b) ich možno použiť na liečebné účely v prirodzenom stave alebo po takej úprave, ktorá nenaruší ich liečivé účinky,

c) ich aplikácia pôsobí priaznivo na ľudský organizmus,

d) sú hygienicky neškodné.

(3) Za zdroje prírodných minerálnych vôd môžu byť uznané zdroje prírodných minerálnych vôd, ak

a) vzhľadom na svoje chemické zloženie, fyzikálne a zmyslové vlastnosti sú vhodné ako osviežujúce nápoje a priaznivo pôsobia na ľudský organizmus,

b) sú hygienicky neškodné,

c) sú vhodné na plnenie do spotrebiteľského balenia v prirodzenom stave alebo po vhodnej úprave.

(4) Prírodné zdroje vôd, ktoré sú vhodné na uznanie za prírodné liečivé zdroje, sú podzemné vody, ktoré sa od iných podzemných vôd odlišujú tým, že spĺňajú jednotlivo alebo spolu tieto vlastnosti:

a) obsah v nich rozpustených tuhých látok je vyšší ako jeden gram v jednom litri vody,

b) obsah v nich rozpustených plynov je vyšší ako jeden gram v jednom litri vody pri oxide uhličitom a jeden miligram v jednom litri vody pri sírovodíku,

c) obsahujú farmakologicky významné komponenty a majú vzhľadom na svoje fyzikálne a chemické vlastnosti liečivé účinky.

(5) Prírodné zdroje vôd, ktoré sú vhodné na uznanie za zdroje prírodných minerálnych vôd, sú podzemné vody, ktoré sa od iných podzemných vôd odlišujú tým, že spĺňajú tieto vlastnosti:

a) obsah v nich rozpustených tuhých látok nepresahuje päť gramov v jednom litri a obsah rozpusteného oxidu uhličitého je vyšší ako jeden gram v jednom litri vody,

b) nevyznačujú sa výraznými farmakodynamickými účinkami.

(6) Podnet na uznanie prírodných liečivých zdrojov alebo zdrojov prírodných minerálnych vôd môže podať právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce prírodný zdroj využívať na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti alebo na plnenie do spotrebiteľského balenia. Podnet sa podáva ministerstvu zdravotníctva.

(7) Podnet na uznanie prírodného zdroja vody za prírodný liečivý zdroj musí obsahovať

a) meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo osoby, ak je žiadateľom fyzická osoba; ak je žiadateľom právnická osoba, obchodné meno, sídlo, právnu formu, meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a rodné číslo osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,

b) odborný opis zdroja a jeho okolia,

c) vyhodnotenie hydrogeologického prieskumu,

d) vyhodnotenie hydrodynamických skúšok,

e) fyzikálnu, chemickú, mikrobiologickú a biologickú analýzu,

f) návrh na využitie zdroja,

g) návrh na nevyhnutné dočasné ochranné opatrenia,

h) odborný posudok o liečivých účinkoch alebo iných priaznivých účinkoch zdroja na ľudský organizmus a jeho indikačné zameranie,

i) údaje z katastra nehnuteľností o vlastníctve nehnuteľnosti, na ktorej sa zdroj nachádza alebo ktorá môže byť využívaním zdroja dotknutá.

(8) Podnet na uznanie prírodného zdroja rašeliny, slatiny alebo bahna za prírodný liečivý zdroj musí obsahovať

a) údaje uvedené v odseku 7 písm. a), b), e) až i),

b) vyhodnotenie geologického prieskumu.

(9) Podnet na uznanie prírodného zdroja plynu alebo emanácie za prírodný liečivý zdroj musí obsahovať údaje uvedené v odseku 7.

(10) Podnet na uznanie prírodného zdroja vody za zdroj prírodnej minerálnej vody musí obsahovať

a) údaje uvedené v odseku 7 písm. a) až g) a i),

b) odborný posudok o vhodnosti zdroja z hľadiska farmakodynamických účinkov na ľudský organizmus.

(11) Údaje uvedené v odseku 7 písm. e), h) a i) a odseku 10 písm. b) nesmú byť staršie ako šesť mesiacov odo dňa uvedeného ako deň vyhotovenia príslušného dokladu.

(12) Údaje uvedené v odseku 7 písm. d) nesmú byť staršie ako dva roky odo dňa uvedeného ako deň vyhotovenia príslušného dokladu.

(13) Rozdelenie, rozsah sledovania a obsah analýz prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

(14) Ministerstvo zdravotníctva vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa uzná prírodný zdroj za prírodný liečivý zdroj alebo za zdroj prírodnej minerálnej vody, a vyhlási sa ochranné pásmo tohto zdroja, alebo sa zruší uznanie prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodnej minerálnej vody a vyhlásenie jeho ochranného pásma, ak taký zdroj stratil predpísané vlastnosti a účinky podľa odsekov 2 a 3.

(15) Náklady spojené s podaním podnetu na uznanie prírodného zdroja za prírodný liečivý zdroj alebo za zdroj prírodnej minerálnej vody znáša právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala podnet a chce taký zdroj využívať na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti alebo na plnenie do spotrebiteľského balenia.

(16) Prírodné liečivé zdroje alebo zdroje prírodných minerálnych vôd, ktoré sú za také vyhlásené alebo uznané podľa doterajších predpisov, sa považujú za vyhlásené podľa tohto zákona.

§ 65a

Povolenie na využívanie prírodného liečivého zdroja a zdroja prírodnej minerálnej vody

(1) Prírodný liečivý zdroj alebo zdroj prírodnej minerálnej vody môže využívať fyzická osoba alebo právnická osoba iba na základe povolenia vydaného ministerstvom zdravotníctva.

(2) Využitie rašelín a slatín uznaných za prírodný liečivý zdroj môže ministerstvo zdravotníctva povoliť len po predchádzajúcom súhlase Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

(3) Úpravu technických zariadení prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodnej minerálnej vody a úpravu ich produktov možno vykonať len po predchádzajúcom povolení ministerstva zdravotníctva.vôd“ v príslušnom tvare.

(4) Na plnenie do spotrebiteľského balenia a na uvádzanie do obehu pod označením „Prírodná liečivá voda" možno využívať len prírodný zdroj vody uznaný za prírodný liečivý zdroj.

(5) Plniť do spotrebiteľského balenia a uvádzať do obehu s označením podľa osobitného predpisu16a) možno len prírodnú vodu uznanú za prírodnú minerálnu vodu.

(6) Akékoľvek iné označenie pre prírodné minerálne vody plnené do spotrebiteľského balenia a verejne distribuované je zakázané.

(7) Prírodné liečivé vody a prírodné minerálne stolové vody plnené do spotrebiteľského balenia z jedného prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodnej minerálnej vody sa môžu distribuovať do verejnej siete v Slovenskej republike len pod jedným obchodným názvom.

(8) Žiadosť o vydanie povolenia na využívanie prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodnej minerálnej vody musí obsahovať

a) údaje uvedené v § 65 ods. 7 písm. a),

b) výpis z registra trestov žiadateľa, u právnických osôb aj štatutárneho orgánu; výpis nemôže byť starší ako šesť mesiacov odo dňa podania žiadosti,

c) spôsob a plán využívania zdroja vrátane jeho ochrany,

d) spôsob likvidácie použitého produktu zdroja,

e) záväzné stanovisko obce k predmetu činnosti žiadateľa.

(9) Povolenie na využívanie prírodných liečivých zdrojov alebo zdrojov prírodných minerálnych vôd obsahuje

a) údaje uvedené v § 65 ods. 7 písm. a),

b) rozsah a spôsob využívania zdroja,

c) deň začatia využívania zdroja,

d) podmienky na fyzikálne, chemické, mikrobiologické, biologické a hydrologické sledovanie zdroja,

e) podmienky na odborné zabezpečenie využívania a ochrany zdroja,

f) časové intervaly vykonávania fyzikálnych, chemických, mikrobiologických a biologických analýz.

(10) Povolenie sa vydáva najviac na desať rokov.

(11) Využívateľ prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodnej minerálnej vody je povinný

a) udržiavať v bezchybnom technickom a hygienickom stave balneotechnické, balneoterapeutické alebo plniarenské zariadenia podľa podmienok určených ministerstvom zdravotníctva v povolení na využívanie prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodných minerálnych vôd,

b) zabezpečiť vykonávanie fyzikálnych, chemických, mikrobiologických a biologických analýz v časových intervaloch uvedených v povolení a sledovať hydrologické a ďalšie hodnoty zdroja určené ministerstvom zdravotníctva v povolení na využívanie prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodných minerálnych vôd,

c) zabezpečovať odborné využitie zdroja,

d) spracovať plán údržby a modernizácie technických zariadení zdroja,

e) sledovať žriedlovú štruktúru, v ktorej sa zdroj nachádza, a zistené skutočnosti, ktoré by mohli zdroj ohroziť, oznámiť ministerstvu zdravotníctva,

f) umožniť výkon dozoru a kontroly nad využívaním a ochranou zdroja oprávneným osobám.

(12) Náklady spojené s plnením povinností podľa odseku 11 znáša využívateľ zdroja. Ak prírodný liečivý zdroj alebo zdroj prírodnej minerálnej vody využívajú viacerí využívatelia zdroja, náklady spojené s plnením povinností podľa odseku 11 znášajú pomerne podľa povoleného odberného množstva zo zdroja.

§ 65b

Zmeny, zrušenie a zánik povolenia na využívanie prírodného liečivého zdroja a zdroja prírodnej minerálnej vody

(1) Využívateľ prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodnej minerálnej vody je povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu zdravotníctva zmeny, ktoré sa týkajú náležitostí uvedených v žiadosti o vydanie povolenia na využívanie prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodnej minerálnej vody.

(2) Ministerstvo zdravotníctva môže vyznačiť na základe žiadosti držiteľa povolenia zmenu údajov uvedených v povolení, ak ide o zmenu mena a priezviska a miesta trvalého pobytu držiteľa povolenia, ako aj zmenu sídla právnickej osoby, mena a priezviska osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnymi orgánmi.

(3) Ministerstvo zdravotníctva vydá nové povolenie na využívanie prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodnej minerálnej vody, ak

a) sa zmení spôsob využívania zdroja a iné podmienky uvedené v povolení,

b) sa zmenia hydrogeologické, geologické a hydrologické podmienky na využívanie zdroja,

c) skutočná výdatnosť zdroja nedosahuje povolené odberné množstvo a využívateľ zdroja predloží ministerstvu zdravotníctva záverečnú správu z hydrodynamickej skúšky.

(4) Ministerstvo zdravotníctva novým povolením podľa odseku 3 súčasne zruší pôvodné povolenie. Ak ide o nové povolenie na využívanie prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodnej minerálnej vody na základe žiadosti, k žiadosti treba doložiť doklady, ktoré sa vzťahujú na požadovanú zmenu, a čestné vyhlásenie žiadateľa, že sa nezmenili ostatné údaje, na ktorých základe bolo vydané pôvodné povolenie.

(5) Ministerstvo zdravotníctva zruší povolenie na využívanie prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodnej minerálnej vody, ak využívateľ zdroja

a) prestal spĺňať podmienky uvedené v povolení na využívanie,

b) požiada o zrušenie.

(6) Povolenie na využívanie prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodnej minerálnej vody zaniká

a) uplynutím času, na ktorý bolo vydané,

b) zrušením uznania prírodného zdroja za prírodný liečivý zdroj alebo za zdroj prírodnej minerálnej vody,

c) smrťou fyzickej osoby, jej vyhlásením za mŕtvu alebo zánikom právnickej osoby.

§ 66

Ochrana prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd

(1) Ochranné pásmo prírodných liečivých zdrojov alebo zdrojov prírodných minerálnych vôd je územie, na ktorom sa určia opatrenia a podmienky v záujme zachovania ich kvalitatívnych a kvantitatívnych hodnôt a racionálneho využitia.

(2) Ochranné pásmo pre prírodné liečivé zdroje a zdroje prírodných minerálnych vôd sa určuje spravidla v troch stupňoch na základe odborného hydrogeologického návrhu obsahujúceho konkrétne ochranné opatrenia na vnútornú a vonkajšiu ochranu týchto zdrojov vyplývajúcich z hydrogeologickej štruktúry a režimu pohybu podzemných vôd, rašelín, slatín, bahien, plynov a emanácií.

(3) V ochranných pásmach možno vykonávať geologické práce len so súhlasom ministerstva zdravotníctva.17)

(4) Ochranné pásmo I. stupňa chráni výberovú oblasť a určuje konkrétne ochranné opatrenia. V ochrannom pásme I. stupňa je zakázané

a) zriaďovať skládky odpadov a toxických látok,

b) umiestňovať stavby určené pre poľnohospodársku a chemickú výrobu,

c) vykonávať poľnohospodársku činnosť,

d) vykonávať chemický posyp komunikácií,

e) vykonávať činnosť, ktorá môže negatívne ovplyvniť fyzikálne vlastnosti, chemické zloženie alebo zdravotnú neškodnosť prírodných liečivých zdrojov alebo zdrojov prírodných minerálnych vôd,

f) bez vydania záväzného posudku ministerstva zdravotníctva

1. prepravovať a skladovať ropné látky, pohonné hmoty a chemické látky,

2. vykonávať odvodňovacie a zavlažovacie práce, meliorácie, odber podzemných vôd, vrtné práce, trhacie a výkopové práce,

3. vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom podľa osobitného predpisu,18)

4. vykonávať neplánovanú ťažbu dreva,19) ťažiť štrk a zeminu.

(5) Ochranné pásmo II. stupňa chráni akumulačnú oblasť a určuje konkrétne ochranné opatrenia. V ochrannom pásme II. stupňa bez vydania záväzného posudku ministerstva zdravotníctva je zakázané

a) zriaďovať skládky odpadov a toxických látok,

b) prepravovať a skladovať ropné látky, pohonné hmoty a chemické látky,

c) vykonávať vrty hlbšie ako 6 m,

d) vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom podľa osobitného predpisu,18)

e) vykonávať neplánovanú ťažbu dreva,19) ťažiť štrk a zeminu,

f) povoľovať odber a odberať podzemné vody v množstve vyššom ako 0,5 l.s-1.

(6) Ochranné pásmo III. stupňa chráni infiltračnú oblasť a určuje konkrétne ochranné opatrenia. V ochrannom pásme III. stupňa bez vydania záväzného posudku ministerstva zdravotníctva je zakázané

a) vykonávať ťažbu dreva19) mimo schváleného lesného hospodárskeho plánu,

b) vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom podľa osobitného predpisu,18)

c) vykonávať činnosti, ktoré môžu ovplyvniť vsakovacie pomery oblasti.

(7) Vykonanie geologických, hydrogeologických, geofyzikálnych, balneotechnických a krenotechnických prác na účel ochrany a využívania prírodných liečivých zdrojov alebo zdrojov prírodných minerálnych vôd a získania prírodných zdrojov vôd, rašelín, slatín, bahien, plynov a emanácií vhodných na uznanie za prírodné liečivé zdroje alebo za zdroje prírodných minerálnych vôd povoľuje ministerstvo zdravotníctva.

§ 66a

Úhrada za využívanie prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd

(1) Za odber z prírodného liečivého zdroja alebo zo zdroja prírodnej minerálnej vody platí využívateľ úhradu. Ak je na odbernom potrubí technicky spôsobilé meracie zariadenie, úhrada sa vypočíta zo skutočne odobratého množstva; v takomto prípade úhradu tvorí súčin skutočne odobratého množstva v m3 a sadzby v Sk podľa druhu využitia prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodnej minerálnej vody. Ak nie je na odbernom potrubí technicky spôsobilé meracie zariadenie, úhrada sa vypočíta z povoleného odberného množstva. V takomto prípade úhradu tvorí súčin povoleného odberného množstva v m3 zníženého o 20 % a sadzby v Sk podľa druhu využitia prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodnej minerálnej vody.

(2) Sadzba podľa odseku 1 je pri odbere

a) vody z prírodného liečivého zdroja na liečebné účely

1. na vaňové a bazénové kúpele 3 Sk/m3,

2. na pitnú a inhalačnú liečbu 5 Sk/m3,

b) vody z prírodného liečivého zdroja na plniarenské účely 5 Sk/m3,

c) vody z prírodného liečivého zdroja na rekreačné účely 10 Sk/m3,

d) vody z prírodného liečivého zdroja na energetické účely 7 Sk/m3,

e) vody zo zdroja prírodnej minerálnej vody na plniarenské účely 15 Sk/m3,

f) vody z prírodného liečivého zdroja alebo zo zdroja prírodnej minerálnej vody na iné účely 25 Sk/m3,

g) rašeliny, slatiny alebo bahná z prírodného liečivého zdroja na liečebné účely 10 Sk/m3.

(3) Úhrady podľa odseku 2 sú príjmom štátneho rozpočtu.

(4) Úhrady sú splatné v polročných intervaloch, a to do 31. júla za prvý polrok kalendárneho roka a do 31. januára za druhý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

(5) Využívateľ zdroja je povinný vypočítať úhradu, oznámiť jej výšku a predložiť podklady na výpočet ministerstvu zdravotníctva do 10. júla za prvý polrok kalendárneho roka a do 10. januára za druhý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka; po odsúhlasení úhrady ministerstvom zdravotníctva je povinný úhradu zaplatiť v lehote uvedenej v odseku 4. V prípade zistenia nesprávneho výpočtu je využívateľ zdroja povinný zaplatiť úhradu vo výške určenej ministerstvom zdravotníctva.

§ 67

Klimatické podmienky priaznivé na liečenie a ich ochrana

(1) Klimatické podmienky sú priaznivé na liečenie, ak spôsobujú vhodné zmeny reaktivity alebo iných fyziologických a biologických funkcií organizmu.

(2) Hodnoty potrebné na vyhlásenie klimatických podmienok za priaznivé na liečenie určuje ministerstvo zdravotníctva a uverejňuje ich vo svojom publikačnom prostriedku.

(3) Podnet na vyhlásenie klimatických podmienok priaznivých na liečenie podáva fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá chce využívať klimatické podmienky na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti. Podnet musí obsahovať

a) údaje uvedené v § 65 ods. 7 písm. a),

b) bioklimatologický posudok s týmto obsahom:

1. celkové vyhodnotenie klimatických podmienok,

2. vyhodnotenie miestnych orografických pomerov,

3. vyhodnotenie miestnych klimatických faktorov,

4. vyhodnotenie kvality ovzdušia,

5. posúdenie účinku klimatických podmienok na liečenie a návrh indikačného zamerania.

(4) Čas sledovania klimatických podmienok a kvality ovzdušia pred vypracovaním odborného bioklimatologického posudku na účel vyhlásenia ovzdušia za priaznivé na liečenie je tri roky; v opodstatnených prípadoch môže ministerstvo zdravotníctva čas sledovania skrátiť alebo predĺžiť. V poslednom roku sledovania kvality ovzdušia je potrebné zabezpečiť sledovanie najmenej v rozsahu 120 dní rozložených do štyroch štvrťrokov roka; najvhodnejšie je dvojročné súvislé sledovanie aerosolu, oxidov dusíka, oxidu síričitého a ďalších škodlivín monitorovacou stanicou.

(5) Predkladateľ podnetu je povinný zriadiť a prevádzkovať meteorologickú stanicu a zabezpečiť príslušné sledovania klimatických podmienok a kvality ovzdušia na vlastné náklady.

(6) Po vyhlásení klimatických podmienok za priaznivé na liečenie je ich využívateľ na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti povinný

a) zabezpečiť prevádzku meteorologickej stanice,

b) zabezpečiť každoročné vyhodnotenie priebežných výsledkov sledovania a meraní a predložiť ho ministerstvu zdravotníctva,

c) raz za päť rokov vyhodnotiť ročné výsledky priebežných výsledkov sledovaní a meraní,

d) zabezpečiť kontrolu klimatických hodnôt a kvality ovzdušia,

e) vypracovať bioklimatologický posudok a predložiť ho ministerstvu zdravotníctva.

(7) V odôvodnených prípadoch môže ministerstvo zdravotníctva určiť iné intervaly kontroly klimatických hodnôt a kvality ovzdušia a vypracovania bioklimatologického posudku.

(8) Ministerstvo zdravotníctva zruší vyhlásenie klimatických podmienok za priaznivé na liečenie, ak stratili vlastnosti, ktoré boli podmienkou na ich vyhlásenie, a nebude možné ďalej ich využívať na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti.

(9) Na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti so zameraním na klimatoterapiu možno využívať len klimatické podmienky vyhlásené za priaznivé na liečenie.

(10) Na ochranu klimatických podmienok priaznivých na liečenie sa môže určiť ochranné pásmo, ktoré ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

§ 68

Zrušenie prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečivých zdrojov, zdrojov prírodných minerálnych vôd a klimatických podmienok priaznivých na liečenie

Ak prírodné liečebné kúpele prestali spĺňať podmienky nevyhnutné na ich činnosť, môže ich ministerstvo zdravotníctva zrušiť. Rovnako môže ministerstvo zdravotníctva zrušiť uznanie prírodných zdrojov za prírodné liečivé zdroje alebo za zdroje prírodných minerálnych vôd alebo vyhlásenie klimatických podmienok priaznivých na liečenie, ak stratili vlastnosti, ktoré boli podmienkou na ich uznanie alebo vyhlásenie.

§ 69

Povinnosti orgánov, fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, zdrojov prírodných minerálnych vôd a klimatických podmienok priaznivých na liečenie

(1) V záujme ochrany prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečivých zdrojov, zdrojov prírodných minerálnych vôd a klimatických podmienok priaznivých na liečenie sú povinné

a) orgány, ktoré sú oprávnené schvaľovať územné plány a ich zmeny a doplnky, a orgány oprávnené na vydávanie stavebných, územných a kolaudačných rozhodnutí vyžiadať si záväzný posudok ministerstva zdravotníctva. Záväzný posudok si vyžiadajú pred schválením návrhov územných plánov kúpeľných miest, ako aj ich častí a návrhov zmien a doplnkov územných plánov kúpeľných miest, ako aj ich častí pred vydaním územných rozhodnutí, stavebných povolení, kolaudačných rozhodnutí, rozhodnutí o odstránení stavieb a rozhodnutí o dodatočnom povolení stavieb, ktoré sa nachádzajú vo vnútornom kúpeľnom území alebo v ochrannom pásme I. stupňa prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd. Mimo vnútorného kúpeľného územia a v ochrannom pásme II. a III. stupňa prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd je potrebný takýto záväzný posudok na stavby pre motorizmus a na stavby, ktoré nemajú charakter stavieb na bývanie a stavieb občianskeho vybavenia,21)

b) žiadateľ o stavebné povolenie vyžiadať si záväzný posudok ministerstva zdravotníctva pred vydaním vodohospodárskeho povolenia na všetky zariadenia vo vnútornom kúpeľnom území a v ochrannom pásme I. stupňa prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd,

c) právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú geologické práce, banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom a iné zemné práce, pri zistení prírodného zdroja minerálnej vody, plynu a emanácií oznámiť tento výskyt ministerstvu zdravotníctva, a to do 15 dní od takého zistenia,

d) vlastníci a správcovia lesných porastov v kúpeľnom mieste a v ochranných pásmach prispôsobiť obhospodarovanie týchto porastov podmienkam kúpeľného prostredia, zabezpečenia klímy a ochrany prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd,

e) vlastníci pozemkov, na ktorých sa nachádza zdroj, pri ktorom sa podľa výsledkov hydrogeologických alebo geofyzikálnych prác predpokladá, že sa uzná za prírodný liečivý zdroj alebo za zdroj prírodnej minerálnej vody, zdržať sa všetkých činností, ktoré môžu negatívne ovplyvniť chemické zloženie, fyzikálne vlastnosti, hygienickú nezávadnosť alebo výdatnosť zdroja, a to odo dňa oznámenia zámeru uznať zdroj za prírodný liečivý zdroj alebo za zdroj prírodnej minerálnej vody,

f) právnické osoby a fyzické osoby umožniť pracovníkom ministerstva zdravotníctva a ním povereným osobám vstup na pozemky a do objektov a zariadení na vykonanie prieskumu alebo dozoru alebo na odber potrebného množstva vzoriek na vykonanie požadovaných vyšetrení, predkladať týmto pracovníkom doklady, oznamovať im údaje potrebné na výkon dozoru a odstraňovať zistené závady,

g) orgány, ktoré sú oprávnené schvaľovať zmenu vo využívaní nehnuteľností a zriadenie podnikov a prevádzkarní, vyžiadať si stanovisko ministerstva zdravotníctva, a to pred schválením zmeny vo vy-užívaní nehnuteľností alebo pred vydaním povolenia na zriadenie podnikov alebo prevádzkarní, ktoré sa nachádzajú vo vnútornom kúpeľnom území alebo v ochrannom pásme prírodných liečivých zdrojov prvého stupňa,

h) právnické osoby a fyzické osoby vyžiadať si stanovisko ministerstva zdravotníctva k vykonávaniu geologických prác, banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom, ak sú tieto práce vykonávané na ochranu, získanie a využívanie prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd. Vo vnútorných kúpeľných územiach a ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd si vyžiadajú stanovisko k vykonávaniu geologických prác, banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom v každom prípade,

i) vlastníci nehnuteľností dotknutí využívaním prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodnej minerálnej vody umožniť oprávneným osobám výkon dozoru a kontroly nad ochranou zdroja a využívateľovi zdroja a ním povereným osobám vykonanie opráv a rekonštrukčných prác technického zariadenia zdroja a prívodného potrubia.

(2) Majetkovú ujmu spojenú s obmedzením vlastníckych práv v súvislosti s využívaním prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd uhrádza ten, kto ich využíva.

DESIATA ČASŤ

POKUTY

Ukladanie pokút

§ 70

(1) Ministerstvo zdravotníctva uloží fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie a právnickej osobe pokutu za porušenie povinností ustanovených

a) v § 65a ods. 4 až 7 až do 1 000 000 Sk,

b) v § 63 ods. 2, § 66 ods. 3 až 6 a § 67 ods. 5 a 6 až do 500 000 Sk,

c) v § 65a ods. 11 písm. a) až e) až do 250 000 Sk,

d) v § 59 ods. 3, § 66a ods. 5 a § 69 ods. 1 až do 100 000 Sk,

e) v § 65b ods. 1 až do 10 000 Sk,

f) v § 65a ods. 11 písm. f) až do 5 000 Sk.

(2) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď orgán oprávnený ukladať pokutu porušenie povinnosti zistil, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.

(3) Pri ukladaní pokút podľa odseku 2 sa prihliada najmä na mieru ohrozenia prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečivých zdrojov, zdrojov prírodných minerálnych vôd a rozsah škodlivých následkov, ako aj na to, či fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba už v minulosti porušila povinnosti uložené týmto zákonom.

(4) V rozhodnutí o uložení pokuty orgán oprávnený ukladať pokutu určí aj lehotu, v ktorej sa má nedostatok odstrániť. Ak sa v tejto lehote nedostatok neodstráni, možno uložiť ďalšiu pokutu, a to až do výšky dvojnásobku pôvodne uloženej pokuty.

(5) Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

§ 71

(1) Na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.11)

(2) Povolenia na využívanie zdrojov prírodných minerálnych vôd vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za povolenia vydané na využívanie zdrojov prírodných minerálnych vôd podľa tohto zákona.

(3) Prírodné liečivé zdroje a zdroje prírodných minerálnych vôd vyhlásené podľa doterajších predpisov sa považujú za prírodné liečivé zdroje a zdroje prírodných minerálnych vôd uznané podľa tohto zákona.

DVANÁSTA ČASŤ

VÝKON ŠTÁTNEJ SPRÁVY NA ÚSEKU ZDRAVOTNÍCTVA

§ 74

Ministerstvo zdravotníctva

a) určuje opatrenia na ochranu prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečivých zdrojov, zdrojov prírodných minerálnych vôd a klimatických podmienok priaznivých na liečenie a zabezpečuje dozor nad ich dodržiavaním,

b) je kompetentným orgánom vo veci uznávania prírodných minerálnych vôd dovezených z tretích krajín,

c) je notifikačným orgánom vo veciach uznania prírodných vôd za prírodné minerálne vody; oznamuje Európskej komisii prírodné vody uznané v Slovenskej republike za prírodné minerálne vody a prírodné minerálne vody, ktorým uznanie zrušilo.

§ 75

(1) Na zabezpečenie celoštátneho dozoru nad opatreniami na ochranu prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, zdrojov prírodných minerálnych vôd a klimatických podmienok priaznivých na liečenie a na zabezpečenie ich využitia je na ministerstve zdravotníctva zriadený Inšpektorát kúpeľov a žriediel. Inšpektorát kúpeľov a žriediel pri plnení úloh na tomto úseku

a) dozerá na dodržiavanie štatútov kúpeľných miest, opatrení na ochranu prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, zdrojov prírodných minerálnych vôd a klimatických podmienok priaznivých na liečenie,

b) vydáva záväzné posudky na schvaľovanie územných plánov kúpeľných miest, ich zmien a doplnkov pre územné, stavebné, kolaudačné a vodohospodárske konanie, na vykonávanie činností podliehajúcich banskému zákonu a na vykonávanie iných prác a činností, na ktoré je potrebný záväzný posudok,

c) vydáva záväzné stanovisko k vykonávaniu geologických prác súvisiacich s vyhľadávaním a ochranou prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd v ochranných pásmach a vnútorných kúpeľných územiach,

d) posudzuje návrhy na vyhlásenie kúpeľných miest, návrhy na uznanie prírodných zdrojov za prírodné liečivé zdroje a za zdroje prírodných minerálnych vôd, návrhy na zriadenie prírodných liečebných kúpeľov a na výstavbu zariadení na využívanie prírodných liečivých zdrojov,

e) sleduje hydrologické, geologické, klimatické a vegetačné pomery a na ich základe rozhoduje o ďalších opatreniach na ochranu prírodných liečebných kúpeľov, kúpeľných miest a prírodných liečivých zdrojov,

f) pripravuje návrhy na rozhodnutia ministerstva o využívaní prírodných liečivých zdrojov, zdrojov prírodných minerálnych vôd, na určenie ich správcu a na určenie podmienok a povinností pri tomto využívaní,

g) vykonáva kontrolu nad balneotechnickými a plniarenskými zariadeniami a balneoterapeutickými prevádzkami z hľadiska dodržiavania špeciálnych prevádzkovo-technických a technologických postupov a noriem,

h) vyjadruje sa k zmene vo využívaní nehnuteľností a k zriaďovaniu prevádzkarní vo vnútornom kúpeľnom území a ochrannom pásme prírodných liečivých zdrojov prvého stupňa.

(2) Posudky vydané podľa odseku 1 písm. b) sú záväznými stanoviskami podľa osobitného predpisu.24a)

§ 80c

Povolenia na využívanie prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd vydané pred 1. aprílom 2000 sa považujú za povolenia vydané podľa tohto zákona.


§ 81

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1. zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 196/1990 Zb. o zmenách v pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky v sociálnom zabezpečení a o zmenách niektorých ďalších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti zdravotníctva, zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1992 Zb. o Slovenskej komore vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov, zákona Slovenskej národnej rady č. 193/1992 Zb. o Štátnom fonde zdravia, zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb. o niektorých opatreniach v miestnej samospráve a v štátnej správe a zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 305/1992 Zb., ktorým sa mení zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu,

2. § 9 ods. 1 až 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 46/1989 Zb. o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami,

3. § 1 až 8 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve.

§ 81a

Zrušujú sa:

1. položky pod č. 159 až 174 prílohy zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

2. výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 16. marca 1992 č. 1034/1992-D/2-H, ktorým sa upravujú podrobnosti o znaleckých komisiách (registrovaný v čiastke č. 32/1992 Zb.).

§ 82

Tento zákon nadobúda účinnnosť 1. januárom 1995.


Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Jozef Moravčík v. r.


Príloha č. 3 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Rady 77/452/EHS z 27. júna 1977 týkajúca sa vzájomného uznávania diplomov, certifikátov a iných dôkazov o formálnej odbornej spôsobilosti zdravotných sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť vrátane opatrení na uľahčenie efektívneho vykonávania tohto práva a slobody poskytovať služby.

2. Smernica Rady 77/453/EHS z 27. júna 1977 o koordinácii zákonov, iných predpisov alebo administratívnych opatrení týkajúcich sa činností zdravotných sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť.

3. Smernica Rady 78/686/EHS z 25. júla 1978 o vzájomnom uznávaní diplomov, certifikátov a iných dokladov o kvalifikáciách zubných lekárov vrátane opatrení na umožnenie efektívneho uplatňovania práva na etablovanie a slobodu poskytovať služby.

4. Smernica Rady 78/687/EHS z 25. júla 1978 týkajúca sa koordinácie zákonov, iných predpisov alebo administratívnych opatrení týkajúcich sa činností zubných lekárov.

5. Smernica Rady 80/154/EHS z 21. januára 1980 o vzájomnom uznávaní diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v pôrodníctve vrátane opatrení na umožnenie efektívneho uplatňovania práva na etablovanie a slobodu poskytovania služieb.

6. Smernica Rady 80/155/EHS z 21. januára 1980 o koordinácii zákonov, iných predpisov alebo administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie činnosti pôrodných asistentiek.

7. Smernica Rady 80/1273/EHS z 22. decembra 1980, ktorou sa mení a dopĺňa v dôsledku pristúpenia Grécka smernica 80/154/EHS týkajúca sa vzájomného uznávania diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v pôrodníctve vrátane opatrení na uľahčenie účinného uplatňovania práva na etablovanie a slobodu poskytovať služby.

8. Smernica Rady 81/1057/EHS zo 14. decembra 1981 dopĺňajúca smernice 75/362/EHS, 77/452/EHS a 78/1026/EHS týkajúce sa vzájomného uznávania diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách lekárov, sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, zubných lekárov a veterinárnych lekárov vzhľadom na nadobudnuté práva.

9. Smernica Rady 85/432/EHS zo 16. septembra 1985 týkajúca sa koordinácie zákonov, iných predpisov alebo administratívnych opatrení vo vzťahu k určitým činnostiam v oblasti farmácie.

10. Smernica Rady 85/433/EHS zo 16. septembra 1985 týkajúca sa vzájomného uznávania diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách vo farmácii vrátane opatrení na uľahčenie účinného uplatňovania práva na etablovanie vo vzťahu k určitým činnostiam v oblasti farmácie.

11. Smernica Rady 85/584/EHS z 20. decembra 1985, ktorou sa mení a dopĺňa v dôsledku pristúpenia Španielska a Portugalska smernica 85/433/EEC týkajúca sa vzájomného uznávania diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách vo farmácii vrátane opatrení na uľahčenie účinného uplatňovania práva na etablovanie vo vzťahu k určitým činnostiam v oblasti farmácie.

12. Smernica Rady 89/594/EHS z 30. októbra 1989, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 75/362/EHS, 77/452/EHS, 78/686/EHS, 78/1026/EHS a 80/154/EHS týkajúce sa vzájomného uznávania diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách lekárov, sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, zubných lekárov, veterinárnych lekárov, pôrodných asistentiek spolu so smernicami 75/363/ES, 78/1027/EHS a 80/155/EHS týkajúcimi sa koordinácie zákonov, iných predpisov alebo administratívnych opatrení vo vzťahu k činnostiam lekárov, veterinárnych lekárov a pôrodných asistentiek.

13. Smernica Rady 89/595/EHS z 10. októbra 1989, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/452/EHS týkajúca sa vzájomného uznávania diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách zdravotných sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť vrátane opatrení na uľahčenie účinného uplatňovania práva na etablovanie a slobodu poskytovať služby a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/453/EHS týkajúca sa koordinácie zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení vo vzťahu k určitým činnostiam zdravotných sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť.

14. Smernica Rady 90/658/EHS zo 4. decembra 1990, ktorá mení a dopĺňa niektoré smernice o uznávaní odborných kvalifikácií v dôsledku zjednotenia Nemecka.

15. Smernica Rady 93/16/EHS z 5. apríla 1993 umožňujúca slobodný pohyb lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách.

16. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/50/ES zo 6. októbra 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 93/16/EHS uľahčujúca slobodný pohyb lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách.

17. Smernica komisie 98/21/ES z 8. apríla 1998, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/16/EHS umožňujúca slobodný pohyb lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách.

18. Smernica komisie 98/63/ES z 3. septembra 1998, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/16/EHS uľahčujúca slobodný pohyb lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách.

19. Smernica komisie 99/46/ES z 21. mája 1999, ktorá mení a dopĺňa smernicu 93/16/EHS uľahčujúcu slobodný pohyb lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, certifikátov a ďalších dokumentov o formálnych kvalifikáciách.

20. Smernica 2001/19/ES Európskeho parlamentu a Rady 2001/19/ES zo 14. mája 2001, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/48/EHS a 92/51/EHS o všeobecnom systéme uznávania odborných kvalifikácií a smernice Rady 77/452/EHS, 77/453/EHS, 78/686/EHS, 78/687/EHS, 78/1026/EHS, 78/1027/EHS, 80/154/EHS, 80/155/EHS, 85/384/EHS, 84/432/EHS, 85/433/EHS a 93/16/EHS týkajúce sa povolaní zdravotná sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť, zubný lekár, veterinárny lekár, pôrodná asistentka, architekt, farmaceut a lekár.

Poznámky pod čiarou

1) § 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona č. 138/2003 Z. z.

1a) § 50 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe.

1b) Zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.

1d) § 25 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

2) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, o financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní.

2a) § 3a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. v znení zákona č. 138/2003 Z. z.

2aa) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

2b) § 39 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní.

3) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

3a) § 11 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z.

3b) § 18 ods. 2 písm. a) 1. a 2. bod, písm. b) 1. bod a písm. c) zákona č. 351/1997 Z. z. Branný zákon.

4) § 38 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z.

5) Napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 92/1994 Z. z. o Vojenskej zdravotnej poisťovni, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 276/1993 Z. z. o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 201/1994 Z. z. o zdravotnom poistení železničiarov a o Železničiarskej zdravotnej poisťovni.

6) § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z.

7) § 116 Občianskeho zákonníka.

7a) § 115 Občianskeho zákonníka.

7aa) § 12 ods. 8 a § 16 ods. 6 zákona č. 351/1997 Z. z.

7ab) § 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

7ac) Zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme.

7b) § 39 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame.

8) Zákon č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení neskorších predpisov.

9) Napr. zákon Slovenskej národnej rady č. 13/1992 Zb. o Slovenskej lekárskej komore, Slovenskej komore zubných lekárov a Slovenskej lekárnickej komore, zákon Slovenskej národnej rady č. 27/1992 Zb. o Slovenskej komore vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov, zákon Slovenskej národnej rady č. 14/1992 Zb. o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a o Slovenskej komore zubných technikov.

9a) § 38 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

9b) § 72 až 83 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

9c) § 80 zákona č. 195/1998 Z. z.

9d) § 11 ods. 1 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.

9e) § 5 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

10) Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 79/1981 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve.

10a) Zákon č. 140/1998 Z. z.

10b) § 75 Zákonníka práce.

10c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení zákona č. 70/1997 Z. z.

10d) Napríklad zákon č. 219/2002 Z. z. o povolaní lekára, o Slovenskej lekárskej komore, o povolaní zubného lekára, o Slovenskej komore zubných lekárov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 216/2002 Z. z. o povolaní lekárnika, o Slovenskej lekárnickej komore a o doplnení zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.

10e) Zákon č. 140/1998 Z. z.Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

11) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

12) Zákon č. 526/1990 Zb. o cenách.

13) Zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti zdravotníctva.

14) Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.

14a) Zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2003 Z. z.

14b) Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov.

14c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

14d) Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

14e) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

14f) § 49 Trestného zákona.

15) Napr. zákon Narodnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách.

15a) § 4a ods. 2 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

15aa) Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

15ab) § 7d nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch.§ 19 ods. 12 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení zákona č. 118/2002 Z. z.

15ac) § 7b ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb.§ 19 ods. 9 zákona č. 313/2001 Z. z. v znení zákona č. 118/2002 Z. z.

15ad) Napríklad § 7b ods. 2 a 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb., § 10 a 11 zákona č. 313/2001 Z. z. v znení zákona č. 118/2002 Z. z.

15b) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 157/2002 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve.

16) Článok 4 Ústavy Slovenskej republiky.

16a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

17) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 52/1988 Zb. o geologických prácach a o Slovenskom geologickom úrade v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 497/1991 Zb.

18) § 2 a 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.

19) § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov.

20) Zákon Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia.

21) Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 204/1996 Z. z.

23) Napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1994 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži, o ochrane znaku a názvu Červeného kríža.

24) Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.

24a) § 140b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 479/2005 Z. z.

25) Zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch v znení zákona č. 241/2001 Z. z.

26) Napríklad zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, zákon č. 13/2002 Z. z. o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (transformačný zákon) a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 457/2002 Z. z.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené