Zákon o upomínacom konaní

Zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní zaviedol novinku pri vydávaní platobných rozkazov, ako alternatívny spôsob riešenia sporov o peňažné plnenie. Od účinnosti zákona, dňa 1. 2. 2017, bude na žalobcovi, či si svoj nárok uplatní v zmysle § 265 a nasl. CSP alebo podľa zákona o upomínacom konaní. Zníženie súdneho poplatku o jednu polovicu a nespoplatňovanie vytvorenia rovnopisu podaní by malo byť silným motivačným faktorom pre voľbu postupu podľa zákona o upomínacom konaní.

Platobný rozkaz patrí medzi osobitné procesné postupy, ktoré sa majú vyznačovať rýchlosťou, jednoduchosťou a využívajú sa v prípadoch, kedy sa uplatnený nárok javí byť nesporným. Ako skrátená forma konania bol platobný rozkaz upravený v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), a to konkrétne v ust. § 172 a nasl. a je upravený aj v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v ust. § 265 a nasl.

Súd môže aj bez výslovnej žiadosti žalobcu a bez vypočutia žalovaného vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom. V platobnom rozkaze uloží žalovanému, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Platobný rozkaz je rozhodnutie vo veci samej, ktoré je vydané v skrátenom konaní, ktorého skutkovým základom sú len skutočnosti tvrdené žalobcom. Uvedené ustanovenie z tohto dôvodu vyžaduje, aby skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje žalobou uplatnené právo, boli dostatočne osvedčené. Požadované plnenie musí byť objektívnym právom dovolené. Záver, že uplatnené právo vyplýva zo žalobcom uvedených skutočností, predpokladá také opísanie rozhodujúcich skutkových okolností, ktoré ich umožňujú posúdiť po právnej stránke (relevantné hmotné právo).

Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, ktorý zaviedol novinku pri vydávaní platobných rozkazov, a to bez toho, aby bola dotknutá úprava skráteného konania v CSP. To znamená, že de facto pôsobia vedľa seba dva samostatné právne predpisy so samostatným režimom vydávania platobného rozkazu a je na žalobcovi, či si svoj nárok uplatní v zmysle ust. § 265 a nasl. CSP alebo podľa zákona o upomínacom konaní.

Zastávam názor, že načasovanie zákona je dosť nelogické, len pár mesiacov po účinnosti nových procesných predpisov sa zavádza určitá dvojkoľajnosť vydávania platobných rozkazov s rôznymi špecifikami. Takýto postup nemožno vnímať ako šťastný, aj keď úmysel zákonodarcu nesporne nebol zlý, pretože sledoval cieľ urýchlenia konania o veľkom množstve podávaných návrhov na vydanie platobných rozkazov zameraných na uspokojovanie peňažných pohľadávok žalobcov. Som toho názoru, že naplnenie tohto cieľa by bolo reálne aj adekvátnou úpravou skráteného konania v CSP a nebolo potrebné na to prijať samostatný právny predpis.

Primárne je potrebné poukázať na niektoré špecifiká, ktorými sa úprava vydania platobného rozkazu v zmysle zákona o upomínacom konaní líši od CSP:

  • Upomínacie konanie je len alternatívnym spôsobom riešenia sporov o peňažné plnenie, čiže od účinnosti zákona, ktorá nastane dňa 1. 2. 2017, budú na výber dve možnosti podania návrhu o vydanie platobného rozkazu, a to prostredníctvom procesného predpisu CSP alebo prostredníctvom zákona o upomínacom konaní.
  • Zákon o upomínacom konaní pozná len výlučne elektronické konanie, v ktorom sa rozhoduje o vydaní platobného rozkazu, teda možno konštatovať, že ide o elektronickú alternatívu k už existujúcemu režimu platobného rozkazu, ktorý je upravený v ustanoveniach CSP (pričom však považujem za potrebné podotknúť, že aj podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu prostredníctvom CSP je možné uskutočniť elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom). Zákon predpokladá posielanie návrhov vo forme štandardizovaných elektronických formulárov, ktoré budú zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Formuláre budú mať štruktúrovanú podobu, ktorá umožní ich automatické spracovanie informačným systémom na súde, čo bude mať výrazný vplyv na urýchlenie konania. Štandardizované formuláre sú sprevádzané celým konaním, a to aj pre prípad podania odporu, ak je tento podaný elektronickými prostriedkami, ako aj v prípade žiadosti o úhradu nároku v splátkach.
  • Kauzálne príslušným na konanie bude vždy Okresný súd Banská Bystrica, kým v konaní v zmysle CSP je miestna príslušnosť riešená v súlade s ust. § 13 a nasl. CSP. Je však potrebné podčiarknuť, že v prípade, ak sa platobný rozkaz nepodarí doručiť do vlastných rúk, prípadne proti platobnému rozkazu bol podaný odpor, Okresný súd Banská Bystrica vyzve žalobcu, aby podal návrh na pokračovanie v konaní. Ak žalobca takýto návrh podá, Okresný súd Banská Bystrica vec do 5 dní postúpi súdu príslušnému v zmysle CSP, na ktorom sa vec ďalej rozpojednáva.
  • Doručovanie písomností a rozhodnutí prebieha elektronickými prostriedkami medzi súdom na jednej strane a žalobcom a žalovaným na druhej strane. U žalovaného sa tento spôsob uplatní však len vtedy, ak má aktivovanú elektronickú schránku.
  • Zákon zaviedol aj inštitút žiadosti o povolenie plnenia v splátkach, ktorý umožňuje žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, aby za taxatívne uvedených podmienok mohol priznaný nárok plniť žalobcovi v mesačných splátkach.

Žiadosť je prípustná, ak:

a) žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, voči nároku žalobcu nenamieta a nepodal odpor,

b) priznaný nárok vrátane náhrady trov konania presahuje sumu minimálnej mzdy a nepresahuje sumu 2 000 eur,

c) žalovaný vyhlási, že priznaný nárok bude zaplatený najviac v desiatich mesačných splátkach,

d)žalovaný doloží výpisom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo písomným potvrdením žalobcu, že prvú splátku najmenej vo výške 50 eur žalobcovi po doručení platobného rozkazu zaplatil a vyhlási, že ďalšie splátky bude plniť mesačne, a to vždy ku dňu kalendárneho mesiaca, ktorý sa číselne zhoduje s dňom zaplatenia prvej splátky.

Domnievam sa, že predmetné ustanovenie môže viesť k špekulatívnemu konaniu zo strany žalovaných, ktorí už v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu sú de facto v omeškaní s plnením splatného záväzku, pričom môžu kalkulovať aj s týmto ustanovením, kedy súd de facto pri splnení taxatívne vyššie uvedených podmienok musí prijať aj takúto žiadosť o plnenie v splátkach. Pozitívne hodnotím zavedenie inštitútu splatnosti celého záväzku v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky, ako aj povinnosť dlžníka počas doby splácania, ktorá nemôže byť dlhšia ako 10 mesiacov, uhradiť aj príslušenstvo, ktoré k istine počas možnosti splácania pribudlo. Podotýkam, že žalobca do tohto procesu povolenia splátok nemôže nijakým relevantným spôsobom zasiahnuť a ani prejaviť svoj nesúhlas, pretože uznesenie, ktorým sa splátky povoľujú, sa neodôvodňuje a zákonodarca umožňuje podať sťažnosť len proti uzneseniu, ktorým sa splátky nepovoľujú.

  • Zjednodušenie je možno vnímať aj v prípade, ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami. Nie je potrebné predkladať všetky listinné dôkazy, ale postačí uviesť, že pohľadávka je evidovaná v účtovníctve žalobcu a predložiť faktúru alebo inú výzvu na plnenie podobného charakteru. Ak je žalobca platiteľom dane z pridanej hodnoty, môže v návrhu uviesť, že údaje o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol v kontrolnom výkaze.
  • V ust. § 3 ods. 6 a 7 zákona sa stanovujú taxatívne vymedzené prípady, kedy je návrh na začatie upomínacieho konania neprípustný:

Návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje:

a) dohodnutý úrok z omeškania vo výške, ktorá o viac ako päť percentuálnych bodov presahuje výšku úroku z omeškania, ktorá by sa použila, ak by takáto dohoda nebola, v tomto prípade mal zákonodarca na mysli zákonnú výšku úrokov omeškania, ktorý v prípade občanov je stanovený na výšku 5 % a v prípade podnikateľov vo výške 9 %, to znamená, že v prípade, ak si chce žalobca uplatňovať dohodnutý úrok z omeškania a tento je o 5 % vyšší ako zákonom stanovený, tak nie je možné podať návrh v zmysle zákona o upomínacom konaní;

b) nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, táto okolnosť má vplyv na uplatňovaný nárok – v praxi je toto ustanovenie aplikovateľné len v prípade, ak už súdom bolo rozhodnuté, že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná. V opačnom prípade by musel súd prejudiciálne rozhodnúť, či určitá zmluvná podmienka je neprijateľná a v takom prípade návrh na vydanie platobného rozkazu odmietnuť v súlade s ust. § 6 ods. 1 písmeno a) zákona. Považujem za potrebné podotknúť, že v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. Ak by sme sa mali stotožniť s otázkou prejudiciálneho preskúmania neprijateľnej podmienky, o tejto bude rozhodovať vyšší súdny úradník. Ak tento rozhodne, že určitá podmienka sa mu javí ako neprijateľná, platobný rozkaz nevydá a žalobcovi nezostáva nič iné, len si svoj nárok uplatniť žalobou na všeobecnom súde;

c) nárok na zaplatenie tovaru alebo služby zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré ešte neboli dodané alebo poskytnuté;

d) nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu. Návrh na začatie konania v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. nie je možné podať ani v prípade, ak sa týka spotrebiteľskej zmluvy alebo iných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, a to v dvoch prípadoch: AD 1 v prípade, ak tovar alebo služba ešte neboli poskytnuté alebo dodané alebo v prípade, ak spotrebiteľ nebol vyzvaný písomne na zaplatenie tovaru alebo služby za posledné tri mesiace. Podmienka výzvy nie je bližšie špecifikovaná, nie je uvedené, o aký typ výzvy pôjde. Zákon vyslovene neuvádza, že akú formu má mať výzva, preto možno dôvodne predpokladať, že postačovať bude výzva na zaplatenie dlžnej zmluvy v podobe e-mailu, sms správy, príp. aj ústna výzva. V takomto prípade však bude len veľmi náročné pre žalobcu preukázať, že ústna výzva, či už osobne alebo telefonicky, bola skutočne uskutočnená. To, že sa telefonický hovor uskutočnil, je možné preukázať výpisom z hovorov od operátora, avšak preukázať obsah telefonátu je komplikované;

e) nárok zo zmenky voči fyzickej osobe – môžeme konštatovať, že inštitút zmenky v poslednej dobe prešiel značnou obrodou, a to či už v pôvodnom Občianskom súdnom poriadku, ako aj v Civilnom sporovom poriadku, kde došlo k úplnému vylúčeniu zmenkového platobného rozkazu ako skrátenej formy konania. Práve z dôvodu vylúčenia zmenkového platobného rozkazu ako skrátenej formy konania v Civilnom sporovom poriadku bola snaha zabrániť tomu, aby nedochádzalo k vydávaniu zmenkových platobných rozkazov najmä voči spotrebiteľom ako slabšej zmluvnej strane,

pretože ak bol predložený prvopis zmenky do konania, bolo ťažké zisťovať, z akého právneho titulu táto zmenka vznikla či zo spotrebiteľskej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, alebo z iného právneho titulu z tohto dôvodu došlo aj k zmene Exekučného poriadku, a to ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Podľa ústavného § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona;

Civilný sporový poriadok neupravoval zmenkový platobný rozkaz a zastávam názor, že na základe prvopisu zmenky nebolo možné vydať riadny platobný rozkaz v zmysle ust. § 265 CSP, pričom v zmysle zákona o upomínacom konaní je možné na základe prvopisu zmenky vydať riadny platobný rozkaz v skrátenom konaní.

f) nárok, ktorý je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi – vydať platobný rozkaz nie je možné v prípade, ak nárok, ktorý sa uplatňuje v zjavnom rozpore s právnymi predpismi v tomto prípade, ak je nárok v rozpore s hmotným právom, a to či už Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným právnym predpisom.

Návrh nie je prípustný tiež, ak:

a) nebol podaný spôsobom podľa § 4 ods. 1,

b) žalobca nemá aktivovanú elektronickú schránku3), a ak je zastúpený, tak jeho zástupca,

c) návrh podávajú viacerí žalobcovia a nemajú spoločného zástupcu alebo

d) platobný rozkaz by sa mal doručiť žalovanému do cudziny.

Návrh je taktiež neprípustný v prípade, ak nebol podaný spôsobom, ktorý predpokladá zákon v ustanovení § 4 ods. 1, a to elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica prostredníctvom na to určeného formulára.

Zákonodarca vyžaduje formálnu prísnosť v podobe formulárového konania – tak ako sme už uviedli vyššie, pričom formulár bude uverejnený na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a formulár bude evidovaný na každý typ podania, či už na návrh, odpor alebo návrh splátkového kalendára. Formálna prísnosť v tomto smere musí byť zachovaná. Aj z tohto dôvodu sa hovorí o alternatíve k CSP, a to z toho dôvodu, že toto konanie má prebiehať v zásade elektronickým spôsobom (to neplatí, ak žalovaný nemá zriadenú elektronickú schránku). Návrh nie je prípustné podať v prípade, ak žalobca nemá aktivovanú elektronickú schránku. To však neplatí, ak je zastúpený advokátom alebo inou osobou a táto má aktivovanú elektronickú schránku.

Nie je vylúčené podanie urobené viacerými žalobcami, v tomto prípade je však potrebné, aby všetci žalobcovia boli zastúpení spoločným zástupcom.

Platobný rozkaz nie je možné doručiť do cudziny. Takéto ponímanie právnej úpravy je konštantné a už bolo obsiahnuté v OSP, ako aj CSP. V tomto prípade je možné využiť európsky platobný rozkaz. Európsky platobný rozkaz je upravený nariadením Európskeho parlamentu a rady ES (č. 1896/2006 z 12. decembra 2016). Účelom nariadenia o európskom platobnom rozkaze je zjednodušiť a zrýchliť súdne konanie a znížiť náklady v cezhraničných sporoch hlavne pri nepopretých peňažných pohľadávkach. Vykonateľný európsky platobný rozkaz sa automaticky uzná a vykoná v inom členskom štáte, okrem Dánska, bez potreby ďalšieho vyhlásenia vykonateľnosti v členskom štáte, v ktorom sa vykonanie žiada. Konanie o európskom platobnom rozkaze je založené na používaní vzorových tlačív v komunikácii medzi súdom a stranami s cieľom uľahčiť jeho priebeh a umožniť využívanie automatického spracovania údajov, pretože tieto tlačivá sú jednotné v každom členskom štáte, teda zjednodušujú systém práce nielen súdom, ale aj účastníkom konania.

Motiváciou alebo určitou výhodou, pre ktorú by žalobca mal využiť skrátenú formu konania v zmysle zákona o upomínacom konaní, je tá, že súdne poplatky za podanie žaloby sa znižujú na polovicu. Zákon o upomínacom konaní novelizoval aj zákon o súdnych poplatkoch a za výpis z registra trestov (zákon č. 71/1992 Zb.), a to vložením ustanovenia § 11c; súdny poplatok splatný podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní je 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku; ustanovenia § 6 ods. 3 a 5 zákona o súdnych poplatkoch sa nepoužijú.

To znamená, že tento súdny poplatok je znížený oproti klasickému konaniu o vydanie platobného rozkazu v zmysle CSP a aj takýmto spôsobom sa zákon snažil motivovať žalobcov na riešenie sporov práve prostredníctvom tohto právneho predpisu. Súdny poplatok splatný podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní možno platiť len poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Na účely platenia súdneho poplatku na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní sa poplatníkovi zúčtovacie údaje oznamujú automatizovaným spôsobom. Súd na zaplatenie súdneho poplatku v upomínacom konaní poplatníkov nevyzýva. Ak nedôjde k zaplateniu súdneho poplatku v celom rozsahu do 15 dní od podania návrhu, na návrh sa neprihliada, o čom súd poplatníka upovedomí. Taktiež považujeme za potrebné poukázať na skutočnosť, že ustanovenia prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb., a to konkrétne ustanovenia položky 20a a 20b, sa nepoužijú. Ide o prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb., podľa ktorej v zmysle položky 20a sa účtuje za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných stranám alebo účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, za každú stranu 10 centov a najmenej 10 € za podanie, ktoré je žalobou alebo návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 3 € za ostatné podania. Toto ustanovenie sa pri zákone o upomínacom konaní nepoužije a súd si vyhotoví z elektronického podania súdny spis bezplatne. Taktiež sa nepoužije sadzobník položka 20b za spracovanie hromadného podania, kde každé podanie, ktoré tvorí hromadné podanie, sa spoplatňuje sumou 1 €.

Záver:

Ako už bolo uvedené v článku, domnievam sa, že nebolo potrebné prijímať samostatný zákon a postačovalo zahrnúť tieto ustanovenia do Civilného sporového poriadku. Až prax súdov ukáže, ako hojne budú účastníci tento nový právny predpis využívať, aj keď je potrebné konštatovať, že zníženie súdneho poplatku o jednu polovicu a nespoplatňovanie vytvorenia rovnopisu podaní je silným motivačným faktorom.

Pozn. redakcie: § 1 až § 5 z. č. 307/2016 Z. z. 

Súvisiace právne predpisy

Súvisiace dôvodové správy


Prameň

Oblasti práva

Autori

  • JUDr. Peter Strapáč, PhD.

Právny stav od

  • 1. 2. 2017

Dátum publikácie

  • 10. 1. 2017

S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené