Dôvodová správa k zákonu č. 81/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

K základným cieľom legislatívnej úpravy patrí najmä dôsledná a na účely trhu práce zodpovedajúca regulácia podmienok, za ktorých môže uchádzač o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť.

A. Všeobecná časť

V čl. I sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K základným cieľom tejto navrhovanej úpravy patrí najmä dôsledná a na účely trhu práce zodpovedajúca regulácia podmienok, za ktorých môže uchádzač o zamestnanie (UoZ) vykonávať zárobkovú činnosť tak, že sa

- obmedzí vykonávanie zárobkovej činnosti UoZ len na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, t.j. formou dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,

- časovo upraví možnosť maximálneho obdobia vykonávania zárobkovej činnosti uzatvorením dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru na obdobie v úhrne 40 kalendárnych dní v roku v prepojení na možnosť jej vykonávania u jedného zamestnávateľa,

- neumožní vykonávanie tejto zárobkovej činnosti u zamestnávateľa, u ktorého UoZ bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracoval alebo u zamestnávateľa, ktorý odmietol UoZ prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“).

Súčasne sa návrhom zákona zabezpečuje vyššia motivácia UoZ prijať a udržať si zamestnanie sprostredkované úradom tým, že sa neumožní jeho bezprostredný opätovný vstup do evidencie UoZ, a to na obdobie šiestich mesiacov od skončenia zamestnania, ak tento občan skončil zamestnanie, ktoré mu sprostredkoval úrad, do jedného mesiaca, a to opakovane, t.z. minimálne dvakrát v priebehu troch rokov.

Zároveň sa návrhom zákona podporuje aplikačnou praxou požadované a očakávané rozšírenie okruhu UoZ – absolventov škôl, na účely zabezpečenia lepšieho prístupu k získavaniu chýbajúcich odborných zručností a praktických skúseností na pracoviskách zamestnávateľa, čo zvyšuje ich predpoklady pre ich prvý vstup na trh práce. Dôležitá je aj podpora zvýšenia mobility za prácou nastavením priaznivejších podmienok pre poskytovanie príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na podporu mobility za prácou, ako aj zosúladenie so zákonom o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Cieľom je taktiež zefektívnenie a zrýchlenie procesov schvaľovania žiadostí o poskytnutie príspevkov zavedením lehoty pre dotknuté inštitúcie poskytujúce úradu údaje a informácie v súvislosti s overovaním splnenia zákonom stanovených podmienok (daňové a odvodové povinnosti, neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania), ako aj zavedením alternatívy preukazovania splnenia týchto podmienok. Na základe poznatkov aplikačnej praxe sa upravujú podmienky vykonávania kontroly dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti.

V čl. II sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). S cieľom posilniť motiváciu dlhodobo nezamestnaných alebo dlhodobo neaktívnych osôb v systéme pomoci v hmotnej núdzi nájsť a udržať si zamestnanie a zvýšiť podporu súbehu poskytovania pomoci v hmotnej núdzi so mzdou sa navrhuje zvýšenie percenta z príjmu člena domácnosti, ktorému sa poskytuje osobitný príspevok z jeho pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý sa na účely posudzovania a poskytovania pomoci v hmotnej núdzi nebude považovať za príjem.

V záujme účelného a efektívneho poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sa zároveň navrhuje rozšíriť kompetenciu úradu o možnosť kontroly dodržiavania liečebného režimu člena domácnosti počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, obdobne ako v službách zamestnanosti. Navrhuje sa aj nová povinnosť, a to povinnosť doručiť úradu potvrdenie o začiatku a skončení pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní aj s návrhom na postih za nesplnenie tejto povinnosti. V súvislosti s povinnosťou plnoletého člena domácnosti vykonávať činnosti v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne sa navrhuje v rámci dohodnutých pracovnoprávnych vzťahov o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru prihliadať iba na skutočne vykonaný rozsah činností.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 až 4 [§ 6 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) a b) a ods. 3]

Navrhuje sa dôsledná a na účely trhu práce zodpovedajúca regulácia podmienok, za ktorých môže uchádzač o zamestnanie (UoZ) vykonávať zárobkovú činnosť na základe dohody mimo pracovného pomeru tak, že sa

- obmedzí vykonávanie zárobkovej činnosti UoZ len na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, t.j. formou dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,

- časovo upraví možnosť maximálneho obdobia vykonávania zárobkovej činnosti uzatvorením dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru na obdobie v úhrne 40 kalendárnych dní v roku v prepojení na možnosť jej vykonávania u jedného zamestnávateľa,

- neumožní vykonávanie tejto zárobkovej činnosti u zamestnávateľa, u ktorého UoZ bezprostredne pre zaradením do evidencie UoZ pracoval alebo u zamestnávateľa, ktorý odmietol UoZ prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“).

Navrhované zmeny vyplývajú z poznatkov aplikačnej praxe. Priemerný počet UoZ, ktorí počas vedenia v evidencii UoZ vykonávali zárobkovú činnosť na základe dohôd mimo pracovného pomeru, v posledných rokoch osciloval okolo 60 tisíc. V skutočnosti je neskontrolovateľné a nedokázateľné, či ide naozaj o občasnú zárobkovú činnosť a príjem nepresahuje stanovený limit. Aplikačná prax naznačuje, že v takmer všetkých prípadoch sa okrem priznanej odmeny vypláca nelegálne oveľa vyššia. Jedným z dôkazov je vysoký počet dohôd s oficiálnym vymeriavacím základom nižším ako 50 Eur, čo nepokryje ani dochádzanie na výkon tejto práce.

Jedným z dôvodov UoZ pre odmietanie legálneho zamestnania je zaťaženie exekúciou. Obavy pred exekučnými zrážkami zo mzdy zapríčiňujú neochotu týchto skupín vyhľadávať legálny výkon práce. Situáciu skupín ľudí, ktorí sa ocitli v dlhovej pasci, riešia pripravované novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii a Exekučného poriadku, ktorými sa zabezpečí ľahší prístup k procesu oddlženia a zjednodušuje podmienky tohto procesu a vo vzťahu k Exekučnému poriadku k úsporám výdavkov na súdnych exekútorov a trovy konania, t. j. títo občania si budú môcť nákladovo efektívnejšie vyrovnať svoje záväzky.

Navrhovaná úprava má zároveň za cieľ zabrániť dlhodobému využívaniu UoZ na vykonávanie prác na základe pracovnoprávneho vzťahu (dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „dohody“)). Prax poukazuje, že mnoho UoZ má opakovane uzatvorené dohody na maximálne možné obdobie, t.j. 1 rok. Viac ako polovica zo všetkých UoZ pracujúcich na dohodu je dlhodobo nezamestnaná. Táto skutočnosť dokazuje, že možnosť neobmedzeného vykonávania zárobkovej činnosti na základe dohody sa v poslednom období stala jedným z hlavných faktorov brániacim UoZ nájsť si riadne zamestnanie.

Navrhované riešenie zároveň ponecháva priestor pre skutočnú potrebu privyrobiť si i udržať pracovné návyky UoZ.

Zároveň sa navrhuje ponechať pre uchádzača o zamestnanie možnosť vykonávať osobnú asistenciu pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu, ak budú dodržiavané podmienky podľa navrhovaného znenia § 6 ods. 2 písm. b).

K bodom 5, 6, 13 [§ 12 písm. f), poznámka pod čiarou k odkazu 21a, § 34 ods. 14 písm. i)]

Legislatívno-technické úpravy.

K bodom 7 až 9 (§ 20b ods. 1, 4 a 5)

Navrhovaná úprava vyplýva z aplikačnej praxe a požiadaviek na reálne vykonávanie kontroly dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, nakoľko rozsah kontroly dodržiavania liečebného režimu nevyžaduje, aby kontrolu dodržiavania liečebného režimu organizoval, resp. vykonával posudkový lekár.

K bodu 10 (§ 34 ods. 1)

V nadväznosti na elektronizáciu verejnej správy sa navrhuje umožniť občanom podávať žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie aj elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

K bodu 11 (§ 34 ods. 5)

Navrhuje sa ustanovenie jednoznačnej povinnosti UoZ oznámiť úradu uzatvorenie dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo zmluvy o výkone osobnej asistencie, a to predložením kópie tejto dohody alebo zmluvy úradu, najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú bola uzatvorená, s uvedením dohodnutého dňa začatia a skončenia zárobkovej činnosti a dohodnutej výšky odmeny za jej vykonávanie. Uvedené sa navrhuje z dôvodu posúdenia plnenia podmienok pre zotrvanie UoZ v evidencii UoZ v zmysle § 6 ods. 2.

K bodu 12 [§ 34 ods. 14 písm. f)]

Navrhuje sa ustanoviť nový dôvod pre nezaradenie občana do evidencie UoZ v prípade, ak sa zamestnanie sprostredkované úradom skončilo do jedného mesiaca, a to opakovane, t.z. minimálne dvakrát v období troch rokoch. Uvedené sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnanie skončilo z dôvodu, pre ktorý môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer podľa Zákonníka práce (zdravotné dôvody, nevyplatenie mzdy, bezprostredné ohrozenie zdravia a života pri práci).

Navrhovaná úprava reaguje na skúsenosti z praxe, keď niektorí UoZ pod hrozbou vyradenia z evidencie UoZ (najmä pri odmietnutí ponuky vhodného zamestnania úradom) nastúpia do zamestnania, ale spravidla už po niekoľkých dňoch ukončia pracovný pomer bez udania dôvodu a opätovne sa zaradia do evidencie UoZ.

V roku 2015 sa do evidencie UoZ zaevidovalo celkovo 241 tis. občanov, čo je, vzhľadom na pohyb na pracovnom trhu, približne každoročne sa opakujúce číslo. Z toho takmer 40 tis. UoZ, ktorí boli z evidencie UoZ vyradení z dôvodu nástupu do zamestnania, sa do 3 mesiacov opätovne zaevidovali do evidencie UoZ, pričom 1/3 z nich do jedného mesiaca.

Navrhované opatrenie má za cieľ zabrániť špekulatívnemu postupu UoZ pri sprostredkovaní zamestnania úradom.

K bodu 14 [§ 35 ods. 2 písm. g)]

Navrhovanou úpravou písm. g) sa na základe poznatkov aplikačnej praxe spresňuje definícia obdobia iného štúdia alebo výučby, ktoré sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie.

K bodom 15 až 17 [§ 36 ods. 1 písm. a) a s) a ods. 2 písm. a)]

Legislatívno-technické úpravy v súvislosti s navrhovanými úpravami v § 6.

K bodu 18 [§ 36 ods. 5 písm. b)]

Niektorí UoZ odmietajú aj ponuku na účasť na akomkoľvek nástroji AOTP (napr. poradenstvo, rekvalifikácia, aktivačná činnosť, dobrovoľnícka služba), čím v podstate odmietajú pomoc poskytovanú úradmi v záujme podpory zvýšenia ich zamestnateľnosti a následného zamestnania sa. Navrhované opatrenie má za cieľ zabrániť špekulatívnemu prístupu UoZ pri poskytovaní služieb zamestnanosti úradom.

K bodu 19 [§ 36 ods. 5 písm. i)]

V súvislosti s ustanovením povinnosti oznámiť uzatvorenie dohody podľa § 34 ods. 5 písm. b), sa v prípade jej nedodržania navrhuje ustanoviť ako nový dôvod nespolupráce s úradom jej nesplnenie, čo bude mať za následok vyradenie UoZ z evidencie UoZ na šesť mesiacov.

K bodom 20 a 21 (§ 50b ods. 4, 7 a 11)

V súvislosti s podporou najmenej rozvinutých okresov a potrebou integrácie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce v týchto regiónoch sa upravujú podmienky pre priznanie postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie a spresňuje sa termín predkladania správy o výsledkoch činnosti sociálneho podniku pracovnej integrácie.

K bodu 22 (§ 51 ods. 1)

Navrhuje sa rozšírenie okruhu UoZ – absolventov škôl na vykonávanie absolventskej praxe.

Súčasné nastavenie tohto opatrenia, ktoré slúži na získanie prvých praktických pracovných skúseností u zamestnávateľa, bráni UoZ – absolventovi školy vykonávať absolventskú prax v inom odbore, než aký vyštudoval/vyučil sa. V poslednom období počet UoZ – absolventov škôl, ktorí nemajú zodpovedajúce vzdelanie na účel absolventskej praxe, v evidencii UoZ narastá. Rozšírením okruhu UoZ – absolventov škôl sa zabezpečí lepší prístup k získavaniu chýbajúcich odborných zručností a praktických skúseností UoZ – absolventov škôl na pracoviskách zamestnávateľa.

Keďže ide o fakultatívny nástroj, navrhovanou úpravou sa zabezpečuje umožniť vykonávanie absolventskej praxe v súlade s dopytom na trhu práce.

K bodom 23, 26 a 27 (§ 51 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 52a ods. 2)

Zamestnávatelia s UoZ vykonávajúcim absolventskú prax, menšie obecné služby pre obec, menšie služby pre samosprávny kraj alebo dobrovoľnícku službu zároveň uzatvárajú aj pracovnoprávny vzťah, čím v podstate UoZ vykonáva činnosti ako by bol v pracovnom pomere, pričom mu však z titulu absencie pracovnej zmluvy chýba status zamestnanca a náležitá ochrana zamestnanca vyplývajúca z príslušných právnych predpisov.

Cieľom návrhu zákona je aj zabránenie využívaniu UoZ ako lacnej pracovnej sily a podpora vytvárania, resp. obsadzovania pracovných miest v pracovnom pomere.

K bodom 24 a 25 [§ 51 ods. 5 a § 51 ods. 8 písm. h)]

Legislatívno-technické úpravy.

K bodom 28 až 36 (§ 53 a 53a)

V porovnaní so súčasným právnym stavom pri poskytovaní príspevku podľa § 53 a § 53a sa navrhuje zabezpečiť možnosť pokračovať v poskytovaní príspevku na dochádzku za prácou alebo príspevku na podporu mobility za prácou zamestnancovi v schválenom období aj v prípade zmeny zamestnania, bezprostredne nadväzujúcej na predchádzajúce zamestnanie tak, aby bolo umožnené dočerpanie príspevku. V praxi sa často stáva, že zamestnanec, ktorému je poskytovaný príspevok podľa § 53 alebo § 53a nahradí jeden pracovný pomer iným pred skončením obdobia poskytovania príspevku, a tým podľa platného právneho stavu, stráca nárok na pokračovanie v poskytovaní príspevku. Navrhovanou úpravou sa tak umožní týmto zamestnancom pokračovať v poberaní príspevku do konca oprávneného obdobia.

Súčasne sa navrhuje zavedenie písomnej dohody pri poskytovaní príspevku podľa § 53 a 53a so zámerom zosúladiť poskytovanie uvedených príspevkov so zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EŠIF“), ako aj s poskytovaním ostatných príspevkov podľa zákona. Okrem toho, v rámci AOTP sa takmer všetky príspevky poskytujú na základe uzatvorenej písomnej dohody, v ktorej sú zakotvené všetky pravidlá, ako i sankčné opatrenia, v prípade neplnenia z oboch strán. Navrhovanou úpravou sa tak vytvára väčšia právna istota aj pre žiadateľa o príspevok.

Na účely podpory zvýšenia mobility za prácou sa taktiež navrhuje skrátenie lehoty pre opätovné poskytnutie príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na podporu mobility za prácou z dvoch rokov na jeden rok od ukončenia obdobia ich poskytovania. V súčasnosti platná dvojročná lehota pre vznik opätovného nároku na príspevky, aj napriek splneniu ostatných zákonom stanovených podmienok, do istej miery znevýhodňuje UoZ a môže byť negatívnym faktorom pri ich rozhodovaní sa o nástupe do iného zamestnania mimo miesta svojho bydliska. Zároveň sa navrhuje zvýšenie maximálnej výšky príspevku, ak o príspevok požiadajú obaja manželia.

K bodom 37 až 44 (§ 60)

Navrhovanou úpravou v § 60 sa reaguje na problémy, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe pri poskytovaní príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (ďalej len „príspevok“). Podľa súčasného právneho stavu sa príspevok poskytuje na základe písomnej žiadosti, zákon o službách zamestnanosti neustanovuje, že je potrebné uzavrieť písomnú dohodu o poskytnutí príspevku. V zmysle zákona o EŠIF je užívateľom príspevku osoba, ktorej prijímateľ poskytuje príspevok alebo jeho časť v súlade so zmluvou uzavretou medzi prijímateľom a užívateľom príspevku. Z uvedeného dôvodu úrady v súčasnosti postupujú tak, že uzatvárajú so žiadateľom o príspevok zmluvu. Túto povinnosť však neukladá priamo zákon o službách zamestnanosti, preto nastáva v aplikačnej praxi problém v prípadoch, ak sa príspevok poskytuje len zo zdrojov štátneho rozpočtu. Z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu pri poskytovaní príspevku zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu sa navrhuje poskytovať príspevok na základe písomnej dohody, čím sa zabezpečuje kompatibilita poskytovania príspevku s inými príspevkami na AOTP poskytovanými v rámci zákona o službách zamestnanosti.

Nadväzne na uvedené sa v odseku 1 spresňuje, že príspevok sa viaže na občanov so zdravotným postihnutím tak, aby bolo zrejmé alikvotne prepočítavanie prevádzkových nákladov len na počet zdravotne postihnutých občanov zamestnaných v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, resp. na občana so zdravotným postihnutím vykonávajúceho alebo prevádzkujúceho samostatnú zárobkovú činnosť a vymedzujú sa žiadatelia, ktorí môžu o príspevok požiadať písomne. Navrhované úpravy v odseku 3 a 4 v § 60 sú formálnymi úpravami a súvisia s definovaním pojmu chránená dielňa a chránené pracovisko upravených v § 55 zákona. Doplnením nového odseku 8 sa zabezpečuje, aby bolo poskytovanie príspevku realizované na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom alebo medzi úradom a samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím a ktorá na chránenom pracovisku prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. V odseku 9 sa ustanovujú náležitosti dohody o poskytnutí príspevku.

Navrhovaným odsekom 10 sa upravuje poskytovanie príspevku. Úrad bude poskytovať príspevok za kalendárny štvrťrok vo výške preukázanej na základe dokladov o úhrade vynaložených prevádzkových nákladov viažucich sa len na občanov so zdravotným postihnutím v zmysle odseku 1 za príslušný kalendárny štvrťrok, najviac vo výške 25 % zo súm ročného príspevku. Viazanie prevádzkových nákladov len na občanov so zdravotným postihnutím sa navrhuje doplniť na základe poznatkov aplikačnej praxe deklarovaných ústredím, a to z dôvodu, že ak by nedochádzalo k ich prepočítavaniu, došlo by k porušeniu § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nedodržaniu čl. 14 ods. 1 písm. g) všeobecných zmluvných podmienok Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzatvorenej medzi MF SR ako poskytovateľom a Ústredím ako prijímateľom finančných príspevkov z ESF z OP ĽZ, a teda by išlo o nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. Doklady sú zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba povinní predložiť úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, za ktorý sa príspevok bude poskytovať. Úrad príspevok poskytne do 60 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov.

K bodu 45 (§ 68 ods. 1)

Navrhovaným úpravou sa zabezpečuje zosúladenie kontrolnej činnosti na účely zákona o službách zamestnanosti so zákonom o finančnej kontrole a audite.

K bodu 46 (poznámka pod čiarou k odkazu 62)

Legislatívno-technická úprava (nahradenie zrušeného zákona platným predpisom).

K bodu 47 (§ 68 ods. 6)

Navrhuje sa rozšírenie možností vykonávania kontrolnej činnosti zamestnancami úradu aj mimo územného obvodu úradu, a to v súvislosti so zabezpečením posilnenia personálnych kapacít pri výkone kontroly. Táto úprava súvisí aj s integráciou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov do jedného subjektu, vykonanou v rámci reformy ESO, ktorou sa posilnilo lepšie riadenie úradov.

K bodu 48 (§ 68 ods. 10)

Navrhovaná úprava súvisí s navrhovanými úpravami v § 20b.

K bodu 49 (§ 70 ods. 1)

Vzťah k všeobecnému predpisu o správnom konaní, t.j. k zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, upravuje § 70. Návrhom na doplnenie procesných pravidiel aj na § 13 ods. 2 písm. b) sa do zákona o službách zamestnanosti zavádza, na základe poznatkov aplikačnej praxe, inštitút správneho konania v súvislosti s priznávaním, pozastavením, zrušením, zmenou dokladu o priznaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska alebo vydaním jeho duplikátu, v súlade so všeobecným predpisom o správnom konaní podľa procesných pravidiel ustanovených v tomto predpise.

K bodu 50 (§ 70 ods. 8)

Aplikačná prax ukázala zdĺhavosť pri získavaní potrebných informácií, čo má za následok prieťahy v overovaní uvedených povinností. Z toho dôvodu sa navrhuje zaviesť maximálna lehota pre poskytnutie požadovaných informácií a údajov od dotknutých inštitúcií, ako aj zaviesť alternatívny spôsob preukázania splnenia povinností v odôvodnených prípadoch samotným žiadateľom o príspevok.

K bodu 51 (§ 70 ods. 14)

Navrhuje sa doplniť povinnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zverejňovať na svojom webovom sídle vzory formulárov, ktoré určuje na účely zákona o službách zamestnanosti.

K bodu 52 (§ 72aa a 72ab)

Navrhujú sa prechodné ustanovenia k navrhovaným úpravám odo dňa účinnosti tohto návrhu zákona.

K § 72aa

K odseku 1: V nadväznosti na navrhované zrušenie možnosti vykonávania zárobkovej činnosti v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu podľa osobitného predpisu uchádzačom o zamestnanie [§ 6 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2 písm. a)] sa na prechodné obdobie dvoch mesiacov umožňuje, aby uchádzač o zamestnanie, ktorý takúto zárobkovú činnosť začal vykonávať pred účinnosťou tejto novely zákona, mohol túto činnosť ešte dočasne vykonávať a mal k dispozícii obdobie, počas ktorého vykoná právne úkony smerujúce k skončeniu takejto zárobkovej činnosti (napr. výpoveď s následným plynutím výpovednej doby) v prípade, že sa rozhodne zotrvať v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

K odseku 2: V nadväznosti na navrhované zavedenie povinnosti uchádzačovi o zamestnanie predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa § 6 ods. 2 písm. a) najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila, [§ 34 ods. 5 písm. b)] sa ukladá táto povinnosť aj uchádzačom o zamestnanie, ktorí dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uzatvorili pred nadobudnutím účinnosti tejto novely. Za nesplnenie tejto povinnosti bude uchádzač o zaradenie vyradený s evidencie uchádzačov o zamestnanie s možnosťou jeho opätovného zaradenia až po uplynutí šiestich mesiacov.

K odseku 3: V nadväznosti na navrhované zavedenie nových podmienok na vykonávanie zárobkovej činnosti na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uchádzačom o zamestnanie sa navrhuje, aby podmienky týkajúce sa zamestnávateľa, u ktorého môže uchádzač o zamestnanie túto zárobkovú činnosť vykonávať, [§ 6 ods. 2 písm. a) prvý a druhý bod] sa nevzťahovali na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, keďže v tomto prípade by išlo o retroaktívne uloženie takýchto podmienok. Avšak podmienky týkajúce sa maximálneho rozsahu 40 dní v kalendárnom roku a mesačnej odmeny maximálne 75 % zo sumy životného minima sa odo dňa účinnosti tejto novely (teda nie spätne, ale do budúcnosti) budú vzťahovať aj na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti tejto novely.

K odseku 4: V nadväznosti na navrhovaný zákaz pre uchádzača o zamestnanie mať súčasne viacero dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 6 ods. 3) sa navrhuje, aby sa tento zákaz nevzťahoval na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti tejto novely.

K odseku 5: V nadväznosti na navrhovaný zákaz pre uchádzača o zamestnanie popri absolventskej praxi, dobrovoľníckej službe, menších obecných službách pre obec alebo menších službách pre samosprávny kraj vykonávať zárobkovú činnosť na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 51 ods. 4, § 52 ods. 1 druhá a tretia veta, § 52a ods. 2 posledná veta) sa navrhuje pre uchádzačov o zamestnanie, u ktorých tento súbeh nastal pred účinnosťou tejto novely, prechodné obdobie 40 dní (navrhovaný maximálny rozsah dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru), počas ktorého bude môcť tento súbeh trvať. Uchádzač o zamestnanie, u ktorého bude tento súbeh trvať aj po uplynutí tohto prechodného obdobia, bude vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie s možnosťou jeho opätovného zaradenia až po uplynutí šiestich mesiacov.

K odseku 6: V nadväznosti na navrhované zavedenie dohôd na poskytovanie príspevkov podľa § 53 a 53a a niektoré ďalšie zmeny sa s ohľadom na právnu istotu existujúcich právnych vzťahov navrhuje, aby sa poskytovanie týchto príspevkov, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, dokončilo podľa doterajších predpisov. Rovnako tak sa navrhuje, aby žiadosť o poskytnutie príspevkov podľa § 53 a 53a podaná pred nadobudnutím účinnosti tejto novely bola vybavená podľa doterajších predpisov (teda podľa právneho stavu, v ktorom bola podaná).

K odseku 7: Vzhľadom na navrhované zavedenie správneho konania na priznanie, zrušenie, zmenu, pozastavenie postavenie chránenej dielne a chráneného pracoviska a vydanie duplikátu dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (§ 70 ods. 1) sa s ohľadom na ochranu účastníka konania a posilnenie jeho právneho postavenia navrhuje, aby úrad práce vybavil v režime správneho konania aj žiadosť podanú pred nadobudnutím účinnosti tejto novely (o ktorej ešte nerozhodol).

K § 72ab

Vzhľadom na navrhované zavedenie dohody na poskytovanie príspevku podľa § 60 s účinnosťou od 1. októbra 2017 sa navrhuje, aby príspevok podľa § 60 za štvrtý štvrťrok 2017 bol poskytovaný podľa predpisov účinných do 30. septembra 2017. V prechodnom období od 1. októbra 2017 do konca roka 2017 úrady práce budú prijímať nové žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 60, overovať splnenie zákonných podmienok a uzatvárať so žiadateľmi dohody tak, aby sa od 1. januára 2018 podľa týchto dohôd mohol príspevok poskytovať.

K bodu 53 (príloha č. 2)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 54

Legislatívno-technická úprava.

K čl. II

K bodu 1 [§ 4 ods. 3 písm. a)]

Navrhuje sa zvýšiť percento z príjmu člena domácnosti, ktorému sa poskytuje osobitný príspevok z jeho pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý sa na účely posudzovania a poskytovania pomoci v hmotnej núdzi nebude považovať za príjem zo súčasných 25 % na 50 %. Cieľom uvedeného opatrenia je v nadväznosti na pozitívne skúsenosti s poskytovaním osobitného príspevku ešte výraznejšie podporiť motiváciu k prijatiu a udržaniu si aj nízko plateného zamestnania u dlhodobo nezamestnaných alebo dlhodobo neaktívnych členov domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

K bodu 2 (§ 9 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú zmenu spôsobu určovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi súvisiacu s navrhovanými zmenami v § 10 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), podľa ktorých sa navrhuje zníženie dávky v hmotnej núdzi pri nesplnení povinností u člena domácnosti aj v prípade, ak nevykoná zákonom predpokladanú činnosť v ustanovenom, resp. dohodnutom rozsahu, alebo ak úrad u člena domácnosti zistí nedodržanie liečebného režimu, resp. nedoručenie potvrdenia o začiatku alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 3 (§ 10 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú zmenu týkajúcu sa úpravy v novonavrhovanom znení odseku 5 (novelizačný bod 5).

K bodu 4 (§ 10 ods. 4)

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s navrhovanými zmenami v § 10 ods. 5 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

K bodu 5 (§ 10 ods. 5 a 6)

V odseku 5 sa v súvislosti s povinnosťou plnoletého člena domácnosti vykonávať na účely priznania plnej výšky dávky v hmotnej núdzi činnosti v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne navrhuje prihliadať iba na skutočne vykonaný rozsah činností v rámci dohodnutých pracovnoprávnych vzťahov a prác vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uvedené opatrenie sa navrhuje v záujme predchádzať účelovému uzatváraniu najmä dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z aplikačnej praxe vyplýva, že napriek formálnemu uzatvoreniu dohody, nedochádza k reálnemu výkonu dohodnutých činností v rozsahu 32 hodín, pričom sa člen domácnosti, ktorý takúto dohodu uzavrie, nemusí zúčastňovať výkonu činností podľa § 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a dávka v hmotnej núdzi sa mu nezníži. Predmetným návrhom sa zamedzí účelovému uzatváraniu rôznych dohôd preto, aby sa člen domácnosti nemusel pre priznanie plnej výšky dávky v hmotnej núdzi zúčastniť menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo činností podľa § 10 ods. 3 písm. c) zákona.

V nadväznosti na predchádzajúci bod sa v odseku 6 ako ochranný prvok navrhuje určiť postupy u člena domácnosti, ktorý je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti v prípade, ak bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného. Táto ochrana sa navrhuje pre tých členov domácnosti, ktorým sa poskytuje náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (ďalej len „náhrada príjmu“) alebo nemocenská dávka – nemocenské. Ochrana sa navrhuje aj pre členov domácnosti, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní, zamestnali sa a z tohto pracovnoprávneho vzťahu nie sú v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. povinne nemocensky poistení. Dôvodom je opäť skutočnosť, aby nedochádzalo k obchádzaniu povinnosti zúčastňovať sa menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo činností podľa § 10 ods. 3 písm. c) zákona, a to uzatvorením dohody a následnom takmer okamžitom uznaní člena domácnosti za práceneschopného bez zabezpečenia náhradou príjmu alebo nemocenským pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ak ide o člena domácnosti, ktorý je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, má dohodnutý rozsah najmenej 32 hodín mesačne a bol uznaný za dočasne práceneschopného, avšak za podmienky, že za tento čas sa mu poskytuje náhrada príjmu alebo nemocenské, navrhuje sa čas práceneschopnosti považovať za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonával dohodnutú činnosť. Ako príklad je možné uviesť, ak člen domácnosti s dohodou o pracovnej činnosti na 40 hodín mesačne mal vykonávať činnosti každý utorok a štvrtok po 4 hodiny a jeho dočasná pracovná neschopnosť trvá 14 dní (od pondelka) do týchto dní spadá absencia z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti na dva utorky a dva štvrtky, spolu 16 hodín, ktoré sa budú považovať za odpracované (zdôrazňujeme, že podmienkou je počas takejto dočasnej pracovnej neschopnosti mať poskytovanú náhradu príjmu alebo nemocenské, okrem osôb podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z.).

Ak ide o člena domácnosti, ktorý je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, má dohodnutý rozsah menej ako 32 hodín mesačne a je mu určený aj rozsah menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa § 10 ods. 3 písm. c) zákona v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou činnosťou, ktorá zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti a 32 hodinami mesačne (podľa § 10 ods. 5 zákona) a bol uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 15 dní, navrhuje sa čas práceneschopnosti považovať najprv za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonával dohodnutú činnosť a následne vo zvyšku nezohľadnených hodín sa zníži rozsah hodín menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa § 10 ods. 3 písm. c) určený podľa § 10 ods. 5 zákona. Ako príklad je možné uviesť, ak člen domácnosti má dohodnutý rozsah prác na dohodu o pracovnej činnosti 20 hodín mesačne a mal vykonávať činnosti každý pracovný deň po 1 hodine a jeho dočasná pracovná neschopnosť trvá 28 dní (od pondelka) do týchto dní spadá absencia z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti 20 hodín, ktoré sa budú považovať za odpracované a následne sa rozsah menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa § 10 ods. 3 písm. c) určený podľa § 10 ods. 5 zákona (12 hodín) zníži o 8 hodín za každú hodinu, ktorá nebola zohľadnená pri dohode o pracovnej činnosti (zdôrazňujeme, že podmienkou je počas takejto dočasnej pracovnej neschopnosti mať poskytovanú náhradu príjmu alebo nemocenské, okrem osôb podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z.).

K bodu 6 (§ 10 ods. 7 a 8)

V navrhovanom odseku 7 sa upravuje výnimka pri vykonávaní činnosti v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti v dohodnutom rozsahu alebo z povinnosti zúčastňovať sa menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa ods. 3 písm. c) z dôvodu výkonu trestu povinnej práce, pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky člena domácnosti.

V súvislosti s vymedzením novej kompetencie úradu kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu člena domácnosti počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti sa uvedeným návrhom (navrhovaný odsek 8) zavádza postih člena domácnosti v prípade, že úrad zistí nedodržanie liečebného režimu alebo nesplnenie povinnosti doručiť potvrdenie o začiatku a skončení pracovnej neschopnosti člena domácnosti úradu do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o začiatku alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Návrhom sa sleduje účelné poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi.

K bodom 7 až 10 [§ 10 ods. 9, 10, 12 a 13]

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 11 (§ 11 ods. 5)

V súvislosti s vymedzením novej kompetencie úradu kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu člena domácnosti, ktorému sa poskytuje počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti ochranný príspevok sa uvedeným návrhom zavádzajú nové dôvody, kedy ochranný príspevok členovi domácnosti nepatrí, a to v prípade, že úrad zistí nedodržanie liečebného režimu alebo nesplnenie si povinnosti doručiť úradu potvrdenie o začiatku a skončení pracovnej neschopnosti člena domácnosti úradu. Návrhom sa obdobne ako v bode 5 sleduje záujem účelného poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, ako aj záujem predchádzať možnému zneužívaniu systému pomoci v hmotnej núdzi.

K bodu 12 (§12 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 13 (§ 15 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú zmenu spôsobu určovania sumy pomoci v hmotnej núdzi súvisiacu s navrhovanými zmenami v § 10 zákona, podľa ktorých sa navrhuje zníženie dávky v hmotnej núdzi pri nesplnení povinností u člena domácnosti aj v prípade, ak nevykoná zákonom predpokladanú činnosť v ustanovenom, resp. dohodnutom rozsahu, alebo ak úrad u člena domácnosti zistí nedodržanie liečebného režimu a doručenie potvrdenia o začiatku alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 14 [§ 26 ods. 2 písm. h)]

V záujme účelného a efektívneho poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje rozšíriť kompetenciu úradu o možnosť kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu člena domácnosti počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. Návrh má za cieľ podporiť účelné poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, ako aj záujem predchádzať možnému zneužívaniu systému pomoci v hmotnej núdzi.

Navrhované doplnenie zákona vyplýva z požiadaviek aplikačnej praxe, ktorá vyvoláva potrebu kontroly dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti počas jeho liečebného režimu vykonávanej úradom rovnako ako kontrolu dodržiavania liečebného režimu vykonávajú úrady u uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti už v súčasnosti. Za dodržiavanie liečebného režimu sa rovnako ako v službách zamestnanosti navrhuje považovať prítomnosť člena domácnosti v mieste trvalého pobytu alebo v mieste predpokladaného pobytu počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. Preto sa navrhuje, aby pri kontrole dodržiavania liečebného režimu člena domácnosti úrad postupoval rovnako ako pri kontrole dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie.

K bodu 15 [§ 28 ods. 2 písm. d)]

V záujme účelného a efektívneho poskytovania pomoci v hmotnej núdzi s cieľom zamedziť jej zneužívaniu a v súvislosti s vymedzením kompetencie úradu kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu člena domácnosti počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, sa navrhuje aj nová povinnosť pre príjemcu pomoci v hmotnej núdzi doručiť úradu potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní od vystavenia potvrdenia o začiatku alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. mája 2017 okrem ustanovení týkajúcich sa dohody o poskytnutí príspevku podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti, kde sa navrhuje účinnosť od 1. októbra 2017, a okrem navrhovanej možnosti elektronického podávania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, kde sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2018.

Bratislava 11. januára 2017

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


Oblasti práva

Právny stav od

  • 12. 1. 2017

Dátum publikácie

  • 18. 4. 2017

S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené