Výsledky vyhľadávania v Rozhodnutiach súdov: 18 550 výsledkov
...
Spisová značka: 4 Ndt 7/2017
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 25. 4. 2017
Dátum uverejnenia v EPI: 14. 8. 2017

Medzi základné zásady trestného konania patrí aj tzv. obžalovacia zásada (§ 2 ods. 15 Tr. por.) súvisiaca s jedným z nosných princípov trestného práva nemo iudex sine actore (bez žalobcu niet sudcu). Obžalovacia zásada je založená na akuzačnom princípe, teda že súdne konanie môže začať a trestné stíhanie obvineného pred súdom je možné len na základe obžaloby, ktorú podáva výlučne prokurátor. Je iba v jeho právomoci rozhodnúť, na ktorého páchateľa a pre ktorý skutok vrátane jeho právnej kvalifikácie podá obžalobu, a do tejto právomoci súd nemá právo zasahovať, pretože v tomto štádiu konania je prokurátor pánom sporu (dominus litis). Rovnako treba pripomenúť, že rekodifikáciou trestného práva s účinnosťou od 1. januára 2006 sa dôsledne začala uplatňovať zásada kontradiktórnosti, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a spočíva v aktivite jednotlivých strán trestného konania, prejavujúcou sa ako vzájomný „súboj“ obhajoby a obžaloby. Táto zásada nedovoľuje súdu usmerňovať prokurátora nielen v prípravnom konaní, ale ani v konaní pred súdom, pretože toto usmerňovanie by mohlo byť chápané ako pomoc jednej z procesných strán a takýto postup súdu by sa dostal do rozporu so zásadou spravodlivého procesu, so zásadou rovnosti strán a rovnosti zbraní, i s princípom nestrannosti súdu.

Spisová značka: 4 Sžo 24/2016
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 4. 4. 2017
Dátum uverejnenia v EPI: 14. 8. 2017

Práva a povinnosti, vrátane úpravy školného, týkajúce sa súkromných vysokých škôl sú predmetom úpravy vo vnútornom predpise súkromnej vysokej školy. Žalovaný s poukazom na § 93 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. otázky školného upravil v Smernici. V tejto veci ide o rozhodovanie právnickej osoby – vysokej školy - žalovaného, ktoré de facto môže zakladať, meniť alebo rušiť práva a povinnosti fyzických osôb – študentov, v otázke školného. Preto v prípade sporu, sa o nich rozhoduje v správnom súdnictve, aj keď procesne nejde o konanie podľa správneho poriadku. Podmienky, za ktorých súkromná vysoká škola študentovi vráti školné, si upraví subjekt (škola) vo svojom vnútornom predpise. Rovnako je súkromná vysoká škola oprávnená vo vnútornom predpise upraviť procesný postup, na základe ktorého bude v takýchto prípadoch postupovať. Úlohou správneho súdu je len preskúmať, či bol postup dodržaný a či fyzická osoba – študent bola/nebola na svojich právach ukrátená.

Spisová značka: 4 Sžf 44/2016
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 4. 4. 2017
Dátum uverejnenia v EPI: 14. 8. 2017

Dokazovanie je procesným prostriedkom, ktorého zásady platia vo všetkých fázach správy daní, či už v rámci daňovej kontroly alebo v rámci daňového konania, pričom dôkazy vykonané v rámci daňovej kontroly zosumarizované v protokole o jej výsledku, majú rovnakú dôkaznú silu ako dôkazy vykonané v rámci daňového konania. Protokol je zákonný podklad pre pokračovanie vo vyrubovacom konaní, nakoľko pri výkone daňovej kontroly nie sú procesné práva daňového subjektu vo vzťahu k vykonávanému dokazovaniu nijako oslabené. Preto je protokol o výsledku daňovej kontroly plnohodnotným zákonným podkladom pre rozhodnutie správcu dane o vyrubení zistenej daňovej povinnosti, ak o jeho obsahu a vykonanom dokazovaní nemá správca dane pochybnosti a daňový subjekt nedá podnet na jeho doplnenie.

Spisová značka: 4 Ndt 6/2017
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 4. 4. 2017
Dátum uverejnenia v EPI: 14. 8. 2017

Pojem „dôležitý dôvod“ nie je v Trestnom poriadku definovaný. Jeho obsah a význam je teda zverený orgánom aplikácie práva, t.j. v tomto prípade súdom. Judikatúra najvyššieho súdu zahŕňa pod pojem „dôležitý dôvod“ také skutočnosti, ktoré pomôžu lepšie zistiť skutkový stav, výchovne pôsobiť na páchateľa, ako aj nevyhnutnosť spoločného konania a najmä zabezpečiť uplatnenie zásad trestného konania, ktorých účelom je dosiahnuť spravodlivé rozhodnutie v súlade s objektívnou pravdou. Nie menej dôležitými sú aj dôvody hospodárnosti konania. Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody pre odňatie a prikázanie veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti je potrebné prizerať aj na význam zákonných ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Pocit poškodeného, že všetci sudcovia okresného súdu sú voči nemu zaujatí, sám o sebe nemôže byť dostatočným dôvodom na odňatie a prikázanie veci inému okresnému súdu.

Spisová značka: 2 TdoV 7/2016
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 5. 4. 2017
Dátum uverejnenia v EPI: 14. 8. 2017

...ak orgán, ktorému bola vec dovolacím súdom prikázaná, rozhodol v súlade s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí o dovolaní, ktoré nebolo zrušené, nemožno prostredníctvom dovolania podaného proti právoplatnému rozhodnutiu vydanému v novom konaní úspešne uplatniť odlišný právny názor; rozhodnutím vydaným v súlade s § 391 ods. 1 Tr. por. totiž nemôže byť porušený zákon v zmysle § 368 ods. 1, resp. § 386 ods. 1 Tr. por.

Spisová značka: 1 Sžd 34/2014
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 1. 12. 2015
Dátum uverejnenia v EPI: 14. 8. 2017

Najvyšší súd SR však môže v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy vysloviť právny názor, že ani čl. 46 ods. 2 ani iné články ústavy nebránia tomu, aby sa v správnom súdnictve nepreskúmavali rozhodnutia o priestupku riadne vydané v blokovom konaní.

Súčasne je však nutné pri hore uvedenom právnom názore zdôrazniť podmienku riadnosti (tzn. legálnosti a legitímnosti) blokového konania. Preto, ak správny súd na základe tvrdenia žalobcu alebo iného účastníka súdneho prieskumu v súvislosti s aplikáciou čl. 46 ods. 2 ústavy nadobudne opodstatnené pochybnosti o riadnosti rozhodnutia vydaného v blokovom konaní, je jeho povinnosťou tento prieskum vykonať.
Poznámka redakcie: 

Spisová značka: 6 Nc 3/2017
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 13. 4. 2017
Dátum uverejnenia v EPI: 14. 8. 2017

Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý pripúšťa, aby v prípade existencie zákonom predpokladaných dôvodov bol postupom taktiež ustanoveným priamo v zákone zákonný sudca vylúčený z ďalšieho prejednávania a rozhodovania sporu. Cieľom, ktorý tu odôvodňuje prelomenie ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, je zabránenie hroziacemu riziku, že by vo veci mohol rozhodnúť zaujatý (nie nestranný) sudca. Nestrannosť sa pritom spravidla chápe ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej strane sporu).

Spisová značka: 7 Sž 22/2001
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 28. 8. 2001
Dátum uverejnenia v EPI: 11. 8. 2017

Napriek tomu, že v zákone (zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov) chýba odkaz na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), pokiaľ ide o procesné konanie, správny orgán postupuje v konaní podľa správneho poriadku v plnom rozsahu.

Spisová značka: 8 Sžo 146/2009
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 12. 1. 2010
Dátum uverejnenia v EPI: 11. 8. 2017

Ak žalobca v konaní o žalobe nie je zastúpený advokátom, správny súd má po­učovaciu povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 5 ods. 1, § 30 posledná veta v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Spisová značka: 3 Sži 22/2014
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 9. 6. 2015
Dátum uverejnenia v EPI: 11. 8. 2017

I. Správny orgán nemôže vylúčiť aplikačnú prednosť ustanovení Aarhuského dohovoru, keďže Slovenská republika túto prednosť uznala (Aarhuský dohovor bol publikovaný v Zbierke zákonov SR pod č. 43/2006, pričom Národná rada Slovenskej republiky ho v doložke prednosti označila za medzinárodnú zmluvu, ktorá má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi). Aarhuský dohovor zakotvuje v čl. 4 ods. 3 a 4 možnosti zamietnutia prístupu k informáciám, keď po zhodnotení jednotlivých bodov požadovanú informáciu nemožno subsumovať pod žiadnu z tam uvedených. Zo záveru čl. 4 Aarhuského dohovoru vyplýva, že dôvody pre zamietnutie majú byť vykladané reštriktívne, berúc do úvahy záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slúži, a berúc do úvahy, či požadované informácie súvisia s emisiami do životného prostredia. Pokiaľ v zmysle čl. 2 ods. 3 Aarhuského dohovoru obsahom informácie (sprístupnenia dokumentu Predbežnej bezpečnostnej správy) je práve informácia, ktorá sa týka vplyvu činnosti jadrovej elektrárne na jednotlivé zložky životného prostredia, teda vodu, pôdu, krajinu, krajinné prostredie, energie, emisie, je potrebné vychádzať z článku 4 ods. 4 písm. d) druhá veta Aarhuského dohovoru, podľa ktorého musia byť informácie o emisiách, ktoré sú dôležité z hľadiska ochrany životného prostredia, sprístupnené. Ak žalovaný správny orgán zamietol poskytnutie celej požadovanej informácie, rozhodol tým aj o potvrdení nesprístupnených informácií, ktoré súvisia s emisiami, keď naviac v napadnutých správnych rozhodnutiach neuviedol, z akého dôvodu nebola požadovaná informácia poskytnutá ako celok, a tiež nezdôvodnil ani možnosť jej čiastočného sprístupnenia, s ktorou skutočnosťou počíta aj Aarhuský dohovor v čl. 5.

II. Aarhuský dohovor možno aplikovať aj na zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže samotná definícia pojmu „informácia o životnom prostredí“ bola prebratá z Aarhuského dohovoru a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí do slovenského právneho poriadku, a preto nie je potrebné skúmať priamy alebo nepriamy účinok Aarhuského dohovoru na tento zákon.

III. Ak ide o výstavbu a prevádzku jadrového zariadenia, ktoré predstavuje potenciálne ohrozenie zdravia a kvality života ľudí, ktorých obydlia sa nachádzajú v blízkosti miesta, kde by malo prísť k jeho vybudovaniu, mali by byť obyvateľom zo strany verejných orgánov poskytnuté informácie o možných rizikách, ktoré by pre ne mohla výstavba jadrového zariadenia znamenať, aby sa mohli rozhodnúť, či zotrvajú v mieste svojho doterajšieho bydliska alebo nie. Táto skutočnosť sa preto týka aj žalobcu (Greenpeace Slovensko) ako nezávislej medzinárodnej organizácie, ktorej cieľom je upozorňovať na problémy životného prostredia a hľadať riešenia na propagovanie otvorenej diskusie o životnom prostredí.

IV. Dôvody zamietnutia infožiadosti uvedené v čl. 4 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES sa majú vykladať reštriktívnym spôsobom. V každom jednotlivom prípade sa musí zohľadňovať verejný záujem na sprístupnení, to znamená, že sa zvažuje verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie informácií, oproti záujmu, ktorému slúži ich zamietnutie, a preto členské štáty v zmysle čl. 4 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES písm. a), d), f), g) a h) nesmú umožniť zamietnutie žiadosti, keď sa žiadosť týka informácií o emisiách do životného prostredia.

V. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES ani Aarhuský dohovor nezakladajú prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí v neobmedzenom rozsahu. Oba predpisy zakotvujú princíp, podľa ktorého možno utajiť iba konkrétne informácie, ktorých zverejnenie by naozaj mohlo ohroziť bezpečnosť, pričom zostávajúce informácie sa majú sprístupniť.

...

Posledné pridané


Zobraziť viac
S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené