Zákon č. 161/1993 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Devízový zákon č. 528/1990 Zb. v znení neskorších predpisov

Čiastka 43/1993
Platnosť od 28.07.1993 do30.09.1995
Účinnosť od 28.07.1993 do30.09.1995
Zrušený 202/1995 Z. z. (nepriamo)

161

ZÁKON

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 9. júla 1993,

ktorým sa mení a dopĺňa Devízový zákon č. 528/1990 Zb. v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

Devízový zákon č. 528/1990 Zb. v znení zákona č. 228/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 26/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 106/1993 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 2 písm. d) sa na konci pripája text, ktorý znie:

„cenné papiere z investičných kupónov podľa osobitných predpisov1a) nemajú povahu zahraničných cenných papierov podľa § 14 a 23 tohto zákona, ak je nákup uskutočnený v tuzemsku podľa osobitného predpisu1b); uvedené platí po dobu platnosti Platobnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou1c);“.

Poznámky pod čiarou k odkazom1a),1b) a1c) znejú:

1a) Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Nariadenie vlády ČSFR č. 383/1991 Zb. o vydávaní a použití investičných kupónov v znení nariadenia vlády ČSFR č. 69/1992 Zb.

1b) Zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch.

1c) Oznámenie č. 33 Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Platobnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o používaní peňažných prostriedkov v národných menách v oblasti vzájomného cestovného ruchu.“.

2. § 6 ods. 1 znie:

(1) Devízovými orgánmi podľa tohto zákona sú Národná banka Slovenska, Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.“.

3. V § 6 ods. 2 sa vypúšťa písmeno a). Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená a) a b), ktoré znejú:

a) Ministerstvo financií Slovenskej republiky pre oblasť vládnych úverov a vo vzťahu k rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám a združeniam občanov, cirkvám, náboženským spoločnostiam4) a nadáciám, ako aj iným právnickým osobám, ktoré sa nezaoberajú podnikateľskou činnosťou, a vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pokiaľ nejde o ich podnikateľskú činnosť.

b) Národná banka Slovenska vo vzťahu k ostatným právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom pri vykonávaní ich podnikateľskej činnosti.“.

4. V § 6 ods. 3 sa slová „Ministerstvá financií republík zabezpečujú“ nahrádzajú slovami „Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečuje“.

5. V § 10 ods. 1 sa za slová „bez odkladu“ vkladajú slová „najneskôr do 10 pracovných dní“ a za prvú vetu sa pripája druhá veta, ktorá znie: „Uvedenú povinnosť nemá organizačná zložka devízového tuzemca - právnickej osoby na použitie prostriedkov podľa § 13a ods. 2.“.

6. § 13 ods. 1 znie:

(1) Na splnenie peňažného záväzku devízového tuzemca -právnickej osoby voči devízovému cudzozemcovi, ktorý vznikol v súlade s týmto zákonom alebo na základe iného všeobecne záväzného právneho predpisu, je devízová banka povinná uhradiť na žiadosť devízového tuzemca - právnickej osoby za česko-slovenskú menu devízovému cudzozemcovi devízové prostriedky. Takýmto záväzkom je aj peňažný záväzok devízového tuzemca uhradiť devízovému cudzozemcovi výnosy z vložených investícií. To neplatí, pokiaľ ide o peňažný záväzok devízového tuzemca - právnickej osoby vyplývajúci z dlhopisov znejúcich na slovenskú menu so splatnosťou do jedného roka.“.

7. § 15 ods. 1 znie:

(1) Devízový tuzemec - fyzická osoba je povinná na výzvu Ministerstva financií Slovenskej republiky ohlásiť mu v ustanovenej lehote do evidencie

a) svoje peňažné pohľadávky a peňažné záväzky voči devízovému cudzozemcovi,

b) svoje nehnuteľnosti v zahraničí a prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch, ktoré jej vznikli v danom období v súvislosti s touto nehnuteľnosťou,

c) majetkové účasti v zahraničí,

d) svoje zahraničné cenné papiere.

V prípade, ak je výzva všeobecného charakteru, uverejní sa ako opatrenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.“.

8. V § 20 ods. 1 sa slová „§ 6 ods. 2 písm. b)“ nahrádzajú slovami „§ 6 ods. 2 písm. a)“.

9. § 22 ods. 1 znie:

(1) Devízová banka zriaďuje na žiadosť devízového tuzemca - fyzickej osoby úročený devízový účet na uloženie devízových prostriedkov v dohodnutej cudzej mene alebo zriaďuje vkladnú knižku znejúcu na cudziu menu. Vkladná knižka znejúca na cudziu menu môže byť zriadená na meno alebo doručiteľa.“.

10. V § 22 ods. 3 sa pripája druhá veta, ktorá znie:

„Úroky a výhry z vkladných knižiek vedených v cudzej mene sa vyplácajú v mene, v ktorej sú vedené.“.

11. V § 25 písm. c) sa za slová „od manžela“ vkladá slovo „súrodencov“.

12. § 27 ods. 1 sa dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

e) vkladné knižky znejúce na cudziu menu zriadené na meno vlastníka.“.

13. § 30 ods. 1 znie:

(1) Vývoz a dovoz platných slovenských bankoviek a mincí, ich prevod zo zahraničia a do zahraničia, platobných dokumentov znejúcich na slovenskú menu je dovolený len s devízovým povolením Národnej banky Slovenska. Vývoz a dovoz cenných papierov znejúcich na slovenskú menu je dovolený len s devízovým povolením Národnej banky Slovenska, s výnimkou vývozu a dovozu v zahraničí verejne obchodovateľných cenných papierov znejúcich na slovenskú menu.1b)“.

14. § 32 ods. 1 znie:

(1) Devízový tuzemec - fyzická osoba môže bez devízového povolenia plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť do zahraničia devízovému cudzozemcovi, pokiaľ sa plní do štátu alebo štátnemu príslušníkovi štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy upravujúcej vymáhanie a prevody výživného alebo v ktorom sa neuplatňujú devízové obmedzenia na tieto prevody do tuzemska alebo v ktorom sa prevody pripúšťajú za podmienky vzájomnosti.“.

15. § 34 ods. 1 znie:

(1) Devízový tuzemec sa môže majetkovo zúčastňovať v zahraničí len s devízovým povolením Národnej banky Slovenska, vydaným po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky.“.

16. § 34 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

(5) Devízový tuzemec môže prevádzať svoju majetkovú účasť vzniknutú na území bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podľa osobitných predpisov1a) na devízových cudzozemcov bez devízového povolenia podľa odseku 3. Peňažné prostriedky získané z predaja akcií získaných za investičné kupóny je možné použiť na území Českej republiky na nákup cenných papierov bez devízového povolenia podľa § 10 ods. 3 a § 16 ods. 3 tohto zákona.“.

17. § 35 ods. 1 znie:

(1) Devízová banka zriaďuje na žiadosť devízového cudzozemca úročený účet v slovenskej alebo dohodnutej cudzej mene (ďalej len „cudzozemský účet“). Tým nie je dotknutý postup devízovej banky podľa osobitného predpisu.6c)“.

18. § 49 znie:

㤠49

Všeobecne záväzné právne predpisy na vykonanie tohto zákona vydávajú spoločne Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska, ak tento zákon neustanovuje inak.“.


Čl. II

Kde sa v jednotlivých ustanoveniach používajú slová „česko-slovenská mena“, „Štátna banka česko-slovenská“, „Federálne ministerstvo financií“ a „Federálne ministerstvo zahraničného obchodu“, rozumejú sa tým slová „slovenská mena“, „Národná banka Slovenska“, „Ministerstvo financií Slovenskej republiky“ a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky“.

Čl. III

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie Devízového zákona č. 528/1990 Zb., ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 228/1992 Zb., zákonom č. 264/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 26/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 106/1993 Z. z. a týmto zákonom.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.


Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené