Výsledky vyhľadávania v Rozhodnutiach súdov: 17 987 výsledkov
...
Spisová značka: 4 Cdo 84/2014
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 25. 3. 2015
Dátum uverejnenia v EPI: 20. 2. 2017

Rozväzovacia podmienka je taká podmienka, kedy jej splnením už medzičasom existujúce právne účinky právneho úkonu (práva a povinnosti), zaniknú. Do splnenia alebo zmarenia takejto podmienky existuje neistota, či právny úkon, ktorý je platný, záväzný a účinný, nestratí už právne účinky, ktoré nastali. Splnením rozväzovacej podmienky už existujúce právne účinky právneho úkonu zaniknú a právny úkon stráca ex nunc právne účinky a odpadá právny dôvod na plnenie.

Pri uzatváraní konkrétnej zmluvy totiž môžu byť medzi účastníkmi také okolnosti, že už v čase uzatvárania zmluvy bude aspoň jeden zmluvný partner vedieť, že v prípade nesplnenia dojednaných zmluvných záväzkov druhou zmluvnou stranou, nebude mať záujem na ďalšom trvaní zmluvy. Pre takýto prípad si môžu zmluvné strany dojednať rozväzovaciu podmienku. Pokiaľ jedným z hlavných záväzkov v kúpnej zmluve je zaplatenie kúpnej ceny, nič nebráni tomu, aby v zmluve nebola dohodnutá rozväzovacia podmienka spočívajúca v nezaplatení kúpnej ceny kupujúcim. Voľbu automatického zániku zmluvy vyvolaného naplnením rozväzovacej podmienky v takom prípade je potrebné považovať za prípustnú a logickú z dôvodu, pretože v takom prípade nie je potrebné voči zmluvnému partnerovi uplatňovať odstúpenie od zmluvy, prípadne oznamovať, že právne účinky zmluvy pominuli. Nesplnenie rozväzovacej podmienky naopak znamená, že právne účinky právneho úkonu trvajú naďalej a prestali byť podmienené.

Spisová značka: 2 Tost 16/2015
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 19. 5. 2015
Dátum uverejnenia v EPI: 20. 2. 2017

I. V čl. 6 ods. 1 Dohovoru je o. i. obsiahnuté aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Význam toho práva, či už priamo pre účastníka konania ako jeho nositeľa, tak pre celú spoločnosť treba vidieť v troch rovinách. Správne a úplné odôvodnenie súdneho rozhodnutia:

– je korelátom práva účastníka konania prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne dostal primeranú odpoveď,

– je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolované verejnosťou,

– je predpokladom toho, aby účastník konania mohol účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii.

II. Na rozhodnutie o zaistení majetku musia byť splnené podmienky uvedené v § 425 TP, a to: očakávanie uloženia trestu prepadnutia majetku s ohľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery páchateľa, obava, že výkon trestu prepadnutia majetku bude zmarený či sťažený a konkrétne poznatky o takomto správaní sa páchateľa. Ak súd zistí, že splnené boli, je potom jeho povinnosťou odôvodniť na základe čoho (akých dôkazov, akých skutkových zistení a akých úvah) dospel k záveru o ich naplnení a vysvetliť, aké právne úvahy ho viedli k rozhodnutiu.

Spisová značka: 1 To 10/2011
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Krajský súd
Dátum rozhodnutia: 22. 2. 2011
Dátum uverejnenia v EPI: 20. 2. 2017

I. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

II. Vzhľadom na argumentáciu obžalovaného v uvedenej súvislosti krajský súd dodáva, že pri trestných činoch proti životu a zdraviu psychický vzťah páchateľa k následku jeho konania (t. j. forma jeho zavinenia) je spravidla zistiteľný len na základe nepriamych dôkazov. Z hľadiska úmyslu páchateľa spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví alebo ublíženie na zdraví, postačuje zistenie, že vedel, že môže svojím konaním tento následok spôsobiť a bol s tým uzrozumený [§ 15 písm. b) TZ]. Na také uzrozumenie možno usudzovať najmä z intenzity útoku, zo spôsobu jeho vykonania, najmä proti ktorej časti tela útok smeroval, vrátane jeho pohnútky, tiež z použitej zbrane.

Spisová značka: 1 Tdo 24/2015
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 24. 6. 2015
Dátum uverejnenia v EPI: 20. 2. 2017

V tejto spojitosti už len na doplnenie treba upozorniť na zmysel čl. 6 ods. 1 Dohovoru podľa ktorého výraz „rozhodnutie o obvinení“ znamená, že musí byť k dispozícii určitá forma súdnej kontroly, a to aj tam, kde majú dôležitú úlohu zohrávať orgány polície, resp. prokuratúry, a že v danej veci musí byť prijaté konečné, záväzné a záverečné rozhodnutie.

Pri posudzovaní postupu orgánov činných v prípravnom konaní nie je úlohou súdov nahradzovať ich činnosť a určovať, aký optimálnejší postup v konaní trestná vec obvineného vyžadovala. Úlohou súdov je zistiť, či konkrétny postup týchto orgánov nie je z hľadiska naplnenia práva obvineného na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR svojvoľný alebo zjavne nedôvodný. Za zbytočný prieťah v konaní možno považovať dobu nečinnosti alebo zjavnej neefektívnej činnosti príslušného orgánu pri napĺňaní účelu Trestného poriadku, predovšetkým požiadavky, aby trestné činy boli náležite zistené.

V posudzovanej veci je nevyhnutné otázku plynutia premlčacej lehoty vyhodnotiť konformným výkladom v zmysle ústavných zásad, že účinky spočívania premlčacej doby nastávajú iba v prípade, pokiaľ je trestné stíhanie vedené proti konkrétnej osobe, v štádiu po vznesení obvinenia. Je vylúčené vzťahovať príslušné ustanovenie aj na prípady, kedy bolo vedené trestné stíhanie iba „vo veci“, pretože by tým nepochybne stratila zmysel podstata inštitútu premlčania trestného stíhania a tým aj premlčanie trestnej zodpovednosti páchateľa, a bolo by to v hrubom rozpore s princípmi právnej istoty a základnými zásadami trestnej politiky štátu, ktoré neoddeliteľne patria k znakom právneho štátu, ak by účinky spočívania premlčacej doby vyvolávalo aj prerušenie trestného stíhania „vo veci“. Súčasťou právnej istoty je aj právo osoby, voči ktorej sa v premlčacej lehote orgánom činným v trestnom konaní nepodarí vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchanie trestného činu, dosiahnuť po jej uplynutí zánik trestnej zodpovednosti za taký čin.

Spisová značka: 2 Tdo V 21/2013
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 4. 2. 2014
Dátum uverejnenia v EPI: 20. 2. 2017

V konaní o dovolaní nie je najvyšší súd viazaný rozsahom revíznej povinnosti v zmysle § 371 ods. 1 TP, ktorá sa viaže na odvolací súd, ale je sám povinný vyhodnotiť skutočný rozsah prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu.

Podľa § 4 TZ trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.

V tomto smere za závažný nedostatok dovolací súd považuje aj formuláciu formy úmyselného zavinenia, ktorú použil vo svojom odôvodnení súd prvého stupňa a s ktorou sa odvolací súd nevysporiadal [„... obžalovaní minimálne vedeli, že svojím konaním môžu porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobia, boli s tým uzrozumení. Konali minimálne v nepriamom úmysle podľa § 4 písm. b) TZ.“]. Interpretačné pravidlo uvedené v § 3 ods. TZ č. 248/1994 Zb., že pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak neustanovuje tento zákon výslovne, že postačí zavinenie z nedbanlivosti, sa zásadne vzťahuje na všetky trestné činy uvedené v osobitnej časti Trestného zákona. Z tohto dôvodu, najmä ak súd v odôvodnení rozsudku konštatuje „minimálne nepriamy úmysel“, treba aj u majetkových trestných činov pri tejto forme zavinenia preukázať vôľovú zložku konania obvineného. Priamy úmysel za inak rovnakých okolností je totiž závažnejší ako úmysel nepriamy. Aj miera zavinenia je u priameho úmyslu vyššia. Ak nie je jasné, akú formu úmyselného zavinenia považoval súd za preukázanú, ide o zásadný nedostatok rozsudku, ktorý je z tohto dôvodu v odvolacom konaní nepreskúmateľný.

Spisová značka: 23To/97/2016
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Krajský súd
Dátum rozhodnutia: 7. 12. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 9. 2. 2017

I. Právna úprava zákona o priestupkoch inštitút zahladenia sankcie alebo iného opatrenia uloženého za tam uvedené formy protiprávneho konania nepozná. Tu je potrebné zodpovedať si na otázku, či ide o medzeru v zákone, ktorú je nevyhnutné odstrániť alebo ide o úmysel zákonodarcu.

II. Ak zákonodarca opomenul určitú otázku normovať, pričom ju normovať mal, potom túto medzeru v zákone treba v procese aplikácie práva odstrániť vhodným spôsobom. Jednou z možností je analógia s Trestným zákonom. Na druhej strane analógiu nemožno využiť v prípade úmyselného mlčania zákona na odklonenie sa od vážnej vôle zákonodarcu. Na prípustnosť analogického postupu s Trestným zákonom je preto potrebné, aby absencia právnej úpravy predmetného inštitútu bola neplánovaná - opomenutím zákonodarcu. Ak ide o úmyselné mlčanie zákona, tak je potrebné rešpektovať vôľu zákonodarcu a danú právnu otázku nenormovať.

III. Zámerom zákonodarcu pri úprave trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. bolo umožniť trestnoprávne stíhanie páchateľov, ktorí sa opakovane dopúšťajú drobných krádeží a u ktorých sa potrestanie v rámci priestupkového zákona míňa účinkom, keďže sa napriek tomu drobných krádeží opätovne dopúšťajú, pričom na nemožnosť zahladenia postihnutia za priestupok zákonodarca pamätal stanovením dvanásťmesačnej lehoty, len počas plynutia ktorej pri opätovnom spáchaní priestupku je následné postihnutie páchateľa v zmysle trestného zákona možné. Teda Trestný zákon v ustanovení § 212 ods. 2 písm. f) prekleňuje neexistenciu úpravy zahladenia priestupku v priestupkovom zákone stanoviac túto dvanásť mesačnú lehotu.

Spisová značka: 3 Cdo 164/2016
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 8. 12. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 9. 2. 2017

I. Obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (viď § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka). Pojem „podnikateľ“ vymedzuje § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka;

II. Sociálna poisťovňa nenapĺňa znaky „podnikateľa“. Sociálna poisťovňa bola zriadená zákonom ako verejnoprávna inštitúcia na výkon sociálneho poistenia. Činnosť Sociálnej poisťovne na úseku úrazového poistenia nie je „podnikaním“, ale smeruje k ochrane zamestnancov a zamestnávateľov pred rizikami ekonomickej záťaže pri škodách vzniknutých na zdraví pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

Spisová značka: 4 Tdo 79/2016
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 14. 12. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 9. 2. 2017

Vychádzajúc z princípu rovnakého zákonného prístupu ku ktorémukoľvek páchateľovi, ktorý omamnú alebo psychotropnú látku prechováva, bez ohľadu na jeho individuálne fyzické dispozície alebo vyššiu odolnosť, získanú užívaním drogy, nemôže byť rezistencia získaná predchádzajúcou opakovanou aplikáciou omamnej alebo psychotropnej látky dôvodom na priaznivejšiu právnu kvalifikáciu (§ 171 Tr. zák. namiesto § 172 Tr. zák.). Taký prístup by popieral zmysel a zameranie dotknutej trestnoprávnej úpravy, ktorá má prechovávaniu a iným formám disponovania s drogou (a sprostredkovane jej konzumácii) zabrániť. Preto sa obvykle jednorazovou dávkou na použitie rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne (u väčšiny užívateľov) konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer.

Spisová značka: 7CoP/58/2016
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Krajský súd
Dátum rozhodnutia: 15. 12. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 9. 2. 2017

V prípade maloletých súrodencov je nežiaduce a nevhodné a vo väčšine prípadov aj v neprospech týchto maloletých detí, aby sa pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti rozdeľovali, aj keď praxou vžitá zásada zverovania maloletých detí - súrodencov do osobnej starostlivosti jednému rodičovi sa nemá uplatňovať automaticky.

Rozdelenie maloletých súrodencov musí byť vždy odôvodnené výnimočnými okolnosťami, ako napríklad vtedy, ak maloleté deti tých istých rodičov vyrastajú už dlhší čas oddelene a navykli si už na určité výchovné prostredie, alebo takisto vtedy, ak by oddelená výchova neviedla k strate vzájomného sústavného kontaktu maloletých detí a prispela by k úprave vzťahov rodičov a k uľahčeniu výchovného pôsobenia obidvoch rodičov voči spoločným deťom.

Spisová značka: 8CoP/196/2016
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Krajský súd
Dátum rozhodnutia: 7. 12. 2016
Dátum uverejnenia v EPI: 9. 2. 2017

V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku plynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky.

...

Posledné pridané


Zobraziť viac
S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené