Výsledky hľadania v produkte Rozhodnutia súdov: 279 709 výsledkov
...
Spisová značka: 8 Sž 28/2012-149
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 11. 3. 2014

...žalovaný rozhodoval o  potvrdení, zmene alebo zrušení prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo vydané za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Poukázal na to, že právna úprava účinná v čase vydania prvostupňového rozhodnutia spájala zánik platnosti predchádzajúceho rozhodnutia s právnou udalosťou nástupu právoplatnosti následného rozhodnutia. Zároveň uviedol, že v konkrétnom prípade by aplikácia predmetnej novely v rozhodovaní o rozklade žalobcu neznamenala rozdiel oproti aplikácii predchádzajúcej právnej úpravy. Teda ak by žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu podľa uvedenej novely, účinok zániku platnosti predchádzajúceho rozhodnutia by nastal v rovnakom okamihu, ako pri aplikácii predchádzajúcej právnej úpravy.

Spisová značka: 8 Szd 1/2013
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 23. 1. 2014

I. ... zmenou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalovaným nedošlo k zásahu do práv žalobkyne. Druhostupňový správny orgán nerozhodoval o veci ako o novej, ale upresnil konanie (nečinnosť) žalobcu porušujúce § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti na základe doplneného dokazovania odbornými posudkami, s ktorými sa žalobca mal možnosť oboznámiť a vyjadriť sa k nim.
... nie je v rozpore so zásadou zákonnosti správneho konania, ak druhostupňový orgán, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku účastníka konania, zmení prvostupňové správne rozhodnutie.

II. ... aplikácia zásady spoľahlivého zistenia skutočného stavu správnym orgánom musí byť taká, aby sa súčasne neprimerane nezvyšovali trovy konania, a aby nedochádzalo k prieťahom v konaní. Práve riadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy potom podľa slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť konania z hľadiska ekonomického a pod.).

Spisová značka: 4 Obo 6/2008
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 21. 12. 2009

Z predložených dokladov je zrejmé, že mapy, z ktorých boli niektoré prvky prenesené do máp odporcov boli vo vlastníctve navrhovateľa, a preto keď odporcovia bez súhlasu navrhovateľa, niektoré prvky do ich máp zapracovali, dopustili sa nekalosúťažného konania, keďže v danej oblasti súťažiteľmi, jednoznačne boli. Z dôkazu v spise je zrejmé, že týmto dôkazom navrhovateľ preukazoval, u ktorých informačných prvkov v jednotlivých mapách navrhovateľ kopírovanie jeho chybne uvedených údajov odporcami preukazoval. Prvostupňový súd sa s týmto dôkazom vôbec nezaoberal a bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu iba konštatoval, že v novom konaní nebolo zo strany navrhovateľa preukázané, čo presne považuje za informačné prvky, ku ktorým má vlastnícke právo. Fakt, že navrhovateľ hore uvedeným dôkazom preukazoval, ktoré z jeho chybných údajov úmyselne navrhovateľom vnesených do jeho máp odporcovia do ich máp odkopírovali, sporný nie je. Prvostupňový súd v tomto smere pochybil, keď s odkazom na uvedený dôkaz nič nezisťoval a iba konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, čo presne považuje za informačné prvky, ku ktorým má vlastnícke právo. Navrhovateľom chybne uvedené údaje v jeho mapách, sú jeho vlastníctvom a pokiaľ tieto údaje ako informačné prvky odporcovia do ich máp zapracovali, tak jednoznačne kopírovali, čím by sa dopustili nekalosúťažného konania. S poukazom na ustanovenie § 44 Obchodného zákonníka by išlo o porušenie generálnej klauzuly nekalosúťažného konania, nakoľko išlo o konania medzi súťažiteľmi v hospodárskej súťaži, ktoré konania by bolo v rozpore s dobrými mravmi a išlo by o konania spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom.

Spisová značka: C-166/14
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Európsky súdny dvor
Dátum rozhodnutia: 26. 11. 2015

Právo Európskej únie, najmä zásada efektivity, bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá podriaďuje podanie návrhu na účely získania náhrady škody za porušenie právneho pravidla v oblasti verejného obstarávania tomu, aby predtým došlo k určeniu protiprávnosti postupu zadávania dotknutej zákazky z dôvodu neuverejnenia predchádzajúceho oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, keď tento návrh na určenie protiprávnosti podlieha prekluzívnej lehote šesť mesiacov začínajúcej plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zadania predmetnej verejnej zákazky, a to nezávisle od toho, či navrhovateľ bol alebo nebol schopný dozvedieť sa o existencii protiprávnosti ovplyvňujúcej toto rozhodnutie obstarávateľa.

Spisová značka: C-427/14
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Európsky súdny dvor
Dátum rozhodnutia: 10. 12. 2015

Článok 78 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2700/2000 zo 16. novembra 2000, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá obmedzuje možnosť colných orgánov zopakovať preskúmanie alebo následnú kontrolu a vyvodiť z nich dôsledky určením nového colného dlhu, pokiaľ sa toto obmedzenie vzťahuje na obdobie troch rokov odo dňa vzniku pôvodného colného dlhu, čo overiť prislúcha vnútroštátnemu súdu.

Spisová značka: C-345/14
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Európsky súdny dvor
Dátum rozhodnutia: 26. 11. 2015

1. Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že samotná skutočnosť, že zmluva o obchodnom prenájme, ktorá sa týka prenájmu veľkej plochy v obchodnom centre, obsahuje ustanovenie, ktoré umožňuje nájomcovi, aby prenajímateľovi bránil v prenajatí obchodných priestorov iným nájomcom v tomto centre, neznamená, že cieľom tejto zmluvy je obmedziť hospodársku súťaž v zmysle uvedeného ustanovenia.

2. Zmluvy o obchodnom prenájme, ako sú zmluvy dotknuté vo veci samej, možno považovať za dohody, ktoré majú „za následok“ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, pokiaľ sa na základe podrobnej analýzy hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého tieto zmluvy patria, a špecifík dotknutého referenčného trhu preukáže, že v značnej miere prispievajú k prípadnému rozdeleniu tohto trhu. Význam, akým každá zmluva prispieva k tomuto rozdeleniu, závisí okrem iného od postavenia zmluvných strán na dotknutom trhu a dĺžke tejto zmluvy.

Spisová značka: C-301/14
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Európsky súdny dvor
Dátum rozhodnutia: 3. 12. 2015

1. Pojem „hospodárska činnosť“ v zmysle článku 1 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na činnosť, o akú ide vo veci samej, týkajúcu sa prepravy opustených psov z jedného členské štátu do iného členského štátu, ktorú uskutočňuje verejne prospešný spolok s cieľom zveriť tieto psy osobám, ktoré sa zaviazali, že sa ich ujmú a zaplatia poplatok, ktorý v zásade pokrýva náklady, ktoré na tento účel vynakladá uvedený spolok.

2. Pojem „obchodník, ktorý sa zaoberá obchodom vnútri Spoločenstva“ v zmysle článku 12 smernice Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúcej sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri [S]poločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 92/60/EHS z 30. júna 1992, sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje konkrétne na verejne prospešný spolok, ktorý prepravuje opustené psy z jedného členského štátu do iného členského štátu s cieľom zveriť tieto psy osobám, ktoré sa zaviazali, že sa ich ujmú a zaplatia poplatok, ktorý v zásade pokrýva náklady, ktoré na tento účel vynakladá uvedený spolok.

Spisová značka: C-312/14
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Európsky súdny dvor
Dátum rozhodnutia: 3. 12. 2015

Článok 4 ods. 1 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že devízové transakcie, ktoré uskutočňuje úverová inštitúcia na základe ustanovení zmluvy o pôžičke v cudzej mene, o akú ide vo veci samej, a ktoré spočívajú v stanovení výšky pôžičky na základe nákupného devízového kurzu platného v okamihu vyplatenia finančných prostriedkov a výšky mesačných splátok na základe platného predajného devízového kurzu v okamihu výpočtu týchto jednotlivých splátok, nepredstavujú investičnú službu alebo činnosť v zmysle tohto ustanovenia, čo však musí overiť vnútroštátny súd.

Spisová značka: C-487/14
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Európsky súdny dvor
Dátum rozhodnutia: 26. 11. 2015

1. Článok 17 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 669/2008 z 15. júla 2008, sa má vykladať v tom zmysle, že preprava odpadu, ktorý je uvedený v prílohe IV tohto nariadenia, do krajiny tranzitu cez iný hraničný priechod, než je priechod uvedený v doklade o oznámení a odsúhlasený príslušnými orgánmi, sa má považovať za podstatnú zmenu v podrobnostiach a/alebo v podmienkach odsúhlasenej prepravy, takže skutočnosť, že príslušné orgány neboli informované o tejto zmene, má za následok, že preprava odpadu je nezákonná, lebo sa „vykonáva spôsobom, ktorý nie je vecne uvedený v oznámení“ v zmysle článku 2 bodu 35 písm. d) uvedeného nariadenia.

2. Článok 50 ods. 1 nariadenia č. 1013/2006, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 669/2008, podľa ktorého sankcie, ktoré ukladajú členské štáty v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia, musia byť primerané, sa má vykladať v tom zmysle, že uloženie pokuty ako sankcie za prepravu odpadu, ktorý je uvedený v prílohe IV uvedeného nariadenia, do krajiny tranzitu cez iný hraničný priechod, než je priechod uvedený v doklade o oznámení a odsúhlasený príslušnými orgánmi, ktorej základná výška zodpovedá výške pokuty uloženej v prípade porušenia povinnosti získať súhlas a podať vopred písomné oznámenie, možno považovať za primerané len vtedy, ak na základe okolností, ktoré charakterizujú spáchané porušenie, možno konštatovať, že ide o porušenie rovnakej závažnosti. Vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či s prihliadnutím na všetky skutkové a právne okolnosti veci, o ktorej rozhoduje, a s prihliadnutím najmä na riziká, ktoré môže toto porušenie spôsobiť v oblasti životného prostredia a ľudského zdravia, nejde výška sankcie nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov spočívajúcich v zabezpečení vysokej úrovne ochrany životného prostredia a ľudského zdravia.

Spisová značka: C-595/13
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Európsky súdny dvor
Dátum rozhodnutia: 9. 12. 2015

1. Článok 13 B písm. d) bod 6 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 91/680/EHS zo 16. decembra 1991, sa má vykladať v tom zmysle, že také investičné spoločnosti, o aké ide vo veci samej, v ktorých kapitál zhromažďujú viacerí investori znášajúci riziko spojené s riadením aktív zhromaždených v daných spoločnostiach na účely nákupu, držby, správy a predaja nehnuteľností s cieľom dosiahnuť zisk, ktorý sa rozdelí medzi všetkých vlastníkov podielov vo forme dividend, pričom uvedení vlastníci podielov profitujú aj z nárastu hodnoty ich podielu, možno považovať za „zvláštne investičné fondy“ v zmysle tohto ustanovenia pod podmienkou, že tieto spoločnosti v dotknutom členskom štáte podliehajú osobitnému štátnemu dohľadu.

2. Článok 13 B písm. d) bod 6 šiestej smernice 77/388 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „riadenie“ obsiahnutý v tomto ustanovení sa nevzťahuje na skutočnú správu nehnuteľností zvláštneho investičného fondu.

...
S-EPI, s.r.o. © 2010-2016, všetky práva vyhradené