Daňová evidencia, výhody oproti JÚ

Čo je to daňová evidencia, aké má výhody oproti jednoduchému účtovníctvu, kto si ju môže uplatniť a čo má obsahovať samotná evidencia, ako aj ročná účtovná závierka? Môže sa za daňovú evidenciu považovať aj klasický peňažný denník?

Účtovníctvo je sústava ekonomických informácií, ktorá poskytuje informácie o majetkovej a finančnej štruktúre účtovnej jednotky. Povinnosť podnikateľov viesť účtovníctvo vyplýva z § 35 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, a to v rozsahu a spôsobe stanovenom zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Rozlišujeme teda tých podnikateľov, SZČO, ktorí vedú jednoduché (podvojné) účtovníctvo, a potom tých, na ktorých sa zákon o účtovníctve a postupy účtovania nevzťahujú, teda títo uplatňujú paušálne výdavky (§ 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) alebo vedú daňovú evidenciu (§ 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov).

Daňová evidencia je len jednoduché zapisovanie príjmov a výdavkov podľa dátumov tak, ako k nim došlo. Jednoduché účtovníctvo je síce dosť podobné, ale všetky príjmy a výdavky sa musia rozdeľovať do príslušných skupín a zapisovať do peňažného denníka, tzn. je potrebné mať určité znalosti o účtovníctve, aby bolo možné tieto úkony zvládnuť. Hlavnou nevýhodou jednoduchého účtovníctva však je zostavovanie účtovnej závierky na konci účtovného obdobia, ktoré pri daňovej evidencii nie je potrebné. Na konci účtovného obdobia sa len spočíta celkový stav príjmov a výdavkov a vyčísli sa základ dane.

Daňová evidencia je vlastne možnosťou, ako viesť účtovníctvo jednoduchším spôsobom. Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch z podnikania (§ 6 ods.1 ZDP) alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 ZDP) alebo pri príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP) alebo z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods.4 ZDP) preukázateľne vynaložené daňové výdavky, podľa § 6 ods.11 zákona o dani z príjmov môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:

  1. príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
  2. daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
  3. hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m) ZDP],
  4. zásobách a pohľadávkach,
  5. záväzkoch.

Daňová evidencia má z nášho pohľadu tieto výhody:

  • nie je potrebné viesť peňažný denník a rôzne samostatné knihy – knihu hmotného a nehmotného majetku, knihu sociálneho fondu, knihu banky atď.,
  • nie je potrebné vyčísľovať kurzové rozdiely – do príjmov a výdavkov vstupujú skutočne zinkasované príjmy, akýkoľvek kurzový rozdiel neovplyvňuje daň z príjmov,
  • nie je potrebné vykonať inventarizáciu a vytvárať inventúrne súpisy a zápisy,
  • nevykonáva a nepodáva sa účtovná závierka, t. j. účtovné výkazy „Výkaz majetku a záväzkov“ a „Výkaz príjmov a výdavkov“; podnikateľ podáva štátu iba daňové priznanie k dani z príjmov, v ktorom uvedie aj niekoľko dôležitých požadovaných údajov – napr. stav pohľadávok, záväzok či zásob ku koncu roka (aby bolo podľa nich možné upraviť základ dane pri skončení podnikania SZČO),
  • podnikateľ do veľkej miery nepodlieha zákonu o účtovníctve, postupom účtovania a iným účtovným predpisom.

Počas uplatňovania preukázateľných daňových výdavkov v rozsahu daňovej evidencie daňovník nie je účtovnou jednotkou (napr. nemá povinnosť zostaviť účtovnú závierku, vyhotoviť účtovné výkazy). Ak sa daňovník rozhodne viesť daňovú evidenciu, vedie ju počas celého zdaňovacieho obdobia.

Súčasťou príjmov uvádzaných v daňovej evidencii sú všetky peňažné aj nepeňažné príjmy dosiahnuté z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom však základ dane z týchto druhov príjmov ovplyvnia len zdaniteľné príjmy (príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené ani podľa tohto zákona a ani podľa medzinárodnej zmluvy). V prípade uplatnenia výdavkov sa však v daňovej evidencii uplatňujú len daňové výdavky spĺňajúce podmienky daňovej uznateľnosti vymedzené v ustanoveniach § 2 písm. i) ZDP a § 19 ods. 1 ZDP (výdavky upravené ustanovením § 21 ZDP nie sú daňovými výdavkami a neuvádzajú sa v daňovej evidencii).

Daňovník v daňovej evidencii uvádza len hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý využíva na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom alebo majetok súvisiaci s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu. V prípade, ak sa daňovník rozhodne tento majetok uviesť v daňovej evidencii, potom sa stáva jeho obchodným majetkom a môže si uplatňovať všetky výdavky súvisiace s využívaním tohto majetku, ako napr. odpisy, výdavky na opravu a udržiavanie, na poistenie a pod.

Záver:

Zákon o dani z príjmov nepredpisuje formu, akou má byť daňová evidencia vedená, forma vedenia evidencie závisí od rozhodnutia daňovníka. Zákon o dani z príjmov stanovuje len obsah daňovej evidencie, teda skutočnosti, ktoré sa musia evidovať. Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu, nie je účtovnou jednotkou, teda účtovné výkazy nepredkladá.

 

Poznámka redakcie:

§ 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z.

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Súvisiace odborné články

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace komentované ustanovenia


Autori

  • Ing. Tatiana Mičíková

Právny stav od

  • 1. 1. 2014

Dátum publikácie

  • 5. 1. 2018

S-EPI, s.r.o. © 2010-2018, všetky práva vyhradené