Úplné znenie č. 135/1998 Z. z.Úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

Čiastka 47/1998
Platnosť od 14.05.1998 do30.04.2004
Zrušený 222/2004 Z. z.

135

PREDSEDA

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

vyhlasuje

úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1996 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z. a zákonom č. 371/1997 Z. z.

ZÁKON

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

o dani z pridanej hodnoty

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“), ktorej podlieha zdaniteľné plnenie v tuzemsku a tovar pri dovoze.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

(1) Zdaniteľným plnením je najmä

a) dodanie tovaru, pri ktorom dochádza ku zmene vlastníckeho práva1) k tovaru alebo k prevodu správy tovaru,

b) dodanie stavby,

c) prevod alebo prechod nehnuteľnosti, pri ktorom dochádza ku zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo k prevodu správy nehnuteľnosti, s výnimkou pozemkov (ďalej len „prevod a prechod nehnuteľnosti“),

d) poskytovanie služieb,

e) prevod alebo využitie práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, poskytovanie práva využitia veci alebo majetkovo využiteľnej hodnoty, ako aj poskytovanie technických alebo iných hospodársky využiteľných znalostí (ďalej len „prevod a využitie práv").

(2) Zdaniteľné plnenie podľa odseku 1 je

a) plnenie uskutočňované v rámci podnikania2) alebo v rámci činnosti, ktorá súvisí s podnikaním,

b) plnenie uskutočňované právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rámci činnosti vykonávanej podľa osobitného predpisu2a) s výnimkou plnení uskutočňovaných na základe pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu.

(3) Zdaniteľným plnením nie je

a) nepeňažný vklad vložený do obchodnej spoločnosti alebo družstva,3) ak sú tieto platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“) alebo sa stanú platiteľom dňom ich vzniku,

b) vydanie majetku v naturálnej forme podľa osobitného predpisu.4)

(4) Osobou podliehajúcou dani je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uskutočňuje zdaniteľné plnenie podľa odsekov 1 a 2.

(5) Na účely tohto zákona sa rozumie

a) tovarom hnuteľná vec, tepelná a elektrická energia, plyn a voda; za tovar sa nepovažujú peniaze s výnimkou bankoviek a mincí slovenskej meny, ak ich dodá výrobca Národnej banke Slovenska (ďalej len „národná banka“) alebo pri ich dovoze národnou bankou, a to pred ich emisiou,

b) peniazmi platné bankovky a mince slovenskej alebo

cudzej meny, ak sa slovenské bankovky a mince na zberateľské účely nepredávajú za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo cudzie bankovky a mince za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného národnou bankou; za platné sa považujú aj také bankovky a mince, ktorých platnosť bola skončená, ale možno ich za platné bankovky a mince vymeniť,

c) stavbou výsledok stavebných prác a činností, ktorý tvorí priestorovo ucelený celok alebo aspoň technicky samostatnú časť, a to pred zápisom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu,5)

d) službou poskytovanie činností alebo hmotne zachytiteľných výsledkov činností s výnimkou, ak je výsledkom týchto činností tovar,

e) obratom príjmy (výnosy) za zdaniteľné plnenia v tuzemsku bez plnení oslobodených od dane podľa § 26, prípadne znížené o daň na výstupe,

f) daňou na vstupe daň, ktorú platiteľ zaúčtoval a zaplatil za prijaté zdaniteľné plnenie platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie; v prípade dovozu tovaru daň zaplatená colnému orgánu,

g) daňou na výstupe daň, ktorú je platiteľ povinný uplatniť za uskutočnené zdaniteľné plnenie,

h) odpočtom dane daň na vstupe podľa písmena f) upravená podľa § 12, 20, 21 a 48,

ch) vlastnou daňovou povinnosťou prevýšenie dane na výstupe nad odpočtom dane za príslušné zdaňovacie obdobie, prípadne upravené podľa § 4, 21 a 43,

i) nadmerným odpočtom prevýšenie odpočtu dane nad daňou na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie, prípadne upravené podľa § 4, 21 a 43,

j) správcom dane príslušný daňový úrad s výnimkou dovozu tovaru, kde je správcom dane colný orgán,

k) osobným automobilom motorové vozidlo, ktoré podľa osobitného predpisu5a) patrí do kategórie M1; príslušenstvom osobného automobilu elektrické ovládanie okien, centrálne uzamykanie dverí, klimatizačný systém, autorádio, autorádio s prehrávačom (MC/CD), prehrávač (MC/CD), reproduktory, anténa, poplašné a zabezpečovacie zariadenie, vzduchový vankúš (airbag), strešné okno, protiblokovacie zariadenie ABS,

l) daňovým identifikačným číslom číslo uvedené v osvedčení o registrácii pre daň (ďalej len „osvedčenie o registrácii“),

m) zaplatením dane podľa písmena f) zaplatenie celej dane peniazmi alebo iným platobným prostriedkom nahrádzajúcim peniaze; ak sa platí daň po čiastkach, zaplatením sa rozumie zaplatenie poslednej čiastky dane,

n) montážou zmontovanie alebo zloženie zariadení alebo strojov z jednotlivých dielov,

o) inštaláciou uvedenie zmontovaných strojov a zariadení do činnosti.

§ 3

Osoby, ktoré sú povinné platiť daň

Osobami, ktoré sú povinné platiť daň, sú fyzické osoby a právnické osoby, v ktorých prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje, a pri dovoze tovaru fyzické osoby a právnické osoby, ktorým sa má prepustiť tovar do navrhovaného colného režimu,6) ak zákon neustanovuje inak.

DRUHÁ ČASŤ

UPLATŇOVANIE DANE PRI ZDANITEĽNOM PLNENÍ V TUZEMSKU

§ 4

Platitelia a ich registračná povinnosť

(1) Platiteľmi sú osoby podliehajúce dani, ktorých obrat za najbližšie najviac tri predchádzajúce po sebe idúce kalendárne mesiace dosiahol sumu 750 000 Sk, a to od prvého dňa druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahli určený obrat. Tieto osoby sú povinné predložiť žiadosť o registráciu na účely dane (ďalej len „žiadosť o registráciu“) najneskôr do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahli určený obrat, na osobitnom tlačive vydanom Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(2) Platiteľmi sú aj osoby podliehajúce dani, ktorých obrat nedosiahol sumu uvedenú v odseku 1, ak ide o osoby, ktoré vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe zmluvy o združení7) alebo inej obdobnej zmluvy, a ak celkový obrat všetkých týchto osôb dosiahol sumu uvedenú v odseku 1, pričom do celkového obratu sa započítavajú obraty jednotlivých osôb a ich spoločný obrat. Platiteľmi sú od prvého dňa druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahli určený obrat. Tieto osoby sú povinné predložiť jednotlivo žiadosť o registráciu v lehote a na tlačive podľa odseku 1. Ak osoba podliehajúca dani, ktorá nie je platiteľom, uzavrie zmluvu o združení7) alebo inú obdobnú zmluvu s platiteľom, je povinná predložiť žiadosť o registráciu na tlačive podľa odseku 1 ku dňu uzavretia zmluvy. Táto osoba je platiteľom dňom uzavretia zmluvy, a to aj v prípade, ak túto povinnosť nesplní.

(3) Platiteľmi sú tiež osoby podliehajúce dani, ktoré nadobudli majetok podľa osobitného predpisu,8) a to odo dňa nadobudnutia majetku; tieto osoby sú povinné predložiť žiadosť o registráciu na tlačive podľa odseku 1 ku dňu nadobudnutia majetku.

(4) Platiteľmi môžu byť aj osoby podliehajúce dani, ktorým nevznikla povinnosť registrácie podľa odsekov 1 až 3, ak daňový úrad uzná oprávnenosť žiadosti o registráciu a vydá osvedčenie o registrácii; tieto osoby sú platiteľmi dňom uvedeným v osvedčení o registrácii.

(5) Platiteľ podľa odsekov 1 až 4 je oprávnený uplatniť nárok na odpočet dane zaúčtovanej a zaplatenej pri nadobudnutom majetku, a to vo výške, ktorá sa vypočíta zo zostatkovej ceny hmotného a nehmotného majetku zistenej podľa osobitného predpisu9) ku dňu, keď sa stal platiteľom, a z ceny zásob zistenej podľa osobitného predpisu10) ku dňu, keď sa stal platiteľom. Odpočet dane môže uplatniť iba pri majetku nadobudnutom najneskôr dvanásť mesiacov pred dňom, keď sa stal platiteľom. Podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane sú doklady vyhotovené platiteľom s údajmi o zaplatenej dani. Na účely odpočtu dane podľa tohto odseku sa uznávajú aj doklady vyhotovené platiteľmi, ktoré obsahujú cenu vrátane dane. Nárok sa uplatní v prvom zdaňovacom období určenom podľa § 40. Platiteľ nemôže uplatniť odpočet dane pri nadobudnutom osobnom automobile s výnimkou osobného automobilu obstaraného za účelom ďalšieho predaja, a to aj formou zmluvy o kúpe prenajatej veci.

(6) Platiteľ, ktorý v prvom zdaňovacom období uplatňuje odpočet dane spôsobom uvedeným v § 21 ods. 1 a 2, má nárok na pomernú časť odpočtu dane určeného podľa odseku 5. Pomerná časť odpočtu dane sa vypočíta ako súčin koeficientu vypočítaného podľa § 21 ods. 2 za prvé zdaňovacie obdobie a nároku na odpočet dane podľa odseku 5.

§ 5

Predmet dane

(1) Predmetom dane sú

a) odplatné zdaniteľné plnenia vrátane odplaty v naturáliách,

b) bezodplatné zdaniteľné plnenia,

c) zdaniteľné plnenia uskutočnené na osobnú spotrebu platiteľa.

(2) Predmetom dane nie sú

a) bezodplatne poskytnuté propagačné a reklamné predmety platiteľa, ktorých hodnota nepresiahne 200 Sk za jeden kus a sú označené obchodným menom platiteľa,

b) vzorky odobraté na kontrolné účely podľa osobitného predpisu.11)

§ 6

Miesto zdaniteľného plnenia

(1) Miestom zdaniteľného plnenia je pri dodaní tovaru miesto, kde

a) sa tovar nachádza v čase, keď sa preprava alebo odoslanie tovaru začína uskutočňovať, ak je dodanie tovaru spojené s prepravou alebo odoslaním tovaru, pričom nie je rozhodujúce, kto tovar prepravuje alebo odosiela,

b) je tovar inštalovaný alebo zmontovaný, ak je dodanie tovaru spojené s jeho inštaláciou alebo montážou,

c) sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, ak je dodanie tovaru bez prepravy alebo odoslania.

(2) Miestom zdaniteľného plnenia pri dodaní stavby a pri prevode a prechode nehnuteľnosti je miesto, kde sa stavba alebo nehnuteľnosť nachádza.

(3) Miestom zdaniteľného plnenia pri poskytovaní služieb a pri prevode a využití práv je miesto, kde

a) má osoba poskytujúca službu alebo uskutočňujúca prevod a využitie práv svoje sídlo alebo kde má prevádzkareň, v ktorej poskytuje služby; ak nemá sídlo alebo prevádzkareň, miesto, kde má trvalý pobyt, prípadne miesto, kde sa obvykle zdržiava, s výnimkou podľa písmen b) až d),

b) sa stavba [§ 2 ods. 5 písm. c)] alebo nehnuteľnosť nachádza pri poskytovaní služieb vzťahujúcich sa na túto vec vrátane služieb realitných kancelárií, znalcov a služieb architektov a stavebného dozoru,

c) sa preprava začína uskutočňovať pri poskytovaní prepravných služieb, ak tento zákon neustanovuje inak,

d) sa skutočne poskytujú služby kultúrne, umelecké, športové, vedecké, výchovné a zábavné vrátane ich sprostredkovania.

Základ dane

§ 7

(1) Základom dane je cena alebo iná odplata12) (ďalej len„cena“) za zdaniteľné plnenie, ktorá neobsahuje daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Základom dane pri zdaniteľnom plnení uskutočnenom

a) s úhradou v hotovosti, ktorú platiteľ eviduje podľa osobitného predpisu,13)

b) v prospech osoby, ktorá nie je platiteľom,

c) podľa § 16 ods. 6

je cena vrátane dane.

(3) Ak cena zdaniteľného plnenia nie je dohodnutá alebo určená osobitným predpisom, základom dane je obvyklá cena bez dane, a to aj v prípade uskutočnenia bezodplatného zdaniteľného plnenia alebo zdaniteľného plnenia na osobnú spotrebu platiteľa. Základom dane pri dodaní tepelnej energie je u výrobcu alebo dodávateľa tepelnej energie vecne regulovaná cena podľa cenových predpisov.13a)

(4) Ak sa uskutoční zdaniteľné plnenie osobe, ktorá má osobitný vzťah k platiteľovi podľa § 9, bezodplatne alebo cena je nižšia ako obvyklá cena, základom dane je obvyklá cena bez dane.

(5) Ak zdaniteľné plnenie podlieha spotrebnej dani,14) základ dane zahŕňa aj túto daň.

(6) Ak platiteľ poskytne zľavu z ceny za zdaniteľné plnenie, základ dane sa zníži o sumu tejto zľavy.

(7) Základom dane pri zdaniteľných plneniach podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci15) sú celkové sumy jednotlivých splátok bez dane dohodnuté v zmluve o kúpe prenajatej veci s výnimkou, ak predmetom takejto zmluvy je osobný automobil. Ak je predmetom zmluvy o kúpe prenajatej veci osobný automobil, základ dane sa rozdelí osobitne na časť vzťahujúcu sa na vstupnú cenu osobného automobilu a časť vzťahujúcu sa na prirážku, ktorá je súčasťou dohodnutej splátky.

(8) Ak platiteľ zníži alebo zvýši cenu zdaniteľného plnenia (§ 18), základom dane je rozdiel medzi pôvodnou cenou a cenou po znížení alebo zvýšení.

(9) Základom dane pri predaji tovaru, stavby alebo nehnuteľnosti na dražbe je vydražená cena, ktorá sa považuje za cenu vrátane dane.

(10) Platiteľ, ktorý dodáva tovar súčasne s jeho montážou alebo inštaláciou, je povinný rozdeliť základ dane osobitne pre tovar a osobitne pre službu, ak tento zákon neustanovuje inak. Základom dane pri tovare je najmenej obvyklá cena bez dane.

(11) Základom dane pri technologickom zariadení stavby15a) alebo nehnuteľnosti a pri tovare, ktorý sa pevne zabudováva ako súčasť stavby [§ 2 ods. 5 písm. c)] alebo nehnuteľnosti a je uvedený v prílohe č. 2, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, je najmenej obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady.10)

§ 8

(1) Základom dane pri predaji zlata v zliatkoch alebo minciach, ktoré predáva národná banka za vyššiu cenu, ako bola cena nákupu, je rozdiel medzi cenou nákupu a cenou predaja bez dane. Ak nemožno cenu nákupu zistiť, základom dane je rozdiel medzi svetovou trhovou cenou zlata a cenou predaja bez dane. Ak je cena predaja nižšia ako cena nákupu, základom dane je nula.

(2) Základom dane pri predaji platných bankoviek a mincí, ktoré sa na zberateľské účely predávajú za vyššiu cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za vyššiu cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného národnou bankou, je rozdiel medzi ich nominálnou hodnotou a cenou predaja bez dane. Ak je cena predaja nižšia, ako je ich nominálna hodnota, alebo je nižšia, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného národnou bankou, základom dane je nula.

(3) Základom dane pri predaji platných slovenských poštových cenín a kolkov, ktorých cena predaja je vyššia, ako je ich nominálna hodnota alebo cena podľa poštového sadzobníka, je rozdiel medzi nominálnou hodnotou alebo cenou podľa poštového sadzobníka a cenou predaja bez dane. Ak je cena predaja nižšia, ako je ich nominálna hodnota alebo cena podľa poštového sadzobníka, základom dane je nula. Pri predaji cenín, ktorých platnosť bola skončená, je základom dane cena, ktorá neobsahuje daň.

(4) Platiteľ, ktorý prijal službu od iného platiteľa a požaduje za túto službu úhradu od inej osoby, je povinný uplatniť daň za toto zdaniteľné plnenie najmenej z ceny bez dane, za ktorú službu prijal, a vo výške platnej sadzby dane.

(5) Ak platiteľ prijal službu od právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nie je platiteľom, a požaduje za túto službu úhradu od inej osoby, je povinný uplatniť daň najmenej z ceny, za ktorú službu prijal, a vo výške platnej sadzby dane

(6) Ak platiteľ prijal službu oslobodenú od dane podľa § 26 a požaduje za túto službu úhradu od inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, nie je povinný uplatniť za túto službu daň, ak použije cenu, za ktorú službu prijal.

(7) Ak platiteľ prijal službu oslobodenú od dane podľa § 39 a požaduje za túto službu úhradu od inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, nie je povinný uplatniť daň, ak požaduje úhradu vo výške, za ktorú službu prijal.

(8) Pri poskytovaní stravovania16) sa do základu dane nezahŕňa výdavok (náklad) podľa osobitného predpisu.17)

(9) Ak sú pri poskytovaní ubytovacích služieb v cene zdaniteľného plnenia zahrnuté aj iné služby, je platiteľ povinný rozdeliť základ dane osobitne pre jednotlivé služby, ak pre ne platia rôzne sadzby dane.

§ 9

(1) Osoby, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, na účely tohto zákona sú

a) osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom platiteľa alebo členom štatutárneho orgánu platiteľa, ako aj osoby, ktoré sú mu priamo podriadené,

b) členovia dozorných rád platiteľov,

c) osoby, ktoré majú kontrolu nad platiteľom, a členovia ich predstavenstiev a hlavní akcionári osôb, ktoré majú kontrolu nad platiteľom,

d) osoby, ktoré majú osobitný vzťah k fyzickým osobám uvedeným v písmenách a), b), c) a g),

e) právnické osoby, v ktorých niektorá z osôb uvedených pod písmenami a), b) a c) má na základnom imaní právnickej osoby majetkovú účasť najmenej 10 %,

f) hlavní akcionári platiteľa a právnická osoba pod ich kontrolou,

g) osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom alebo v obdobnom pracovnom vzťahu18) voči platiteľovi,

h) osoby, ktoré spoločne podnikajú s platiteľom na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy,

ch) členovia družstiev.19)

(2) Osobami, ktoré majú osobitný vzťah k fyzickým osobám uvedeným v odseku 1 písm. d), sú

a) osoby blízke,20)

b) osoby, ktoré žijú s nimi v domácnosti najmenej počas jedného roka a

1. starajú sa o domácnosť alebo

2. sú odkázané výživou na túto osobu,

c) príbuzní v pobočnom rade do štvrtého stupňa.21)

(3) Osoby, ktoré majú kontrolu nad platiteľom podľa odseku 1 písm. c), sú na účely tohto zákona osoby, ktoré vlastnia viac ako 50 % majetkových účastí platiteľa.

(4) Hlavným akcionárom na účely tohto zákona je osoba, ktorá vlastní viac ako 10 % majetkových účastí.

§ 10

Sadzby dane

(1) Základná sadzba dane je 23 % s výnimkou podľa odsekov 2 až 5.

(2) Pri tovare a službách uvedených v prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, je sadzba dane 6 %.

(3) Sadzba dane pri dodaní stavby zatriedenej podľa osobitného predpisu22) do príslušného odboru a pri poskytovaní stavebných prác zatriedených do číselných kódov 45.1 až 45.4 klasifikácie produkcie24) je 6 % vrátane tovarov, ktoré sa pevne zabudovávajú ako súčasť stavby [§ 2 ods. 5 písm. c)] alebo nehnuteľnosti s výnimkou technologického zariadenia stavby15a) alebo nehnuteľnosti a s výnimkou tovarov uvedených v prílohe č. 2.

(4) Sadzba dane pri prevode a prechode nehnuteľnosti alebo jej časti a pri prenájme nehnuteľnosti alebo jej časti je 6 %.

(5) Pri prenájme a požičiavaní osobných automobilov, pri ktorých nemožno uplatniť nárok na odpočet dane podľa § 20 ods. 5, je sadzba dane 6 %.

(6) Pri zdaniteľných plneniach podľa zmlúv o kúpe prenajatej veci15) sa uplatní sadzba dane, ktorá sa vzťahuje na predmet tejto zmluvy s výnimkou, ak predmetom takejto zmluvy je osobný automobil. Ak je predmetom zmluvy o kúpe prenajatej veci osobný automobil, uplatní sa na jeho vstupnú cenu sadzba dane 23 % a na prirážku, ktorá je súčasťou dohodnutej splátky, sadzba dane 6 %.

(7) Ak je predmetom zdaniteľného plnenia tovar ako súbor vecí, pričom jednotlivé veci, ktoré ho tvoria, majú rôzne sadzby dane, použije sa sadzba dane určená na vec, ktorá tovaru určuje podstatný charakter.

(8) Daňový úrad uzná na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa príloh č. 1 a 2 tohto zákona záväznú informáciu o sadzobnom zatriedení tovaru colnými orgánmi23) a na účely správneho zatriedenia služieb do číselného kódu podľa prílohy č. 1 tohto zákona zatriedenie služieb do klasifikácie produkcie24) Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

§ 11

Výpočet dane

(1) Daň je povinný vypočítať platiteľ.

(2) Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane, ak je základom dane cena, ktorá neobsahuje daň.

(3) Daň sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je cena vrátane dane vynásobená príslušnou výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby dane, ak sa daň vypočítava z ceny vrátane dane.

(4) Pri predaji tovaru, stavby alebo nehnuteľnosti na dražbe sa daň vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je vydražená cena vynásobená príslušnou výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby dane.

(5) Ak sa odplata za zdaniteľné plnenie uskutočňuje peňažnými prostriedkami v cudzej mene,25) prepočítajú sa na slovenskú menu kurzom vyhláseným v kurzovom lístku národnej banky, platným v deň vzniku daňovej povinnosti.

(6) Vypočítaná daň sa zaokrúhľuje na desaťhaliere do 0,05 Sk smerom nadol a od 0,05 Sk vrátane smerom nahor.

§ 12

Základ dane a výpočet dane pri použitom tovare

(1) Základom dane pri predaji použitého tovaru v nezmenenom stave je rozdiel medzi cenou predaja a cenou nákupu.

(2) Daň sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je základ dane podľa odseku 1 vynásobený príslušnou výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby dane.

(3) Platiteľ, ktorý predáva použitý tovar v nezmenenom stave a postupuje pri určení základu dane a výpočte dane podľa odsekov 1 a 2, nemá nárok na odpočet dane.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 môže použiť platiteľ, ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti uskutočňuje len nákup a predaj použitého tovaru v nezmenenom stave.

(5) Ak platiteľ predáva použitý tovar v nezmenenom stave a súčasne uskutočňuje iné zdaniteľné plnenia, rozhodne o určení základu dane, výpočte dane a o nároku na odpočet dane podľa odsekov 1 až 3 daňový úrad na základe žiadosti platiteľa.

§ 13

Uskutočnenie zdaniteľného plnenia

(1) Zdaniteľné plnenie je uskutočnené

a) pri predaji tovaru dňom dodania tovaru, a to aj vtedy, ak k zmene vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy dôjde až zaplatením tovaru,26)

b) pri prevode a prechode nehnuteľnosti alebo jej časti dňom nadobudnutia vlastníctva alebo prevodu správy; pri dodaní stavby dňom prevzatia alebo zaplatenia, a to tým dňom, ktorý nastane skôr,

c) pri poskytovaní služieb dňom ich poskytnutia alebo zaplatenia, a to tým dňom, ktorý nastane skôr,

d) pri prevode a využití práv dňom účinnosti zmluvy,

e) pri bezodplatnom zdaniteľnom plnení dňom uvedeným v zmluve, prevzatím alebo poskytnutím, a to tým dňom, ktorý nastane skôr,

f) pri zdaniteľnom plnení uskutočnenom na osobnú spotrebu platiteľa dňom prevzatia tovaru alebo poskytnutia služby,

g) v ostatných prípadoch dňom zaplatenia.

(2) Zdaniteľné plnenie uskutočňované prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze a v prípadoch, keď sa úhrada za zdaniteľné plnenie uskutočňuje platobnými kartami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze, je uskutočnené dňom, keď platiteľ vyberie peniaze alebo známky z prístroja alebo iným spôsobom zistí výšku obratu.

(3) Ak sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje formou čiastkového alebo opakovaného zdaniteľného plnenia podľa zmluvy o dielo,27) nájomnej zmluvy,28) zmluvy o kúpe prenajatej veci15) alebo obdobnej zmluvy, je každé čiastkové alebo opakované zdaniteľné plnenie samostatným zdaniteľným plnením.

(4) Čiastkovým zdaniteľným plnením sa na účely tohto zákona rozumie zdaniteľné plnenie, ktoré sa podľa zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy uskutočňuje v dohodnutom rozsahu a v dohodnutých lehotách, a nejde pritom o celkové zdaniteľné plnenie, na ktoré je uzavretá zmluva. Zdaniteľné plnenie je uskutočnené dňom prevzatia alebo poskytnutia čiastkového zdaniteľného plnenia alebo dňom jeho zaplatenia, a to tým dňom, ktorý nastane skôr.

(5) Opakovaným zdaniteľným plnením sa na účely tohto zákona rozumie zdaniteľné plnenie, ktoré sa uskutočňuje podľa zmluvy v dohodnutých lehotách, pričom podľa tejto zmluvy ide o plnenie rovnakého druhu tovaru, služby alebo prevodu a využitia práv. Zdaniteľné plnenie je uskutočnené najneskôr posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom má byť zaplatené opakované zdaniteľné plnenie.

§ 14

Vznik daňovej povinnosti

(1) Daňová povinnosť vzniká platiteľovi dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia.

(2) Daňová povinnosť vzniká správcovi dane uvedením nezdaneného tovaru do obehu.29) Pri uvedení nezdaneného tovaru do obehu vyhotoví správca dane kupujúcemu doklad, ktorý je na účely tohto zákona považovaný za daňový doklad.

(3) Daňová povinnosť podľa odseku 2 nevzniká správcovi dane, ak daruje nezdanený tovar na humanitárne a dobročinné účely subjektom, ktoré nie sú osobami podliehajúcimi dani.

§ 15

Daňový doklad a jeho obsah

(1) Platiteľ je povinný vyhotoviť za každé zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa daňový doklad, a to najskôr v deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia a najneskôr do 15 dní odo dňa jeho uskutočnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Platiteľ nie je povinný vyhotoviť daňový doklad za zdaniteľné plnenie oslobodené od dane podľa § 26.

(2) Daňový doklad musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie,

b) obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje,

c) poradové číslo daňového dokladu,

d) dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia,

e) dátum vyhotovenia daňového dokladu,

f) názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia,

g) výšku ceny bez dane,

h) sadzbu dane,

ch) výšku dane celkom.

(3) Za správnosť údajov v daňovom doklade zodpovedá platiteľ uskutočňujúci zdaniteľné plnenie.

(4) Ak súčasťou zdaniteľného plnenia je tovar alebo služba s rôznymi sadzbami dane, prípadne zdaniteľné plnenie oslobodené od dane, musí sa v daňovom doklade uviesť výška ceny bez dane a výška dane celkom oddelene podľa ustanovených sadzieb dane, prípadne výška ceny zdaniteľného plnenia oslobodeného od dane. Daň sa zaokrúhľuje pre jednotlivé sadzby dane.

(5) Ak osoba, ktorá nie je platiteľom, vyhotoví daňový doklad alebo uplatní k cene daň, je povinná oznámiť a zaplatiť daň príslušnému daňovému úradu najneskôr do 15 dní od konca mesiaca, v ktorom tak konala.

(6) Daňovým dokladom môže byť aj

a) dohoda o splátkach, ktorá je súčasťou nájomnej zmluvy alebo zmluvy o kúpe prenajatej veci,

b) zmluva o dodávaní tepelnej energie, elektrickej energie, plynu a vody

za predpokladu, že obsahujú náležitosti podľa odseku 2. Dohodu o splátkach alebo zmluvu podľa písmena b) musí platiteľ uvádzať v záznamoch na daňové účely podľa § 24 za každé zdaňovacie obdobie, ktorého sa týka.

(7) Daňovým dokladom je aj doklad vyhotovený daňovým úradom pri výkone daňovej exekúcie predajom hnuteľných a nehnuteľných vecí podľa osobitného predpisu.30)

§ 16

Zjednodušený daňový doklad a jeho obsah

(1) Ak platiteľ uskutočňuje zdaniteľné plnenie a úhradu v hotovosti eviduje podľa osobitného predpisu,13) doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou sa považuje za daňový doklad, ak obsahuje tieto údaje:

a) obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie,

b) poradové číslo dokladu,

c) dátum vyhotovenia dokladu,

d) názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia,

e) sadzbu dane,

f) výšku ceny vrátane dane celkom

(ďalej len„zjednodušený daňový doklad“).

(2) Platiteľ, ktorý postupuje pri určení základu dane a výpočte dane podľa § 12, musí v zjednodušenom daňovom doklade okrem údajov v odseku 1 uviesť aj výšku dane.

(3) Ak súčasťou zdaniteľného plnenia je tovar alebo služba s rôznymi sadzbami dane, prípadne zdaniteľné plnenie oslobodené od dane, musí sa v zjednodušenom daňovom doklade uviesť výška ceny vrátane dane a sadzba dane oddelene podľa ustanovených sadzieb dane, prípadne výška ceny zdaniteľného plnenia oslobodeného od dane.

(4) Za správnosť údajov podľa odseku 1 zodpovedá platiteľ uskutočňujúci zdaniteľné plnenie. Za vypočítanú výšku dane na účely uplatnenia odpočtu dane na základe zjednodušeného daňového dokladu zodpovedá platiteľ, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo. Daň sa vypočíta podľa § 11 ods. 3 a uvedie sa na zjednodušený daňový doklad spolu s údajmi podľa § 15 ods. 2 písm. b).

(5) Ak osoba, ktorá nie je platiteľom, vyhotoví zjednodušený daňový doklad alebo uplatní k cene daň, je povinná oznámiť a zaplatiť daň príslušnému daňovému úradu najneskôr do 15 dní od konca mesiaca, v ktorom tak konala.

(6) Zjednodušeným daňovým dokladom pri preprave osôb je platiteľom vydaný cestovný lístok, ktorý obsahuje obchodné meno prepravcu.

§ 17

Doklad o použití a jeho obsah

(1) Platiteľ je povinný vyhotoviť doklad o použití v prípade, ak uskutoční

a) bezodplatné zdaniteľné plnenie,

b) zdaniteľné plnenie na osobnú spotrebu platiteľa,

c) zdaniteľné plnenie osobe, ktorá má osobitný vzťah k platiteľovi a odplata je nižšia ako obvyklá cena,

a to ihneď pri uskutočnení zdaniteľného plnenia.

(2) Doklad o použití musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie,

b) názov (meno) a sídlo (trvalý pobyt) právnickej osoby alebo fyzickej osoby, v ktorej prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje, prípadne účel použitia,

c) poradové číslo dokladu,

d) dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia,

e) dátum vyhotovenia dokladu,

f) názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia,

g) výšku ceny bez dane,

h) sadzbu dane,

ch) výšku dane celkom.

§ 18

Oprava základu dane

(1) Platiteľ môže opraviť základ dane

a) pri zrušení alebo vrátení celého zdaniteľného plnenia alebo jeho časti, ak sa zaň neposkytla odplata alebo sa odplata vrátila,

b) pri dodatočnom znížení alebo zvýšení ceny na základe zmeny kvalitatívnych, dodacích alebo iných podmienok dohodnutých pri zdaniteľnom plnení.

(2) Rozdiel pôvodného a opraveného základu dane sa považuje za samostatné zdaniteľné plnenie, ktoré podlieha dani v zdaňovacom období, v ktorom sa opravil základ dane podľa odseku 1.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú iba na platiteľov, ktorí boli platiteľmi v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.

§ 19

Daňový dobropis a daňový ťarchopis

(1) Ak platiteľ, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, vykoná opravu základu dane podľa § 18 alebo opravu sadzby dane, vyhotoví pre platiteľa, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, daňový dobropis alebo daňový ťarchopis, a to najneskôr do 15 dní po vykonaní opravy.

(2) Daňovým dobropisom je daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorým sa opravuje výška dane

a) pri znížení ceny za zdaniteľné plnenie,

b) pri znížení sadzby dane.

(3) Daňovým ťarchopisom je daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorým sa opravuje výška dane

a) pri zvýšení ceny za zdaniteľné plnenie,

b) pri zvýšení sadzby dane.

(4) Ak pri pôvodnom zdaniteľnom plnení vyhotovil platiteľ daňový doklad, musí daňový dobropis alebo daňový ťarchopis obsahovať údaje ustanovené v § 15 ods. 2 písm. a), b), c), e), f) a h), a ak ide

a) o daňový dobropis, aj rozdiel medzi pôvodnou a zníženou cenou bez dane za zdaniteľné plnenie a rozdiel medzi pôvodnou a zníženou daňou,

b) o daňový ťarchopis aj rozdiel medzi pôvodnou a zvýšenou cenou bez dane za zdaniteľné plnenie a rozdiel medzi pôvodnou a zvýšenou daňou.

(5) Ak pri pôvodnom zdaniteľnom plnení vyhotovil platiteľ zjednodušený daňový doklad, musí daňový dobropis alebo daňový ťarchopis obsahovať údaje ustanovené v § 16 ods. 1 písm. a) až e), a ak ide

a) o daňový dobropis, rozdiel medzi pôvodnou a zníženou cenou vrátane dane za zdaniteľné plnenie,

b) o daňový ťarchopis, rozdiel medzi pôvodnou a zvýšenou cenou vrátane dane za zdaniteľné plnenie.

(6) Na daňový dobropis a daňový ťarchopis podľa odseku 5 sa vzťahuje § 16 ods. 4.

Odpočet dane

§ 20

(1) Platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení a ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Platiteľ má nárok na odpočet dane, ak

a) sa uskutočnilo zdaniteľné plnenie (§ 13),

b) daň na vstupe zaúčtoval,

c) daň zaplatil inému platiteľovi za prijaté zdaniteľné plnenie,

d) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ, a doklad o zaplatení dane.

(3) Platiteľ uplatňuje nárok na odpočet dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú už splnené všetky podmienky uvedené v odseku 2.

(4) Platiteľ nemá nárok na odpočet dane, ak uskutočňuje zdaniteľné plnenia oslobodené od dane podľa § 26.

(5) Platiteľ nemá nárok na odpočet dane pri nákupe osobného automobilu. Pri nákupe osobného automobilu na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci má platiteľ nárok na odpočet dane len z prirážky, ktorá je súčasťou dohodnutej splátky. Ďalej platiteľ nemá nárok na odpočet dane pri nákupe tovaru tvoriaceho príslušenstvo osobného automobilu vrátane montáže a pri nákupe tovaru a služieb za účelom pohostenia. Vylúčenie dane z nároku na odpočet dane sa musí v tomto prípade vykonať pred prípadnou úpravou odpočtu dane podľa § 21.

(6) Platiteľ, ktorý nakupuje osobné automobily za účelom ďalšieho predaja, a to aj formou zmluvy o kúpe prenajatej veci, pričom nákup a predaj osobných automobilov je podnikateľskou činnosťou platiteľa, má nárok na odpočet dane pri ich nákupe a pri nákupe tovaru tvoriaceho ich príslušenstvo vrátane montáže.

(7) Nárok na odpočet dane podľa odseku 6 sa vzťahuje aj na nákup ojazdených osobných automobilov, ak sa ďalej predávajú, a to aj formou zmluvy o kúpe prenajatej veci; v týchto prípadoch má platiteľ nárok na odpočet dane vo výške, ktorá sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je cena, za ktorú bol ojazdený osobný automobil nakúpený, vynásobená príslušnou výškou sadzby dane a v menovateli je súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby dane. Na tento prípad sa nevzťahuje odsek 2.

(8) Ak platiteľ nakúpený osobný automobil podľa odsekov 6 a 7 použije na iný účel, ako je uvedený v odsekoch 6 a 7, je povinný priznať a odviesť daň vo výške uplatneného odpočtu dane, a to v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom osobný automobil použil na iný účel.

(9) Ak platiteľ scudzí osobný automobil, pri ktorého kúpe neuplatnil nárok na odpočet dane podľa odseku 5, daň sa neuplatňuje.

(10) Nárok na odpočet dane má platiteľ pri nákupe vratných fliaš od osôb, ktoré nie sú platiteľmi, a to vo výške, ktorá sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je cena, za ktorú boli vratné fľaše nakúpené, vynásobená príslušnou výškou sadzby dane a v menovateli je súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby dane. Na tento prípad sa nevzťahuje odsek 2.

(11) Platiteľ má nárok na odpočet dane pri uskutočňovaní zdaniteľných plnení s miestom zdaniteľného plnenia v zahraničí, avšak len v rozsahu, v akom by mal nárok na odpočet dane, keby boli uskutočnené v tuzemsku.

(12) Platiteľ, ktorému bol odcudzený tovar, pri ktorom si uplatnil nárok na odpočet dane, je povinný odviesť daň vo výške uplatneného nároku na odpočet dane. Ak ide o odcudzený hmotný majetok, upraví odvod dane podľa zostatkovej ceny hmotného majetku podľa osobitného predpisu9) ku dňu zistenia odcudzenia. Platiteľ daň odvedie v tom zdaňovacom období, v ktorom zistil odcudzenie tovaru.

§ 21

(1) Ak platiteľ uskutočňuje v zdaňovacom období zdaniteľné plnenia, pri ktorých má nárok na odpočet dane, a zdaniteľné plnenia, pri ktorých nárok na odpočet dane nemá, vypočíta sa pomerná časť odpočtu dane vo výške, ktorá zodpovedá celkovej dani na vstupe za príslušné zdaňovacie obdobie vynásobenej koeficientom.

(2) Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je súčet cien bez dane za uskutočnené zdaniteľné plnenia, pri ktorých je nárok na odpočet dane, a v menovateli súčet cien bez dane za všetky uskutočnené zdaniteľné plnenia v príslušnom zdaňovacom období; pri prevode cenných papierov nadobudnutých na vlastný účet sa z ceny, za ktorú platiteľ cenný papier previedol, započítava do menovateľa koeficientu len 10 % [§ 29 ods. 1 písm. b) bod 1 a § 29 ods. 1 písm. h) bod 3]. V menovateli koeficientu sa neuvedie

a) výnos z akcií (dividendy),

b) cena bez dane pri predaji podniku alebo jeho časti31) (§ 36),

c) cena bez dane za služby v prípade, že ich platiteľ prijal ako oslobodené od dane, požaduje za tieto služby úhradu od iných osôb a nie je povinný uplatniť daň (§ 8 ods. 6 a 7),

d) cena, za ktorú bol obchodný podiel prevedený.

Vypočítaný koeficient sa zaokrúhli na štyri desatinné miesta smerom nahor.

(3) Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ spôsobom podľa odsekov 1 a 2 nárok na odpočet dane za kalendárny rok a prípadné rozdiely oproti súčtu nárokov na odpočet dane uplatňovaných v daňových priznaniach za jednotlivé zdaňovacie obdobia vysporiada na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Tieto rozdiely uvedie do daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie tohto kalendárneho roka. Rovnakým spôsobom postupuje platiteľ aj v prípade, že v priebehu kalendárneho roka prestane byť platiteľom, a to za obdobie od 1. januára do dátumu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia.

(4) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá sa stala platiteľom po 30. júni bežného roka, postupuje podľa odseku 3 až po skončení kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa stala platiteľom, a to za obdobie, odkedy sa stala platiteľom do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak tento platiteľ prestane byť platiteľom v priebehu kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa stal platiteľom, postupuje podľa odseku 3 za obdobie, v ktorom bol platiteľom.

§ 22

Oprava dane na účely odpočtu dane

(1) Ak platiteľ, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, opraví základ dane podľa § 18 alebo opraví sadzbu dane, opraví aj platiteľ, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, daň na účely odpočtu dane. Opravu dane na účely odpočtu dane vykoná platiteľ v tom zdaňovacom období, v ktorom daňový dobropis zaúčtoval alebo daňový ťarchopis zaúčtoval a daň zaplatil.

(2) Platiteľ nemá nárok na opravu dane na účely odpočtu dane, ak nárok nemôže doložiť daňovým ťarchopisom a dokladom o zaplatení dane.

(3) Na odpočet dane podľa odseku 1 sa vzťahujú § 20 a 21.

§ 23

Nadmerný odpočet

(1) Platiteľ má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu do 30 dní odo dňa predloženia daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, najskôr však 25. deň po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré bolo daňové priznanie predložené.

(2) Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 začne kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vráti daňový úrad nadmerný odpočet v lehote desiatich dní od skončenia kontroly.

(3) Ak platiteľ v zdaňovacom období uskutočnil vývoz tovaru, ktorý predstavuje najmenej 50 % zo všetkých uskutočnených zdaniteľných plnení v cenách bez dane, a za toto zdaňovacie obdobie predloží daňové priznanie do 15 dní po jeho skončení, má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu viažuceho sa na vývoz tovaru do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom predložil daňové priznanie. Týmto nie je dotknuté ustanovenie odseku 2.

(4) Platiteľ má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 3 vo výške, ktorá sa určí ako súčin nadmerného odpočtu a koeficientu. Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je súčet cien vyvezeného tovaru a v menovateli súčet cien bez dane za všetky uskutočnené zdaniteľné plnenia, a zaokrúhli sa na štyri desatinné miesta smerom nahor.

§ 24

Vedenie záznamov na daňové účely

(1) Platiteľ je povinný viesť osobitne záznamy o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach a osobitne záznamy o dovoze tovaru, v ktorých uvedie údaje rozhodujúce pre určenie dane. Tieto záznamy vedie v členení podľa jednotlivých sadzieb dane a oslobodenia od dane.

(2) Platiteľ je povinný viesť evidenciu všetkých tržieb za uskutočnené zdaniteľné plnenia podľa sadzieb dane a za jednotlivé zdaňovacie obdobia.

§ 25

Uschovávanie daňových dokladov, zjednodušených daňových dokladov a dokladov o použití

Platiteľ je povinný uschovávať všetky daňové doklady, zjednodušené daňové doklady a doklady o použití rozhodujúce pre určenie dane počas desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

§ 26

Oslobodenie od dane

Od dane sú za podmienok ustanovených v § 27 až 36 oslobodené tieto zdaniteľné plnenia:

a) poštové služby (§ 27),

b) rozhlasové a televízne vysielacie služby (§ 28),

c) finančné činnosti (§ 29),

d) poisťovacie služby (§ 30),

e) výchovné, vzdelávacie a vedecké služby (§ 31),

f) služby zdravotnej starostlivosti (§ 32),

g) služby sociálnej starostlivosti (§ 33),

h) prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier (§ 34),

ch) prevod, prechod a prenájom nehnuteľnosti (§ 35),

i) predaj podniku (§ 36).

§ 27

Poštové služby

(1) Poštové služby oslobodené od dane sú

a) poštové premiestňovacie činnosti32)

1. listová pošta,

2. balíková pošta,

3. poštové poukážky,

b) poštové obstarávateľské činnosti33)

1. platobný a zúčtovací styk,

2. dôchodková služba,

3. sústredené inkaso platieb obyvateľstva vrátane rozhlasovej a televíznej služby,34)

4. stávkové služby,

5. ostatné poštové obstarávateľské činnosti.

(2) Oslobodený od dane je aj predaj platných slovenských kolkov a poštových cenín za nominálnu hodnotu a ceny podľa poštových sadzobníkov.

§ 28

Rozhlasové a televízne vysielacie služby

Rozhlasové a televízne vysielacie služby sú oslobodené od dane, ak ich vykonávajú právnické osoby zriadené podľa osobitného predpisu,35) s výnimkou vysielania reklám a sponzorovaných programov, prípadne ich častí.

§ 29

Finančné činnosti

(1) Finančné činnosti oslobodené od dane sú

a) poskytovanie úverov a pôžičiek a uloženie peňažných prostriedkov na vkladový účet,35a)

b) pri investovaní do cenných papierov na vlastný účet

1. uskutočnenie prevodu nadobudnutých cenných papierov,

2. dosiahnutie iného výnosu z cenných papierov ako z prevodu cenných papierov podľa bodu 1,

c) platobný styk a zúčtovanie,

d) vydávanie platobných prostriedkov, napríklad platobných kariet, cestovných šekov,

e) poskytovanie bankových záruk podľa osobitného predpisu,36)

f) otváranie akreditívu podľa osobitného predpisu,37)

g) obstarávanie inkasa,38)

h) obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta

1. s devízovými hodnotami,

2. v oblasti termínovaných obchodov a opcií vrátane kurzových a úrokových obchodov,

3. s cennými papiermi,38a)

ch) správa podielového fondu investičnou spoločnosťou podľa osobitného predpisu,38b)

i) zmenárenská činnosť,

j) operácie týkajúce sa peňazí, napríklad výmena poškodených peňazí,

k) dodanie zlata39) národnej banke,

l) prevod obchodného podielu,

m) odkúpenie peňažnej pohľadávky [kód 74.84.12 klasifikácie produkcie24)].

(2) Cenou za zdaniteľné plnenie je pri zdaniteľných plneniach podľa odseku 1 písm. b) bodu 1 predajná cena cenných papierov a pri zdaniteľných plneniach podľa odseku 1 písm. b) bodu 2 výnos (úrok) z cenných papierov; uvedené sa primerane použije i pri zdaniteľných plneniach podľa odseku 1 písm. h) bodu 3. Cenou pri zdaniteľných plneniach podľa odseku 1 písm. m) je príjem z odkúpenej peňažnej pohľadávky prevyšujúci cenu obstarania peňažnej pohľadávky, ako aj iná dohodnutá odplata za odkúpenie peňažnej pohľadávky.

§ 30

Poisťovacie služby

(1) Poisťovacie služby oslobodené od dane sú činnosti poisťovne40) pri

a) poistení vrátane jeho dojednávania,

b) správe poistenia,

c) poskytovaní plnení z poistných udalostí,

d) sprostredkovaní poistenia,

e) zabezpečovaní, t. j. delení rizík vzniknutých v súvislosti s prevádzkovaním poistenia,

f) činnosti slúžiacej na podporu a rozvoj poisťovníctva a zabezpečenie splniteľnosti záväzkov,

g) činnosti zameranej na predchádzanie škodám.

(2) Od dane je oslobodené aj sprostredkovanie poistenia.

§ 31

Výchovné, vzdelávacie a vedecké služby

(1) Výchovné, vzdelávacie a vedecké služby poskytované osobou podľa osobitných predpisov41) a činnosti vykonávané povereným rekvalifikačným a vzdelávacím zariadením za účelom rekvalifikácie42) sú oslobodené od dane.

(2) Od dane je oslobodené aj dodanie tovaru a poskytnutie služieb v rámci výchovných a vzdelávacích služieb podľa odseku 1.

§ 32

Služby zdravotnej starostlivosti

(1) Služby zdravotnej starostlivosti43) poskytované oprávneným subjektom43) sú oslobodené od dane.

(2) Od dane je oslobodené aj dodanie tovaru a poskytovanie služieb v súvislosti so službami zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 vrátane predaja ortopedických a protetických výrobkov v hotovosti. Od dane je oslobodený predaj liekov v hotovosti v lekárňach.43)

(3) Od dane je oslobodené aj zdravotné poistenie podľa osobitného predpisu.44)

§ 33

Služby sociálnej starostlivosti

Služby sociálnej starostlivosti vrátane sociálnych služieb poskytované podľa osobitných predpisov45) sú oslobodené od dane.

§ 34

Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier

Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier podľa osobitného predpisu46) je oslobodené od dane.

§ 35

Prevod, prechod a prenájom nehnuteľnosti

(1) Prevod a prechod nehnuteľnosti alebo jej časti je oslobodený od dane s výnimkou prevodu a prechodu nehnuteľnosti alebo jej časti uskutočneného do dvoch rokov po kolaudácii.

(2) Prevod a prechod bytov je oslobodený od dane.

(3) Prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti je oslobodený od dane s výnimkou

a) prenájmu pozemku na parkovanie pre motorové vozidlá,

b) prenájmu trvale inštalovaných zariadení a strojov,

c) prenájmu bezpečnostných schránok.

(4) Platiteľ, ktorý prenajíma inému platiteľovi nehnuteľnosť alebo jej časť s výnimkou bytov, sa môže rozhodnúť, že prenájom nebude oslobodený od dane. Rozhodnutie platiteľa zdaňovať prenájmy nehnuteľností alebo ich častí sa vzťahuje na všetky prenájmy nehnuteľností alebo ich častí poskytnuté iným platiteľom. Svoje rozhodnutie je povinný vopred písomne oznámiť daňovému úradu.

§ 36

Predaj podniku

Predaj podniku alebo jeho časti31) je oslobodený od dane, ak sa podnik alebo jeho časť predáva platiteľovi.

§ 37

Vývoz tovaru

(1) Na účely tohto zákona je vývozom tovaru dodanie tovaru do zahraničia. Vývoz tovaru je uskutočnený, ak je tovar prepustený do režimu vývozu47) a jeho výstup je potvrdený colným orgánom v daňovom doklade.

(2) Vývoz tovaru preukazuje platiteľ písomným colným vyhlásením. Daňový úrad je oprávnený požadovať preukázanie vývozu tovaru aj iným dokladom, najmä dokladom o preprave tovaru do zahraničia, dokladom o platbe zo zahraničia za vyvezený tovar.

(3) Vývoz tovaru do zahraničia je oslobodený od dane. Tovar oslobodený od dane podľa § 26 sa pri jeho vývoze považuje za oslobodený podľa tohto odseku.

(4) Platiteľ vyvážajúci tovar má nárok na odpočet dane. Pri uplatňovaní nároku na odpočet dane postupuje platiteľ podľa § 20 až 23.

(5) Pri vývoze tovaru, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom nepriameho zástupcu,48) nemá tento zástupca nárok na oslobodenie od dane a na odpočet dane pri vyvážanom tovare. Daňovým dokladom je písomné colné vyhlásenie, v ktorom je zastúpená osoba uvedená ako predávajúca popri odosielateľovi. Daňový doklad musí byť doložený príslušnou zmluvou o zastúpení. Oslobodenie od dane a nárok na odpočet dane uplatňuje zastúpená osoba, ak je platiteľom. Oprávnenosť daňového úradu vyžadovať preukázanie vývozu tovaru aj iným dokladom podľa odseku 2 sa vzťahuje aj na vývoz tovaru uskutočnený prostredníctvom nepriameho zástupcu.

(6) Ministerstvo po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky upraví všeobecne záväzným právnym predpisom rozsah a spôsob vrátenia dane viažucej sa na cenu prijatého zdaniteľného plnenia osobám iných štátov, ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv,49) ktorými je Slovenská republika viazaná.

(7) Dodanie tovaru zahraničným leteckým a plavebným spoločnostiam, ktorý je určený na predaj alebo na poskytovanie služieb na palubách ich lietadiel a lodí, je oslobodené od dane. Platiteľ, ktorý tento tovar dodáva, má nárok na odpočet dane. Pri uplatňovaní nároku na odpočet dane postupuje platiteľ podľa § 20 až 23.

(8) Dodanie tovaru, ktoré je oslobodené od dane podľa odseku 7, môže platiteľ uskutočniť len za podmienok, ktoré ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

(9) Predaj tovaru spotrebného charakteru fyzickým osobám v tranzitnom priestore letísk a prístavov, na palubách lietadiel zahraničných liniek slovenských leteckých spoločností a na palubách lodí zahraničných liniek slovenských plavebných spoločností je oslobodený od dane. Platiteľ, ktorý takýto tovar predáva, má nárok na odpočet dane. Pri uplatňovaní nároku na odpočet dane postupuje platiteľ podľa § 20 až 23.

(10) Predaj tovaru podľa odseku 9 môže platiteľ uskutočňovať len na základe povolenia, ktoré udelí ministerstvo.

(11) Podrobnosti o predaji tovaru a o podmienkach udeľovania povolenia podľa odsekov 9 a 10 ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 38

Vývoz služieb a prevod a využitie práv do zahraničia

(1) Na účely tohto zákona je vývozom služieb poskytnutie služieb právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, trvalý pobyt alebo prevádzkareň, ak ide

a) o služby s miestom plnenia v tuzemsku a tieto služby sú poskytnuté v zahraničí,

b) o služby zatriedené v klasifikácii produkcie24) ako služby cestovných kancelárií a cestovných dopravcov, turistické služby inde neklasifikované (63.3), služby iných dopravných agentúr (63.4), služby súvisiace s právnym, daňovým a podnikateľským poradenstvom, s činnosťou účtovnej evidencie, vedenia účtovných kníh, revíziami účtov, prieskumom trhu a verejnej mienky, holdingmi (74.1), reklamné služby (74.4), služby spojené s usporadúvaním výstav, trhov a kongresov (74.84.15),

c) o spracovateľské operácie v aktívnom zušľachťovacom styku,50)

d) o služby spojené s pristávaním lietadiel a lodí zahraničných leteckých a plavebných spoločností a s ich prípravou na ďalší let a plavbu vrátane dodania pohonných látok a mazív,

e) o telekomunikačné služby, ktoré sú poskytované osobe oprávnenej uskutočňovať telekomunikačné služby.

(2) Na účely tohto zákona je prevodom a využitím práv do zahraničia prevod a využitie práv s miestom plnenia v tuzemsku, ak sa prevádzajú na osobu, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, trvalý pobyt alebo prevádzkareň, a nie sú určené na využitie v tuzemsku.

(3) Vývoz služieb a prevod a využitie práv do zahraničia sú oslobodené od dane.

(4) Platiteľ, ktorý vyváža služby podľa odseku 1 a vykonáva prevod a využitie práv do zahraničia podľa odseku 2, má nárok na odpočet dane. Pri uplatňovaní nároku na odpočet dane platiteľ postupuje podľa § 20 až 23.

(5) Ak sú zdaniteľné plnenia oslobodené od dane podľa odsekov 1 až 3, nepovažujú sa za zdaniteľné plnenia oslobodené od dane podľa § 26.

(6) Dokladom, ktorý preukáže vývoz služieb a prevod a využitie práv do zahraničia, je doklad o zaplatení služieb a prevodu a využitia práv, prípadne iný doklad vyhotovený platiteľom, ak sú tieto doklady doložené písomnou zmluvou o poskytnutí služieb, o prevode a využití práv alebo iným dokladom, ktorý preukazuje, že služby alebo prevod a využitie práv boli poskytnuté podľa tohto paragrafu.

§ 39

Medzinárodná preprava

(1) Medzinárodnou prepravou tovaru, peňazí a medzinárodnou prepravou osôb je preprava dopravnými prostriedkami

a) z miesta v zahraničí do miesta v zahraničí cez tuzemsko,

b) z miesta v zahraničí do miesta v tuzemsku,

c) z miesta v tuzemsku do miesta v zahraničí,

d) medzi dvoma miestami v tuzemsku ako súčasť medzinárodnej leteckej a vodnej dopravy.

(2) Medzinárodná preprava tovaru, peňazí a medzinárodná pravidelná preprava osôb je oslobodená od dane.

(3) Pravidelnou prepravou osôb sa rozumie preprava osôb v určenom dopravnom spojení podľa vopred určených cestovných poriadkov a tarifných a prepravných podmienok, keď cestujúci vystupujú a nastupujú na vopred určených zastávkach alebo miestach.

(4) V leteckej doprave sa pravidelnou prepravou osôb rozumie aj preprava pri sérii viac ako troch nájomných letov pre jedného alebo i viac nájomcov na stanovenej trase uskutočňovaných vo vopred určených časoch a podľa vopred určených tarifných a prepravných podmienok, ktoré musia byť voľne prístupné verejnosti.

(5) Sprostredkovanie predaja cestovných lístkov medzinárodnej pravidelnej prepravy osôb je oslobodené od dane v prípade, ak sa ich predaj uskutočňuje za platné prepravné tarify alebo za ceny dohodnuté v súlade s prepravnými podmienkami dopravcu.

(6) Platiteľ, ktorý vykonáva medzinárodnú prepravu uvedenú v odseku 1, a platiteľ, ktorý sprostredkúva predaj cestovných lístkov podľa odseku 5, má nárok na odpočet dane. Pri uplatňovaní nároku na odpočet dane postupuje platiteľ podľa § 20 až 23.

(7) Medzinárodná nepravidelná preprava osôb podlieha dani. Platiteľ nie je povinný zahrnúť do základu dane úhrady, ktoré majú charakter poplatkov a daní v zahraničí, a to cestnú daň, daň z pridanej hodnoty za nepravidelnú prepravu osôb v zahraničí, poplatky za použitie diaľnic, tunelov, vodných ciest, prístavov, letísk, navigačné poplatky a úhrady za parkovanie a za stráženie dopravných prostriedkov.

§ 40

Zdaňovacie obdobie

(1) Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac s výnimkou podľa odseku 2.

(2) Ak platiteľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok obrat nižší ako 10 000 000 Sk, zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok. V prípade, že platiteľ za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol žiadny obrat a predpokladá, že za kalendárny rok, v ktorom sa stal platiteľom, dosiahne obrat nižší ako 10 000 000 Sk, zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok.

(3) Platiteľ, na ktorého sa vzťahuje odsek 2, si môže určiť ako zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac a túto skutočnosť oznámi písomne daňovému úradu. Zmenu zdaňovacieho obdobia môže platiteľ vykonať od prvého mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka. Takto určené zdaňovacie obdobie platí do konca kalendárneho roka.

(4) Prvým zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom sa osoba podliehajúca dani stala platiteľom. Ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok podľa odseku 2, je prvým zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok, v ktorom sa osoba podliehajúca dani stala platiteľom.

(5) Ak sa osoba podliehajúca dani nestane platiteľom prvým dňom kalendárneho mesiaca alebo kalendárneho štvrťroka, začína prvé zdaňovacie obdobie plynúť odo dňa, keď sa stala platiteľom.

§ 41

Splatnosť dane a sankcií

Daň je splatná za zdaňovacie obdobie do 25 dní po skončení tohto obdobia s výnimkou dane pri dovezenom tovare podľa § 48. Dodatočne splatná daň a sankcie sú splatné do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia daňového úradu.

§ 42

Daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie

(1) Platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie,51) a to aj v prípade, ak mu nevznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť alebo nárok na odpočet dane.

(2) Ak platiteľ zistí rozdiely oproti podanému daňovému priznaniu, uvedie ich v dodatočnom daňovom priznaní.

(3) V dodatočnom daňovom priznaní môže platiteľ dodatočne uplatniť nárok na odpočet dane podľa § 4, 20, 21 a 48 najneskôr v lehote 12 mesiacov od konca zdaňovacieho obdobia, keď nárok na odpočet dane vznikol, inak mu nárok na odpočet dane zaniká.

(4) Údaje v daňovom priznaní a v dodatočnom daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na celé koruny smerom nahor.

§ 43

Zrušenie registrácie platiteľa

(1) O zrušenie registrácie môže platiteľ požiadať najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nedosiahol za najbližšie predchádzajúce tri po sebe idúce kalendárne mesiace sumu 750 000 Sk a zároveň za najbližších 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov sumu 3 000 000 Sk. Platitelia podľa § 4 ods. 2 môžu požiadať o zrušenie registrácie jednotlivo iba pri zrušení zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, v ostatných prípadoch iba spoločne.

(2) Platiteľ je povinný požiadať o zrušenie registrácie pred zánikom právnickej osoby52) alebo pred zánikom oprávnenia na podnikanie.53)

(3) Daňový úrad môže zrušiť registráciu, ak zistí, že nie sú splnené podmienky registrovať sa za platiteľa alebo iné podmienky podľa tohto zákona.

(4) Daňový úrad pri zrušení registrácie podľa odsekov 1 až 3 určí platiteľovi posledné zdaňovacie obdobie a vyzve platiteľa na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie. Skončením posledného zdaňovacieho obdobia platiteľ prestáva byť platiteľom.

(5) V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie je platiteľ povinný priznať a odviesť z majetku, pri ktorom uplatnil odpočet dane, daň, a to vo výške, ktorá sa vypočíta zo zostatkovej ceny hmotného a nehmotného majetku zistenej podľa osobitného predpisu9) ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia a z ceny zásob zistenej podľa osobitného predpisu10) ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia.

(6) Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na štátny podnik,54) ktorý zaniká podľa osobitného predpisu,55) ďalej sa nevzťahuje na obchodnú spoločnosť a družstvo, ktoré sa zrušujú bez likvidácie podľa osobitného predpisu,56) a to len v prípade, ak právni nástupcovia sú platiteľmi.

(7) Po vykonaní daňovej kontroly vydá daňový úrad rozhodnutie o zrušení registrácie platiteľa.

Sankcie

§ 44

(1) Z kladného rozdielu medzi vlastnou daňovou povinnosťou zistenou daňovým úradom a vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v daňovom priznaní sa určí zvýšenie dane vo výške 50 %.

(2) Ak platiteľ dodatočným daňovým priznaním zvýši vlastnú daňovú povinnosť uvedenú v daňovom priznaní, určí sa zvýšenie dane vo výške 20 % zo sumy uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní.

(3) Z kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní a nadmerným odpočtom zisteným daňovým úradom sa určí zvýšenie dane vo výške 50 % v prípade, že bol nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní vrátený podľa § 23. V prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa § 23, určí sa z tohto rozdielu zvýšenie dane najviac vo výške 10 %.

(4) Ak platiteľ dodatočným daňovým priznaním zníži nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní, určí sa zvýšenie dane vo výške 20 % zo sumy uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní v prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní bol vrátený podľa § 23. V prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa § 23, určí sa zvýšenie dane najviac vo výške 10 % zo sumy uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní.

(5) Zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej daňovým úradom a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní sa určí zvýšenie dane vo výške 50 % v prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní bol vrátený podľa § 23. V prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa § 23, určí sa zvýšenie dane vo výške 50 % z vlastnej daňovej povinnosti zistenej daňovým úradom a zvýšenie dane najviac vo výške 10 % z nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní.

(6) Ak platiteľ dodatočným daňovým priznaním opraví nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na vlastnú daňovú povinnosť, určí sa zvýšenie dane vo výške 20 % zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní v prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní bol vrátený podľa § 23. V prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa § 23, určí sa zvýšenie dane vo výške 20 % z vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a zvýšenie dane najviac vo výške 10 % z nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní.

§ 45

(1) Ak daň nebola zaplatená načas alebo v plnej výške, určí sa penále vo výške 0,1 % z dlžnej dane za každý deň omeškania, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane až do dňa platby vrátane.

(2) Ak platiteľ nepredloží daňové priznanie načas, daňový úrad mu uloží pokutu vo výške 2 000 Sk.

(3) Ak platiteľ vyhotoví daňový doklad pred uskutočnením zdaniteľného plnenia, daňový úrad mu uloží pokutu do výšky 10 % zo sumy dane uvedenej v daňovom doklade.

(4) Osobe, ktorá konala podľa § 15 ods. 5 a § 16 ods. 5, uloží daňový úrad pokutu vo výške 10 % z uplatnenej dane, najmenej 2 000 Sk.

§ 46

(1) Sankcie podľa § 44 a 45 sa zaokrúhlia na celé koruny smerom nahor.

(2) Sankcie podľa § 44 a 45 sa nevyrubia, ak nepresiahnu sumu 100 Sk.

TRETIA ČASŤ

UPLATŇOVANIE DANE PRI DOVOZE TOVARU

§ 47

Na daň pri dovoze tovaru sa vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak.

§ 48

Dovoz tovaru

(1) Dovážaný tovar podlieha dani.

(2) Dovezeným tovarom na účely tohto zákona je

a) tovar prepustený do režimu voľného obehu,57)

b) tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme navracania,58)

c) tovar prepustený do režimu dočasného použitia,59)

d) späť dovážaný tovar prepustený do režimu voľného obehu z režimu pasívneho zušľachťovacieho styku,60)

e) nezákonne dovezený tovar a tovar, ktorý bol odňatý colnému dohľadu.61)

(3) Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká dňom prijatia písomného colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.62)

(4) Daňovým dokladom je písomné colné vyhlásenie, ktoré potvrdzuje dovoz tovaru podľa odseku 2.

(5) Ak je dovezený tovar oslobodený od cla podľa osobitného predpisu,63) je oslobodený pri dovoze aj od dane s výnimkou dovozu

a) tovaru na vzdelávacie, vedecké a kultúrne účely a vedeckých nástrojov a prístrojov,

b) náboženských predmetov,

c) tovaru určeného pre iné postihnuté osoby.64)

(6) Výnimka z oslobodenia od dane podľa odseku 5 písm. a) až c) sa nevzťahuje na tovar darovaný zo zahraničia.

(7) Nárok na odpočet dane pri dovoze tovaru má platiteľ podľa ustanovení druhej časti tohto zákona, a to v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom daň bola zaplatená colnému orgánu. Pri dovoze tovaru podľa odseku 2 písm. a) má nárok na odpočet dane len platiteľ, na ktorého prešlo vlastnícke právo k dovezenému tovaru.

(8) Pri dovoze tovaru, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom nepriameho zástupcu,48) je povinný tento zástupca vymeranú daň preúčtovať zastúpenej osobe bez nároku na odpočet dane. Daňovým dokladom je písomné colné vyhlásenie, ktoré potvrdzuje dovoz tovaru podľa odseku 2 a v ktorom musí byť uvedená zastúpená osoba popri príjemcovi. Daňový doklad musí byť doložený príslušnou zmluvou o zastúpení. Nárok na odpočet dane uplatňuje zastúpená osoba, ak je platiteľom.

(9) Daň pri dovoze nemožno vrátiť ani odpustiť s výnimkou prípadov, ak colný orgán vráti alebo odpustí clo65)

a) osobe, ktorá nie je platiteľom,

b) pri dovoze osobného automobilu, pri ktorom nie je nárok na odpočet dane podľa § 20 ods. 5,

c) pri zrušení platnosti colného vyhlásenia;65a) v prípade, ak platiteľ už uplatnil nárok na odpočet dane, vráti tento odpočet v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa zrušila platnosť colného vyhlásenia.

§ 49

Základ, výpočet a sadzba dane pri dovezenom tovare

(1) Základom dane pri dovezenom tovare je súčet

a) základu pre vymeranie cla,

b) cla,

c) spotrebnej dane,

d) platieb vyberaných colnými orgánmi pri dovoze tovaru.

(2) Daň pri dovezenom tovare podľa § 48 ods. 2 písm. c) sa vypočíta za každý mesiac, v ktorom je tovar prepustený do režimu dočasného použitia, vo výške 3 % z dane, ktorá by sa vyrubila, keby bol tento tovar prepustený do režimu voľného obehu v okamihu jeho prepustenia do režimu dočasného použitia. Takto určená daň nesmie byť vyššia ako tá, ktorá by sa vyrubila v prípade prepustenia tohto tovaru do režimu voľného obehu v okamihu jeho prepustenia do režimu dočasného použitia.

(3) Ak sa tovar po skončení režimu dočasného použitia prepúšťa do režimu voľného obehu, určí sa daň ako rozdiel dane vypočítanej podľa odseku 1 a dane podľa odseku 2.

(4) Pri tovare prepustenom do režimu voľného obehu z režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa daň vypočíta spôsobom zhodným s výpočtom cla.66)

(5) Sadzba dane pri dovezenom tovare je 23 % s výnimkou tovaru uvedeného v prílohe č. 1, pri ktorom je sadzba dane 6 %.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 50

(1) Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú na Správu štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len„Správa rezerv“) pri vytváraní štátnych hmotných rezerv a pri hospodárení s nimi, ako aj na právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú ochraňovanie alebo udržiavanie štátnych hmotných rezerv vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu.67)

(2) Právnické osoby a fyzické osoby uvedené v odseku 1 s výnimkou Správy rezerv vedú evidenciu na účely podľa odseku 1 samostatne a daň priznávajú na samostatnom daňovom priznaní.

(3) Právnické osoby a fyzické osoby uvedené v odseku 1 majú nárok na vrátenie nadmerného odpočtu do 15 dní odo dňa predloženia daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, najskôr však 25. deň po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.

§ 51

(1) Ak je Slovenská republika viazaná v rámci projektov zahraničnej pomoci alebo projektov týkajúcich sa oblasti spolupráce ozbrojených síl medzinárodnou zmluvou uplatňovať daň inak, ako ustanovuje tento zákon, daňový úrad daň vráti.

(2) Ministerstvo po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky upraví všeobecne záväzným právnym predpisom rozsah a spôsob vrátenia dane.

§ 52

(1) Daň podľa tohto zákona sa uplatňuje na všetky zdaniteľné plnenia uskutočnené odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. To platí aj v prípade, ak zmluvy, na základe ktorých sa uskutočňujú zdaniteľné plnenia, boli uzavreté pred účinnosťou tohto zákona.

(2) Daň sa neuplatňuje pri osobnom automobile, ak sa pred 1. januárom 1993 oprávnene kúpil za cenu vrátane dane z obratu alebo vrátane dovoznej dane.

(3) Daň z obratu podľa § 52 ods. 5 doterajšieho predpisu môže ministerstvo v odôvodnených prípadoch pomerne upraviť s ohľadom na deň registrácie platiteľa na základe žiadosti podanej najneskôr do 31. marca 1997; zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.

(4) Ak dôjde k oprave základu dane podľa § 18 po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a pôvodné zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, platiteľ použije sadzbu dane platnú v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.

(5) Ak platiteľ mal nárok na odpočet dane podľa § 18 ods. 2 zákona č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom do 31. marca 1995, nemá nárok na odpočet dane podľa § 20 ods. 2 tohto zákona.

(6) V prípade tovaru, ktorý bol prepustený do záznamového obehu v tuzemsku do 31. decembra 1992, sa pri skončení tohto režimu vypočíta daň za každý mesiac po 1. januári 1993 vo výške 3 % z dane, ktorá by sa vyrubila, keby bol tento tovar prepustený do režimu voľného obehu 1. januára 1993.

(7) Ak sa tovar po skončení režimu podľa odseku 6 prepúšťa do režimu voľného obehu, určí sa daň ako rozdiel dane vypočítanej podľa § 49 ods. 1 a dane vypočítanej podľa odseku 6.

§ 52a

Sadzba dane podľa prílohy č. 1 tohto zákona sa vzťahuje na zdaniteľné plnenia uskutočnené od 1. januára 1998 a na tovar dovezený od 1. januára 1998.

§ 53

(1) Registrácia platiteľov uskutočnená podľa doterajšieho predpisu sa považuje za registráciu podľa tohto zákona.

(2) Do obratu ustanoveného v § 4 sa zahŕňa aj obrat za kalendárne mesiace v roku 1995.

§ 54

Ustanovenia § 44 až 46 sa vzťahujú na zvýšenia dane, na penále a na pokuty uložené odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 55

(1) Podľa doterajších predpisov sa až do uplynutia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona, ako aj lehoty na uplatnenie práv, ktoré sa spravujú doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto zákona.

(2) Na zdaňovacie obdobia do konca roku 1992 sa použijú predpisy upravujúce daň z obratu a dovoznú daň.

(3) Na zdaňovacie obdobia do konca roku 1995 sa použije doterajší predpis s výnimkou podľa § 54.

§ 56

Zrušuje sa zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 596/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z.

§ 57

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1996.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1996 Z. z. nadobudol účinnosť 1. augusta 1996.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 1997.

Zákon č. 371/l997 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 1998.

Ivan Gašparovič v. r.

Príloha č. 1 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov

ZOZNAM TOVAR A SLUŽIEB PODLIEHAJÚCICH SADZBE DANE 6 %

Tabuľka 01

Príloha č. 2 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov

ZOZNAM TOVAROV, KTORÉ SA PEVNE ZABUDOVÁVAJÚ AKO SÚČASŤ STAVBY A KTORÉ PODLIEHAJÚ SADZBE DANE 23 %
(§ 7 ods. 11 a § 10 ods. 3)

Číselný kód Názov tovaru
57 - Koberce a iné textilné podlahové krytiny
6303 - Záclony, závesy (vrátane drapérií), rolety; krátke záclonové alebo posteľné drapérie
7321 - Kachle, kotly s ohniskom, sporáky, kozuby (aj s pomocnými kotlíkmi na ústredné
  kúrenie), ražne, koksové koše, plynové variče, ohrievače tanierov a podobné neelektrické
  výrobky používané v domácnostiach, ich časti a súčasti zo železa alebo ocele
7322 - Radiátory ústredného kúrenia nevykurovaného elektricky a ich časti a súčasti zo železa
  alebo ocele; ohrievače vzduchu a rozvádzače horúceho vzduchu (vrátane rozvádzačov,
  ktoré môžu rozvádzať čerstvý alebo upravený vzduch), iné ako elektricky vykurované so
  vstavaným, motoricky poháňaným ventilátorom alebo s dúchadlom a ich časti a súčasti
  zo železa, alebo z ocele
  Ventilátory:
84145190 - Ostatné
8415 - Klimatizačné stroje a prístroje skladajúce sa z ventilátora so vstavaným motorom a zo
  strojov a prístrojov na riadenie teploty a vlhkosti vrátane strojov a prístrojov, v ktorých
  nemôže byť vlhkosť regulovaná oddelene
8418 - Chladničky, mraziace boxy a iné chladiace alebo mraziace zariadenia elektrické alebo
  iné; tepelné čerpadlá, iné ako klimatizačné stroje a prístroje čísla 8415 Neelektrické
  prietokové alebo zásobníkové ohrievače vody:
84191100 - Prietokové plynové ohrievače
84191900 - Ostatné
  Umývačky riadu:
84221100 - Pre domácnosť
84221900 - Ostatné
8450 - Práčky pre domácnosť a práčovne, spojené aj so sušičkami
8516 - Elektrické prietokové alebo zásobníkové ohrievače vody a ponorné ohrievače;
  elektrické prístroje na vykurovanie priestorov, pôdy a na podobné účely;
  elektrotepelné prístroje na ošetrovanie vlasov [napr. sušiče vlasov, vlničky na vlasy
  (kulma), prístroje na trvalú onduláciu] a sušiče rúk; žehličky; ostatné elektrotepelné
  prístroje používané v domácnostiach; elektrické vykurovacie odpory,
  iné ako čísla 8445
8517 - Elektrické prístroje na drôtovú telefóniu alebo na telegrafiu vrátane drôtových
  telefónnych prístrojov s batériovými mikrotelefónmi a telekomunikačné prístroje na
  nosnú frekvenciu alebo na digitálne drôtové systémy; videotelefóny
  okrem: ex 8517 - len písacie telefóny pre nepočujúcich
852910 - Antény a parabolické antény všetkých druhov; časti a súčasti vhodné na použitie
  s nimi
  Poplachové zariadenia na ochranu proti krádeži alebo proti požiaru
  a podobné prístroje:
85311030 - Na zabezpečenie budov
  Nástenné hodiny:
91052100 - Riadené elektricky
9401 - Sedadlá (s výnimkou sedadiel zaradených do čísla 9402), premeniteľné aj na lôžka, ich
  časti a súčasti
9403 - Ostatný nábytok a jeho časti a súčasti
9405 - Svietidlá (vrátane svetlometov) a ich časti a súčasti inde neuvedené ani nezahrnuté;
  svetelné reklamy, svetelné znaky, svetelné ukazovatele a podobné výrobky
  s nesnímateľným pevným osvetľovacím zdrojom a ich časti a súčastí inde neuvedené
  ani nezahrnuté
  okrem: ex 940540 - xenónové výbojky
9701 - Obrazy, maľby a kresby zhotovené celkom ručne okrem výkresov čísla 4906 a ručne
  ozdobených remeselných výrobkov; koláže a podobné obrázky
97020000 - Pôvodné rytiny, pôvodné tlače a pôvodné litografie
97030000 - Pôvodné diela výtvarného modelárstva a sochárske diela z akýchkoľvek materiálov
Poznámka: Harmonizovaný systém kombinovanej nomenklatúry69) colného sadzobníka.

Poznámky pod čiarou

1) Napríklad § 409 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

2) § 2 Obchodného zákonníka.

2a) Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.

3) § 59 a 223 Obchodného zákonníka.

4) Zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov.Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam.

5) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.

5a) § 2 ods. 5 písm. a) vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách.

6) § 87 až 172 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon.

7) § 829 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

8) § 14 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z.

9) § 29 ods. 2 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov.

10) § 25 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.

11) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 417/1991 Zb., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z.

12) Napríklad § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách, vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 44/1991 Zb.

13) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 59/1995 Z. z. a vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 353/1996 Z. z.

13a) § 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách.

14) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.

15) § 489 Obchodného zákonníka.

15a) § 137 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu v znení neskorších predpisov.

16) § 140 Zákonníka práce.

17) § 24 ods. 2 písm. j) bod 4 zákona č. 286/1992 Zb. v znení zákona č. 626/1992 Zb.

18) § 27, 236 a 237 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce.

19) § 227 Obchodného zákonníka.

20) § 116 Občianskeho zákonníka.

21) § 117 Občianskeho zákonníka.

22) Vyhláška Federálneho štatistického úradu č. 124/1980 Zb. o jednotnej klasifikácii stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy v znení neskorších predpisov.

23) § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.

24) Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 172/1995 Z. z., ktorým sa vyhlasuje klasifikácia produkcie v znení opatrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 24/1996 Z. z.

25) § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

26) Napríklad § 445 Obchodného zákonníka.

27) § 536 Obchodného zákonníka.

28) § 663 Občianskeho zákonníka.

29) § 343 ods. 1 písm. c), § 250, 252,259, 263 a 266 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.§ 14a zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z.

30) § 72 ods. 13 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

31) § 476 a 487 Obchodného zákonníka.

32) § 2 zákona č. 222/1946 Zb. o pošte (poštový zákon).

33) § 5 zákona č. 222/1946 Zb.

34) Zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

35) Zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.Zákon Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov.

35a) § 716 Obchodného zákonníka.

36) § 313 Obchodného zákonníka.

37) § 682 Obchodného zákonníka.

38) § 692 Obchodného zákonníka.

38a) § 8 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch.

38b) § 14 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov.

39) § 2 písm. ch) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z.

40) Zákon Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.

41) § 57a zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z..

42) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

43) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

44) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

45) Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.Zákon Slovenskej národnej rady č. 135/1992 Zb. o poskytovaní sociálnych služieb právnickými a fyzickými osobami.

46) Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.

47) § 173 až 175 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.

48) § 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.

49) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 40/1987 Zb. o Dohovore o osobitných misiách, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 21/1968 Zb. o Dohovore o výsadách a imunitách medzinárodných odborných organizácií, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 52/1956 Zb. o prístupe Československej republiky k Dohovoru o výsadách a imunitách Organizácie Spojených národov schválenému Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 13. februára 1946, zákon č. 125/1992 Zb. o zriadení Sekretariátu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe a o výsadách a imunitách tohto sekretariátu a ďalších inštitúcií Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe.

50) § 122 až 138 zákona č. 180/1996 Z. z.

51) § 38 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z.

52) § 15 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.§ 68 a 254 Obchodného zákonníka.

53) Napríklad § 57 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z.

54) Zákon č. 111/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

55) § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 111/1990 Zb.

56) § 69 Obchodného zákonníka.

57) § 95 až 98 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.

58) § 122 písm. b) až § 128 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.

59) § 147 až 156 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.

60) § 157 až 172 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.

61) § 197 až 211 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.

62) § 196 až 211 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.

63) § 193 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 17/1994 Z. z. o oslobodení tovaru od dovozného cla v znení vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 122/1995 Z. z.
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 261/1993 Z. z. o oslobodení nepeňažného vkladu od dovozného cla.

64) § 79 až 83 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 17/1994 Z. z.

65) § 234 až 236 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.

65a) § 68 a 69 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.

66) § 163 až 165 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.

67) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách.

69) Zákon č. 618/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.