streda 1. októbra 2014, Arnold

Prameň

Autori

Právny stav od

01.09.2005

Právny stav do

31.12.2006

Právne oblasti

Dane z príjmu

Archívny dokument

Zobrazený je archívny článok. Zobrazenie archívneho článku je bezplatné. Aktuálne články sú dostupné len pre používateľov so zakúpeným prístupom do produktu EPI Odborné články.



Daňový bonus komplexne

Anotácia:

Daňový bonus bol zavedený zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov od roku 2004 a nahradil nezdaniteľnú časť základu dane na dieťa. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy neznižuje základ dane, ale suma daňového bonusu sa odpočíta od dane, resp. v priebehu roka od preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti. 

Daňový bonus bol zavedený zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov od roku 2004 a nahradil nezdaniteľnú časť základu dane na dieťa. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy neznižuje základ dane, ale suma daňového bonusu sa odpočíta od dane, resp. v priebehu roka od preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti. 

Zákon o dani z príjmov bol zatiaľ 9-krát novelizovaný, pričom problematiky daňového bonusu sa dotkli novely: 

Na ktoré dieťa možno uplatniť daňový bonus 

Podľa § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5 (zo závislej činnosti) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 (z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby (§ 115 Občianskeho zákonníka). Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu.  

Príklad: 

Otec maloletého dieťaťa si po rozvode plní vyživovaciu povinnosť a mesačne prispieva na výživu dieťaťa výživným, s dieťaťom ale nežije v domácnosti. 

Otec nemá nárok na uplatnenie daňového bonusu na dieťa, pretože nespĺňa jednu zo základných podmienok, t. j. dieťa nežije s ním v domácnosti. Daňový bonus na toto dieťa si môže uplatniť matka, resp. iná oprávnená osoba, ktorá spĺňa podmienky.  

Príklad: 

Rodičia vysokoškoláčky majú trvalý pobyt v Martine. Dcéra má 22 rokov, je slobodná, študuje v Bratislave, kde jej rodičia kúpili byt, v ktorom je prihlásená k trvalému pobytu. Dcéra sa zdržuje striedavo u rodičov a vo svojom byte. Vlastné príjmy nemá, finančne je závislá od rodičov. 

Podmienkou pre uznanie nároku na daňový bonus nie je zhodný trvalý pobyt rodiča a dieťaťa. Preto za predpokladu splnenia ostatných podmienok má jeden z rodičov nárok na uplatnenie daňového bonusu na dcéru. 

Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, pričom musí ísť o nezaopatrené dieťa, ako ho definuje § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení z. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Príklad: 

Zamestnanec žije v domácnosti s družkou, jej dieťaťom a ich spoločným dieťaťom. Pri splnení ostatných podmienok si zamestnanec môže uplatniť nárok na daňový bonus len na vlastné dieťa, nemôže si uplatniť daňový bonus na dieťa družky. 

Príklad: 

Zamestnanec sa rozviedol, znova sa oženil a žije v domácnosti so svojím dieťaťom z prvého manželstva, novou manželkou a jej dieťaťom. Zamestnanec si môže uplatniť nárok na daňový bonus na obe vyživované deti (dieťa vlastné a dieťa druhého z manželov). 

Nezaopatrené dieťa podľa zákona o prídavku na dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak: 

a)    sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo 

b)    sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. 

Podľa § 34 ods. 3 školského zákona (zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov) je povinná školská dochádzka desaťročná a trvá najdlhšie do konca školského roku, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku. 

Nezaopatrené dieťa podľa zákona o prídavku na dieťa je aj dieťa, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti. Príslušný na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby. 

Nezaopatrené dieťa nie je dieťa: 

  • ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok alebo poberá sociálny dôchodok 

Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70 až § 73 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku (§ 70 ods. 2). Nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 má aj fyzická osoba narodená v období od 1. januára 1987 do 31. decembra 2004, ktorá sa stala invalidnou podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Podľa § 268 zákona o sociálnom poistení sociálny dôchodok, ktorý sa vyplácal k 31. decembru 2003, vypláca sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. 12. 2003. 

  • ktorého štúdium na vysokej škole podľa študijného programu presahuje štandardnú dĺžku  

Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa študijné programy uskutočňujú v troch stupňoch. Študijný program prvého stupňa je bakalársky študijný program. Študijné programy druhého stupňa a študijné programy spájajúce prvé dva stupne vysokoškolského vzdelávania sú magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program. Študijný program tretieho stupňa je doktorandský študijný program. 

Podľa § 52 ods. 3 zákona o vysokých školách štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program vrátane praxe je najmenej tri a najviac štyri roky. Podľa § 53 ods. 2 tohto zákona je štandardná dĺžka štúdia pre študijný program druhého stupňa vrátane praxe najmenej 1 rok a najviac 3 roky tak, aby celková štandardná dĺžka štúdia podľa bakalárskeho študijného programu a nadväzujúceho študijného programu druhého stupňa v tom istom alebo príbuznom študijnom odbore bola spolu najmenej 5 rokov. V odôvodnených prípadoch možno povoliť spojenie prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia do jedného celku a vtedy štandardná dĺžka štúdia je najmenej 4 roky a najviac 6 rokov. 

ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (inžinier, inžinier architekt, doktor všeobecného lekárstva, doktor zubného lekárstva, doktor veterinárnej medicíny, magister, magister umenia a pod.). 

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa § 4 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa je štúdium: 

  • na strednej škole okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov, 
  • na vysokej škole okrem externého štúdia. 

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie nie je štúdium podľa odseku 1 počas výkonu základnej služby alebo náhradnej služby v ozbrojených silách, alebo prípravnej služby, alebo počas trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov. 

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie pri štúdiu na strednej škole sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy. Sústavná príprava na povolanie pri štúdiu na vysokej škole začína odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia. Skončenie štúdia upravuje § 65 (riadne skončenie štúdia) a § 66 (iné skončenie štúdia) zákona o vysokých školách. 

Sústavnou prípravou na povolanie je aj obdobie: 

  • bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole (podľa § 38 školského zákona sa školský rok začína 1. septembrom bežného a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka, člení sa na obdobie školského vyučovania a obdobie školských prázdnin), 
  • od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, 
  • po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa § 25 ods. 1 školského zákona, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené podľa § 25 ods. 3 zákona. Podľa § 25 ods. 1 školského zákona na gymnáziu, strednej odbornej škole na najmenej štvorročnom štúdiu, v strednom odbornom učilišti v študijných odboroch a v nadstavbovom štúdiu sa štúdium ukončuje maturitnou skúškou. V študijných odboroch stredných odborných škôl, ktorých dĺžka štúdia je kratšia ako štyri roky, a v učebných odboroch stredných odborných učilíšť sa ukončuje záverečnou skúškou. Podľa § 25 ods. 3 školského zákona, ak žiak v určenom termíne maturitnú skúšku alebo na stredných odborných školách na štúdiu kratšom ako štyri roky záverečnú skúšku úspešne nevykonal a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť, 
  • po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa, ktoré podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa. 

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj: 

  • iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva SR postavené na úroveň štúdia na strednej alebo vysokej škole podľa § 4 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa
  • opakované ročníky štúdia. 

Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie však nie je:  

  • obdobie (alebo jeho časť) bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, ak dieťa v tomto období vykonáva zárobkovú činnosť (s výnimkou dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce) alebo ak dieťa bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, 
  • obdobie, v ktorom sa štúdium prerušilo. 

Príklad: 

Syn zamestnanca ukončil strednú školu v júni 2005. Od októbra začne navštevovať vysokú školu. Zamestnanec má pri splnení ostatných podmienok nárok na daňový bonus na uvedené dieťa v plnej výške, keďže aj za obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri je splnená podmienka nezaopatrenosti dieťaťa podľa zákona o prídavku na dieťa. 

Príklad: 

Dieťa zamestnanca ukončilo štúdium na vysokej škole štátnou skúškou 15. mája 2005. Nárok na daňový bonus (za predpokladu splnenia ostatných podmienok) bude mať rodič naposledy za mesiac máj 2005 bez ohľadu na to, či sa dieťa zamestná alebo zaregistruje na úrade práce ako občan hľadajúci zamestnanie. 

Príklad: 

Dcéra zamestnanca má 24 rokov, ukončila štúdium na vysokej škole a získala titul inžinier. V tom istom roku sa zapísala na ďalšiu vysokú školu, na ktorej bude študovať v dennej forme. 

Zamestnanec má nárok na daňový bonus naposledy za mesiac, v ktorom dcéra vykonala štátnu skúšku. 

Príklad: 

Dcéra zamestnanca ukončila strednú školu v júni 2005. Od 1. 7. 2005 sa zamestnala. Zamestnanec má nárok na daňový bonus naposledy za mesiac jún 2005.  

Príklad: 

Syn zamestnankyne zmaturoval 15. mája 2005. Absolvoval prijímacie pohovory na vysokú školu, ale nebol prijatý. Počas prázdnin nebol vedený v evidencii nezamestnaných ani nemal príjmy zo zárobkovej činnosti. Zamestnanec má nárok na daňový bonus naposledy za august 2005 bez ohľadu na to, či sa syn od septembra zamestná alebo nie. 

Vlastný príjem dieťaťa, ktoré spĺňa podmienky nezaopatrenosti a sústavnej prípravy na budúce povolanie, nie je prekážkou priznania daňového bonusu.  

Príklad: 

Zamestnanec má 20-ročnú dcéru, ktorá študuje na vysokej škole formou denného štúdia. Popri štúdiu aj podniká. Po skončení zdaňovacieho obdobia dcéra podá daňové priznanie, v ktorom si uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Zamestnanec si uplatňuje na dcéru oprávnene daňový bonus, keďže sú splnené podmienky nezaopatreného dieťaťa podľa zákona o prídavku na dieťa. 

Príklad: 

Dcéra zamestnanca študuje na vysokej škole. Popritom má uzatvorený pracovný pomer, pričom nejde o štúdium popri zamestnaní. Dcéra v zamestnaní požiada po skončení roka o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov. Zamestnanec si za predpokladu splnenia ostatných podmienok môže uplatniť na dcéru daňový bonus. 

Daňový bonus si po uplynutí zdaňovacieho obdobia môže uplatniť aj rodič dieťaťa (alebo ten, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu), ak dieťa s ním žije v domácnosti a ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona, t. j. sumu zodpovedajúcu 19,2 násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. V tomto prípade sa daňový bonus uplatní v rámci ročného zúčtovania, resp. pri podaní daňového priznania. Za vyživované dieťa sa na účely uplatnenia daňového bonusu nepovažuje vnuk.  

Príklad: 

Zamestnanec má dcéru, ktorá sa sústavne pripravuje na budúce povolanie dennou formou štúdia na vysokej škole a nemá vlastné príjmy. V roku 2004 sa dcéra vydala a spolu so svojím manželom žije u rodičov v spoločnej domácnosti. V priebehu roka 2005 sa jej narodilo dieťa. Pretože jej manžel je tiež študent a nemá vlastné príjmy, zamestnanec si uplatní na svoju dcéru daňový bonus. Na vnuka si daňový bonus uplatniť nemôže. 

Príklad: 

Dcéra zamestnanca je vydatá a sústavne sa pripravuje na povolanie dennou formou štúdia na vysokej škole. Z dohôd o brigádnickej práci študentov dosiahla v roku 2005 príjem 22 000 Sk. Manžel dcéry je tiež študent, v roku 2005 dosiahol zdaniteľný príjem 95 000 Sk. Zamestnanec si nemôže uplatniť nárok na daňový bonus na dcéru pri ročnom zúčtovaní, pretože zdaniteľné príjmy zaťa sú vyššie ako 87 936 Sk. Manžel dcéry si pri zdanení svojich príjmov uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na manželku vo výške 65 936 Sk (rozdiel medzi 87 936 Sk a vlastným príjmom manželky 22 000 Sk). 

Kto si môže uplatniť daňový bonus 

Podľa § 33 ods. 10 zákona o dani z príjmov daňový bonus si môže uplatniť len daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou s trvalým pobytom na území SR. 

Príklad: 

Fyzická osoba s trvalým pobytom v Slovenskej republike mala v roku 2004 len príjmy zo závislej činnosti z Českej republiky. Pretože má neobmedzenú daňovú povinnosť v Slovenskej republike, podala daňové priznanie typu A za rok 2004 na slovenský daňový úrad, v ktorom si uplatnila nárok na daňový bonus na dve vyživované deti. V danom prípade sú splnené podmienky na uplatnenie daňového bonusu a daňový úrad na základe vyplnenej žiadosti v daňovom priznaní daňový bonus vyplatil.  

Príklad: 

Fyzická osoba s trvalým pobytom vo Veľkej Británii pracovala v Slovenskej republike ako lektor 4 mesiace v roku 2005 v pracovnoprávnom vzťahu so školou. Slovenský zamestnávateľ vyplácal tejto osobe mesačnú mzdu, zrážal preddavok na daň. Zamestnanec požiadal o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov a požiadal o vyplatenie daňového bonusu na jedno dieťa. 

V danom prípade nie je nárok na daňový bonus, pretože ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike. 

Príklad: 

Fyzická osoba s trvalým pobytom v SRN je konateľom s. r. o. so zahraničnou účasťou na území Slovenskej republiky. V roku 2005 obdrží odmenu za prácu konateľa, ktorá je považovaná za príjem zo závislej činnosti zo zdrojov na území SR. Táto osoba si nemôže uplatniť daňový bonus na svoje deti napriek tomu, že splní podmienku minimálneho príjmu, pretože je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a nemá trvalý pobyt v SR. 

Ak v jednej domácnosti vyživujú deti viacerí daňovníci spĺňajúci podmienky na uplatnenie daňového bonusu, môže si nárok uplatniť len jeden z nich, a to na všetky vyživované deti. Ak sa nedohodnú, daňový bonus sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Za časť zdaňovacieho obdobia si môže pomernú časť daňového bonusu na všetky vyživované deti uplatniť jedna z oprávnených osôb a zostávajúcu časť roka druhá z týchto osôb. Počet vyživovaných detí, na ktoré si môže daňovník uplatniť daňový bonus, nie je zákonom limitovaný. 

Príklad: 

Manželia žijú v domácnosti so štyrmi deťmi spĺňajúcimi podmienky na uplatnenie daňového bonusu. Za obdobie január až apríl si na tieto deti uplatňoval daňový bonus manžel u svojho zamestnávateľa. Za obdobie máj až december si ich uplatní manželka v daňovom priznaní za rok 2005. Uvedený postup je v súlade s § 33 ods. 4 zákona o dani z príjmov.  

Príklad: 

Manžel si u svojho zamestnávateľa počas celého roka 2005 uplatňoval daňový bonus na tri vyživované deti žijúce s ním v domácnosti. Po skončení roka požiadal zamestnávateľa, aby mu spätne daňový bonus nepriznal, keďže vyživované deti si uplatní manželka v podanom daňovom priznaní. Uvedený postup nie je možný. Zmeniť uplatňovanie daňového bonusu manželmi je možné len v priebehu roka na nasledujúce mesiace a nie spätne.  

Príklad: 

Manželia s dvoma deťmi spĺňajúcimi podmienky nezaopatrenosti si chcú uplatniť daňový bonus tak, že každý z nich si za rovnaké obdobie uplatní jedno dieťa. Uvedený postup nie je v súlade so zákonom, manželia sa musia rozhodnúť, ktorý z nich si uplatní daňový bonus na obe deti. 

Podmienky uplatnenia daňového bonusu 

Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu nie sú splnené počas celého roka, možno uplatniť daňový bonus len za taký počet kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus sa pritom uplatní už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. 

Príklad: 

Zamestnanec si od začiatku roka uplatňoval daňový bonus na jedno vyživované dieťa. V tomto kalendárnom roku sa mu 31. júla narodilo druhé dieťa. Daňovník bude mať nárok v tomto roku na uplatnenie daňového bonusu za 12 mesiacov na prvé dieťa a za 6 mesiacov na druhé dieťa (júl – december). 

Príklad: 

Dieťa zamestnanca ukončilo 11. 4. 2005 predčasne štúdium na vysokej škole. V tomto prípade si rodič dieťaťa môže uplatniť nárok na daňový bonus ešte za mesiac apríl 2005, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Počnúc mesiacom máj 2005 už nemá nárok na daňový bonus. 

Príklad: 

Na základe právoplatného rozsudku príslušného okresného súdu bolo dieťa osvojené dňom 6. 6. 2005. Jeho osvojiteľ si môže uplatniť nárok na daňový bonus už za mesiac jún 2005. 

Príklad: 

Syn zamestnanca zmaturoval v roku 2004 a nedostal sa na vysokú školu. V roku 2005 sa opätovne zúčastnil prijímacích skúšok a bol prijatý na denné štúdium na vysokej škole, zápis sa uskutočnil 26. 9. 2005. Zamestnanec bude mať nárok na daňový bonus za predpokladu splnenia ostatných podmienok na jeho priznanie od septembra 2005, kedy začala sústavná príprava dieťaťa na povolanie. 

Splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu je zamestnanec povinný preukázať zamestnávateľovi najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa. Na predložené doklady zamestnávateľ prihliadne začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa zamestnávateľovi preukážu. Výnimkou je, ak zamestnanec nastúpi do zamestnania a preukáže splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania. V tomto prípade zamestnávateľ prihliadne na predložené doklady už v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom zamestnanec nastúpil do zamestnania, ak si daňový bonus neuplatnil v tomto kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa (§ 36 ods. 1 zákona). Podľa § 36 ods. 3 zákona, ak zamestnanec poberá zdaniteľnú mzdu v kalendárnom mesiaci súčasne alebo postupne od viacerých zamestnávateľov, prihliadne na daňový bonus len jeden zamestnávateľ, a to ten, u ktorého si zamestnanec tento nárok uplatnil podľa § 36 ods. 1 a 2 zákona. 

Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zamestnávateľ naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak zamestnanec predloží doklad o preukázaní splnenia podmienok do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Rovnako sa postupuje pri začatí sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie (§ 36 ods. 2 zákona). 

Ak zamestnanec preukáže nárok na uplatnenie daňového bonusu oneskorene, zamestnávateľ naň môže začať prihliadať až v tom mesiaci, v ktorom bolo splnenie podmienok na jeho uplatnenie preukázané a nie spätne za predchádzajúce mesiace. Oneskorené preukázanie splnenia podmienok sa vysporiada až v rámci ročného zúčtovania preddavkov alebo pri podaní daňového priznania. 

Ak zamestnanec nepreukáže splnenie podmienok na uplatnenie daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnávateľ prihliadne na preukázané podmienky na priznanie daňového bonusu dodatočne pri ročnom zúčtovaní alebo si ich zamestnanec uplatní pri podaní daňového priznania (§ 36 ods. 4 zákona). 

Podľa § 37 ods. 2 zákona sa nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje zamestnávateľovi: 

a)    predložením dokladu o oprávnenosti nároku na jeho priznanie (napr. rodným listom dieťaťa) a potvrdením školy, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo potvrdením príslušného územného úradu (úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) o poberaní prídavku na vyživované dieťa. Potvrdenie školy platí vždy na školský rok, na ktorý bolo vydané.Takéto potvrdenie sa predkladá u neplnoletého dieťaťa po skončení povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najdlhšie do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku; 

b)    potvrdením príslušného územného úradu (úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením príslušného územného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa; 

c)    predložením dokladu o tom, že mladistvý zamestnanec nadobudne plnoletosť (plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku, pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva) alebo sa považuje za invalidného rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku alebo o odňatí invalidného dôchodku. 

Doklady platia za predpokladu, že u zamestnanca a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na priznanie daňového bonusu. 

Zamestnávateľ prihliadne na daňový bonus, ak zamestnanec podá do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, a každoročne do konca januára alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia písomné vyhlásenie o tom: 

  • že uplatňuje daňový bonus a spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili, 
  • že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje daňový bonus u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník.  

Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti písomne, napríklad zmenou vo vyššie uvedenom vyhlásení zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje daňový bonus, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Túto zmenu poznamená zamestnávateľ na mzdovom liste zamestnanca.  

Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého si zamestnanec uplatňoval nárok na daňový bonus, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom vo vyhlásení u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval daňový bonus ku dňu, keď táto skutočnosť nastala. 

Výška daňového bonusu a výška zdaniteľných príjmov 

Nárok na daňový bonus je možné v priebehu roka uplatniť u zamestnávateľa mesačne v zákonom určenej výške na každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti za predpokladu, že úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených týmto zamestnávateľom v kalendárnom mesiaci je aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. Daňový bonus je nárokový aj v prípade dohôd o vykonaní práce a dohôd o brigádnickej práci študentov pri dosiahnutí požadovanej výšky zdaniteľných príjmov (odmeny za vykonanú prácu). Suma daňového bonusu je rovnaká na každé dieťa, nezvyšuje sa ani na dieťa ťažko zdravotne postihnuté.  

V roku 2005 si daňovník mohol uplatniť za podmienok ustanovených v § 33 zákona o dani z príjmov daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti za kalendárne mesiace január až august vo výške 400 Sk mesačne. Novelou zákona účinnou od 1. septembra 2005 (zákon č. 314/2005 Z. z.) sa táto suma zvýšila na 450 Sk. Zvýšená suma sa uplatní za kalendárne mesiace september až december (§ 52 ods. 41 zákona).  

Minimálna mzda je upravená zákonom č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Podľa § 6a tohto zákona výšku minimálnej mzdy ustanoví nariadenie vlády SR vždy k 1. októbru kalendárneho roka.  

V zmysle § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde je výška minimálnej mzdy určená podľa písmena: 

a)    za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (výšku upravuje nariadenie vlády), 

b)    pevnou mesačnou sumou pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (výšku upravuje nariadenie vlády), 

c)    75 % súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov, 

d)    50 % súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov. 

Nariadením vlády SR č. 525/2004 Z. z. bola od 1. 10. 2004 ustanovená výška minimálnej mzdy podľa § 1 písm. b)6 500 Sk za mesiac pre zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou. Od 1. 10. 2005 bola výška minimálnej mzdy upravená na 6 900 Sk za mesiac. 

Na uplatnenie daňového bonusu za január až september 2005 bola potrebná výška zdaniteľných príjmov aspoň 3 250 Sk. Pretože od 1. 10. 2005 sa minimálna mzda zvýšila na 6 900 Sk, od októbra 2005 až do ďalšej úpravy minimálnej mzdy je podmienkou pre priznanie daňového bonusu výška zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti 3 450 Sk.  

Podľa bodu 26 Usmernenia MF SR č. 2634/2004-72 (Finančný spravodajca č. 2/2004) sa uvedená výška použije aj v prípade, ak mzda je určená za každú odpracovanú hodinu. Iba v prípade zamestnancov uvedených v § 2 ods. 1 písm. c) a d) zákona o minimálnej mzde je nárok na uplatnenie daňového bonusu, ak ich príjem v kalendárnom mesiaci dosiahne aspoň 75 %, resp. 50 % polovice uvedených súm minimálnej mzdy. V praxi pôjde najmä o požívateľov čiastočného invalidného dôchodku, invalidného dôchodku a mladistvých. 

Ak sa na zamestnanca vzťahujú ustanovenia o minimálnej mzde podľa § 2 ods. 1 písm. c) a d) zákona NR SR č. 90/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, zohľadní sa táto minimálna mzda aj za mesiac, v ktorom zamestnanec, ktorý si uplatňuje nárok na daňový bonus, dosiahne 16 rokov veku alebo v ktorom mladistvý zamestnanec nadobudne plnoletosť alebo v ktorom sa zamestnanec stal poberateľom invalidného dôchodku alebo prestal byť poberateľom invalidného dôchodku. 

Príklad: 

Zamestnanec, ktorému zamestnávateľ vypláca daňový bonus, sa stal poberateľom invalidného dôchodku 15. apríla 2005. Pokiaľ v mesiaci apríl 2005 dosiahol zdaniteľný príjem zo závislej činnosti aspoň vo výške 1 625 Sk, mal nárok na daňový bonus. V mesiaci apríl 2005 bola výška minimálnej mzdy 6 500 Sk, polovica minimálnej mzdy 3 250 Sk. Predpokladom nároku na uplatnenie daňového bonusu bolo dosiahnutie príjmu aspoň 50 % z 3 250 Sk, t. j. 1 625 Sk. 

Ak zamestnanec nepoberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej alebo nepeňažnej forme aspoň v sume polovice minimálnej mzdy u zamestnávateľa, u ktorého si uplatňuje daňový bonus, uplatní túto časť daňového bonusu pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za obdobie, za ktoré zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie alebo za ktoré zamestnanec podáva daňové priznanie, dosiahne aspoň sumu 6-násobku minimálnej mzdy. Pri skúmaní splnenia podmienky dosiahnutia ustanovenej výšky príjmu za celé zdaňovacie obdobie sa vychádza zo súčtu súm minimálnej mzdy platnej v jednotlivých kalendárnych mesiacoch. Výpočet za rok 2005: 

(9 mesiacov x 6 500 Sk) + (3 mesiace x 6 900 Sk) = 79 200 Sk : 2 = 39 600 Sk 

Daňovník, ktorý v roku 2005 bude mať zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 39 600 Sk, si môže pri splnení ďalších podmienok uplatniť daňový bonus. 

Sumu daňového bonusu zamestnávateľ v priebehu roka odpočítava od vypočítaného preddavku na daň. Ak zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal v týchto mesiacoch daňový bonus, tento zamestnanec nestráca nárok na už uplatnený daňový bonus, a to napriek tomu, že nesplnil podmienku uvedenú v § 33 ods. 1 zákona, t. j. nemal v roku 2005 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 39 600 Sk (§ 33 ods. 7 zákona). 

Príklad: 

Zamestnanec dosiahol v roku 2005 v mesiacoch január až apríl zdaniteľnú mzdu v úhrnnej výške 32 600 Sk (január 8 200 Sk, február 8 700 Sk, marec 9 200 Sk, apríl 6 500 Sk). U zamestnávateľa si uplatnil daňový bonus na 2 vyživované deti vo výške 3 200 Sk. Od mája bol nezamestnaný, iný zdaniteľný príjem v tomto roku nemal. Pretože v uvedených mesiacoch poberal zdaniteľný príjem aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy, daňovník nestráca nárok na priznaný daňový bonus, a to aj napriek tomu, že nedosiahol zdaniteľné príjmy v zdaňovacom období aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, t. j. sumu 39 600 Sk.  

Ak zamestnanec nepoberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej alebo v nepeňažnej forme aspoň v sume polovice minimálnej mzdy u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a u ktorého si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, uplatní si daňový bonus (jeho neuplatnenú časť) pri ročnom zúčtovaní, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie dosiahne aspoň 6-násobok minimálnej mzdy (§ 36 ods. 5 zákona). 

Príklad: 

Zamestnanec poberal u zamestnávateľa mesačne minimálnu mzdu. V mesiacoch september a október 2005 poberal mzdu len za časť týchto mesiacov, lebo pre chorobu nepracoval. V týchto mesiacoch mu zamestnávateľ neuplatnil daňový bonus na dve vyživované deti žijúce s ním v domácnosti. Zamestnanec požiadal o vykonanie ročného zúčtovania. Zdaniteľné príjmy za rok 2005 budú 71 500 Sk. Daňovník bude mať nárok na vyplatenie plnej výšky daňového bonusu, pretože jeho ročné zdaniteľné príjmy presiahli sumu 39 600 Sk. V rámci ročného zúčtovania zamestnávateľ prihliadne na nevyplatený bonus za 2 mesiace na 2 deti vo výške 1 800 Sk. 

Príklad: 

Zamestnankyňa poberala príjmy zo závislej činnosti len časť roka 2005. Od júna nastúpila na materskú dovolenku. Dieťa sa jej narodilo 13. júla 2005. Za rok 2005 mala príjmy zo závislej činnosti vo výške 75 000 Sk (materská je od dane oslobodená). Po skončení roka požiada o vykonanie ročného zúčtovania a súčasne si uplatní daňový bonus na dieťa za júl až december 2005 vo výške 2 600 Sk (2 mesiace x 400 + 4 mesiace x 450). Daňový bonus si neuplatňuje nikto iný. Pretože je splnená podmienka minimálneho ročného príjmu, zamestnávateľ pri ročnom zúčtovaní vyplatí daňový bonus na dieťa. 

V roku 2004 bola ročná výška bonusu 4 800 Sk na každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. Pretože v roku 2005 došlo zákonom č. 314/2005 Z. z. k zvýšeniu mesačnej sumy daňového bonusu zo 400 Sk na 450 Sk mesačne od septembra 2005, za zdaňovacie obdobie roka 2005 si môže daňovník uplatniť za podmienok ustanovených v § 33 zákona daňový bonus v sume 5 000 Sk na každé vyživované dieťa (§ 52 ods. 41 zákona). V roku 2006 by to podľa súčasnej právnej úpravy mala byť suma 5 400 Sk (§ 33 ods. 1 zákona). 

Daňový bonus si môže zamestnanec uplatniť aj v podanom daňovom priznaní, ak  

  • dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti v sume nižšej ako 6-násobok minimálnej mzdy, ak v tomto zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6 zákona o dani z príjmov) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov. 

Príklad: 

Zamestnanec dosiahol v zdaňovacom období roka 2005 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti 30 000 Sk. Pretože v jednotlivých mesiacoch zdaniteľné príjmy nedosiahli polovicu minimálnej mzdy, zamestnávateľ neuplatnil daňový bonus ani pomernou časťou. Okrem príjmov zo zamestnania mal zamestnanec aj príjmy z podnikania vo výške 35 000 Sk, z ktorých vykázal čiastkový základ dane 8 000 Sk. Pretože daňovník nesplnil podmienky § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov pre uplatnenie daňového bonusu, lebo v zdaňovacom období nedosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a nedosiahol ani zdaniteľné príjmy z podnikania aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (aj keď vykázal základ dane), nemôže si za toto zdaňovacie obdobie uplatniť daňový bonus. Pre účely daňového bonusu nemožno porovnávať úhrn zdaniteľných príjmov z § 5 a § 6 so sumou 6-násobku minimálnej mzdy. V danom prípade by musela byť pre uplatnenie daňového bonusu splnená podmienka minimálnych zdaniteľných príjmov aspoň u jedného z uvedených paragrafov. 

Príklad: 

Zamestnanec si z dôvodu nízkych príjmov zo závislej činnosti neuplatňoval u zamestnávateľa v priebehu roka 2005 daňový bonus. Popri zamestnaní však podnikal a z podnikania dosiahol zdaniteľné príjmy 82 000 Sk, z ktorých vykázal základ dane 3 000 Sk. Pretože zdaniteľné príjmy daňovníka z § 6 presahujú 6-násobok minimálnej mzdy a súčasne daňovník vykázal čiastkový základ dane z týchto príjmov, môže si v daňovom priznaní uplatniť daňový bonus na vyživované deti (§ 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov). 

Príklad: 

Zamestnanec popri zamestnaní podniká. V roku 2005 si u zamestnávateľa neuplatnil daňový bonus, pretože nedosahoval zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. V zdaňovacom období dosiahol príjmy z podnikania 92 000 Sk, ale vykázal stratu. Daňovník si nemôže uplatniť v daňovom priznaní daňový bonus, pretože nedosiahol príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a u príjmov v § 6 nevykázal základ dane (§ 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov). 

  • poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal daňový bonus len v pomernej časti a ktorý v tomto zdaňovacom období vykázal aj základ dane z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu. Zostávajúcu pomernú časť daňového bonusu nepriznanú zamestnávateľom si uplatní v podanom daňovom priznaní. 

Príklad: 

Zamestnanec bol 6 mesiacov zamestnaný a u zamestnávateľa si uplatňoval v priebehu roka 2005 daňový bonus na jedno vyživované dieťa. Zamestnávateľ mu vyplatil daňový bonus vo výške 2 400 Sk, pretože splnil podmienku dosiahnutia zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. Jeho ročný príjem zo závislej činnosti bol 30 000 Sk. Po ukončení pracovného pomeru začal zamestnanec podnikať a v daňovom priznaní vykázal z príjmov vo výške 16 000 Sk základ dane 12 000 Sk. Podľa § 33 ods. 9 zákona o dani z príjmov si môže zostávajúcu časť daňového bonusu vo výške 2 600 Sk uplatniť v daňovom priznaní, pretože v tomto ustanovení nie je uvedená podmienka dosiahnutia príjmu z § 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. 

  • nepoberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej alebo nepeňažnej forme aspoň v sume polovice minimálnej mzdy u zamestnávateľa, u ktorého si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, ale úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za celé zdaňovacie obdobie dosiahol aspoň 6-násobok minimálnej mzdy. Zostávajúcu časť daňového bonusu si uplatní pri podaní daňového priznania, ak si ju neuplatnil pri ročnom zúčtovaní.  

Príklad: 

Zamestnanec si u zamestnávateľa uplatňoval v priebehu roka daňový bonus. V zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vo výške 84 000 Sk. V mesiacoch február, marec a september bol práceneschopný a jeho zdaniteľný príjem v týchto mesiacoch bol nižší ako polovica minimálnej mzdy. Zamestnávateľ v priebehu roka priznal nárok na daňový bonus na 1 vyživované dieťa vo výške 3 750 Sk. Pretože daňovník nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania, zostávajúcu časť daňového bonusu 1 250 Sk si uplatní v daňovom priznaní typu A. 

  • poberal len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a neuplatňoval si daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, ak tieto príjmy dosiahli v zdaňovacom období aspoň 6-násobok minimálnej mzdy a nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania. 

Príklad: 

Zamestnancovi sa začiatkom roka 2005 narodilo dieťa. Nie je ženatý, ale žije v spoločnej domácnosti s družkou a dieťaťom. U svojho zamestnávateľa si v priebehu roka neuplatňoval daňový bonus na dieťa. Daňový bonus si neuplatnila ani jeho družka z dôvodu, že prevažnú časť roka bola na materskej a ďalšej materskej dovolenke. Zamestnanec nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nárok na alikvotnú časť daňového bonusu si uplatní pri podaní daňového priznania za rok 2005. 

Spôsob poukázania daňového bonusu 

Zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej na celé koruny nadol (§ 47 zákona), zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, vypočíta zamestnávateľ preddavok na daň sadzbou dane 19 %. Tento preddavok sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 sumy daňového bonusu tomu zamestnancovi, ktorý u zamestnávateľa podal písomné vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 zákona, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených zamestnancovi v príslušnom kalendárnom mesiaci dosiahne aspoň výšku polovice minimálnej mzdy. U zamestnanca, ktorý nepodpísal vyhlásenie, zamestnávateľ pri výpočte preddavku na daň nemôže odpočítať daňový bonus. Uvedenou úpravou sa zabezpečuje, aby nedochádzalo k duplicitnému uplatňovaniu daňového bonusu u viacerých zamestnávateľov, ak zamestnanec poberá príjmy zo závislej činnosti súčasne od viacerých zamestnávateľov. Na daňový bonus môže prihliadnuť len jeden platiteľ dane.  

Ak zamestnávateľ vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia a ak je to pre zamestnanca výhodnejšie, zamestnávateľ vypočíta preddavok tak, akoby bola mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch. To znamená, že mzdu vyplatenú za viac kalendárnych mesiacov rozloží na tieto mesiace a vypočíta zvlášť preddavky za každý mesiac. Úhrn týchto preddavkov je suma, ktorú zamestnávateľ zrazí ako preddavok pri výplate mzdy. Týmto postupom sa zabezpečí, že v čase vyplatenia mzdy môže zamestnávateľ priznať daňový bonus, ak má naň zamestnanec nárok, a to za všetky mesiace, za ktoré sa mzda vypláca. 

Príklad: 

Zamestnanec si uplatňuje u zamestnávateľa daňový bonus na 1 dieťa. Za mesiac marec a apríl 2005 mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu z dôvodu prechodného nedostatku finančných prostriedkov. Mzda za tieto mesiace bola vyplatená spolu so mzdou za máj 2005 vo výplatnom termíne za tento mesiac. Zamestnávateľ vypočíta preddavok a prizná daňový bonus za každý jednotlivý mesiac, pokiaľ v každom z týchto mesiacov bude splnená podmienka výšky zdaniteľného príjmu aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. 

Príklad: 

Zamestnanec uzavrel dohodu o vykonaní práce na mesiace marec – jún 2005, v ktorej dohodol vyplácanie odmeny za vykonanú prácu 5 000 Sk mesačne. Zamestnávateľ mu odmenu vyplatil naraz v júli v sume 20 000 Sk. Zamestnanec nemal súčasne iného zamestnávateľa, preto u tohto zamestnávateľa podpísal vyhlásenie, v ktorom si uplatnil daňový bonus na 2 vyživované deti. Pretože splnil podmienku zdaniteľného príjmu v každom kalendárnom mesiaci aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy, zamestnávateľ mu priznal a vyplatil daňový bonus vo výške 3 200 Sk (400 Sk x 2 deti x 4 mesiace). 

Ak by bolo dohodnuté vyplatenie odmeny jednorazovo až po ukončení práce napríklad v júli 2005, zamestnávateľ by zamestnancovi priznal a vyplatil daňový bonus len vo výške 800 Sk za jeden mesiac. 

Zamestnávateľ zodpovedá za vyplatenie daňového bonusu. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca nižšia ako suma daňového bonusu alebo ak zdaniteľná mzda zamestnanca spočíva len v nepeňažnom plnení, alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku preddavku na daň vykonať, vyplatí zamestnávateľ tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň zrazenej všetkým zamestnancom. 

Príklad: 

Podnikateľ – fyzická osoba, má dvoch zamestnancov, obaja podpísali vyhlásenie. Úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti v máji 2005 u jedného zo zamestnancov bol 10 000 Sk, vypočítaný preddavok na daň 272 Sk. Zamestnanec si uplatňuje daňový bonus na 2 deti (800 Sk). Druhý zamestnanec je bezdetný, úhrn jeho zdaniteľných príjmov v rovnakom mesiaci bol 15 000 Sk, vypočítaný preddavok na daň 1 075 Sk.  

V danom prípade zamestnanec, ktorý si uplatňuje daňový bonus, neplatí preddavok na daň, ale zamestnávateľ mu ešte doplatí 528 Sk (rozdiel medzi sumou daňového bonusu a sumou preddavku na daň). Zamestnávateľ odvedie správcovi dane preddavok na daň zrazený druhému zamestnancovi, znížený o 528 Sk, ktorý doplatil prvému zamestnancovi uplatňujúcemu si daňový bonus. Zamestnávateľ odvedie 547 Sk. 

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa neurčí iný termín. 

Ak je úhrnná suma preddavkov na daň zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov, zamestnávateľ pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho časť za príslušný kalendárny mesiac zo svojich prostriedkov. V takom prípade zamestnávateľ požiada svojho miestne príslušného správcu dane o poukázanie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov a úhrnnou sumou preddavkov na daň, ktoré zrazil všetkým zamestnancom. Odporúčané tlačivo „Žiadosť o poukázanie sumy daňového bonusu“, ktoré bude platiteľ dane zasielať miestne príslušnému správcovi dane, ak požiada o poukázanie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov a úhrnnou sumou preddavkov na daň, ktoré zrazil všetkým zamestnancom, je uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 1/2004 a je k dispozícii na internetových stránkach www.drsr.sk alebo www.finance.gov.sk. Správca dane je povinný vyplatenú sumu daňového bonusu uvedenú v žiadosti poukázať zamestnávateľovi najneskôr do ôsmich pracovných dní od doručenia žiadosti.  

Podľa § 131 Zákonníka práce zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnanec, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Na základe uvedeného zamestnávateľ vysporiada daňovú povinnosť na dani z príjmov zo závislej činnosti (preplatky a nedoplatky príslušného zdaňovacieho obdobia i predchádzajúcich zdaňovacích období) a až následne vyplatí daňový bonus. 

Podľa § 36 ods. 5 zákona, ak zamestnanec nepoberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej alebo nepeňažnej forme aspoň v sume polovice minimálnej mzdy u zamestnávateľa, u ktorého si uplatňuje daňový bonus, uplatní túto časť daňového bonusu pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za obdobie, za ktoré zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie alebo za ktoré zamestnanec podáva daňové priznanie, dosiahne aspoň sumu 6-násobku minimálnej mzdy. Podľa § 38 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval daňový bonus, zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie, naň prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie daňového bonusu mal nárok. Doklady preukazujúce tento nárok je povinný predložiť zamestnávateľovi najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka.  

Podľa § 38 ods. 6 zákona daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej zákonom vyplatí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa zúčtovanie preddavkov vykonáva. 

Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupoval podľa § 36 ods. 5, zníži odvod preddavku na daň o preplatok z ročného zúčtovania a následne aj o sumu daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7, t. j. zamestnávateľ vyplatí rozdiel medzi sumou daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov a úhrnnou sumou preddavkov na daň, ktoré zrazil všetkým zamestnancom zo svojich prostriedkov a požiada svojho miestne príslušného správcu dane o jeho poukázanie.  

Podľa § 38 ods. 7 zákona daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zráža zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie. Ak zamestnávateľ postupoval podľa § 36 ods. 5 (uplatnil daňový bonus až pri ročnom zúčtovaní), daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zníži o sumu daňového bonusu.  

Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane: 

  • priznal alebo vyplatil za zdaňovacie obdobie daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa zákona, vráti zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom tento rozdiel vznikol za predpokladu, že za toto zdaňovacie obdobie nebola zamestnancovi suma rozdielu daňového bonusu vyplatená na základe vykonaného ročného zúčtovania alebo podaného daňového priznania, 
  • priznal alebo vyplatil v bežnom zdaňovacom období, t. j. v priebehu roka, daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa zákona, vráti zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. 

O vrátenú sumu rozdielu daňového bonusu zníži zamestnávateľ ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7 zákona (vyplatí rozdiel medzi sumou daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov zo svojich prostriedkov a požiada svoj miestne príslušný daňový úrad o jeho poukázanie). 

Príklad: 

Zamestnávateľ v apríli 2005 zistil, že pri výpočte preddavku na daň za december 2004 neznížil tento o sumu daňového bonusu, na ktorý mal zamestnanec nárok, aj keď splnil všetky podmienky pre jeho uplatnenie. Zamestnanec si za zdaňovacie obdobie roka 2004 podal daňové priznanie, v rámci ktorého požiadal svoj miestne príslušný daňový úrad o vyplatenie rozdielu medzi uplatňovaným daňovým bonusom a sumou odpočítanou zamestnávateľom od preddavku na daň v priebehu roka. V danom prípade zamestnávateľ nevráti zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu. 

Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa zákona, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane vtedy, ak od doby, keď nesprávne priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, neuplynulo viac ako 12 mesiacov.  

Ak však situáciu, keď zamestnávateľ priznal a vyplatil daňový bonus vo vyššej sume, ako ustanovuje zákon, zavinil zamestnanec, zrazí rozdiel zamestnávateľ do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jeho nesprávnemu uplatneniu. Sumu rozdielu nesprávne priznaného a vyplateného daňového bonusu vrátane príslušenstva vyberie zamestnávateľ od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane.  

Príklad: 

Zamestnávateľ priznal zamestnancovi za mesiace máj a jún 2004 daňový bonus na 1 dieťa v rozpore so zákonom z dôvodu, že zamestnanec neoznámil zmenu skutočností rozhodujúcich pre jeho priznanie. Vyššiu sumu priznaného a vyplateného bonusu zamestnávateľ vyberie od zamestnanca najneskôr do 31. 12. 2007.  

Ak zamestnávateľ nemôže vybrať od zamestnanca daňový bonus, ktorý priznal a vyplatil vo vyššej sume, ako je ustanovené zákonom, zavinením zamestnanca a vyššiu sumu daňového bonusu, ako je ustanovené zákonom, ktorá vyplýva z ročného zúčtovania z dôvodu, že zamestnávateľ takémuto zamestnancovi už nevypláca mzdu alebo z dôvodov, že zamestnancovi podľa osobitných predpisov nemožno zrážku dane vykonať, vyberie sumu rozdielu daňového bonusu daňový úrad miestne príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel musí zamestnávateľ zaslať všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju zamestnávateľ zistil. Rozdiel daňového bonusu vrátane príslušenstva (sankcie) je zamestnanec povinný uhradiť daňovému úradu najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane vykonal úkon alebo v ktorom bolo zamestnancovi doručené rozhodnutie o sume rozdielu daňového bonusu. Uvedenú povinnosť má zamestnanec vtedy, ak suma rozdielu daňového bonusu je vyššia ako 100 Sk. 

Podľa § 33 ods. 11 zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal daňový bonus vyšší, ako ustanovuje tento zákon alebo požiadal správcu dane o poukázanie daňového bonusu vo vyššej sume, ako ustanovuje tento zákon, je povinný zaplatiť sankčný úrok, aký by bol povinný zaplatiť z dlžnej sumy dane podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak zamestnávateľ priznal daňový bonus vyšší, ako ustanovuje tento zákon, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň.