Zrušenie a likvidácia obchodnej spoločnosti z právneho, účtovného a daňového hľadiska

Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca. Prinášame právny, účtovný a daňový pohľad na zrušenie a likvidáciu obchodnej spoločnosti.

Autori: Ing. Anton Kolembus
Dátum publikácie: 22. 12. 2016


Podnikanie so sebou prináša podnikateľovi nielen tvorbu zisku, vyšší životný štandard a spoločenské uznanie, ale aj tienisté stránky, ako sú tvrdý konkurenčný boj, strata odbytových trhov, stagnácia výroby, čo vedie k tvorbe straty, zadlžovaniu podnikateľského subjektu. V prípade, že podnikateľský subjekt už nevie nájsť východiská z nepriaznivej situácie, rozhodne sa odísť z trhu a ukončí svoju podnikateľskú činnosť.

Podnikateľský subjekt, ktorý je právnickou osobou, zaniká výmazom z obchodného registra. Zániku právnickej osoby predchádza jej zrušenie, ktoré môže byť realizované viacerými spôsobmi v závislosti od príčin jej zrušenia.

K zrušeniu spoločnosti môže dôjsť:

a) dobrovoľné zrušenie právnickej osoby:

  • uplynutím času, na ktorý bola právnická osoba založená,
  • rozhodnutím spoločníkov alebo orgánu právnickej osoby;

b) nútené zrušenie právnickej osoby:

  • zrušenie právnickej osoby rozhodnutím súdu (z dôvodu nekonania valného zhromaždenia, neboli ustanovené orgány právnickej osoby dlhšie ako tri mesiace, právnická osoba stratila oprávnenie na podnikanie, zníženie základného imania pod zákonom stanovenú hodnotu, neplnenie povinnosti tvorby rezervného fondu),
  • zrušenie právnickej osoby rozhodnutím konkurzného súdu.

Všeobecnú úpravu zrušenia a likvidácie právnických osôb uvádza Občiansky zákonník v § 20a. Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra.

Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca. Z § 20a Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak osobitný zákon nestanovuje inak, zánik právnickej osoby je dvojstupňový. Právnická osoba sa musí najprv zrušiť a po zrušení nasleduje likvidácia.

Táto rámcová úprava sa použije, ak osobitný zákon nestanovuje inak. Týmto zákonom je v prípade obchodných spoločností Obchodný zákonník (ďalej OZ). Ustanovenia OZ o likvidácii obchodných spoločností sa primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné.

Spoločnosť sa podľa § 68 a § 69 zrušuje:

  1. uplynutím doby, na ktorú bola založená,
  2. odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou alebo o zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom,
  3. dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak dňom, kedy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť,
  4. zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku,
  5. z iného dôvodu, ak tak ustanovuje osobitný zákon. 

V OZ je proces zániku spoločnosti upravený ako viacstupňový, ktorý pozostáva:

  1. zo zrušenia spoločnosti,
  2. z likvidácie spoločnosti s výnimkou prípadov, keď sa podľa zákona likvidácia nevyžaduje,
  3. z výmazu z obchodného registra.

K zániku spoločnosti nemôže dôjsť bez jej zrušenia. K zániku právnickej osoby môže dôjsť až po jej likvidácii, s výnimkou prípadov, keď zákon likvidáciu nevyžaduje.

Zrušenie, likvidácia a zánik obchodných spoločností sú upravené v OZ, a to v rámci všeobecnej právnej úpravy obchodných spoločností, ktorá sa aplikuje na všetky právne formy obchodných spoločností.

Tu sú upravené spoločné dôvody na zrušenie obchodných spoločností, zrušenie s likvidáciou a bez likvidácie, ako aj postup likvidácie.

V ďalších ustanoveniach, ktoré upravujú jednotlivé právne formy obchodných spoločností, sú obsiahnuté osobitné dôvody na zrušenie určitej právnej formy spoločnosti a ustanovenia, ktoré upravujú výšku likvidačného zostatku, vymenovanie a odvolanie likvidátora, resp. ustanovenia s tým súvisiace.

Okrem všeobecných prípadov zrušenia a likvidácie obchodnej spoločnosti obsahuje OZ aj osobitné prípady zrušenia verejnej obchodnej spoločnosti:

  1. ak bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú, výpoveďou spoločníka podanou najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím kalendárneho roka, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné,
  2. rozhodnutím súdu podľa § 90, ak niektorý zo spoločníkov poruší podstatným spôsobom spoločenskú zmluvu,
  3. smrťou jedného zo spoločníkov, ibaže spoločenská zmluva pripúšťa, aby sa spoločníkom stal dedič, ten sa o svoju účasť prihlási a v spoločnosti zostávajú aspoň dvaja ďalší spoločníci,
  4. zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom,
  5. vyhlásením konkurzu na majetok niektorého zo spoločníkov alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
  6. pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony niektorého zo spoločníkov,
  7. doručením exekučného príkazu na podiel spoločníka. 

Ak sa spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti zrušenej z vyššie uvedených dôvodov nedohodnú na trvaní spoločnosti formou zmeny spoločenskej zmluvy do troch mesiacov od zrušenia spoločnosti, uplynutím tejto lehoty spoločnosť vstupuje do likvidácie.

Verejná obchodná spoločnosť vstupuje dodatočne do likvidácie aj vtedy, keď sa jediný spoločník v lehote do jedného mesiaca od zrušenia spoločnosti nerozhodne o tom, že prevezme imanie spoločnosti ako jej právny nástupca.

Uplynutím tejto lehoty vstupuje spoločnosť do likvidácie. Lehota sa predlžuje, ak jediným spoločníkom je spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, a to o lehotu stanovenú zákonom alebo spoločenskou zmluvou alebo stanovami na zvolanie valného zhromaždenia, ktoré s rozhodnutím musí vysloviť súhlas.

Na zrušenie a likvidáciu obchodných spoločností s osobitným predmetom podnikania sa aplikujú aj ustanovenia osobitných zákonov, ak ide o spoločnosti s osobitným predmetom podnikania, napr.:

  • na banky zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách,
  • na poisťovne a zaisťovne zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve,
  • na správcovské spoločnosti sa aplikuje aj zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a pod.

Spoločnosť zrušením nestráca právnu subjektivitu a naďalej jej ostáva aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 61 Civilného sporového poriadku. Právnym dôsledkom zrušenia spoločnosti je povinnosť vykonať likvidáciu – s výnimkou prípadov, keď zákon likvidáciu nevyžaduje. Ak sa po zrušení spoločnosti musí vykonať likvidácia, spoločnosť nie je v zásade oprávnená pokračovať v predmete činnosti. Spoločnosť nemôže pokračovať v predmete činnosti ani v prípade, ak sa likvidácia nevyžaduje z dôvodu, že spoločnosť nemá majetok.

Nové zmluvy môže spoločnosť uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Na konanie je miestne príslušný registrový súd podľa adresy sídla právnickej osoby. Konanie môže registrový súd začať aj bez návrhu, a to z úradnej moci.

 

 

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celé znenie článku:

Zrušenie a likvidácia obchodnej spoločnosti z právneho, účtovného a daňového hľadiska

Autor: Ing. Anton Kolembus

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2018, všetky práva vyhradené