piatok 31. októbra 2014, Aurélia

Prameň

Autori

Právny stav od

01.01.2006

Právny stav do

31.12.2008

Právne oblasti

Zdravotné poistenie

Archívny dokument

Zobrazený je archívny článok. Zobrazenie archívneho článku je bezplatné. Aktuálne články sú dostupné len pre používateľov so zakúpeným prístupom do produktu EPI Odborné články.



Zákon o zdravotnom poistení od 1. januára 2006

Anotácia:

Zákonom č. 660/2005 Z. z. sa k 1. januáru novelizoval zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len „novela“ a „zákon o zdravotnom poistení“, prípadne len „zákon“). Nejde síce o rozsiahlu novelu, avšak určite si zaslúži našu pozornosť. 

V nasledujúcom príspevku si na príkladoch priblížime zmeny, ktoré sú dôležité pre prax mzdovej účtovníčky. 

Príjmy zo závislej činnosti zdanené od 1. januára 2006 zrážkovou daňou 

Od 1. januára 2006 sa podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) zdaňujú zrážkovou daňou príjmy zo závislej činnosti v prípade, kedy zamestnanec nežiada zamestnávateľa o uplatnenie nezdaniteľných čiastok a daňového bonusu a ide o príjem nepresahujúci 5 000 Sk mesačne. 

V praxi pôjde najmä o príjmy dosahované na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 

Do 31. decembra 2005 v zdravotnom poistení platil stav, podľa ktorého vymeriavacím základom poistencov podľa § 11 ods. 2 (tzv. „dobrovoľne nezamestnané osoby“) zákona bol príjem, ktorý podlieha dani z príjmov – a to príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti – s výnimkou príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov

Znamenalo to, že ak tzv. „dobrovoľne nezamestnaná osoba“ mala prípadný príjem zdanený zrážkovou daňou, poistné na zdravotné poistenie (ďalej len „poistné“) sa z takéhoto príjmu neplatilo. 

Od 1. januára 2006 sa v § 11 ods. 8 písm. t) zákona o zdravotnom poistení zavádza pojem „vyňaté príjmy“. Z vyňatých príjmov sa poistné neplatí. Za vyňaté príjmy sa považujú: 

  • príjmy z činnosti osobného asistenta, 
  • príjmy z prenájmu podľa§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov
  • príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov, okrem príjmov zo závislej činnosti zdanených zrážkovou daňou v prípadoch, kedy daňovník nežiada zamestnávateľa o uplatnenie nezdaniteľných čiastok a daňového bonusu a ide o príjem nepresahujúci 5 000 Sk mesačne. 

Od 1. januára 2006 teda príjmy tzv. „dobrovoľne nezamestnanej osoby“ z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú i naďalej započítavané do vymeriavacieho základu takejto osoby, a to aj ak sú tieto príjmy zdanené zrážkovou daňou. 

Príklad: 

Pán Milan je na účely zákona o zdravotnom poistení považovaný za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2 zákona ako tzv. „dobrovoľne nezamestnaná osoba“.
Pán Milan vykonáva v roku 2006 práce na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti Dunaj. Tu si uplatňuje nezdaniteľné čiastky a spoločnosť Dunaj mu odmeny za práce na dohodu vypláca zdanené preddavkovou daňou. Uvedené odmeny sa započítavajú do vymeriavacieho základu pána Milana. Pán Milan po skončení roka 2006 bude vykonávať ročné zúčtovanie poistného, v ktorom do vymeriavacieho základu započíta uvedené odmeny a zaplatí z nich poistné na zdravotné poistenie. 

Pán Milan vykonáva v roku 2006 práce na dohodu o vykonaní práce aj v spoločnosti Hron. Tu si už nemôže uplatňovať nezdaniteľné čiastky – keďže si ich už uplatňuje v spoločnosti Dunaj. Keďže ide o čiastky do 5 000 Sk mesačne, spoločnosť Hron mu odmeny za práce na dohodu vypláca zdanené zrážkovou daňou. Aj tieto odmeny si pán Milan po skončení roka 2006 bude musieť v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2006 započítať do vymeriavacieho základu a platiť z nich poistné na zdravotné poistenie. 

Osobní asistenti 

V roku 2005 platil v zdravotnom poistení stav, podľa ktorého zamestnanec, ktorý popri zamestnaní vykonával činnosť osobného asistenta (§ 58 zákona č.195/1998 Z. z.), platil poistné z príjmov za výkon činnosti osobného asistenta. Vyplývalo to z definície vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 13 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení, kedy zamestnanec mal povinnosť platiť poistné aj z vymeriavacieho základu daného ako podiel základu dane z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov (s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou) a konštanty 2,14. 

Keďže príjem z činnosti osobného asistenta je zaradený pod § 6 zákona o dani z príjmov, museli takíto zamestnanci za rok 2005 zaplatiť poistné aj z príjmov z činnosti osobného asistenta. 

Príklad: 

Pán Martin je zamestnancom spoločnosti Ipeľ. Pán Martin okrem tohto poskytuje osobnú asistenciu jednej ťažko zdravotne postihnutej osobe, za čo má príjem okolo 8 000 Sk mesačne, za rok celkom 100 000 Sk. Za rok 2005 musí pán Martin sám vykonať ročné zúčtovanie, pretože okrem príjmov v zamestnaní dosahuje aj príjem podľa § 6 zákona o dani z príjmov (pozri § 19 ods.1 zákona o zdravotnom poistení).
V ročnom zúčtovaní za rok 2005 pán Martin uvedie svoj vymeriavací základ podľa § 13 ods. 5 vo výške podielu základu dane z príjmu osobného asistenta a 2,14.
Príjem pána Martina z činnosti osobného asistenta za rok 2005 bola suma 100 000 Sk.
Pán Martin si pri výpočte základu dane uplatnil paušálne výdavky vo výške 25 % príjmu, teda 25 000 Sk.
Základ dane je suma 75 000 Sk.
Vymeriavací základ je suma 75 000 deleno 2,14 = 35 047 Sk.
Poistné zo základu 35 047 Sk pri sadzbe 14 % je suma 4 907 Sk.
Od 1. januára 2006 sú medzi vyňaté príjmy (pozri vyššie) zaradené aj príjmy z činnosti osobného asistenta. Z príjmov z činnosti osobného asistenta sa v roku 2006 poistné neplatí. 

Príklad: 

Pán Martin aj v roku 2006 vykonáva popri zamestnaní činnosť osobného asistenta. Pretože od 1. januára 2006 sú príjmy z činnosti osobného asistenta zaradené medzi tzv. vyňaté príjmy, pán Martin od roku 2006 poistné z týchto príjmov platiť nebude. 

Podiely na zisku zamestnancov 

Podľa § 5 ods.7 písm. i) zákona o dani z príjmov sú podiely na zisku vyplatené zamestnancovi bez majetkovej účasti na obchodnej spoločnosti alebo družstve oslobodené od dane. 

Od 1. januára 2006 sa však do vymeriavacieho základu zamestnanca započítavajú podiely na zisku vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez majetkovej účasti na spoločnosti alebo družstve, ktorý nie je štatutárnym orgánom a nie je členom štatutárneho alebo dozorného orgánu tejto spoločnosti alebo družstva.  

Znamená to, že podiely na zisku vyplatené takémuto zamestnancovi síce sú pre zamestnanca príjmom oslobodeným od dane, ale platí sa z nich poistné na zdravotné poistenie. 

Príklad: 

Pani Milada je zamestnankyňou spoločnosti Turiec, s. r. o. Nie je spoločníčkou uvedenej spoločnosti ani nie je členom štatutárneho orgánu spoločnosti.
Spoločnosť Turiec pani Milade vyplatí dňa 15. mája 2006 podiely na zisku za rok 2005 vo výške 10 000 Sk.
Pre pani Miladu ide o príjem oslobodený od dane. Uvedená suma sa však zahrnie do vymeriavacieho základu pani Milady a pani Milada i spoločnosť Turiec ako zamestnávateľ odvádzajú preddavky na poistné vypočítané zo základu vrátane uvedených podielov na zisku. 

Minimálny základ zamestnanca 

Od 1. januára 2006 došlo k zmene definície minimálneho základu zamestnanca. 

Minimálny základ zamestnanca podľa § 11 ods. 3 písm. d) až l) zákona nie je určený. Vzhľadom na to, že zákon č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde sa vzťahuje len na zamestnancov v pracovnom pomere, nie je možné vyžadovať od poistencov, ktorí nie sú zamestnancami ako fyzické osoby v pracovnom pomere, aby ich vymeriavací základ bol najmenej úhrn minimálnych základov vo väzbe na minimálnu mzdu. Mesačná odmena ústavného činiteľa, poslanca VÚC, konateľa, osoby vo výkone väzby atď. môže byť nižšia ako 6 900 Sk. Poistné takýchto osôb sa počíta zo skutočne dosiahnutej odmeny. Pozor, ustanovenia o najvyššom možnom základe sa však týkajú aj týchto osôb. 

Príklady: 

Pani Melinda je konateľkou spoločnosti Turiec, s. r. o. Za mesiac január 2006 jej spoločnosť vyplatí odmenu za výkon funkcie konateľa vo výške 2 000 Sk. Z uvedenej odmeny sa odvádzajú preddavky vo výške 80 Sk za zamestnanca a vo výške 200 Sk za zamestnávateľa.
Pani Marta je členkou predstavenstva spoločnosti Dunaj, a. s. Za mesiac január 2006 jej spoločnosť vyplatí odmenu za výkon funkcie vo výške 50 000 Sk. Pretože v roku 2006 sa preddavky počítajú zo sumy najviac 47 475 Sk, z uvedenej odmeny sa odvádzajú preddavky vo výške 1 899 Sk za zamestnanca a 4 748 Sk za zamestnávateľa. 

Od 1. januára 2006 došlo k zmene ustanovenia, podľa ktorého sa suma minimálneho základu daná ako minimálna mzda zamestnanca nekráti len v prípade neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca (absencia) a v prípade, kedy je zamestnancovi poskytnuté pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno) na jeho žiadosť. 

Naopak to znamená, že suma minimálneho základu sa kráti v prípade, kedy zamestnávateľ musí v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce poskytnúť zamestnancovi neplatené voľno. 

Príklady: 

Pán Matej je zamestnancom spoločnosti Ipeľ. Pán Matej si vyčerpal dovolenku, preto v júli 2006 požiada zamestnávateľa o poskytnutie neplateného voľna v rozsahu dvoch týždňov. Zamestnávateľ tejto žiadosti pána Mateja vyhovie.
Za mesiac júl 2006 je príjem pána Mateja, započítavaný do vymeriavacieho základu, suma 5 000 Sk. Preddavky sa však musia odviesť zo sumy minimálneho základu, ktorý sa v uvedenom prípade nekráti a je daný vo výške 6 900 Sk.
Pani Milada je rovnako zamestnankyňou spoločnosti Ipeľ. Má zdravotné problémy a často musí navštevovať lekára z dôvodu rozličných vyšetrení. V júli 2006 si už vyčerpala limit platených dní návštev lekára (podľa Zákonníka práce je to 7 dní). Z uvedeného dôvodu vymešká 5 pracovných dní. Zamestnávateľ jej v zmysle Zákonníka práce musí z uvedeného dôvodu poskytnúť neplatené voľno.
Za mesiac júl 2006 je príjem pani Milady, započítavaný do vymeriavacieho základu, suma 6 800 Sk. Preddavky sa odvedú z uvedenej sumy, teda 6 800 Sk, pretože suma minimálneho základu sa v uvedenom prípade kráti.
Výpočet minimálneho základu: 6 900 Sk deleno 21 dní = 328,57 Sk.
328,57 Sk x 16 dní = 5 258 Sk.