Výsledky hľadania v produkte Rozhodnutia súdov: 303 028 výsledkov
...
Spisová značka: 21 Cdo 1170/2016
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd ČR
Dátum rozhodnutia: 31. 8. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 8. 12. 2016

Případné poučení žalobkyně o nedostatku naléhavého právního zájmu na požadovaném určení nepřicházelo v úvahu, když ve sporu nemohla být úspěšná z jiného důvodu, a to výhradně pro nedostatek svojí aktivní věcné legitimace; nedostatek věcné legitimace (na straně jedné) a nedostatek naléhavého právního zájmu na určení, zda tu právní vztah nebo právo je či není (na straně druhé), nelze směšovat.

Spisová značka: 25Co/214/2015
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Krajský súd
Dátum rozhodnutia: 28. 9. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 8. 12. 2016

Pre posúdenie významu prejudiciálnej otázky vyriešenej v inom, svojim predmetom súvisiacom konaní medzi tými istými stranami, pre ktoré je výrok rozsudku záväzný platí, že ani súd nemôže vychádzať z iného záveru o (ne)existencii nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a túto otázku nemôže sám v inom konaní znovu posudzovať ani ako otázku predbežnú. Pre súdy je totiž výrok právoplatného rozsudku záväzný, ak posudzujú ako predbežnú otázku medzi stranami právne vzťahy, ktoré už boli právoplatne vyriešené súdnym rozhodnutím. S poukazom na znenie citovaných ustanovení je pritom zrejmé, že posúdenie predbežnej otázky iným súdom je pre súd záväzné vtedy, keď táto predbežná otázka bola riešená vo výroku rozhodnutia a vysporiadanie sa s touto otázkou iba v odôvodnení rozhodnutia pre súd v inom konaní záväzné nie je. Súd teda nemôže ako predbežnú otázku v konaní znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore strán. Pokiaľ už bola v občianskom právnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. S tým súvisí aj otázka ústavného princípu právnej istoty. Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Ak všeobecný súd rozhodol v zásade v identických veciach na základe analogických skutkových zistení s diametrálne odlišným výsledkom a svoj názorový posun primeraným spôsobom neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v rozpore s ústavou chráneným princípom právnej istoty a porušuje právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Spisová značka: 21 Cdo 3918/2015
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd ČR
Dátum rozhodnutia: 25. 8. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 8. 12. 2016

Vyhověl-li soud žalobě o určení, že nemovitosti nejsou zatíženy zástavním právem, a zamítl-li společně projednávanou žalobu o určení neplatnosti zástavní smlouvy pro nedostatek naléhavého právního zájmu na požadovaném určení ve smyslu ustanovení § 80 písm. c) o. s. ř., nelze bez dalšího uzavřít, že žalobce i žalovaný měli ve věci jen částečný úspěch a že proto žádný z nich nemá právo na náhradu nákladů (§ 142 odst. 2 o. s. ř.). Byla-li důvodem určení, že nemovitosti nejsou zatíženy zástavním právem, neplatnost zástavní smlouvy (jak tomu bylo i v projednávané věci), je třeba při posuzování míry úspěchu účastníků ve věci vzít v úvahu, že tato neplatnost – přestože nemohla být vyslovena ve výroku rozsudku – byla pro posouzení věci rozhodující (podstatná) a že se promítla ve výroku, kterým bylo žalobě vyhověno. S ohledem na tím určenou povahu předmětu řízení je v takovém případě opodstatněn závěr, že částečný neúspěch žalobce spočívající v zamítnutí žaloby o určení neplatnosti zástavní smlouvy pro nedostatek naléhavého právního zájmu na tomto určení je – v poměru k jeho úspěchu ve zbývající (a pro stanovení vzájemných práv a povinností účastníků určující) části předmětu řízení – jeho neúspěchem jen v poměrně nepatrné části ve smyslu ustanovení § 142 odst. 3 o. s. ř., a že mu proto soud může přiznat plnou náhradu nákladů řízení.

Spisová značka: 23 Cdo 4995/2014
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd ČR
Dátum rozhodnutia: 31. 8. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 8. 12. 2016

Předpokladem pro uložení povinnosti zdržet se určitého jednání, je prokázání závadnosti takového jednání.

I kdyby tedy žalobkyně prokázala, že jí tvrzené jednání žalované je nekalosoutěžním jednáním, nemohl by soud vyhovět jí uplatňovanému nároku na zdržení se pořádání předmětného veletrhu ze strany žalované. Proto je třeba dát odvolacímu soudu za pravdu, že požadovaný nárok žalobkyně je nepřípadný, protože nesměřuje k odstranění závadného stavu způsobeného nekalosoutěžním jednáním.

Spisová značka: 33 Cdo 2914/2014
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd ČR
Dátum rozhodnutia: 25. 8. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 8. 12. 2016

Argument, podle kterého se odvolací soud „odchýlil od ustálené rozhodovací praxe dovolacího soudu“, může být způsobilým vymezením přípustnosti dovolání ve smyslu § 241a odst. 2 o. s. ř., je-li z dovolání patrno, o kterou takovou právní otázku jde a od které „ustálené rozhodovací praxe“ se řešení této otázky odvolacím soudem odchyluje.

Spisová značka: 30 Cdo 2007/2014
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd ČR
Dátum rozhodnutia: 25. 8. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 8. 12. 2016

Jako zcela samostatné nároky na náhradu škody je nutno považovat nároky z různých oddělitelných škodných událostí, byť k nim došlo mezi týmiž subjekty, a to i kdyby šlo o opakování téhož porušení právní povinnosti. Pro rozlišení, zda jde o jediný nedělitelný nárok na náhradu škody nebo o více samostatných nároků, je rozhodující právě oddělitelnost škodných událostí. Škodu vznikající a narůstající pokračujícím porušováním téže právní povinnosti nelze považovat za předmět jediného nedělitelného nároku na náhradu škody, jenž by vznikal teprve od ukončení porušování právní povinnosti nebo od dovršení celkové škody, nýbrž je třeba v těchto případech rozhodovat o samostatných dílčích nárocích, pro jejichž vymezení je třeba zjistit časový průběh vzniku a narůstání škody.

Spisová značka: 30 Cdo 421/2015
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd ČR
Dátum rozhodnutia: 6. 9. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 8. 12. 2016

Subjektivně určeným počátkem běhu promlčecí doby v případě nákladů na obhajobu je až den, kdy tyto náklady byly uhrazeny (v případě úhrady ve splátkách den úhrady každé jednotlivé splátky), neboť až tímto dnem vznikla škoda, a tudíž nejdříve tento den se poškozený mohl o vzniku škody dozvědět.

Spisová značka: 1Tos/106/2016
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Krajský súd
Dátum rozhodnutia: 9. 11. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 7. 12. 2016

I. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, tak sťažnostný súd pripomína, že „týranie“ nie je a nikdy ani nemôže byť len jednorazové konanie, ktoré pozostáva napríklad len z ojedinelých nadávok, či urážok, prípadne len z ojedinelého fyzického útoku na poškodenú osobu. Musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním a tým, že sa pravidelne opakuje spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípadne aj fyzické útrapy. Týranie sa preto vyznačuje určitou hromadnosťou útokov voči poškodenej osobe, medzi ktorými môže byť určité časové obdobie, keď páchateľ neútočí, teda na naplnenie pojmu týranie nie je nutné, aby páchateľ útočil neustále (každý deň). Na strane druhej je potrebné si uvedomiť, že určitá hromadnosť útokov, či dlhšiu dobu trvajúce (sústavné) útočenie obvineného je znakom základnej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko práve takéto konanie je podstatou trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Z uvedeného vyplýva, že len zo samotného časového vymedzenia skutku uvedeného v dohode o vine a treste nie je možné automaticky vyvodzovať, že došlo k spáchaniu trestného činu závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas v zmysle § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zák. Právny výklad preto musí byť v tomto smere vychádzať z toho, že čím menej intenzívne, či časté bude trvanie protiprávneho konania obvineného, tým dlhšiu dobu bude musieť trvať, aby sa mohol naplniť znak kvalifikovanej skutkovej podstaty spočívajúci v páchaní trestného činu „po dlhší čas“.

II. Obsah dohody o vine a treste je primárne vecou procesných strán, t. j. obvineného, prokurátora a prípadne aj poškodenej osoby. Dohoda o vine a treste uzatvorená medzi prokurátorom a obvineným je výsledkom dohodovacieho konania, ktoré vyústilo v súhlasný postoj strán vo vzťahu k skutku, k právnej kvalifikácii, ako aj vo vzťahu k návrhu uloženia konkrétneho trestu. Vymedzenie konkrétnych skutkových okolností, ktoré sú súčasťou uzatvorenej dohody o vine a treste a ktoré sa obvinenému kladú za vinu, je teda v zásade doménou procesných strán, ktoré dohodu o vine a treste medzi sebou uzatvárajú. Uvedené rovnako platí aj vo vzťahu k právnej kvalifikácii týchto skutkových okolností. Súd nie je účastníkom uzatvorenej dohody o vine a treste a preto by jeho zásahy, či námietky voči obsahu takejto dohody mali byť len celkom výnimočné, t. j., mali by prichádzať do úvahy iba v prípadoch, keď dohodnutý výrok o vine, či treste je v extrémnom rozpore so zákonom. Uvedené konštatovanie možno vyvodiť výkladom ustanovenia § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por., z ktorého je zrejmé, že súd po predložení návrhu dohody o vine a treste preskúmava primárne dodržanie procesných ustanovení (hlavne či nedošlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu) s tým, že samotnú dohodu o vine a treste môže odmietnuť iba v prípadoch, ak je zrejme neprimeraná. Túto zákonom požadovanú „zrejmú neprimeranosť“ je nutné definovať tak, že musí ísť o ojedinelý postup súdu, ktorý je opodstatnený len vtedy, ak napríklad dohodnutý skutok nie je totožný so skutkom uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia, či dohodnutá právna kvalifikácia celkom zjavne nevyplýva z dohodnutých skutkových okolností (t. j. ide o zjavné nesprávne právne posúdenie skutku, či jeho pod kvalifikovanie, respektíve nad kvalifikovanie). Celkom určite nie je v kompetencii súdu, aby nútil strany k širšiemu vymedzeniu skutkových okolností, ktoré sa obvinenému kladú za vinu tak, ako to urobil súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, t. j. aby súd požadoval rozšírenie skutku o všetky okolnosti, ktoré sú súčasťou výpovede poškodenej a ktoré ani prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena, nekladie obvinenému za vinu. Nie je úlohou súdu zisťovať, či všetko, čo vyplýva z vykonaného dokazovania, sa stalo alebo malo stať súčasťou skutku, ale či to, čo je súčasťou skutku uvedeného v dohode o vine a treste, má podklad vo vykonanom dokazovaní. Opätovne je nutné zdôrazniť, že pri odmietnutí návrhu dohody o vine a treste musí ísť o takú obsahovú nesprávnosť uzatvorenej dohody, ktorá je v extrémnom nesúlade so zákonom.

Spisová značka: 3Sžo/96/2014
R číslo: 62/2016
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 27. 4. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 7. 12. 2016

Zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov je lex specialis vo vzťahu k zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a preto účastníctvo a s tým spojené právo podať opravný prostriedok v konaní o priznaní nároku na poskytnutie bytovej náhrady je potrebné vykladať v kontexte osobitne upraveného okruhu účastníkov konania v ustanoveniach § 9 ods. 2 a ods. 5 vety tretej zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, ktorými zákonodarca jasným spôsobom prezentoval záujem na zúženom okruhu úpravy účastníctva v tomto konaní.

Prenajímateľ, ako vlastník reštituovaného bytu, má právo byť oboznámený s výsledkom konania o bytovej náhrade, avšak žiadne iné práva spojené s bránením jeho nepriamo dotknutých oprávnených záujmov viažucich sa k pokojnému užívaniu predmetu vlastníctva, mu podľa zákona neprislúchajú. Uvedený zámer zákonodarcu nie je možné z dôvodu uplatňovanej regulácie nájmu prelomiť zo strany vlastníka reštituovaného bytu ani dôvodením vyššou ochranou ústavného práva vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky).

Spisová značka: 24Co/236/2016
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Krajský súd
Dátum rozhodnutia: 19. 10. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 7. 12. 2016

I ten, kto ako spotrebiteľ uzavrel zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, na základe ktorej čerpal peňažné prostriedky poskytnuté bankou z účtu prostredníctvom bankovej platobnej karty, má právo na ochranu formou zákonných ustanovení prijatých na ochranu spotrebiteľa.

...

Zruš filter

Typ rozhodnutia súdu

Vydané súdom

Zdroje


Zobraziť viac
S-EPI, s.r.o. © 2010-2016, všetky práva vyhradené