Vyhláška č. 22/1990 Zb.Vyhláška Federálneho cenového úradu, Ministerstva financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky o tvorbe a kontrole cien

Čiastka 6/1990
Platnosť od 01.02.1990 do31.12.1990
Účinnosť od 15.02.1990 do31.12.1990
Zrušený 526/1990 Zb.

22

VYHLÁŠKA

Federálneho cenového úradu, Ministerstva financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky

z 30. novembra 1989

o tvorbe a kontrole cien

Federálny cenový úrad podľa § 104 zákona č. 194/1988 Zb. o pôsobnosti federálnych ústredných orgánov štátnej správy, Ministerstvo financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky podľa § 6 zákona Českej národnej rady č. 134/1973 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej socialistickej republiky v oblasti cien v úplnom znení č. 23/1989 Zb. a Ministerstvo financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky podľa § 2 ods. 2 písm. e) zákona Slovenskej národnej rady č. 135/1973 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v oblasti cien v úplnom znení č. 27/1989 Zb. ustanovujú:


PRVÁ ČASŤ

ROZSAH PLATNOSTI A ZÁKLADNÉ POJMY

§ 1

Predmet úpravy a rozsah platnosti

(1) Táto vyhláška upravuje

a) tvorbu a kontrolu cien (sadzieb) výrobkov, výkonov, služieb a prác1) (ďalej len „výrobky“, pre výkony, služby alebo práce ďalej len „výkony“),

b) pôsobnosť orgánov, organizácií a organizačných jednotiek v oblasti cien, ktoré vystupujú vo svojom mene2) (ďalej len „organizácia“).

(2) Vyhláška sa vzťahuje na ceny výrobkov dodávaných organizáciami so sídlom v Československej socialistickej republike za tuzemskú menu, okrem cien výrobkov predávaných zahraničnými kultúrno-informačnými strediskami, cien bytov predávaných občanom, medzinárodných taríf dopravy a spojov a zmluvných cien, pre ktorých tvorbu platí osobitný predpis.3)

(3) Pre ocenenie vnútropodnikových výkonov platí táto vyhláška, len pokiaľ tak ustanovuje osobitný predpis.4)

(4) Pre ceny pri odplatných prevodoch vlastníctva alebo práva hospodárenia s majetkom v socialistickom spoločenskom vlastníctve mimo obvyklého hospodárenia a pre náhrady za jeho dočasné užívanie medzi socialistickými organizáciami, pre spôsob ocenenia stavieb, pozemkov a porastov na účely prevodov alebo prechodov vlastníctva k nim, pre spôsob zistenia úhrady za zriadenie práva osobného užívania pozemkov, pre náhrady za dočasné užívanie pozemkov vo vzťahu k občanom a pre úhrady za dočasné užívanie stavieb alebo ich častí platí vyhláška, len pokiaľ neustanovujú inak osobitné predpisy.3)a 5)

(5) Ak je v tejto vyhláške uvedený

a) „ústredný cenový orgán“, rozumie sa tým Federálny cenový úrad alebo Ministerstvo financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky alebo Ministerstvo financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky v rozsahu ich pôsobnosti,

b) „národný výbor“, rozumie sa tým krajský národný výbor, Národný výbor hlavného mesta Prahy, Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy, obvodný národný výbor v Bratislave, Národný výbor mesta Košíc a okresný národný výbor v Slovenskej socialistickej republike, a to v rozsahu ich pôsobnosti,

c) „cenový orgán“, rozumie sa tým ústredný cenový orgán a národný výbor, prípadne iný orgán hospodárskeho riadenia6) v rámci jeho poverenia cenovou pôsobnosťou.

Druhy cien

§ 2

(1) V národnom hospodárstve sa uplatňujú tieto druhy cien:

a) veľkoobchodné ceny; obsahujú potrebné náklady výroby (dovozu), prípadne náklady odbytu a zisk alebo stratu vo výške vyplývajúcej z použitého spôsobu ich tvorby; pri poľnohospodárskych výrobkoch zahŕňajú nákupné ceny a prirážku za nákupnú, prípadne aj odbytovú činnosť; pri dovážaných výrobkoch zahŕňajú v určených prípadoch clo; za tieto ceny sa dodávajú výrobky organizáciám pre výrobnú spotrebu, investície, na zaistenie obrany a bezpečnosti štátu a na ďalší odbyt, okrem dodávok pre vývoz a dodávok za ceny podľa písmen d) až f),

b) nákupné ceny; ich ekonomický obsah je obdobný ako pri veľkoobchodných cenách; za tieto ceny nakupujú organizácie poľnohospodárske výrobky od ich výrobcov pre výrobnú spotrebu, investície a pre ďalší odbyt a poverené organizácie predmety získané zberom; nákupné ceny môžu byť podľa rozhodnutia ústredného cenového orgánu uplatnené aj na výrobky vyrábané poľnohospodárskymi podnikmi z poľnohospodárskych surovín,

c) kúpne ceny; zahŕňajú ceny franko čs. hranice, t. j. zahraničné ceny v obchodnej parite znížené pri vývoze a zvýšené pri dovoze o priame zahraničné obchodné náklady, prepočítané na Kčs podľa platného kurzu a obchodnej prirážky alebo obchodnej zrážky organizácií oprávnených na zahraničnoobchodnú činnosť (ďalej len „organizácie zahraničného obchodu“); za tieto ceny dodávajú tuzemskí dodávatelia výrobky pre vývoz organizáciám zahraničného obchodu a organizácie zahraničného obchodu výrobky z dovozu tuzemským odberateľom, pokiaľ sa na dovážané výrobky dodávané organizáciami zahraničného obchodu neuplatňujú ceny podľa písmen a) a d), prípadne kúpne ceny so základnou a dodatkovou daňou z obratu7) (s rozdielom vnútorného trhu),

d) obchodné ceny; zahŕňajú veľkoobchodné, nákupné alebo kúpne ceny a základnú sadzbovú daň z obratu; za tieto ceny sa dodávajú výrobky z tuzemskej výroby alebo z dovozu určené na ďalší predaj za maloobchodné ceny organizáciám, ktoré majú nárok na obchodnú zrážku,

e) maloobchodné ceny; zahŕňajú obchodné ceny alebo veľkoobchodné ceny a rozdielovú daň z obratu a obchodné zrážky, v ustanovených prípadoch zahŕňajú clo, odbytovú prirážku, cenový rozdiel, prípadne obchodnú prirážku; len za tieto ceny sa predávajú výrobky občanom; organizáciám sa za maloobchodné ceny dodávajú výrobky pri nákupe v maloobchode alebo pri nákupe od iných dodávateľov, ak ide o výrobky, pri ktorých sa všeobecne uplatňuje rozdielová daň z obratu, a organizácia je podľa daňových predpisov povinná nakupovať ich za ceny s daňou, ďalej drobným prevádzkárňam národných výborov, pokiaľ nie sú vyhlásené za platcu dane z obratu; za maloobchodné ceny nemožno dodávať potravinárske výrobky určené na iné účely než pre ľudskú výživu,

f) veľkoobchodné ceny s daňou z obratu; zahŕňajú veľkoobchodnú cenu, základnú sadzbovú a dodatkovú daň z obratu, prípadne rozdiel medzi odbytovou prirážkou zodpovedajúcou spôsobu dodávky a odbytovou prirážkou, ktorú oprávnená organizácia, môže čerpať z dodatkovej dane z obratu podľa daňových predpisov;7) za tieto ceny sa dodávajú výrobky mimotrhovým odberateľom, ktorí sú podľa daňových predpisov povinní nakupovať za ceny s daňou a nemusia podľa písmena e) nakupovať za maloobchodné ceny, alebo drobným prevádzkárňam národných výborov uvedeným v písmene e), ak nie je maloobchodná cena určená, prípadne ak je určená výhradne pre výrobok určený pre osobnú spotrebu občanov.8)

(2) V prípadoch, keď je výška veľkoobchodnej ceny a maloobchodnej ceny rovnaká, posudzuje sa cena ako maloobchodná pri dodávkach občanom a ako veľkoobchodná pri dodávkach organizáciám s výnimkou uvedenou v § 29 ods. 3.

§ 3

(1) Druhy cien podľa § 2 možno určiť s platnosťou obmedzenou časom alebo množstvom ako dočasné, prípadne prechodne platné ceny alebo uplatniť pred vlastnou výrobou ako predbežné ceny alebo ako cenové limity. Predbežnú cenu a cenový limit nemožno použiť pri dodávke výrobkov.

(2) Dočasná je cena použitá dodávajúcou organizáciou, keď nemožno do doby potrebnej pre fakturáciu určiť konečnú cenu. Po určení konečnej ceny vyrovná dodávateľská organizácia rozdiel medzi dočasnou a konečnou cenou od začiatku dodávok bez meškania, najneskôr do 20 dní od doby, keď bola konečná cena určená. Dočasná cena musí byť ako dočasná označená vo faktúre. Dočasnú cenu môže použiť dodávateľská organizácia v odôvodnených prípadoch, ak sa o výške a dobe platnosti dočasnej ceny písomne dohodne s odberateľom, pritom doba platnosti smie byť najviac 12 mesiacov. Dočasnú cenu nemožno uplatniť, ak nie sú splnené podmienky uvedené v § 39 ods. 1 písm. ch), a pri maloobchodných cenách.

(3) Prechodne platná cena, ktorej platnosť je obmedzená časovo alebo množstvom výrobkov. Rozdiel medzi prechodne platnou cenou a konečnou cenou sa nevyrovnáva s odberateľmi. Pokiaľ časové obmedzenie prechodne platnej veľkoobchodnej ceny presiahne jeden kalendárny rok, určia sa súčasne pre ďalšie roky ročne sa znižujúce ceny (stupňovité ceny). Prechodne platné ceny určí cenový orgán

a) za podmienok uvedených v § 32 alebo v rozhodnutiach cenových orgánov; podľa § 26 alebo podľa osobitného poverenia ústredných cenových orgánov môžu tieto ceny určiť aj organizácie alebo

b) v jednotlivých odôvodnených prípadoch pri výrobkoch, ktoré sú výsledkom riešenia plánu vedecko-technického rozvoja na všetkých stupňoch riadenia a nie sú cenovo zvýhodnené.

(4) Predbežná cena je informáciou dodávateľa o výške ceny, ak konečnú cenu nemožno zatiaľ určiť a informácia o cene je potrebná najmä pre uzavretie zmluvy. Podľa dostupných podkladov sa uplatňuje spôsob tvorby cien používaný v príslušnej skupine výrobkov, a ak ho nemožno použiť, určí sa predbežná cena odhadom. Predbežnú cenu nemožno uplatniť pre výrobok, pre ktorý je alebo má byť určený cenový limit. Predbežná cena sa použije

a) ak to vyplýva z osobitného predpisu9) alebo z ustanovenia § 33 alebo z rozhodnutia ústredného cenového orgánu,

b) na zostavenie rozpočtov stavieb, ak pre určenie veľkoobchodných cien niektorých dodávok nie sú splnené podmienky podľa tejto vyhlášky,

c) na ocenenie priameho materiálu, ktoré je potrebné na vytvorenie cenového limitu alebo ceny výrobku.

(5) Cenový limit určuje hornú hranicu ceny budúceho tuzemského alebo budúceho dovážaného výrobku, prípadne spodnú hranicu kúpnej ceny vyvážaného výrobku a určí sa v prípadoch uvedených v § 35.

§ 4

Kategorizácia cien

(1) Druhy cien uvedené v § 2 a 3 sa uplatňujú ako

a) centrálne určené ceny výrobkov, ktoré majú zásadný význam pre podmienky výrobnej i nevýrobnej sféry a životné náklady obyvateľstva; tieto ceny určujú a menia cenové orgány, okrem prípadov podľa odsekov 3 až 5,

b) centrálne regulované ceny výrobkov, ktorých ceny neurčujú cenové orgány ani nie sú zaradené do zmluvných cien; tieto ceny určujú organizácie po prerokovaní a súhlase odberateľov v rámci určenej úrovne cien a podľa osobitného predpisu vykonávajú ich zmeny,10) ak nejde o zmeny podľa odsekov 3 až 5,

c) zmluvné ceny alebo zmluvné prirážky a zrážky k určeným cenám; tieto ceny, prirážky a zrážky sa dojednávajú a menia dohodou dodávateľa s odberateľom buď ako voľné ceny, ktoré sú plne regulované trhom, alebo sa dojednávajú v rámci centrálne usmerňovanej úrovne cien; zoznam výrobkov, pri ktorých sa uplatňujú, a pravidlá pre ich dojednávanie a usmerňovanie ustanovuje osobitný predpis.3)

(2) Ceny centrálne určené a centrálne regulované (ďalej len „určené ceny“) sa tvoria, prerokúvajú a určujú spôsobom určeným touto vyhláškou.

(3) Organizácia poverená určením veľkoobchodnej alebo nákupnej ceny, ako aj cenový orgán môžu určiť nižšiu cenu nového výrobku, než je cena vytvorená podľa § 9 až 17. Na zabezpečenie odbytu alebo na základe odôvodnených požiadaviek odberateľa môže dodávateľ znížiť pre všetkých svojich odberateľov cenu už určenú cenovým orgánom alebo poverenou organizáciou alebo poskytnúť niektorým odberateľom zľavu, ktorú je povinný vyznačiť vo faktúre. Zníženie ceny ani zľavy z ceny nemožno uplatniť pri veľkoobchodných cenách dovozu určených Federálnym cenovým úradom, pokiaľ sú vyššie ako bežná kúpna cena dovozu. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na zľavy podľa iných predpisov11) a nezakladá nárok na zvýšenie dotácie zo štátneho rozpočtu. Organizácie uvedené v § 22 ods. 6 nesmú zníženú veľkoobchodnú cenu, za ktorú výrobok nakúpili, pri jeho predaji zvýšiť.

(4) Organizácie poverené gesciou v maloobchodných cenách sú povinné znížiť v relatívne rovnakej výške maloobchodnú cenu v prípadoch, keď dodávateľ zníži veľkoobchodnú cenu pre všetkých odberateľov podľa odseku 3, a to najdlhšie do dvoch mesiacov po znížení veľkoobchodnej ceny. V prípadoch, keď nedochádza ku zníženiu veľkoobchodnej ceny môžu organizácie na zabezpečenie plynulého predaja určiť prechodne nižšiu maloobchodnú cenu na ťarchu obchodnej zrážky, prípadne obchodnej prirážky, pokiaľ na ňu majú nárok, alebo na ťarchu cenového rozdielu zahrnutého v maloobchodnej cene, ak cenový rozdiel zúčtovávajú s rizikovým fondom; ostatné organizácie postupujú podľa osobitného rozhodnutia.12) Takto znížené maloobchodné ceny nemusia byť jednotné. Trvalé zníženie maloobchodných cien výrobkov, ktoré sa naďalej budú dodávať do trhových fondov je možné len za podmienky, že sa v relatívne rovnakej výške zníži aj veľkoobchodná, prípadne nákupná cena alebo kúpna cena a zachová sa jednotnosť maloobchodných cien. Znížiť maloobchodné ceny len pre svojich zamestnancov môžu organizácie iba na základe osobitného predpisu.13) Znížením maloobchodnej ceny nesmie dôjsť ku zníženiu relatívnej výšky dane z obratu.

(5) Ak ide o ceny uvedené v § 3 ods. 2, platí pre ich zníženie alebo poskytovanie zliav ustanovenie odseku 3 vo vzťahu k organizáciám a odseku 4 vo vzťahu k občanom.

DRUHÁ ČASŤ

VYJADRENIE PODMIENOK VÝROBY A REALIZÁCIE V CENÁCH

§ 5

Postup pri tvorbe cien

(1) Tvorba cien zahŕňa

a) určenie spôsobu tvorby ceny,

b) spracovanie návrhu ceny,

c) prerokovanie návrhu ceny s odberateľmi,

d) určenie ceny.

(2) Cena sa tvorí pre nový výrobok vymedzený podstatnými kvalitatívnymi a podstatnými dodacími podmienkami a mernou jednotkou. Ako jednicu, pre ktorú sa cena tvorí, možno určiť

a) jednotlivý výrobok alebo jeho časť (diel), ktorá je predmetom samostatnej dodávky, alebo

b) čas vykonávania výkonu (napr. hodinová sadzba), alebo

c) skupinu výrobkov s obdobnými kvalitatívnymi a dodacími podmienkami alebo rovnakého použitia (skupinová cena),

d) súbor rôznych výrobkov tvoriacich funkčne alebo inak ucelenú dodávku (súhrnná cena).

(3) Ak je tak ustanovené v príslušných cenníkoch, tvorí sa cena súčtom určených cien výkonov a cien spotrebovaného priameho materiálu s ohľadom na ich množstvo, prípadne ďalších nákladov uvedených v cenníku.

§ 6

Podstatné kvalitatívne a podstatné dodacie podmienky

(1) Podstatné kvalitatívne a podstatné dodacie podmienky, za ktorých bola cena určená, zahŕňajú vybrané údaje o technickej úrovni, úžitkových vlastnostiach, akosti a druhu výrobku, rozsahu a podmienkach jeho dodávky, ktoré sú rozhodujúce pre odberateľov, prípadne podmienky ustanovené cenovým orgánom.

(2) Podstatné kvalitatívne podmienky sa vymedzujú buď odvolaním na príslušnú technickú dokumentáciu používanú v danom odbore (skupine výrobkov), najmä na štátnu, podnikovú, prípadne zahraničnú normu, na technické podmienky, výkres, vzorku, model a pri neštandardných výrobkoch na požiadavky odberateľa, alebo výberom rozhodujúcich údajov z nich.

(3) Podstatné dodacie podmienky sa vymedzujú predovšetkým podľa základných podmienok dodávok, technických podmienok, všeobecných podmienok cenníkov, hospodárskych a iných zmlúv.

(4) Vymedzenie podstatných kvalitatívnych a podstatných dodacích podmienok (ďalej len „podstatné podmienky“) je súčasťou návrhu ceny nového výrobku. Návrh na ich vymedzenie predkladá dodávateľ. Odberateľ môže požadovať odlišné vymedzenie podstatných podmienok od návrhu dodávateľa, ale len v rámci platnej technickej dokumentácie a ďalších platných podkladov uvedených v odsekoch 1 až 3. Pokiaľ nedôjde k dohode medzi dodávateľom a odberateľmi, platí vymedzenie podstatných podmienok podľa požiadavky odberateľov. Ak dodávateľ ani odberateľ nenavrhne vymedzenie podstatných podmienok, považujú sa za podstatné všetky podmienky platné pre výrobok, a ak nie je príslušná dokumentácia, podmienky, z ktorých sa vychádzalo pri tvorbe ceny alebo pri zostavení cenovej kalkulácie.

(5) Zlepšenie podstatných podmienok nového výrobku, ktoré je overiteľné až pri jeho použití, najmä dlhšiu životnosť, možno do ceny premietnuť len vtedy, ak dodávateľ predĺži v rovnakom rozsahu záručnú dobu, alebo ak toto zlepšenie overila a potvrdila štátna skúšobňa. Tieto zmeny podstatných podmienok sa v cene vyjadria úmerne nákladom potrebným na ich dosiahnutie, pričom nesmie dochádzať ku zhoršeniu efektívnosti použitia výrobku u odberateľa.

(6) Pri výkonoch sa za podstatné považujú všetky podmienky, ktorými je výkon určený.

(7) Ústredné cenové orgány môžu rozhodnúť pre odbory alebo skupiny výrobkov o spôsobe vymedzenia podstatných podmienok a o spôsobe riešenia odchýlok buď v cene, alebo v záujme zníženia administratívnej náročnosti o uplatnení dodatkového odvodu (ďalej len „cenový odvod“) podľa osobitného predpisu.14)

(8) Za zmenu podstatných podmienok, za ktorých bola určená cena, sa nepovažuje rozdielne označenie alebo ocenenie totožných surovín, materiálov a výrobkov, najmä v dôsledku odlišného spôsobu ich obstarania. To isté platí pre zmeny stupníc mzdových taríf, zmeny v ocenení iných nákladov, pre zmeny v technológii výroby, ktorými sa nemenia podstatné podmienky výrobku, a pre všeobecne platné zmeny základných podmienok dodávok.

§ 7

Nový výrobok

(1) Novým sa na účely tejto vyhlášky rozumie výrobok, ktorý sa od výrobkov s určenou cenou odlišuje niektorou z podstatných podmienok a ktorý súčasne

a) uspokojuje spoločenské potreby, ktoré sa dosiaľ neuspokojovali, prípadne uspokojuje spoločenské potreby inak ako dosiaľ alebo

b) umožňuje relatívne zníženie nákladov vo výrobe alebo ekonomický prínos u tuzemských odberateľov alebo pri vyvážaných výrobkoch zlepšenie efektívnosti vývozu alebo efektívne nahrádza dovoz alebo

c) v súlade s kúpyschopným dopytom lepšie uspokojuje potreby obyvateľstva.

(2) Za nový sa považuje tiež výrobok, ktorý má určenú cenu,

a) ale jeho výrobu zavádza organizácia, pre ktorú neplatí jednotnosť cien podľa § 32 a 34 alebo podľa rozhodnutia ústredných cenových orgánov,

b) ktorého výroba sa skončila, pretože sa nahradila dovozom, a ktorý treba znova vyrábať na zabezpečenie plynulého zásobovania alebo pre vysoké ceny dovozu; určená veľkoobchodná cena, ktorou sa zrušuje dosiaľ platná cena, nesmie byť vyššia ako doterajšia kúpna cena dovozu.

(3) Za nový sa nepovažuje výrobok,

a) pri ktorom sa dodatočnými úpravami zabezpečuje dodržanie podstatných podmienok, ktoré platia pre určenú cenu už vyrábaného výrobku,

b) so zmenami podstatných podmienok znamenajúcimi zvýšenie ceny, s ktorými odberatelia nesúhlasia alebo pri ktorých sa nedodržal postup podľa § 6 ods. 5,

c) ktorý v spotrebe nahrádza už vyrábaný výrobok alebo je s už vyrábaným výrobkom zameniteľný, ak zároveň nedochádza ku zmene niektorej z podstatných podmienok, ktorú požaduje odberateľ,

d) pri ktorom došlo iba ku zmene číselného kódu jednotnej klasifikácie alebo názvu.

V týchto prípadoch sa prevezme cena už vyrábaného výrobku, s výnimkou prípadov zhoršenia podstatných podmienok podľa písmena c), keď treba určiť nižšiu cenu.

§ 8

Spôsoby tvorby cien

(1) Na zabezpečovanie trvalého procesu objektivizácie cien treba uplatňovať spôsoby tvorby cien, ktoré

a) zodpovedajú potrebám plynulej aktualizácie cien tým, že ceny nových výrobkov sa tvoria v súlade s plánovanou alebo iným rozhodnutím určenou úrovňou cien pre rok, keď sa cena tvorí; týmto spôsobom realizovať postupnú spätosť vnútorných cien so zahraničnými cenami a potrebné väzby medzi jednotlivými druhmi cien, a to aj v prípadoch, keď sa súčasne nevykonáva zmena cien už vyrábaných výrobkov,

b) vyjadrujú podmienky výroby a spotreby na vnútornom i zahraničných trhoch a tým zabezpečujú ekonomicky odôvodnený vzťah medzi cenami a podstatnými podmienkami výrobkov, pri výrobných prostriedkoch vedú ku zníženiu ceny na jednotku rozhodujúceho parametra alebo umožňujú odberateľovi dosiahnuť ekonomický, prípadne iný prínos,

c) zabezpečujú, že pri kalkulačných spôsoboch sa náklady výroby a obehu kalkulujú iba v ekonomicky odôvodnenej výške, pri súbežných výrobách najviac priemerné náklady pri vylúčení okrajových výrobcov a že sadzby zisku sa určujú v závislosti od konečnej efektívnosti výrob a pri vyvážaných výrobkoch podľa efektívnosti vývozu.

(2) Spôsoby tvorby cien schválené cenovým orgánom pre jednotlivé odbory alebo skupiny výrobkov používajú záväzne všetky organizácie, pre ktoré platí jednotnosť cien (ďalej len „záväzný spôsob“), pokiaľ nie je rozhodnutím cenového orgánu rozsah ich platnosti obmedzený. Tieto záväzné spôsoby cenové orgány priebežne aktualizujú na podmienky zodpovedajúce plánovanej úrovni cien.

(3) Pri určovaní spôsobu tvorby cien pri nových výrobkoch, pre ktoré nie je určený záväzný spôsob, je záväzné poradie ich uplatňovania podľa § 9 až 17. Odberatelia, ktorí sú účastníkmi cenového konania, sú povinní kontrolovať, či dodávateľ použil správny spôsob tvorby ceny. Ak pre nesplnenie tejto povinnosti bude určená nesprávne vyššia cena, nesmú títo odberatelia jej nesprávne zvýšenie premietnuť do ceny svojich výrobkov.

(4) Príslušná organizácia zahraničného obchodu je povinná na požiadanie organizácie, ktorá spracúva návrh ceny, poskytnúť, prípadne obstarať bezplatne údaje potrebné pre správne uplatnenie zahraničných cien podľa § 9 až 11 a § 21, a to najneskôr do 30 dní od doručenia požiadavky, ak nie je medzi nimi dohodnutý iný termín.

(5) Pri tvorbe cien sa nesmú určené ceny porovnávať so zmluvnými cenami, s cenami upravenými podľa § 19 a základné ceny, t. j. neupravené podľa § 21, s cenami zvýhodnenými a znevýhodnenými.

(6) Metodiku prepočtu cien podľa spôsobov uvedených v § 9 až 21 podrobnejšie upravuje rozhodnutie ústredných cenových orgánov.15)

§ 9

Odvodenie veľkoobchodnej ceny z ceny dovozu

(1) Ceny dovozu sa uplatňujú ako dlhodobý maximálny limit pre tvorbu vnútorných veľkoobchodných cien nových výrobkov bez ohľadu na to, akým spôsobom sa vnútorné veľkoobchodné ceny vytvárajú tak, aby pôsobili na znižovanie nákladov výroby a približovanie efektívnosti našej výroby poprednej svetovej úrovni.

(2) Ceny dovozu ako maximálny limit sa uplatňujú

a) pri dovážaných energiách, surovinách, materiáloch a výrobkoch, pri ktorých sa pri uplatňovaní cien dovozu postupuje podľa § 25,

b) na základe rozhodnutia ústredných cenových orgánov pri skupinách výrobkov vyrábaných v tuzemsku, ktorých ceny dovozu sú nižšie ako veľkoobchodné ceny vytvorené niektorým zo spôsobov tvorby cien podľa § 10 až 17,

c) keď odberateľ preukáže v cenovom konaní skutočnú nižšiu cenu dovozu, má reálnu možnosť dovozu a tuzemský dodávateľ chce dodávať výrobky z vlastnej výroby,

d) pri útlmových výrobách v súlade s plánovaným postupom ich obmedzovania.

(3) Výrobná organizácia je povinná v prípadoch podľa odseku 2 písm. b) vytvoriť návrh ceny aj spôsobom podľa § 10 až 17 príslušným pre daný výrobok. Vo svojej pôsobnosti môže organizácia určiť len nižšiu cenu.

§ 10

Odvodenie ceny zo zahraničných cenových relácií

(1) Cena nového výrobku sa odvodzuje z priemernej relácie medzi zahraničnými cenami dvoch zahraničných výrobkov, z ktorých jeden je obdobný novovyrábanému výrobku a druhý tuzemskému výrobku s platnou veľkoobchodnou cenou. Ak sa také výrobky vyrábajú vo viacerých štátoch, použijú sa na zistenie relácií zahraničnej ceny aspoň z dvoch štátoch. Pritom sa používajú údaje z rozhodujúcich zahraničných trhov, tak aby sa pôsobilo na zvýšenie konkurencieschopnosti nových výrobkov.

(2) V odboroch, kde je väčší počet zahraničných výrobcov s rozdielnou technickou i cenovou úrovňou výrobkov, je povinný dodávateľ dohodnúť s hlavnými odberateľmi a príslušnou organizáciou zahraničného obchodu teritórium i výrobcu, z ktorého cien sa zahraničné cenové relácie odvodia.

(3) Zahraničnými cenovými reláciami treba vytvoriť návrh ceny

a) opakovane dodávaného výrobku, ktorý je predmetom menovitej úlohy, výsledkom riešenia úlohy plánu technického rozvoja alebo výstupom z novej výrobnej kapacity a predpokladá sa jeho vývoz,

b) v prípadoch, keď sa dodávateľ s odberateľom dohodli na výhradnom uplatňovaní tohto spôsobu tvorby cien pre príslušnú skupinu alebo odbor a nejde o organizácie rovnakého združenia,

c) opakovane dodávaného výrobku určeného pre konečnú spotrebu, ktorý je v tuzemsku cenovo neporovnateľný,

d) pokiaľ tak rozhodne cenový orgán.

(4) Ak nový výrobok nahrádza, rozširuje alebo dopĺňa vo vývoze doterajší porovnateľný výrobok a v prípadoch, keď výrobné organizácie ani organizácie zahraničného obchodu nemajú potrebné údaje o zahraničných cenových reláciách a nový výrobok sa má vyvážať, možno použiť reláciu zahraničnej ceny nového výrobku a výrobku s obdobnou štruktúrou materiálu, technológiou a použitím, dosahovanú vo vývoze do toho istého štátu.

(5) Ak je pre tvorbu cien nových výrobkov uvedených v odseku 3 ustanovený záväzný spôsob podľa § 13, 14 alebo § 15 ods. 2 písm. a), vypracuje organizácia návrh veľkoobchodnej ceny aj týmto záväzným spôsobom. Ak ide o menovitú úlohu, pre ktorej výstup nie sú záväzné spôsoby určené, vypracuje organizácia tiež prepočet ceny podľa § 17. V prípade nedostatočnej zhodnosti tuzemských a zahraničných výrobkov alebo nedostatočnej preukaznosti zahraničných cien môžu prepočet ceny podľa § 17 vyžiadať aj hlavní odberatelia alebo cenové orgány pri cenovom konaní. Organizácie poverené pôsobnosťou v určovaní cien môžu v týchto prípadoch určiť cenu vytvorenú podľa zahraničných cenových relácií, pokiaľ je vyššia, len v prípade jej registrácie16) ústredným cenovým orgánom. V ostatných prípadoch môžu určiť len nižšiu cenu.

(6) Zahraničné cenové relácie podľa odseku 3 písm. c) netreba uplatňovať, ak podľa osobitnej úpravy17) nemusí ani organizácia zahraničného obchodu mať príslušnú zahraničnú cenovú dokumentáciu a bolo by ju treba obstarať len za odplatu v zahraničnej mene.

§ 11

Odvodenie veľkoobchodnej ceny z ceny vývozu

(1) Veľkoobchodná cena nového výrobku sa odvodzuje zo skutočne dosiahnutej ceny vývozu tak, aby ceny vývozu sa previedli do úrovne vnútorných veľkoobchodných cien a aby sa vývoj cien vývozu premietal do vývoja veľkoobchodných cien.

(2) Odvodenie veľkoobchodných cien z cien vývozu sa použije pri výlučne vyvážanej produkcie, pričom organizácia môže vykonať prepočet cien vývozu na úroveň veľkoobchodných cien buď súhrne za odbor a určené obdobie, alebo podľa jednotlivých výrobkov. V prípade, že výlučne vyvážaný výrobok bude dodatočne opakovane dodávaný do tuzemska a nejde o dodávku, pre ktorú možno dojednať zmluvnú cenu, vytvorí sa a určí jeho cena spôsobom používaným pre príslušný odbor (skupinu). Takto určená cena platí pre všetky ďalšie dodávky do tuzemska.

§ 12

Odvodenie veľkoobchodnej ceny z maloobchodnej ceny

(1) Veľkoobchodná cena nového spotrebného výrobku sa odvodzuje z návrhu jeho maloobchodnej ceny tak, že z navrhovanej maloobchodnej ceny sa odpočíta základná sadzbová daň, obchodná zrážka a cenový rozdiel podľa § 19 ods. 5. Ak je v maloobchodných cenách obsiahnutá rozdielová daň z obratu, odpočíta sa v relatívne rovnakej výške ako pri porovnateľnom výrobku.

(2) Tento spôsob tvorby veľkoobchodnej ceny sa použije vždy, keď

a) pre tvorbu maloobchodnej ceny je určený záväzný spôsob podľa § 10 alebo 13 a jednica pre tvorbu maloobchodnej ceny i veľkoobchodnej ceny je rovnaká,

b) maloobchodnú cenu určujú cenové orgány a veľkoobchodnú cenu poverená organizácia,

c) navrhnutá veľkoobchodná cena vytvorená spôsobom podľa § 9 až 17 by viedla k maloobchodnej cene, za ktorú by nebolo možno nový výrobok predať a záporný cenový rozdiel sa neuplatní,

d) v ďalších prípadoch podľa rozhodnutia ústredného cenového orgánu.

§ 13

Parametrické spôsoby

(1) Parametrickými spôsobmi sa odvodzuje cena nového výrobku na základe preukázateľnej závislosti výšky ceny od veľkosti rozhodujúcich technicko-ekonomických parametrov použitia zistenej pri viacerých porovnateľných výrobkoch tak, aby ceny nových výrobkov umožnili odberateľom dosiahnuť ekonomický alebo iný prínos. K týmto spôsobom tvorby cien patria najmä cenové rady, cenové ukazovatele a bodovací spôsob.

(2) Parametrický spôsob sa uplatní pre tvorbu cien výrobkov, ktorých zmeny podstatných podmienok možno prevažne vyjadriť merateľnými veličinami a sú určené alebo sa súčasne určujú ceny potrebného počtu porovnateľných výrobkov.

§ 14

Cenové normatívy

(1) Cenové normatívy sú súbory technicky odôvodnených progresívnych noriem spotreby priameho materiálu, priamych miezd, ostatných priamych nákladov, sadzieb nepriamych nákladov a zisku, ktoré sú záväzné pre zostavenie cenovej kalkulácie tak, aby pôsobili na znižovanie nákladov organizácií vyrábajúcich s vyššími ako priemernými nákladmi. Nevyhnutnou podmienkou cenových normatívov je normatív priamych miezd a sadzby nepriamych nákladov a zisku, a to buď samostatne pre jednotlivé položky kalkulácie, alebo ako komplexná položka.

(2) Cena nového výrobku sa tvorí pomocou cenových normatívov len v prípade, keď cenové normatívy sú schválené cenovým orgánom.

§ 15

Stavebnicový spôsob

(1) Stavebnicovým spôsobom sa tvorí cena nového výrobku súčtom cien všetkých jeho dielov a výkonov alebo ich pripočítaním (odpočítaním) k cene porovnateľného výrobku (úplný stavebnicový spôsob) alebo pripočítaním (odpočítaním) k cene porovnateľného výrobku súm zistených cenovou kalkuláciou pribúdajúcich (ubúdajúcich) dielov a výkonov, ktoré nemajú dosiaľ určenú cenu (kombinovaný stavebnicový spôsob).

(2) Pokiaľ nie je povinnosť vytvoriť cenu niektorým zo spôsobov podľa § 9 až 14, uplatňuje sa

a) úplný stavebnicový spôsob v prípadoch, keď všetky potrebné diely a výkony majú platnú cenu,

b) kombinovaný stavebnicový spôsob v prípadoch, keď ide o čiastkovú zmenu už vyrábaného výrobku alebo ak si použitie tohto spôsobu odberatelia vyžiadajú pri prerokúvaní návrhu ceny vytvorenej podľa § 16 alebo 17.

§ 16

Kalkulačné porovnanie

(1) Kalkulačným porovnaním sa tvorí cena nového výrobku pomocou porovnania cenovej kalkulácie nového výrobku s kalkuláciou porovnateľného výrobku tak, aby rozdiely v cenách boli odôvodnené zmenami v technicko-ekonomických parametroch porovnávaných výrobkov a pri vyvážaných výrobkoch aj efektívnosťou vývozu.

(2) Kalkulačné porovnanie sa uplatňuje pre tvorbu cien výrobku, ktorý je porovnateľný s dosiaľ vyrábaným výrobkom, a ak nemožno preň použiť niektorý zo spôsobov tvorby cien podľa § 9 až 15.

§ 17

Individuálna cenové kalkulácia

(1) Individuálnou cenovou kalkuláciou sa tvorí cena nového výrobku na základe cenovej kalkulácie zostavenej podľa podmienok dodávateľskej organizácie.

(2) Týmto spôsobom sa tvorí cena výrobku

a) ktorý nie je svojimi podstatnými kvalitatívnymi podmienkami porovnateľný s dosiaľ vyrábanými výrobkami, a ak jeho cenu nemožno vytvoriť podľa § 9 až 12 alebo § 15,

b) podľa § 26 ods. 2, § 28 ods. 4 písm. d), § 33 ods. 7 písm. a), § 34 ods. 3 alebo podľa rozhodnutia cenového orgánu.

(3) Dodávateľ je povinný overiť veľkoobchodnú cenu vytvorenú individuálnou kalkuláciou

a) na žiadosť odberateľa spôsobom a v lehotách vzájomne dohodnutých,

b) pri menovitých úlohách štátneho plánu a v prípadoch, keď tak rozhodol cenový orgán, spôsobom a v lehotách určených cenovým orgánom.

(4) Overovanie veľkoobchodnej ceny vytvorenej individuálnou kalkuláciou sa nevykonáva pri

a) prechodne platných cenách a cenách určených po prechodne platných cenách,

b) dieloch, náhradných dielcoch a opravách,

c) prirážkach a zrážkach podľa § 23.

§ 18

Úprava cien z hľadiska vyjadrenia podmienok realizácie

(1) Návrh ceny nového výrobku vytvorenej niektorými zo spôsobov tvorby cien podľa § 9 až 17 môže byť ďalej upravený na zvýraznenie podmienok realizácie, a to

a) na dosiahnutie potrebnej relácie ceny nového výrobku k cenám výrobkov zameniteľných podľa § 19,

b) na zabránenie negatívnemu vplyvu ceny nového výrobného prostriedku na náklady odberateľov podľa § 20,

c) na zvýhodnenie alebo znevýhodnenie ceny výrobku podľa § 21.

(2) Ústredné cenové orgány môžu určiť rozdielne ceny toho istého výrobku pre dodávateľov a odberateľov (dvojaké ceny), prípadne pre niektorých dodávateľov a odberateľov v prípadoch, keď

a) nemožno jednotnou cenou zabezpečiť jej žiadúce pôsobenie na dodávateľa i odberateľa,

b) je záujem na jednostrannom pôsobení podmienok realizácie buď u dodávateľa, alebo u odberateľa.

(3) Pri uplatnení podmienok realizácie možno cenu upraviť len podľa jediného dôvodu uvedeného v odseku 1 rovnakého pre veľkoobchodnú a maloobchodnú cenu.

§ 19

Cenové relácie

(1) Spracovateľ návrhu veľkoobchodnej ceny vytvorenej podľa § 9 až 16, spracovateľ návrhu maloobchodnej ceny a orgány a organizácie, s ktorými sa návrhy cien prerokúvajú, môžu na dosiahnutie potrebnej cenovej relácie nového výrobku k cenám výrobkov už dodávaných navrhnúť zvýšenie alebo zníženie ceny za účelom

a) dosiahnutia súladu pôsobenia cien s plánovaným vývojom hmotných proporcií základných surovín a materiálov, potrebou ich vzájomnej zameniteľnosti a plánovaným postupom spätosti vnútorných a zahraničných cien,

b) podpory spoločenských zámerov v politicko-výchovných, zdravotníckych, kultúrnych a ďalších oblastiach spoločenského a sociálneho rozvoja,

c) účinnejšieho využitia cien na vytváranie súladu ponuky a dopytu a pre obmenu výrobkov v žiadúcej štruktúre a cenových polohách, akosti a vyhotovení, s výnimkou výrobkov predstavujúcich základné životné potreby.

(2) Pomocou cenových relácií sa priamo tvorí cena nového výrobku, ktorý vzniká ako vedľajší produkt technologického postupu výroby iného výrobku (tzv. združená výroba) a nemožno použiť niektorý zo spôsobov tvorby cien podľa § 9 až 17.

(3) Zvýšenie podľa odseku 1 nemožno vo veľkoobchodných cenách uplatniť v prípadoch, keď by

a) došlo k zvýšeniu ceny vytvorenej podľa § 9 až 13,

b) pri výrobkoch s rozdielovým ukazovateľom vývozu18) nižším ako 100 bodov došlo k jeho ďalšiemu zníženiu oproti porovnateľnému výrobku alebo priemernému rozdielovému ukazovateľu vývozu v organizácii, ak je tento vyšší.

(4) V prípadoch, keď by cena nového výrobku pôsobila negatívne na výrobu z dôvodu relatívne vysokej ceny porovnateľného výrobku, je potrebné na dosiahnutie potrebnej relácie ceny znížiť cenu porovnateľného výrobku podľa § 4 ods. 3 a 4.

(5) Úprava maloobchodnej ceny, pokiaľ nie je v relatívne rovnakej výške premietnutá do veľkoobchodnej ceny, sa premieta ako cenový rozdiel.

§ 20

Vplyv cien nového výrobného prostriedku na náklady odberateľa

(1) Veľkoobchodná cena nového výrobného prostriedku musí byť určená tak, aby zodpovedala podmienkam uvedeným v § 8 ods. 1 písm. b) a nákladom odôvodneným mimoekonomickými účinkami nového výrobku, napríklad zvýšenie bezpečnosti práce, odstránenie namáhavej práce a zlepšenie pracovného a životného prostredia.

(2) Na prepočet vplyvu použitia nového výrobného prostriedku na náklady odberateľa je odberateľ povinný poskytnúť na žiadosť dodávateľa potrebné podklady do 30 dní od doručenia žiadosti, ak organizácie nedohodnú dlhší termín, a vyjadriť sa k prepočtu predkladanému dodávateľom s návrhom ceny. Na cenové konanie môže odberateľ predložiť vlastný prepočet.

(3) Organizácia smie v rozsahu svojej pôsobnosti určiť cenu len vo výške, ktorá zodpovedá podmienkam uvedeným v odseku 1. Ak odberateľ z dôvodu rozdielneho prepočtu vplyvu nového výrobku nesúhlasí s navrhovanou cenou, postupuje dodávateľ podľa § 44.

§ 21

Cenové zvýhodnenie a cenové znevýhodnenie

(1) Cenové zvýhodnenie sa uplatňuje tak, aby sa dosiahla vzájomne výhodná cena pre dodávateľa i odberateľa umožňujúca dodávateľovi dosiahnuť vyšší zisk, než je zisk vyplývajúci zo spôsobov tvorby cien podľa § 9 až 17 a odberateľovi efektívnejšie uspokojiť potreby. Cenové znevýhodnenie sa využíva na ekonomické znevýhodnenie výroby spoločensky nežiadúcich výrobkov, na obmedzenie výroby alebo spotreby niektorých výrobkov, na dopredaj ťažkopredajných výrobkov, prípadne na zvýšenie dien len pre odberateľa. Cenové zvýhodnenie a cenové znevýhodnenie sa využíva na rozlíšenie cien výrobkov podľa ich technicko-ekonomickej úrovne, akosti, módnosti, efektívnosti výroby i vývozu, na podporu rozvojových a znevýhodnenie útlmových výrob, na podporu výrob zlepšujúcich pracovné a životné prostredie a súčasne na vytváranie súladu ponuky a dopytu.

(2) Uplatňovanie cenového zvýhodnenia nesmie byť v rozpore so zabezpečovaním výroby a predaja výrobkov nižších cenových polôh a so zlepšovaním vzťahu vnútorných cien k zahraničným cenám. Cenové zvýhodnenie môže byť viazané na dodržanie ďalších podmienok, najmä na zabezpečenie potrebného rozsahu dodávok doterajších výrobkov19) a výrobkov štandardného vyhotovenia.

(3) Cenové zvýhodnenie možno uplatniť iba pre nový výrobok. Zvýhodnenie veľkoobchodnej ceny sa uskutočňuje formou prirážky k základnej veľkoobchodnej cene, pri obchodných a maloobchodných cenách ich zvýšením. Cenové znevýhodnenie sa povinne uplatňuje aj pri výrobkoch už vyrábaných, a to ako zrážka z ceny, za ktorú sa výrobok dodáva, okrem prípadov, keď sa podľa odseku 7 alebo podľa rozhodnutia cenového orgánu namiesto zrážky uplatní cenový odvod20) z veľkoobchodnej ceny.

(4) Pre uplatňovanie cenového zvýhodnenia a znevýhodnenia určia ústredné cenové orgány, v súlade s vývojom na vnútornom a zahraničných trhoch, podrobnejšie podmienky, najmä rozsah využívania cenového zvýhodnenia a znevýhodnenia, jeho maximálnu, prípadne minimálnu výšku a maximálnu dobu platnosti cenového zvýhodnenia.15)

(5) Podmienkou uplatnenia cenového zvýhodnenia podľa odseku 4 je súhlas jednotlivých odberateľov s jeho uplatnením a výškou.

(6) Cenové zvýhodnenie formou dvojakých cien, t. j. vyššia cena pre výrobcov a nižšia (základná) cena pre odberateľov, sa uplatní pri výrobkoch, ktoré umožňujú vysoký ekonomický alebo iný spoločenský prínos a uplatnenie zvýhodnených cien aj pre odberateľov by sťažovalo ich široké využívanie. Cenové znevýhodnenie, t. j. vyššie ceny pre odberateľov, sa uplatní v prípadoch, keď je potrebné pôsobiť na odberateľov, aby lepšie zhodnocovali materiálové zdroje výroby, alebo ak ide o spoločensky žiadúce zameranie dopytu.

(7) Cenový odvod namiesto zrážky za cenové znevýhodnenie21) vykonáva výrobná organizácia bez osobitného rozhodnutia cenového orgánu vždy, ak ide o

a) výrobky odvetvia potravín zaradené pri hodnotení akosti do najnižšieho stupňa akosti alebo výrobky podliehajúce certifikácii, ktorým nebol vydaný alebo bol odňatý certifikát,22) ktoré sa dodávajú do trhových fondov,

b) výrobky, ktoré neboli podľa uzavretých zmlúv dodané v dobe platnosti rozhodnutia o zaradení výrobku do najnižšieho stupňa akosti,

c) výrobky znevýhodnené formou vyššej ceny pre odberateľov podľa odseku 6.

(8) Základom pre výpočet cenového odvodu je určená základná veľkoobchodná cena upravená o prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných podmienok.

(9) Cenové zvýhodnenie a cenové znevýhodnenie sa neuplatňuje

a) pri dovážaných výrobkoch, okrem spotrebných výrobkov dodávaných do trhových fondov,

b) pri výrobkoch, na ktoré sa poskytujú dotácie k veľkoobchodným cenám zo štátneho rozpočtu, okrem cenového znevýhodnenia potravinárskych výrobkov a výrobkov označených za krmivo so zníženou akosťou,

c) na objem vyvážaných výrobkov,

d) na výrobky spotrebúvané vnútri organizácie,

e) pri dieloch a náhradných dielcoch,

f) pri výrobkoch zaradených do zmluvných cien, okrem cenového znevýhodnenia výrobkov hodnotených podľa akosti.

§ 22

Obchodné a odbytové prirážky a zrážky

(1) Obchodné prirážky alebo zrážky za obchodnú činnosť organizácií vnútorného a zahraničného obchodu a odbytové prirážky alebo zrážky za činnosť odbytových organizácií sa uplatňujú ako absolútna suma alebo percentná sadzba k určenej základni a tvoria sa

a) pri určení prirážok alebo zrážok pre nové organizácie, pomocou cenovej kalkulácie obchodnej alebo odbytovej činnosti celej organizácie, pričom sa rozlišujú podľa potrebných nákladov na odchylné výkony,

b) pri určení prirážky alebo zrážky za nové výkony ich prevzatím pre porovnateľné alebo totožné výkony; ak sa nové výkony výrazne líšia od porovnateľných, tvorí sa porovnaním s už určenými prirážkami alebo zrážkami odôvodneným cenovou kalkuláciou.

(2) V cenovej kalkulácii obchodnej a odbytovej prirážky a zrážky sa okrem plánovaných nákladov na obeh pre určené obdobie

a) kalkuluje určený normatív obchodného rizika,

b) rozvrhuje určený zisk v pomere k nákladom na obeh,

c) vychádza pri určení hodnoty predaja z priemerného ročného predaja predpokladaného v nasledujúcich troch rokoch.

(3) Obchodné zrážky organizácií vykonávajúcich obchodnú činnosť podľa osobitného predpisu23) (ďalej len „obchodné organizácie“) sú zložkou maloobchodných cien a členia sa spravidla na veľkoobchodnú a maloobchodnú časť. Základňou percentných sadzieb sú maloobchodné ceny a v prípade absolútnych súm merné jednotky výrobkov.

(4) Obchodné prirážky a zrážky organizácií zahraničného obchodu sú zložkou kúpnych cien. Základňou percentných sadzieb je cena franko čs. hranice prepočítané na Kčs. Pri dovozoch a vývozoch na zahraničný úver dlhší ako jeden rok, pri ktorých je v tuzemsku dojednaná promptná platba, znižuje sa základ pre výpočet obchodnej prirážky alebo zrážky o sumu vnútorného úroku zahrnutú v cene franko čs. hranice. Voči tuzemskej organizácii možno uplatniť len jednu obchodnú prirážku alebo zrážku.

(5) Ako obchodné prirážky pripočítavané k maloobchodných cenám obstarávaných výrobkov sa uplatňujú ceny obstarávateľských služieb pre občanov. Cena výkonu za obstarávateľskú činnosť poskytovanú organizáciami iným organizáciám podľa zmlúv o obstaraní vecí sa určí absolútnou sumou alebo percentnou sadzbou z veľkoobchodnej ceny.

(6) Odbytová prirážka odbytovej, zásobovacej, nákupnej, výkupnej organizácie alebo inej organizácie, ktorej takú činnosť osobitne povolil príslušný orgán hospodárskeho riadenia (ďalej len „odbytová organizácia“), sa pripočítava k veľkoobchodným alebo nákupným cenám výrobkov, ktoré sú predmetom ich výkonov. Podstatné podmienky výkonov odbytových organizácií sa musia líšiť od podmienok, ktoré je povinný plniť výrobca, dovážajúca alebo nákupná organizácia podľa podmienok vymedzených pri určení veľkoobchodnej ceny, kúpnej alebo nákupnej ceny. Pokiaľ sú náklady na tieto výkony zahrnuté v uvedených cenách, nesmú odbytové organizácie, včítane organizačných jednotiek výrobcu poverených odbytovou činnosťou, zahŕňať tieto náklady do odbytovej prirážky. Pre také výkony odbytových organizácií sa určí odbytová zrážka poskytovaná dodávateľovi z veľkoobchodnej (nákupnej alebo kúpnej) ceny. Ak odbytová organizácia neposkytuje všetky výkony, ktorých náklady sa uhrádzajú odbytovou prirážkou, je povinná znížiť odbytovú prirážku o zrážku podľa § 23.

(7) Odbytové prirážky sa určia v rozdielnej výške podľa spôsobov dodávok vymedzených na účely tejto vyhlášky ako

a) traťová dodávka, za ktorú sa považuje dodávka uskutočňovaná výrobcom, prípadne organizáciou zahraničného obchodu konečnému odberateľovi na príkaz odbytovej organizácie a na jej účet; za traťovú sa považuje aj dodávka prostredníctvom skladu odbytovej organizácie zriadeného u odberateľa tejto dodávky a dodávka zo skladu odbytovej organizácie, ak táto organizácia odmietla požiadavku odberateľa na traťovú dodávku a pritom nepreukázala nemožnosť alebo ekonomickú nevýhodnosť takého spôsobu dodávky,

b) skladová dodávka, za ktorú sa považuje dodávka z vlastného skladu alebo zo skladu užívaného na základe zmluvy o dočasnom užívaní národného majetku, ak sa pri nej poskytujú rovnaké služby ako pri dodávkach z vlastných skladov, a to v lehotách určených osobitným predpisom alebo zmluvou,

c) pohotová dodávka, ktorou sa rozumie splnenie skladovej dodávky podľa technicky jasnej objednávky najdlhšie do šiestich týždňov od jej doručenia, ak odberateľ bez dodržania lehoty pre predloženie návrhu zmluvy (ďalej len „objednacie lehoty“) pohotovú dodávku požaduje; ak sa v objednávke požadujú postupné dodávky, je podmienka pohotovej dodávky dodržaná, keď je prvá dodávka požadovaná a splnená do šiestich týždňov od doručenia a ostatné dodávky sú plnené v termínoch určených v objednávke,

d) okamžitá dodávka, ktorou sa rozumie splnenie skladovej dodávky podľa technicky jasnej objednávky najdlhšie do troch dní od jej doručenia, ak odberateľ bez dodržania objednacích lehôt okamžitú dodávku požaduje.

(8) Odbytovú prirážku za pohotovú alebo okamžitú dodávku nesmie odbytová organizácia uplatniť, ak

a) odberateľ toho istého výrobku preukáže, že odmietla alebo nesplnila v priebehu posledných 90 dní objednávku predloženú v lehote podľa príslušného predpisu alebo

b) pre skladovú dodávku platia rovnaké alebo kratšie lehoty než uvedené v odseku 7 písm. c).

(9) Odberateľovi výrobku dodávaného odbytovou organizáciou možno účtovať len jednu odbytovú prirážku, a to prirážku dodávajúcej odbytovej organizácie.

(10) Odbytové organizácie môžu so súhlasom ústredného cenového orgánu dodávať výrobky za veľkoobchodnú cenu s pripočítaním odbytovej prirážky (odbytová cena), pričom môžu im určeným spôsobom veľkoobchodné ceny priemerovať.

§ 23

Prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných podmienok

(1) Pri dohodnutej odchýlke od podstatných podmienok výrobku, za ktorých bola cena určená, môže sa táto cena zvýšiť alebo sa musí znížiť primerane k zvýšeným alebo zníženým nákladom, ktoré odchýlka vyvoláva u dodávateľa alebo odberateľa. Prirážka k cene alebo zrážka z ceny sa uplatní najmä, ak ide o odchýlky opakovane sa vyskytujúce alebo časovo prechodné alebo pre jednotlivých odberateľov.

(2) Prirážka alebo zrážka za odchýlku od podstatných podmienok sa tvorí

a) spôsobom tvorby cien platným pre príslušný výrobok, ak ho možno použiť,

b) pomocou cenovej kalkulácie, ktorej odôvodnenosť sa preukazuje porovnaním s už určenými obdobnými prirážkami alebo zrážkami v technologicky príbuzných skupinách alebo odboroch,

c) ak ide o zrážku za odchýlku spôsobenú dodávateľom, ktorá zhoršuje úžitkové vlastnosti výrobku, podľa nákladov odberateľa na odstránenie alebo nahradenie tohto nedostatku alebo podľa miery znehodnotenia výrobku, pokiaľ si ho odberateľ ponechá bez úpravy. Tento výpočet uskutočnený obvykle podľa údajov odberateľa sa použije, ak je takto vypočítaná zrážka vyššia než podľa písmen a) a b) alebo ak nemožno tieto spôsoby uplatniť, a ďalej aj v prípade, keď sa ako spôsob vyporiadania vady plnenia uplatní zľava z ceny24) a dodávateľ s odberateľom (občanom) sa o tom dohodnú alebo príslušný orgán tak určí.

(3) Za kratšiu dodaciu alebo objednaciu lehotu, pokiaľ ju odberateľ požaduje, možno uplatňovať prirážku, ak ide o skrátenie lehoty uvedenej najmä v základných podmienkach dodávok alebo v cenníkoch. Celkové úpravy dosiaľ platných dodacích (objednacích) lehôt výrobkov, pokiaľ by znamenali zvýšenie cien, sa premietajú do cien len na základe rozhodnutia cenového orgánu. Návrhy na všeobecné zavedenie prirážky za kratšie dodacie (objednacie) lehoty v jednotlivých odboroch možno predkladať cenovému orgánu len súčasne s návrhom zrážok za dlhšie dodacie (objednacie) lehoty.

(4) Prirážku za dlhšiu záručnú dobu, než je ustanovená osobitnými predpismi, môžno k cene pripočítať len v prípadoch, keď k predĺženiu dochádza na žiadosť odberateľa alebo na základe dohody dodávateľa s odberateľom, pokiaľ nejde o predĺženie záručnej doby podľa § 6 ods. 5.

(5) Prirážku za menšie než minimálne expedičné alebo objednacie množstvo a prirážku za menšie než minimálne výrobné množstvo možno uplatňovať len v rozsahu a výške, ako je určené v cenníku alebo v cenovom rozhodnutí. Uplatnenie prirážky za menšie než minimálne výrobné množstvo je ďalej podmienené tým, že minimálne výrobné množstvo sa nemôže v príslušných objednacích alebo dodacích lehotách dosiahnuť ani spojením objednávok všetkých odberateľov. Návrh na rozšírenie prirážok za menšie než minimálne množstvo pre odbory (skupiny) výrobkov, kde dosiaľ nie sú určené, možno predkladať cenovému orgánu len súčasne s návrhom zrážok za vyššie než obvyklé výrobné množstvo.

(6) Zrážku za vyššie než obvyklé množstvo výrobná organizácia uplatní, prípadne určí alebo navrhne nižšiu veľkoobchodnú cenu,

a) ak ide o výrobok, ktorého výroba bola sústredená v dôsledku vnútornej alebo medzinárodnej špecializácie, alebo

b) pokiaľ bola cena určená pre výrobu jedného kusa (dávky, várky) a dochádza k výrobe vo väčšom množstve.

(7) Ak odberateľ zabezpečí na svoje náklady odvoz výrobkov zo závodu (skladu) dodávateľa, pričom náklady dopravy sú zahrnuté v cene, je dodávateľ povinný poskytnúť zrážku z veľkoobchodnej ceny (odbytovej prirážky), a to aj v prípade, keď závod (sklad) dodávateľa a odberateľa sú v jednom mieste. Výška zrážky sa určí ako rozdiel medzi veľkoobchodnou cenou bez nákladov dopravy a veľkoobchodnou cenou včítane týchto nákladov, a pokiaľ nie sú ceny takto určené, určí sa spôsobom uvedeným v príslušnom cenníku alebo v rozhodnutí cenového orgánu; ak nemožno použiť ani tento spôsob, určí sa vo výške podľa tarify platnej pre obvyklý spôsob prepravy takých výrobkov.

(8) Obmedzujúce podmienky pre uplatnenie prirážok uvedené v odsekoch 3 a 5 sa netýkajú dodávok pre výskumné a vývojové organizácie a dodávok pre riešenie úloh vedecko-technického rozvoja v ostatných organizáciách.

(9) Na základe rozhodnutia cenového orgánu sa namiesto zrážky za odchýlky od podstatných podmienok uplatní cenový odvod25) v rovnakej výške.

TRETIA ČASŤ

ZVLÁŠTNOSTI TVORBY CIEN V NIEKTORÝCH OBLASTIACH

§ 24

Kúpne ceny

(1) Kúpne ceny dovážaných a vyvážaných výrobkov sa používajú ako bežné kúpne ceny alebo podľa osobitného predpisu3) ako zmluvné kúpne cena. Pri tvorbe bežných kúpnych cien sa vychádza z operatívnej kalkulácie zostavenej podľa typového kalkulačného vzorca pre kalkuláciu zložiek ceny vývozných a dovozných výkonov. Bežná kúpna cena, ktorá sa fakturuje, zahŕňa skutočne dosiahnutú zahraničnú cenu v obchodnej parite, kalkulovanú výšku priamych zahraničných obchodných nákladov a príslušnú obchodnú prirážku alebo zrážku.

(2) Do kalkulácie bežnej kúpnej ceny sa zahŕňajú náklady len vo výške zodpovedajúcej dodacím a platobným podmienkam dodávky. Kalkulácia priamych zahraničných obchodných nákladov percentnou sadzbou zo zahraničnej ceny v obchodnej parite sa môže uplatniť, ak sa na tomto postupe dohodne organizácia zahraničného obchodu s tuzemskou dodávateľskou alebo odberateľskou organizáciou. Organizácia zahraničného obchodu predloží na žiadosť tuzemského dodávateľa alebo odberateľa kalkuláciu bežnej kúpnej ceny a doloží ju podkladmi k položkám zahrnutým do tejto kalkulácie. Tuzemská výrobná organizácia predloží na žiadosť organizácie zahraničného obchodu kalkuláciu veľkoobchodnej ceny vyvážaného výrobku.

(3) Pre prepočet zahraničnej ceny v obchodnej parite na Kčs v operatívnej kalkulácii sa používa kurz platný k dátumu kalkulácie kúpnej ceny. Pre fakturáciu bežnej kúpnej ceny sa pre prepočet zahraničných cien v obchodnej parite a priamych zahraničných obchodných nákladov použije kurz platný k dátumu dojednanému medzi organizáciou zahraničného obchodu a tuzemskou organizáciou; ak nedôjde k dohode, použije sa kurz platný k dátumu fakturácie.

(4) Tuzemská dodávateľská alebo odberateľská organizácia môže voči organizácii zahraničného obchodu písomne uplatniť pred dojednaním zahraničnej ceny v obchodnej parite minimálny alebo maximálny limit bežnej kúpnej ceny, za ktorý sa výrobok vyvezie alebo dovezie, alebo uplatniť tieto limity ako priemerné kúpne ceny na určité obdobie. Súčasne musí písomne určiť, že v prípade nedodržania limitu, ktoré by znamenalo stratu pre tuzemskú organizáciu, fakturuje sa limit kúpnej ceny, pokiaľ sa nedohodne iný postup.

(5) Organizácie zahraničného obchodu a výrobné organizácie sú povinné pri vývozoch realizovaných na zahraničný úver dlhší ako jeden rok odpočítať z ceny franko čs. hranice sumu úrokov do nej zahrnutých, viesť evidenciu cien franko čs. hranice a vykonávať prepočty rozdielového ukazovateľa vývozu18) včítane aj bez týchto úrokov.

(6) Výrobky z tuzemskej výroby nakúpené na vývoz za kúpne ceny sa pri spätnom predaji do tuzemska dodávajú za platné veľkoobchodné, prípadne obchodné ceny. V prípade, že takýto výrobkov nemá určenú veľkoobchodnú cenu, vytvorí sa a určí jeho cena spôsobom používaným pre príslušný odbor (skupinu) pri dodávkach do tuzemska.

§ 25

Veľkoobchodné ceny dovážaných výrobkov

Veľkoobchodné ceny výrobkov z dovozu sa uplatňujú

a) ako centrálne určené veľkoobchodné ceny pri objemovo rozhodujúcich energiách, surovinách, materiáloch a výrobkoch určených pre výrobnú spotrebu, vytvorené podľa priemerných nákladov na ich obstaranie z určenej oblasti dovozu a ich predpokladaného vývoja s vylúčením krátkodobých konjunktúrnych výkyvov; pri výrobkoch, ktoré sa dovážajú a súčasne dodávajú z tuzemska, sa tvoria ceny podľa prevažujúceho spôsobu obstarania; zaradenie výrobkov do objemovo rozhodujúcich dovozov, ich veľkoobchodné ceny a rozsah ich uplatňovania určuje Federálny cenový úrad; tieto výrobky dodávajú organizácie zahraničného obchodu za veľkoobchodné ceny; spôsob vyrovnania rozdielu medzi určenými veľkoobchodnými cenami a kúpnymi cenami dovozu upravuje predpis Federálneho ministerstva financií,26)

b) ako veľkoobchodné ceny určované organizáciami, v ostatných prípadoch, vytvorené na základe kúpnej ceny každej dodávky s pripočítaním tuzemského prepravného vyplývajúceho z rozdielnych dopravných parít kúpnej a veľkoobchodnej ceny, v určených prípadoch cla, prípadne ďalších zložiek; tieto výrobky dodávajú organizácie zahraničného obchodu prvému tuzemskému odberateľovi za kúpne ceny, prípadne obchodné ceny a tuzemské organizácie ďalším tuzemským organizáciám za veľkoobchodné ceny, obchodné ceny alebo veľkoobchodné ceny s daňou z obratu; pri dodávkach za ceny s daňou z obratu sa clo nezahŕňa do základu pre jej výpočet a účtuje sa osobitne.

§ 26

Ceny stavebných a montážnych prác

(1) Ceny stavebných a montážnych prác, pokiaľ sa tvoria pomocou cenovej kalkulácie,27) vychádzajú z podmienok zodpovedajúcej priemerne dosiahnuteľnej technológie, mechanizácie a organizácie práce. Uplatnenie inej technológie, mechanizácie alebo organizácie práce dodávateľom alebo na základe požiadavky odberateľa prijatej dodávateľom, nie je dôvodom pre určenie novej ceny, ak sa podstatné kvalitatívne podmienky výkonu nemenia. Osobitné prípady, keď zvýšené náklady vzniknuté v dôsledku požiadavky odberateľa na uplatnenie určitej technológie, mechanizácie alebo organizácie práce možno premietnuť do ceny za podmienok ustanovených Federálnym cenovým úradom.27)

(2) Cena novej práce, pri ktorej sa nepredpokladá, že sa bude opakovane vykonávať, sa tvorí na základe individuálnych podmienok dodávateľa a určí sa ako prechodne platná cena. Táto cena platí len pre dodávateľa, ktorý ju určil, a pre prevádzkový súbor alebo stavebný objekt, v ktorého rozpočte bola uplatnená, alebo pre iné jednorazové vykonanie práce.

(3) Dodávatelia sú povinní viesť priebežnú evidenciu objemu výkonov oceňovaných spôsobom uvedeným pre osobitné prípady v odseku 1 alebo spôsobom podľa odseku 2.

(4) K cenám stavebných a montážnych prác uvedeným v odsekoch 1 a 2 sa v ustanovených prípadoch pripočítavajú prirážky za vedľajšie rozpočtové náklady28) vyjadrujúce konkrétne podmienky dané miestom, časom a osobitným určením stavby a odchylné podmienky jednotlivých druhov prác.

§ 27

Skupinové ceny stavebných a montážnych prác a súhrnné ceny stavieb, prevádzkových súborov, stavebných objektov a ich častí

(1) Skupinové ceny sa uplatňujú pri

a) typizovaných a opakovaných funkčných stavebných častiach (dieloch, moduloch), prípadne častiach prevádzkových súborov s obdobnými kvalitatívnymi a dodacími podmienkami,

b) montážnych prácach.

(2) Súhrnné ceny sa uplatňujú pri

a) typových a opakovaných prevádzkových súboroch a stavebných objektoch, prípadne ich častiach,

b) vývozných investičných celkoch,

c) stavbách.

(3) Spôsob tvorby súhrnných a skupinových cien je ustanovený rozhodnutím ústredných cenových orgánov.29)

§ 28

Veľkoobchodné ceny neštandardných výrobkov

(1) Za neštandardný sa na účely tejto vyhlášky považuje výrobok vyrobený jednorazovo ako jeden kus alebo vo väčšom počte pre jedného odberateľa podľa jeho individuálnych požiadaviek, pri ktorom sa nepredpokladá, že sa bude v budúcnosti vyrábať v rovnakom vyhotovení a jeho celková doba opakovaných dodávok nepresiahne 12 mesiacov. Pri dodávkach pre stavby platí len podmienka, že ide o dodávku pre technologickú alebo stavebnú časť jednej stavby bez časového obmedzenia.

(2) Podstatné podmienky neštandardného výrobku sa vymedzujú z technických údajov požadovaných odberateľom a dohodnutých s dodávateľom.

(3) Veľkoobchodná cena sa určí

a) pre jednotlivé neštandardné výrobky,

b) pre súbor rôznych výrobkov tvoriacich funkčne ucelenú dodávku; takto určená cena zahŕňa aj výrobky, ktoré nie sú jednotlivo uvedené alebo ktoré miera technickej vyjasnenosti neumožňuje dostatočne určiť, ale ktoré sú dohodnutou alebo obvyklou súčasťou funkčne ucelenej dodávky.

(4) Veľkoobchodná cena sa tvorí

a) záväzným spôsobom, a ak nie je,

b) parametrickým spôsobom, a ak ho nemožno uplatniť,

c) stavebnicovým spôsobom, ak ide o cenu funkčne ucelenej dodávky, pokiaľ jej cenu netreba vytvoriť podľa písmena a) alebo b),

d) v ostatných prípadoch kalkulačným porovnaním pri porovnateľných výrobkoch a individuálnou kalkuláciou pri neporovnateľných výrobkoch; ak v čase tvorby ceny nie sú k dispozícii údaje potrebné pre zostavenie cenovej kalkulácie, použije sa prepočtová kalkulácia zostavená s použitím sadzieb platných pre tvorbu cien v čase, keď sa cena tvorí.

§ 29

Tarify v doprave a spojoch

(1) Tarif (ceník) tvorí súhrn sadzieb (cien) a podmienok ich použitia členených podľa toho, na aký účel a akým spôsobom sa výkon poskytuje.

(2) Sadzby v doprave a spojoch sa tvoria na základe priemerných nákladov, určeného zisku príslušného odboru dopravy a spojov a s prihliadnutím na relácie sadzieb zodpovedajúce plánovaným zámerom i rozvoju dopravnej a spojovej sústavy. Sadzby pre riečnu dopravu, potrubnú dopravu, pre lanové dráhy a výťahy, okrem lanových dráh v prevádzke ČSD, sa určujú podľa podmienok jednotlivých dopravcov.

(3) Dopravné tarify sa členia na nákladné tarify, ktorých sadzby majú povahu veľkoobchodných cien, a tarify osobnej prepravy, ktorých sadzby majú povahu maloobchodných cien. V nákladnej doprave je cenou za prepravu zásielok prepravné, ktoré zahŕňa dovozné a všetky určené poplatky za úkony vyplývajúce z plnenia prepravnej zmluvy. V osobnej doprave cenou za prepravu cestujúcich je cestovné, za prepravu batožín, spešnín, psov a autobusových zásielok je dovozné.

§ 30

Nákupné ceny poľnohospodárskych výrobkov

(1) Úroveň nákupných cien hlavných poľnohospodárskych výrobkov vychádza z nákladov poľnohospodárskych organizácií hospodáriacich v prírodných podmienkach, v ktorých sa vyrába rozhodujúca časť produkcie s vylúčením nákladov ekonomicky zaostavajúcich organizácií.

(2) Jednotlivé nákupné ceny sa tvoria na základe

a) priemernej výšky nákladov organizácií uvedených v odseku 1 za určené obdobie s prihliadnutím na normatívy vlastných nákladov a zahraničné cenové relácie,

b) sadzby zisku určenej s prihliadnutím na zámery štátneho plánu, na mieru rizikovosti jednotlivých výrobkov a sezónnosť výroby.

(3) Na podporu výroby a dodávok v množstve, štruktúre, akosti a čase sa využívajú príplatky a prémie.

§ 31

Maloobchodné ceny

(1) Maloobchodné ceny výrobkov, okrem cien výkonov, zahŕňajú tieto zložky:

a) veľkoobchodné ceny, a ak nie sú určené, nákupné ceny pri tuzemských výrobkoch alebo kúpne ceny pri dovážaných výrobkoch,

b) daň z obratu, t. j. základnú sadzbovú daň alebo daň z obratu vypočítanú rozdielom medzi maloobchodnou cenou zníženou o obchodnú zrážku a veľkoobchodnou cenou pri výrobkoch uvedených v sadzobníku dane z obratu,7)

c) obchodnú zrážku podľa platnej celkovej sadzby, prípadne obchodnú prirážku,

d) ďalšie zložky na základe rozhodnutia ústredného cenového orgánu najmä clo podľa osobitného predpisu30) a odbytovú prirážku, ak obchodné organizácie nakupujú výrobky výhradne prostredníctvom odbytovej organizácie,

e) cenový rozdiel, t. j. rozdiel medzi obchodnou cenou, prípadne zvýšenou o ďalšiu zložku podľa písmena d) a maloobchodnou cenou zníženou o obchodnú zrážku; do maloobchodných cien nových výrobkov sa zahŕňajú vo výške vyplývajúcej z použitého spôsobu tvorby cien alebo z pravidiel zaokrúhľovania cien alebo z uplatnenia podmienok realizácie; ako cenový rozdiel sa premietajú aj dôsledky zmien jednotlivých zložiek platných maloobchodných cien, pokiaľ sa maloobchodné ceny nemenia.

(2) Maloobchodné ceny tuzemských výrobkov, pri ktorých sa uplatňuje sadzbová daň z obratu, sa tvoria priamym prepojením na základe veľkoobchodnej (nákupnej) ceny so zahrnutím základnej sadzbovej dane z obratu a obchodnej zrážky, prípadne ďalšej zložky uvedenej v odseku 1 písm. d) a cenového rozdielu vo výške vyplývajúcej zo zaokrúhlenia maloobchodných cien (ďalej len „priame prepojenie“). Tento spôsob sa nepoužije pri výrobkoch, ktorých maloobchodné ceny sa tvoria záväzným spôsobom alebo úplným stavebnicovým spôsobom podľa § 15 ods. 2 písm. a). Pokiaľ takto vytvorená maloobchodná cena výraznejšie narušuje relácie maloobchodných cien porovnateľných výrobkov s ohľadom na ich úžitkové vlastnosti, upraví sa tak, že pri potrebe

a) znížiť maloobchodnú cenu sa odvodí veľkoobchodná cena z porovnateľnej (nižšej) maloobchodnej ceny podľa § 12 alebo v odôvodnených prípadoch sa do maloobchodnej ceny zahrnie záporný cenový rozdiel,

b) zvýšiť maloobchodnú cenu sa do nej zahrnie kladný cenový rozdiel.

(3) Maloobchodné ceny tuzemských výrobkov, pri ktorých sa uplatňuje rozdielová daň z obratu, sa tvoria porovnaním podstatných podmienok a jednotlivých zložiek maloobchodnej ceny porovnateľného a nového výrobku. Do maloobchodnej ceny nového výrobku sa zahrnie rozdielová daň z obratu v relatívne rovnakej výške vyjadrenej v percentách z veľkoobchodnej ceny, v akej je zahrnutá v maloobchodnej cene tuzemského porovnateľného výrobku. Tento spôsob sa nepoužije pri výrobkoch, ktorých maloobchodná cena sa tvorí záväzným spôsobom alebo úplným stavebnicovým spôsobom podľa § 15 ods. 2 písm. a).

(4) Maloobchodné ceny dovážaných výrobkov sa tvoria záväzným spôsobom, a ak nie je určený, tvoria sa

a) priamym prepojením na základe kúpnej ceny so zahrnutím dane z obratu, obchodnej zrážky, v ustanovených prípadoch cla alebo ďalšej zložky a cenového rozdielu vo výške vyplývajúcej zo zaokrúhlenia; tento spôsob sa použije pri výrobkoch dovážaných na obohatenie vnútorného trhu,

b) porovnaním podstatných podmienok a maloobchodnej ceny nového dovážaného a porovnateľného tuzemského výrobku, ak ide o dovoz na doplnenie vnútorného trhu nedostatkovými druhmi tovaru; cenový rozdiel sa zahrnie vo výške vyplývajúcej z tohto porovnania.

(5) Maloobchodná cena určená pri prvom dovoze platí aj pre opakovane dovážané výrobky, pokiaľ ústredný cenový orgán nerozhodne o inej lehote jej platnosti.

(6) Maloobchodná cena vytvorené podľa odsekov 2 až 4 môže byť upravená podľa § 19 o ďalší cenový rozdiel. Poverené orgány a organizácie31) môžu kladný cenový rozdiel do maloobchodnej ceny v ustanovených prípadoch zahrnúť len po jeho registrácii ústredným cenovým orgánom. K jeho výške sa vyjadruje príslušný gestor v oblasti maloobchodných cien.

(7) Pri tvorbe maloobchodných cien vo verejnom stravovaní sa vychádza z maloobchodných cien nakúpených a spotrebovaných výrobkov a v prípadoch ustanovených ústredným cenovým orgánom z upravených maloobchodných cien (napr. priemerných) s pripočítaním určených obchodných prirážok. V ustanovených prípadoch sa pripočítavajú obchodné prirážky tiež k maloobchodným cenám za ubytovanie.

§ 32

Tvorba cien v pôsobnosti národných výborov

(1) Vymedzenie nového výrobku, platnosť jednotných cien a spôsob tvorby cien sa posudzuje podľa podmienok výroby a realizácie výrobkov dodávaných organizáciami so sídlom na území národného výboru, do ktorého pôsobnosti určenie cien prislúcha, ak nejde o výrobky, pri ktorých ústredné cenové orgány republík rozhodli o jednotnosti cien po predchádzajúcom prerokovaní s národnými výbormi. Jednotnosť cien môžu ústredné cenové orgány určiť

a) pre všetky organizácie bez ohľadu na to, či ich riadia ústredné odvetvové orgány alebo či ide o organizácie v cenovej pôsobnosti národných výborov, alebo

b) pre všetky organizácie v cenovej pôsobnosti národných výborov.

(2) Pre nový opakovane dodávaný výrobok, pri ktorom má byť uplatnená jednotnosť cien podľa odseku 1 písm. a) alebo b), národný výbor v prípade potreby určí v okruhu svojej pôsobnosti prechodne platnú cenu, ktorej platnosť sa končí určením jednotnej ceny ústredným cenovým orgánom. O jej určení národný výbor informuje ústredný cenový orgán republiky.

§ 33

Ceny služieb a opráv

(1) Ceny služieb a opráv sú ceny výkonov včítane materiálu alebo ceny výkonov bez priameho materiálu, ktorý sa samostatne pripočítava podľa normovanej, prípadne skutočnej spotreby.

(2) Za podstatnú podmienku sa okrem podmienok uvedených v § 5 považuje tiež

a) vykonávanie služieb a opráv v skrátených dodacích lehotách,

b) vykonávanie služieb a opráv v čase pracovného pokoja,32)

c) zaradenie prevádzkární do cenových tried.32)

(3) Podmienkou uplatňovania prirážky uvedenej v § 23 pri skrátení dodacej lehoty podľa odseku 2 písm. a) je vykonávanie služieb a opráv v určenej lehote za nezvýšenú cenu. Pri nedodržaní určenej lehoty je organizácia povinná poskytnúť zľavu podľa podmienok ustanovených osobitnými predpismi.33)

(4) Ak pri prevzatí výrobku do opravy alebo pri dojednaní služby nemožno určiť jej cenu, určí dodávateľ predbežnú cenu odhadom. Predbežná cena sa pri dodávkach organizáciám neuplatňuje, ak sa oprava alebo služba vykoná bezodkladne po tom, čo dodávateľ dostal požiadavku, alebo sa vykonáva mimo prevádzkárne dodávateľa alebo ak odberateľská organizácia písomne uvedie, že predbežnú cenu nevyžaduje a povinnosť uplatniť predbežnú cenu nie je ustanovená iným právnym predpisom.34)

(5) Ak dodávateľská organizácia počas vykonávania služby alebo opravy zistí, že jej cena prevýši predbežnú cenu o viac ako 10 %, je povinná písomne a bezodkladne oznámiť odberateľskej organizácii zmenu predbežnej ceny. Ak dodávateľská organizácia zmenu písomne neoznámi alebo odberateľská organizácia so zmenou písomne nesúhlasí, je platnou cenou predbežná cena zvýšená maximálne o 10 %.

(6) Prekročenie predbežnej ceny vo vzťahu medzi organizáciou a občanom sa rieši podľa osobitných predpisov.35)

(7) Ceny bežných opráv sa tvoria stavebnicovým spôsobom ako súčet

a) určených cien jednotlivých výkonov, a ak nie sú, cien vytvorených záväzným spôsobom, ak je určený, alebo spôsobom podľa § 15 ods. 2 písm. b) až § 17,

b) cien spotrebúvaných náhradných dielcov a priameho materiálu, ktorý nie je zahrnutý v cene výkonov; druh ceny, ktorým sa náhradné dielce a spotrebúvaný materiál oceňujú, je ustanovený v platných cenníkoch alebo v rozhodnutiach cenových orgánov o cenách opráv.

(8) Veľkoobchodná cena opakovane vykonávanej generálnej opravy alebo generálnej opravy jednotlivých uzlov sa určuje obvykle včítane nákladov na priamy materiál. Do veľkoobchodnej ceny sa náklady na priamy materiál a priame mzdy započítavajú podľa štatisticky zistených technicko-hospodárskych noriem. Určená cena opakovane vykonávanej generálnej opravy môže byť najviac 90 % platnej ceny výrobku. Cena pre opakovane dodávané generálne opravy sa musí určiť najneskôr do 6 mesiacov od prvej fakturácie generálnej opravy, pokiaľ sa vykonalo najmenej 5 opráv alebo pokiaľ sa nepostupuje podľa § 3 ods. 2. Za neštandardné sa považujú generálne opravy vykonávané v období pred určením ceny pre opakovane vykonávané generálne opravy. Do veľkoobchodnej ceny neštandardnej generálnej opravy sa zahŕňa spotreba priameho materiálu a priame mzdy v skutočnej výške. Ak sú určené veľkoobchodné ceny generálnych opráv jednotlivých skupín výrobkov, možno cenu generálnej opravy výrobku tvoriť podľa § 15.

§ 34

Dielce pre výrobnú spotrebu a pre náhradnu spotrebu

(1) Dielce na cenové účely sú výrobky označené v jednotnej klasifikácii priemyselných odborov ako dielce (spravidla v skupine 9 a 0, prípadne 8), ďalej výrobky odboru 440, 441, 442 a výrobky odboru 443, len ak sú určené pre náhradnú spotrebu, 455, 532, prípadne výrobky ďalších odborov, ktoré ústredný cenový orgán po dohode s Federálnym štatistickým úradom za dielce určí. Určenie pre náhradnú spotrebu sa uvádza v zmluve a vo faktúre. Toto určenie sa nemusí uvádzať pri dodávkach opravárenským, odbytovým a obchodným organizáciám a pri dodávkach na vývoz, keď sa všetky dielce posudzujú ako dielce pre náhradnú spotrebu (ďalej len „náhradný dielec“).

(2) Pri rovnakých dielcoch, v závislosti od ich určenia pre výrobnú alebo náhradnú spotrebu, sa uplatňujú rozdielne ceny.

(3) Veľkoobchodná cena náhradného dielca i dielca pre výrobnú spotrebu sa tvorí, pokiaľ nie je ustanovený záväzný spôsob, z operatívnej kalkulácie finálneho výrobku, v ktorej sa výška zisku kalkuluje sadzbami určenými pre príslušný odbor (skupinu) a organizáciu. Pri náhradnom dielci sa kalkuluje zisk sadzbou maximálne vo výške

a) 100 % zo spracovacích nákladov,36) ak nepresahujú 100,– Kčs,

b) 75 % zo spracovacích nákladov, ak sú viac ako 100,– Kčs a nepresahujú 1 000,– Kčs,

c) 50 % zo spracovacích nákladov v ostatných prípadoch.

(4) Pokiaľ by uplatnením spôsobu tvorby cien podľa odseku 3 vychádzala cena náhradného dielca nižšia než cena dielca pre výrobnú spotrebu, platí aj pre náhradný dielec cena dielca pre výrobnú spotrebu.

(5) Organizácia, ktorá nevyrába a nevyrábala finálny výrobok, pre ktorý je náhradný dielec určený, a ktorá nevyrábala tento dielec ani pre kompletizáciu finálneho výrobku, môže určiť jeho veľko-obchodnú cenu podľa odseku 3, a to aj v inej výške, než je platná cena, alebo môže použiť už určenú cenu.

(6) Maloobchodná cena náhradného dielca sa tvorí priamym prepojením podľa § 31.

(7) Ak organizácia použije na kompletizáciu svojho výrobku dielec nakúpený za ceny platné pre náhradný dielec, vyrovná sa rozdiel medzi zvýšenou a nezvýšenou cenou dielca na ťarchu jej hospodárskeho výsledku. Ak organizácia dielec nakúpený pre výrobnú spotrebu dodá pre náhradnú spotrebu, fakturuje ho za cenu platnú pre náhradný dielec a rozdiel ako cenový odvod25) odvedie do štátneho rozpočtu bez ďalšieho rozhodnutia ústredného cenového orgánu.

§ 35

Rozsah uplatnenia limitov

(1) Cenový limit podľa § 3 ods. 5 sa určuje ako

a) limit veľkoobchodnej ceny alebo limit veľkoobchodnej a limit maloobchodnej ceny pre výrobok dodávaný na vnútorný trh, ktorý bude

1. vyvinutý ako hmotný výstup menovitej úlohy vedecko-technického rozvoja; ak sa bude výrobok vyvážať, určí sa aj limit kúpnej ceny,

2. vyrábaný podľa novej štátnej normy, ak ide o normu pre jednotlivý výrobok, ktorá mení niektorú z jeho podstatných kvalitatívnych podmienok,

3. dodávaný z novej výrobnej kapacity, ktorá podlieha štátnej expertíze,

b) limit veľkoobchodnej, maloobchodnej alebo kúpnej ceny vývozu alebo dovozu v prípadoch, keď tak rozhodne ústredný cenový orgán, Štátna plánovacia komisia, Česká komisia pre plánovanie a vedecko-technický rozvoj, Slovenská komisia pre plánovanie a vedecko-technický rozvoj, Federálne ministerstvo zahraničného obchodu alebo iný orgán hospodárskeho riadenia pre ním riadené organizácie, alebo sa tak dohodne odberateľ s dodávateľom.

(2) Cenový limit nemusí byť určený pre výrobok,

a) ktorý je určený výhradne pre konečnú spotrebu vnútri organizácie (investície, opravy a údržbu),

b) pre ktorý, v čase, keď má byť určený cenový limit, sa určí veľkoobchodná cena.

§ 36

Spôsoby tvorby cenových limitov

(1) Cenové limity sa tvoria spôsobmi tvorby cien uvedenými v § 9 až 17 podľa poradia uvedeného v týchto ustanoveniach a primerane podmienkam a údajom, ktoré sú k dispozícii pre ich tvorbu. Pri výrobku, pri ktorom treba určiť limit kúpnej ceny alebo limit maloobchodnej ceny, nesmie byť určený vyšší limit veľkoobchodnej ceny, než zodpovedá postupu podľa § 11 a 12. Limit kúpnej ceny tvorí organizácia zahraničného obchodu podľa predpisu Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,17) pokiaľ tento limit podľa dohody nevypracuje navrhovateľ limitu veľkoobchodnej ceny.

(2) Cenový limit sa tvorí v plánovanej úrovni cien, prípadne v úrovni predpokladanej pre dobu, keď sa začnú dodávky výrobku. Ak skutočný vývoj cien do doby dodávok výrobku bude odlišný, zohľadní sa tento vplyv pri určení ceny, čo sa neposudzuje ako nedodržanie cenového limitu. Vyššiu veľkoobchodnú alebo maloobchodnú cenu než cenový limit určený ústredným cenovým orgánom môže určiť len tento orgán.

§ 37

Prepočet ceny v dôsledku zmeny cien

(1) Cena nového výrobku patriaceho do odboru (skupiny), pri ktorom sa podľa štátneho plánu vývoja cien alebo iného opatrenia ústredných cenových orgánov menia veľkoobchodné ceny, sa v čase od schválenia zmeny do začiatku jej platnosti určí v doterajšej i novej úrovni, pokiaľ tak ustanovuje osobitný predpis.10) Cena v doterajšej úrovni sa tvorí spôsobom platným v čase vypracovania návrhu, cena v novej úrovni podľa rozhodnutia ústredných cenových orgánov o spôsobe vykonania zmeny cien.

(2) Ak sa má znovu vyrábať a dodávať výrobok, ktorého veľkoobchodná cena nebola zahrnutá do zmeny cien v odbore alebo skupine výrobkov, pretože sa nepredpokladala jeho ďalšia výroba, treba dodatočne vykonať zmenu veľkoobchodnej ceny predpísaným spôsobom. Tieto zmeny cien určí orgán alebo organizácia, v ktorých pôsobnosti bolo vykonanie zmien cien v odbore alebo skupine výrobkov, a vždy organizácia, ak platí pre výrobok záväzný spôsob tvorby cien. Ak sa má takýto výrobok znovu vyrábať viac ako jeden rok po platnosti zmeny cien v odbore alebo skupine výrobkov určí sa preň cena ako pre nový výrobok.

(3) Pre potreby nového ocenenia zásob prepočítajú organizácie veľkoobchodné ceny tuzemských výrobkov, ktoré neboli pri zmene cien prevedené na platnú úroveň, bez schválenia ústredným cenovým orgánom. Veľkoobchodná cena sa prepočíta na novú úroveň

a) záväzným spôsobom, a ak nie je určený,

b) indexom zmeny veľkoobchodných cien príslušnej skupiny výrobkov v danej organizácii.

(4) Prepočet podľa odseku 3 sa nevykonáva, ak organizácia nemá podklady pre jeho vykonanie alebo ak ide o dovážané výrobky.

ŠTVRTÁ ČASŤ

CENOVÉ KONANIE NA URČENIE CIEN

§ 38

Spoločné ustanovenia o cenovom konaní

(1) Ustanovenia tejto časti platia primerane pre cenové konanie všetkých druhov cien s výnimkou cien uvedených v odseku 2.

(2) Pre dočasné ceny, predbežné ceny, veľkoobchodné ceny s daňou z obratu, veľkoobchodné ceny odvodené z bežných kúpnych cien, bežné kúpne ceny a prepočítané veľkoobchodné ceny podľa § 37 platia z tejto časti len ustanovenia § 40 ods. 12, § 43 ods. 6 alebo 7 a § 45.

(3) Podkladom pre cenové konanie je návrh ceny vypracovaný a doložený spôsobom uvedeným v ďalších ustanoveniach. Vzory cenových návrhov a rozsah ich použitia ustanovujú ústredné cenové orgány svojím rozhodnutím.

(4) Ustanovenia tejto časti platia primerane pre limity kúpnych, veľkoobchodných a maloobchodných cien s tým, že návrhy limitov veľkoobchodných a maloobchodných cien môže vypracovať odberateľ, pokiaľ tak neurobí, vypracúva návrhy limitov podľa § 35 ods. 1 písm. a) bod 1 a 2 riešiteľ úlohy plánu technického rozvoja alebo plánu štandardizácie a v prípadoch podľa bodu 3 toho istého ustanovenia investor. V prípadoch podľa § 35 ods. 1 písm. b) vypracúva návrh limitov dodávateľská organizácia a pri limitoch kúpnych cien príslušná organizácia zahraničného obchodu. V prípadoch podľa § 35 ods. 1 písm. a) sa návrhy limitov predkladajú spolu s ostatnými podkladmi orgánom a organizáciám zúčastneným na prerokúvaní úloh vedecko-technického rozvoja, normalizačného riadenia alebo na štátnej expertíze a prerokovanie výšky limitov je súčasťou týchto rokovaní. V prípade, že spracovateľom návrhu limitu nie je budúci výrobca a že nie je ani účastníkom uvedených rokovaní, prerokúva sa s ním návrh cenového limitu samostatne.

§ 39

Náležitosti cenového návrhu

(1) Návrh na určenie ceny výrobku musí obsahovať

a) názov, označenie výrobku, mernú jednotku a kód podľa príslušnej položky jednotnej klasifikácie37) a odborového číselníka zodpovedajúci výrobku,

b) vymedzenie podstatných podmienok výrobku podľa § 6 alebo odkaz na dokumentáciu, kde sú tieto podmienky vymedzené; vymedzenie sa dopĺňa podľa potreby opisom, výkresom, fotografiou, náčrtom alebo vzorkou výrobku,

c) zdôvodnenie, že ide o nový výrobok podľa § 7,

d) zdôvodnenie výberu porovnateľného výrobku, ak sa navrhovaná cena tvorí spôsobmi podľa § 10, § 15 ods. 2 písm. b) a § 16, alebo pre navrhovanú maloobchodnú cenu je vybraný iný porovnateľný výrobok než pre veľkoobchodnú cenu,

e) navrhovanú výšku veľkoobchodnej ceny a pri spotrebných výrobkoch aj maloobchodnej ceny, jej zdôvodnenie s príslušnými dokladmi podľa použitého spôsobu tvorby cien a zdôvodnenie navrhovaného uplatnenia podmienok realizácie podľa § 19 až 21, včítane prípadných rozhodnutí, na ktorých základe sa navrhuje,

f) predpokladaný objem výroby v tisícoch Kčs, v merných jednotkách a množstvo výroby (výrobnú dávku), pre ktorú je zostavená cenová kalkulácia; ak sa výroba predpokladá na viac rokov, uvádza sa objem v prvých 3 rokoch, z toho vývoz a predpokladaný priemerný rozdielový ukazovateľ v členení na socialistické a nesocialistické krajiny,

g) cenu spotrebiteľského obalu alebo náklady na jeho výrobu a príslušný zisk, prípadne náhradu za opotrebenie vratného obalu, pokiaľ tieto sumy predstavujú viac než 5 % ceny,

h) porovnanie navrhovanej ceny s cenovým limitom alebo s dočasnou alebo s prechodne platnou veľkoobchodnou cenou alebo so zmluvnou cenou, pokiaľ boli uplatnené, a zdôvodnenie rozdielu medzi nimi, dobu platnosti, dočasnej alebo prechodne platnej ceny, prípadne množstvo, pre ktoré platila,

ch) potvrdenie nositeľa servisu o zabezpečení servisnej služby a náhradných dielcov, ak ide o spotrebné výrobky, pre ktorých opravy sú nevyhnutné,

i) ďalšie údaje alebo podklady potrebné na zdôvodnenie ceny vyplývajúcej z použitého spôsobu tvorby cien,

j) stanoviská hlavných odberateľov a v ustanovených prípadoch aj vyjadrenie cenového gestora31),38) k cenovému návrhu včítane vyjadrenia, či ide o nový výrobok podľa § 7.

(2) Náležitosti uvedené v odseku 1 sú záväzné pre vypracovanie návrhu veľkoobchodnej ceny opakovane dodávaného tuzemského výrobku. Pre návrh cien súboru výrobkov prerokúvaných súčasne (napr. ponukových kolekcií) možno po dohode s odberateľom a cenovým orgánom, pokiaľ ceny určí, zjednodušiť a vhodne upraviť náležitosti uvedené v odseku 1 písm. c) až h). Pre návrhy cien opakovane dodávaných výkonov sú záväzné náležitosti uvedené v odseku 1 písm. a), b), e), i) a j) a údaje o percentnej sadzbe aj absolútnej sume dane z obratu, pokiaľ sa podľa platného sadzobníka pri výkone uplatňuje. V návrhu ceny výkonu určeného výhradne pre občanov sa neuvádza stanovisko odberateľa. Návrh veľkoobchodnej ceny neštandardného výrobku obsahuje náležitosti uvedené v odseku 1 písm. a), b), e) a ch), prípadne ďalšie, pokiaľ prichádzajú do úvahy.

(3) Návrh veľkoobchodnej ceny opakovane dodávaného tuzemského výrobku, vytvorenej niektorým zo spôsobov podľa § 13, § 14 alebo § 15 ods. 2 písm. a) a určovanej poverenou organizáciou, obsahuje iba náležitosti uvedené v odseku 1 písm. a), b) a ch), výpočet veľkoobchodnej ceny podľa použitého spôsobu tvorby cien, resp. len navrhovanú výšku veľkoobchodnej ceny, ak sa pre jej výpočet používa výpočtová technika a výsledná zostava neumožňuje overenie správnosti výpočtu. Ak dodávateľ navrhuje uplatnenie podmienok realizácie, obsahuje návrh aj náležitosti uvedené v písmene e).

(4) Návrh veľkoobchodnej ceny neštandardného výrobku, ktorého dodávku uskutočňuje dodávateľ podľa požiadavky odberateľskej organizácie ihneď alebo najdlhšie do 3 mesiacov, tvorí príloha faktúry obsahujúca rozpis spotreby materiálu a miezd a ďalšie položky cenovej kalkulácie, prípadne ďalšie náležitosti dohodnuté s odberateľom. Rovnaký postup platí pre ceny opakovaných služieb a opráv, ak sa tvoria stavebnicovým spôsobom podľa § 15 ods. 2 písm. a).

(5) Návrh veľkoobchodnej ceny dovážaného výrobku tvorenej podľa § 25 písm. a) obsahuje náležitosti podľa odseku 1 písm. a) až e) doplnené údajmi o teritóriu dovozu, predpokladanom množstve (objeme) dovozu a kúpnu cenu členenú na zahraničnú cenu v obchodnej parite, priame zahraničné obchodné náklady a obchodnú prirážku, prípadne ďalšie náležitosti, ktoré určí ústredný cenový orgán.

(6) Návrh maloobchodnej ceny tuzemského výrobku predkladaný spolu s návrhom veľkoobchodnej ceny obsahuje náležitosti týkajúce sa maloobchodnej ceny uvedenej v odseku 1 písm. e), ch), j), prípadne d). Návrh maloobchodnej ceny predkladaný samostatne obsahuje okrem toho náležitosti uvedené v odseku 1 písm. a), b), prípadne h).

(7) Návrh maloobchodnej ceny dovážaného výrobku obsahuje náležitosti podľa odseku 1 písm. a), b), e), ch) a j). Ďalej obsahuje kalkuláciu maloobchodnej ceny nového, prípadne porovnateľného tuzemského výrobku, pokiaľ sa s ním porovnáva. Súčasťou podkladov pre návrh maloobchodnej ceny výrobku z dovozu sú údaje o predbežnej kúpnej cene členené na zahraničnú cenu v obchodnej parite, priame zahraničné obchodné náklady a obchodnú prirážku, prípadne clo. Tieto údaje je organizácia zahraničného obchodu povinná predložiť navrhovateľovi maloobchodnej ceny najneskôr 30 dní po uzavretí zmluvy so zahraničným dodávateľom, pokiaľ medzi organizáciou zahraničného obchodu a navrhovateľom nie je dohodnutá iná lehota.

§ 40

Vypracovanie návrhov cien a ich prerokovanie s odberateľmi

(1) Návrh veľkoobchodnej aj maloobchodnej ceny tuzemského výrobku vypracúva výrobca nového výrobku a v prípadoch uvedených v § 42 ods. 2 orgán hospodárskeho riadenia, pokiaľ tento orgán alebo cenový orgán nepoverí niektorú organizáciu. Návrh maloobchodnej ceny pre svoj výhradný predaj vypracúvajú organizácie uvedené v § 62 ods. 2 písm. a) bod 5.ods. 4.

(2) Návrh veľkoobchodnej ceny dovážaného výrobku, pokiaľ sa neodvodzuje z kúpnej ceny, ale tvorí sa podľa § 25 písm. a), vypracúva organizácia zahraničného obchodu, prípadne tuzemský odberateľ určený Federálnym cenovým úradom.

(3) Návrh maloobchodnej ceny dovážaného výrobku vypracúva na základe podkladov organizácie zahraničného obchodu obchodná organizácia alebo organizácia v cenovej pôsobnosti národného výboru, ktorá bude výrobok za maloobchodnú cenu predávať, alebo orgán alebo obchodná organizácia poverená zabezpečovaním dovozu pre vnútorný obchod.

(4) Všetky podklady potrebné pre tvorbu cien podľa tejto vyhlášky sú tuzemské organizácie povinné bezplatne poskytnúť spracovateľom cenových návrhov alebo cenovým orgánom, prípadne požičať využiteľné média, na ktorých sú príslušné údaje zapísané, alebo poskytnúť údaje pomocou diaľkového prenosu dát, ak sa pre tvorbu cien využíva výpočtová technika.

(5) Spracovateľ návrhu uvedený v odseku 1 alebo jeho predkladateľ uvedený v § 42 alebo organizácia poverená určiť cenu, ktorá návrh vypracovala, sú povinní zabezpečiť prerokovanie návrhov s odberateľmi zastupujúcimi jednotlivé smery použitia nového výrobku. Ak je výrobok určený len pre výrobnú spotrebu, prerokúva sa cenový návrh najmenej s tromi hlavnými odberateľmi. Dodávateľské organizácie v cenovej pôsobnosti národných výborov prerokúvajú cenový návrh najmenej s jedným hlavným odberateľom. Pri výbere hlavných odberateľov prihliada spracovateľ návrhu na to, aby boli zastúpení odberatelia tak z Českej socialistickej republiky, ako aj zo Slovenskej socialistickej republiky. S občanmi ako odberateľmi sa návrhy na určenie maloobchodnej ceny neprerokúvajú s výnimkou cien výrobkov vyrábaných podľa individuálnych objednávok.

(6) Za hlavných odberateľov sa považujú

a) organizácia, ktorá bude odoberať výrobok pre výrobnú spotrebu alebo pre investície v rozhodujúcom množstve, okrem odbytovej organizácie, ak nie je výhradným odberateľom,

b) organizácie zahraničného obchodu, ak sa predpokladá vývoz,

c) obchodná organizácia, ktorá má pôsobnosť určiť maloobchodnú cenu alebo ktorá je odberateľom rozhodujúceho množstva, ale nemá pôsobnosť určiť maloobchodnú cenu,

d) gestor pre maloobchodné ceny, ak má pôsobnosť určiť maloobchodnú cenu ústredný cenový orgán,

e) Federálne ministerstvo národnej obrany, Federálne ministerstvo vnútra, Ministerstvo vnútra a životného prostredia Českej socialistickej republiky a Ministerstvo vnútra a životného prostredia Slovenskej socialistickej republiky, ak ide o výrobky dodávané nimi založeným alebo riadeným (ďalej len „riadené“) organizáciám,

f) ministerstvá výstavby a stavebníctva republík, ak ide o výrobky dodávané organizáciám nimi riadeným určené pre bytovú alebo občiansku výstavbu,

g) ministerstvá poľnohospodárstva a výživy republík, ak ide o výrobky dodávané organizáciám nimi riadeným,

h) orgán alebo organizácie poverené gesciou pre ceny prác a služieb, ak ide o výrobky nakupované organizáciami poskytujúcimi práce a služby,39)

ch) za rezort Federálneho ministerstva dopravy a spojov – š. o. Československé štátne dráhy Praha, Železničné stavby a montáže, kombinát Bratislava, š. p. Správa pôšt a telekomunikácií Praha a š. p. Správa pôšt a telekomunikácií Bratislava, š. p. Správa rádiokomunikácií Praha a š. p. Správa rádiokomunikácií Bratislava, ak ide o výrobky dodávané týmto organizáciám,

i) ďalšie orgány alebo organizácie podľa rozhodnutia ústredného cenové orgánu, napr. cenoví gestori, štátne skúšobne, výskumné ústavy, pri spotrebných výrobkoch zástupcovia odborových a záujmových organizácií občanov.

(7) Ak sú hlavnými odberateľmi ústredné orgány uvedené v odseku 6 písm. e) až h), nezasiela sa už cenový návrh nimi riadeným odberateľským organizáciám.

(8) Návrh veľkoobchodnej aj maloobchodnej ceny sa prerokúva súčasne, ak sa od začiatku predpokladajú dodávky za tieto ceny. Ak je výrobná organizácia oprávnená určiť len veľkoobchodnú cenu, predkladá návrhy oboch cien orgánu alebo organizácii, ktorá je poverená pôsobnosťou určiť maloobchodnú cenu. Pri tuzemských i dovážaných výrobkoch, ktoré sa budú podľa § 2 ods. 1 písm. d) dodávať za obchodné ceny, musí sa v rámci cenového konania prerokovať aj obchodná cena.

(9) Návrh ceny výrobku dodávaného pre stavby prerokuje dodávateľ s investorom, prípadne s ním poverenou organizáciou. Ak je prvým odberateľom vyšší dodávateľ, prerokuje ho s vyšším dodávateľom. Vyšší dodávateľ prerokuje ním odsúhlasené ceny s investorom spolu s ostatnými cenovými podkladmi vyššej dodávky. Na ten účel im predkladá aj návrhy cien svojich poddodávateľov.

(10) Ak o to požiada spracovateľ návrhu ceny, je povinný tiež dodávateľ objemovo významnej poddodávky spracovať a prerokovať návrh jej ceny v požadovaných lehotách.

(11) Ak ide o návrh veľkoobchodnej ceny uvedený v § 39 ods. 3, zasiela odberateľ stanovisko, len ak požaduje úpravu ceny podľa podmienok realizácie alebo ak namieta nesprávny výpočet ceny. V ostatných prípadoch nezasiela stanovisko a poverená organizácia určí cenu podľa svojho návrhu po uplynutí lehoty podľa odseku 13.

(12) Za prerokovanie a súhlas s návrhom ceny sa považuje jej zaplatenie, ak ide o

a) cenu služby alebo opravy tvorenú stavebnicovým spôsobom,

b) veľkoobchodnú cenu neštandardného výrobku, ktorého dodávku podľa požiadavky odberateľa uskutočňuje dodávateľ ihneď alebo najneskôr do 3 mesiacov,

c) veľkoobchodnú cenu s daňou z obratu a veľkoobchodnú cenu dovážaného výrobku vytvorenú na základe kúpnej ceny podľa § 25 písm. b).

(13) Odberatelia uvedení v odseku 6 sú povinní zaslať svoje odôvodnené stanoviská k návrhu ceny do 15 dní od doručenia návrhu. Táto lehota sa predlžuje na 30 dní, ak o to požiada odberateľ zo závažných dôvodov. Ak odberateľ neoznámi svoje stanovisko do uvedenej lehoty, platí, že s návrhom súhlasí. Ak odberateľ nesúhlasí s návrhom ceny, je dodávateľ povinný prerokovať jeho námietky do 15 dní od ich doručenia. Ak ani potom nedôjde k dohode, prikladajú sa k návrhu ceny stanoviská dodávateľa aj odberateľa podpísané oprávnenými pracovníkmi, ak cenu určí cenový orgán. Ak má pôsobnosť určiť cenu dodávateľ, rieši sa prípad ako cenový spor podľa § 44.

(14) Prerokovanie návrhov cenových limitov uvedených v § 35 ods. 1 písm. a) je súčasťou prerokúvania úloh plánov technického rozvoja alebo normalizačných úloh alebo štátnej expertízy pre novú výrobnú kapacitu, pre ktoré sú návrh cenových limitov jedným zo záväzných podkladov.

§ 41

Cenové komisie

Ústredné cenové orgány môžu zriadiť pre cenové konanie cenové komisie, ktorých členmi sú splnomocnení zástupcovia hlavných dodávateľských a odberateľských orgánov a organizácií, prípadne zástupcovia odborových a záujmových organizácií občanov, ak ide o spotrebné výrobky. Cenový návrh sa zasiela členom cenovej komisie a jeho prerokovanie v cenovej komisii nahrádza prerokovanie podľa § 40, prípadne podľa § 42 ods. 5. Zloženie cenových komisií a podrobnejšie podmienky ich činnosti schvaľuje ústredný cenový orgán, ktorý ich zriadil a ktorý tiež, na návrh orgánov a organizácií v komisii zastúpených, vymenúva členov komisií. Orgány alebo organizácie poverené pôsobnosťou v určení cien si môžu zriaďovať cenové komisie zo zástupcov hlavných odberateľov uvedených v § 40 ods. 6, orgánov uvedených v § 42 ods. 5 a prípadne z ďalších nimi určených členov.

§ 42

Predkladanie návrhov cien

(1) Ak cenu určuje cenový orgán alebo poverená organizácia, predkladá im návrh ceny dodávateľská organizácia, prípadne iná organizácia určená cenovým orgánom po dohode s jej orgánom hospodárskeho riadenia. Návrhy nákupných cien výrobkov, okrem poľnohospodárskych, a návrhy maloobchodných cien dovážaných výrobkov predkladajú odberateľské organizácie.

(2) Orgány hospodárskeho riadenia predkladajú návrhy cien za organizácie nimi riadené uvedené v odseku 1

a) podľa osobitného predpisu40) a § 57 ods. 1 a 3,

b) ministerstvá lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu republík, pokiaľ ide o ceny povrchovej vody, pitnej a odkanalizovanej vody, podľa podkladov príslušných národných výborov a ceny surového dreva,

c) ministerstvá poľnohospodárstva a výživy republík, pokiaľ ide o nákupné ceny poľnohospodárskych výrobkov,

d) Český geologický úrad a Slovenský geologický úrad spoločne, pokiaľ ide o veľkoobchodné ceny geologických prác,

e) Český geodetický a kartografický úrad a Slovenský úrad geodézie a kartografie spoločne, pokiaľ ide o veľkoobchodné ceny geodetických a kartografických prác,

f) Český zväz spotrebných družstiev, Slovenský zväz spotrebných družstiev, Český zväz výrobných družstiev a Slovenský zväz výrobných družstiev, ak ide o maloobchodné ceny dovážaných výrobkov,

g) v ďalších prípadoch na základe dohody s ústredným cenovým orgánom.

(3) Predkladateľ návrhu ceny je povinný predložiť návrh ceny tak, aby sa vzhľadom na lehoty pre jeho prípadné doplnenie podľa odseku 6, mohla cena určiť pred fakturáciou prvej dodávky v lehotách podľa § 43 ods. 1 a pri dodávkach pre investičnú výstavbu v lehotách podľa § 43 ods. 2.

(4) Návrh ceny nového výrobku podpisuje štatutárny orgán organizácie alebo pracovník oprávnený podľa organizačných predpisov, prípadne písomne splnomocnený štatutárnym orgánom (ďalej len „oprávnený pracovník“).

(5) Súčasne s predložením návrhu ceny cenovému orgánu predkladá sa ďalšie vyhotovenie návrhu Federálnemu ministerstvu financií v prípadoch, kde sa pri výrobku uplatňuje rozdielová daň z obratu. Ak návrh ceny vyžaduje dotáciu zo štátneho rozpočtu, predkladá sa ďalšie vyhotovenie návrhu Federálnemu ministerstvu financií, ak ide o organizáciu riadenú Federálnym orgánom hospodárskeho riadenia, a príslušnému ministerstvu financií, cien a miezd republiky v ostatných prípadoch.

(6) Ak návrh ceny nemá predpísané náležitosti alebo ak je potrebné na určenie ceny doplniť návrh o ďalšie doklady, požiada cenový orgán alebo organizácia oprávnená určiť cenu o jeho doplnenie do 10 dní od doručenia návrhu. Predkladateľ je povinný doplniť návrh ceny do 15 dní, pokiaľ nedohodne s uvedeným orgánom alebo organizáciou dlhšiu lehotu.

§ 43

Lehoty a spôsob určenia ceny

(1) Orgány oprávnené určiť cenu ju určia najdlhšie do 30 dní po tom, čo dostanú návrh so všetkými náležitosťami včítane odôvodnených stanovísk účastníkov cenového konania. Lehota sa primerane predĺži v prípadoch, keď si orgán oprávnený určiť cenu písomne vyhradí dlhšiu lehotu alebo keď dôjde k cenovému sporu podľa § 44. Organizácie poverené určiť cenu ju určia do 10 dní po dosiahnutí dohody s odberateľmi, ak ide o veľkoobchodnú cenu, alebo po dosiahnutí dohody s dodávateľom a cenovým gestorom, ak ide o maloobchodnú cenu. Pre výrobok, pri ktorom sa určuje veľkoobchodná aj maloobchodná cena, nemožno veľkoobchodnú cenu určiť pred určením maloobchodnej ceny.

(2) Ceny výrobkov dodávaných pre stavby sa určia pred začatím výroby, najneskôr však 60 dní pred vystavením splátkového listu, a ak nie je splátka poskytovaná, najneskôr pred fakturáciou.

(3) Výmer, ktorým sa určuje cena, obsahuje

a) názov orgánu alebo organizácie ho vydávajúceho s odkazom na predpis alebo poverenie, na ktorého základe určí cenu,

b) presné označenie výrobku včítane číselného kódu podľa § 39 ods. 1 písm. a),

c) označenie druhu ceny podľa § 2 a 3, výšku určenej ceny, mernú jednotku, a ak prichádza do úvahy, aj sumu, o ktorú bola upravená cena podľa § 19 až 21 s odkazom na tento paragraf, a ďalej označenie, keď je cena určená na podmienky výroby jedného kusa,

d) vymedzenie podstatných podmienok, prípadne odkaz na doklad, kde sú písomne vymedzené,

e) spôsob tvorby ceny; pri prevzatí ceny doterajšieho výrobku podľa § 7 ods. 3 sa uvádza odkaz na rozhodnutie, ktorým bola táto cena určená,

f) dátum začiatku účinnosti cenového výmeru, ktorá nesmie byť určená pred dátumom doručenia výmeru alebo jeho uverejnenia; spätnú platnosť cenového výmeru môže výnimočne povoliť iba príslušný cenový orgán; ak ide o prirážky za cenové zvýhodnenie, zvýhodnené alebo prechodne platné ceny, uvádza sa tiež dátum skončenia ich platnosti, prípadne pre aké množstvo platí prechodne platná cena,

g) výrobcu (ak ide o jediného tuzemského výrobcu), prípadne krajinu dovozu,

h) dátum vydania výmeru a jeho číslo,

ch) podpis oprávneného pracovníka.

(4) Výmerom sa určujú veľkoobchodné ceny opakovane dodávaných výrobkov, veľkoobchodné ceny dovážaných výrobkov určené podľa § 25 písm. a), nákupné ceny, maloobchodné ceny, ďalej nižšie ceny podľa § 4 ods. 3 a 4 a kalkulačné sadzby používané pre tvorbu cien. Výmer sa vydáva aj na zaradenie nového výrobku do cenovej skupiny a na ponechanie ceny podľa § 7 ods. 3.

(5) Orgány a organizácie poverené určovať ceny sú povinné viesť evidenciu cenových výmerov, ktoré vydali, a evidenciu nimi určených cien, na ktoré neboli vydané cenové výmery. Pre evidenciu určených cien sú záväzné údaje uvedené v odseku 3 písm. b) až e), g) a ch) s tým, že táto cena sa považuje za určenú dňom zápisu do evidencie. Formu tejto evidencie určí organizácia, ktorá na to môže využívať podklady spracúvané na iné účely, pokiaľ sú v nich uvedené údaje zahrnuté.

(6) Zápisom do evidencie sa určujú veľkoobchodné ceny neštandardných výrobkov, veľkoobchodné ceny určované podľa § 25 písm. b), dočasné veľkoobchodné ceny určované organizáciami podľa § 3 ods. 2 a prepočítané veľkoobchodné ceny podľa § 37.

(7) Uvedením vo faktúre spolu s označením príslušného druhu ceny určuje dodávateľ cenu uvedenú v § 40 ods. 12 písm. a), veľkoobchodnú cenu výlučne vyvážaného výrobku, bežnú kúpnu cenu, veľkoobchodnú cenu s daňou z obratu a obchodnú cenu s uvedením percentnej sadzby dane z obratu. Tieto ceny sú určené dňom vystavenia faktúry. Po predchádzajúcej dohode s dodávateľom môže obchodné ceny určovať obchodná organizácia.

(8) Na prerokovanie a určenie ceny nového výrobku sa nevyžaduje, aby bolo dokončené technické alebo odbytové konanie pre tento výrobok alebo aby boli splnené ďalšie podmienky potrebné na jeho uvedenie do obehu, ako sú napríklad skúšky podľa predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, okrem spotrebných výrobkov, pri ktorých podmienkou pre určenie cien je zabezpečenie servisnej služby a nevyhnutných náhradných dielcov. Určenie ceny nie je súhlasom na uvedenie výrobku do obehu, ale len jednou z nevyhnutných podmienok jeho predaja. Ak dôjde po určení ceny a po dokončení technického alebo odbytového konania k zmene niektorej z podstatných podmienok výrobku, spracovateľ návrh ceny formou dodatku prerokuje, predloží na určenie alebo určí novú cenu, ak má na to pôsobnosť.

(9) Ak sa pre výrobok zmení kód jednotnej klasifikácie, zostáva vydané rozhodnutie (výmer) o cene v platnosti. Výrobca je však povinný informovať o tejto zmene orgán alebo organizáciu, ktorá cenu určila, cenového gestora a hlavných odberateľov, ktorým výmer zaslal. Tento postup neplatí v prípade, keď v dôsledku nesprávneho zaradenia nového výrobku spracovateľom návrhu ceny bola cena určená v nesprávnej výške. V tomto prípade platí postup pre zmeny nesprávnych cien.

§ 44

Cenové spory

(1) Cenový spor vzniká v prípade, keď pôsobnosťou určiť cenu nového výrobku je cenovým orgánom poverený orgán alebo organizácia a keď nedošlo k dohode o výške ceny medzi dodávateľom a niektorým hlavným odberateľom, prípadne gestorom, ak ide o maloobchodné ceny, ktoré musia byť jednotné, a keď nedošlo k dohode ani medzi orgánmi hospodárskeho riadenia uvedených organizácií.

(2) Cenový spor predkladá orgán poverený určením ceny alebo orgán hospodárskeho riadenia organizácie poverenej určením ceny najdlhšie do 30 dní po skončení neúspešného rokovania cenovému orgánu na rozhodnutie. Ak cenový spor predkladá poverená organizácia, musí súčasne predložiť cenovému orgánu stanoviská orgánov hospodárskeho riadenia dodávateľa i odberateľa.

(3) Mimoriadne náklady spojené s riešením cenových sporov (napr. odmeny znalcom) uhradí dodávateľská a odberateľská organizácia v pomere, ktorý určí cenový orgán na základe výsledku sporu.

§ 45

Zaokrúhľovanie cien

(1) Ceny sa pri ich tvorbe zaokrúhľujú takto:

Vzorec 01

pritom sa sumy nižšie ako 50 % zaokrúhľovanej jednotky zaokrúhľujú smerom dole a od 50 % včítane smerom hore.

(2) Prirážky a zrážky uvedené v § 23 uplatňované v oblasti veľkoobchodných alebo nákupných cien a odbytové prirážky a zrážky sa zaokrúhľujú samostatne podľa stupnice pre ostatné druhy cien. Po ich pripočítaní (odpočítaní) k veľkoobchodnej alebo nákupnej cene sa výsledná cena už nezaokrúhľuje.

(3) Pri tvorbe obchodnej ceny výrobku sa vychádza zo zaokrúhlenej veľkoobchodnej (nákupnej) alebo kúpnej ceny. Pri tvorbe jeho maloobchodnej ceny sa vychádza zo zaokrúhlenej obchodnej ceny, prípadne zaokrúhlenej veľkoobchodnej (nákupnej) ceny. Ostatné zložky maloobchodnej ceny tuzemského aj dovážaného výrobku (daň z obratu, obchodná zrážka, cenový rozdiel, clo) ani prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných podmienok v oblasti maloobchodných cien určené percentnou sadzbou sa však samostatne nezaokrúhľujú. Zaokrúhľuje sa až výsledná maloobchodná cena.

(4) Podľa stupnice pre maloobchodné ceny sa zaokrúhľuje aj veľkoobchodná cena s daňou z obratu a ceny podľa § 2 ods. 2.

(5) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na prípady, keď odbytová prirážka, prípadne prirážka alebo zrážka za odchýlky od podstatných podmienok platná pre viac výrobkov uvádzaných na jednej faktúre sa vyjadruje súhrnnou absolútnou sumou. Ustanovenia predchádzajúcich odsekov neplatia na prípady, keď na základe určenej ceny pre určitú mernú jednotku sa účtuje jej podiel alebo násobok.

(6) Pokiaľ sa ceny a ich zložky nezaokrúhľujú podľa odsekov 1 až 4 a iný spôsob nie je rozhodnutím cenového orgánu ustanovený, zaokrúhľujú sa maloobchodné ceny na päť halierov, ostatné druhy a zložky cien na dve desatinné miesta.

§ 46

Vydávanie cenníkov

(1) Ceny určené cenovými orgánmi alebo poverenými organizáciami, v ktorých sa zabezpečuje ich jednotnosť v rámci Československej socialistickej republiky alebo v určitej oblasti, sa publikujú v cenníkoch veľkoobchodných cien, nákupných cien, maloobchodných cien, prác a služieb a ich dodatkoch. Pri cenách výrobkov odborov s častou obmenou sortimentu, veľkoobchodných cien reprezentantov neštandardných výrobkov a pri cenových limitoch postačí ich publikácia formou výmeru.

(2) Nové cenníky sa vydávajú najmä v prípadoch, keď prevažná časť cien nie je už zahrnutá v platnom cenníku alebo keď dochádza k zmene cien celého alebo väčšej časti odboru. V ostatných prípadoch sa novourčené ceny alebo zmeny cien publikujú v dodatkoch vydávaných najmenej raz za dva roky.

(3) Záväzné náležitosti cenníkov, ich usporiadanie a spôsob evidencie sú ustanovené v rozhodnutí ústredných cenových orgánov.41)

§ 47

Označovanie výrobkov maloobchodnými cenami

(1) Dodávatelia sú povinní označovať svoje výrobky, ktoré dodávajú pre trhové fondy, údajom o platnej maloobchodnej cene konkrétneho predávaného množstva.42) Označenie musí byť uvedené na výrobku. Ak to vzhľadom na povahu výrobku nie je možné, uvádza sa na spotrebiteľskom obale alebo na pripojenom štítku.

(2) Dovážané výrobky, výrobky pôvodne určené len pre vývoz, neplnohodnotné výrobky a výrobky zaradené do dopredaja označuje maloobchodnou cenou podľa odseku 1 obchodná organizácia, pokiaľ sa s dodávateľom nedohodne inak.

(3) Pri zmene maloobchodnej ceny označí zmenenú maloobchodnú cenu obchodná organizácia spôsobom podľa odseku 1 pri tých výrobkoch, ktoré má na sklade a ktoré dodávateľ do termínu platnosti zmeny maloobchodnej ceny už odoslal alebo odovzdal z výroby na odoslanie a označenie údajom o maloobchodnej cene je súčasťou výrobného postupu.

(4) Dodávatelia tuzemských výrobkov sú ďalej povinní uvádzať na výrobkoch označenie, z ktorého bude zrejmý dôvod ich cenového zvýhodnenia. Pri dovážaných výrobkoch musí toto označenie zabezpečiť obchodná organizácia.

(5) Povinnosť označovať výrobky maloobchodnou cenou spôsobom podľa odseku 1 sa nevzťahuje na výrobky, ktoré nie sú balené do spotrebiteľských obalov a sú uvedené v rozhodnutí ústredných cenových orgánov41) na základe písomnej žiadosti dodávateľskej organizácie odsúhlasené odberateľmi.

PIATA ČASŤ

INFORMAČNÁ SÚSTAVA V OBLASTI CIEN

§ 48

(1) Riadenie cien využíva najmä

a) informácie z celoštátnych informačných sústav, jednotnej sústavy sociálno-ekonomických informácií, sústavy vedecko-technických a ekonomických informácií a informácie pre plán a rozpočet, informácie štátneho a rezortného cenového výkazníctva a informácie o cenách z informačnej sústavy organizácií,

b) cenovú dokumentáciu organizácií a cenových gestorov,

c) rozbory vývoja a pôsobenia cien a účinnosti cenových opatrení,

d) poznatky cenových kontrol.

(2) Orgány a organizácie spracúvajú vo väzbe na potreby plynulej aktualizácie cien analýzy vývoja a pôsobenia cien a účinnosti cenových opatrení. Na to využívajú rezortné výkazy43) a predkladajú ich ústredným cenovým orgánom do konca mesiaca nasledujúceho po termíne predloženia výkazov. Pritom postupujú podľa vecného zamerania ustanoveného cenovými orgánmi.

(3) Cenovú dokumentáciu v organizácii tvoria najmä

a) právne predpisy a rozhodnutia ústredných orgánov za oblasť cien platné pre činnosť organizácie,

b) cenové výmery, ďalej platné cenníky a dodatky k nim, evidencia cien určených podľa § 43 ods. 5 a 6 na vyrábané výrobky,

c) informácie o zahraničných cenách potrebné pre tvorbu cien,

d) úplné návrhy na určenie ceny podľa štvrtej časti alebo na zmenu ceny podľa príslušného rozhodnutia o zmene cien,

e) podklady organizácie, ktorá spracovala návrh záväzného spôsobu tvorby cien schváleného cenovým orgánom, podklady k návrhu kalkulačných sadzieb používaných pre tvorbu cien, včítane vymedzenia obsahu jednotlivých kalkulačných položiek.

(4) Organizácie sú povinné uchovávať cenovú dokumentáciu najmenej 3 roky po skončení dodávok ich výrobku alebo platnosti cien, ak sa končí skôr než dodávky, pri podkladoch podľa odseku 3 písm. b) až d) a po skončení platnosti dokumentácie podľa odseku 3 písm. a) a e).

(5) O cenách výrobkov určených pre obyvateľstvo musí byť vo všetkých prevádzkárňach obchodu a služieb zabezpečená každému občanovi prístupná, presná a úplná informácia (cenník, tarifa, výmer, prípadne doklad o cene).

ŠIESTA ČASŤ

CENOVÁ KONTROLA

§ 49

Plánovanie cenovej kontroly a správy o výsledkoch cenových kontrol

(1) Základným nástrojom koordinácie cenovej kontroly sú plány cenových kontrol ústredných cenových orgánov zahŕňajúce rozhodujúce44) a ostatné kontrolné úlohy týchto orgánov, ústredných orgánov pre nimi riadené organizácie, národných výborov uvedených v § 60, ústredných orgánov spoločenských organizácií a inšpekcií.45)

(2) Ústredné orgány, národné výbory uvedené v § 60 a ústredné orgány spoločenských organizácií sú povinné určené rozhodujúce úlohy zahrnúť do svojich plánov cenových kontrol a predložiť ich príslušnému ústrednému cenovému orgánu do 30 dní pred začiatkom roka. Tieto úlohy možno meniť len so súhlasom ústredného cenového orgánu.

(3) Orgány uvedené v odseku 2 predkladajú správy o výsledkoch kontrol za uplynulý rok do 31. januára nasledujúceho roka, a to federálne orgány Federálnemu cenovému úradu, ostatné orgány ústredným cenovým orgánom republík podľa požiadaviek týchto orgánov.

§ 50

Predmet cenovej kontroly a podmienky jej vykonávania

(1) Predmet cenovej kontroly a podmienky jej vykonávania ustanovujú osobitné predpisy.46) Osobitné predpisy47) tiež ustanovujú prípady, keď organizácia neoprávnene získala prostriedky v dôsledku porušenia cenových predpisov a spôsob ich vyrovnania.

(2) Cenové kontroly sa uzavierajú protokolom (záznamom), v ktorom kontrolný orgán uvedie porušenie, prípadne aj výpočet neoprávnene získaných prostriedkov.

(3) Organizácia je povinná v prípade porušenia cenových predpisov bez meškania zabezpečiť opatrenia na nápravu a v ich rámci

a) vyrovnať podľa osobitných predpisov48) neoprávnene získané prostriedky,

b) zmeniť nesprávne vyššie ceny včítane cien vlastných nadväzujúcich výrobkov, do ktorých sa nesprávne vyššia cena premietla, ak ceny sama určila, alebo predložiť príslušnému cenovému orgánu návrh na tieto zmeny,

c) zistiť osobne zodpovedných pracovníkov a uplatniť voči nim postih včítane náhrady škody.49)

(4) Ak organizácia nesplní cenové opatrenia na nápravu podľa odseku 3 písm. b) vykoná ich príslušný cenový orgán na základe upozornenia kontrolného orgánu podľa jeho zistenia.

(5) Ústredné cenové orgány využívajú pre cenovú kontrolu poznatky kontrolných aktívov, odberateľských organizácií, spotrebiteľských a odberateľských orgánov a odborne príslušných organizácií výskumnej vývojovej základne a významných odborníkov.

§ 51

Neoprávnene získané prostriedky

(1) Za deň zistenia50) neoprávnene získaných prostriedkov sa považuje deň, keď vedúci pracovník kontrolovanej organizácie bol oboznámený s protokolom (záznamom) o cenovej kontrole.

(2) Organizácia získa neoprávnene prostriedky dňom ich pripísania na bankový účet, doručením poštou, prípadne prevzatím oprávnenou osobou. Ak odberateľ získa neoprávnene prostriedky je rozhodujúcim dňom deň vykonania úhrady.

(3) Neoprávnene získané prostriedky, ktoré kontrolovaná organizácia alebo príslušný družstevný alebo spoločenský orgán zistí alebo vyčísli v priebehu kontroly vykonávanej iným kontrolným orgánom alebo ktoré nevráti alebo neodvedie do ním začatej kontroly,51) sa považujú za prostriedky zistené týmto iným orgánom.

(4) Pre vyčíslenie neoprávnene získaných prostriedkov nie je prípustná kompenzácia nesprávne nižších a nesprávne vyšších cien.

(5) Výberový spôsob zisťovania a výpočtu prostriedkov získaných porušením cenových predpisov sa použije najmä vtedy, keď vyčíslenie týchto prostriedkov vyčerpávajúcim spôsobom by bolo neúmerne náročné alebo nákladné, alebo keď z dokladových materiálov možno zistiť len časť neoprávnene získaných prostriedkov. Pri výberovom spôsobe musí byť podiel vybraných kontrolovaných prípadov najmenej 5 % z celkového objemu dodávok v kontrolovanom období. Výberový spôsob vyčíslenia neoprávnene získaných prostriedkov zistených kontrolným nákupom sa uplatňuje v prípadoch, keď predraženie je 5 % a viac takto:

a) pri najmenej troch predražených položkách kontrolného nákupu zistených v jednej prevádzkárni (predajni, stánku a pod.) z celkových tržieb prevádzkárne za predchádzajúci deň,

b) pri opakovane zistenom predražení za podmienok podľa písmena a) z celkových tržieb prevádzkárne za predchádzajúci mesiac,

c) pri zistenom predražení podľa písmena a) najmenej v troch prevádzkárňach tej istej organizácie z celkových tržieb organizácie za predchádzajúci mesiac a pri opakovanom zistení v priebehu štvrťroka z celkových štvrťročných tržieb organizácie za predchádzajúci štvrťrok.

(6) Organizácia je povinná na vyžiadanie kontrolného orgánu predložiť vyčíslenie úhrnu neoprávnene získaných prostriedkov najneskôr do 3 mesiacov.

§ 52

Špekulatívne zneužívanie cien v rozpore so záujmami spoločnosti

(1) Cenová kontrola okrem kontroly a postupov podľa predchádzajúcich paragrafov tiež zisťuje, či kontrolovaná organizácia nezneužíva svoje hospodárske postavenie na uplatňovanie neodôvodnene vysokých cien tým, že

a) v rozpore so spoločensky odôvodnenými požiadavkami odberateľov obmedzuje dodávky, prípadne zrušuje výrobu výrobkov nižších cenových polôh a výrobkov s nižšou než priemernou rentabilitou,

b) podmieňuje uzavretie hospodárskej zmluvy a dodávky zaplatením prirážok k platným cenám bez zodpovedajúcich zmien v kvalitatívnych a dodacích podmienkach,

c) zneužíva svoje monopolné alebo prevažujúce postavenie na možnosť cenami uhradiť neodôvodnene vysoké náklady výroby v rozpore s cenovými predpismi.

(2) Pri zistení nesprávneho postupu uvedeného v odseku 1 a na základe protokolu o tomto zistení prijme ústredný cenový orgán podľa platných predpisov52) potrebné opatrenia.

§ 53

Dodávateľská a odberateľská cenová kontrola

(1) Organizácie vykonávajú cenovú kontrolu vlastných a nakupovaných výrobkov podľa podmienok ustanovených osobitnými predpismi.53)

(2) Obchodné a odbytové organizácie sú povinné zabezpečiť cenovú kontrolu pri všetkých nimi nakupovaných a predávaných výrobkoch. Ostatné odberateľské organizácie, okrem drobných prevádzkární národných výborov, majú túto povinnosť pri všetkých nakupovaných výrobkoch okrem objemovo nevýznamných výrobkov, ktorú písomne určí vedúci organizácie a ktoré nesmú byť viac ako 15 % z celkového objemu nakupovaných výrobkov.54) Drobné prevádzkárne národných výborov majú povinnosť vykonávať odberateľskú kontrolu reprezentatívnym výberovým spôsobom, ktorý obsiahne najmenej 25 % ročného objemu výrobkov nakupovaných pre výrobnú spotrebu. Uvedené úľavy nezbavujú organizácie dôsledkov vyplývajúcich z porušenia cenových predpisov podľa osobitného predpisu55)

§ 54

Zmeny nesprávnych cien

(1) Nesprávnou je cena, ktorej výška bola určená v rozpore s predpismi alebo rozhodnutiami cenových orgánov.

(2) Nesprávnu vyššiu cenu zmení orgán alebo organizácia, ktoré ju určili, bez meškania po zistení správnej ceny. Organizácia, ktorá nemá pôsobnosť určiť cenu, určí a uplatňuje do doby určenia správnej ceny dočasnú veľkoobchodnú cenu. Zmena platí pre všetky výrobky dodané za nesprávnu cenu, maximálne však tri roky spätne pred prvým dňom v mesiaci, v ktorom sa nesprávna cena zistila. Organizácia je povinná vyporiadať bezodkladne nároky poškodených odberateľov56) vzniknuté zmenou ceny od dátumu tejto zmeny. V prípadoch, keď nároky poškodených odberateľov zanikli alebo keď nie je možné ich uspokojiť, odvedie povinná organizácia sumu rozdielu medzi správnou a nesprávnou vyššou cenou ako cenový odvod do príslušného rozpočtu.47) Ak organizácia nesplní povinnosť zmeniť nesprávnu cenu, rozhodne o jej zmene cenový orgán.

(3) Nesprávnu nižšiu cenu môže zmeniť len cenový orgán, ktorý zároveň určí platnosť tejto zmeny.

(4) Dôvodom pre zmenu nesprávnej nižšej ceny nie je preukázateľná výpočtová chyba v návrhu ceny, ktorá nepresahuje 5 % určenej ceny. Za nesprávnu nižšiu cenu sa nepovažuje aj cena vytvorená spôsobom určeným touto vyhláškou, ktorá vykazuje v porovnaní so skutočnými nákladmi jednotlivých výrobcov podpriemerný zisk alebo stratu.

SIEDMA ČASŤ

PÔSOBNOSŤ V TVORBE A KONTROLE CIEN

§ 55

Federálny cenový úrad

(1) Federálny cenový úrad v rozsahu svojej pôsobnosti57) najmä

a) vyhlasuje ceny a ich zmeny schválené vládou Československej socialistickej republiky,

b) ustanovuje spôsoby tvorby cien tuzemských výrobkov, určuje a mení ceny včítane cien upravených podľa § 19, ak ide o zvýšenie, limity veľkoobchodných a maloobchodných cien podľa § 35 ods. 1 písm. a), pokiaľ touto pôsobnosťou nepoverí iné orgány alebo organizácie; ďalej ustanovuje kalkulačné sadzby pre tvorbu cien, ktoré si vyhradí; zmeny maloobchodných cien základných životných potrieb prerokúva s odbormi,

c) ustanovuje spôsoby tvorby cien dovážaných výrobkov a ceny rozhodujúcich dovážaných výrobkov,

d) ustanovuje po dohode s ústrednými cenovými orgánmi republík pravidlá pre zahŕňanie cenových rozdielov do maloobchodných cien a po dohode s týmito orgánmi, s Federálnym ministerstvom financií a príslušnými ministerstvami spolurozhoduje o použití z nich vytvorených finančných prostriedkov,

e) ustanovuje podklady a lehoty na prípravu cenových opatrení,

f) navrhuje hlavné smery cenového výskumu,

g) určuje po dohode s ústrednými cenovými orgánmi republík, ktoré údaje zo sociálno-ekonomických informácií sa záväzne využívajú v cenovej oblasti,

h) poveruje cenovou gesciou orgány alebo organizácie po dohode s ich zakladateľmi alebo zriaďovateľmi a zriaďuje cenové komisie,

ch) rozhoduje cenové spory a po predchádzajúcom prerokovaní môže zastaviť cenové konanie, zrušiť alebo zmeniť cenové rozhodnutia orgánov a organizácií, na ktoré preniesol cenovú pôsobnosť, v prípadoch, keď došlo alebo by mohlo dôjsť k porušeniu cenových alebo iných právnych predpisov alebo keď je to potrebné pre určenie správnej ceny,

i) kontroluje vykonávanie ním vydaných cenových opatrení v rámci svojej riadiacej, organizačnej a koncepčnej činnosti.

(2) Federálny cenový úrad sa môže zúčastňovať na cenovom konaní pri výrobkoch, ktoré sú v cenovej pôsobnosti ministerstiev financií, cien a miezd republík alebo iných orgánov a organizácií.

(3) Federálny cenový úrad po dohode s ústrednými cenovými orgánmi republík vydáva opatrenia určené pre celé odvetvia, prípadne odbory alebo organizácie, v ktorých je cenová pôsobnosť rozdelená medzi neho a tieto orgány.

(4) Federálny cenový úrad metodicky riadi federálne orgány a organizácie, ktoré tvoria a určujú ceny podľa osobitných predpisov, a zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti cien.

§ 56

Ústredné cenové orgány republík

(1) Ústredné cenové orgány republík v rozsahu svojej pôsobnosti v tvorbe a kontrole cien58) na území svojej republiky najmä

a) vyhlasujú ceny a ich zmeny schválené vládami republík, prípadne schválené vládou Československej socialistickej republiky, ak ide o zmeny maloobchodných cien,

b) ustanovujú a menia spôsoby tvorby cien, ceny včítane cien upravených podľa § 19, ak ide o zvýšenie, limity veľkoobchodných a maloobchodných cien podľa § 35 ods. 1 písm. a), pokiaľ touto pôsobnosťou nepoveria iné orgány alebo organizácie; ďalej ustanovujú kalkulačné sadzby pre tvorbu cien, ktoré si vyhradia,

c) menia maloobchodné ceny po dohode s Federálnym cenovým úradom; zmeny maloobchodných cien základných životných potrieb prerokúvajú s odbormi,

d) poverujú cenovou gesciou orgány alebo organizácie po dohode s ich zakladateľmi alebo zriaďovateľmi a zriaďujú cenové komisie,

e) rozhodujú cenové spory a po predchádzajúcom prerokovaní môžu zastaviť cenové konanie, zrušiť alebo zmeniť cenové rozhodnutia orgánov a organizácií, na ktoré preniesli cenovú pôsobnosť, v prípadoch, keď došlo alebo by mohlo dôjsť k porušeniu cenových alebo iných právnych predpisov alebo keď je to potrebné pre určenie správnej ceny,

f) predkladajú Federálnemu cenovému úradu svoje stanoviská k návrhom zásad cenovej politiky a k návrhom ostatných zásadných opatrení pripravovaných Federálnym cenovým úradom.

(2) Ústredné cenové orgány republík sa môžu zúčastňovať na cenovom konaní pri výrobkoch, ktoré sú v cenovej pôsobnosti Federálneho cenového úradu alebo iných orgánov alebo organizácií.

(3) Ústredné cenové orgány republík vykonávajú svoju pôsobnosť v cenovej kontrole na území republiky vo všetkých orgánoch a organizácie, okrem cenovej kontroly v ústredných orgánoch federácie a okrem organizácií a výrobkov, ktorých kontrolu vykonávajú orgány uvedené v § 58 ods. 4 a 5.

(4) Opatrenia v tvorbe a kontrole cien výrobkov vyrábaných v oboch republikách robia ústredné cenové orgány republík v odôvodnených prípadoch po vzájomnom prerokovaní alebo spoločne a zabezpečujú pritom v určenom rozsahu jednotnosť cien.

§ 57

Ostatné federálne a republikové ústredné orgány štátnej správy

(1) Odvetvové federálne a republikové ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy (ďalej len „ministerstvá“) predkladajú príslušným ústredným cenovým orgánom návrhy

a) cien v prípadoch podľa § 42 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu,40)

b) odbytových prirážok a zrážok, obchodných prirážok a zrážok z maloobchodných cien v nimi riadených organizáciách.

(2) Ministerstvá určujú

a) podľa spôsobu tvorby cien ustanoveného Federálnym úradom pre normalizáciu a meranie, pre štátne skúšobne nimi riadených organizácií ceny výkonov skúšobníctva vykonávaných podľa osobitného predpisu,59)

b) ceny a kalkulačné sadzby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom40) alebo v rozsahu na ne prenesenej pôsobnosti a cenové limity, o ktorých uplatnení rozhodnú.

(3) Ministerstvá zabezpečujú v nimi riadených organizáciách dodržiavanie cenových predpisov a vykonávanie cenových kontrol podľa plánov týchto kontrol predkladaných príslušnému ústrednému cenovému orgánu, ukladajú opatrenia na nápravu a cenové odvody, prerokúvajú spolu navzájom prípady, keď nimi riadené organizácie sa nedohodli o výške ceny, a predkladajú svoje stanoviská pre riešenie cenového sporu ústredným cenovým orgánom, stanoviská k návrhom záväzných spôsobov tvorby cien a robia podľa cenových predpisov ďalšie opatrenia.

(4) Ministerstvá zabezpečujú v nimi riadených organizáciách vykonávanie centrálne schválených zmien cien, ktoré musia byť jednotné, vydávanie cenníkov a zverejňovanie cien výrobkov vyrábaných, prípadne predávaných týmito organizáciami.

(5) Federálne ministerstvá predkladajú Federálnemu cenovému úradu a ministerstvá republík ústredným cenovým orgánom republík rozbory vývoja a pôsobenia cien podľa § 48 ods. 2.

§ 58

Osobitná pôsobnosť niektorých ministerstiev

(1) Federálne ministerstvo zahraničného obchodu vydáva pokyny pre tvorbu a kontrolu cien výrobkov predávaných zahraničnými kultúrnymi strediskami a Federálnemu cenovému úradu predkladá

a) návrhy zásad tvorby obchodných prirážok a obchodných zrážok pre organizácie zahraničného obchodu, prípadne návrhy týchto prirážok a zrážok,

b) na určenie veľkoobchodných cien dovážaných výrobkov uvedených v § 25 písm. a) podklady podľa § 39 ods. 1 písm. a) a b) a v dohodnutom rozsahu údaje o skutočných kúpnych cenách a ich predkladanom vývoji a zúčastňuje sa na prerokovaní ich návrhov,

c) návrhy na spôsoby tvorby a kontroly kúpnych cien a zabezpečuje ich dodržiavanie v ním riadených organizáciách,

d) informácie o zahraničných cenách a prognózy ich vývoja.

(2) Správa federálnych hmotných rezerv určuje po dohode s Federálnym ministerstvom financií a po prerokovaní s Federálnym cenovým úradom ceny (sadzby) a ich zmeny, ktoré účtuje za pôžičky hmotných rezerv na dočasné použitie.

(3) Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj podľa zásad štátnej cenovej politiky predkladá Federálnemu cenovému úradu návrhy spôsobov tvorby cien a návrhy cien projektových prác, inžinierskej činnosti vo výstavbe a kompletizačných činností v investičnej výstavbe a vedecko-technických a súvisiacich prác. V tejto oblasti zabezpečuje vydávanie cenníkov a vykonávanie rozborov vývoja a pôsobenia cien.

(4) Federálne ministerstvo národnej obrany určuje a mení ceny výrobkov vyrábaných ním riadenými hospodárskymi organizáciami a jemu podriadenými útvarmi a zariadeniami, okrem výrobkov určených organizácií,60) stavebných a montážnych prác. Pri výrobkoch, ktorých ceny určuje a mení, má Federálne ministerstvo národnej obrany aj výhradné právo cenovej kontroly. Federálne ministerstvo národnej obrany môže pôsobnosť v tvorbe cien preniesť na podriadené organizácie.

(5) Federálne ministerstvo vnútra, Ministerstvo vnútra a životného prostredia Českej socialistickej republiky a Ministerstvo vnútra a životného prostredia Slovenskej socialistickej republiky majú pôsobnosť uvedenú v odseku 4 pre nimi riadené organizácie, útvary a zariadenia.

(6) Federálne ministerstvo palív a energetiky určuje ceny geologických prác pre ťažbu uránového kovu, ktorých ceny nie sú uvedené v cenníkoch odboru, a ďalej výkupné ceny elektriny, tepla a plynných palív a podľa podmienok určených Federálnym cenovým úradom ceny podzemných banských objektov pre uhoľný priemysel a ťažbu rúd.

(7) Federálny úrad pre normalizáciu a meranie ustanovuje po dohode s ústrednými cenovými orgánmi

a) spôsob tvorby cien za výkony štátneho skúšobníctva61) a ceny za tieto výkony pre štátne skúšobne, ktoré riadi,

b) spôsob tvorby cien metrologických výkonov a ceny za výkony orgánov štátnej metrológie.

(8) Ministerstvá poľnohospodárstva a výživy republík určujú

a) veľkoobchodné ceny opráv traktorov, poľnohospodárskych strojov a zariadení opakovane vykonávaných poľnohospodárskymi organizáciami výhradne pre potreby poľnohospodárskej výroby okrem opráv, ktorých ceny sa určujú podľa § 60 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a),

b) príplatky a prémie k nákupným cenám poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa vyplácajú z ich centralizovaných zdrojov.

(9) Ministerstvá obchodu a cestovného ruchu republík určujú maloobchodné ceny služieb, ktoré poskytujú nimi riadené organizácie v súvislosti s predajom výrobkov.

§ 59

Ústredné orgány spoločenských organizácií

Ústredné orgány spoločenských organizácií, ktoré vyrábajú a dodávajú výrobky, majú pôsobnosť uvedenú v § 57.

§ 60

Národné výbory

(1) Krajské národné výbory, Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajské národné výbory“) v rozsahu cenovej pôsobnosti ustanovenej zákonmi národných rád,62) najmä

a) ustanovujú a menia spôsoby tvorby cien, ceny včítane cien upravených podľa § 19, ak ide o zvýšenie, cenové limity podľa § 35 ods. 1 písm. b) a kalkulačné sadzby pre tvorbu cien, ktoré si vyhradia, ak nejde o výrobky uvedené v odseku 3,

b) určujú ceny prepravných výkonov v odbore 932 – nákladná doprava, ak ide o mestskú koľajovú dopravu, miestnu vodnú dopravu, potrubnú dopravu v rámci kraja, inú mechanizovanú dopravu, (okrem lanoviek prevádzkovaných ČSD), ďalej v odbore 951 – osobná doprava, ak ide o miestnu vodnú dopravu a prepravné výkony skupiny 951.7 (okrem lanoviek prevádzkovaných ČSD), ďalej určujú maximálne ceny vstupného na kultúrne produkcie s výnimkou vstupného do kín,

c) usmerňujú cenovú tvorbu zverenú do pôsobnosti národných výborov nižších stupňov,

d) zabezpečujú zverejňovanie cien, včítane vydávania cenníkov pre výrobky dodávané organizáciami riadenými národnými výbormi (v Slovenskej socialistickej republike organizáciami riadenými krajskými národnými výbormi), okrem cenníkov vydávaných ústrednými cenovými orgánmi,

e) predkladajú ústredným cenovým orgánom republík rozbory vývoja a pôsobenia cien za organizácie riadené národnými výbormi.

(2) Okresné národné výbory v Slovenskej socialistickej republike, obvodné národné výbory v Bratislave a Národný výbor mesta Košíc v rozsahu cenovej pôsobnosti ustanovenej zákonom Slovenskej národnej rady63)

a) určujú ceny výrobkov včítane cien upravených podľa § 19, ak ide o zvýšenie, a menia ceny výkonov pre organizácie a občanov v tomto osobitnom predpise uvedené, ak nejde o výrobky uvedené v odseku 3,

b) spracúvajú návrhy na cenové opatrenia,

c) spracúvajú a predkladajú krajským národným výborom návrhy plánu kontroly cien,

d) zabezpečujú zverejňovanie cien včítane vydávania cenníkov pre výrobky dodávané organizáciami riadenými okresnými národnými výbormi, mestskými národnými výbormi a miestnymi národnými výbormi,

e) predkladajú krajským národným výborom podklady pre rozbory vývoja a pôsobenia cien.

(3) Pôsobnosť národných výborov sa nevzťahuje na určenie cien

a) ak ide o jednotné ceny podľa § 32 ods. 1,

b) stavebných a montážnych prác, pre ktoré sa určujú jednotné ceny pre všetky organizácie,

c) zdravotníckych, poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, pre ktoré sa určujú ceny platné pre všetky organizácie, okrem potravinárskych výrobkov vyrábaných a dodávaných drobnými prevádzkárňami národných výborov alebo na základe povolenia národného výboru občanmi alebo jednorazovo spoločenskými organizáciami,

d) opráv motorových vozidiel pre cestnú dopravu,

e) cestovného ruchu, periodických publikácií, neperiodických publikácií vydávaných organizáciami, ktoré majú trvalé vydavateľské oprávnenie,

f) ktoré si vyhradil ústredný cenový orgán republiky,64)

g) ktoré určuje Federálny cenový úrad v rozsahu svojej pôsobnosti57) pre všetky organizácie alebo ktoré určujú iné orgány podľa osobitných predpisov alebo tejto vyhlášky.

(4) Národné výbory uvedené v odsekoch 1 a 2 metodicky riadia organizácie vo svojej cenovej pôsobnosti a občanov prevádzkujúcich činnosť s povolením národného výboru.

(5) Krajské národné výbory riadia cenovú kontrolu vykonávanú národnými výbormi nižších stupňov.

§ 61

Krajské finančné správy

Krajské finančné správy, Finančná správa v hlavnom meste Prahe a Finančná správa hlavného mesta SSR Bratislavy vykonávajú pôsobnosť v cenovej kontrole65) vo všetkých organizáciách okrem organizácií a výrobkov, ktorých kontrolu vykonávajú orgány uvedené v § 58 ods. 4 a 5.

§ 62

Organizácie

(1) Organizácie sa poverujú pôsobnosťou uvedenou v tomto paragrafe, ak v § 55 až 60 nie je výslovne ustanovené inak.

(2) Organizácie pre svoje výrobky

a) určia

1. veľkoobchodné ceny opakovane vyrábaných aj neštandardných výrobkov okrem jednotlivých národohospodársky významných výrobkov alebo vymedzených odborov, skupín (podskupín) výrobkov, pri ktorých si cenové orgány vopred vyhradia určenie cien; pre výber týchto významných výrobkov predkladajú organizácie na základe požiadavky cenových orgánov prehľad novovyrábaných výrobkov zahŕňajúcich údaje o roku začatia výroby, predpokladanom objeme výroby každého výrobku za prvé tri roky, predpokladanom spôsobe tvorby jeho ceny a smeroch jeho určenia,

2. nižšie ceny podľa § 4 ods. 3 a 4 a v prípadoch ustanovených cenovými orgánmi vyššie než minimálne nákupné ceny,

3. veľkoobchodné ceny výlučne vyvážaných výrobkov a veľkoobchodné ceny dovážaných výrobkov tvorené podľa § 25 písm. b),

4. ceny opráv strojárskych výrobkov a ceny dielcov pre výrobnú aj náhradnú spotrebu okrem maloobchodných cien náhradných dielcov dodávaných aj štátnym a družstevným obchodným organizáciám na ďalší predaj; organizácie v cenovej pôsobnosti národných výborov určia ceny dielcov a náhradných dielcov včítane dovážaných a veľkoobchodné ceny opráv strojárskych výrobkov vykonávaných výhradne pre organizácie,

5. ceny výrobkov nimi vyrábaných a predávaných po skončení overovania dopytu3) len vo vlastnej predajni alebo v predajni účastinnej spoločnosti, ktorej sú účastinármi, alebo združeného podniku, ktorého sú členmi; maloobchodné ceny sa tvoria priamym prepojením podľa § 31; organizácie v cenovej pôsobnosti národných výborov majú túto pôsobnosť aj pri predaji v obchodnej sieti ostatných organizácií, ktoré sú v cenovej pôsobnosti národného výboru,

6. obchodné ceny,

7. prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných podmienok s výnimkou prirážok podľa § 23 ods. 3 až 5 pre opakovane dodávaný výrobok, ak nejde o dodávku jednotlivého výrobku,

8. kalkulačné sadzby pre tvorbu cien, pokiaľ si ich určenie nevyhradí cenový orgán,

9. dočasné ceny podľa § 3 ods. 2,

10. maloobchodné ceny neštandardných výrobkov, ak ide o výrobky organizácií v cenovej pôsobnosti národných výborov,

11. cenové limity, ktorých vytvorenie si dohodnú s odberateľmi, a limity podľa § 24 ods. 4,

12. ceny a zmeny cien na základe ďalšieho poverenia cenovým orgánom alebo podľa osobitného predpisu,

b) predkladajú

1. cenovému orgánu návrhy na určenie cien a na zmeny veľkoobchodných cien, pokiaľ nemajú pôsobnosť ich určiť,

2. príslušnému orgánu hospodárskeho riadenia plány cenových kontrol a správy o ich plnení včítane majetkových a osobných postihov a náhrad škôd,

3. príslušnému orgánu hospodárskeho riadenia podklady pre pripravované cenové opatrenia včítane návrhov na zmeny maloobchodných cien a rozbory vývoja a pôsobenia cien,

c) vydávajú za oblasť svojej výroby, prípadne podľa poverenia za osobitne vymedzenú oblasť cenníky a ich dodatky.

(3) Obchodné organizácie určia maloobchodné ceny výrobkov dodávaných do trhových fondov v rozsahu určenom osobitnými rozhodnutiami,31) nižšie maloobchodné ceny podľa § 4 ods. 4 a prirážky a zrážky pri týchto cenách za odchýlky od podstatných podmienok a limity maloobchodných cien, ktoré neurčí ústredný cenový orgán. Obchodné organizácie vydávajú, prípadne spracúvajú cenníky maloobchodných cien a ich dodatky a predkladajú ústredným cenovým orgánom rozbory vývoja a pôsobenia maloobchodných cien. Pokiaľ príležitostne vyrábajú niektoré výrobky pre iné organizácie, majú takisto pôsobnosť ako organizácie podľa odseku 2.

(4) Odbytové a ostatné nevýrobné organizácie dodávajúce výrobky za maloobchodné ceny určia ich pre priemyselné tuzemské aj dovážané spotrebné výrobky predávané výhradne v predajniach týchto organizácií, ak nejde o maloobchodné ceny, ktoré určuje národný výbor alebo ktorých určenie si osobitne vyhradí ústredný cenový orgán.

(5) Organizácie zahraničného obchodu určujú bežné kúpne ceny, dočasné kúpne ceny, limity kúpnych cien výrobkov, ktoré budú výstupom riešenia úlohy plánu rozvoja vedy a techniky a pri ktorých je predpoklad, že budú vyvážané, ďalej sadzby priamych zahraničných obchodných nákladov a obchodné ceny dovážaných výrobkov, pokiaľ ich podľa dohody neurčí obchodná organizácia.

§ 63

Cenové gescie

(1) Na širšiu súčinnosť ústredných cenových orgánov s podnikovou sférou pri zabezpečovaní štátnej cenovej politiky a regulácie cien môžu ústredné cenové orgány poverovať po predchádzajúcej dohode orgány a organizácie cenovou gesciou. Poverujú sa predovšetkým organizácie, ktoré sa podieľajú na prevažnej časti výroby v danom odbore alebo v najväčšom rozsahu výrobky daného odboru predávajú alebo nakupujú alebo zabezpečujú cenovú agendu v danej oblasti výroby.

(2) Ústredné cenové orgány pri poverení cenovou gesciou určia zároveň úlohy, práva a povinnosti cenového gestora v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie opatrenia, pre ktoré sa cenová gescia zriaďuje. Cenoví gestori najmä

a) koordinujú práce na zdokonalení spôsobov tvorby cien a cenových limitov a spracúvajú návrhy záväzných spôsobov tvorby cien,

b) zabezpečujú a koordinujú vykonávanie významných cenových opatrení v prípadoch, keď sa na výrobe podieľa viac organizácií a je záväzná jednotnosť cien,

c) určujú ceny nových výrobkov v rozsahu svojho poverenia,

d) predkladajú návrhy na cenové opatrenia na základe rozborov vývoja a pôsobenia cien,

e) spracúvajú a vydávajú v určených odboroch jednotné odborové cenníky a dodatky k nim.

(3) Zriaďovanie a činnosť cenových gescií sú upravené rozhodnutím ústredných cenových orgánov.38)


ÔSMA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 64

Návrhy cien spracované pred 15. februárom 1990 sa prerokúvajú a ceny určujú podľa predpisov platných do 14. februára 1990, najdlhšie však do 31. mája 1990.

§ 65

V prípadoch zdôvodnených špecifickými podmienkami niektorých výrob môže ústredný cenový orgán určiť odchýlky a výnimky pre uplatnenie jednotlivých druhov cien a pre ich tvorbu po predchádzajúcej dohode s príslušnými ústrednými cenovými orgánmi.

§ 66

Zrušuje sa:

1. vyhláška Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 113/1985 Zb. o cenách,

2. úprava Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. V-2/86 o cenovej kontrole, úprava Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu, Slovenského cenového úradu č. V-3/86 o cenníkoch a označovaní výrobkov maloobchodnými cenami, úprava Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu, Slovenského cenového úradu č. V-4/86 o cenových limitoch, uverejnené v Cenovom vestníku čiastka 52/1985 a registrované v Zbierke zákonov čiastka 32/1985.

§ 67

Vyhláška nadobúda účinnosť 15. februárom 1990.


Minister poverený riadením Federálneho cenového úradu:

Ing. Šebek v. r.

Minister financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky:

Ing. Nikodým v. r.

Minister financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky:

Ing. Mišeje v. r.

Poznámky pod čiarou

1) Výrobky, výkony a práce klasifikované v rámci jednotnej sústavy sociálno-ekonomických informácií a číselníkov.

2) § 17 Hospodárskeho zákonníka v úplnom znení č. 80/1989 Zb.

3) Vyhláška Federálneho cenového úradu, Ministerstva financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky z 1. februára 1990 o zmluvných cenách.

4) Vyhláška z 1. februára 1990 o zmluvných cenách, pokiaľ ide o ocenenie základných prostriedkov obstaraných vo vlastnej réžii.Smernice k účtovým osnovám vydávané Federálnym ministerstvom financií.

5) Vyhláška Ministerstva miestneho hospodárstva č. 200/1956 Ú. v. (Ú. 1.) o nájomnom z pozemkov, na ktorých sa ťažia piesky.Vyhláška Ministerstva financií, cien a miezd ČSR č. 182/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov.Vyhláška Ministerstva financií, cien a miezd SSR č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov.Vyhláška Ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva č. 60/1964 Zb. o úhrade za užívanie bytov a za služby spojené s užívaním bytov v znení neskorších predpisov.Vyhláška Ministerstva vnútra č. 98/1967 Zb. o úhrade za užívanie nebytových priestorov.§ 397 ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v úplnom znení č. 70/1983 Zb.

6) § 26a Hospodárskeho zákonníka.

7) Sadzobník dane z obratu vydaný Federálnym ministerstvom financií podľa § 16, 18 a § 19 ods. 1 zákona č. 73/1952 Zb. o dani z obratu.

8) Napr. v cenníku VC-MC 17/9/89 vodárenstvo a kanalizácia, Cenový vestník čiastka 46/1988, príloha č. III.

9) § 231 Občianskeho zákonníka.§ 17 ods. 2 vyhlášky Ministerstva všeobecného strojárstva č. 137/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv cestných vozidiel pre motorovú dopravu.§ 2 ods. 6 a 7 vyhlášky Ministerstva všeobecného strojárstva a Ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva č. 18/1965 Zb. o podmienkach údržby a opráv cestných vozidiel pre motorovú dopravu v majetku občanov a nesocialistických organizácií.

10) Výmer Federálneho cenového úradu, Ministerstva financií, cien a miezd ČSR a Ministerstva financií, cien a miezd SSR o zmenách cien.

11) § 201 Hospodárskeho zákonníka.§ 251 a 252 Občianskeho zákonníka.§ 10 vyhlášky Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií ČSR, Ministerstva financií SSR a predsedu Štátnej banky československej č. 136/1985 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe a modernizácii rodinných domčekov v osobnom vlastníctve.

12) Smernice FMF č. VI-3/28571/76 pre vyrovnanie cenových rozdielov v maloobchodných cenách v organizáciách zaoberajúcich sa predajom výrobkov z trhových fondov za maloobchodné ceny v r. 1977 – 78 v znení úpravy č. VI-3/20060/79.

13) § 113 ods. 3 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v úplnom znení č. 52/1989 Zb.

14) § 13 ods. 3 nariadenia vlády ČSSR č. 112/1985 Zb. o štátnom riadení cien.

15) Výmer Federálneho cenového úradu, Ministerstva financií, cien a miezd ČSR a Ministerstva financií, cien a miezd SSR č. 01/90 o metodike tvorby cien.

16) § 6 nariadenia vlády ČSSR č. 112/1985 Zb.

17) Inštrukcie Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 6/86 o tvorbe a kontrole zahraničných cien.

18) Rozdielový ukazovateľ vývozu (RU) sa vypočíta takto:cena franko čs. hraniceRU = --------– x 100veľkoobchodná cena

19) Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Štátnej arbitráže ČSSR č. 77/1977 Zb. o centrálnej regulácii výrobkov a materiálov vo výstavbe.

20) § 11 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona č. 156/1989 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu.

21) § 13 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 112/1985 Zb.

22) § 18 ods. 2 a § 24c ods. 1 zákona č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v úplnom znení č. 84/1987 Zb.

23) § 4, 5, 6 a 10 zákona ČNR č. 127/1981 Zb. o vnútornom obchode.§ 4, 5, 6 a 10 zákona SNR č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode.

24) § 201 Hospodárskeho zákonníka.§ 235 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

25) § 13 ods. 3 nariadenia vlády ČSSR č. 112/1985 Zb.

26) Pravidlá uplatňovania finančno-ekonomických nástrojov v zahraničnom obchode.

27) Výmer Federálneho cenového úradu č. 5030/5.1/89, ktorým sa určujú pravidlá pre určenie cien montážnych prác, Cenový vestník čiastka 9/1989.Výmer Federálneho cenového úradu č. 8241/331/88, ktorým sa určujú pravidlá pre určenie cien stavebných prác, Cenový vestník čiastka 2-3/1989.

28) Výmer Federálneho cenového úradu č. 8170/331/1988, ktorým sa určujú sadzby vedľajších rozpočtových nákladov stavieb, Cenový vestník čiastka 45/1988 v znení výmeru Federálneho cenového úradu č. 5050/5.1/1989, Cenový vestník čiastka 14/1989.

29) Výmer Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 015/86 o tvorbe súhrnných cien stavebných objektov a skupinových cien stavebných sústav a stavebných dielov, Cenový vestník čiastka 6/1987, v znení výmeru Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 065/1988, Cenový vestník čiastka 21/1988.

30) Nariadenie vlády ČSSR č. 228/1988 Zb., ktorým sa vydáva colný sadzobník obchodného tovaru.

31) § 62 ods. 4 tejto vyhlášky.Výmer Federálneho cenového úradu Ministerstva financií, cien a miezd ČSR a Ministerstva financií, cien a miezd SSR č. 05/90 o gesciách a pôsobnosti v určovaní maloobchodných cien, Cenový vestník čiastka 54/1989.

32) Smernice Ministerstva vnútra ČSR č. MH/21 – 1123/1973.Smernice Ministerstva vnútra SSR č. MH/3549/1973.Vyhláška Ministerstva obchodu ČSR č. 93/1982 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona ČNR č. 127/1981 Zb. o vnútornom obchode, v znení vyhlášky č. 138/1988 Zb.Vyhláška Ministerstva obchodu SSR č. 100/1982 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona SNR č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode, v znení vyhlášky č. 164/1988 Zb.

33) Napr. vyhlášky č. 66/1979 Zb. a č. 67/1979 Zb., ktorými sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce poskytovanie služieb občanom, vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva č. 136/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv strojárskych výrobkov, § 3 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 18/1965 Zb.

34) § 2 ods. 6 a 7 vyhlášky č. 18/1965 Zb.

35) § 231 Občianskeho zákonníka.§ 2 ods. 6 a 7 vyhlášky č. 18/1965 Zb.

36) Spracovacími nákladmi sa rozumejú úplné vlastné náklady bez nákladov na priamy materiál a na polotovary vlastnej výroby.

37) Vyhláška Ústrednej komisie ľudovej kontroly a štatistiky č. 71/1965 Zb. o zavedení a využívaní jednotnej klasifikácie priemyselných odborov a výrobkov a jednotnej klasifikácie výrobkov v poľnohospodárstve a lesníctve.Vyhláška Federálneho štatistického úradu č. 116/1972 Zb. o vytváraní a udržiavaní odborových číselníkov priemyselných výrobkov.Vyhláška Federálneho štatistického úradu č. 124/1980 Zb. o jednotnej klasifikácii stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy.Vyhláška Federálneho štatistického úradu č. 114/1972 Zb. o zavedení a využívaní jednotnej klasifikácie výkonov.Vyhláška Federálneho štatistického úradu č. 117/1981 Zb. o zavedení a využívaní jednotnej klasifikácie priemyselných prác výrobnej povahy.

38) Výmer Federálneho cenového úradu, Ministerstva financií, cien a miezd ČSR a Ministerstva financií, cien a miezd SSR č. 04/90 o uplatňovaní cenových gescií.

40) § 89 zákona č. 194/1988 Zb. o pôsobnosti federálnych ústredných orgánov štátnej správy.

41) Výmer Federálneho cenového úradu, Ministerstva financií, cien a miezd ČSR a Ministerstva financií, cien a miezd SSR č. 03/90 o cenníkoch a označovaní výrobkov maloobchodnými cenami.

42) § 8 nariadenia vlády ČSSR č. 112/1985 Zb.

43) Výkazy o tvorbe cien, o cenovom zvýhodnení a znevýhodnení a o zmenách cien.

44) § 106 zákona č. 194/1988 Zb.

45) Zákon ČNR č. 63/1986 Zb. o Českej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcii.Zákon SNR č. 70/1986 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcii.Zákon ČNR č. 64/1986 Zb. o Českej obchodnej inšpekcii.Zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii.

46) § 3 a 4 zákona ČNR č. 134/1973 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej socialistickej republiky v oblasti cien, v úplnom znení č. 23/1989 Zb.§ 3 a 4 zákona SNR č. 135/1973 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v oblasti cien, v úplnom znení č. 27/1989 Zb.

47) § 9 až 12 nariadenia vlády ČSSR č. 112/1985 Zb.§ 2 a 3 nariadenia vlády ČSR č. 117/1985 Zb. o vykonávaní dodatkových odvodov národnými výbormi a rozpočtovými a príspevkovými organizáciami riadenými ústrednými orgánmi Českej socialistickej republiky a národnými výbormi v oblasti cien.§ 2 a 3 nariadenia vlády SSR č. 118/1985 Zb. o vykonávaní dodatkových odvodov národnými výbormi a rozpočtovými a príspevkovými organizáciami riadenými ústrednými orgánmi Slovenskej socialistickej republiky a národnými výbormi v oblasti cien.

48) § 123 Hospodárskeho zákonníka alebo § 451 Občianskeho zákonníka.§ 12 nariadenia vlády ČSSR č. 112/1985 Zb.§ 3 nariadenia vlády ČSR č. 117/1985 Zb.§ 3 nariadenia vlády SSR č. 118/1985 Zb.

49) Najmä § 77, 172 a nasledujúce Zákonníka práce.

50) § 11 ods. 4 nariadenia vlády ČSSR č. 112/1985 Zb.§ 2 ods. 4 nariadenia vlády ČSR č. 117/1985 Zb.§ 2 ods. 4 nariadenia vlády SSR č. 118/1985 Zb.

51) Výmer FCÚ, MFCM ČSR a MFCM SSR č. 02/90 o postupe pri cenovej kontrole.

52) Napr. podľa § 384a Hospodárskeho zákonníka.

53) § 51 zákona č. 88/1988 Zb. o štátnom podniku.§ 9 nariadenia vlády ČSSR č. 112/1985 Zb.§ 31 zákona č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve.§ 40 zákona č. 94/1988 Zb. o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve.

54) § 9 ods. 3 nariadenia vlády ČSSR č. 112/1985 Zb.

55) § 11 nariadenia vlády ČSSR č. 112/1985 Zb.

56) § 123 Hospodárskeho zákonníka.§ 451 Občianskeho zákonníka.

57) § 4, 10, 100 až 107 zákona č. 194/1988 Zb.Nariadenie vlády ČSSR č. 22/1971 Zb., ktorým sa ustanovuje zoznam surovín, výrobkov, výkonov a služieb, ktorých ceny určuje Federálny cenový úrad, v úplnom znení č. 170/1980 Zb.

58) § 2 ods. 1 zákona ČNR č. 134/1973 Zb. v úplnom znení č. 23/1989 Zb.§ 2 ods. 1 zákona SNR č. 135/1973 Zb. v úplnom znení č. 27/1989 Zb.

59) Zákon č. 30/1968 Zb. v úplnom znení č. 84/1987 Zb.

60) Vojenské lesy a majetky, Praha, Vojenské stavby, Praha, Vojenský projektový ústav, Praha, Naše vojsko tlačiareň, Praha, Naše vojsko nakladateľstvo a knižný obchod, Praha a Vydavateľstvo Naše vojsko, Praha.

61) § 9 vyhlášky Úradu pre normalizáciu a meranie č. 136/1982 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o štátnom skúšobníctve.

62) § 3 ods. 3 a 6 zákona ČNR č. 134/1973 Zb. v úplnom znení č. 23/1989 Zb.§ 3 ods. 3, 4, 6 a 7 zákona SNR č. 135/1973 Zb. v úplnom znení č. 27/1989 Zb.

63) § 3 ods. 5 zákona SNR č. 135/1973 Zb. v úplnom znení č. 27/1989 Zb.

64) Napr. výmer Ministerstva financií, cien a miezd ČSR a Ministerstva financií, cien a miezd SSR č. 187/163/89-1059/8.3/89 o vyhradení pôsobnosti v zmenách cien výrobkov MFCM ČSR a MFCM SSR a o vykonávaní drobných operatívnych zmien veľkoobchodných cien krajskými národnými výbormi.

65) § 3 ods. 7 zákona ČNR č. 134/1973 Zb. v úplnom znení č. 23/1989 Zb.§ 3 ods. 8 zákona SNR č. 135/1973 Zb. v úplnom znení č. 27/1989 Zb.