Všeobecné správne konanie - Teória a prax

V produkte EPI Komentáre, v časti Komentár k zákonu č. 71/1967 Zb. Správny poriadok je zaradená aj publikácia Všeobecné správne konanie - Teória a prax, ktorú v máji 2017 vydalo vydavateľstvo EUROKÓDEX.

Komentár k § 1 z publikácie Všeobecné správne konanie – Teória a prax, Eurokódex, 2017

Správne konanie je jedným z najrozšírenejších procesov, v ktorých sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Na rozdiel od súdneho konania, správne konanie je najčastejšie aplikované vo veciach, v ktorých sa adresátom správy priznávajú určité práva, resp. realizujú sa ich právom chránené záujmy – nie sú žiadnou ojedinelosťou ani správne procesy, ktoré smerujú k uloženiu povinnosti. Súdne konanie (na strane druhej) nastupuje v prevažnej väčšine prípadov vtedy, keď boli porušené práva subjektu, príp. došlo k nesplneniu povinnosti, ktorú osobe ukladá zákon alebo príslušný súkromnoprávny titul (napr. zmluva).

Nemenej dôležitým ukazovateľom pri vymedzení pojmu „správne konanie“ je určenie subjektu, ktorý v rámci konania rozhoduje. Kým v prípade súdneho konania ide o nezávislé súdy, v správnom konaní vystupujú správne orgány, ktoré sú kreované buď menovaním, príp. voľbami (alebo na základe konkurzného konania), čo do určitej miery môže determinovať aj ich rozhodovaciu činnosť.

Z právnoteoretického aspektu je dôležité dodať, že pojem správny orgán nie je z hľadiska obsahu (vždy) totožný s pojmom orgán verejnej správy. „Orgán verejnej správy“ sa ako označenie používa spravidla v hmotnom práve, kým termín „správny orgán“ má svoje uplatnenie v procesnom práve. Je však logické, že orgány verejnej správy často vystupujú aj ako správne orgány. Pri vymedzení tohto pojmu je dôležité tiež deklarovať, že správnym orgánom nie sú len orgány štátu. Vychádzajúc zo základných koncepcií správneho práva hmotného medzi vykonávateľov verejnej správy sa zaraďujú okrem štátu aj iní vykonávatelia verejnej správy (najmä v rámci samosprávy a ďalších foriem preneseného výkonu štátnej správy). Aj preto je vymedzenie pojmu správny orgán v § 1 ods. 2 zákona o správnom konaní tak široko koncipované a okrem štátnych orgánov pamätá toto ustanovenie zákona aj na orgány samosprávy a ďalšie subjekty, ktorým bolo zákonom zverené rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach adresátov správy. Je logické, že pod pojmom „štátny orgán“ je pritom potrebné rozumieť primárne orgány štátnej správy, ktoré majú spravovací charakter. Správnym orgánom však môžu byť aj iné štátne orgány, ktoré nie sú zaradené do sústavy orgánov štátnej správy (napr. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu).

Celú publikáciu Všeobecné správne konanie - Teória a prax  nájdete v produkte EPI Komentáre.

Súvisiace komentované ustanovenia


Autori

  • doc. JUDr. PhDr. Peter Potasch, PhD.
  • doc. JUDr. Jana Vallová, PhD.
  • JUDr. Mgr. Janka Hašanová, PhD.
  • JUDr. Jozef Milučký

Dátum publikácie

  • 17. 7. 2017

S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené