Výsledky vyhľadávania v Rozhodnutiach súdov: 18 929 výsledkov
...
Spisová značka: 7 Cdo 63/2012
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 25. 10. 2012
Dátum uverejnenia v EPI: 23. 2. 2018

Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva. V porovnaní s vecnou legitimáciou spôsobilosť byť účastníkom konania (civilnoprávnu subjektivitu) má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva.

Spisová značka: I. ÚS 408/2016
Forma rozhodnutia: nález
Súd: Ústavný súd SR
Dátum rozhodnutia: 14. 9. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 23. 2. 2018

Na rozdiel od ustanovenia § 35 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravujúceho konkurzné konanie citované ustanovenie § 126 ods. 3 zákona o konkurze  a reštrukturalizácii vylučuje v reštrukturalizačnom konaní ingerenciu súdu pri posúdení otázky oprávnenia veriteľov hlasovať na schôdzi veriteľov, čo korešponduje aj s účelom a s tým súvisiacim prísnym formalizmom reštrukturalizačného konania. Cieľom reštrukturalizačného konania je síce uspokojenie veriteľov dlžníka, rovnako ako to je aj v konkurznom konaní, avšak pri reštrukturalizácii nie s cieľom totálnej likvidácie dlžníka, ale prostredníctvom nanovo upravených pomerov (zmluvných i mimozmluvných) medzi dlžníkom (úpadcom) na jednej strane a jeho veriteľmi na strane druhej, a to tak, aby na jednej strane boli veritelia v čo najväčšom možnom rozsahu uspokojení na svojich pohľadávkach pri súčasnom zachovaní podnikateľskej aktivity dlžníka, čo si nepochybne vyžaduje nielen prísnu platobnú disciplínu na strane dlžníka a prísnu disciplínu dodávateľsko-odberateľských vzťahov na oboch stranách, ale aj dôveru v schopnosť dodržať novo dojednané vzťahy medzi oboma stranami reštrukturalizačného plánu, do vzťahov ktorých z tohto dôvodu je prípustná iba nepatrná (zákonom explicitne dovolená, pozn.) tzv. odobrovacia, resp. žiadna ingerencia orgánu verejnej moci (súdu) v záujme dostáť čistote týchto slobodne dojednaných vzťahov medzi veriteľmi a dlžníkom, ochotných poskytnúť si takto akúsi „druhú šancu“ pri usporiadaní vzájomných záväzkov. Z dôvodu aj zákonnej podpory tejto dôvery je reštrukturalizačné konanie prísne formalizované, čoho prejavom je stanovenie prísnych zákonných pravidiel a lehôt jeho priebehu, pričom dôsledkom už ich akéhokoľvek porušenia, resp. nedodržania je vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, t. j. fatálny zánik „druhej šance“, jednako na čo najväčšie uspokojenie pohľadávok veriteľov a jednako na zachovanie aktivity dlžníka.

Spisová značka: I. ÚS 414/2016
Forma rozhodnutia: nález
Súd: Ústavný súd SR
Dátum rozhodnutia: 15. 6. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 23. 2. 2018

Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui generis upraveným ústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného zákona), v rámci ktorého príslušný orgán verejnej moci (čl. 9 ods. 1 ústavného zákona) v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov vyplývajúcich im predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona. V tomto prípade je základnou otázka, aké princípy ovládajú a vzťahujú sa na konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vedené príslušným orgánom verejnej moci v zmysle ústavného zákona. Primárnym (avšak nie výlučným) musí byť zohľadnenie tých ustanovení ústavného zákona, ktoré upravujú samotné konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. b) ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1 (t. j. aj obecné zastupiteľstvo), začne konanie na základe riadne odôvodneného podnetu... Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1 umožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril k podnetu; ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie... Podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona ak sa v konaní nepreukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť...Z citovaných ustanovení ústavného zákona možno spoľahlivo vyvodiť, že ústavodarca upravením a zdôraznením (v rámci konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov) právnych inštitútov (najmä procesnoprávnych), napr. dokazovanie („ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie“), riadne zisťovanie stavu veci („ak sa v konaní preukázalo“, resp. „ak sa v konaní nepreukázalo“), povinnosť podnecovateľa riadne odôvodniť podnet („na základe riadne odôvodneného podnetu“), zároveň reflektoval princíp uplatňovaný v „štandardných“ procesoch [porov. napr. § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov; § 153 ods. 1 a § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov; § 119 ods. 1, § 168 ods. 1 a § 176 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov], aby rozhodnutia orgánov verejnej moci (v tomto prípade obecné zastupiteľstvo) majúcich právomoc rozhodovať v konaní (reglementovaným právom) o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb (v tomto prípade verejných funkcionárov) a právnických osôb boli založené na správnom a v dostatočnom rozsahu zistenom skutkovom stave veci.

Spisová značka: 3 M Cdo 11/2010
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 26. 9. 2011
Dátum uverejnenia v EPI: 23. 2. 2018

Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy (ako to je v danom prípade) treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. (rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.

Spisová značka: I. ÚS 472/2014
Forma rozhodnutia: nález
Súd: Ústavný súd SR
Dátum rozhodnutia: 28. 10. 2014
Dátum uverejnenia v EPI: 23. 2. 2018

Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia síce neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.

Podľa názoru ústavného súdu okresný súd napadnuté uznesenie v jeho relevantnej časti zdôvodnil iba citáciou zákonných ustanovení bez tohto, aby svoje rozhodnutie o ich aplikácii na daný prípad zdôvodnil aj ústavne konformnými dôvodmi zodpovedajúcimi špecifikám dotknutého konania. Inými slovami, z uznesenia okresného súdu nie sú zrejmé žiadne dôvody, na základe ktorých okresný súd dospel k názoru, že by výsledky doterajšieho dokazovania nemohli byť podkladom aj pre konanie o rozšírenom žalobnom návrhu sťažovateľov. Uvedené konštatovanie o to viac platí vo vzťahu k sťažovateľmi navrhovanému rozšíreniu žaloby o zákonné úroky z omeškania.

Ústavný súd poukazuje aj na právnou teóriou zaužívaný názor, že dispozícia účastníka konania, ktorou chce meniť návrh, je obmedzená iba súhlasom súdu. Súd pri úvahe o tom, či bude súhlasiť so zmenou návrhu, môže zvažovať iba to, či výsledky doterajšieho konania (ako celku) môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Ak to tak je, musí so zmenou návrhu súhlasiť.

Spisová značka: 3 Cdo 1376/2015
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 11. 1. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 22. 2. 2018

Cieľom § 118 ods. 2 OSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť účastníkov už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho cieľom je zjednodušiť a zrýchliť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú – podľa názoru súdu – buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Uvedené ustanovenie nezakotvuje povinnosť súdu oboznámiť účastníkov konania s predbežným právnym názorom súdu na vec. Upravuje len postup súdu pri vedení pojednávania a týka sa skutkových okolností, resp. potreby ďalšieho dokazovania a jeho zamerania.

Spisová značka: 3 Cdo 437/2013
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 19. 11. 2015
Dátum uverejnenia v EPI: 22. 2. 2018

Ak odporca v priebehu konania navrhovateľov nárok účinne uzná, súd už ďalej nezisťuje skutkové okolnosti a na ich objasnenie nevykonáva dokazovanie – vychádza z uznania nároku odporcom. Ak sú splnené predpoklady vyplývajúce z § 153a ods. 1 OSP, je súd aj bez návrhu povinný (obligátne) rešpektovať procesnú situáciu, ktorá nastala v dôsledku uznávacieho prejavu odporcu a musí vydať rozsudok na základe uznania nároku (pozri direktívnu dikciu zákona – „súd rozhodne“); súd teda v takom prípade nemá možnosť zvažovať, či rozsudok na základe uznania nároku vydá alebo nevydá.

Skutočnosť, že odporkyňa nepodpísala zápisnicu o pojednávaní z uvedeného dňa, nemá za následok neúčinnosť jej uznávacieho prejavu. V zmysle § 40 ods. 2 OSP zápisnicu podpisuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník a zapisovateľ, ktorý zápisnicu spísal; ak predseda senátu nemôže zápisnicu podpísať, podpíše ju za neho iný člen senátu. Ak bol uzavretý zmier, podpisujú zápisnicu aj prítomní účastníci. V preskúmavanej veci nebol uzavretý zmier; odporkyňa uznala navrhovateľov nárok. Z § 40 ods. 2 OSP nevyplýva, že by účastníci podpisovali (aj) zápisnicu o pojednávaní, na ktorom odporca uznal navrhovateľov nárok.

Spisová značka: I. ÚS 184/2015
Forma rozhodnutia: nález
Súd: Ústavný súd SR
Dátum rozhodnutia: 26. 8. 2015
Dátum uverejnenia v EPI: 22. 2. 2018

Zmyslom ochrany legality v súkromnej sfére nie je len ochrana záujmov jednej zmluvnej strany, teda iba žalovaného mesta, ale predovšetkým, ochrana obidvoch zmluvných strán podľa ústavnej zásady pacta sunt servanda (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR).

Tým druhým princípom je potom aj zásadná ochrana tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Ten, kto vyvolal určité konanie, sa nesmie ex post dovolávať chýb jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony druhej zmluvnej strany je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru preto treba pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života, ktorá si tiež zasluhuje ochranu zo strany všeobecných súdov, pretože je výrazom princípu právnej istoty, ktorý predstavuje jeden z pilierov materiálneho, t. j. hodnotovo chápaného právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

Podľa názoru ústavného súdu primátor mesta mohol platne podpísať „opravené“ vecno-právne zmluvy, na ktoré mal splnomocnenie vo forme platného rozhodnutia mestského zastupiteľstva o zriadení vecného bremena a uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pretože nevybočil z intencií takto prejavenej vôle mestským zastupiteľstvom; navyše, túto možnosť aprobovali aj pôvodní účastníci zmluvy v bode V/6b predmetnej zmluvy.

Pokiaľ pred uzavretím zmluvy (tu konečnej – kúpnej zmluvy) poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy (preddavok alebo zábezpeka na kúpnu cenu), je ustanovená vyvrátiteľná domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzavretím konečnej zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie najskôr vzniknúť, považuje za zálohu, t. j. za splátku na dohodnuté budúce plnenie. Pokiaľ nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, má ten, kto zálohu poskytol, právo na jej vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe ktorého bola záloha na kúpnu zmluvu prijatá, odpadol.

Lehoty na vrátenie tohto plnenia sa odvíjajú nie od jeho poskytnutia – ako to chybne aplikovali všeobecné súdy – ale od okamihu vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia, t. j. od času, kedy právny dôvod plnenia dodatočne odpadol, v danom prípade v dôsledku zistenej nemožnosti zrealizovať predmetnú stavbu, alebo odstúpením od zmlúv, či ich vypovedaním.

Spisová značka: 6 Cdo 273/2013
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 21. 12. 2015
Dátum uverejnenia v EPI: 22. 2. 2018

Ustanovenie § 240 ods. 8 Zákonníka práce je nepochybne hmotnoprávnym ustanovením toho predpisu súkromného práva. Ak chce zamestnávateľ v prípadnom spore o neplatnosť výpovede zvrátiť jej neplatnosť ako následok nesúhlasu zástupcu zamestnancov s výpoveďou danou zamestnancovi (ktorý je členom odborového orgánu), a teda dosiahnuť platnosť ním urobeného neplatného právneho úkonu, musí tvrdiť a preukazovať konkrétne hmotnoprávne skutočnosti, pre ktoré od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Pokiaľ tak neurobí, súd v konaní o neplatnosť výpovede sa z vlastnej iniciatívy nemôže zaoberať možnosťou aplikácie ustanovenia § 240 ods. 8 Zákonníka práce, pretože inak by dával zamestnávateľovi ako účastníkovi konania návod, čo by mal alebo mohol robiť, aby dosiahol žiadaný účinok. Tým by vybočil z medzí poučovacej povinnosti poučovať účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, oslabil by úlohu súdu ako nestranného orgánu a založil by nerovnosť medzi účastníkmi občianskeho súdneho konania (por. rozhodnutia Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 153/94, I. ÚS 56/95 a III. ÚS 480/97).

Spisová značka: 3 Cdo 205/2009
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 17. 2. 2011
Dátum uverejnenia v EPI: 22. 2. 2018

Dovolací súd vo všeobecnosti súhlasí s názorom odvolacieho súdu, že reštitučné zákony sú voči všeobecnej občianskoprávnej úprave predpismi špeciálnymi, ktoré majú pri použití prednosť, dokonca majú povahu predpisov, ktoré aplikáciu všeobecného predpisu obvykle vylučujú. O vylučujúcom vzťahu zákona špeciálneho a zákona všeobecného možno hovoriť však iba tam, kde sa rozsah úpravy týchto zákonov z hľadiska ich časovej, osobnej, prípadne miestnej pôsobnosti aspoň do určitej miery prekrýva a kde ide o úpravu právnych vzťahov zhodnej povahy. Zákony, ktoré sú vo vzťahu všeobecného a špeciálneho, musia teda byť aspoň v časti svojej úpravy platné a účinné v rovnakej dobe a na rovnakom území a musia upravovať rovnaké práva a povinnosti tých istých subjektov. Zákon č. 87/1991 Zb. – jeho ustanovenia týkajúce sa občianskoprávnych a správnych vzťahov (§ 2 až § 18) upravuje právne vzťahy medzi osobami oprávnenými a povinnými. Kto je takouto osobou vymedzuje tento zákon v § 3 a § 4. Zákon č. 87/1991 Zb. sa teda žiadnym spôsobom nedotýka nárokov osôb, ktoré predpoklady oprávnených osôb podľa tohto zákona nespĺňajú. Preto pre právne vzťahy osôb, ktoré nie sú oprávnenými osobami podľa zákona č. 87/1991 Zb., nemôže mať tento reštitučný zákon postavenie zákona špeciálneho.

...
S-EPI, s.r.o. © 2010-2018, všetky práva vyhradené