Disponovanie s právom na plnenie a veci s tým súvisiace

Ústava SR priznáva každému právo podnikať. Základné podnikateľské kódexy následne právo na podnikanie „rozvíjajú“, keď hovoria, že vykonávame podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Ale pozor, podnikateľ, nezabudni, že podnikáš na vlastné riziko! Preto riskuje každý, kto obchoduje  „na sekeru“, každý, kto predáva na splátky, kto obchoduje s 2-3-týždňovými či mesačnými lehotami splatnosti faktúr. 

Autori: JUDr. Janka Chorvátová, PhD.
Právny stav od: 1. 1. 2005
Právny stav do: 31. 12. 2007
Dátum publikácie: 11. 8. 2005
Prameň: Daňový a účtovný poradca podnikateľa / DÚPP - 2005 / DÚPP - 13/2005
Oblasti práva: Obchodné právo / Obchod, podnikanie, obchodné právo / Obchodno-záväzkové vzťahy všeobecne


Je na zamyslenie, či takéto úverovanie odberateľov je prejavom dobrovoľného súperenia podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti alebo je objektívnou nevyhnutnosťou taktiky podnikateľského „boja“ každého podnikateľa v záujme zvýšenia vlastnej konkurencieschopnosti i úspešnosti. Predaj na úver, ktorý vedie ku vzniku množstva splatných pohľadávok, smeruje v konečnom dôsledku k zisku – otázkou ostáva, u koho… 

Čo robiť v prípade, keď sa podnikateľovi množia neuhradené faktúry, predlžujú sa splatnosti „dobrovoľne – nasilu“ a vlastné dlhy niet z čoho pomaly zaplatiť? Podnikateľ má viacero možností, ako si pomôcť v tejto, dnes bežnej situácii. Možnosti riešenia vychádzajú zo základnej podstaty pohľadávok ako takých – pohľadávka veriteľa je jeho majetkovým právom voči dlžníkovi a toto právo je možné zadefinovať (t. j. určiť jeho množstvo) a následne s ním naložiť podľa svojej vôle.  

Právo veriteľa (ako jedného účastníka) požadovať plnenie od dlžníka (druhého účastníka), ktoré vzniká z určitého záväzkového vzťahu, sa v bežnej praxi nazýva aj pohľadávkou takéhoto veriteľa proti dlžníkovi. Najčastejším dôvodom vzniku pohľadávky je záväzkový právny vzťah vzniknutý zmluvou.  

Občiansky zákonník (OZ) ani Obchodný zákonník (ObZ) ako základné kódexy nášho právneho poriadku, ktoré sa zaoberajú záväzkovými právnymi vzťahmi, samotný pojem „pohľadávka” nedefinujú. 

Právo veriteľa ako také umožňuje tomuto veriteľovi slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne s týmto nárokom nakladať. Preto je na veriteľovi, či sa rozhodne, za predpokladu, že dlžník svoj dlh nesplnil, „zbaviť sa“ pohľadávky voči dlžníkovi iným spôsobom, ako je jej samotná úhrada. 

Na základe tohto má veriteľ právo použiť pohľadávku voči konkrétnemu dlžníkovi na započítací prejav. 

I.    Započítanie (kompenzácia) pohľadávok 

Všeobecnú právnu úpravu započítania pohľadávok obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 580§ 581. Oproti tejto všeobecnej úprave je špeciálnou právna úprava v Obchodnom zákonníku (ustanovenia § 358 až § 364), ktorá sa aplikuje na záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi. 

Započítanie pohľadávok je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik vzájomných práv a povinností, teda zánik vzájomného záväzku. Prakticky ide o odpočítanie pohľadávok, ktoré majú veriteľ a dlžník medzi sebou navzájom. 

Kompenzácia pohľadávok sa môže zrealizovať dvoma spôsobmi, a to jednostranným právnym úkonom alebo dohodou

Vlastnosti kompenzovaných pohľadávok 

Pre platné započítanie pohľadávok OZ stanovuje, že pohľadávky, ktoré majú byť započítané, musia byť: 

  • vzájomné – t. j. veriteľ jednej pohľadávky je súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, ktorú má samotný dlžník voči svojmu veriteľovi, 
  • rovnakého druhu – t. j. s plnením rovnakého peňažného či nepeňažného druhu, bez ohľadu na právny dôvod ich vzniku, 
  • započítateľné – t. j. spôsobilé na započítanie. Na započítanie nie sú spôsobilé také pohľadávky, pri ktorých účastníci dohodou zakázali započítanie alebo ide o také pohľadávky, pri ktorých je započítanie vylúčené priamo v zákone.  

Nezapočítateľnými pohľadávkami pri jednostrannom započítaní zo zákona sú: 

  • pohľadávka na náhradu škody spôsobenej na zdraví. 

    Výnimka:  

    Vzájomné pohľadávky na náhradu škody spôsobenej na zdraví je dovolené jednostranne započítať. 

  • pohľadávky, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia
  • premlčané pohľadávky
  • pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, tzv. naturálne záväzky
  • pohľadávky z vkladov
  • na započítanie proti splatnej pohľadávke nie je spôsobilá pohľadávka, ktorá dosiaľ nenadobudla splatnosť

Vymenované pohľadávky nie je teda dovolené započítať prejavom vôle len jednej zo strán, ale na druhej strane OZ pripúšťa započítanie vymenovaných pohľadávok dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou samotného dlžníka a veriteľa.  

Premlčanou pohľadávkou sa rozumie pohľadávka, ktorá bola premlčaná v momente stretu so započítavanou pohľadávkou. Skutočnosť, že k premlčaniu došlo v čase, keď bol urobený započítací prejav, je bez významu. 

Podmienkou platnosti jednostranného započítacieho prejavu nie je písomná forma. Na kompenzáciu jednostranným právnym úkonom (medzi právnikmi sa tomu hovorí kompenzačná námietka) sa súhlas druhého účastníka nevyžaduje. Započítací prejav treba adresovať druhej strane, pre platnosť tohto úkonu sa vyžadujú náležitosti § 34 a nasl. OZ. Z obsahu musí byť predovšetkým zrejmé, ktoré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne ktorých viacerých veriteľových pohľadávok.  

K zániku pohľadávok dôjde v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú. Časť pohľadávky, ktorá by u jedného účastníka započítania prevyšovala nad pohľadávkou druhého účastníka, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti trvá naďalej. Týmto nie je vylúčené jej započítanie s inou pohľadávkou. 

Zánik pohľadávok nastáva so spätnou účinnosťou ku dňu vzájomného stretu započítateľných pohľadávok, t. j. okamihom splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. 


Vzor: Započítanie obchodnej pohľadávky jednostranným právnym úkonom 

FALB, s. r. o., Staviteľská 7, 831 04 Bratislava, IČO: 321 168 56,
zapísaná v obchodnom registri OS Bratislava II, odd. Sro, vl. č. 123/L 

                    Olle, s. r. o. 
                    IČO: 35787398            
                    Námestie hraničiarov 27    
                    851 03 Bratislava     


Vec: Započítanie pohľadávky kompenzačnou námietkou 

Bola nám doručená vaša faktúra č. 100/03 z 30. 4. 2005 na sumu 320 000 Sk, splatná 9. 5. 2005, ktorou ste nám vyfakturovali sprostredkovateľskú odmenu titulom zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 3. 2. 2005. 

Proti tejto pohľadávke si započítavame našu faktúru č. 23/05 z 27. 3. 2005 na sumu 100 000 Sk, splatnú 28. 3. 2005, titulom dodania tovaru podľa kúpnej zmluvy č. 111 z 16. 1. 2005. 

Rozdiel zo započítaných pohľadávok v sume 220 000 Sk bude uhradený bankovým prevodom dňa 16. 5. 2005. 

V Bratislave dňa…. 

                        ………….…………
                     Podpis konateľa a pečiatka spoločnosti 

Kedy k započítaniu nedôjde, hoci by malo? 

Účinky započítania nenastanú, ak bol jednostranný započítací prejav urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli. Podmienkou úspešnosti kompenzačného prejavu je teda okamih, keď sa vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, stretli a boli spôsobilé na započítanie. 

Započítanie obchodných pohľadávok  

V prípade započítania pohľadávok z obchodných záväzkových vzťahov platí dispozitívny právny režim Obchodného zákonníka. Obchodné pohľadávky sú pohľadávkami vzniknutými medzi podnikateľmi, v praxi ide najčastejšie o pohľadávky vzniknuté z nezaplatených dodávok tovarov či služieb. 

Podľa § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Ak sa účastníci dohodnú, smú si v súlade s § 364 ObchZ započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Rovnako ako pri úprave občianskoprávnych záväzkových vzťahov započítaniu premlčanej pohľadávky nebráni, ak premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na kompenzáciu. 

Rozdiel oproti OZ: Na rozdiel od úpravy v OZ ustanovenie § 359 ObchZ umožňuje aj započítanie splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej, a to v prípade, že je zrejmé, že záväzok nebude splnený včas. Veriteľ môže započítať svoju dosiaľ nesplatnú pohľadávku voči dlžníkovej splatnej pohľadávke, ak tento nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Podľa § 360 ObchZ započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil obsah záväzku. 

Režim bankovej pohľadávky: Osobitne je upravené započítanie pohľadávok banky voči klientovi, v zmysle § 361 ObchZ strana, ktorá vedie na základe zmluvy pre druhú stranu bežný alebo vkladový účet, môže použiť peňažné prostriedky na týchto účtoch iba na započítanie svojej vzájomnej pohľadávky, ktorú má voči majiteľovi účtu podľa zmluvy o vedení účtov. 

Rôznorodosť meny pohľadávok  

Vzájomnému započítaniu peňažných pohľadávok nebráni, ak sú uvedené v rôznej mene, pokiaľ sú voľne zameniteľné. Pravidlá započítania v tomto prípade upravuje § 362 ObchZ. Ak bola pohľadávka postupne prevedená na niekoľko osôb, dlžník, ktorý má takúto pohľadávku splniť, môže použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi a pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi. 

Započítanie pohľadávok v konkurze 

Podľa § 54 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. 

Upozornenie: Pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke. 

Započítanie iných pohľadávok však nie je vylúčené (§ 54 ods. 3). 

Uvedený režim platí aj u pohľadávok v prípade úpadcu, na ktorého bol konkurz vyhlásený pred 1. 7. 2005, t. j. podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorým sa spravujú konkurzy vyhlásené pred týmto dátumom, pretože podľa § 14 tohto zákona po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, ktorý by mal byť účastníkom kompenzácie, nie je dovolené započítanie u pohľadávky, ktorá vznikla na ktorejkoľvek strane, i keby inak započítaniu nič nebránilo. 

Pohľadávky na výživné 

Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine je započítanie proti pohľadávke na výživné prípustné len dohodou, pričom proti pohľadávke na výživné pre maloleté deti nie je kompenzácia prípustná ani dohodou, ani jednostranným započítaním. 

Kompenzačný prejav pripúšťa aj Občiansky súdny poriadok (OSP) v súdnom konaní o žalobe veriteľa na úhradu jeho pohľadávky voči dlžníkovi. Žalovaný dlžník sa smie obrániť započítacou námietkou. Žalovaný (dlžník) si touto námietkou uplatní svoju pohľadávku proti žalobcovi (veriteľ). Pre prípad, že si žalovaný uplatní viac, než je výška žalovanej pohľadávky, pôjde v tejto prevyšujúcej časti o vzájomný návrh (§ 98 OSP). 

Započítacia námietka má svoje uplatnenie aj v konaní o výkon rozhodnutia a možno tým dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia, resp. exekučného konania. V týchto prípadoch sa nebude prihliadať na to, či pohľadávka započítaná s vymáhanou pohľadávkou vznikla pred alebo po vydaní rozhodnutia tvoriaceho podklad výkonu rozhodnutia, resp. exekučného titulu [§ 268 ods. 1 písm. g) OSP, § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku]. 

Prínos započítania pohľadávok: Kompenzácia vzájomných pohľadávok ako forma bezhotovostného vyrovnania zjednodušuje majetkové vzťahy. Usporí veriteľovi náklady spojené s prípadným súdnym vymáhaním pohľadávky. 

Z judikatúry: Preúčtovanie (kompenzácia) daňového preplatku a započítanie pohľadávok 

Rozsudok NS SR č. 7 Sž 21/99 zo dňa 11. 8. 1999 

Daňovému subjektu spoločnosti s r. o. dorubil daňový úrad dodatočným platobným výmerom daň z príjmov právnických osôb na sumu 50 000 Sk, následne podal odvolanie v tejto veci a po potvrdení rozhodnutia daňového úradu si podal žalobu o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia. V žalobe sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a aj dodatočného platobného výmeru na daň z príjmov právnických osôb s odôvodnením, že k termínu zákonnej splatnosti dotknutej dane (t. j. k 31. 3. 1996) mal voči žalovanému pohľadávku vo výške 55 555 Sk. Bol toho názoru, že malo dôjsť k započítaniu uvedených pohľadávok a uviedol, že prejav vôle smerujúci k započítaniu urobil v odvolaní, ktorým napadol dodatočný platobný výmer. 

Žalovaný v stanovisku okrem iného uviedol, že v danom prípade nedochádza medzi žalobcom a žalovaným k vzniku práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. Právne vzťahy medzi nimi majú ráz administratívnoprávny a nie občianskoprávny. 

Zhrnutie. Akt preúčtovania daňového preplatku na úhradu daňového nedoplatku vykonaný správcom dane podľa § 63 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov sa udial v súlade so zákonom a možno ho považovať za daňovoprávny akt procesnej povahy, ktorý nepodlieha súdnemu preskúmavaniu. Nemožno stotožňovať osobitný daňovo-procesný inštitút preúčtovania daňového preplatku na úhradu daňového nedoplatku s občianskoprávnym inštitútom započítania pohľadávok v zmysle § 580 OZ

II. Postúpenie pohľadávky 

Postúpenie (predaj, darovanie) pohľadávky je riešené ustanoveniami § 524 – § 530 Občianskeho zákonníka a vychádza z výlučnej dispozičnej právomoci veriteľa postúpiť svoju pohľadávku za odplatu či bezodplatne. Táto právna úprava je záväzná aj pre postúpenie pohľadávok vzniknutých z obchodných záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, teda aplikuje sa v konkrétnych prípadoch bez ohľadu na to, či sa postupujú pohľadávky medzi fyzickým osobami ako občanmi alebo podnikateľmi, pretože Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky.  

Predaj pohľadávky 

Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné. Bezodplatný prevod pohľadávky nie je zákonom zvlášť ošetrený, preto i pri ňom platia rovnaké pravidla ako pri postúpení odplatnom (t. j. pri predaji pohľadávky).  

Občiansky zákonník definuje predaj pohľadávky ako akt postúpeniapohľadávky. V prípade odplatného postúpeniapohľadávky je bývalý veriteľ (podľa zmluvy o postúpení sa označuje ako postupca) plne zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku odplaty, ktorú za pohľadávku dostal od kupujúceho (postupníka). Zodpovednosť postupcu je daná aj v prípade uplatnenia námietky započítania pohľadávky dlžníkom, ak postupca v zmluve o postúpení pohľadávky neoboznámil postupníka s pohľadávkou dlžníka voči nemu, ktorá bola spôsobilá na započítanie. 

Inak je veriteľ zodpovedný v rámci vymožiteľnosti postúpenej pohľadávky, pretože tu má veriteľ ako postupca obmedzenú zodpovednosť. Postupca zodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávky len do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi za podmienky, že sa na to písomne zaviazal. 

Tomuto nebráni ani skutočnosť, že postúpená pohľadávka je vyššia než odplata za jej postúpenie. Pokiaľ postupník neuplatní postúpenú pohľadávku bez zbytočného odkladu na súde, zanikne ručenie postupcu. Ak došlo k postúpeniu pohľadávky bezodplatne, tak ide o dar a v takomto prípade nie je postupca zodpovedný za obsah a kvalitu pohľadávky. 

Písomná forma zmluvy 

Vzhľadom na to, že postúpením dochádza k závažnej zmene osoby veriteľa, neopomenuteľnou podmienkou je písomná zmluva o postúpení pohľadávky. Ústne postúpenie pohľadávky je preto neplatné a nespôsobuje žiadne právne účinky. Podstata zmluvy spočíva v tom, že medzi veriteľom (doterajším vlastníkom pohľadávky – postupcom) a treťou osobou (postupníkom) dochádza k prevodu práv na nového veriteľa

Náležitosti zmluvy: 

  • zmluvné strany
  • identifikácia pohľadávky (najmä výškou a právnym dôvodom jej vzniku) a 
  • určenie osoby dlžníka, voči ktorému pohľadávka vznikla. 

Oznamovacia povinnosť voči dlžníkovi  

Veriteľ môže urobiť takýto prevod na nového veriteľa aj bez súhlasu dlžníka, avšak postupca je povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť dlžníkovi. Dlžník bude svoj dlh uhrádzať už novému veriteľovi. S oneskoreným splnením oznamovacej povinnosti nespája zákon žiaden postih. Rovnaké účinky ako oznámenie postúpenia veriteľom dlžníkovi má aj predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky postupníkom. Kým veriteľ nesplní svoju oznamovaciu povinnosť voči dlžníkovi alebo postupník nepreukáže existenciu tejto zmluvy, môže dlžník plniť svoj dlh aj pôvodnému veriteľovi. 

Postúpiť možno

  • len pohľadávku existujúcu, zaniknutú pohľadávku nemožno postúpiť, 
  • aj premlčanú pohľadávku možno postúpiť. 

Nepostúpiteľnými pohľadávkami sú tie: 

  • ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa
  • ktorých obsah by sa zmenil v dôsledku zmeny veriteľa, 
  • ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia
  • postúpenie ktorých odporuje dohode veriteľa a dlžníka. 

Okrem samotnej pohľadávky prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a práva týkajúce sa pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky je interpretované ako úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Následkom postúpenia pohľadávky stratí doterajší veriteľ pohľadávku aj so všetkými právami s ňou spojenými: právom vymáhať, podávať námietky týkajúce sa pohľadávky atď. Prechod príslušenstva a práv spojených s postúpenou pohľadávkou ustanovuje § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka

 PRÍKLAD č. 1: 

Spoločnosť požičala peniaze. V písomnej zmluve o pôžičke sa zmluvné strany dohodli na vysokých, skutočne zaujímavých, úrokoch. Veriteľ predal peňažnú pohľadávku, ale zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo, že úroky z pôžičky nepostúpil. Ako je to s platnosťou takéhoto postúpenia pohľadávky, keď podľa zákona mali s postúpenou peňažnou pohľadávkou prejsť aj úroky? 

Je možné, aby sa účastníci zmluvy dohodli odchylne od § 524 ods. 2 OZ a postúpili tak peňažnú pôžičku bez úrokov? Z citovaného ustanovenia táto možnosť výslovne nevyplýva. Nezabúdajme však na fakt, že Občiansky zákonník je prevažne dispozitívnym právnym predpisom (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Postupca a postupník môžu usporiadať vzájomné práva a povinnosti v zmluve o postúpení pohľadávky slobodne, a tým aj odlišne od § 524 ods. 2 OZ, pretože z neho nevyplýva zákaz a ani príkaz, že sa od takejto úpravy nemožno odchýliť. Navyše ani neobsahuje vyhlásenie, že by v prípade odchylnej právnej úpravy bol takýto právny úkon neplatný. Z uvedeného vyplýva, že prednostne platí to, na čom sa účastníci dohodli. Záväzok dlžníka spočívajúci v plnení dohodnutých úrokov ostáva bez zmeny, preto je na ich plnenie v prospech postupcu povinný. 

Pokiaľ si postupca s postupníkom dohodli postúpenie pohľadávky bez jej príslušenstva, nebol tým porušený § 524 ods. 2 OZ, a preto je dohoda platná. Zmluvou o postúpení pohľadávky bez jej príslušenstva nedošlo ani k takému úkonu, ktorý by svojím obsahom alebo účelom odporoval zákonu alebo by ho obchádzal a priečil sa dobrým mravom. 

Zhrnutie: S postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky. Postupca a postupník sa môžu dohodnúť i tak, že príslušenstvo pohľadávky zostáva postupcovi. 

(Stanovisko NS SR z 19. 3. 1999, sp. zn. Obpj 2/99) 

V podnikateľskej praxi sa stretávame v závislosti od lehoty splatnosti s dvoma typmi postúpenia pohľadávok – faktoringom a forfaitingom. 

Pri faktoringu dochádza k jednorazovému alebo priebežnému odkúpeniu krátkodobých pohľadávok faktorom (faktoringovou spoločnosťou). Podstata faktoringu spočíva v tom, že podnikateľ – faktor, odkúpi od veriteľa nesplatnú pohľadávku, za čo dostane veriteľ ihneď dohodnutú kúpnu cenu (odplatu). V okamžitom obdržaní odplaty za pohľadávku spočíva výhoda faktoringového obchodu, pretože veriteľ získa časť peňazí ešte predtým, než sa stane pohľadávka splatnou. Čo má z takéhoto obchodu faktoringová spoločnosť? – Zisk, pretože kúpila pohľadávku, ktorej hodnota je vyššia ako zaplatená kúpna cena (obvykle 70 % – 80 % hodnoty pohľadávky). Zostávajúcu sumu pohľadávky zaplatí faktor klientovi (bývalému veriteľovi) až potom, keď dlžník splatnú pohľadávku uhradí. Faktorovi zároveň patrí poplatok za spravovanie pohľadávky a obvyklý úrok určený dohodnutým percentom za to, že vyplatil určité peniaze klientovi ešte predtým, než sa stala pohľadávka splatnou. 

Čo v prípade, ak dlžník neuhradí splatnú pohľadávku faktorovi? 

Ak dlžník neuhradí pohľadávku v stanovenej lehote splatnosti, tak si faktoringová spoločnosť v praxi vymieňa právo vrátiť neuhradenú pohľadávku klientovi s tým, že dohodnutý úrok spolu s poplatkom za správu pohľadávky si ponechá. Výslovne faktoringovú zmluvu neupravuje žiadny právny predpis, ale jej podstata spočíva v odplatnom postúpení pohľadávky, preto sa táto zmluva spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. OZ

Forfaiting spočíva v odkupovaní dlhodobých pohľadávok forfajtingovou spoločnosťou. Používa sa pri dodávkach strojov, zariadení, investičných celkov, ktoré sa dodávajú na dodávateľský úver so splatnosťou dlhšou ako jeden rok. Subjekt odkupujúci pohľadávku nemôže uplatniť spätný postih vývozcu, ak pohľadávka nie je dovozcom riadne zaplatená. 

Z judikatúry: Zo zmluvy o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti je zdravotná poisťovňa v postavení dlžníka a zdravotnícke zariadenie v postavení veriteľa, ktorému nič nebráni, aby svoju pohľadávku postúpil novému veriteľovi, ktorým môže byť aj iný subjekt než zdravotnícke zariadenie.
Postúpením pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje; zmena veriteľa nemá vplyv na obsah pohľadávky.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2003, sp. zn. 2 Cdo 36/03)
 

Prevod pohľadávky v konkurze 

Prevod (postúpenie) pohľadávky počas konkurzu je možný. Podľa § 55 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok alebo zakazujúce postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, sú počas konkurzu neúčinné a správca, ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné osoby.  

Nadväzne na uvedené je v § 26 ustanovené, že ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, na iného účastníka konkurzného konania, súd na návrh nadobúdateľa pohľadávky potvrdí prevod alebo prechod pohľadávky na nadobúdateľa pohľadávky, ak je v návrhu nadobudnutie pohľadávky preukázané. Inak návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky zamietne.  

Návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky musí byť doložený listinami, ktoré prevod alebo prechod pohľadávky preukazujú.  

 NEPREHLIADNITE: 

V prípade, že ide v konkurze o návrh na nadobudnutie pohľadávky z dôvodu jej prevodu, podpisy na listine preukazujúcej prevod pohľadávky musia byť úradne osvedčené. Toto je zásadný rozdiel oproti „klasickému“ prevodu pohľadávky. 

O návrhu na potvrdenie prevodu pohľadávky rozhodne súd do 10 dní od doručenia úplného návrhu, uznesenie súdu sa následne bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Nadobúdateľ takejto pohľadávky môže práva spojené s nadobudnutou pohľadávkou v konkurznom konaní vykonávať až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o potvrdení prevodu pohľadávky a bezprostrednom zverejnení oznamu o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. 

Prechod pohľadávok pri predaji podniku 

Zmena v osobe vlastníka pohľadávky nastáva aj v rámci predaja podniku alebo časti podniku. Zmluvou o predaji podniku kupujúci totižto vstúpi do existujúcich právnych vzťahov súvisiacich s podnikom predávajúceho. V jednotlivých právach a záväzkoch súvisiacich s predaným podnikom v skutočnosti nahradí predávajúceho.  

Prechod pohľadávok z predávajúceho na kupujúceho nastáva ku dňu účinnosti zmluvy o predaji podniku a riadi sa ustanoveniami o postúpení pohľadávky (§ 524 až § 530 OZ). 

V prípade predaja podniku platí, že postúpenie pohľadávok môže preukázať dlžníkom aj postupník (čiže kupujúci). Pokiaľ predávajúci neoznámi dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho alebo kupujúci nepreukáže dlžníkom, že na neho pohľadávky prešli zmluvou o predaji podniku, oslobodia sa dlžníci od svojho záväzku aj vtedy, keď budú plniť predávajúcemu. 

Vzhľadom na to, že ide o odplatný prevod pohľadávok, zodpovedal by predávajúci kupujúcemu podľa § 527 Občianskeho zákonníka za existenciu pohľadávky. Z tohto ustanovenia ďalej vyplýva, že predávajúci ručí za dobytnosť pohľadávok, len pokiaľ sa k tomu písomne zaviazal. V opačnom prípade za dobytnosť (vymožiteľnosť) prevedených pohľadávok kupujúcemu neručí. 

Odovzdanie dokladov týkajúcich sa pohľadávok  

Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu všetky doklady (právne dokumenty) a poskytnúť potrebné informácie, ktoré sa týkajú pohľadávok. Obvykle pôjde o zmluvu, z ktorej pohľadávka vyplynula, faktúru, prípadné výzvy na ich uhradenie a pod. Porušenie tejto povinnosti by znamenalo vznik záväzku na náhradu škody podľa Obchodného zákonníka, pretože ide o povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o predaji podniku. 

Odpor veriteľa 

Pokiaľ sa prevodom veriteľovej pohľadávky v rámci predaja podniku zhoršila jej vymožiteľnosť, je veriteľ oprávnený domáhať sa podaním odporu, aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúcim na kupujúceho právne neúčinný. Zmluva o predaji podniku úspešne uplatneným odporom nestráca platnosť a účinnosť. 

V rámci postúpenia pohľadávok samotným predajom podniku, resp. časti podniku je dôležité pamätať na to, že pri tomto predaji na kupujúceho pohľadávky súvisiace s podnikom či jeho časťou prechádzajú, t. j. ide o prechod pohľadávok. Takýto prechod (titulom zmluvy o predaji podniku či predaji časti podniku) je potom dovolený aj v rámci konkurzného konania, samozrejme za podmienok ustanovených zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Bližšie je k tomu uvedené v časti o postúpení pohľadávok v konkurze.  

III.    Záložné právo k pohľadávke 

Zriadenie záložného práva je efektívnym prostriedkom slúžiacim na zabezpečenie pohľadávky tým, že oprávňuje záložného veriteľa uspokojiť si svoju pohľadávku z majetkových hodnôt dlžníka alebo tretej osoby (záložcu) v situácii, keď jeho pohľadávka nebola riadne a včas splnená. 

Osobitná povaha vzniku záložného práva k pohľadávke (i obchodnej) na základe zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva zo skutočnosti, že zálohom nie je vec, ale pohľadávka, ktorá patrí záložcovi zo záložného vzťahu so záložným veriteľom. Záložné právo sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné príslušenstvo pohľadávky. 

Záložné právo k pohľadávke vzniká najčastejšie písomnou zmluvou medzi záložným veriteľom a záložcom, ktorý je veriteľom pohľadávky použitej na zabezpečenie (§ 151b OZ). Záložca tak vystupuje voči záložnému veriteľovi ako dlžník a zároveň vystupuje ako veriteľ založenej pohľadávky voči svojmu dlžníkovi. Tento dlžník zasa voči jeho záložnému veriteľovi vystupuje ako poddlžník. Existencia záložného práva musí byť zverejnená formou registrácie v registri záložných práv vedenom Notárskou komorou SR (§ 151e OZ). 

K zriadeniu záložného práva k pohľadávke nie je potrebný súhlas poddlžníka (dlžníka založenej pohľadávky). Záložné právo na peňažnú pohľadávku je voči poddlžníkovi účinné len vtedy, ak: 

  • mu vznik záložného práva záložca písomne oznámi alebo 
  • sa o vzniku záložného práva dozvie od záložného veriteľa, ktorý mu jeho vznik preukáže. Výpis z registra záložných práv (§ 151mb ods. 2 OZ) na takéto preukázanie postačuje. 

Ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak, je poddlžník po takomto oznámení alebo preukázaní povinný platiť svoj peňažný záväzok záložnému veriteľovi, ktorý ho je oprávnený držať u seba. V prípade, že zabezpečená pohľadávka nie je včas alebo riadne splatená, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia, ktoré prijal od poddlžníka. Záložný veriteľ musí vydať záložcovi peňažné plnenie, ktoré prevyšuje zabezpečenú pohľadávku. Ak by nebol poddlžník informovaný, tak nemá povinnosť plniť záložnému veriteľovi. Naďalej je povinný plniť len svojmu veriteľovi. 

IV.    Zabezpečenie postúpením pohľadávky (zabezpečovacie postúpenie) 

Pohľadávku možno zabezpečiť aj postúpením pohľadávky dlžníka alebo postúpením pohľadávky tretej osoby (§ 554 OZ). Zabezpečenie pohľadávky samotným postúpením pohľadávky spočíva v tom, že sám dlžník alebo tretia osoba postúpi svoju pohľadávku veriteľovi. 

Veriteľom pohľadávky sa stane ten, komu bola na zabezpečenie záväzku pohľadávka postúpená. Jeho veriteľstvo je však obmedzené dohodou založenou na dôvere postupcu (dlžníka alebo tretej osoby) voči nemu ako postupníkovi, že k prevodu pohľadávky nedošlo s cieľom jej trvalého nadobudnutia, ale len prechodne na zabezpečenie inej pohľadávky. Táto výhrada zaväzuje postupníka, aby pohľadávku postúpil postupcovi späť, len čo sa stane zabezpečenie bezpredmetným, keď zabezpečená pohľadávka zanikne splnením. 

Dohoda o spätnom postúpení je založená na dôvere a v prípade jej zneužitia bude zrejme ten, kto takéto zabezpečenie poskytol, nútený domáhať sa náhrady škody. 

V zabezpečovacom postúpení pohľadávky nesmú byť dohodnuté také práva a povinnosti, ktoré by boli v rozpore s jeho zabezpečovacou funkciou (nemôžu sa dohodnúť, že napr. veriteľ smie pohľadávku speňažiť). 

Zabezpečenie postúpením pohľadávky sa odlišuje od postúpenia pohľadávky tým, že tu dochádza iba k dočasnej zmene veriteľa. Táto zmena je účelovo viazaná. 

Zabezpečovacie postúpenie pohľadávky nie je totožné ani so založením pohľadávky podľa § 151a a nasl. OZ, pretože pri zabezpečovacom postúpení pohľadávky nedochádza k zmene v osobe veriteľa pohľadávky slúžiacej na zabezpečenie. 

V. Pohľadávky v konkurze 

Pokiaľ sa veriteľovi nedarí vymôcť si pohľadávku inak, ostáva mu možnosť postupovať podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a v záujme aspoň jej čiastočného uspokojenia si ju uplatní formou prihlášky v konkurznom konaní na konkurznom súde. 

Podľa § 28 tohto zákona veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky formou prihlášky spolu s prílohami v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a jednom rovnopise na súd do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o týchto pohľadávkach vedie súdne alebo iné konanie podľa osobitných predpisov (napríklad daňové exekučné konanie podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov). Prihlásenie pohľadávky sa vzťahuje aj na veriteľa, ktorý podal samotný návrh na vyhlásenie konkurzu.  

Pozor! Na prihlášku doručenú po tejto zákonom stanovenej lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze nebude prihliadať (§ 28 ods. 5). 

Pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške musí byť uvedené: 

  • meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa i úpadcu, 
  • právny dôvod vzniku pohľadávky, 
  • konkrétna suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku, 
  • poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty,  
  • ak veriteľ uplatní podmienenú pohľadávku, uvedie i podmienku, od ktorej splnenia závisia účinky právneho úkonu, 
  • pri vykonateľnej pohľadávke pripojí veriteľ k prihláške aj exekučný titul.  

Prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje alebo nie je podaná na predpísanom tlačive, alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada. 

Dôležitou skutočnosťou v súvislosti s vyhlásením konkurzu na dlžníka pohľadávok vzniknutých pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa zároveň týkajú majetku podliehajúceho konkurzu je fakt, že od vyhlásenia konkurzu až do jeho zrušenia sa podľa § 46považujú za splatné.  

Konkurzný veriteľ je ako účastník konkurzného konania oprávnený nahliadať do zoznamu prihlásených pohľadávok, ktorý vyhotovil správca a do dokladov o týchto pohľadávkach.  

Konkurzný veriteľ môže taktiež uplatniť odporovacie právo priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde (odporovateľnou žalobou). Rozhodnutie súdu o neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania (§ 62). Ak konkurzný veriteľ dosiahne odporovateľnosť, tak sa do konkurznej podstaty vráti všetko, o čo sa majetok dlžníka ukrátil.  

VI.    Kapitalizácia pohľadávky 

Pojem kapitalizácia pohľadávky nie je právne ošetrený žiadnym právnym predpisom. Z ekonomického hľadiska ide o vklad pohľadávky do obchodnej spoločnosti, o akúsi jej premenu, ktorou veriteľ získava kapitálovú účasť v obchodnej spoločnosti, a teda jej zhodnotenie. V praxi je možné pohľadávku kapitalizovať dvoma spôsobmi:  

  • veriteľ stratí svoju pohľadávku, ktorú má voči tretej osobe a namiesto nej získava kapitálovú účasť v určitej obchodnej spoločnosti alebo 
  • veriteľ má pohľadávku voči obchodnej spoločnosti a namiesto nej získa (premenením) kapitálovú účasť priamo v tejto spoločnosti.  

Pohľadávka, ktorá sa má kapitalizovať, je v súlade s § 59 ods. 2 a nasl. OZ nepeňažným vkladom, preto musí byť (ako aj každý iný nepeňažný vklad, napr. podnik, vec, nehnuteľnosť či majetkové právo) ocenená peniazmi, musí byť prevoditeľná a hospodársky určiteľná.  

Vklad pohľadávky do obchodnej spoločnosti musí byť splatený pred zápisom základného imania do obchodného registra práve preto, že ide o vklad nepeňažný. 

Je zákonnou povinnosťou, aby hodnotu nepeňažného vkladu, ktorým je pohľadávka, určil znalec v jednom znaleckom posudku. Znalecký posudok musí obsahovať opis pohľadávky, spôsob jej ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom. V zakladateľskom dokumente bude potrebné určiť sumu peňazí, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka.  

Pretože vklad do spoločnosti spočíva v prevode pohľadávky, postupuje sa primerane podľa ustanovení o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za jej vymožiteľnosť do výšky hodnoty svojho vkladu.  

Pohľadávka veriteľa proti podnikajúcemu manželovi 

Pre záväzkové právne vzťahy, účastníkom ktorých je aj jeden z manželov, platí zásada, že ak počas trvania manželstva vznikla jednému z manželov povinnosť uhradiť veriteľovi pohľadávku, veriteľ si ju môže uspokojiť aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva:  

  • za predpokladu, že ideálne spoluvlastníctvo medzi manželmi v čase uplatnenia pohľadávky existuje, resp.  
  • ak sa pohľadávka týka majetku, ktorý dohodou manželov nebol vyňatý z ich bezpodielového spoluvlastníctva.  

Druhý manžel je v tomto prípade povinný strpieť, aby pohľadávka veriteľa bola uspokojená z bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov (BSM, § 147 ods. 1 OZ). 

Tento režim sa neuplatní v prípadoch, kde dlžník a zároveň manžel v jednej osobe nemá spoločný majetok so svojou manželkou, t. j. ak medzi nimi BSM nie je (neexistuje) alebo keď ide o individuálny, oddelený majetok manžela – podnikateľa. Ak pohľadávka vznikla pri použití majetku nepatriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, ide o pohľadávku samotného manžela – podnikateľa. 

Zhrnutie: Veriteľ nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov, pokiaľ dohodou spísanou vo forme notárskej zápisnice najneskôr v čase vzniku pohľadávky preukážu, že bezpodielové spoluvlastníctvo bolo/je zúžené, t. j. čiastočne zrušené.  

VII.    Vymáhanie pohľadávok (čím sa dá dosiahnuť inkasovanie pohľadávok, u ktorých lehota
         na zaplatenie už dávno vypršala) 

Splatnosť pohľadávky  

Podľa § 517 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť poplatok z omeškania. A ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.  

Z citovaných ustanovení vyplýva, že veriteľovo právo požadovať plnenie od dlžníka, ktoré vzniká z určitého záväzkového vzťahu a je platnou právnou úpravou chránené, predpokladá vôľu a úsilie veriteľa urobiť všetko pre to, aby dlžník čo najskôr splnil to, na čo sa veriteľovi zaviazal. Táto povinnosť sa najčastejšie nazýva záväzok či obligácia. Povinnosť dlžníka plniť veriteľovi z určitého právneho dôvodu spočíva buď v tom, že mu má niečo dať, niečo konať, niečoho sa má zdržať, alebo má strpieť niečo, čo robí veriteľ. Medzi veriteľom a dlžníkom nejde teda vždy o peňažný vzťah, pretože pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi, a teda samotný záväzok dlžníka môže mať aj inú než platnú, najčastejšie slovenskou menou vyčíslenú sumu. A teda aj vecného plnenia sa má a môže veriteľ domáhať.  

Pri plnení v splátkach môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Podľa § 565 OZ môže toto právo veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.  

Právo veriteľa požadovať od dlžníka okrem dlžnej istiny aj úroky z omeškania, resp. dohodnutý poplatok z omeškania patrí veriteľovi len v prípade, že dlžník je v omeškaní s plnením peňažného dlhu.  

Odstúpenie od zmluvy veriteľom je zákonom dovolené len v prípade, že veriteľ dal omeškanému dlžníkovi ešte možnosť, aby dlh vyrovnal v dodatočnej lehote a napriek tomu nebol uspokojený. 

(Rozsudok NS SR, sp. zn. 2 Cdo 141/2000: Odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, a preto nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou.) 

Domáhať sa náhrady škody vzniknutej v dôsledku omeškania dlžníka smie veriteľ v súlade s § 519 OZ vtedy, ak mu skutočne vznikla majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Ďalším predpokladom je, že práve týmto konkrétnym nesplnením záväzku vznikla práve táto konkrétna škoda veriteľovi, teda že práve omeškanie dlžníka je príčinou vzniku konkrétnej ujmy na strane veriteľa. Dlžník by sa zbavil zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku omeškania s plnením svojho záväzku veriteľovi len v prípade, ak preukáže, že vzniknutú škodu nezavinil (§ 420 OZ). Veriteľovi patrí oprávnenie na náhradu škody aj vtedy, ak dlžník splnil svoj dlh v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu samotný veriteľ poskytol; to isté platí i v prípade odstúpenia od zmluvy veriteľom, ako aj prípade, keď by došlo k zrušeniu zmluvy, pretože aj za týchto okolností platí, že ak vznikla zároveň veriteľovi škoda v dôsledku omeškania dlžníka s plnením záväzku, je na jej náhradu dlžník povinný. Skutočnosť, že dlžník je okrem povinnosti dodatočného splnenia povinnosti, ďalej povinnosti hradiť úrok z omeškania, poplatok či dohodnutú zmluvnú pokutu povinný priamo zo zákona na náhradu škody, nie je v praxi veriteľmi využívaná.  

 PRÍKLAD č. 2:  

Obchodná spoločnosť zaoberajúca sa výrobou umelého vlákna nedodala v dohodnutom termíne toto vlákno viacerým odberateľom, pretože nemala peniaze na kúpu surovej hmoty, z ktorej sa vlákno vyrába. Bez ohľadu na to, že vedela, že je v platobnej neschopnosti, zmluvy z odberateľmi uzavrela. Títo odberatelia vyrábajú z umelého vlákna rôzne výrobky, napr. zubné kefky, kartáče, rohože a pod., na odber ktorých už mali uzavreté zmluvy. Odberatelia nedodali hotové výrobky svojim zákazníkom práve z dôvodu, že nemali polotovar, ktorý im mal dodať výrobca umelého vlákna. V dôsledku omeškania výrobcu umelého vlákna s jeho dodávkou vznikol odberateľom okrem iného aj nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku. Škodu zahŕňajú aj zmluvné pokuty dohodnuté v zmluvách so zákazníkmi či iné sankcie, na zaplatenie ktorých boli odberatelia povinní práve v dôsledku nedodania tovaru v dohodnutej lehote.  


Plnenia zo strany dlžníka sa môže veriteľ domáhať prostredníctvom súdu, takémuto predovšetkým finančne nákladnému postupu obvykle predchádzajú pokusy veriteľa domôcť sa zaplatenia pohľadávky mimosúdnou cestou.  

Pokiaľ sa veriteľovi nepodarilo vymôcť si pohľadávku inak, tak mu zákon o konkurze a vyrovnaní priznáva právo, v záujme aspoň čiastočného uspokojenia svojej pohľadávky, podať na konkurznom súde návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka.  

 Otázka: Aká je to vymáhateľná pohľadávka?  

Odpoveď: V tejto súvislosti Najvyšší súd SR zaujal nasledovné stanovisko k vymáhateľnosti pohľadávky, ktorá môže byť napadnutá odporovateľnou žalobou: Vymáhateľné pohľadávky sú tie pohľadávky, ktoré je možné uplatniť na súde. Podľa § 845 OZ nie je možné vymáhať výhry zo stávok a hier a ani pohľadávky z pôžičiek poskytnutých vedome do stávky alebo hry. Naproti tomu vykonateľná pohľadávka je tá, ktorá vyplýva z exekučného titulu. NS SR jednoznačne vyslovil, že pre odporovateľnosť stačí, ak je ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorú je možné vymáhať na súde, v dôsledku čoho veriteľ nemusí mať pohľadávku vykonateľnú.
 

V prípade, že veriteľ nemá záujem vynakladať úsilie na zmierlivé riešenie celej záležitosti čakaním najskôr na to, či dlžník prejaví vôľu zaplatiť dlh, prípadne neskôr čakať na súdne rozhodnutie vo veci, má možnosť predať pohľadávku inej osobe. Predaj pohľadávky je dovolený i bez súhlasu samotného dlžníka.  

V praxi má ekonomický prínos predať pohľadávku osobe, ktorá dlhuje niečo dlžníkovi, ktorý bol zaviazaný postupcovi (pôvodnému veriteľovi). Nový veriteľ (postupník) takto vlastní kúpenú pohľadávku a môže pristúpiť k realizácii svojho cieľa: k započítaniu vzájomných pohľadávok, ktorých plnenie je rovnakého druhu, tak ako je uvedené vyššie. Predaj pohľadávky, ako už bolo uvedené, je právne ošetrený ustanoveniami § 524 – § 530 OZ. Je dôležité nezabudnúť, že zaniknutú pohľadávku nemožno postúpiť. Zato premlčaná pohľadávka môže byť postúpená. 

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi veriteľom a treťou osobou dochádza k prevodu práv na nového veriteľa. Takýmto spôsobom dôjde ku zmene osoby veriteľa. Spomenuli sme, že zákon umožňuje veriteľovi aj bez súhlasu dlžníka urobiť prevod pohľadávky na nového veriteľa, avšak následne je nový veriteľ povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť dlžníkovi. Dlžník bude svoj dlh uhrádzať už novému veriteľovi.  

Pre úplnosť pripomíname, že v podnikateľských kruhoch existujú dnes už známe tzv. faktoringové alebo forfajtingové spoločnosti, ktoré sa „živia“ skupovaním pohľadávok. V závislosti od lehoty splatnosti predávanej pohľadávky uzatvárajú tieto spoločnosti dva typy zmlúv o postúpení (odkúpení) pohľadávok – buď ide o faktoringový obchod, alebo forfajtingový obchod.  

Následkom postúpenia pohľadávky stratí doterajší veriteľ pohľadávku aj so všetkými právami s ňou spojenými: právom vymáhať, podávať námietky týkajúce sa pohľadávky atď.  

 PRÍKLAD č. 3:  

Ak mal dlžník záväzok 1 mil. a uhradil 400 000 Sk, znamená to, že dlh je čiastočne splnený. Znamená to, že zanikla len časť dlhu, a to čiastočným plnením dlžníka. Následne patrí veriteľovi právo disponovať s pohľadávkou v sume 600 000 Sk s príslušenstvom, ktorú môže napr. predať (postúpiť).
 

Prechod príslušenstva a práv spojených s postúpenou pohľadávkou ustanovuje § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tu je na mieste otázka, či je dovolené, aby sa účastníci zmluvy dohodli odchylne od § 524 ods. 2 OZ a postúpili tak peňažnú pôžičku bez úrokov. 

Z tohto ustanovenia táto možnosť výslovne nevyplýva. Nezabúdajme však na fakt, že Občiansky zákonník je prevažne dispozitívnym právnym predpisom. Postupca a postupník môžu usporiadať vzájomné práva a povinnosti v zmluve o postúpení pohľadávky slobodne, a tým aj odlišne od § 524 ods. 2 OZ, pretože z neho nevyplýva zákaz a ani príkaz, že sa od takejto úpravy nemožno odchýliť. Zároveň neobsahuje ani vyhlásenie, že by v prípade odchylnej právnej úpravy bol takýto právny úkon neplatný. Z uvedeného vyplýva, že prednostne platí to, na čom sa účastníci dohodli. 

Úkon predaja pohľadávky si vyžaduje písomnú formu, inak je dohoda o postúpení pohľadávky neplatná. Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné. V prípade odplatného postúpenia pohľadávky je bývalý veriteľ (postupca) zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku odplaty. Inak je tomu v súvislosti s vymožiteľnosťou postúpenej pohľadávky, pretože tu má postupca obmedzenú zodpovednosť. Postupca zodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávky len do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi – za podmienky, že sa na to písomne zaviazal. Tomuto nebráni ani skutočnosť, že postúpená pohľadávka je vyššia než odplata za jej postúpenie. Pokiaľ postupník neuplatní postúpenú pohľadávku bez zbytočného odkladu na súde, zanikne ručenie postupcu. Ak došlo k postúpeniu pohľadávky bezodplatne, tak ide o dar a v takomto prípade nie je postupca zodpovedný za obsah a kvalitu pohľadávky. 

Ďalšou formou ako pohľadávku zhodnotiť, je kapitalizovať ju. Z ekonomického hľadiska ide o vklad pohľadávky do obchodnej spoločnosti, o jej premenu, ktorou veriteľ získava kapitálovú účasť v obchodnej spoločnosti. O ostatných okolnostiach takéhoto kroku sme hovorili už vyššie.  

Postupnosť krokov veriteľa v oblasti neuhradených pohľadávok 

Výzva na plnenie alebo rada č. 1: Veriteľ musí konať 

Už pri prvých náznakoch neplatenia zo strany dlžníka, napr. vypnutým telefónom, neodpovedaním na emaily a pod. odporúčame veriteľovi urobiť konkrétne opatrenia v záujme splnenia záväzku dlžníkom tak, že dlžník sa písomne vyzve na dobrovoľné splnenie záväzku.  

 Písomná výzva na zaplatenie dlhu či iná forma upomienky, ktorá bola doručená dlžníkovi, je nadväzne na vyššie citované ustanovenie OZ aj dôkazom preukazujúcim poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie. Doručenie tejto výzvy dlžníkovi bude treba v prípade súdneho sporu preukázať relevantným dôkazom (napr. potvrdením prijatia emailovej pošty, doručenkou do vlastných rúk).  

U peňažných pohľadávok je na mieste aj ponuka splátkového kalendára.  

Žaloba voči dlžníkovi alebo rada č. 2: Zažaluj radšej skôr ako neskoro 

    Každý má právo domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Záväzky možno preto zásadne uplatniť na súde žalobou. Súdne konanie sa začína na návrh (žaloba), ktorý musí obsahovať adresu súdu, ktorému je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, musí byť v ňom uvedené pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ je povinný označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, pričom listinné dôkazy musí k samotnému návrhu aj pripojiť, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Návrh musí byť podpísaný a datovaný. Občiansky súdny poriadok (OSP) výslovne prikazuje, že v ňom musí byť uvedené meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom právnická osoba, tak návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené a samozrejme, že musí uviesť aj údaj o zápise v obchodnom alebo inom registri. Ak je účastníkom zahraničná osoba, tak musí byť k návrhu pripojený výpis z registra alebo inej evidencie, do ktorej je táto osoba zapísaná. Z uvedeného teda vyplýva, že samotný navrhovateľ (žalobca) je značne zodpovedný nielen za samotný začiatok súdneho konania, ale aj po vykonanom dokazovaní aj za jeho výsledok. Okrem toho treba, aby navrhovateľ za súdny návrh zaplatil súdny poplatok, pokiaľ v danom prípade nie je dôvod na oslobodenie od súdneho poplatku podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V súvislosti s výkonom rozhodnutia je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom. 

    Personálne sú od poplatku v tejto súvislosti oslobodení napr. Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa, obce a vyššie územné celky v konaní verejného a spoločensky prospešného záujmu, nadácie a charitatívne, humanitárne a ekologické organizácie. Oslobodenie sa vzťahuje aj na konanie o výkone rozhodnutia. 

    Samotný navrhovateľ môže návrh zmeniť alebo ho môže vziať späť tak celý, ako aj sčasti. Návrh možno vziať späť až do vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu. So späťvzatím návrhu musí odporca súhlasiť. Pri späťvzatí návrhu nárok navrhovateľa nezaniká, preto ho možno znovu uplatniť podaním žaloby.  

    Dňom podania súdneho návrhu sa prerušuje plynutie premlčacej lehoty, ak sa v konaní ďalej pokračuje. 

    Odporca (dlžník v omeškaní) môže počas súdneho konania uplatniť svoje práva proti žalobcovi (veriteľovi) i vzájomným návrhom. Odporca taktiež môže započítacou námietkou navrhnúť súdu, aby mu bolo prisúdené viac než to, čo uplatnil navrhovateľ.  

Návrh na vydanie predbežného opatrenia alebo rada č. 3: Vždy sa pokús o predbežné opatrenie 

    Ustanovenia § 74 a nasl. OSP umožňujú neuspokojenému, ukrivdenému veriteľovi, okrem samotnej žaloby o zaplatenie dlžnej sumy či o splnenie inej povinnosti dlžníka, podať na súde aj samostatný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V tomto návrhu treba okrem všeobecných náležitostí návrhu uviesť aj rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia, vysvetliť dôvodnosť samotného nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a treba tu odôvodniť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V návrhu musí byť tiež výslovne uvedené, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Prínosom tohto procesného prostriedku je to, že pretože o návrhu na predbežné opatrenie musí súd rozhodnúť najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia návrhu, môže veriteľ ako navrhovateľ dosiahnuť to, že kým súd rozhodne vo veci samej, uloží dlžníkovi napr. zákaz rozpredania konkrétneho majetku práve v záujme neskoršieho uspokojenia veriteľa.  

    Zdôrazňujeme, že tento návrh musí byť dôkladne doložený dôkazmi a predovšetkým musí byť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v dôsledku dlžníkovej insolventnosti čo najpresvedčivejšie opísané.  

Návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie či rada č. 4: Keď to nejde v dobrom, tak po ... 

    Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia v súlade s Občianskym súdnym poriadkom alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.  

Súdny výkon rozhodnutia 

Výkon rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy možno uskutočniť: 

  • zrážkami zo mzdy,  
  • prikázaním pohľadávky,  
  • predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností.  

Výkon rozhodnutia ukladajúceho inú povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy sa spravuje povahou uloženej povinnosti. Možno ho uskutočniť: 

  • vyprataním,  
  • odobratím veci,  
  • rozdelením spoločnej veci,  
  • uskutočnením prác a výkonov.  

So súdnym výkonom rozhodnutia súvisí povinnosť oprávneného (veriteľ) podať samotný návrh na takýto výkon rozhodnutia, ktorý musí byť doložený samotným rozhodnutím deklarujúcim pohľadávku veriteľa voči konkrétnemu dlžníkovi, toto rozhodnutie musí byť opatrené pečiatkou právoplatnosti. V návrhu na výkon rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy oprávnený uvedie, akým spôsobom sa má výkon rozhodnutia uskutočniť. Ak oprávnený navrhuje výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, označí v návrhu toho, voči komu má povinný nárok na mzdu (platiteľa mzdy). Ak navrhuje oprávnený výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky, označí v návrhu fyzickú osobu alebo právnickú osobu, voči ktorým má povinný pohľadávku (dlžníka povinného) a uvedie tiež dôvod pohľadávky. Výkon rozhodnutia možno nariadiť len v rozsahu, aký stačí na uspokojenie oprávneného.   

Prostredníctvom zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov vykonáva nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí exekútor. Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať: 

  • zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, 
  • prikázaním pohľadávky, 
  • predajom hnuteľných vecí, 
  • predajom cenných papierov, 
  • predajom nehnuteľnosti, 
  • predajom podniku. 

Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá iná povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy, spôsob vykonania exekúcie sa spravuje povahou uloženej povinnosti. Možno ju vykonať: 

  • vyprataním, 
  • odobratím alebo zničením veci na náklady povinného, 
  • rozdelením spoločnej veci, 
  • uskutočnením prác a výkonov.  

Rozdiely medzi vymáhaním pohľadávok súdom a exekútorom 

začína na návrh oprávneného alebo toho, kto preukáže, že na neho prešlo právo z rozhodnutia 

návrh sa musí doručiť súdu 

návrh sa musí doručiť exekútorovi  

podkladom je vykonateľné súdne rozhodnutie, súdny zmier, zmenkový/šekový platobný rozkaz 

podkladom je vykonateľné súdne rozhodnutie, schválený zmier, notárske zápisnice i určité dohody (tzv. exekučný titul) 

miestna príslušnosť súdu je stanovená v OSP 

voľba exekútora patrí oprávnenému 

v návrhu musí oprávnený uviesť spôsob  výkonu rozhodnutia 

v návrhu nemusí oprávnený uviesť spôsob uskutočnenia exekúcie 

podanie návrhu podlieha poplatkovej povinnosti min. 2 % z vymáhanej sumy, najmenej 500 Sk a max. 100 000 Sk 

paušálny súdny poplatok 500 Sk a odmena exekútorovi 

časovo náročné konanie 

pružnosť exekútora, efektívnosť exekúcie 

Z judikatúry:  

Charakter majetkovej ujmy (škody) má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa (oprávneného), ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom dlžníkovej nehnuteľnosti, ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu.  

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2003, sp. zn. 3 Cdo 134/03) 

Trestnoprávne dôsledky neuhradenia pohľadávky 

Právne normy trestného práva zabezpečujú ochranu nielen záujmov štátu, ale aj ochranu súkromného vlastníctva, akcionárov, veriteľov i drobných podnikateľov pred nekalými činnosťami. Prostredníctvom Hlavy IX. Trestného zákona, do ktorej sú zahrnuté majetkové trestné činy, právna úprava poskytuje ochranu práva veriteľa na zákonné uspokojenie svojej pohľadávky voči páchateľovi. 

Trestnoprávna ochrana veriteľov: V záujme dosiahnutia toho, čo nám právom patrí, v každom jednotlivom prípade stojí za zváženie, či konkrétne okolnosti nenasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a podľa toho aj konať. Kedy je na mieste, aby veriteľ okrem toho, že vymáha svoju splatnú pohľadávku, urobil trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu?  

Z judikatúry (Uznesenie NS SR zo 17. mája 2001, sp. zn. 5 To 15/2001): V prípade trestných činov majetkovej povahy, okrem trestných sadzieb, ďalším kritériom pre posudzovanie trestnosti činu páchateľa je i výška spôsobenej škody, ktorá je nielen kvalifikačným kritériom pri právnom posudzovaní protispoločenského konania, ale je i jedným z kritérií určujúcich stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania v zmysle § 3 ods. 4 Trestného zákona. 

(Uznesenie NS SR zo 16. apríla 2002, sp. zn. 6 To 8/02): I. Páchateľ trestného činu, ktorý úmyselne spôsobil trestným činom majetkovú škodu vyjadriteľnú v peniazoch, je povinný, ak si poškodený riadne a včas taký nárok uplatní, nahradiť poškodenému nielen škodu, ktorú trestným činom spôsobil, ale aj jej príslušenstvo – napr. úroky z omeškania. 

II. Páchateľ trestného činu je v omeškaní najneskôr deň po tom, ako sa dozvedel o tom, že má zaplatiť dlh a v akej výške, teda v prípravnom konaní najneskôr pri preštudovaní spisu (§ 166 ods. 1 Trestného poriadku).
 

Trestný čin podvodu podľa § 250 Trestného zákona spácha ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú. Škodou nie nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca najmenej dvojnásobok najnižšej mesačnej mzdy. Výšku minimálnej mzdy upravuje zákon č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. V súčasnosti dôjde k trestnoprávnemu postihu vzniknutej škody v prípade, keď sa dlžník obohatí na úkor veriteľa o sumu aspoň 13 000 Sk, pretože výška minimálnej mesačnej mzdy je s účinnosťou od októbra 2004 stanovená na 6 500 Sk. Pri trestnom čine podvodu sa postihuje úmyselné, a teda vedomé konanie páchateľa, ktorý vedel, že svojím konaním pácha trestný čin a aj sa chcel obohatiť na úkor iného. 

Ak nedosiahne škoda výšku aspoň 13 000 Sk, ide o priestupok, teda o sankčné konanie postihnuteľné podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (priestupkového zákona). Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy, ide teda nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk poškodeného veriteľa.  

 PRÍKLADY č. 4 – 5:   

1.    Súkromný podnikateľ s platným živnostenským oprávnením napriek tomu, že na svojom bankovom účte nedisponoval potrebnými finančnými prostriedkami, na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy odobral 11 kusov počítačov vrátane príslušenstva a programu v celkovej hodnote 1 080 000 Sk, pričom vystavenú faktúru v lehote jej splatnosti neuhradil predávajúcemu, prevzaté počítače následne odpredal jednej obchodnej spoločnosti za 1 000 000 Sk a takto získané peniaze použil pre vlastnú potrebu. Týmto podvodným konaním spôsobil predávajúcemu škodu vo výške 1 080 000 Sk. 

2.    Istá osoba sľúbila a predstierala, že vybaví finančné prostriedky z istého fondu Európskej únie, samozrejme za adekvátnu odmenu, ktorú prijala napriek svojej nečinnosti ohľadne vybavenia prostriedkov z eurofondov.
 

Potrestané má byť aj každé zvýhodňovanie veriteľa podľa § 256a Trestného zákona. Zvýhodňovanie veriteľa znamená zvýhodniť, hoci aj len čiastočne, jedného veriteľa na úkor viacerých veriteľov pri platobnej neschopnosti dlžníka. V porovnaní s poškodzovaním veriteľa sa celkový stav majetku dlžníka nemení, len je použitý na nerovnomerné uspokojenie veriteľov. Upozorňujeme, že zvýhodnený veriteľ môže byť braný na trestnú zodpovednosť za návod na trestný čin zvýhodňovania veriteľa. 

 PRÍKLAD č. 6:  

Ak podnikateľ – fyzická osoba, nie je schopný splatiť svoju pôžičku prvému veriteľovi a uzná ďalší svoj existujúci záväzok voči inému veriteľovi, na ktorého prevedie celý svoj majetok, čím zmarí uspokojenie pohľadávky prvého veriteľa, dopúšťa sa trestného činu zvýhodňovania veriteľa.
 

Poškodzovanie veriteľa podľa § 256 Trestného zákona je trestným činom, ktorý má tri alternatívy. Prvé potrestateľné konanie spočíva v tom, že páchateľ čo aj len čiastočne zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že: 

a)    zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení (t. j. prevedie vlastníctvo na iného) alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku

b)    zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku, alebo ju prenajme, 

c)    predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok, alebo postúpi svoju pohľadávku, alebo prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený, alebo 

d)    predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik. 

Druhú skupinu nezákonných konaní predstavuje také zmarenie, čo aj len čiastočné, uspokojenia veriteľa inej osoby, ktorým zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení, daruje alebo inak odstráni čo i len časť majetku dlžníka, alebo na majetok dlžníka uplatní neexistujúce právo alebo pohľadávku. Takže aj konanie, ktorým niekto hoci len čiastočne zmarí uspokojenie nie vlastného veriteľa, ale veriteľa napr. svojho kamaráta, je protizákonným konaním. 

 PRÍKLAD č. 7:  

Ak podnikateľ – fyzická osoba, nie je schopný splatiť svoju pôžičku prvému veriteľovi a uzná ďalší svoj existujúci záväzok voči inému veriteľovi, na ktorého prevedie celý svoj majetok, čím zmarí uspokojenie pohľadávky prvého veriteľa, dopúšťa sa trestného činu zvýhodňovania veriteľa. Ak by sa ale vykonaným dokazovaním počas trestného konania preukázalo, že išlo v skutočnosti o simulované právne úkony (t. j. predstieranie spomínaného dlhu a následné uznanie dlhu a prevod majetku), konanie dlžníka – páchateľa, by bolo namieste posudzovať ako trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 Trestného zákona, pretože podstata tohto konania spočívala v predstieraní alebo uznaní neexistujúceho práva a záväzku v úmysle zmariť, hoci aj čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa.
 

Trestnoprávne zodpovedný je podľa § 250e Trestného zákona ten, kto spácha trestný čin podvodného úpadku. Podvodný úpadok spácha ten, kto úmyselne ako štatutárny orgán alebo prokurista právnickej osoby spôsobí úpadok právnickej osoby, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo prokuristom, tým, že majetok tejto právnickej osoby čo aj len sčasti použije na založenie inej právnickej osoby alebo na získanie jej majetkovej účasti v inej právnickej osobe.  

Rovnako Trestný zákon potresce aj fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, ak úmyselne spôsobí svoj úpadok tým, že svoj majetok použije čo aj len sčasti na založenie právnickej osoby alebo na získanie majetkovej účasti v právnickej osobe. 

Trestnoprávne zodpovedný podľa tohto ustanovenia je napokon i prokurista fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, ak úmyselne spôsobí úpadok tejto fyzickej osoby tým, že jej majetok použije čo aj len sčasti na založenie právnickej osoby alebo na získanie jej majetkovej účasti v právnickej osobe. 

Dlžník je trestnoprávne zodpovedný aj v prípade, keďmarí konkurzné konanie alebo vyrovnacie konanie tým, že nesplní povinnosť uloženú mu zákonom o konkurze a vyrovnaní alebo uvedie nepravdivé údaje v zozname aktív a pasív. Trestného činu marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 256c Trestného zákona sa dopustí ten, kto ako dlžník, úpadca alebo ako člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo úpadcu marí konkurzné konanie alebo vyrovnacie konanie tým, že: 

  • nesplní povinnosť uloženú mu zákonom o konkurze a vyrovnaní alebo 
  • uvedie nepravdivé údaje v zozname aktív a pasív. 

Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, sa podáva prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice alebo elektronickou poštou (musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom), telegraficky, telefaxom alebo ďalekopisom, ale oznámenie urobené telegraficky, telefaxom alebo ďalekopisom treba ešte potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice. Do zápisnice prijme trestné oznámenie aj súd, však nebude sa ním zaoberať, pretože mu zákon káže poslať ho bez odkladu prokurátorovi.  

Na čo treba pri písaní trestného oznámenia pamätať? 

Pri písaní trestného oznámenia nesmieme opomenúť to, aby sme uviedli skutočnosti a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný pravdivo a úplne. Za vedome nepravdivé údaje sme totižto trestnoprávne zodpovední. V oznámení sa musia uviesť aj dôkazy o nami uvádzaných okolnostiach prípadu, ako aj dôkaz o výške spôsobenej škody. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zákonom upraveným postupom vždy náležite zistiť skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na ich rozhodnutie, a to v zmysle § 2 ods. 5 Trestného poriadku.  

VIII.    Zánik pohľadávok 

Veriteľovi vlastniacemu pohľadávku voči určitému dlžníkovi táto pohľadávka zanikne okamihom, keď dlžník splní to, na čo sa zaviazal, teda keď veriteľa uspokojí. Spôsob splnenia záväzku závisí od toho, na aké plnenie sa zmluvne veriteľovi zaviazal. Peňažná pohľadávka môže okrem zaplatenia zaniknúť aj vyššie spomenutým postúpením, pri ktorom prechádza pohľadávka na nového veriteľa (postupníka), ďalej vkladom pohľadávky do majetku obchodnej spoločnosti, ktorá bola dlžníkom, kedy sa stáva pohľadávka majetkovým podielom na tejto spoločnosti. Pohľadávka veriteľa taktiež zanikne aj vtedy, keď veriteľ odpustí splnenie záväzku dlžníkovi, a teda vzdá sa svojho práva na plnenie.  

V prípadoch, keď si účastníci zmluvy dohodli časovo obmedzené splnenie záväzku, tak zanikne pohľadávka márnym uplynutím lehoty. Nemožno zabudnúť aj na zánik pohľadávok pri odstúpení od zmluvy, v súvislosti s ktorým OZ v § 48 hovorí, že sa zmluva obvykle od počiatku zrušuje, a teda strany by si mali vydať všetko späť. Pohľadávka taktiež zanikne okamihom, keď splynie právo s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, t. j. keď sa veriteľ stane zároveň dlžníkom (§ 584 OZ). Z daňového hľadiska zanikne daňovníkovi pohľadávka i vtedy, keď ju trvale vyradí zo svojho majetku, teda odpíše jej hodnotu do nákladov, samozrejme za predpokladu, že sú splnené podmienky na jej odpísanie podľa § 19 ods. 2 písm. h) alebo i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V praxi ide najčastejšie o prípady, keď mal veriteľ pohľadávku voči dlžníkovi, u ktorého súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu práve pre nedostatok majetku alebo súd zrušil konkurz z dôvodu, že majetok daňovníka nepostačuje ani na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty. Vzhľadom na dôkaznú povinnosť daňového subjektu v súvislosti s daňami, na jeho povinnosť preukazovať pravdivosť, vierohodnosť a úplnosť povinných evidencií a záznamov (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní) odporúčame veriteľovi, aby si pre účely preukaznosti takéhoto odpísania pohľadávky do daňových výdavkov zaobstaral právoplatné uznesenie konkurzného súdu, z ktorého vyplývajú tieto skutočnosti. 

Záver 

Majitelia splatných pohľadávok nezabudnite ešte na jednu zásadnú a podstatne dominantnú vlastnosť každej pohľadávky. S pohľadávkou súvisí kvalifikované plynutie času, ktoré má za následok, že uplynutím premlčacej doby vymáhateľnosť pohľadávky zaniká. Pohľadávky vzniknuté z občianskoprávnych vzťahov sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej dobe na rozdiel od obchodnoprávnych, u ktorých je premlčacia doba štvorročná. Počas plynutia týchto dôb je potrebné domáhať sa úhrady vzniknutej pohľadávky aj tým najkrajnejším spôsobom – súdnou žalobou. Túto lehotu predĺži to, keď vám počas jej plynutia dlžník podpíše písomné uznanie dlhu. Takýto písomný prejav má za následok opätovné plynutie premlčacej lehoty.  

Autor: JUDr. Janka Chorvátová, PhD.

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené