Výsledky hľadania v produkte Rozhodnutia súdov: 287 693 výsledkov
...
Spisová značka: II. ÚS 525/2014-36
Forma rozhodnutia: nález
Súd: Ústavný súd SR
Dátum rozhodnutia: 12. 2. 2015

Z § 43 Trestného zákona vyplýva, že výkon neskoršie uloženého trestu začne až po vykonaní trestu rovnakého druhu uloženého skorším rozsudkom.

Nesprávnym je názor, podľa ktorého je potrebné sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá uloženú v priestupkovom konaní považovať pre účely stanovenia polovice vykonaného trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá za trest (§ 69 ods. 1 Tr. zákona).

Výkon trestu zákazu činnosti začína právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol uložený (R 8/1969), a predlžuje ho len doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody (§ 61 ods. 8 Trestného zákona).

Spisová značka: 3 Tost 8/2013
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 3. 4. 2013

V ustanovení § 61 ods. 7 Tr. zák. zákonodarca jednoznačne vyjadril svoj úmysel, aby sa do výkonu trestu zákazu činnosti nezapočítavala len doba, počas ktorej odsúdený vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, a to bez ohľadu na skutočnosť, či mu bol tento nepodmienečný trest odňatia slobody uložený tým istým rozhodnutím, ako trest zákazu činnosti, alebo mu bol tento trest uložený iným rozhodnutím (či už skorším alebo neskorším).

Väzbu však v žiadnom prípade nemožno chápať ako trest. Táto slúži ako zaisťovací inštitút, aby bol dosiahnutý účel trestného konania. Hoci sa väzba po následnom odsúdení dotyčnej osoby započítava do uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo vyplýva z povahy inštitútu a závažnosti zásahu do osobnej slobody takejto osoby, s ohľadom na zásadu primeranosti a zdržanlivosti (§ 2 ods. 2 Tr. por.), nemožno počas jej výkonu prerušiť počítanie doby trestu zákazu činnosti.

Tento názor najvyššieho súdu je podporený aj judikátom R 12/2000 uverejneným v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Českej republiky, z ktorého vyplýva, že výkon trestu zákazu činnosti nie je pozastavený v prípade, ak je odsúdený počas jeho výkon vzatý do väzby. Nakoľko je česká právna úprava v predmetnej veci takmer identická, je možné daný judikát aplikovať aj na daný prípad.

Spisová značka: 23Co/48/2014
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Krajský súd
Dátum rozhodnutia: 21. 12. 2015

Podľa ust. § 91 ods. 2 OSP pri nerozlučnom spoločenstve účastníkov konania sa uplatňuje zásada jednomyseľnosti. Preto úkony jedného z nich platia aj pre ostatných (zo zákona). K dôležitým dispozitívnym úkonom (ktorými sú zmena návrhu, späťvzatie návrhu a uzavretie zmieru) zákon však výslovne vyžaduje jednomyseľný konsenzus a to prejav vôle formou súhlasu všetkých účastníkov konania vystupujúcich na jednej strane. Z toho dôvodu ak štyria z piatich dedičov prejavili vôľu nepokračovať v konaní (ktorej zodpovedá, posudzujúc uvedené podanie dedičov podľa obsahu, späťvzatie žaloby) a jedna dedička (ktorá v konaní už vystupovala ako účastníčka konania, keďže bola súčasne účastníčkou predmetných hmotnoprávnych úkonov, t. j. zmluvy o pôžičke i zmluvy o zriadení záložného práva) na podanej žalobe trvala, z dôvodu nenaplnenia jednomyseľného konsenzu všetkých účastníkov konania na strane žalujúcej (všetkých právnych nástupcov poručiteľky), ako nerozlučných spoločníkov, nemohlo dôjsť k platnému procesnému úkonu späťvzatia žaloby niektorými z nich.

Ak je potrebný k späťvzatiu žaloby súhlas všetkých nerozlučných spoločníkov a späťvzatie učinili len niektorí (ako tomu bolo v danom prípade) súd k takémuto ich úkonu neprihliada. Súd prvého stupňa preto postupoval nesprávne, keď nekonal so všetkými účastníkmi konania na strane žalujúcej (t. j. so všetkými právnymi nástupcami poručiteľky), keďže k platnému späťvzatiu žaloby vo vzťahu k štyrom účastníkom nerozlučného spoločenstva (ktorí oznámili súdu prvého stupňa, že na podanej žalobe netrvajú) nedošlo. Je potrebné uviesť, že žiaden z dedičov poručiteľky dedičstvo neodmietol, v dôsledku čoho všetkým dedičom ostalo zachované právne nástupníctvo v súvislosti s prejednávanou žalobou o neplatnosť zmluvy uzavretej poručiteľkou (na uvedené nemá vplyv vzdanie sa dedičov výplatku zo svojich dedičských podielov v konaní o dedičstve).

Spisová značka: 91Co 188/2015
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Mestský súd
Dátum rozhodnutia: 30. 7. 2015

Na súhlas žalobcu s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a OSP, ktorý je podmienený vyhovením žalobe, sa neprihliada a hľadí sa naň, akoby nebol daný.

Spisová značka: 4 Sžf 67/2015
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 4. 11. 2015

Zákon o verejnom obstarávaní v citovanom ustanovení § 91 ods. 3 (teraz § 108 ods. 2) umožňuje vyhradiť právo účasti na verejnom obstarávaní len záujemcom, ktorí majú štatút chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príslušný právny predpis však následne nekonkretizuje, resp. taxatívne neustanovuje podmienky, za ktorých je možné uskutočniť takéto obmedzenie. Najvyšší súd je toho názoru, že pri aplikácii ustanovenia § 91 ods. 3 citovaného zákona (teraz § 108 ods. 2) je nutné zohľadniť aj iné, s ním súvisiace, ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, nevynímajúc ustanovenie upravujúce základné princípy prideľovania zákazky pri verejnom obstarávaní.

Najvyšší súd má za to, že zo žiadneho právneho predpisu upravujúceho postavenie a náplň činnosti chránenej dielne/chráneného pracoviska, taktiež ani zo žiadneho právneho predpisu citovaného žalovaným v napadnutom rozhodnutí jednoznačne nevyplýva, že z pracovnej náplne chránenej dielne/chráneného pracoviska je vylúčená stavebná činnosť. Odvolací súd má za to, že v prípade, ak záujemca doloží doklad o tom, že spĺňa podmienky týkajúce sa osobitného postavenia, t. j. v tomto prípade doklad o tom, že môže vykonávať stavebné práce, nemožno takéhoto záujemcu vylúčiť zo súťaže. Žalovaný mal dôkladnejšie posúdiť, či stavebné práce, ktoré sa majú vykonať v rámci vyhláseného verejného obstarávania, sú spôsobilí vykonať aj zamestnanci chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Zároveň je Najvyšší súd toho názoru, že rozhodnutie žalovaného (Úradu pre verejné obstarávanie) je príliš striktné, nezohľadňujúce špecifiká stavebných prác, ktoré majú byť vykonávané v rámci preventívnych opatrení pred povodňami, v kontexte s možnosťami a schopnosťami osôb so zdravotným postihnutím, t. j. záujemcov so štatútom chránenej dielne/chráneného pracoviska. Účelom zákona je umožniť realizáciu zákaziek aj chráneným dielňam a pracoviskám a tak efektívne prispieť k začleneniu osôb so zdravotným postihnutím na trh práce. Na strane druhej je potrebné zdôrazniť, že účelom tejto právnej úpravy nie je, aby predmet zákazky určený práve pre chránené dielne a pracoviská, boli reálne realizované vo forme subdodávok prostredníctvom subjektov, ktoré nie sú chránenými dielňami alebo pracoviskami.

Spisová značka: 7 Cdo 278/2014
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 4. 11. 2015

Podľa ustanovenia § 8a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo na spoločenstvo.

Podľa odvolacieho súdu zmena správcu domu nemá vplyv na právne vzťahy predchádzajúceho správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré súvisia so žalobnými nárokmi voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za existencie trvania zmluvy o výkone správy bytového domu. Dovolací súd poukazuje na cit. ust. § 8a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, z ktorého vyplýva, že záver odvolacieho súdu nie je správny, vzhľadom k tomu, že dňom skončenia správy domu žalobkyňou prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy, ktorá bola uzatvorená v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, na nového správcu.

Medzi takéto povinnosti patrí v zmysle ust. § 8b ods. 2 písm. e) zákona o vlastníctve bytov aj povinnosť sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Keďže žalobkyňa stratila postavenie správcu, stratila aj aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní, pričom aktívne legitimovaným na vymáhanie vzniknutých nedoplatkov, ktoré sú predmetom konania, je nový správca.

Spisová značka: 10Co/152/2015
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Krajský súd
Dátum rozhodnutia: 28. 5. 2015

Z rozhodovacej činnosti je i odvolaciemu súdu známe, že pohľadávky obdobné predmetu tohto konania sa uplatňujú hromadne, pričom žalobcu zastupuje totožný advokát, ktorého písomné podania na súd - návrhy - sú vo všetkých prípadoch z hľadiska právnej argumentácie rovnaké, k zmene dochádza len v označení značky veci žalobcu, mena a adresy žalovaného, dňa kedy došlo k porušeniu Prepravného poriadku MHD v Bratislave a čísla linky, pričom skutková stránka veci je štandardná, predmet sporu po právnej stránke tiež nie je zložitý a teda vyžadujúci si náročnú prípravu najmä s ohľadom na preštudovanie iných s vecou súvisiacich predpisov. Z uvedených dôvodov preto zníženiu náhrady trov konania, resp. ich nepriznanie v celej uplatňovanej výške neodporuje dobrým mravom, keď cieľom súdneho konania v predmetnej veci je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže tu prevažovať záujem na vedení konania z hľadiska odmeny advokáta.

V prejednávanej veci trovy konania prevyšujú pohľadávku viac ako 1-násobne a sú preto voči pohľadávke neprimerané. Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď v zmysle § 150 ods. 2 OSP náhradu trov konania znížil, avšak rozhodol vecne nesprávne, keď právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal žiadnu náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby, ktoré právny zástupca žalobcu vykonal (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba). Súdom priznaná náhrada trov konania iba za súdny poplatok 16,50 eur je nedostatočná, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu je možné náhradu trov konania znížiť, ale nie je na mieste náhradu trov právneho zastúpenia nepriznať vôbec.

Je totiž potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že ako účastník sa mohol v konaní dať nepochybne zastúpiť zástupcom z radov advokátov, ktorého si sám zvolil, keď oprávnenie zvoliť si zástupcu, upravené v § 24 a § 25 OSP je právom zaručeným v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a jeho zmyslom je poskytnúť procesným právam a povinnostiam účastníka konania kvalifikovanú ochranu.

Spisová značka: 30 Cdo 4139/2013
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd ČR
Dátum rozhodnutia: 17. 12. 2014

Ak sa obžalovaný vzdá odvolania proti odsudzujúcemu rozsudku, ktorým mu bol uložený trest podľa Trestného zákona, má sa za to, že je so stanoveným druhom trestu a jeho výmerou uzrozumený, a to aj z hľadiska kompenzácie neprimeranej dĺžky trestného konania a nemôže sa z dôvodu neprimeranej dĺžky trestného konania domáhať ešte zadosťučinenia v peniazoch.

Spisová značka: 25 Cdo 3076/2014
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd ČR
Dátum rozhodnutia: 27. 11. 2014

Rozhodnutie obsahuje výklad § 138 odst. 1 českého Občianskeho súdneho poriadku, ktorý vo svojej časti vyžadujúcej naplnenie podmienky existencie obzvlášť závažných dôvodov pre úplné oslobodenie od súdnych poplatkov je právnou normou s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda normou, ktorej hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, ale ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností․ Pri posudzovaní, či je splnená podmienka obzvlášť závažných dôvodov, je teda nutné vždy vychádzať z okolností konkrétneho prípadu v ich súhrne a je na súde, aby uvážil všetky rozhodné okolnosti prípadu v ich vzájomnej súvislosti. Podstatnou okolnosťou bude síce spravidla tiež skutočnosť, že sa účastník dostal do nepriaznivej finančnej situácie v dôsledku choroby či ako obeť trestného činu, avšak tieto okolnosti neznamenajú bez ďalšieho (samy osebe) naplnenie podmienky obzvlášť závažných dôvodov a v konkrétnom prípade musia pristúpiť ďalšie okolnosti, ktoré svedčia v prospech záveru, že účastník nie je objektívne schopný zaplatiť súdny poplatok ani sčasti. Rozhodnutie ďalej upozorňuje, že v ČR s účinnosťou od 1. 9. 2011 (zákon č. 218/2011 Sb.) bola sprísnená možnosť získať plné oslobodenie od súdnych poplatkov tým, že je stanovená podmienka existencie obzvlášť závažných dôvodov. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v plnom rozsahu tak musí na strane účastníka s ohľadom na jeho pomery existovať objektívna neschopnosť splniť poplatkovú povinnosť (logicky ide o neschopnosť splniť poplatkovú povinnosť v plnej výške, iba čiastočná neschopnosť nestačí), musia tu byť obzvlášť závažné dôvody a zároveň nesmie ísť o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Zásadou je teda čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku a plné oslobodenie je iba výnimkou z tejto zásady. Je tým posilnená regulatívna funkcia súdnych poplatkov a posilňovaná zodpovednosť účastníkov konania za uvážlivé a zmysluplné uplatňovanie či bránenie ich skutočných, a nie iba domnelých práv (k tomu porovnaj : Vojtek, P. : Výběr rozhodnutí z oblasti civilněprávní, Soudní rozhledy, 2015, č. 9, str. 319 – 320).

Rozhodnutie bolo schválené na publikáciu v českej Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, kde bolo uverejnené pod Rc 31/2015.

Spisová značka: 21 Cdo 3976/2013
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd ČR
Dátum rozhodnutia: 6. 8. 2015

Ak zamestnávateľ bez vecných dôvodov zamestnancovi stanoví, že s ním dohodne odmenu za prácu, ktorá je v porovnaní s ostatnými zamestnancami vykonávajúcimi rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, ide o porušenie právnej povinnosti; zamestnanec, ktorý bol nerovným zaobchádzaním postihnutý, má právo domáhať sa náhrady takto vzniknutej ujmy podľa § 265 odst. 2 zákona č. 262/2006 Sb. ( v SR pozri 311/2001 Z.z. - § 192 ods. 2)

...
S-EPI, s.r.o. © 2010-2016, všetky práva vyhradené