Výživné v nových rozhodnutiach súdov

Ako súdy rozhodujú o výživnom? Výber rozhodnutí krajských súdov.

Stanovená výška výživného nie je nemenná

Spisová značka: 24CoP/25/2016
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Krajský súd Trnava
Dátum rozhodnutia: 23. 11. 2016

Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné.

K spotrebnému charakteru výživného a k podielu výživného na čistom príjme povinného rodiča

Spisová značka: 10CoP/15/2016
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Krajský súd Trnava
Dátum rozhodnutia: 30. 6. 2016

I. Je potrebné sa vyporiadať s argumentáciou, že rodič maloletého si chce cez výživné z významnej časti uspokojovať aj svoje potreby a že odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju hranicu danú spotrebným charakterom výživného, z ktorého dôvodu je potrebné dbať na to, aby výživné nad túto hranicu nepriamo neuspokojovalo z časti i potreby iných osôb.

II. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Preto je potrebné pri vyhodnocovaní dokazovania výslovne uviesť koľko vyživovacích povinností má otec (rovnako i matka).

K započítaniu cestovných náhrad do príjmov rozhodných pre určenie výživného

Spisová značka: 3CoP/1/2017
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Krajský súd Prešov
Dátum rozhodnutia: 7. 3. 2017

I. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak pri určení výšky výživného do príjmu otca zohľadnil aj benefity z pracovného pomeru ako sú cestovné náhrady. Otec argumentuje tým, že cestovné náhrady sa do čistého priemerného mesačného príjmu nezapočítavajú. S týmto tvrdením otca však nie je možné súhlasiť, pretože v zmysle Zákonníka práce sa cestovné náklady síce nepovažujú za súčasť mzdy, no v zmysle koncepcie Zákona o rodine sa na strane povinného rodiča skúmajú jeho celkové zárobkové a majetkové pomery.

II. Do príjmu otca zo zamestnania správne započítal súd prvej inštancie diéty a poskytnuté finančné náhrady, lebo ide o faktory, ktoré určujú životnú úroveň povinného rodiča. K odvolacej námietke otca, že cestovné náhrady sú jeho príjmom, ktorý slúži na zabezpečenie jeho výdavkov a reprodukciu jeho pracovnej sily, a preto ich nemožno považovať za zložku mzdy, s týmto názorom odvolací súd nesúhlasí. Pokiaľ by otec pri vedomí, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére a plnoletému synovi a pri reálnej výške minimálnej mzdy vyplácané cestovné náhrady plne spotreboval, takýto postup otca by bolo nutné v zmysle § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine vyhodnotiť tak, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu.

Plnenie otca na zmluvu o stavebnom sporení uzavretú v prospech maloletého dieťaťa nemožno považovať za plnenie výživného na tvorbu úspor dieťaťa

Spisová značka: 6CoP/96/2015
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Krajský súd Trenčín
Dátum rozhodnutia: 23. 2. 2016

Plnenie otca na zmluvu o stavebnom sporení, aj keď uzavretú v prospech maloletého dieťaťa, predstavuje dobrovoľné plnenie, ktoré možno kedykoľvek skončiť. Preto na účte stavebného sporenia uložené finančné prostriedky nemožno označiť za prostriedky, ktorými už bola plnená povinnosť otca poukazovať výživné na tvorbu úspor, v ktorom prípade sa vyžaduje osobitný účet maloletého dieťaťa vinkulovaný na súhlas súdu do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa. Účet v stavebnom sporení uvedené náležitosti nespĺňa, preto plnenie otca na uvedený účet nemožno považovať za plnenie výživného na tvorbu úspor.

K preukazovaniu výšky príjmov rodiča – podnikateľa a k vplyvu počtu detí na určenie výživného

Spisová značka: 11CoP/15/2017

Forma rozhodnutia: rozsudok

Súd: Krajský súd Žilina

Dátum rozhodnutia: 13. 6. 2017

I. V prípade posudzovania možností, schopností, majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom, je tzv. vyšetrovacia zásada podľa § 120 ods. 2, 3 OSP (od 1. 7. 2016 čl. 6 zákona č. 161/2015 Z. z. – pozn.autora) prelomená ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu. Dôkazná povinnosť teda v tomto prípade je na povinnom rodičovi - podnikateľovi, ktorý má preukázať relevantnými listinnými dôkazmi, že objektívne výsledky jeho podnikateľskej činnosti mu neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť vo zvýšenom rozsahu. Zákon o rodine je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné, a preto východiskovým usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov povinného rodiča je výlučne Zákon o rodine. To znamená, že daňové priznanie či už fyzickej alebo právnickej osoby nie je pre zhodnotenie výsledkov hospodárenia podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona o rodine smerodajné.

II. Taktiež nemožno zohľadniť tvrdenie otca o tom, že platí výživné i v prospech ďalších maloletých detí, nakoľko v podstate je vecou otca, pokiaľ má záujem mať viac detí, ako si zabezpečiť dostatočné príjmy nato, aby tieto deti mohol v primeranom a požadovanom rozsahu zabezpečiť. Nie je možné znižovať životnú úroveň jedného dieťaťa na úkor ďalších detí.

Príjem partnera rodiča a jeho vplyv na určenie výšky výživného. Výkon trestu odňatia slobody a zníženie výživného.

Spisová značka: 19CoP/19/2017
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Krajský súd Trenčín
Dátum rozhodnutia: 18. 5. 2017

I. V súlade s ustanovením § 75 ods. 1 zákona o rodine sa pri určovaní výšky výživného prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu a rovnako sa prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj v prípade, ak je povinný vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý si privodil spáchaním úmyselného trestného činu.

II. Pokiaľ otec detí v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nepreskúmal príjmy súčasného priateľa matky, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, odvolací súd k tomu uvádza, že súčasný priateľ matky nemá vyživovaciu povinnosť voči deťom, preto skúmanie jeho príjmov bolo bezpredmetné. Ak tento súčasný priateľ pomáha matke so zabezpečovaním ich výživy, robí to výlučne dobrovoľne a dôsledkom tejto jeho pomoci v žiadnom prípade nemôže byť zníženie výživného na strane osoby, ktorá má skutočnú vyživovaciu povinnosť voči deťom, teda ich otca.

K akceptovateľným nákladom na bývanie a k výške nákladov na stravu rodiča povinného k plateniu výživného

Spisová značka: 10CoP/43/2016
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Krajský súd Žilina
Dátum rozhodnutia: 24. 8. 2016

I. Krajský súd zo širšieho hľadiska akceptuje (oprávnené) výdavky otca v súvislosti so zabezpečením bývania (navyše v pôvodných zámeroch aj pre matku a maloletú) kúpou staršieho rodinného domu a jeho následnou rekonštrukciou. Primeranou (dokonca skôr nižšou) je i výška súvisiacej pôžičky, vrátane jej bezúročnosti a prvotného odkladu splácania. Naproti tomu dohodnutá splatnosť pôžičky (88 mesiacov) je pomerne krátka; osobitne v porovnaní s dobou splácania napríklad hypotekárnych úverov alebo iných úverov na bývanie, ktorá štandardne dosahuje 15 až 20 rokov. V rozoberaných súvislostiach je nadväzne mesačná splátka 250 eur neadekvátne vysokou. Keďže ide o pôžičku medzi veľmi blízkymi príbuznými, je dôvodné očakávať určitú ústretovosť veriteľa, reagujúcu na (čiastočne) zmenenú situáciu a existenciu vyživovacej povinnosti dlžníka k maloletej. Ak bol starý otec otca tomuto schopný jednorazovo požičať 22.000 eur, je zrejmé, že sa on sám nenachádza v nepriaznivej finančnej situácii. Za daného stavu je opodstatneným konštatovanie okresného súdu, že je v možnostiach otca vyjednať priaznivejšie (t.j. nižšie splátky) pôžičky; čo je v konečnom dôsledku v záujme maloletej ako tiež rodinného príslušníka veriteľa (starého otca otca) v priamom pokolení. Zo strany veriteľa je rovnako možné využitie inštitútov na zabezpečenie jeho záväzku (napr. záložného práva). Na základe uvedeného neakceptoval krajský súd v plnej miere mesačnú splátku pôžičky 250 eur ako nevyhnutný výdavok otca.

II. Obdobne krajský súd v celom rozsahu neakceptoval otcom tvrdený výdavok na stravu 10 eur denne. Táto suma sa (minimálne) javí ako neprimeraná, resp. nadhodnotená. Pokiaľ otec bez akéhokoľvek bližšieho vymedzenia považuje sumu cca 300 eur za odôvodnenú výšku výdavkov na stravu pre jednu osobu mesačne, potom by sa uvedené vzťahovalo tak na matku (odhliadnuc od jej objektívne zvýšených výdavkov v dôsledku zdravotných problémov), ako aj na maloletú (čiastočne s miernou modifikáciou z titulu jej veku). Vo svojich dôsledkoch by takýto paušálny prístup nevyhnutne musel viesť k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca na maloletú.

Opodstatnená zmena pomerov pre úpravu výšky výživného nastáva aj samotným plynutím času

Spisová značka: 8CoP/196/2016

Forma rozhodnutia: rozsudok

Súd: Krajský súd Košice

Dátum rozhodnutia: 7. 12. 2016

V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku plynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky.

K započítaniu bonusov za dochádzku a príspevkov pri narodení do príjmov rodiča povinného k výžive

Spisová značka: 11CoP/44/2016
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Krajský súd Žilina
Dátum rozhodnutia: 13. 9. 2016

Pokiaľ otec argumentuje nesprávnym započítaním do jeho príjmu aj bonusov za dochádzku a príspevkov pri narodení detí, odvolací súd sa s týmto argumentom nestotožňuje, práve príspevok vyplatený otcovi pri narodení dieťaťa je spôsobilý slúžiť na výživu, teda zabezpečenie potrieb tohto maloletého dieťaťa, pričom súdy oboch inštancií vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu otcovi zohľadňujú. Rovnako je to v prípade bonusu za dochádzku, ktorý je rovnako zohľadňovaný u obidvoch rodičov. Otec argumentáciou so zohľadnením týchto príjmov len v určitom pomere zrejme má na mysli cestovné a stravné náhrady, ktoré sú vyplácané zamestnancom, ide však o inú kategóriu príjmov, ktoré sú určené na úhradu skutočných výdavkov, preto analógia tu neprichádza do úvahy.

Povinnosť rodičov zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb ako základná podmienka správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu

Spisová značka: 6Co/1162/2015
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Krajský súd Trenčín
Dátum rozhodnutia: 23. 2. 2016

Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

Charakter práva dieťaťa na výživné

Spisová značka: 28 Cdo 2235/2016
Forma rozhodnutia: uznesenie
Súd: Najvyšší súd ČR
Dátum rozhodnutia: 3. 11. 2016

Právo na výživné je právom dieťaťa bez ohľadu na platobné miesto, ktorým je jeden z rodičov.

Plnenie na základe absolútne neplatnej dohody o výživnom ako forma bezdôvodného obohatenia

Spisová značka: 21 Cdo 2929/2016
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Najvyšší súd ČR
Dátum rozhodnutia:19. 1. 2017

Plnenie na základe absolútne neplatnej dohody o jednorazovom vyplatení výživného splatného v budúcnosti pre maloleté dieťa je bezdôvodným obohatením.

K problematike výživného odporúčame aj:

Komentár k zákonu o rodine, § 62 a nasl.

a rozhodnutia súdov:

Posudzovanie schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť
Zanedbanie povinnej výživy v naturálnej forme, súbeh s trestným činom ohrozovania mravnej výchovy mládeže
Náhrada poskytnutého výživného a určenie otcovstva
Práva dieťaťa, ktoré v priebehu konania o výživné nadobudne plnoletosť
Právo na výživné pri zapretí otcovstva
Náklady na bývanie rodiny ako súčasť výživného
Vyživovacia povinnosť oboch rodičov
Na samoúčelné „štúdium pre štúdium“ sa vyživovacia povinnosť rodičov nevzťahuje
K preferencii dohody o určení výživného pred jeho autoritatívnym stanovením formou súdneho rozhodnutia
Prelom zásady rovnakej životnej úrovne dieťaťa a rodiča pri stanovovaní výživného

 


Dátum publikácie

  • 14. 9. 2017

S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené