Zákon č. 158/1969 Zb.Zákon, ktorým sa dopĺňajú a menia Občiansky súdny poriadok, notársky poriadok a zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

(v znení č. 264/1992 Zb.(nepriamo), 160/2015 Z. z.(nepriamo))

Čiastka 48/1969
Platnosť od 23.12.1969
Účinnosť od 01.07.2016

158

ZÁKON

z 18. decembra 1969,

ktorým sa dopĺňajú a menia Občiansky súdny poriadok, notársky poriadok a zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:


Čl. III

Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 39 ods. 1 sa pripája veta tohto znenia:

Právomoc československých súdov je daná aj pre konanie o výživnom proti československému občanovi, proti ktorému uplatňuje nárok maloletý cudzinec bývajúci v cudzine, a pre konanie, v ktorom československý občan navrhuje proti maloletému cudzincovi bývajúcemu v cudzine zrušenie alebo zmenu rozhodnutia československého súdu.

2. Ustanovenie § 67 ods. 2 znie:

(2) Vysloviť, že sa uznáva rozhodnutie uvedené v odseku 1, patrí len Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky po vypočutí generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky. Návrh môže podať popri účastníkoch každý, kto preukáže právny záujem, a v záujme spoločnosti aj generálny prokurátor Československej socialistickej republiky. Najvyšší súd Československej socialistickej republiky rozhoduje rozsudkom; pojednávanie nemusí nariaďovať.


Čl. IV

1. Majetkové veci, o ktorých sa konanie začalo na miestnych ľudových súdoch, ktoré neboli rozhodnuté v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, postúpia sa bez návrhu súdu, v obvode ktorého bol miestny ľudový súd; vo veciach, v ktorých miestny ľudový súd už rozhodol, platia o odvolaní doterajšie predpisy, okresný súd je však povinný rozhodnúť vo veci samej.

2. Prípustnosť obnovy konania a sťažnosti pre porušenie zákona pri právoplatných rozhodcovských výrokoch sa posudzuje ako pri rozhodnutiach súdov.

3. Pôsobnosť, ktorá podľa tohto zákona patrí najvyšším súdom republík a Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky, vykonáva do dňa ustavenia týchto súdov doterajší Najvyšší súd. Rozhoduje pritom v senáte v takom zložení, ktoré je predpísané pre súd, ktorého funkciu plní.

4. Pokiaľ sa v civilnoprocesných predpisoch hovorí o Najvyššom súde, rozumie sa tým podľa povahy veci Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, Najvyšší súd Českej socialistickej republiky alebo Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky; pokiaľ sa hovorí o generálnom prokurátorovi, rozumie sa tým podľa povahy veci generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, generálny prokurátor Českej socialistickej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej socialistickej republiky.

5. Pokiaľ bude pôsobnosť najvyšších súdov republík a Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky vykonávať doterajší Najvyšší súd, môže jeho predseda podávať vo veciach právoplatne skončených pred začiatkom účinnosti tohto zákona sťažnosť pre porušenie zákona.

6. Ustanovenie § 365 sa obdobne použije aj na rozhodnutia miestnych ľudových súdov a zmiery nimi schválené a na rozhodnutia rozhodcovských orgánov v pracovných veciach a zmiery nimi schválené vydané pred začiatkom účinnosti tohto zákona.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1970.


Svoboda v. r.

Dr. Hanes v. r.

Ing. Černík v. r.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené