Čo prináša a čo znamená Lisabonská zmluva

Autori: JUDr. Peter Rohaľ
Právny stav od: 1. 12. 2009
Právny stav do: 31. 12. 2010
Dátum publikácie: 9. 12. 2009
Prameň: EPI Odborné články / epi - 2009
Oblasti práva: Ústavné právo / EU


Lisabonská zmluva nadobudla platnosť 1. 12. 2009. Od tohto dátumu boli podstatne zmenené dve zmluvy, na ktorých stálo Európske spoločenstvo a Európska únia. Doposiaľ platné zakladajúce zmluvy – Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Zmluva o Európskej únii– boli Lisabonskou zmluvou novelizované, a to tak, že formálne zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa stala Zmluva o fungovaní Európskej únie. Označenie Zmluvy o Európskej únii zostalo zachované. O jej obsahu, ako aj obsahu bývalej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva to už tvrdiť nemožno. Lisabonskou zmluvou zostala nedotknutá Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, takže popri Európskej únii bude existovať jedno samostatné spoločenstvo – Európske spoločenstvo pre atómovú energiu. Hlavné zmeny, ktoré prináša Lisabonská zmluva, sú nasledovné:

Zmeny vo vzťahu k právnej subjektivite – Do nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy existovalo Európske spoločenstvo s najširšou právnou subjektivitou a Európska únia, ktorá bola akýmsi zoskupením samotných európskych spoločenstiev s politickou nadstavbou. Lisabonská zmluva formálne, ale aj materiálne integruje Európske spoločenstvo do Európskej únieČlánok 2 Lisabonskej zmluvy Zmluva o založení Európskeho spoločenstva sa mení a dopĺňa v súlade s ustanoveniami tohto článku.
1) Názov zmluvy sa nahrádza takto: „Zmluva o fungovaní Európskej únie“.
A. HORIZONTÁLNE ZMENY A DOPLNENIA
2) V celej zmluve: ´
a) s výnimkou článku 311a ods. 5 písm. c) (predtým článok 299 ods. 6 písm. c)) sa slová„Európskych spoločenstiev“ nahrádzajú slovami „Európskej únie“, s výnimkou spojenia„miestnym Spoločenstvám“ v článku 170 ods. 1 (predtým článok 154 ods. 1) sa slová„Spoločenstvo“ alebo „Európske spoločenstvo“ nahrádzajú slovom „Únia“ v príslušnom gramatickom tvare a v prípade potreby sa rod súvisiacich slovies a prídavných mien zmení na ženský a číslo na jednotné. Pokiaľ ide o článok 136 prvý odsek, predchádzajúca úprava sa vzťahuje len na slovo „Spoločenstvo“;
, ktorá v plnom rozsahu nahrádza Európske spoločenstvo. Európska únia tak získava právnu subjektivitu, a to v rozsahu právnej subjektivity bývalého Európskeho spoločenstva.

Zrušenie trojpilierovej štruktúry – integráciou hmotnoprávnych pravidiel policajnej a súdnej právomoci v trestných veciach a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky do Zmluvy o fungovaní Európskej únie prestala byť aktuálna trojpilierová štruktúra Európskej únie, ktorá bola založená na dominancii piliera tvoreného Európskym spoločenstvom. Nezahrnutím úpravy týkajúcej sa atómovej energie do rámca Európskej únie zostane Európske spoločenstvo pre atómovú energiu formálne mimo Európskej únie, a to napriek tomu, že inštitucionálne budú prepojené.

Nové vymedzenie výlučných právomocí – Lisabonská zmluva výslovne priznala Európskej únii päť oblastíČlánok 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
1. Únia má výlučnú právomoc v týchto oblastiach:
a) colná únia;
b) ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu;
c) menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro;
d) ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva;
e) spoločná obchodná politika.
, v ktorých môžu konať výlučne orgány Európskej únie. Týmito oblasťami sú colná únia, pravidlá hospodárskej súťaže potrebné na fungovanie vnútorného trhu, ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva, spoločná obchodná politika a menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro.

Zmena rozhodovania v Rade Európskej únie – Lisabonská zmluva obmedzila oblasti, v ktorých musí byť rozhodovanie jednomyseľné, týmito oblasťami sú: dane, zahraničná politika, obrana a sociálne zabezpečenie.

Označenie legislatívnych aktov – terminologicky zostávajú základné pramene práva zachované – nariadenia, smernice a rozhodnutia. Minulosťou sa stali rámcové rozhodnutia, ktoré boli vydávané v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Otázky, ktoré boli nimi upravované, budú teraz riešiť smernice. Lisabonská zmluva rozlišuje medzi legislatívnymi aktmiČlánok 289 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
1. Riadny legislatívny postup predstavuje spoločné prijatie nariadenia, smernice aleborozhodnutia Európskym parlamentom a Radou na návrh Komisie. Tento postup je vymedzený v článku 251.
2. V osobitných prípadoch ustanovených zmluvami predstavuje prijatie nariadenia, smernice alebo rozhodnutia Európskym parlamentom za účasti Rady alebo prijatie Radou za účasti Európskeho parlamentu mimoriadny legislatívny postup.
3. Právne akty prijaté legislatívnym postupom sú legislatívnymi aktmi.
4. V osobitných prípadoch ustanovených zmluvami môžu byť legislatívne akty prijaté na základe iniciatívy skupiny členských štátov alebo Európskeho parlamentu, na odporúčanie Európskej centrálnej banky alebo na žiadosť Súdneho dvora alebo Európskej investičnej banky.
a nelegislatívnymi aktmi. Rozdiel medzi nimi je v druhu postupu, ktorým budú prijímané. Legislatívne akty budú môcť splnomocniť Európsku komisiu na prijatie delegovaného aktuČlánok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
1. Legislatívny akt môže na Komisiu delegovať právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu.  Ciele, obsah, rozsah a trvanie delegovania právomoci sú výslovne vymedzené v legislatívnych aktoch. Základné otázky určitej oblasti sú vyhradené legislatívnemu aktu, a preto nemôžu byť predmetom delegovania právomoci.
2. Legislatívne akty výslovne ustanovujú podmienky, ktorým delegovanie podlieha, a ktoré môžu byť takéto:
a) Európsky parlament alebo Rada sa môžu rozhodnúť odvolať delegovanie;
b) delegovaný právny akt môže nadobudnúť účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada nevznesú žiadne námietky v lehote stanovenej legislatívnym aktom.
Na účely písmen a) a b) sa Európsky parlament uznáša väčšinou svojich členov a Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou.
3. V názve delegovaných aktov sa uvádza slovo ‚delegovaná‘ alebo ‚delegované‘.
, ktorým bude môcť Európska komisia priamo zmeniť alebo doplniť nepodstatné prvky legislatívneho aktu – takýto akt bude mať v názve označenie „delegovaná“ alebo „delegované“. Podmienky vykonávania aktov Článok 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
1. Členské štáty prijmú všetky opatrenia vnútroštátneho práva potrebné na vykonanie právne záväzných aktov Únie.
2. Ak sú potrebné jednotné podmienky na vykonávanie právne záväzných aktov Únie, tieto akty zveria vykonávacie právomoci Komisii alebo v osobitných, náležito odôvodnených prípadoch a v prípadoch ustanovených v článkoch 11 a 13 Zmluvy o Európskej únii Rade.
3. Na účely odseku 2 Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení vopred upravia pravidlá a všeobecné zásady kontrolného mechanizmu, ktorým členské štáty uskutočňujú kontrolu nad vykonávaním vykonávacích právomocí Komisie.
4. V názve vykonávacích aktov sa uvádza slovo ‚vykonávacia‘ alebo ‚vykonávacie‘.
bude môcť na základe splnomocnenia stanoviť Európska komisia alebo Rada Európskej únie. Rovnako toto vykonanie bude zrejmé z názvu aktu, a to použitím slova „vykonávacia“ alebo vykonávacie“.

Zmeny v súdnom systéme Európskej únie – Lisabonská zmluva mení orgány súdneho systému Európskej únie, Súdny dvor Európskej únieČlánok 19 Zmluvy o Európskej únii
1. Súdny dvor Európskej únie sa skladá zo Súdneho dvora, Všeobecného súdu a osobitných súdov. Zabezpečuje dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní zmlúv.
Členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany.
bude tvorený Súdnym dvorom (bez zmeny označenia), Všeobecným súdom (bývalým Súdom prvého stupňa) a osobitnými súdmi (bývalými osobitnými senátmi). Rozšíri sa aj pôsobnosť Súdneho dvora Európskej únie o oblasť policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

Posilnenie významu Európskeho parlamentu – právomoci Európskeho parlamentu sa rozšírili najmä v oblasti zákonodarstva, rozpočtu Európskej únie a medzinárodných zmlúv.

Ochrana ľudských práv – Charta základných práv Európskej únie sa stala právne záväzným dokumentom Článok 6 Zmluvy o Európskej únii
1. Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 upravenej 12. decembra 2007 v Štrasburgu, ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy.
. Doposiaľ mala len politický význam. V dôsledku tejto zmeny bude chrániť základné práva v členských štátoch Európskej únie, okrem vnútroštátnych súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva, aj Súdny dvor Európskej únie. Na základe Lisabonskej zmluvy má Európska únia pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane základných práv a slobôdČlánok 6 Zmluvy o Európskej únii
2. Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Týmto pristúpením nie sú dotknuté právomoci Únie vymedzené v zmluvách.
3. Základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie.
. Dôsledkom tohto pristúpenia môže byť aj nejednotnosť rozhodovania Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Posilnenie integrácie v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti – Lisabonská zmluva zjednodušuje rozhodovanie, a to predovšetkým zrušením požiadavky jednomyseľného rozhodovania v Rade Európskej únie, posilňuje vplyv Európskeho parlamentu v tejto oblasti a mení jej charakter z politickej oblasti na práve záväznú a vymožiteľnú rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie.

Zahraničná politika – V tejto oblasti síce zostáva vylúčené prijímanie legislatívnych aktov, ale ustanovuje spoločné zásady a ciele pri vykonávaní vonkajšej politiky. Malo by sa zabezpečiť jednotné vystupovanie Európskej únie voči tretím štátom a ostatným medzinárodným organizáciám, a to predovšetkým osobou nového vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politikuČlánok 15 Zmluvy o Európskej únii
1. Európska rada dáva Únii potrebné podnety na jej rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie a priority. Nevykonáva legislatívnu funkciu.
2. Európska rada sa skladá z hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, ako aj svojho predsedu a predsedu Komisie. Jej práce sa zúčastňuje vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
(„európsky minister zahraničných vecí“).

Možnosť zmien zakladajúcich zmlúv – zmeny zakladajúcich zmlúv sa budú vykonávať prostredníctvom riadneho revízneho postupu alebo zjednodušeného revízneho postupu.Článok 48 Zmluvy o Európskej únii
1. Zmluvy sa môžu meniť a dopĺňať v súlade s riadnym revíznym postupom. Rovnako sa môžu meniť a dopĺňať v súlade so zjednodušenými revíznymi postupmi.
Riadny revízny postup
2. Vláda každého členského štátu, Európsky parlament alebo Komisia môžu predložiť Rade podnety na revíziu zmlúv. Tieto podnety môžu mať okrem iného za cieľ rozšíriť alebo zúžiť právomoci prenesené na Úniu zmluvami. Rada postúpi tieto podnety Európskej rade a oznámi ich národným parlamentom.
3. Ak Európska rada po porade s Európskym parlamentom a Komisiou prijme jednoduchou väčšinou rozhodnutie v prospech preskúmania navrhovaných zmien a doplnení, predseda Európskej rady zvolá konvent pozostávajúci zo zástupcov národných parlamentov, hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, Európskeho parlamentu a Komisie. V prípade inštitucionálnych zmien v menovej oblasti sa uskutoční porada aj s Európskou centrálnou bankou. Konvent preskúma návrhy zmien a doplnení a prijme konsenzom odporúčanie konferencii zástupcov vlád členských štátov podľa odseku 4.
Európska rada môže po udelení súhlasu Európskeho parlamentu rozhodnúť jednoduchou väčšinou o nezvolaní konventu, ak to nie je odôvodnené rozsahom navrhovaných zmien a doplnení. V tom prípade vymedzí Európska rada mandát pre konferenciu zástupcov vlád členských štátov.
4. Konferenciu zástupcov vlád členských štátov zvolá predseda Rady s cieľom rozhodnúť vzájomnou dohodou o zmenách a doplneniach, ktoré sa majú vykonať v zmluvách.
Zmeny a doplnenia nadobudnú platnosť po ratifikácii všetkými členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.
5. Ak zmluvu, ktorou sa menia a dopĺňajú zmluvy, do uplynutia dvoch rokov od jej podpisu ratifikovali štyri pätiny členských štátov a jeden alebo viac členských štátov sa pri postupe ratifikácie stretli s ťažkosťami, záležitosť sa predloží Európskej rade.
Zjednodušené revízne postupy
6. Vláda každého členského štátu, Európsky parlament alebo Komisia môžu predložiť Európskej rade podnety na revíziu všetkých alebo niektorých ustanovení tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúcej sa vnútorných politík a činností Únie.
Európska rada môže prijať rozhodnutie, ktorým sa menia a dopĺňajú všetky alebo niektoré ustanovenia tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Európska rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom a Komisiou a v prípade inštitucionálnych zmien v menovej oblasti aj s Európskou centrálnou bankou. Takéto rozhodnutie nenadobudne účinnosť, kým ho neschvália členské štáty v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.
Rozhodnutie uvedené v druhom pododseku nesmie rozšíriť právomoci prenesené na Úniu zmluvami.
Lisabonská zmluva prináša aj možnosť skrytého „rozšírenia zakladajúcich zmlúv“ bez ratifikácie všetkými členskými štátmi.

Oficiálny text Lisabonskej zmluvy uverejnený v Zbierke zákonov SR (Oznámenie č. 486/2009 Z.z.)

Konsolidované znenie Lisabonskej zmluvy

Konsolidované znenie Lisabonskej zmluvy v PDF verzii

Autor: JUDr. Peter Rohaľ

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené