Výsledky hľadania v produkte Rozhodnutia súdov: 353 335 výsledkov
...
Spisová značka: 8Co/323/2017
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Krajský súd
Dátum rozhodnutia: 1. 3. 2018
Dátum uverejnenia v EPI: 20. 4. 2018

S použitím eurokonformného výkladu pojmov „náhrada škody na zdraví“ v ustanovení § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorového vozidla sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody, za ktorú možno priznať náhradu peňažnou formou podľa § 13 zákona č. 40/1964 Zb., ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Takáto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia. Odvolací súd k uvedenému ešte dopĺňa, že eurokonformný výklad prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, ak je vnútroštátny predpis nepresný a necháva súdnemu orgánu priestor pre úvahu, resp. eurokonformná interpretácia môže poslúžiť na účely vyplnenia medzery vnútroštátneho právneho predpisu ustanoveniami práva Únie. Vnútroštátny súd, ktorý aplikuje vnútroštátne právo, je pritom povinný vykladať ho čo najviac v zmysle znenia a cieľov smernice, aby sa dosiahol smernicou sledovaný účinok. Zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva platí nielen v prípade vnútroštátnych ustanovení osobitne prijatých na vykonanie smernice, ale vzťahuje sa na vnútroštátne právo ako celok, vrátane vnútroštátnej judikatúry. Vnútroštátne orgány aplikácie práva majú pritom v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa, bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok.

Spisová značka: 14CoPr/11/2016
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Krajský súd
Dátum rozhodnutia: 6. 3. 2018
Dátum uverejnenia v EPI: 20. 4. 2018

I. Ohľadom naplnenia požiadavky trvania na exaktnom preukázaní presného miesta a času, kedy k uštipnutiu infikovaným kliešťom u žalobcu malo dôjsť, ktoré uštipnutie aj malo viesť k nástupu lymskej boreliózy, ktoré prenášajú infikované kliešte, je nevyhnutné prihliadať na špecifikum konkrétneho ochorenia a zohľadniť určité biologické a medicínske limity týkajúce sa tohto špecifického ochorenia a zohľadniť jeho charakter. Je veľmi obtiažne a bolo by na hranici absurdnej a prakticky ťažko splniteľnej požiadavky zo strany súdu, aby trval na presne určenom časovom údaji a na vymedzení presného miesta určenia, kedy a kde presne došlo k uštipnutiu infikovaným kliešťom žalobcu a zotrvávať na potrebe preukázať tieto okolnosti. Žalobca v konaní poukázal na značný nepomer času, ktorý v roku 2010 preukázateľne podľa evidencie samotného zamestnávateľa strávil v teréne pri výkone práce a času, ktorý v roku 2010 trávil preukázateľne pri svojej voľnočasovej aktivite a to výkone poľovníckeho práva v poľovníckych združeniach, ktorých je členom, pričom tento pomer je 89,62 hodín výkonu práce oproti 7,5 hodín výkonu poľovníctva.

II. Vzhľadom na lekárskym odborníkom konštatovanú nemožnosť s absolútnou presnosťou určiť moment - teda konkrétny čas - ani konkrétne miesto uštipnutia kliešťom žalobcu, pri zohľadnení rozumnej miery požadovanej pravdepodobnosti preukázania týchto neverifikovateľných okolností, je správny záver súdu prvej inštancie, a že ochorenie diagnostikované žalobcovi možno kvalifikovať ako chorobu z povolania.

Spisová značka: 5To/93/2017
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Krajský súd
Dátum rozhodnutia: 6. 3. 2018
Dátum uverejnenia v EPI: 20. 4. 2018

Pri trestnom čine krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. sa vyžaduje úmyselné krivé obvinenie iného s vedomím, že ide o nepravdivý údaj vo vzťahu k označenej osobe, v úmysle privodiť inému trestné stíhanie. Vyslovenie len podozrenia podopretého konkrétnymi údajmi, ktoré považuje oznamovateľ za podozrivé a svedčiace o možnosti, že by sa mohlo jednať o trestnú činnosť, nenaplňujú znaky tohto trestného činu. Napr. okradnutá osoba na základe určitých konkrétnych poznatkov, ktoré môžu svedčiť, že trestnú činnosť spáchala ním označená osoba, ktorú označí za páchateľa a neskôr sa preukáže, že páchateľom bola osoba iná, oznamovateľ sa však nedopustí trestného činu.

Spisová značka: 4 Cdo 222/2009
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 31. 8. 2010
Dátum uverejnenia v EPI: 20. 4. 2018

Citované ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce stanovuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa, ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Ide o povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Jedná sa teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Okrem toho výkon tejto povinnosti zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z čl. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať.

V konaní bolo preukázané, že žalovaný ponúkol žalobkyni (a žalobkyňa túto skutočnosť nepoprela) dve pracovné miesta so zachovaním všetkých doterajších mzdových nárokov, ktoré však žalobkyňa odmietla prijať. Neobstojí námietka žalobkyne, že žalovaný jej mal ponúknuť miesto vedúcej referátu Okresného úradu práce Košice – okolie, pretože v súlade s § 4 ods. 1 zák. č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení platnom ku dňu dania výpovede, miesta vedúcich zamestnancov sa obsadzovali na základe výberového konania. Žalobkyni nič nebránilo uchádzať sa o toto miesto vo výberovom konaní. Aplikácia ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odvolacím súdom v preskúmavanej veci, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, bola preto správna.

Spisová značka: 3 M Cdo 16/2010
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 20. 1. 2011
Dátum uverejnenia v EPI: 20. 4. 2018

Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu napadnutého mimoriadnym dovolaním vyplýva, že odvolací súd si dostatočne uvedomil, že navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu nevykonaním takej prevenčnej protipožiarnej prehliadky, so zanedbaním ktorej je spojená možnosť výskytu značných škôd na zdraví, živote a majetku obyvateľov objektu, ktorého sa prehliadka mala týkať. Pri posudzovaní intenzity tohto porušenia pracovnej disciplíny vzal ale na zreteľ, že sama odporkyňa prispela k tomu, že sa takáto prehliadka v roku 2007 neuskutočnila, lebo dôsledne nekontrolovala plnenie povinností navrhovateľom. Z týchto skutočností vyvodil, že porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom nedosahovalo stupeň závažnosti predpokladaný v § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že do vyššie uvedeného širokého rámca okolností, ktoré sú významné z hľadiska vyhodnotenia intenzity vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny, nepatria tie skutkové okolnosti na strane zamestnávateľa, ktoré sa týkajú kvality a dôslednosti ním vykonávanej kontroly toho, ako zamestnanci plnia zverené pracovné úlohy. Stupeň závažnosti porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade neznižuje okolnosť, že zamestnávateľ nedôsledne kontroloval dodržiavanie pracovnej disciplíny. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní tiež správne uviedol, že konanie navrhovateľa, ktorý napriek nesplneniu predmetnej pracovnej úlohy deklaroval zamestnávateľovi, že preventívnu protipožiarnu prehliadku vykonal, má znaky zavineného (minimálne nedbanlivostného) konania. Pokiaľ súdy vychádzali z iných právnych záverov, spočívajú ich rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci.

Spisová značka: 5 Cdo 140/2010
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 28. 9. 2010
Dátum uverejnenia v EPI: 20. 4. 2018

Ustanovenie § 74 Zákonníka práce o účasti príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru nie je totiž možné vykladať izolovane, ale v kontexte s ďalšími ustanoveniami Zákonníka práce. Citované zákonné ustanovenie nie je totiž samoúčelné, ale smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne prepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru. Účasť príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru podľa právnej úpravy upravenej v Zákonníku práce nie je možné považovať len za formálny úkon, bez jeho materiálneho obsahu.

Záverom dovolací súd poukazuje na to, že ani predloženie menného zoznamu zamestnancov, ani doručenie žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru, nemožno považovať za prerokovanie výpovede. Takéto konanie žalovanej je možné vyhodnotiť len ako jej oznámenie odborovému orgánu o úmysle rozviazať pracovný pomer s viacerými zamestnancami, vrátane žalobcu. Preto postup odborového orgánu, ktorý listom z 23. mája 2003 požiadal žalovanú o doplnenie (aktualizáciu) zoznamu zamestnancov, najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že po dodaní zoznamu došlo k rozviazaniu pracovných pomerov viacerých zamestnancov dohodami, nie je možné považovať za v rozpore s právnymi predpismi a dobrými mravmi.

Spisová značka: 5Co/403/2014
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Krajský súd
Dátum rozhodnutia: 7. 3. 2018
Dátum uverejnenia v EPI: 19. 4. 2018

I. Interview ako forma rozhovoru medzi dvoma alebo viacerými osobami je zameraná na získanie informácií, argumentov a názorov a určených na publikáciu, sa líši od bežného rozhovoru tým, že v záujme publicistického zámeru vydavateľa vedením tohto rozhovoru, sú cielene kladené otázky vyplývajúce z témy. Nejedná sa tak len o reprodukciu tvrdení určitej osoby, ale je potrebné prihliadnuť aj k faktu publicistickej súčinnosti vydavateľa a tým aj jeho podielu na obsahu a vyznení rozhovoru. Otázky kladené redaktorkou žalobcu možno považovať za jedinečný výsledok tvorivej činnosti redaktorky, spĺňajúci pojmový znak autorského diela - literárneho, pričom odpoveďami na kladené otázky využila respondentka svoje právo na prejav osobnej povahy a slobodne vyjadrila svoj názor na kladené otázky. Vychádzajúc z uvedeného logicky nemožno oddeliť odpovede od otázok redaktorky, nakoľko len na základe otázok vznikli odpovede.

II. I keď žalovaný v článku použil bez súhlasu žalobcu jeho autorské dielo, táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom na to, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť článok ako celok z internetového portálu žalovaného.

III. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu v podanom odvolaní, že v prípade pochybností mal súd prvej inštancie uložiť žalovanému povinnosť odstrániť z internetovej stránky len časť, ktorá bola neoprávnene prevzatá, odvolací súd poukazuje na to, že žalobný petit formuluje vo veci žalobca a súd je ním viazaný. Viazanosť súdu žalobným petitom znamená, že pri rozhodovaní vo veci je súd povinný zachovať obsahovú zhodnosť toho čoho sa žalobca v konaní domáhal, ale môže výrok formulovať inými slovami. Nakoľko v prejednávanej veci žalobca žalobný petit obsahovo vymedzil tak, že žiadal o odstránenie článku ako celku, súd prvej inštancie postupoval vo veci správne, keď žalobu v tejto časti zamietol. Rovnako z hľadiska procesného takúto argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní nemožno považovať ani za návrh na zmenu žaloby i s prihliadnutím na to, že v odvolacom konaní žalobu meniť nemožno.

Spisová značka: 7Cob/7/2018
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Krajský súd
Dátum rozhodnutia: 15. 3. 2018
Dátum uverejnenia v EPI: 19. 4. 2018

Tzv. postupnosť krokov pri uplatnení zodpovednostného právneho vzťahu, prípadne využitie iných foriem ochrany záujmov spoločníkov (akcionárov) v kapitálových obchodných spoločnostiach, najmä v podobe dojednania pozície spoločníka spoločnosti v spoločenskej zmluve, uzavieraním dohôd medzi spoločníkmi o spoločnom postupe, podávaním podnetov na orgány spoločnosti a vyžadovaním informácií o záležitostiach spoločnosti, domáhanie sa zvolania valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu spoločnosti, uplatňovanie nárokov v mene spoločnosti a uplatňovanie nárokov voči členom štatutárnych orgánov spoločnosti nič nemení na právnom základe škody, ktorá vznikla neplatným postupom žalovaného na valnom zhromaždení. Nemožno súhlasiť s argumentáciou, že len vykonaním predchádzajúcich krokov (vyššie uvedených), ktoré by eventuálne neviedli k náprave, je možné následne žalovať o náhradu škody. Takáto povinná postupnosť krokov nevyplýva z právneho predpisu a nie je prekážkou pre uplatnenie nárokov na náhradu škody voči akciovej spoločnosti spôsobenej neplatným uznesením valného zhromaždenia o rozdelení zisku.

Spisová značka: I. ÚS 534/2017
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Ústavný súd SR
Dátum rozhodnutia: 8. 11. 2017
Dátum uverejnenia v EPI: 18. 4. 2018

Z citovaného vyplýva základná východisková premisa rozhodnutia krajského súdu, že na začatie reštrukturalizačného konania, ako aj na ďalší priebeh tohto zákonom regulovaného ekonomického procesu ozdravenia podniku dlžníka s cieľom jeho zachovania pri súčasnom čo najširšom uspokojení jeho veriteľov je obligátnou nielen garancia zákonnosti, ktorej strážcom je konkurzný súd, ale aj odborná ekonomická záštita, ktorú zastrešuje, resp. môže zastrešovať iba konkurzným súdom ustanovený licencovaný odborník, t. j. správca. Konkurzný súd tak ako garant zákonnosti pri rozhodovaní o otázkach ekonomickej situácie dlžníka, narušenie rovnováhy ktorej je predpokladom začatia reštrukturalizačného konania a jej znovunastolenie je jeho cieľom, zakladá svoje rozhodnutia na dôvere v závery, stanoviská a odporúčania správcu, ktorý zodpovedá za ich správnosť a dôveryhodnosť.... Z tohto hľadiska sa javí ako nedôvodná námietka sťažovateľky, že konkurzný (okresný) súd, ako aj krajský súd iniciatívne nepreskúmavali a neprehodnocovali správnosť odporúčaní správcu začať reštrukturalizačné konanie, ako ani správnosť reštrukturalizačného plánu, pretože napokon nie je ani v kompetencii a ani v odbornosti konkurzného súdu ako strážcu zákonnosti, aby revidoval odborné (ekonomické) závery a odporúčania licencovaného správcu nesúceho za ich vecnú správnosť a samostatnú zodpovednosť.

Spisová značka: 5Obdo 49/2016
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 27. 10. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 17. 4. 2018

Odvolací súd sa podrobne vysporiadal s otázkou účinkov § 46 ZKR na reštrukturalizačné konanie a aj s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2013, č. k. 1Obdo/7/2012-264, keď vyslovil, že v dôvodoch uvedeného rozhodnutia sa nerieši, či pri aplikácii ust. § 120 ods. 1 a 3 ZKR úverový veriteľ môže prihlásiť do konkurzného konania nároky proti úverovému dlžníkovi len na splátkach splatných do začatia reštrukturalizačného konania, alebo či môže ďalšie zatiaľ nesplatené splátky prihlásiť len ako podmienené. Za relevantné považoval presné odlíšenie vzniku pohľadávky od splatnosti pohľadávky, že splatnosť pohľadávky nemôže nastať, ak pohľadávka nevznikla a ak je právnym dôvodom pre plnenie v splátkach zmluva, vzniká veriteľovi právo na plnenie dohodnutých splátok dňom vzniku zmluvy, ktorá toto právo na dielčie plnenie zakladá. Nie až od splatnosti jednotlivých splátok. Pohľadávka úverového veriteľa na vrátenie úveru i zaplatenie dlhu z úveru vznikla už samotným uzavretím úverovej zmluvy.

...
S-EPI, s.r.o. © 2010-2018, všetky práva vyhradené