„Veľká novela“ v práve priemyselného vlastníctva a nový zamestnanecký režim

V slovenskej odbornej obci sa začínajú objavovať články, ktoré informujú o tzv. veľkej novele práv priemyselného vlastníctva, ktorá má byť v apríli 2017 predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Ide však naozaj o takú zásadnú úpravu alebo sa zákonodarca len inšpiroval legislatívou a judikatúrou, ktorá existuje na európskej a medzinárodnej úrovni už dlhšiu dobu?

V slovenskej odbornej obci sa začínajú objavovať články, ktoré informujú o tzv. veľkej novele práv priemyselného vlastníctva, ktorá má byť v apríli 2017 predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Ide však naozaj o takú zásadnú úpravu alebo sa zákonodarca len inšpiroval legislatívou a judikatúrou, ktorá existuje na európskej a medzinárodnej úrovniShanks v Unilever Plc &Ors [2017] EWCA Civ 2; Kelly v GE Healthcare ltd [2009] EWHC 181 (Pat), [2009] RPC; Act (1949:345) on the Right in Inventions by Employees http://www.wipo.int/wipolex/en/details.jsp?id=3643; The Application of Japanese Article 35 regarding reasonable compensation for patents by employed inventors in Syuji Nakamura vs. Nichia Corporation, Pace International Law Revue, Vol. 17, Issue 2, Fall 2005, Art. 10 Jean E. Healy, http://digitalcommons.pace.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1153&context=pilr. už dlhšiu dobu? V súvislosti s tým potom vyznie výrok, že spomenutá legislatívna iniciatíva nie je „nanútená zvonku“ (implementácia práva EÚ, medzištátnych zmlúv a pod.), trochu zveličene„Veľká novela“ prinesie zásadné zmeny v práve priemyselného vlastníctva (1. časť), JUDr. Tomáš Klinka, Duševné vlastníctvo, Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, 1/2017, str. 18, ISSN1339-5564.. Pritom práve rozšírenejší proaktívny prístup, či už stimulovaný domácou, alebo cezhraničnou skúsenosťou, môže mať pozitívnejší prínos pre fungovanie vnútorného trhu ako len nanútené reagovanie na podnety zo strany Európskeho spoločenstva. Preto je namieste otázka, či flexibilnejší prístup, ktorý by bral do úvahy konkrétne potreby podnikateľov a vývoj na trhu, by nebol vhodnejší v prípade, že zákonodarca má ozajstný úmysel venovať sa rozvoju inovačného potenciálu a podpory transferu technológií, tak ako to prezentuje.

Zastavme sa teda na chvíľu pri zamestnaneckom režime, ktorému bola venovaná osobitná pozornosť pri príprave legislatívnych zmien zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých predpisov (patentový zákon), pričom sa nebudeme venovať subsidiárnej aplikácii Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), keďže hlbšiu diskusiu o odôvodnenosti jeho podporného postavenia nepovažujeme pre účely tohto príspevku za potrebnú.

Nová právna úprava zavádza okrem iného automatický prechod práv medzi zamestnancom a zamestnávateľom, o ktorom je zamestnanec povinný bezodkladne písomne informovať zamestnávateľa spôsobom uvedeným v zákone. Za nedostatok tejto úpravy považujeme, že nerieši absenciu formálnych náležitostí oznámenia podaného zamestnancom zamestnávateľovi, keď už takéto náležitosti postuluje. Vynára sa tu preto otázka, či bude mať nesprávne oznámenie predpokladané právne účinky alebo dôjde k prerušeniu plynutia zákonnej lehoty do momentu odstránenia týchto nedostatkov a na akú dlhú dobu, keďže promptné prihlásenie riešenia je jedna z najchúlostivejších záležitostí inštitútu patentov? Nateraz nám len ostáva veriť, že uvedený deficit nezhorší právnu istotu nositeľa práv a nedá príležitosť jednotlivcom zbytočne odďaľovať využitie zamestnaneckého vynálezu.

Ďalšou zaujímavosťou zamestnaneckého vynálezu je bezpochyby možnosť pôvodcu žiadať primeranú odmenu, pri určení výšky ktorej bude rozhodujúci technický a hospodársky význam a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na jeho vytvorení a na rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu. Ak však zamestnanec v lehote troch rokov od uplatnenia práva na riešenie zamestnávateľom bude názoru, že poskytnutá  odmena nezodpovedala podmienkam predchádzajúcej vety alebo bola inak zjavne nedostatočná (pozn. autora: za predpokladu, že zamestnávateľ medzičasom nezanikne bez právneho nástupcu), môže požiadať zamestnávateľa o predloženie podkladov nevyhnutných na určenie výšky dodatočného vyrovnania. Bude zaujímavé sledovať uplatnenie tohto inštitútu v praxi vzhľadom na široký pojem primeraná odmena. Už teraz sa dá predpokladať, že zamestnávatelia nebudú s veľkou vôľou predkladať dôverné, najmä účtovné dokumenty o svojej podnikateľskej činnosti súčasným alebo bývalým zamestnancom a pôvodcovia nebudú schopní na základe týchto podkladov určiť výšku dodatočného vyrovnania bez odbornej asistencie iného subjektu, pričom väčšina prípadov pravdepodobne skončí aj tak na súde.

Na základe uvedeného odporúčame, aby sa už dnes dotknutí zamestnávatelia začali pripravovať na možné dôsledky tejto právnej úpravy  a vytvárali si správnu prax pre stanovenie primeranej odmeny za zamestnanecký vynález, prípadne prijateľného spôsobu určenia dodatočného vyrovnania.

Naďalej však veríme, že novela má svoj pozitívny prínos pre vývoj práva duševného vlastníctva na Slovensku a vnímame ju ako správny krok vpred dúfajúc, že legislatíva v tejto oblasti sa bude aj naďalej flexibilne prispôsobovať každodenným potrebám nielen slovenského, ale hlavne vnútorného trhu Európskej únie, a to aj s ohľadom na spoločné digitalizačné plány.

Pozn. redakcie: § 11 z. č. 435/2001 Z. z.

JUDr. Darina Parobeková, LL.M.
Associate

ruzicka_csekes

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


Oblasti práva

Autori

  • JUDr. Darina Parobeková, LL.M.

Dátum publikácie

  • 3. 5. 2017

S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené