piatok 1. augusta 2014, Božidara

Prameň

Autori

Právny stav od

01.01.2003

Právny stav do

31.12.2003

Právne oblasti

Dane z príjmu
Jednoduché účtovníctvo

Archívny dokument

Zobrazený je archívny článok. Zobrazenie archívneho článku je bezplatné. Aktuálne články sú dostupné len pre používateľov so zakúpeným prístupom do produktu EPI Odborné články.



Manká a škody v jednoduchom účtovníctve

Anotácia:

* legislatívne vymedzenie pojmu mánk a škôd * manká a škody v daňových výdavkoch podľa § 25 ods. 1 písm. n) * škody v daňových výdavkoch podĺa § 24 ods. 2 písm. k) * škody v daňových výdavkoch podĺa § 24 ods.2 písm. c)

Manká a škody predstavujú kategóriu mimoriadneho úbytku majetku účtovnej jednotky, s ktorým je potrebné dôsledne sa vysporiadať jednak z pohľadu majetkovoprávneho, ale aj z pohľadu účtovných a daňových predpisov. Vznikajú spravidla nezávisle na vôli účtovnej jednotky, a v niektorých prípadoch nie je možné ich vzniku zabrániť. Hospodársky dosah manka a škody je však možné do určitej miery eliminovať. Jedným z preventívnych nástrojov je stanovenie zodpovednosti konkrétnych osôb za spôsobené manká a škody. Väčšinu škodových rizík je možné tiež kryť poistením. 

Poznámka 

Daňové predpisy do istej miery rešpektujú okolnosti, ktoré predchádzali vzniku konkrétnej škody alebo manka a umožňujú pri splnení určitých podmienok uplatniť túto majetkovú ujmu do daňových výdavkov, a to buď v plnej výške, alebo s určitým obmedzením. 

1.     Legislatívne vymedzenie pojmu mánk a škôd 

Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o daniach z príjmov“) nevymedzuje pojem mánk a škôd, ale v § 25 ods. 1 písm. n) priamo odkazuje na zákon o účtovníctve. Definícia manka a škody upravená v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve platí teda aj pre účely dane z príjmov. 

1.1     Definícia manka a škody 

Manká a škody, ktoré podľa doterajších predpisov boli upravené len v postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, sú od 1. 1. 2003 obsahovo vymedzené v zákone o účtovníctve. Odstránila sa tým absencia týchto pojmov v jednoduchom účtovníctve. 

Manko je definované v § 30 ods. 5 písm. a) zákona o účtovníctve a treba ním rozumieť inventarizačný rozdiel, pri ktorom zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve, ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom. Pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa takýto rozdiel označuje ako schodok. 

Škodou sa podľa § 26 ods. 4 zákona o účtovníctve rozumie neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku. 

Neprehliadnite! 

V účtovných predpisoch platných od 1. 1. 2003 došlo k zásadnej zmene v definícii škody. Kým podľa doterajších predpisov ku škode mohlo dôjsť len na hmotnom alebo nehmotnom majetku, podľa súčasnej definície v zákone o účtovníctve ku škode môže dôjsť na akomkoľvek majetku účtovnej jednotky. Naďalej je však potrebné dôsledne rozlišovať odstrániteľné a neodstrániteľné poškodenie majetku, pretože ak dôjde k poškodeniu majetku, ktoré účtovná jednotka opravou odstráni, predmetom účtovania nie je účtovanie o škode, ale účtovanie o oprave.  

Za manká a škody sa nepovažujú prirodzené úbytky zásob. Ak účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, má vnútorný predpis na prirodzené úbytky zásob, účtuje tieto úbytky zásob priamo do spotreby. Tento postup vyplýva z § 12 ods. 2 postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva (opatrenie MF SR č. 23 586/2002-92). Úbytky nad stanovené normy prirodzených úbytkov uvedené vo vnútornom predpise sú považované za manká. 

Zákon o účtovníctve ani postupy účtovania bližšie nevymedzujú prirodzené úbytky zásob. Všeobecne používaným príkladom vzniku prirodzených úbytkov zásob je ich vysychanie alebo rozprašovanie. Ide teda o úbytok hmotnosti alebo objemu na zásobách v dôsledku pôsobenia vonkajších alebo vnútorných podmienok na ich prirodzené vlastnosti. K nezavineným úbytkom zásob môže však dôjsť aj z iných prirodzených a celkom objektívnych príčin, ako je len vysychanie alebo rozprášenie. Môže ísť o vyparovanie, rozsypanie, stvrdnutie (napríklad stavebných hmôt), rozbitie (napríklad sklenených výrobkov), rozsypanie, vysypanie, vyliatie (napríklad v poľnohospodárstve), krájanie, porcovanie, sekanie, usádzanie na predmetoch (napríklad v oblasti spracovania potravín). Môže však ísť tiež o úbytky zásob vznikajúce v súvislosti s ich rozrezaním alebo oddelením podľa želania zákazníkov (napríklad sklenené tabule v sklenárstve, výrobky a polotovary z dreva), o úbytky pri klimaticky citlivých zásobách, a to nielen zoschnutím, ale aj zhnitím, splesnivením, rozpučením (napríklad ovocie a zelenina) a pod. 

Poznámka 

V súčasnej dobe neexistujú všeobecne záväzné predpisy stanovujúce normy prirodzených úbytkov zásob podľa jednotlivých rezortov priemyslu a obchodu a ich stanovenie je ponechané výlučne na účtovnej jednotke. Normy prirodzených úbytkov sa obvykle stanovujú percentom z obratu, prípadne percentom z hodnoty spotrebovaných materiálov a surovín v kalkulačných cenách. Napriek tomu, že účtovné predpisy neukladajú povinnosť ekonomicky odôvodniť normu prirodzených úbytkov, účtovná jednotka s ohľadom na § 24 ods. 1 zákona o daniach z príjmov je povinná na základe vlastných (nie prevzatých) dlhodobejších sledovaní a zisťovaní, na začiatku zdaňovacieho obdobia stanoviť a kalkuláciami podložiť normy prirodzených úbytkov, a to osobitne pre jednotlivé druhy zásob. Normy prirodzených úbytkov nie je možné paušalizovať, resp. stanoviť ich výšku rovnako pre zásoby s rozdielnymi fyzikálnymi, chemickými alebo optickými vlastnosťami. 

1.2     Manká a škody v zákone o daniach z príjmov 

Manká a škody vyplývajúce z účtovníctva upravuje zákon o daniach z príjmov v ustanovení § 25 ods. 1 písm. n). Za daňové výdavky nepovažuje manká a škody presahujúce prijaté náhrady, to znamená, že manká a škody sú daňovými výdavkami len do výšky prijatých náhrad. 

Neprehliadnite! 

Výnimkou z tohto ustanovenia sú škody upravené v § 24 ods. 2 písm. k), ktoré sú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na to, či a v akej výške došlo alebo malo dôjsť k náhradám týchto škôd. Ide o dva prípady daňovníkom nezavinených škôd: 

1. vzniknutých v dôsledku živelnej pohromy (požiaru a výbuchu, blesku, víchrice s rýchlosťou nad 75 km/h, povodne, záplavy, krupobitia, zosuvy pôdy, skál a lavín a zemetrasenia), 

2. spôsobených podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, ak od vzniku tejto škody uplynul najmenej jeden kalendárny rok. 

Zákon o daniach z príjmov v § 25 ods. 1 písm. n) za manko a škodu nepovažuje tiež: 

  • stratné v maloobchodnom predaji, 
  • nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na účely zákona hmotným majetkom, a to do výšky ekonomicky odôvodnenej normy úbytkov a stratného preukázanej daňovníkom, 
  • úhyn alebo nutnú porážku zvieraťa základného stáda. 

Pokiaľ ide o škodu na hmotnom majetku a nehmotnom majetku, z dôvodu ktorej sa majetok vyraďuje, zákon o daniach z príjmov obsahuje v § 24 ods. 2 písm. c) ustanovenie, podľa ktorého je daňovým výdavkom tiež zostatková cena tohto majetku. 

1.3     Účtovanie mánk a škôd v sústave jednoduchého účtovníctva 

V jednoduchom účtovníctve sa manká a škody účtujú v pomocných knihách o zložkách majetku a v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií. 

Ak daňovníkovi, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva vznikne škoda, vykoná úpravu základu dane vyplývajúcu z ustanovenia § 25 ods. 1 písm. n) zákona o daniach z prijímov v tom zdaňovacom období, v ktorom mu bola poskytnutá náhrada škody

Ak náhrada škody plynie počas viacerých zdaňovacích období, daňovník zahrnie do daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach škodu vo výške prijatej náhrady v týchto zdaňovacích obdobiach. Uvedené vyplýva z usmernenia MF č.16 045/2002-72, uverejneného vo FS č. 13/2002. 

Daňovníci, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, sa však často dopúšťajú chýb pri zahrnovaní škôd do daňových výdavkov najmä v prípadoch škôd v dôsledku živelných pohrôm alebo škôd spôsobených podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom. Keďže sa v jednoduchom účtovníctve do daňových výdavkov zachytáva nákup tovaru alebo materiálu pri úhrade týchto zásob, nie je možné, aby daňovník zahrnul výšku škody tohto druhu do výdavkov ešte raz. 

Ak dôjde ku škode na zásobách (zničenie, poprípade odcudzenie zásob), je daňovník povinný znížiť výdavky o výšku škody v zdaňovacom období, v ktorom ku škode došlo. Vo výdavkoch môže ponechať len čiastku do výšky náhrad. Túto povinnosť ukladá daňovníkovi § 25 ods. 1 písm. n) zákona o daniach z prijímov

Neprehliadnite! 

Pokiaľ však daňovník utrpel škodu spôsobenú živelnou pohromou alebo obdržal od polície potvrdenie, že páchateľ škody je neznámy, môže podľa § 24 ods. 2 písm. k zákona o daniach z prijímov prostriedky spojené s obstaraním zničených alebo odcudzených zásob, zaúčtované do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane pri zaplatení týchto zásob, ponechať v daňových výdavkoch bez ohľadu na prípadnú náhradu škody. V prípade škody spôsobenej neznámym páchateľom sú však tieto výdavky daňovo uznané, až keď od vzniku škody uplynie najmenej jeden kalendárny rok. Preto je v roku vzniku škody potrebné vykonať storno výdavkov spojených s obstaraním odcudzených zásob a zahrnúť ich do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane až v nasledujúcom zdaňovacom období. Ak však v roku vzniku škody dôjde aj k náhrade od poisťovne, potom sa škoda v roku jej vzniku posúdi v súlade s § 25 ods. 1 písm. n) zákona o daniach z prijímov a prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií sa zaúčtuje storno výdavkov len vo výške rozdielu, o ktorý škoda presiahla prijatú náhradu od poisťovne. Zostávajúca časť škody, ktorá je na základe potvrdenia polície spôsobená neznámym páchateľom, ovplyvní základ dane v ďalšom zdaňovacom období v súlade s § 24 ods. 2 písm. k zákona o daniach z prijímov. 

2.     Manká a škody v daňových výdavkoch podľa § 25 ods. 1 písm. n) 

O mankách a škodách všeobecne platí, že sa na daňové účely neuznávajú za výdavky vo výške presahujúcej prijaté náhrady. Výnimkou z tejto zásady

  • daňovníkom nezavinené škody uvedené v § 24 ods. 2 písm. k zákona o daniach z prijímov
  • stratné v maloobchodnom predaji do výšky ekonomicky odôvodnenej normy preukázanej daňovníkom, 
  • nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na daňové účely hmotným majetkom, do výšky ekonomicky odôvodnenej normy úbytkov preukázanej daňovníkom, 
  • preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda, ktoré sa nepovažujú za škodu. 

Poznámka 

Pojem „stratné“ a pojem „maloobchod“ nie je v súčasných platných právnych predpisoch definovaný ani bližšie vysvetlený. Možno sa len domnievať, že ide o straty na tovare v samoobsluhách a podobných predajniach, ktoré vznikli z dôvodu drobných krádeží v regáloch vystavených voľnému výberu spotrebiteľov. Vzniká z dôvodov špecifík tejto činnosti, väčšieho množstva kupujúcich a obmedzenej možnosti kontroly zákazníka obchodníkom. 

Stratné v maloobchodnom predaji je možné uznať za daňový výdavok len do výšky, ktorá nepresahuje ekonomicky odôvodnenú a prepočtami doloženú normu, preukázanú daňovníkom. Ekonomicky odôvodnenú normu stratného môže daňovník vypracovať napr. na základe časových radov úbytkov tovaru v predchádzajúcich obdobiach a stanoviť v percentách z celkového obratu v predajných cenách, prípadne z nákupu tovaru za stanovené časové obdobie. 

Neprehliadnite! 

Na účely dane musí mať daňovník vypracovanú internú smernicu ekonomického zdôvodnenia nevyhnutnosti stratného, pričom takéto vypracované normy by mali byť porovnateľné aj s normami iných daňovníkov vykonávajúcich predaj tovaru rovnakého druhu a za rovnakých podmienok. V opačnom prípade správca dane pri daňovej kontrole nemusí uznať neprimeranú výšku stratného a môže z tohto titulu upraviť základ dane z príjmov. 

Aby takto určené normy úbytkov tovaru boli uznané na daňové účely, musí daňovník zároveň zabezpečovať aj primeranú starostlivosť o tovar. Musí vykonať také bezpečnostné opatrenia, aby dostatočným spôsobom ochránil tovar pred takýmito stratami. 

Takto preukázané stratné je uznané za daňové výdavky nad limit prirodzených úbytkov, nepovažovaných v zmysle účtovných predpisov za manká a škody. 

Za nezavinené úhyny zvierat je možné považovať všetky preukázateľné úhyny vznikajúce pri chove alebo výkrme zvierat, ktoré nie sú súčasťou základného stáda a z hľadiska zákona o daniach z príjmov sa nepovažujú za hmotný majetok. Ide o zvieratá, ktoré z hľadiska reprodukčných schopností sú zaradené do zásob, a to hlavne mladé zvieratá, zvieratá vo výkrme, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek, chovné a strážne psy. Tak ako u stratného, aj v prípade nezavineného úhynu zvierat zákon vyžaduje, aby daňovník mal na zohľadnenie úbytkov vypracovanú internú smernicu, v ktorej uvedie ekonomicky zdôvodnenú normu úhynu. 

Neprehliadnite! 

Preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda sa nepovažuje za škodu. 

Ako vyplýva zo samotného znenia ustanovenia § 25 ods. 1 písm. n) zákona o daniach z prijímov, škoda veľmi úzko súvisí s náhradou škody. Prijatá náhrada škody je v zásade zdaniteľným príjmom. Určité výnimky sa môžu vyskytnúť u neziskových organizácií. 

V prípade fyzických osôb je prijatá náhrada škody podľa § 4 ods. 2 písm. l) zákona o daniach z príjmov oslobodená od dane s výnimkou platieb prijatých ako: 

  • náhrada za stratu príjmu, 
  • náhrada za škodu spôsobenú na majetku, o ktorom v čase vzniku škody daňovník účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ho evidoval podľa § 9 ods. 4
  • náhrada za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 7) daňovníka a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 9), 
  • náhrada za škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. 

Príklad: 

Podnikateľ prevádzkuje predajňu s mäsom a mäsovými výrobkami. V predajni došlo v roku 2003 k poškodeniu chladiarenského zariadenia (agregátu), čo spôsobilo výpadok elektrického prúdu. Následkom toho sa skazilo mäso a mäsové výrobky v celkovej hodnote 40 000 Sk. Oprava zariadenia bola vo výške 9 000 Sk. Poisťovňa uhradila v tom istom roku (2003) podľa poistnej zmluvy podnikateľovi čiastku 9 000 Sk, ktorá zodpovedala oprave chladiarenského zariadenia. 

Poškodenie chladiarenského zariadenia sa nepovažuje za škodu (nedošlo k jeho vyradeniu) – uvedenie do prevádzkyschopného stavu je jednoznačne opravou, ktorá je daňovo uznaným výdavkom. V prípade skazeného mäsa a mäsových výrobkov ide o škodu – došlo k zničeniu tovaru, v dôsledku ktorého musel byť tovar vyradený. Túto škodu nemožno považovať za živelnú pohromu, ani za škodu spôsobenú neznámym páchateľom. 

Neprehliadnite! 

Pre určenie výšky škody, ktorú možno zahrnúť do daňových výdavkov je rozhodujúca výška náhrady za túto škodu. Poisťovňa podnikateľovi priznala a následne uhradila poškodenie chladiarenského zariadenia vo výške 9 000 Sk – poistenie sa totiž nevzťahovalo na tzv. následnú škodu, t. j. na znehodnotenie mäsa a mäsových výrobkov. Úhrada od poisťovne je zdaniteľným príjmom, nákladom je čiastka vynaložená na opravu. Škoda na tovare je v tomto prípade daňovo neuznaná v plnej výške 40 000 Sk. 

Nákup tovaru (mäsa a mäsových výrobkov) je výdavkom ovplyvňujúcim základ dane (40 000 Sk) v okamihu zaplatenia, preto daňovník v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje škodu na tovare ako storno výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v druhovom člení na nákup tovaru vo výške 40 000 Sk. Zaplatená faktúra za opravu chladiarenského zariadenia vo výške 9 000 Sk sa uvedie v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane, v druhovom členení prevádzková réžia a náhrada od poisťovne vo výške 9 000 Sk ako príjem ovplyvňujúci základ dane, v druhovom členení ostatný príjem. 

Príklad: 

Podnikateľ má obchod s nápojmi a liehovinami. Do skladu sa vo februári 2003 vlámali dvaja páchatelia, ktorí sa tu podnapili a časť zásob v celkovej hodnote 55 000 Sk rozbili. Na mieste boli zadržaní políciou. Poisťovňa uhradila podnikateľovi škodu na tovare v marci 2003 vo výške 50 000 Sk. 

Pretože ide o škodu spôsobenú známym páchateľom, pri určení výšky škody, ktorú možno zahrnúť do daňových výdavkov, sa bude vychádzať z § 25 ods. 1 písm. n) zákona o daniach z prijímov. Daňovým výdavkom je škoda len do výšky prijatej náhrady. 

Daňovník zaúčtuje rozdiel v sume 5 000 Sk v rámci uzávierkových účtovných operácií ako storno výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v druhovom členení na nákup tovaru. Prijatú náhradu v sume 50 000 Sk uvedie do príjmov zahrnovaných do základu dane, v druhovom členení ostatné príjmy.  

Príklad: 

Popis prípadu a výška škody je rovnaká ako v predchádzajúcom príklade. Ku vlámaniu však dôjde v decembri 2003. Poisťovňa výšku poistnej náhrady potvrdí 28. 12. 2003 a čiastku 50 000 Sk uhradí až v januári 2004. 

Vzhľadom na to, že k náhrade škody došlo až v nasledujúcom zdaňovacom období, nemôže byť čiastka 55 000 Sk výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v roku 2003. Daňovník je preto v tomto prípade povinný v rámci uzávierkových účtovných operácií znížiť výdavky ovplyvňujúce základ dane o sumu 55 000 Sk stornom výdavkov na nákup tovaru. V roku 2004 príjem od poisťovne vo výške 50 000 Sk zaúčtuje daňovník ako príjem zahrnovaný do základu dane, v druhovom členení ostatný príjem a do základu dane (v súlade s usmernením MF SR č. 16 045/2002-72) zahrnie v rámci účtovných uzávierkových operácií aj škodu z roku 2003 vo výške 50 000 Sk ako výdavok ovplyvňujúci základ dane. To znamená, že škoda na tovare bude daňovo uznaným výdavkom do výšky prijatej náhrady v tom období, v ktorom bude náhrada škody skutočne poskytnutá. 

Príklad: 

Stavebná firma pri inventúre zistila, že v sklade stavebného materiálu chýba stavebný materiál v celkovej obstarávacej cene 100 000 Sk. V účtovníctve je teda v porovnaní so stavom skutočným stav zásob stavebného materiálu vyšší o 100 000 Sk (bolo teda zistené manko). Konkrétny vinník nebol zistený, polícii tento prípad nebol nahlásený. 

Vzhľadom na to, že vinník nebol zistený a prípad nebol nahlásený polícii, ide o úbytok zásob, ktorý v rámci mánk a škôd presahujúcich prijatú náhradu nie je podľa § 25 ods. 1 písm. n) zákona o daniach z prijímov daňovo uznaným výdavkom. Manko na zásobách stavebného materiálu vo výške 100 000 Sk zaúčtuje daňovník v rámci uzávierkových účtovných operácií ako storno výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, v členení nákup materiálu a upraví (zníži) stav zásob v evidencii zásob.  

Príklad: 

Predajňa s ovocím a zeleninou nakúpila od poľnohospodárskeho družstva jablká v celkovom množstve 50 ton v cene 350 000 Sk. V priebehu skladovania však došlo k tomu, že určité množstvo jabĺk zhnilo a museli sa vyhodiť. Celkom išlo o 4 tony jabĺk. Ostatné jablká sa predali. Predajňa má stanovenú základnú normu prirodzených úbytkov jabĺk pri ich skladovaní po dobu jedného mesiaca a prídavnú normu za každý ďalší mesiac skladovania z dôvodu zhnitia a zoschnutia.  

Pri porovnaní skutočnej výšky úbytku zásob z dôvodov zhnitia a uschnutia v sume 28 000 Sk so stanovenou normou prirodzených úbytkov, bolo zistené prekročenie normy o 5 000 Sk. Úbytky zásob nad stanovenú normu prirodzených úbytkov sú považované za manká a škody, ktoré vo výške presahujúcej prijatú náhradu nie sú uznaným daňovým výdavkom. Daňovník bude účtovať len o úbytku nad stanovenú normu. V rámci uzávierkových účtovných operácií sa uvedie suma 5 000 Sk ako storno výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, v druhovom členení na nákup tovaru.  

3.     Škody v daňových výdavkoch podľa § 24 ods. 2 písm. k) 

Zákon o daniach z príjmov osobitne upravuje v § 24 ods. 2 písm. k) daňovníkom nezavinené škody, ktoré sa uznávajú za daňové výdavky v plnej výške, a to bez ohľadu na to, či a v akej výške došlo, alebo malo dôjsť k náhradám týchto škôd. Daňovníkom nezavinenými škodami na účely dane z príjmov sú: 

  • Škody vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy 

Podľa § 24 ods. 2 písm. k) zákona o daniach z príjmov sa za živelnú pohromu na účely tohto zákona považujú nezavinený požiar a výbuch, blesk, víchrica s rýchlosťou vetra nad 75 km/h, povodeň, záplava, krupobitie, zosuvy pôdy, skál a lavín a zemetrasenie. 

Neprehliadnite! 

Zákon o daniach z príjmov považuje za živelnú pohromu len udalosť, ktorú nespôsobil ľudský faktor. Daňovník musí preukázať konkrétnymi závermi príslušných orgánov, že išlo o živelnú pohromu a zároveň aj to, že škoda mohla vzniknúť len v dôsledku tejto živelnej pohromy. Napríklad v prípade požiaru je potrebné preukázať, že požiar nebol zavinený ľudským zásahom, ale napr. úderom blesku. V prípade víchrice bude daňovník preukazovať, že išlo skutočne o víchricu a škoda bola spôsobená práve touto víchricou. Živelnou pohromou nie sú napríklad zosuvy pôdy vyvolané narušením rovnováhy zemského povrchu činnosťou človeka, ale zosuvy pôdy a skál pôsobením gravitácie a pod. 

  • Škody spôsobené podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom 

Pojem škody spôsobenej podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom zákon o daniach z príjmov bližšie nešpecifikuje. Daňovník je však povinný oprávnenosť zahrnutia škody do daňových výdavkov preukázať potvrdením polície, z ktorého by malo byť zreteľné, že došlo ku škode na majetku, a že konkrétny páchateľ nebol zistený. Takto preukázanú škodu možno do daňových výdavkov zahrnúť, ak od vzniku škody uplynie najmenej jeden kalendárny rok. Pri uplatňovaní tejto škody postupuje daňovník spôsobom uvedeným v bode 1.3 príspevku. 

Príklad 

Alternatíva 1 

Podnikateľ – fyzická osoba, mal vo svojom hmotnom majetku zaradený sklad materiálu so vstupnou cenou 1 000 000 Sk. Zostatková cena k 1. 1. 2003 bola vo výške 865 000 Sk. S poisťovňou mal uzatvorenú poistnú zmluvu pre prípad poškodenia alebo zničenia vecí hnuteľných a nehnuteľných požiarom a úderom blesku. V apríli 2003 došlo k požiaru, pri ktorom vyhorela budova a zhorel všetok skladovaný materiál (rezivo) v obstarávacej cene 300 000 Sk, ktorý nakúpil vo februári 2003. Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo. Polícia uzavrela vyšetrovanie so záverom, že išlo o nezavinený požiar, ktorý vznikol po údere blesku. Poisťovňa vyčíslila škodu vo výške 1 100 000 Sk (800 000 Sk za budovu a 300 000 Sk za skladovaný materiál) a vyplatila daňovníkovi v máji 2003 sumu 1 100 000 Sk. Daňovník sa rozhodol, že sklad nebude opravovať a vyradí ho z evidencie dlhodobého hmotného majetku. 

Pretože išlo o nezavinený požiar, ktorý sa podľa § 24 ods. 2 písm. k) považuje za živelnú pohromu, vzniknutá škoda je uznaným daňovým výdavkom v plnej výške. Výdavky na nákup reziva v čiastke 300 000 Sk daňovník v daňových výdavkoch ponechá a o uvedenú čiastku zníži stav zásob v skladovej evidencii. Keďže sa daňovník rozhodol, že sklad nebude opravovať a vyradí ho z majetku, do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, v druhovom členení prevádzková réžia zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií daňovú zostatkovú cenu budovy vo výške 865 000 Sk. Výšku poistného plnenia od poisťovne v sume 1 100 000 Sk zahrnie do príjmov ako príjem ovplyvňujúci základ dane, v druhovom členení ostatné príjmy. 

Alternatíva 2 

Popis prípadu a výška škôd je rovnaká. Daňovník však nemal uzatvorenú poistnú zmluvu s poisťovňou a nedostal žiadne poistné plnenie. 

V súlade s ustanovením § 24 ods. 2 písm. k) môže daňovník zahrnúť výšku škody spôsobenú živelnou pohromou do daňových výdavkov v plnej výške. Nie je obmedzený výškou náhrady. 

Daňovník bude postupovať rovnako ako v predchádzajúcom prípade a ponechá čiastku 300 000 Sk (nákup reziva) vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane a o túto čiastku zníži stav zásob v evidencii zásob. Zostatková cena vyradeného skladu vo výške 865 000 Sk sa zaúčtuje v rámci účtovných uzávierkových operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v stĺpci prevádzková réžia. Príjem od poisťovne v tomto prípade nebude žiadny. 

Alternatíva 3 

Popis prípadu a výška škody je rovnaká ako pri alternatíve 1. Požiar však bol podľa záverov polície zavinený, páchateľ nebol zistený a je neznámy. Daňovník obdržal o tejto skutočnosti v máji 2003 potvrdenie polície. 

V tomto prípade bol požiar zavinený, nešlo o živelnú pohromu. Pretože však daňovník obdržal od polície potvrdenie o tom, že je páchateľ neznámy, ide o škodu spôsobenú neznámym páchateľom podľa § 24 ods. 2 písm. k) zákona o daniach z príjmov. V tomto prípade je škoda daňovo uznaným výdavkom v plnej výške, ak od vzniku škody uplynie najmenej jeden rok. Daňovník však v máji 2003 prijal od poisťovne náhradu škody vo výške 1 100 000 Sk, preto škodu do výšky prijatej náhrady možno uznať za daňový výdavok už v roku vzniku škody, a to podľa § 25 ods. 1 písm. n) zákona o daniach z prijímov

Keďže škoda na rezive bola poisťovňou uhradená vo výške obstarávacej ceny, môže daňovník vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane čiastku 300 000 Sk ponechať. V prípade zostatkovej ceny skladu poisťovňa uhradila čiastku 800 000 Sk, preto v zdaňovacom období roku 2003 do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane zaúčtuje daňovník v rámci účtovných uzávierkových operácií zostatkovú cenu len v čiastke 800 000 Sk. 

Zostávajúca časť zostatkovej ceny vo výške 65 000 Sk bude daňovým výdavkom v súlade s § 24 ods. 2 písm. k) zákona, ak od vzniku škody uplynie najmenej jeden kalendárny rok. To znamená, že daňovník zvyšnú časť zostatkovej ceny zahrnie do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane cez uzávierkové účtovné operácie až v zdaňovacom období roka 2004. Výšku poistného plnenia od poisťovne v sume 1 100 000 Sk zahrnie v roku 2003 do príjmov ako príjem ovplyvňujúci základ dane v stĺpci ostatné príjmy. 

Alternatíva 4 

Zadanie vychádza z alternatívy 1. Požiar však bol podľa záverov policajných orgánov zavinený, páchateľa sa podarilo vypátrať. 

Pretože požiar v tomto prípade nebol klasifikovaný ako živelná pohroma, a škodu nespôsobil ani neznámy páchateľ, nemožno postupovať podľa § 24 ods. 2 písm. k) zákona o daniach z príjmov. Do výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov možno v tomto prípade uplatniť škodu len do výšky prijatej náhrady v súlade s § 25 ods. 1 písm. n) zákona o daniach z prijímov.  

Neprehliadnite! 

Keďže poisťovňa uhradila poistné plnenie u reziva vo výške obstarávacej ceny, môže daňovník čiastku 300 000 Sk vo výdavkoch ponechať. V prípade zostatkovej ceny skladu musí daňovník postupovať podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. c) zákona o daniach z príjmov, podľa ktorého daňovým výdavkom je zostatková cena majetku vyradeného z dôvodu škody, ale v nadväznosti na § 25 ods. 1 písm. n) zákona len do výšky prijatej náhrady (pozri bod 4 príspevku). Do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane zahrnie daňovník v rámci uzávierkových účtovných operácií zostatkovú cenu v čiastke 800 000 Sk (do výšky poistného plnenia od poisťovne), zostávajúca časť zostatkovej ceny vo výške 65 000 Sk bude daňovo neuznaná. Príjem od poisťovne je zdaniteľným príjmom. 

Pokiaľ by sa daňovník rozhodol sklad opraviť, nepripadalo by do úvahy uplatnenie zostatkovej ceny do výdavkov, ale ako daňové výdavky by mohol uplatniť prostriedky vynaložené na opravu, a to bez obmedzenia.  

Alternatíva 5 

Prípad opäť vychádza z alternatívy 1. Polícia zistila, že ide o zavinený požiar, páchateľ je však neznámy – daňovník v máji 2003 obdržal o tom potvrdenie polície. Nemal však uzatvorenú poistnú zmluvu. 

V uvedenom prípade nejde o škodu spôsobenú živelnou pohromou, ale o škodu spôsobenú podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, preto je táto škoda daňovým výdavkom až keď od vzniku škody uplynie najmenej jeden kalendárny rok, a to podľa § 24 ods. 2 písm. k) zákona o daniach z príjmov.  

Keďže v tomto prípade poistné plnenie daňovník neočakáva, v roku vzniku škody, t. j. v roku 2003, zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií storno výdavkov za nákup reziva v čiastke 300 000 Sk. Túto sumu spolu so zostatkovou cenou skladu v celkovej výške 1 165 000 Sk (865 000 + 300 000) zahrnie do výdavkov ovplyvňujúcich základ v rámci uzávierkových účtovných operácií až v zdaňovacom období roka 2004.  

Alternatíva 6 

Prípad je rovnaký ako v alternatíve 5. Páchateľa však polícia chytila. 

Vzhľadom na to, že ide o majetok, ktorý nebol poistený, bude pre daňovníka ustanovenie § 25 ods. 1 písm. n) zákona o daniach z prijímov znamenať, že musí za zdaňovacie obdobie roka 2003 znížiť výdavky ovplyvňujúce základ dane (storno výdavkov) o 300 000 Sk a do daňovo uznateľných výdavkov nezahrnie ani zostatkovú cenu skladu. 

4. Škody v daňových výdavkoch podľa § 24 ods. 2 písm. c) 

Podľa § 25 ods. 1 písm. n) zákona o daniach z príjmov však naďalej daňovými výdavkami nie sú manká a škody presahujúce prijaté náhrady, pričom výnimkou sú len škody podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. k) zákona. Pretože zo všeobecného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona vyplýva možnosť limitovaný výdavok (náklad) zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o daniach z príjmov, pre škodu vymedzenú v § 24 ods. 2 písm. c) zákona platí aj naďalej obmedzenie jej zahrnovania do daňových výdavkov len do výšky prijatých náhrad. 

Príklad:  

Podnikateľ – fyzická osoba, kúpil v roku 2001 počítač v obstarávacej cene 60 000 Sk a zaradil ho do majetku na podnikanie. Počas silnej búrky začala na administratívnej budove pretekať strecha, pričom voda poškodila počítač tak, že je neopraviteľný. V dôsledku škody teda došlo v roku 2003 k vyradeniu počítača z evidencie. Počítač bol odpisovaný rovnomerne a jeho daňová zostatková cena k 1. 1. 2003 bola vo výške 34 320 Sk. Majetok bol poistený a poisťovňa uhradila škodu vo výške 30 000 Sk. Podnikateľ účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. 

Pretože nejde o škodu spôsobenú živelnou pohromou ani o škodu spôsobenú neznámym páchateľom, nie je možné v danom prípade zostatkovú cenu počítača zahrnúť do daňovo uznaných výdavkov v plnej výške. 

V tomto prípade bude daňovník vychádzať z § 24 ods. 2 písm. c) zákona o daniach z prijímov a v nadväznosti na § 25 ods. 1 písm. n) zahrnie do daňových výdavkov zostatkovú cenu počítača vyradeného z dôvodu škody do výšky prijatej náhrady.  

Daňovník v roku 2003 zaúčtuje v peňažnom denníku príjem od poisťovne v sume 30 000 Sk ako príjem zahrnovaný do základu dane, v druhovom člení ostatný príjem. V rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje v rovnakej výške, t. j. vo výške 30 000 Sk zostatkovú cenu počítača ako výdavok ovplyvňujúci základ dane, v člení prevádzková réžia.  

Pracovný list k mankám a škodám v JÚ

Čo? 

Výška? 

Vplyv? Kedy? 

Ako? 

Manká a škody 

presahujúce  prijaté náhrady 

nedaňový výdavok 

v súlade s § 25 ods. 1 písm. n) ZDP 

Škody  vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy 

v plnej výške 

daňový výdavok v čase vzniku pohromy 

v súlade s § 24 ods. 2 písm. k) bod 1 

Škody spôsobené neznámym páchateľom 

v plnej výške 

daňový výdavok po uplynutí
min. 1 roka od vzniku škody 

v súlade s § 24 ods. 2 písm. k) bod 2 

Zostatková cena hmotného a nehmotného majetku vyradeného v dôsledku škody 

do výšky prijatej náhrady 

daňový výdavok v čase prijatia náhrady 

v súlade s § 24 ods. 2 písm. c)§ 25 ods. 1 písm. n)