Nový zákon o BOZP v praxi

Nový zákon o BOZP je účinný od 1. 7. 2006. Úplne a v celom rozsahu sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov a zamestnancov – stanovuje ich povinnosti a rozsah, v akom ich musia plniť. Taktiež stanovuje právomoci inšpektorov práce, ktorí vyšetrujú závažné pracovné úrazy – tieto je zamestnávateľ povinný im oznámiť. Inšpektori práce sú tiež oprávnení ukladať pokuty za porušenie ustanovení zákona o BOZP, a to až do výšky 1 000 000 Sk, resp. 2 000 000 Sk.

Autori: Ing. Dušan Adamček
Právny stav od: 1. 7. 2006
Právny stav do: 31. 8. 2007
Dátum publikácie: 12. 9. 2006
Prameň: Práca, mzdy a odmeňovanie / PaM - 2006 / PaM - 5/2006
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika


Otázky z praxe – odpovede odborníka

Hoci je nový zákon upravujúci BOZP účinný od 1. júla 2006, ukazuje sa, že pre mnohých naďalej ostáva veľkým otáznikom. Preto som pre Vás pripravil nasledujúci článok, ktorý je pre lepšie pochopenie tejto problematiky spracovaný formou otázok a odpovedí zohľadňujúcich bezprostredné situácie v praxi. Pozrime sa teda na vybrané fakty, ktoré vyplývajú zo zákona o BOZP, a to aj so zreteľom na niektoré jeho nové aspekty a tiež „šumy“ spojené s jeho vstupom do praktického života. 

1.    Platí zákon o BOZP pre živnostníkov? 

Áno, zákon o BOZPje aktuálny aj pre živnostníkov,pretože jeho pôsobnosť sa  

  • v nevyhnutnom rozsahu vzhľadom na povahu a rozsah práce vzťahuje aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom (tu ide o samostatne zárobkovo činnú osobu – o živnostníka), a rovnako sa vzťahuje tiež aj na jeho príbuzných v priamom rade – rodičov i deti, na súrodenca a manžela, ak sa podieľajú na plnení jeho podnikateľských úloh [§ 2 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP]. 

Cieľom je zabezpečiť podmienky na ochranu života a zdravia živnostníkov pri plnení ich pracovných povinností a tiež spolupracujúcim blízkym rodinným príslušníkom. Z ich strany ide predovšetkým o akceptovanie opatrení na ochranu vlastného života a zdravia, o uváženie možných následkov svojho konania, aby nekonali živelne, ale riadili sa overenými postupmi obsiahnutými v právnej úprave BOZP. Ide napríklad o požiadavky týkajúce sa prevencie, oboznamovania, o všeobecné povinnosti zamestnávateľa i povinnosti zamestnancov, najmä povinnosť dodržiavať predpisy na zaistenie BOZP (§ 5 až § 7§ 12 zákona o BOZP). Školenia z oblasti BOZP im v rozsahu nimi vykonávaných prác môžu poskytnúť špecializované právnické alebo fyzické osoby oprávnené na výchovu a vzdelávanie (§ 27 zákona o BOZP). Vzťahujú sa na nich tiež požiadavky na zaistenie BOZP týkajúce sa technických prvkov práce (§ 13 až § 16 zákona o BOZP).  

Úplne a v celom rozsahu sa zákon o BOZP vzťahuje 

  • na všetkých zamestnávateľov, tzn. na tých, ktorí v pracovnom pomere alebo na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo v obdobných pracovných vzťahoch (v štátnej službe a. i.) zamestnávajú čo i len jednu inú osobu – zamestnanca, a zároveň sa vzťahuje aj na týchto zamestnancov (§ 2 ods. 1 zákona o BOZP). 

2.    Povinnosti BOZP sú záväzné aj pre obec pri aktivačných prácach? 

Áno, ustanovenia zákona o BOZP platia aj v prípade uvedených prác. Ide tu o skutočné realizovanie podmienok potrebných na ochranu života a zdravia uchádzača o zamestnanie pri aktivačnej činnosti podľa § 52 ods. 5 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú organizuje napríklad obec, iná právnická osoba alebo fyzická osoba.  

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy povinnosti upravené zákonom o BOZP sa všeobecne, avšak len v rozsahu nevyhnutnom vzhľadom na povahu a rozsah práce, uplatňujú  

  • aj pri dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivitách. Vzťahujú sa na organizátora takej aktivity, ktorý plní úlohy zamestnávateľa, a na fyzickú osobu, ktorá ako „zamestnanec“ vykonáva prácu podľa pokynov tohto organizátora dobrovoľníckej aktivity [§ 2 ods. 2 písm. c) zákona o BOZP].  

3.    Zamestnávateľ a živnostník majú zodpovednosť za BOZP voči všetkým osobám, ktoré sa u nich nachádzajú? 

Áno, zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia aj týchosôb, ktoré sú s jeho vedomím v jeho priestoroch používaných na plnenie pracovných úloh (§ 6 ods. 6 zákona o BOZP). Ide o rôzne osoby (obchodného partnera, žiakov na exkurzii, osoby na súkromnej návšteve u šéfa firmy alebo u zamestnanca a i.), ktoré sa nachádzajú na pracoviskách. Predpokladom tejto povinnosti je fakt, že tieto osoby sa u zamestnávateľa nachádzajú s vedomím predstaviteľa zamestnávateľa, a to napríklad pracovníka strážnej služby. Na základe ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP sa táto povinnosť vzťahuje aj na živnostníka.  

Tu je potrebné si uvedomiť významný fakt. V prípade poškodenia zdravia tejto „inej osoby“, ku ktorému došlo v priestoroch zamestnávateľa alebo živnostníka, nejde o zodpovednosť zamestnávateľa alebo živnostníka za prípadnú škodu v zmysle pracovného práva, ale v zmysle napríklad Občianskeho zákonníka. 

4.    Zodpovedá za stav BOZP u zamestnávateľa bezpečnostný technik? 

Nie, za stav BOZP nenesie zodpovednosť bezpečnostný  technik. Bezpečnostný technik má len poradnú funkciu vo veci odborných aspektov v oblasti BOZP. Za stav BOZP vždy a výlučne zodpovedá zamestnávateľ, lebo on má zodpovednosť v celej oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Ak ide o fyzickú osobu, je zodpovednou táto fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch koná osobne. Za právnickú osobu je to štatutárny orgán, pretože právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch za právnickú osobu robí jej štatutárny orgán. Niektoré úkony môžu byť delegované na poverených zamestnancov (§ 7 a nasl. Zákonníka práce). 

Úlohy v oblasti BOZP vykonávajú všetci riadiaci zamestnanci a zamestnanci, to však neovplyvňuje zodpovednosť zamestnávateľa za realizovanie úloh v oblasti BOZP (§ 6 ods. 79§ 12 zákona o BOZP). Za škodu na zdraví spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania vždy objektívne zodpovedá zamestnávateľ (§ 195 a nasl. Zákonníka práce). 

5.    Čo musí zamestnávateľ, živnostník alebo iná povinná osoba urobiť pre BOZP? 

Každý zamestnávateľ podľa čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky§ 146§ 147 ods. 1 Zákonníka práce je povinný zaisťovať BOZP a na ten účel vykonávať všetky potrebné a dostupné opatrenia. Primerane ich vykonáva aj živnostník a ďalšia povinná osoba. V BOZP ide o širší rámec úloh, ktorý sa zásadne odvíja od:  

  • pracovných činností vykonávaných zamestnávateľom, živnostníkom alebo inou povinnou osobou, ktorých povaha je určujúca pre výber a uplatnenie jednotlivých opatrení a ich rozsah a kvalitu, 
  • platnej právnej úpravy BOZP, ktorú tvoria právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP (Zákonník práce, zákon o BOZP, zákon o verejnom zdravotníctve; bližšie a podrobnejšie požiadavky obsahujú vykonávacie nariadenia vlády, vyhlášky ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a STN). 

V zásade každý zamestnávateľ, živnostník alebo iná povinná osoba v záujme zaistenia BOZP na svojich pracoviskách musí konzultovať problematiku BOZP s odborníkmi (bezpečnostný technik, pracovný lekár a pod.) a ďalej predovšetkým

  • zabezpečuje pre organizáciu vhodný systém na riadenie ochrany práce (§ 146 ods. 1§ 147 ods. 1 Zákonníka práce) tak, aby sa v celom rozsahu realizovali úlohy v oblasti BOZP, 
  • formuluje svoju politiku BOZP, ktorá určuje celkovú orientáciu riadenia a uplatňovania BOZP, princípy činnosti a ciele v oblasti BOZP pre organizáciu ako celok, 
  • organizuje primeranú účasť zamestnancov na činnosti v oblasti BOZP, konzultuje s nimi otázky BOZP a informuje ich o problematike BOZP, 
  • má dostatok odborníkov, najmä bezpečnostného technika/autorizovaného bezpečnostného technika a pracovného lekára na vykonávanie bezpečnostno-technickej služby a pracovnej zdravotnej služby, ktorí mu v oblasti BOZP poskytujú poradenstvo a odborné usmernenia a plnia odborné úlohy, 
  • zaraďuje zamestnancov na prácu podľa ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, 
  • zabezpečuje, že špecifické úlohy a obsluhu niektorých pracovných prostriedkov vykonávajú len odborne spôsobilí zamestnanci vybavení príslušným osvedčením alebo preukazom, 
  • zabezpečuje školenia zamestnancov zo všetkých aspektov BOZP, vrátane núdzových opatrení, a to najmä v rozsahu ich konkrétneho pracovného zaradenia, 
  • posudzuje riziko poškodenia zdravia zamestnancov (identifikuje nebezpečenstvá a ohrozenia, hodnotí riziká a riadi – ovláda riziká vyskytujúce sa v pracovných procesoch), čo je kľúčovým a základným nástrojom v riadení a vykonávaní BOZP, 
  • dbá o bezpečnú prevádzku technických zariadení vrátane ich prehliadok, skúšok a údržby, 
  • kontroluje a hodnotí aktuálny stav v oblasti BOZP (stav technických zariadení, pracovného prostredia, dodržiavania BOZP zo strany vedúcich zamestnancov a zamestnancov atď.), vykonáva opatrenia na zlepšenie dosiahnutého stavu, 
  • má vypracované požadované predpisy a doklady (prevádzkové poriadky, zoznamy zakázaných prác tehotným ženám, evidenciu pracovných úrazov a pod.), 
  • vyšetruje príčiny vzniku mimoriadnych situácií, najmä pracovných úrazov a nebezpečných udalostí, prijíma a vykonáva nápravné a preventívne opatrenia. 

Časť týchto úloh v primeranom rozsahu potrebnom na ochranu života a zdravia vykonáva aj živnostník a iná povinná osoba, napríklad organizátor dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít a ústav na výkon trestu odňatia slobody.  

6.    Ako živnostník mám pri dome autoopravársku dielňu – musím mať zváračský preukaz a musím zabezpečovať revízie?  

Áno, aj pracovné priestory, stavebné objekty, pracovné zariadenia, pracovné postupy a odborná spôsobilosť živnostníka musia byť v súlade so zákonom o BOZPďalšími predpismi platnými v oblasti BOZP. Ak sa na niektorú pracovnú činnosť (na zváranie, na obsluhu tlakovej nádoby stabilnej, na obsluhu autožeriava atď.) vyžaduje osobitná odborná spôsobilosť, musí mať živnostník príslušný preukaz, aby takú činnosť mohol sám vykonávať. V záujme BOZP je aj živnostník povinný zabezpečiť vykonávanie príslušných kontrol pracovných prostriedkov, ako napríklad odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení (§ 13 až § 16 zákona o BOZP). 

7.    Musí mať zamestnávateľ oprávnenie, ak školí svojich zamestnancov? 

Nie, na oboznamovanie (školenie) svojich vlastných zamestnancov (ktorí sú so zamestnávateľom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, napríklad v služobnom) o problematike BOZP podľa § 7 zákona o BOZPnie je potrebné, aby mal zamestnávateľ, či jeho vedúci zamestnanec, bezpečnostný technik alebo iný jeho zamestnanec, ktorý školí problematiku BOZP, oprávnenie podľa § 27 zákona o BOZP. Samozrejmou podmienkou a v prípade osobitných odborných profesií nevyhnutnou podmienkou je, aby školiteľ bol odborne spôsobilý vo vzťahu k predmetu (témam) školenia. 

Ak zamestnávateľ využije na školenie odborné služby externých dodávateľov (iných právnických osôb alebo živnostníkov), tak títo externí dodávatelia musia mať toto oprávnenie vydané príslušným štátnym orgánom (§ 27 ods. 3§ 39 ods. 3 až 9 zákona o BOZP).  

8.    V zákone o BOZP už nie je ročná previerka stavu BOZP. Znamená to, že zamestnávateľ už nemusí BOZP kontrolovať? 

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nový zákon o BOZP už neobsahuje povinnosť zamestnávateľa vykonávať raz za rok previerku stavu BOZP v spolupráci so zástupcami zamestnancov pre BOZP. Naďalej však zakotvuje zamestnávateľovu povinnosť „sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie..., najmä kontrolovať stav BOZP vrátane bezpečnosti technických zariadení...“ (§ 9 zákona o BOZP). Okrem toho odborníci z bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby musia u zamestnávateľa najmenej raz za rok vykonať spoločnú kontrolu všetkých pracovísk zamestnávateľa (§ 21 ods. 6 a 7 zákona o BOZP). 

Z uvedeného vyplýva, že zákon o BOZP naďalej vyžaduje systematické a neustále kontrolné aktivity zamestnávateľa na všetkých úsekoch BOZP. Je samozrejmé, že kontrolný systém zamestnávateľa v oblasti BOZP môže zahrnovať aj účasť zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre BOZP. Taký systém je žiaduci z hľadiska zamestnávateľa, ale aj z hľadiska zamestnancov. Doterajší systém ročných previerok stavu BOZP teda možno u zamestnávateľov zachovať ako efektívny nástroj odhaľovania a riešenia nedostatkov. 

9.    V predpisoch BOZP sa používa veľmi nejasné slovo „primerane“. Aký je jeho význam? 

Právny predpis z objektívnych dôvodov, pre zložitosť, rôznosť a súčasne osobitosť pracovných procesov u rôznych zamestnávateľov a živnostníkov nemôže niekedy jednoznačne ustanoviť (kvantifikovať) niektoré požadované kritériá a povinnosti v oblasti BOZP. Preto sa v právnych predpisoch vrátane zákona o BOZP používajú relatívne neurčité výrazy „primeraný“, „dostatočný“, „príslušný“ alebo „potrebný“ v rôznych gramatických tvaroch. Z hľadiska vykonateľnosti tak relatívne neurčito formulovaná povinnosť znamená, že:  

  • po posúdení účelu požiadavky predpisu a  
  • po vyhodnotení konkrétnych podmienok, v ktorých sa má požiadavka na konkrétnom pracovisku alebo v konkrétnej fáze pracovného procesu aplikovať,  

sám zamestnávateľ, napríklad na návrh odborného zamestnanca, rozhodne a určí mieru, stupeň, počet alebo iné vyjadrenie hodnoty alebo inú špecifikáciu prináležiacu takému neurčitému termínu použitému v právnom predpise. Takto určená hodnota alebo iná špecifikácia musí v praktických podmienkach zaručiť vykonanie príslušnej povinnosti obsiahnutej v právnom predpise. 

Pomoc pri špecifikovaní tohto relatívne neurčitého výrazu poskytujú vyhlášky, ktoré vykonávajú právny predpis, STN, rôzne odborné publikácie a predovšetkým odborne pripravení bezpečnostní technici a iní odborníci v oblasti BOZP. 

10.    Čo znamená mať dostatočný počet zamestnancov na vykonávanie záchranných prác, na poskytovanie prvej pomoci? 

Vo väzbe na odpoveď na otázku č. 9 dostatočný počet v tomto prípade predstavuje taký počet, aby (v spojitosti s možnou mimoriadnou situáciou a v nej sa vyskytujúcimi možnými nebezpečenstvami, ohrozeniami a následkami) v každom okamihu pracovnej zmeny mohli odborne poučení, prípadne aj zacvičení zamestnanci zabezpečiť vykonávanie prvých potrebných krokov pri záchranných prácach, resp. poskytnúť prvú pomoc všetkým tým zamestnancom, ktorí takou konkrétnou mimoriadnou situáciou môžu byť ohrození, postihnutí alebo dokonca poškodení, a to so zreteľom na povahu situácie (požiar, výron nebezpečného plynu, výbuch, únik žieraviny a pod.) a rozsah situácie (lokalizovaná v malom uzatvorenom priestore, v celej budove alebo vo všetkých priestoroch zamestnávateľa) a so zreteľom na možnosť poskytnutia pomoci od verejných záchranných a iných inštitúcií, od susediacich firiem a pod. 

11.    Návod na obsluhu (na používanie) nemusí byť v slovenčine, keď to už zákon o BOZP neuvádza? 

Zákon o BOZP neustanovuje, aby bol návod na bezpečné používanie, ktorý je súčasťou technickej dokumentácie stroja, zariadenia a pod., v slovenskom jazyku. Nie je to ani potrebné, pretože túto požiadavku v širších súvislostiach upravuje zákon o štátnom jazyku, v ktorom je zakotvené, že v návodoch na používanie výrobkov je používanie štátneho jazyka povinné (§ 8 zákona o štátnom jazyku). Jazyk použitý v technickej dokumentácii je aj záležitosť objednávateľa zariadenia (zamestnávateľa alebo živnostníka a i.) u jeho dodávateľa alebo u výrobcu – či v objednávke požaduje jej dodanie v slovenskom jazyku alebo či ju dá následne preložiť do slovenského jazyka.  

Je potrebné si uvedomiť, že s otázkou jazyka, v ktorom je návod na používanie napísaný, úzko súvisí aj oboznamovanie každého zamestnanca s problematikou BOZP, ktoré musí byť zamestnancovi zrozumiteľné (§ 7 zákona o BOZP).  

12.    Musí mať všetky doklady a dokumenty podľa zákona o BOZP aj stredne veľká organizácia? 

Každý zamestnávateľ (malá, stredne veľká alebo veľká organizácia), živnostník a iná povinná osoba musí mať vnútorné predpisy, technickú dokumentáciu, doklady a iné dokumenty podľa zákona o BOZProzsahu, ktorý zodpovedá požiadavkám zákona a iných právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP (vyhláškam, STN a i.). Z ich obsahu musí byť zrejmé, že požiadavka zákona je splnená. Je logické, že ak v činnosti zamestnávateľa neexistuje príslušná právna skutočnosť, zamestnávateľ nie je povinný vykonať požadovanú povinnosť (mať príslušný doklad, vnútorný predpis a pod.). Napríklad ak zamestnávateľ vo svojej činnosti nepoužíva vyhradené zdvíhacie zariadenie, tak nemusí preukazovať vykonanie odbornej prehliadky a odbornej skúšky. 

13.    Aké sú to „iné úrazy ako pracovné“? 

Iným úrazom ako pracovným je ten úraz, ktorý:  

  • v priestoroch zamestnávateľa a na jeho pracovisku utrpela iná osoba ako zamestnanec,  
  • utrpel zamestnanec, ale úraz nemožno klasifikovať ako pracovný úraz alebo služobný úraz (ďalej len „pracovný úraz“), lebo nie sú splnené kritériá pracovného úrazu podľa Zákonníka práce (§ 195 a nasl. Zákonníka práce) alebo podľa osobitného zákona. 

Iný úraz je v zákone o BOZP upravený na účely vyšetrenia príčin jeho vzniku a vykonanie nápravných opatrení, aby sa podobný úraz v budúcnosti už nemohol prihodiť, najmä nie zamestnancovi. Na zodpovednosť za iný úraz sa nevzťahujú pracovnoprávne predpisy, ale iné ako napríklad Občiansky zákonník. 

14.    Každý úraz vyšetruje inšpektor práce?  

Nie, inšpektorátu práce je zamestnávateľ povinný ihneď po jeho vzniku oznámiť len závažný pracovný úraz a tento inšpektor práce vyšetruje v súlade so zákonom o inšpekcii práce. Závažným pracovným úrazom je:  

Aj u inak zaradeného pracovného úrazu (napríklad pri pracovnom úraze s pôvodne určenou dĺžkou pracovnej neschopnosti dva dni), ak sa kedykoľvek neskôr naplnia tieto znaky, musí zamestnávateľ jeho vznik ohlásiť miestne príslušnému krajskému inšpektorátu práce a postupovať v súlade s podmienkami pre jeho registráciu. 

Zamestnávateľ takto postupuje ihneď po tom, ako mu vznik pracovného úrazu oznámil poškodený zamestnanec alebo iný zamestnanec, ktorý bol účastníkom alebo svedkom vzniku tejto udalosti (§ 17 zákona o BOZP). 

15.    Havária alebo porucha technického zariadenia sa už nevyšetruje a nehlási? 

Uvedené skutočnosti sa na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy už orgánom inšpekcie práce nehlásia a tieto ich ani nevyšetrujú. Ich vznik zamestnávateľ oznámi orgánom inšpekcie práce len v spojitosti so vznikom závažného pracovného úrazu, ktorého príčiny vzniku (aj v nadväznosti na uvedené skutočnosti, technické zariadenia a iné okolnosti) inšpektorát práce vyšetruje. Zamestnávateľ má povinnosť prešetriť haváriu alebo poruchu technického zariadenia, ak pri nich vznikol akýkoľvek pracovný úraz alebo iný úraz ako pracovný a tiež vtedy, ak ide o nebezpečnú udalosť [§ 3 písm. j)§ 17 zákona o BOZP]. 

16.    Zamestnávateľ už nemusí mať komisiu na vyšetrovanie smrteľného pracovného úrazu? 

Zákon o BOZP, tak ako ani predchádzajúca právna úprava, ustanovenie komisie na vyšetrovanie pracovného úrazu nevyžaduje a jej kompetencie neupravuje. Ustanovenie komisie, ktorá je pomocným nástrojom štatutárneho orgánu zamestnávateľa, je v právomoci tohto štatutára. Okrem zákonom o BOZP určených predpokladov pri registrácii pracovných úrazov, ktoré je zamestnávateľ povinný realizovať, je vhodné, aby bol naďalej pri vyšetrovaní príčin vzniku zložitejších pracovných úrazov používaný inštitút vyšetrovacej komisie. 

17.    Záznam o pracovnom úraze sa vypisuje pri každom úraze?  

Zamestnávateľ vyšetruje príčiny vzniku všetkých úrazov podľa zákona o BOZP, ktoré vznikli v jeho pôsobnosti, a po všetkých úrazoch vykonáva nápravné a preventívne opatrenia proti opakovaniu sa podobných udalostí. O všetkých úrazoch vedie evidenciu, ktorú uchováva najmenej päť rokov (§ 17 ods. 4, 8, 912 zákona o BOZP). Predpísaný záznam však zamestnávateľ vypisuje len pri registrovanom pracovnom úraze. Registrovaný pracovný úraz je pracovný úraz, ktorý zamestnancovi spôsobil pracovnú neschopnosť trvajúcu viac ako tri kalendárne dni alebo zamestnancovi spôsobil smrť.  

Aby tieto požiadavky mohol zamestnávateľ splniť (vyplniť záznam o registrovanom pracovnom úraze atď.), musí mať k dispozícii niektoré osobné údaje o zamestnancovi. Potrebné je mať na pamäti, že zákon o BOZP neupravuje spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby; tieto údaje musí zamestnávateľ spracúvať v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Predpokladá sa, že po vytvorení nevyhnutných technických predpokladov bude možné záznam o registrovanom pracovnom úraze zasielať na miestne príslušný inšpektorát práce aj elektronickou formou prostredníctvom formulára, ktorý bude uverejnený na internetovej stránke Národného inšpektorátu práce.  

18.    Musí mať každý zamestnávateľ zástupcu zamestnancov pre BOZP? 

Inštitút zástupcu zamestnancov pre BOZP je zo strany zamestnancov dobrovoľný. Môže byť zo strany zamestnancov uplatnený u zamestnávateľa, ktorý má čo i len jedného zamestnanca. Ak je zamestnanec (so svojím súhlasom) navrhnutý alebo zvolený za zástupcu zamestnancov pre BOZP, je zamestnávateľ povinný tohto zamestnanca vymenovať za zástupcu zamestnancov pre BOZP. Ak žiaden zamestnanec nechce byť dobrovoľne do tejto pozície ustanovený, nemusí byť u zamestnávateľa tento inštitút aplikovaný. 

Zástupca zamestnancov pre BOZP je spolupracovníkom pre otázky BOZP tak pre zamestnávateľa, ako aj pre zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nie je ustanovený tento zástupca zamestnancov, je vhodné, aby zamestnávateľ pozitívne motivoval zamestnancov k takejto spolupráci v oblasti BOZP. 

19.    Zamestnávam len tri zamestnankyne. Musím mať bezpečnostného technika? 

Áno, každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca, je povinný mať z radov vlastných zamestnancov (s ktorými má uzatvorený pracovný pomer alebo služobný pomer, alebo iný štátnozamestnanecký vzťah) určený dostatočný počet odborníkov na vykonávanie bezpečnostno-technickej služby a pracovnej zdravotnej služby. Úlohy bezpečnostno-technickej služby vykonáva najmenej bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik, prípadne podľa potreby aj iní odborníci v oblasti BOZP. Bezpečnostno-technická služba a pracovná zdravotná služba podporuje odborný výkon BOZP vo všetkých aktivitách zamestnávateľa a vedúcich zamestnancov na všetkých stupňoch riadenia (§ 21 ods. 2, 3 a nasl. zákona o BOZP). 

Kvalitný výkon odborných činností v oblasti BOZP vyžaduje mať primerané špecifické teoretické i praktické skúsenosti, aby z hľadiska ochrany života a zdravia bolo možné komplexne posudzovať konkrétne pracovisko, konkrétnu pracovnú činnosť a navrhnúť adekvátne preventívne a ochranné opatrenia. Z tohto dôvodu sú zákonom na výkon týchto úloh určení autorizovaní bezpečnostní technici v prípade, ak ide o zamestnávateľa, ktorého pridelená odvetvová klasifikácia ekonomickej činnosti (OKEČ) je uvedená v prílohe č. 1 zákona o BOZP (§ 22 ods. 3príloha č. 1 zákona o BOZP).  

Ak zamestnávateľ nemá dostatok vlastných odborne spôsobilých zamestnancov na vykonávanie bezpečnostno-technickej služby a pracovnej zdravotnej služby, je povinný ich výkon zmluvne dohodnúť dodávateľským spôsobom s externými odborníkmi alebo službami z prostredia mimo zamestnávateľa (§ 21 ods. 3 zákona o BOZP). Predpokladá sa, že o zmluvne uzatvorený dodávateľský spôsob zabezpečovania výkonu bezpečnostno-technickej služby a pracovnej zdravotnej služby pôjde, ak: 

  • zamestnávateľ nemá dostatok vlastných odborných zamestnancov, a to z dôvodu celkovo nízkeho počtu jeho zamestnancov (ide o mikroorganizácie a malé organizácie – cca do 50 zamestnancov) alebo  
  • výkon niektorých odborných činností je potrebné zabezpečiť len ojedinele, tzn. možno čiastočne použiť dodávateľský výkon týchto niektorých činností, alebo 
  • ide o dočasný nedostatok vlastných odborných zamestnancov zamestnávateľa, pričom dočasne v tomto prípade znamená relatívne krátky časový úsek, do uplynutia ktorého zamestnávateľ urýchlene zabezpečí výkon tejto služby vlastnými zamestnancami. 

20.    Koľko bezpečnostných technikov musí mať zamestnávateľ? 

Zákon o BOZP vymedzil novú filozofiu v oblasti BOZP – v zmysle nej a povahy podmienok činnosti konkrétnej organizácie je potrebné vnímať aj potrebný počet odborníkov na výkon bezpečnostno-technickej a pracovnej zdravotnej služby u zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný určiť dostatočný počet odborných zamestnancov na vykonávanie týchto služieb v súlade s kritériami zákona o BOZP (§ 21 ods. 3§ 22 ods. 4 zákona o BOZP a vyhláška MZ SR č. 458/2006 Z. z.).  

Minimálny počet bezpečnostných technikov alebo autorizovaných bezpečnostných technikov u zamestnávateľa je taký, aby mohli vykonať všetky odborné úlohy v prevencii a ochrane BOZP. Najmenší počet je taký, aby na 600 zamestnancov pripadol jeden bezpečnostný technik, resp. na 400 zamestnancov jeden autorizovaný bezpečnostný technik (tzn. aby sa najmenší počet rovnal podielu počtu zamestnancov zamestnávateľa a čísla 600, resp. 400). Aj počet zmluvne dohodnutých bezpečnostných technikov, resp. autorizovaných bezpečnostných technikov u zamestnávateľa (ich pracovná kapacita) v prípade dodávateľského výkonu je rovnaký, ako v prípade výkonu týchto úloh vlastnými odbornými zamestnancami zamestnávateľa. So zreteľom na kritériá uvedené v zákone o BOZP môže zamestnávateľ podľa potreby znížiť uvádzaný počet zamestnancov pripadajúcich na jedného bezpečnostného technika, resp. autorizovaného bezpečnostného technika (§ 22 ods. 4 zákona o BOZP). 

21.    Každý zamestnávateľ musí mať pracovného lekára? 

Každý zamestnávateľ je povinný v súlade s kritériami zákona o BOZP určiť dostatočný počet odborných zamestnancov, ktorí sú odbornými zdravotníckymi pracovníkmi, a to aj na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby. Aj túto službu je povinný zabezpečovať prednostne vlastnými zamestnancami a náhradne dodávateľským spôsobom oprávnenou organizáciou (§ 21 ods. 2 až 48 zákona o BOZP a vyhláška MZ SR č. 458/2006 Z. z.). 

Zákon o BOZP nevylučuje stav, v ktorom odborná organizácia s dostatočným počtom odborných zamestnancov na výkon úloh bezpečnostnotechnickej služby a tiež na realizáciu úloh pracovnej zdravotnej služby bude vykonávať obe tieto služby. Taká situácia je prioritná u každého zamestnávateľa a možná aj pri dodávateľskom spôsobe výkonu uvedených služieb organizáciou, ktorá bude držiteľom oboch oprávnení (§ 21 ods. 28 zákona o BOZP).  

22.    Som bezpečnostný technik a aktualizačnú prípravu som absolvoval v októbri 2005. Musím ju absolvovať aj teraz – do konca roka 2007? 

Áno, aktualizačnú odbornú prípravu je potrebné vykonať v termínoch uvádzaných súčasným zákonom o BOZP. Táto príprava nebola požadovaná predchádzajúcimi predpismi. 

Predchádzajúca právna úprava (§ 16b v nadväznosti na § 12 ods. 3 zákona č. 330/1996 Z. z. o BOZP v znení neskorších predpisov) upravovala požiadavku na získanie osvedčenia bezpečnostného technika podľa zákona č. 158/2001 Z. z. (novela zákona č. 330/1996 Z. z.). Nešlo však o aktualizačnú odbornú prípravu podľa súčasného zákona o BOZP.  

23.    Som bezpečnostný technik. Chcem v tejto profesii podnikať ako živnostník. Potrebujem oprávnenie? 

Osoby s odbornou spôsobilosťou bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika na výkon bezpečnostno-technickej služby, ktorú budú vykonávať ako živnostníci, tzn. dodávateľsky, nepotrebujú vlastniť oprávnenie podľa § 21 ods. 8 zákona o BOZP. Toto oprávnenie na dodávateľský výkon bezpečnostno-technickej služby je však vždy nevyhnutnou podmienkou pre fyzickú osobu, ktorá je zamestnávateľom, a pre právnickú osobu. 

24.    Možno uložiť pokutu za nevykonanie povinnosti podľa zákona o BOZP, keď to tento zákon neuvádza? 

Áno, možno. Zákon o BOZP a iné právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP, ako aj ďalšie pracovnoprávne predpisy a iné predpisy sú v kompetencii orgánov inšpekcie práce podľa zákona o inšpekcii práce. Inšpektorát môže na základe výsledkov dozoru uložiť zamestnávateľovi a živnostníkovi pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich z týchto predpisov až do výšky 1 000 000 Sk. V prípade nesplnenia uloženej povinnosti možno pokutu zvýšiť až na 2 000 000 Sk.Poriadkovú pokutu vo výške 2 000 Sk až 20 000 Sk možno v zákonom o inšpekcii práce jednoznačne vymedzených prípadoch uložiť aj zamestnancom a tiež živnostníkom a iným fyzickým osobám, najmä ak maria výkon inšpekcie práce (§ 2 ods. 1, § 19 a § 20 zákona o inšpekcii práce). 

25.    Kto mi poradí vo veciach pracovnoprávnych záležitostí a bezpečnosti práce? 

Krajský inšpektorát práce je miesto, na ktorom sa zamestnávateľom, zamestnancom a živnostníkom bezplatne poskytujú základné informácie a rady o uplatňovaní 

  • pracovnoprávnych predpisov, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP, predpisov upravujúcich nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, 
  • záväzkov vyplývajúcich z platných kolektívnych zmlúv. 

Inšpektori práce radia v uvedenom rozsahu aj priamo pri vykonávaní inšpekcie práce u zamestnávateľa alebo živnostníka. 

V záujme prevencie v oblasti BOZP je Národný inšpektorát práce poverený zabezpečovaním prípravy a šírenia informácií v oblasti ochrany práce, odborným usmerňovaním výchovy a vzdelávania v oblasti BOZP a inými aktivitami zameranými na prevenciu [§ 6 ods. 1 písm. f)q) zákona o inšpekcii práce].  

Na internetovej stránke Národného inšpektorátu práce (www.nip.sk) už dnes nájdeme informácie o pracovných podmienkach a BOZP v Slovenskej republike, v budúcnosti však budú uvedené aj informácie o pracovných podmienkach v jednotlivých členských štátoch Európskej únie. Cieľom sprístupnenia informácií prostredníctvom internetu je zjednodušiť prístup záujemcov k informáciám a znížiť administratívne zaťaženie. 

Autor: Ing. Dušan Adamček

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené