Zmeny v oddlžení a exekúciách z pohľadu veriteľov

Rok 2017 priniesol zmeny týkajúce sa oddlženia fyzických osôb, ako aj zmeny v exekučnom konaní. Ako vplývajú na uspokojenie nárokov dotknutých veriteľov?

Zmeny v konkurznom konaní sú zamerané čo najviac na ochranu dlžníkov, ich vymanenie sa z nekonečného kruhu dlhov, no na druhej strane by nemalo dôjsť k zníženiu uspokojeniu veriteľov. Pokiaľ ide o konkurz, aj naďalej existujú pohľadávky, ktoré musia byť uspokojené v celom rozsahu.

Novela Exekučného poriadku by mala priniesť riešenie aj v prípade neprimerane dlhých a niekedy nekonečných exekučných konaní, ktoré dlžníkov zaťažujú často až do dôchodkového veku. V zmysle novej právnej úpravy bude platiť, že ak sa v priebehu 5 rokov v prípade fyzickej osoby alebo tridsiatich mesiacov v prípade právnickej osoby nepodarí nič vymôcť, bude môcť súd exekučné konanie zastaviť.

1. „Osobný bankrot“ (oddlženie) s účinnosťou od 1. 3. 2017

V právnom poriadku Slovenskej republiky bol inštitút oddlženia fyzickej osoby zavedený od roku 2006 zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“).

Právna úprava oddlženia účinná do 28. 2. 2017 do procesu riešenia úpadku fyzickej osoby vťahovala bezvýnimočne záložných veriteľov a nútila ich vyhlásiť predčasnú splatnosť všetkých úverov. Zmenená právna úprava v zásade ponecháva zabezpečené pohľadávky „bokom“ a umožňuje uplatniť inštitúty dohôd medzi záložným veriteľom a dlžníkom. Záložní veritelia sa do riešenia úpadku dlžníka nevťahujú do rozsahu, v ktorom je ich pohľadávka krytá predmetom zabezpečovacieho práva. V praxi to znamená to, že v „klasickom“ konkurze (podľa druhej časti ZKR) sa aj zabezpečená pohľadávka prihlasuje do konkurzu prihláškou a takáto pohľadávka patrí potom do oddelenej podstaty (pričom vyhlásením konkurzu sa pohľadávka stáva splatnou), oproti tomu pri oddlžení (vyhlásení konkurzu alebo povolení splátkového kalendára) sa neuspokojuje zabezpečená pohľadávka, riadi sa vlastným režimom podľa dohody medzi záložným veriteľom a dlžníkom. Ak má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku zabezpečenú záložným právom, tak v „klasickom“ konkurze sa jeho pohľadávka stáva splatnou a musí si ju uplatniť podaním prihlášky. Takáto pohľadávka bude uspokojená po speňažení majetku podľa zásad speňažovania. Oproti tomu, ak má záložný veriteľ zabezpečenú pohľadávku voči fyzickej osobe, na majetok ktorej sa vzťahuje oddlženie (po 1. 3. 2017), alebo splátkový kalendár, jeho pohľadávky sa také konanie netýka. Možno pripustiť, že aj napriek tomu je uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky otázne a neisté.

Oddlženiu (účinku nevymáhateľnosti) po novom podliehajú v zásade všetky pohľadávky veriteľov, ktoré si prihlásili do konania alebo ktoré si do konania prihlásiť mohli, s výnimkami vyváženými porovnávaním s inými záujmami (napr. výnimka pre pohľadávku dieťaťa na výživné). Ide o kategóriu nárokov, ktoré napriek oddlženiu zostávajú ich veriteľovi zachované (§ 166c ZKR – nedotknuté pohľadávky), ktoré sú popísané ďalej v článku podrobnejšie. Doterajšia právna úprava (do 28. 2. 2017) v rámci oddlženia podľa štvrtej časti neupravovala takú kategóriu pohľadávok, lebo oddlženie mohlo prebehnúť len po tom, ako došlo k zrušeniu konkurzu. V súčasnej dobe zákon výslovne upravuje nedotknuté pohľadávky taxatívnym výpočtom.

Článok je uvedený v skrátenom znení, jeho celé znenie nájdete v produkte Odborné články

Zmeny v oddlžení a exekučnom konaní z pohľadu veriteľov

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


Autori

  • JUDr. Teodor Bombor

Dátum publikácie

  • 8. 9. 2017

S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené