Výsledky hľadania v Justičnej revue: 3 330 výsledkov
...
Dátum publikácie: 6. 7. 2017
Autor: Prof. JUDr. Marek Števček, PhD.

Autor v článku ponúka doktrinálnu analýzu inštitútu procesného zmieru na báze teórie procesných úkonov. Jednou z najviac diskutovaných otázok sa v aplikačnej praxi v súvislosti s inštitútom zmieru stala otázka formy jeho schvaľovania (prípadne neschvaľovania), pričom sa objavili názory, že zmier sa (ne)schvaľuje rozsudkom. S touto tézou je autor polemický, a na báze hlbšej analýzy tzv. procesne relevantných úkonov obhajuje názor, že schválenie zmieru nie je „vecou samou“ v civilnom procese, o ktorej sa má rozhodovať rozsudkom. Rovnako tak sa vysporadúva so znením dôvodovej správy k § 148 CSP systémom komparácie pôvodných úvah v rekodifikačnej komisii s jej konečným stanoviskom. Z podrobnej klasifikácie všetkých procesne relevantných úkonov vyvstáva otázka zaradenia zmieru do jednej z kategórií – tu autor ponúka stanovisko, že zmier je úkonom „sui generis“, v podstate predstavuje súkromnoprávnu zmluvu, ktorej účinky sú viazané na schválenie zmieru súdom. Na ostatok autor ponúka analýzu charakteru zmieru čoby exekučného titulu.

Dátum publikácie: 6. 7. 2017
Autor: JUDr. Tomáš Senaj

Autor sa zaoberá aplikačnou problematikou zákona o slobodnom prístupe k informáciám, hodnotí jeho prínos pre právny poriadok Slovenskej republiky a poukazuje na jeho najvýraznejšie nedostatky vo svetle judikatúry súdov Slovenskej republiky. Cieľom článku je poukázať na problémy, ktoré so sebou prináša uplatňovanie práva na informácie oprávnenými osobami, ako aj načrtnúť úvahy de lege ferenda v súvislosti s pripravovanou novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Dátum publikácie: 6. 7. 2017
Autor: Mgr. Michal Krajčovič

Udelenie milosti alebo amnestie predstavuje ústavné prerogatívum hlavy štátu a rovnako zásah výkonnej moci do právomoci súdov. Možnosť jej zrušenia ústavný poriadok expressis verbis nepripúšťa. Hoci ide o prerogatívum prezidenta, akt verejnej moci by mal vždy podliehať istej forme kontroly svojho obsahu. Javí sa tak vhodné uprednostniť teleologické argumenty pred jazykovým výkladom ústavy. Ako však interpretovať princíp deľby moci? Existujú garancie vylučujúce zneužitie moci na zrušenie udelenej amnestie? Otázkam a odpovediam sa autor venuje v texte.

Dátum publikácie: 6. 7. 2017
Autor: Mgr.et Mgr. Pavol Sojka, PhD.

Procesný inštitút oddlženia, zavedený do slovenského právneho poriadku s účinnosťou od 1. januára 2006, sa dočkal svojej významnej zmeny, ktorá ho má posunúť smerom k väčšej prístupnosti dlžníkom, a tak napomôcť k riešeniu sociálno-ekonomických problémov nezanedbateľnej množiny obyvateľstva. O tom, ako sa stanovený cieľ podarilo splniť, pojednáva tento článok.

Dátum publikácie: 6. 7. 2017
Autor: JUDr. Martin Kubinec, PhD.

Autor sa venuje interpretačným a aplikačným problémom, ktoré súvisia s osudom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v prípade, keď je na majetok jej spoločníka ako majiteľa obchodného podielu vyhlásený konkurz, prípadne je voči nemu zastavené konkurzné konanie alebo zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu. S tým sú spojené aj viaceré otázky vo vzťahu k postupu správcu konkurznej podstaty pri zapísaní obchodného alebo vyrovnacieho podielu do konkurznej podstaty, a to osobitne po novele Obchodného zákonníka č. 87/2015 Z. z. (v článku aj „OBZ“), účinnej od 29. apríla 2015.

Dátum publikácie: 6. 7. 2017
Autor: JUDr. Monika Škrovánková

Zákon č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov priniesol podstatné novelizácie do základných právnych predpisov v oblasti trestného práva. Autorka podrobne analyzuje zmeny vyplývajúce z uvedenej novelizácie v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ktoré následne dopĺňa vlastným komentárom.

Dátum publikácie: 6. 7. 2017
Autor: JUDr. Juraj Martaus

Autor sa primárne pomocou analýzy relevantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zaoberá hľadaním limitov či obmedzení, ktorým podlieha hlava štátu pri výkone svojej právomoci podľa Čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy SR. Ústavnú právomoc prezidenta republiky odpúšťať a zmierňovať tresty či zahládzať odsúdenia vo forme amnestie a milosti, predstavuje ako právomoc, ktorú možno za určitých okolností zneužiť nielen v politickom, ale aj v právnom slova zmysle, pričom takéto disponovanie s dotknutou prezidentskou právomocou je nutné vyhodnotiť ako konanie in fraudem constitutionis.

Dátum publikácie: 6. 7. 2017
Dátum publikácie: 6. 7. 2017
Autor: JUDr. Ondrej Samaš

Ako člen Redakčnej rady časopisu Justičná revue som si prečítal článok: „Mimoriadne zníženie trestu – pohľad z perspektívy aplikačnej praxe a ústavného práva.“ Vzhľadom na aktuálnosť danej problematiky som sa rozhodol svoje „výhrady“ k predmetnému článku publikovať v rubrike „Za a proti“ a rozšíriť tak názorový pohľad na danú problematiku.

...

Zruš filter

Rubriky


Zobraziť viac
S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené