Výsledky hľadania v produkte Rozhodnutia súdov: 327 324 výsledkov
...
Spisová značka: I. ÚS 357/2016
Forma rozhodnutia: nález
Súd: Ústavný súd SR
Dátum rozhodnutia: 14. 9. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 22. 8. 2017

I. Pokiaľ by ústavný súd zotrval na kategorickom závere o neprípustnosti ústavnej sťažnosti proti kasačným rozhodnutiam krajského súdu (prípadne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), ocitla by sa časť súdneho konania celkom mimo zámer akejkoľvek kontroly, lebo by de facto bola týmto súdom daná takmer neobmedzená kasačná právomoc, keď prípadné vybočenie z medzí spravodlivého procesu by súd nižšej inštancie nebol oprávnený korigovať a ústavnoprávna ochrana práv účastníkov konania by bola rovnako, cez neprípustnosť ústavnej sťažnosti, vylúčená. Treba dodať, že tieto závery vychádzajú z účelu samotného konania o ústavnej sťažnosti, ktorým je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca podľa čl. 127 ústavy.
II.  Aj keď je zrejmé, že spor o náhradu ušlého zisku vzniknutého porušením povinnosti vydať včas vec podľa reštitučného zákona začatý oprávnenou osobou voči osobe povinnej počas trvania reštitučného konania je závislý na výsledku tohto konania (v ňom sa meritórne rieši jedna z otázok, ktorá má povahu otázky predbežnej v spore o náhradu ušlého zisku), nič to nemení na závere, že možnosť domáhať sa náhrady ušlého zisku voči povinnej osobe má oprávnená osoba už aj v priebehu reštitučného konania.

Spisová značka: I. ÚS 320/2016
Forma rozhodnutia: nález
Súd: Ústavný súd SR
Dátum rozhodnutia: 7. 7. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 22. 8. 2017

Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné.

Spisová značka: I. ÚS 31/2016
Forma rozhodnutia: nález
Súd: Ústavný súd SR
Dátum rozhodnutia: 9. 3. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 22. 8. 2017

K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) sa tak opakovanie pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to, čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam

Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu, a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.

Spisová značka: I. ÚS 264/2016
Forma rozhodnutia: nález
Súd: Ústavný súd SR
Dátum rozhodnutia: 17. 8. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 22. 8. 2017

...zo žiadnych ustanovení ústavy ani Občianskeho súdneho poriadku (pozn.  v súčasnosti CSP) nemožno vyvodiť záver, že by účastníkovi konania (konkrétne v prerokúvanej veci právnickej osobe súkromného práva), ktorý má zamestnancov s právnickým vzdelaním a napriek tomu si zvolí zástupcu z radov advokátov, nemala byť priznaná náhrada trov konania. Za účelne vynaložené trovy konania podľa § 142 ods. 1 OSP ( pozn.  v súčasnosti § 251 CSP) možno pokladať iba také, ktoré museli byť procesnou stranou nevyhnutne vynaložené na to, aby mohla riadne obhajovať svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na príslušnom súde. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka (strany sporu) advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd aj v okolnostiach posudzovanej veci dospel k záveru, že výklad ustanovenia § 142 ods. 1 OSP (pozn.  v súčasnosti § 251 CSP) krajským súdom v napadnutom rozsudku je arbitrárny a ústavne neudržateľný, keďže popiera účel náhrady trov konania, ktorým je kompenzácia výdavkov účastníkovi konania, ktoré musel vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania, na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. V súlade s tým je zákonná úprava náhrady trov konania založená na zásade úspechu v konaní, nie na zásade zásluhovosti. Úspešný je vo veci ten účastník konania, ktorého meritórnemu návrhu bolo vyhovené (mal vo veci plný úspech), čo je aj prípad sťažovateľky.

Spisová značka: I. ÚS 263/2016
Forma rozhodnutia: nález
Súd: Ústavný súd SR
Dátum rozhodnutia: 17. 8. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 22. 8. 2017

I. Účastník konania (strana sporu), ktorá svojím protiprávnym konaním zapríčinila, že druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti. Bolo by v rozpore s ochrannou funkciou civilného procesného práva, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry účastníka spôsobené len tým, že bol nútený dôvodne hájiť svoje práva.
II. Nárok na náhradu škody vznikne v okamihu, keď vznikla škoda – vždy a nevyhnutne po skutočnosti, ktorá ju spôsobila (tzv. škodová skutočnosť) a splatným sa stane nasledujúci deň po jeho vzniku; právo na jeho uplatnenie súdnou cestou (actio nata) spravidla vznikne dňom splatnosti pohľadávky bez toho, že by najskôr malo byť uplatnené u škodcu. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mohol podať žalobu o náhradu škody už v deň, kedy právo mohlo byť po prvýkrát uplatnené na súde, teda hneď ako mohla byť dôvodne podaná žaloba o priznanie tohto práva.

Spisová značka: I. ÚS 237/2015
Forma rozhodnutia: nález
Súd: Ústavný súd SR
Dátum rozhodnutia: 3. 2. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 21. 8. 2017

Vo všeobecnosti je možné vysloviť, že posudzovanie existencie väzobných dôvodov je vecou často obťažnou a subtílnou a všeobecné súdy musia striktne vychádzať zo zistených konkrétnych skutočností zakladajúcich jednotlivé väzobné dôvody. Výklad zákonných znakov „konkrétnych skutočností“ je predovšetkým vecou všeobecných súdov, ktoré pri dôkladnej znalosti skutkových okolností a dôkaznej situácie tej-ktorej veci musia (mali by) svedomito posúdiť (v ktoromkoľvek štádiu konania), či vzatie do väzby alebo jej ďalšie trvanie/predlžovanie je opatrením nevyhnutným pre dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel ani pri vynaložení všetkého úsilia nemožno dosiahnuť inak. Príslušné úvahy súdu by mali vyvodené vždy z povahy konkrétnej a individuálnej veci vrátane osoby obvineného, z jeho osobných pomerov, rozsahu potrebného dokazovania, z jeho náročnosti a pod.

Spisová značka: I. ÚS 115/2016
Forma rozhodnutia: nález
Súd: Ústavný súd SR
Dátum rozhodnutia: 1. 6. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 21. 8. 2017

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o vypratanie nehnuteľnosti tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke hodnotiť ako zložité. Uvedené konštatovanie sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na konanie pred okresným súdom napadnuté sťažnosťou. Ústavný súd zdôrazňuje, že krajský súd ani nenamietal právnu alebo skutkovú zložitosť veci.

Spisová značka: I. ÚS 112/2016
Forma rozhodnutia: nález
Súd: Ústavný súd SR
Dátum rozhodnutia: 18. 5. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 21. 8. 2017

V súvislosti s uvedenými zisteniami neobstoja ani obranné tvrdenia okresného súdu, že k predĺženiu konania prispelo nedostatočné personálne obsadenie súdu. Podľa judikatúry ústavného súdu nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších zamestnancov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej
právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Spisová značka: I. ÚS 106/2016
Forma rozhodnutia: nález
Súd: Ústavný súd SR
Dátum rozhodnutia: 18. 5. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 21. 8. 2017

Na zachovanie procesnej lehoty nie je potrebné, aby bolo písomné podanie v určenej lehote doručené súdu. Stačí, ak je ešte v lehote odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Hovorí tak aj už uvádzaná judikatúra, ktorá je v tomto smere vzácne jednotná a najvyšší súd ju mal z dôvodov rešpektovania princípov právnej istoty, predvídateľnosti práva, ochrany oprávnenej dôvery v právo a princípu formálnej spravodlivosti (rovnosti) bezpodmienečne rešpektovať. Ustálenú judikatúru súdov a v nej obsiahnutú interpretáciu treba považovať za zákon v materiálnom zmysle a za súčasť príslušnej právnej normy. Priorita hodnoty stálosti judikatúry, ktorú možno prelomiť iba za podmienok splnenia procedurálnych a materiálnych podmienok, je charakterizovaná ako podstatná náležitosť demokratického a právneho štátu. Uvedenú 3-dňovú lehotu na vykonanie písomného úkonu (odvolania) bolo teda možné splniť aj tak, že v posledný deň lehoty bolo toto písomné podanie odovzdané orgánu, ktorý mal povinnosť ju doručiť príslušnému súdu, čiže pošte (držiteľovi poštovej licencie).

Spisová značka: 9 Azs 139/2017
Forma rozhodnutia: Rozsudok
Súd: Najvyšší správny súd ČR
Dátum rozhodnutia: 17. 8. 2017
Dátum uverejnenia v EPI: 20. 8. 2017
...
S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené