Výsledky vyhľadávania v Rozhodnutiach súdov: 18 138 výsledkov
...
Spisová značka: 1MObdoV/3/2012
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 26. 3. 2013
Dátum uverejnenia v EPI: 21. 4. 2017

Pokiaľ boli úverové zmluvy tak súdom prvého stupňa, ako aj súdom odvolacím, vyhodnotené ako neplatné, nesú následné úkony znaky právnej bezvýznamnosti. Postúpiť totiž možno len existujúcu pohľadávku, nie neexistujúcu, a to isté platí o uznaní dlhu, ktorý neexistuje. Z uvedeného dôvodu neobstoja závery generálneho prokurátora o právnej významnosti následných právnych úkonov (postúpenia pohľadávky, uznania dlhu, atď.) pre posúdenie danosti právneho dôvodu plnenia. Na rezultát o dôvodnosti žaloby postačovala skutočnosť vyplývajúca z vykonaného dokazovania, že úverové zmluvy boli neplatné. Žiadne následné právne úkony (postúpenie pohľadávky, uznanie dlhu) nemohli na tejto neplatnosti úverových zmlúv nič zmeniť.

Spisová značka: 2 Obdo 48/2012
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 28. 3. 2013
Dátum uverejnenia v EPI: 21. 4. 2017

Škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere – nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania, je taký postup, aby sa poškodenému – žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Spisová značka: 1MObdoV/10/2010
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 26. 3. 2013
Dátum uverejnenia v EPI: 21. 4. 2017

Omeškanie žalovaného s úhradou kúpnej ceny za prevod obchodného podielu je nepodstatné porušenie zmluvy a prvostupňový súd preto vec správne posúdil podľa § 346 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Odvolací súd zdôraznil, že žalobca podpísaním zmluvy v neprítomnosti žalovaného a jej nie osobným predložením žalovanému, prejavil nedostatok záujmu na tom, aby mu bola kúpna cena pri podpise zmluvy uhradená. Preto pokiaľ žalobca nemal záujem na úhrade odplaty v čase podpisu zmluvy, je podľa odvolacieho súdu evidentné, že žalovaný, ktorému bola odovzdaná podpísaná zmluva, napriek neuhradeniu kúpnej ceny za prevod obchodného podielu, nemohol vedieť alebo rozumne predvídať, že žalobca už na jeho neskoršom plnení nebude mať záujem. Z vykonaného dokazovania je ďalej podľa odvolacieho súdu zrejmé, že žalobca neposkytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na plnenie – zaplatenie kúpnej ceny za prevod obchodného podielu, a ani nebolo preukázané, že žalovaný vyhlásil, že svoj záväzok nesplní. Tieto skutočnosti napokon žalobca v konaní ani netvrdil, z ktorého dôvodu pre postup podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka neboli splnené zákonné podmienky. Odvolací súd dospel tiež k záveru, že naliehavý právny záujem na určení platnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy o prevode obchodného podielu nie je daný, resp. odpadol. Podľa odvolacieho súdu je nepochybné, že podaním žaloby na súd prvého stupňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení reálne existoval, vzhľadom na neisté postavenie účastníkov konania a hrozby ďalších súdnych sporov. Odvolací súd dodal, že naliehavý právny záujem odpadol právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ktorý určil, že žalobca je výlučným spoločníkom a konateľom spoločnosti.

Spisová značka: 4 Obo/44/2012
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 26. 3. 2013
Dátum uverejnenia v EPI: 20. 4. 2017

Neúspešnosť, resp. nezrealizovanie podnikateľského zámeru úpadcu nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Tak, ako správne skonštatoval súd prvého stupňa, vloženie nepeňažného vkladu úpadcu do spoločnosti žalobcu a následné prenajatie tohto majetku úpadcovi, nemožno kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zákon takéto právne úkony nezakazuje a žiadna zo strán predmetných úkonov ani nebola do takéhoto konania nútená. Išlo o prejav ich slobodnej vôle takto konať a pokiaľ úmysel úpadcu takýmto spôsobom zrealizovať svoj podnikateľský zámer nevyšiel, nemožno v dôsledku tejto skutočnosti kvalifikovať namietané právne úkony ako neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi. Rovnako vo vzťahu k druhej časti žaloby sa žalovanému nepodarilo preukázať, že by za hnuteľný majetok, ktorý bol predmetom namietaných kúpnych zmlúv, žalobca kúpnu cenu nezaplatil. Skutočnosť, že žalovaný namiesto hmotného majetku získal majetok finančný, preukazujú príjmové a výdavkové pokladničné doklady pripojené k jednotlivým kúpnym zmluvám.

Spisová značka: 2 Obo 5/2013
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 16. 5. 2013
Dátum uverejnenia v EPI: 20. 4. 2017

K námietke odvolateľa, ktorý poukazuje na nečinnosť správcu konkurznej podstaty a nedostatočný dohľad konkurzného súdu, odvolací súd uvádza, že mu v tejto súvislosti neprináleží v tomto konaní posudzovať postup správcu, ani konkurzného súdu počas konkurzu. Zdôrazňuje však, že pohľadávky proti podstate, ktoré sa uplatňujú u správcu nepodliehajú režimu ich preskúmania na prieskumnom pojednávaní, pričom zoznam veriteľov s pohľadávkami proti podstate, ktorých nárok správca neuznal, predkladá správca konkurznému súdu spolu s konečnou správou (§ 29 ods. 1, 2 zák. č. 328/1991 Zb.).

K možnosti zachovania práva odvolateľa odvolací súd poukazuje aj na zásadu (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“), ktoré pravidlo je premietnuté v inštitúte premlčania.

Vychádzajúc z uvedeného, súd prvého stupňa správne vyvodil, že pohľadávka veriteľa z titulu mzdových nárokov splatných spred troch mesiacov do vyhlásenia konkurzu nie je pohľadávkou proti podstate, a preto mala byť do konkurzu uplatnená najneskôr do konania prieskumného pojednávania, a v dôsledku zmeškania tejto lehoty navrhovateľom je z uspokojenia vylúčená (§ 33 ods. 1 písm. f/ zák. č. 328/1991 Zb.). Pre prípad časti mzdových nárokov, ktoré sú pohľadávkami proti podstate, súd prvého stupňa po odporcom dôvodne vznesenej námietke premlčania, správne uzavrel, že tieto podaným návrhom neboli navrhovateľom uplatnené v trojročnej premlčacej lehote.

Spisová značka: 2 Obdo 17/2012
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 19. 6. 2012
Dátum uverejnenia v EPI: 20. 4. 2017

Záväznosť ustanovení Obchodného zákonníka je založená na rešpektovaní autonómie vôle strán. Kogentné právne normy umožňujú spôsob usporiadania vzťahov, ktoré sa môžu dohodami strán meniť alebo priamo vylúčiť za účelom dosiahnutia vzájomnej rovnováhy vzťahov subjektov, vstupujúcich do obchodnoprávnych vzťahov. Zákonná úprava voľby členov predstavenstva a členov dozornej rady je úprava kogentná, ponechávajúca priestor na úpravu vzťahov členom spoločnosti (akcionárom prostredníctvom valného zhromaždenia) tak, aby úprava týchto vzťahov vyhovovala bežnému bezproblémovému riadnemu fungovaniu spoločnosti a neobmedzovala a neprimeraným spôsobom nezasahovala do práv a povinností akcionára a spoločnosti. Takto je potrebné aj chápať vôľu spoločnosti, vyjadrenú úpravou vzťahov v stanovách spoločnosti. Zákonné obmedzenie doby určenej pre výkon funkcie člena predstavenstva a člena dozornej rady je v zmysle citovaných ustanovení § 194 ods. 1 a § 200 ods. 2 Obch. zák. vyjadrené tým, že doba výkonu funkcie môže byť maximálne päť rokov („nesmie presiahnuť päť rokov“). Akákoľvek úprava tejto doby, výslovne neprekračujúca dobu päť rokov, nie je v rozpore so zákonom. Celkom zreteľná a neumožňujúca iný výklad je doba voľby člena predstavenstva a člena dozornej rady, určená v stanovách spoločnosti žalovaného na dobu štyroch rokov („funkcia členov predstavenstva je štyri roky, s výnimkou podľa bodov 4 a 5 tohto článku“). Sporným zostala tretia veta čl. X bod 3/ a čl. XI bod 6/ stanov žalovaného, ktorá znie: “Funkčné obdobie končí až voľbou nových členov predstavenstva (dozornej rady).“ Toto ustanovenie stanov žalovaného podľa názoru dovolacieho súdu nie je v rozpore so zákonom. Obligatórne je stanovami spoločnosti žalovaného v súlade s ust. § 194 ods. 1 a § 200 ods. 2 Obch. zák. určená doba výkonu funkcie člena predstavenstva a člena dozornej rady na obdobie štyroch rokov. Takto vymedzená doba nepripúšťa iný výklad a je platná, nakoľko neodporuje kogentnému ustanoveniu zákona (§§ 194 ods. 1, 200 ods. 2 Obch. zák.), t. j. neprekračuje maximálny zákonom stanovený limit piatich rokov. V takto v stanovách určenej dobe výkonu funkcie je potrebné vykladať aj v stanovách špecificky určené iné právne skutočnosti, týkajúce sa ukončenia funkčného obdobia voľbou nových členov predstavenstva, kooptovania náhradných členov predstavenstva, ktorého počet neklesol pod polovicu, odstúpenia z funkcie člena predstavenstva a ukončenia funkčného obdobia voľbou nových členov dozornej rady, nakoľko ide o výnimky, upravené priamo stanovami žalovaného z presne určenej doby funkčného obdobia členov predstavenstva a dozornej rady. Aj v týchto prípadoch platí obligatórne v stanovách spoločnosti určená maximálna dĺžka funkčného obdobia štyri roky s tým, že pokiaľ právna skutočnosť nastane skôr, ako uplynie stanovami určené funkčné obdobie, nastávajú účinky pred uplynutím stanovami určeného funkčného obdobia.

Spisová značka: 4 Obo 99/2011
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 29. 4. 2013
Dátum uverejnenia v EPI: 20. 4. 2017

I. Žalobca v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v predmetnej veci. Tvrdená nečinnosť štátneho orgánu (žalovaného 3/) ako zriaďovateľa príspevkovej organizácie (žalovaného 2/) spočívajúca v nedostatočnej kontrole činnosti žalovaného 2/ v hospodárskej súťaži, nie je v priamej príčinnej súvislosti so škodou, náhrady ktorej sa žalobca domáha. Žalobca sa domáha náhrady škody vo forme ušlého zisku, ktorá mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti so správaním sa žalovaného 2/ v hospodárskej súťaži, teda že rozsah a spôsob výstavníckej činnosti žalovaného 2/ spôsobilo zníženie tržieb z rovnakej činnosti žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca spája svoju majetkovú ujmu (následok) s príčinou - správaním sa žalovaného 2/ v hospodárskej súťaži. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia niektorej z nich nie je daná táto zodpovednosť, rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na správnom právnom závere, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. (teraz zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení).

II. Za úradný postup v zmysle citovaného ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. možno považovať akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, a to v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje aj v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri akejkoľvek činnosti spojenej s výkonom jeho právomoci ak pri nej alebo v jej dôsledku došlo k porušeniu právnych predpisov upravujúcich správanie sa štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Musí ísť o postup pri plnení úloh štátneho orgánu a postup slúži výkonu štátnej (verejnej) moci. V súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného právneho postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý – či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí – nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín „postup“ možno subsumovať ako konanie, teda činnosť štátneho orgánu tak aj jeho nekonanie, teda nečinnosť alebo opomenutie. Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli poškodení nesprávnym úradným postupom. Špeciálny zákon nedefinuje pojem škody a neupravuje rozsah jej náhrady, preto v tomto smere je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka ako správne konštatoval súd prvého stupňa. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívna (bez ohľadu na zavinenie) a založená na kumulatívnom (súčasnom) splnení troch podmienok: nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Aj keď citovaný špeciálny zákon nevysvetľuje vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, v právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav – príčina, vyvoláva druhý jav – následok. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Spisová značka: 4 Obo 22/2012
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 29. 5. 2013
Dátum uverejnenia v EPI: 19. 4. 2017

Usmerňovať činnosť správcu podstaty môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania a rozhodnutím v inom súdnom konaní, nemožno správcovi konkurznej podstaty zakázať nakladanie s vecami zapísanými do súpisu podstaty, a to či už boli do konkurznej podstaty zapísané správne alebo podľa názoru navrhovateľa nesprávne. Postup správcu pri speňažovaní konkurznej podstaty úpadcu usmerňuje len konkurzný sudca.

Spisová značka: 5 Obo 53/2012
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 30. 5. 2013
Dátum uverejnenia v EPI: 19. 4. 2017

Spor o výklad textu zmluvy, podľa ktorého tvorca zmluvy (žalovaný), ktorý argumentuje neurčitým ustanovením, pripúšťajúcim viacerý možný výklad, sám musí preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsensus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame.

Spisová značka: 3 MObdo 1/2012
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd SR
Dátum rozhodnutia: 13. 8. 2013
Dátum uverejnenia v EPI: 19. 4. 2017

Z ustanovenia § 243e O. s. p. jednoznačne vyplýva, ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, sa stotožňuje s vyjadreným právnym názorom žalobcu vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu, že v danom prípade nie je zrejmé akú ochranu práv nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami a o akú ochranu práv zákonom chránených záujmov fyzických osôb, ide. Jednoznačné je, že žalovaný odplatu obchodného prijal a žalobcovi jeho pomernú časť nevyplatil napriek tomu, že žalobca na vyplatenie pomernej časti obchodného podielu právo mal. Sám žalobca jeho úmysel predať obchodný podiel previesť nespochybňuje a ani nespochybňoval. Podaním mimoriadneho dovolania ide v podstate o ochranu žalovaného, ktorý obchodný podiel previedol na tretí subjekt, žalobcovi jeho pomernú časť nezaplatil, čím sa bezdôvodne obohatil. V štádiu, keď spoločník jeho úmysel predať obchodný podiel nespochybňuje, ale uvádza, že bol s predajom uzrozumený a druhý spoločník sa na predaji obohatil námietka platnosti Generálneho prokurátora Slovenskej republiky nemá žiadny právny význam a zabezpečuje ochranu tomu účastníkovi, ktorý na jeho právach dotknutý nebol.

...

Posledné pridané


Zobraziť viac
S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené