Uvádzanie cien s DPH

Tento príspevok sa zameriava na právo spotrebiteľa na jednoznačnú informáciu o cene tovaru s DPH z pohľadu rôznych predpisov. V druhej časti príspevku autorka rozoberá uplatňovanie duálneho zobrazovania cien podľa konverzného kurzu.

Autori: Ing. Beáta Jarošová, PhD.
Právny stav od: 9. 5. 2007
Právny stav do: 31. 12. 2008
Dátum publikácie: 23. 7. 2008
Prameň: EPI Odborné články / epi - 2008
Oblasti práva:
Správne právo / Dane a poplatky / Daň z pridanej hodnoty; Správa daní a poplatkov; Financie, finančné právo / Ceny; Daňové a poplatkové právo
Občianske právo / Občianske právo / Ochrana spotrebiteľa
Obchodné právo / Obchod, podnikanie, obchodné právo / Ceny


Obsah

Neuvádzanie úplnej informácie o cene, napríklad bez započítania DPH, je u niektorých podnikateľov obchodná taktika, ktorá však môže znamenať prekročenie zákona. Spotrebiteľ má právo na jednoznačnú informáciu o cene platnej v okamihu ponuky. Označenie tovaru alebo služby bez DPH nemožno považovať za jednoznačnú cenovú informáciu, a to aj napriek tomu, že je v poznámke uvedené, či sú ceny bez alebo s DPH. Platiteľ DPH je povinný v určitých prípadoch sumu DPH samostatne vyčísliť,  v niektorých prípadoch túto povinnosť však nemá a v niektorých prípadoch dokonca DPH uviesť nesmie, v opačnom prípade poruší zákon o DPH. V príspevku poukazujeme na problematiku cien a DPH z pohľadu rôznych predpisov.

Ochrana spotrebiteľa v zmysle smernice EÚ a slovenskej legislatívy

Členské štáty EÚ boli povinné implementovať do svojich zákonov smernicu 1998/6/ES o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľom. Hlavným účelom smernice je zabezpečiť, aby sa predajná cena a cena za mernú jednotku (jednotková cena) uvádzali na všetkých výrobkoch, ktoré obchodníci ponúkajú spotrebiteľom, aby sa zlepšila informovanosť spotrebiteľov a zjednodušilo sa porovnávanie cien. Predajná cena musí byť jednoznačná, ľahko rozoznateľná a ľahko čitateľná. Rozsah uplatňovania smernice sa obmedzuje na výrobky, nevzťahuje sa na služby.

Podľa smernice členské štáty môžu obmedziť maximálny počet označovaných cien, aby sa zabezpečila prehľadnosť systému počas zavedenia eura.

Všeobecná povinnosť označovať predajnú a jednotkovú cenu môže významne zlepšiť schopnosť spotrebiteľov zhodnotiť a porovnať ceny a vybrať si na základe jednoduchých porovnaní informácií o trhu, čím sa podporuje hospodárska súťaž medzi podnikmi a výrobkami. V prípade niektorých kategórií výrobkov sa však môže ukázať, že označovanie predajnej a jednotkovej ceny je nemožné alebo nevhodné, keďže ich cena sa môže stanoviť iba na základe jednania alebo preto, že sa nedajú ľahko porovnať s inými výrobkami rovnakého druhu. Smernica umožňuje členským štátom neuplatňovať všeobecnú povinnosť v prípade výrobkov, ktoré sa dodávajú v priebehu poskytovania služby – napr. cena šampónu použitého pri kaderníckych službách.

V smernici sa stanovuje, že predajná cena a jednotková cena musia byť jednoznačné, ľahko rozpoznateľné a ľahko čitateľné. Predajná cena a jednotková cena musia najmä predstavovať konečnú cenu výrobku vrátane DPH a všetkých ostatných daní.

Podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa za klamlivé konanie považuje obchodná praktika, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá alebo uvádza do omylu, alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa. Za jednu z podstatných informácií pri ponuke na predaj sa považuje cena vrátane dane. Ak vzhľadom na povahu výrobku nemožno cenu rozumne určiť vopred, musí byť uvedená informácia o spôsobe, ktorým sa vypočíta, ako aj o ďalších nákladoch (doprava, poštovné).

V zmysle citovaného zákona (§ 14 ods. 2) informácia o cene, neúplná cena, chýbajúca cena alebo informácia o spôsobe určenia ceny nesmú vzbudzovať dojem, že:
cena je nižšia, ako je skutočná cena,
určenie ceny závisí od okolností, od ktorých v skutočnosti nezávisí,
v cene je zahrnutá dodávka výrobku, výkonu, práce alebo služby, za ktoré sa v skutočnosti platí osobitne,
cena je alebo môže byť zvýšená, znížená alebo nezmenená, aj keď to tak nie je,
vzťah ceny a užitočnosti ponúkaného výrobku alebo služby zodpovedá skutočnosti, aj keď táto informácia nie je pravdivá.

Predávajúci je povinný (§ 16) vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je okrem iného uvedená cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.

Zo  zákona o reklame (č. 147/2001 Z. z.) vyplýva, že  ak je napr.  v letáku uvedená cena bez DPH, ide o klamlivú reklamu, ktorá potenciálneho zákazníka zavádza alebo môže uviesť do omylu z dôvodu nesprávnej informácie o cene.

Podľa zákona o cenách č. 18/1996 Z. z. v znení zákona č. 276/2001 Z. z. cena je peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru alebo  tvorená na ocenenie tovaru na iné účely. Za cenu sa podľa uvedeného zákona považuje aj tarifa. V zmysle § 3 ods. 3 citovaného zákonasúčasťou ceny je aj DPH, spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby ustanovené osobitnými predpismi. 

Ustanovenie § 15 citovaného zákona upravuje označovanie tovaru cenami. Každý tovar musí byť pri predaji označený cenou platnou v čase ponuky, a to cenovkou, informáciou o cene formou cenníka, výveskami alebo iným primeraným spôsobom. 

Uvádzanie DPH z pohľadu zákona o DPH

Z vyššie uvedeného vyplýva, že konečná cena má vždy obsahovať aj sumu DPH. Ďalšou otázkou je vyčíslenie (zobrazenie) tejto DPH v rámci ceny na faktúre alebo inom doklade.

Kedy má byť z pohľadu zákona č. 222/2004 Z. z.  o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uvedená (vyčíslená) na faktúre suma DPH, vyplýva v ustanovenia § 71 zákona o DPH. V zásade platí, že uviesť DPH na faktúre, resp. inom doklade, je oprávnený len registrovaný platiteľ DPH. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že faktúru na účely DPH je potrebné chápať v širšom slova zmysle ako „klasickú“ účtovnú faktúru.

Vo všeobecnosti sa na účely DPH faktúrou rozumie doklad, ktorého forma je ľubovolná (môže to byť napríklad aj zmluva), obsahové náležitosti sú však záväzné (presná identifikácia dodávateľa, jeho IČ DPH, presná identifikácia odberateľa, jeho IČ DPH, poradové číslo, dátum dodania, resp. prijatia platby, dátum vyhotovenia faktúry, množstvo a druh dodávaného tovaru alebo rozsah a druh dodávanej služby, základ dane, jednotková cena bez DPH, prípadné zľavy a rabaty poskytované pri dodaní, sadzba dane, resp. informácia o oslobodení od dane, výška dane spolu v Sk).

Medzi  taxatívne stanovené náležitosti faktúry podľa § 71 ods. 2 písm. g) – i) patrí aj základ dane, jednotková cena bez DPH, sadzba dane (alebo údaj o oslobodení od dane), výška dane spolu v Sk.

Povinnosť vyhotovenia faktúry s náležitosťami podľa § 71 ods. 2 záleží od toho, voči komu platiteľ faktúru vyhotovuje (kto je jeho odberateľom).

Faktúru na účely DPH  (t. j. aj vyčíslenie sumy DPH) je povinný vyhotoviť platiteľ,  ktorý dodáva tovar alebo službu v SR:
pre zdaniteľnú osobu (t. j. iného platiteľa DPH, podnikateľa, ktorý nie je platiteľom DPH),
pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (nie je založená za účelompodnikania),
pri zásielkovom predaji (dodanie tovaru do iného členského štátu, ak odberateľom je  osoba, ktorá nemá pridelené IČ DPH),
pri dodaní tovaru alebo služby na osobnú spotrebu, spotrebu zamestnancov alebo iný účel ako na podnikanie, alebo pri užívaní hmotného majetku platiteľa, pri ktorom bola odpočítaná daň, na iný účel ako na podnikanie.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak platiteľ dodáva tovar alebo poskytuje službu fyzickej osobe –  nepodnikateľovi, nie je povinný vyhotoviť faktúru (ale môže), resp. doklad s náležitosťami podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH, t. j. ani samostatne vyčísliť sumu DPH. Avšak vzhľadom na ostatné (vyššie uvedené) predpisy vzťahujúce sa k uvádzaniu ceny pre spotrebiteľa musí konečná cena mať v sebe obsiahnutú (aj keď nevyčíslenú) DPH.  

Na druhej strane, ak osoba, ktorá nie je platiteľom DPH, uvedie na faktúre daň (t. j. vyčísli ju), vzniká jej povinnosť  túto  daň štátu odviesť (§ 69 ods. 5 zákona o DPH), a to tak, že podá daňové priznanie do 25 dní po ukončení kalendárneho mesiaca, v ktorom uviedla na faktúre daň (§ 78 ods. 3) a túto daň je povinná odviesť v rovnakej lehote. Zároveň však takejto osobe za jej protiprávne konanie (konala nad rámec zákona, keď ako neplatiteľ uviedla na faktúre DPH) uloží správca dane pokutu podľa § 35 ods. 19 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (zákon o správe daní), a to vo výške 10 % zo súčtu súm DPH uvedených vo faktúrach v kalendárnom mesiaci, najmenej 2 000 Sk.    

V prípade, ak by platiteľ na faktúre uviedol vyššiu sumu dane, ako bol povinný priznať (napr. z dôvodu, že uplatnil namiesto zníženej sadzby dane sadzbu základnú alebo sa pomýlil pri výpočte dane), je povinný podľa § 71 ods. 6túto vyššiu daň aj odviesť do štátneho rozpočtu.

Faktúru je platiteľ povinný vyhotoviť do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti, t. j. od dodania tovaru, dodania  služby alebo prijatia platby (i viacerých platieb) pred samotným dodaním.

Vyhotovenie faktúry môže platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby, ktorá  vyhotoví faktúru v jeho mene a na jeho účet. Osobou, ktorá za platiteľa vyhotoví faktúru, môže byť aj jeho zákazník za podmienky, že platiteľ ako dodávateľ má so zákazníkom spísanú dohodu o takomto vyhotovovaní faktúr. 

Za správnosť údajov uvedených vo faktúre a tiež za vyhotovenie faktúry v 15-dňovej lehote zodpovedá vždy platiteľ – dodávateľ, a to aj vtedy, ak vyhotovením faktúry bola poverená iná osoba (§ 75 ods. 4). 

Za faktúru na účely DPH sa považujú podľa § 71 ods. 3 za predpokladu splnenia obsahových náležitostí aj:
dohoda o platbách nájomného, ktorá  je súčasťou nájomnej zmluvy,
dohoda o platbách ako súčasť zmluvy o dodaní energií, ak pokrýva obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov.

Existujú výnimky (§ 71 ods. 4, 5), podľa ktorých sa za faktúru považuje aj taký doklad, ktorý nemá všetky náležitosti vyššie uvedené, avšak z dôvodu nenarušenia mechanizmu dane je potrebné, aby  aj niektoré ďalšie  doklady mohli byť akceptované na účely DPH. Ide o:
cestovný lístok vyhotovený prevádzkovateľom hromadnej dopravy osôb, ktorý je platiteľom, ak obsahuje obchodné meno, dátum vyhotovenia a cenu vrátane DPH;  
podkladová časť nálepky, ktorou sa preukazuje zaplatenie úhrady za užívanie diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy v SR,  ak  táto nálepka, ktorú má kupujúci, obsahuje obchodné meno dodávateľa služby, cenu vrátene DPH a sumu  DPH. To znamená, že aj na základe tejto  časti nálepky si platiteľ môže odpočítať daň;
doklad vyhotovený  ERP do 50 000 Sk, ktorý nemusí obsahovať identifikáciu    kupujúceho  a jednotkovú cenu.

Oprava nesprávne uplatnenej dane platiteľom DPH

V prípade, ak platiteľ uskutoční dodanie tovaru alebo dodanie služby s miestom dodania mimo SR, ako vyplýva z § 2 ods. 1 zákona o DPH, takýto zdaniteľný obchod nie je predmetom DPH v SR, t. j. platiteľ nemôže na faktúre uviesť slovenskú DPH (zdaniteľné plnenie je totiž predmetom DPH v členskom štáte odberateľa, ktorý príslušnú DPH aj odvedie). Ak platiteľovi  nevznikla povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, pretože nedodal tovar ani službu v tuzemsku, a napriek tomu DPH uplatní na faktúre, vznikla mu povinnosť platiť daň uvedenú na faktúre podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH. Na druhej strane však odberateľovi, ktorý je platiteľom DPH, nevznikne na základe takejto faktúry nárok na odpočítanie DPH (bola uvedená nad rámec zákona).

Článok 203 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej smernica 112) stanovuje, že DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Citovaný článok je zahrnutý do hlavy XI.  Povinnosti zdaniteľných osôb a niektorých nezdaniteľných osôb smernice 112. Citovaný článok  smernice 112 je premietnutý aj do zákona o DPH (predmetnou problematikou sa zaoberajú aj rozhodnutia Súdneho dvora ES  C-342/87 a C-454/98). Zmienka o dani zodpovedajúcej dodávke tovaru a služieb je náležitosťou faktúry, od ktorej sa odvíja právo odpočtu. Z toho vyplýva, že tento nárok nemožno uplatniť, pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedá určitému plneniu buď z titulu, že je daň vyššia ako tá právoplatne splatná, alebo z titulu, že predmetné plnenie nepodlieha DPH. Právo na odpočítanie možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Princíp neutrality DPH vyžaduje, aby DPH, ktorá bola nesprávne fakturovaná, mohla byť upravená bez toho, aby takéto konanie bolo podmieňované tým, či vystavovateľ príslušnej faktúry konal v dobrej viere.

V prípade, ak platiteľ postupoval nesprávne a uviedol DPH na faktúre, tento nesprávny postup  môže opraviť tak, že vyhotoví dobropis.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 7 zákona o DPH každý doklad, ktorý mení pôvodnú faktúru a výslovne a jednoznačne sa k nej vzťahuje, sa považuje za faktúru. Takýmto dokladom môže byť aj dobropis alebo ťarchopis, pričom však musia okrem povinných údajov obsahovať aj poradové číslo pôvodnej faktúry. Ak teda platiteľ zistil, že nemal k dodávke služby, ktorej miesto dodania je mimo SR, uplatniť sadzbu dane platnú v tuzemsku, môže uplatniť ustanovenie  § 75 ods. 7 zákona o DPH. Opravu nesprávne priznanej dane platiteľ vykoná podaním dodatočného daňového priznania k príslušnému zdaňovaciemu obdobiu.

 

V rámci mechanizmu DPH sú uplatňované i tzv. osobitné spôsoby zdanenia, ktorých podstatou je, že zdaniteľné plnenie je zdanené rozdielovou metódou, kedy základom dane je rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou, t. j. zdaní sa len prirážka platiteľa (dodávateľa), nie celková predajná cena.  V takom prípade príslušná DPH uplatnená platiteľom v rámci ceny nemôže byť uvedená – vyčíslená, na faktúre. Ide o prípady:
predaja služieb cestovného ruchu platiteľom, ktorý tieto služby obstaral od iných zdaniteľných osôb (§ 65 zákona o DPH),
predaja umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru obchodníkom (§ 66 zákona o DPH).

Autor: Ing. Beáta Jarošová, PhD.

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené