utorok 30. septembra 2014, Jarolím

Autori

Právny stav od

01.01.2008

Právny stav do

31.12.2008

Právne oblasti

Dane z príjmu
Náhrady v pracovnom práve

Archívny dokument

Zobrazený je archívny článok. Zobrazenie archívneho článku je bezplatné. Aktuálne články sú dostupné len pre používateľov so zakúpeným prístupom do produktu EPI Odborné články.



Zdanenie cestovných náhrad

Otázka:

Sú cestovné náhrady vyplácané zamestnancovi paušálne príjmom zo závislej činnosti, ktorý sa zamestnancovi zdaňuje?

Odpoveď:

Podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, vrátane vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste do výšky 40 % nároku na stravné.

Podľa § 34 zákona o cestovných náhradách cestovné náhrady možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo celej skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť.

Suma prevyšujúca hranicu poskytnutého cestovného v zmysle zákona o cestovných náhradách je u zamestnanca zdaniteľným príjmom.

Ak zamestnávateľ cestovné náhrady paušalizuje, z pohľadu zdanenia príjmu u zamestnanca je treba rozlíšiť, či je paušalizovaný nárokový výdavok alebo nie. Ak je paušalizovaný nárokový výdavok, ktorý z povahy práce vyplýva, že napr. denne alebo často cestujú, príjem nie je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti a naopak, ak zamestnávateľ paušalizuje nenárokový výdavok, ide o zdaniteľný príjem.

Zamestnávateľ by si mal uvedomiť, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že pri výpočte paušálnej sumy musí vychádzať z priemerných podmienok, ktoré sú rozhodujúce na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov s tým, že ak sa podmienky, v zmysle ktorých bol paušál určený, zmenia, je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.

Stáva sa, že má zamestnanec na pracovnej ceste zabezpečené stravovanie. Potom má nárok na výplatu stravného (ako cestovnej náhrady v Sk) len podľa toho, v akom rozsahu má stravovanie poskytnuté, t. j. či v plnom rozsahu alebo čiastočne. Podstatné je, aby nedostal súčasne obe plnenia, čo sa často stáva, pretože potom zamestnávateľ stravné poskytnuté v plnej (nenárokovej) výške zamestnancovi musí zdaniť.

Krátenie stravného má vykonať napr. pri tuzemskej pracovnej ceste vo výške:
o 25 % za bezplatne (z pohľadu zamestnanca) poskytnuté raňajky,
 o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a
 o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru.

Ak zamestnávateľ v uvedených prípadoch krátenie stravného nevykoná a vyplatí zamestnancovi stravné v plnej výške, rozdiel medzi nárokovým a nenárokovým plnením mu musí zdaniť a táto časť poskytnutej cestovnej náhrady nebude uňho daňovo uznateľná.

Napríklad aj pri preplatení ubytovania je potrebné dať pozor na to, či sú v rámci ubytovacích služieb poskytnuté aj raňajky. V takomto prípade zamestnávateľ musí zamestnancovi krátiť výšku stravného buď o preukázanú sumu za raňajky, alebo o 25 %, ak nie je suma za poskytnuté raňajky vyčíslená alebo ak by táto hodnota raňajok bola vyššia ako 25 % zo stravného.