Vedľajšie účastníctvo a intervencia v konaniach začatých pred účinnosťou CSP

Článok sa na reálnom prípade z praxe zaoberá možnosťou úplného pozbavenia procesného postavenia vedľajšieho účastníka, ktorý svoje procesné postavenie nadobudol v konaní začatom pred účinnosťou CSP.

Úvod

Účelom tohto príspevku nie je komplexná analýza ani právna komparácia inštitútu vedľajšieho účastníctva a intervencie v civilnom konaní, čo prirodzene, vzhľadom na jeho limitovaný rozsah, nie je ani možné. Radi by sme však poukázali na určitú nejasnosť novej procesnej úpravy, pokiaľ ide o nahradenie vedľajšieho účastníctva intervenciou v súvislosti s konaniami začatými pred účinnosťou CSP a rozprúdili tak k danej problematike odbornú diskusiu, ktorá by právnej praxi ponúkla jednoznačnú odpoveď.

Postup súdu v modelovej situácii, ktorá má svoj základ v reálnom prípade z praxe a na základe ktorej budeme postupne formulovať náš názor, bol nasledovný. Na súde prvej inštancie bolo ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) iniciované sporové konanie medzi žalobcom a žalovaným. Predmet konania nie je na účely tejto analýzy podstatný. Čo je však dôležité spomenúť je, že v konaní vystupovali aj viacerí vedľajší účastníci na strane žalovaného, ktorí mali záujem na výsledku konania. Pár týždňov po nadobudnutí účinnosti CSP bolo týmto vedľajším účastníkom doručené oznámenie súdneho úradníka súdu prvej inštancie. V oznámení sa uvádzalo, že subjekty, s ktorými do 30. júna 2016 súd konal ako s vedľajšími účastníkmi, po 1. júli 2016 už viac v konaní nemôžu vystupovať ako vedľajší účastníci a ich procesné postavenie k 30. júnu 2016 zaniklo. Odôvodnením tohto „oznámenia“ bola skutočnosť, že nová procesná úprava inštitút vedľajšieho účastníctva už viac nepozná.

Na nasledujúcich riadkoch zdôvodníme, prečo je podľa nášho názoru úplné pozbavenie vedľajších účastníkov ich procesného postavenia nielenže v rozpore s princípom právnej istoty, ale aj s prechodnými ustanoveniami samotného CSP. Vysvetlíme tiež, prečo považujeme preklasifikovanie statusu vedľajšieho účastníctva na intervenciu za praktické a vhodné riešenie tohto právneho vákua a zamyslíme sa tiež nad súladnosťou takéhoto preklasifikovania s princípmi civilného procesu v podmienkach novej procesnej úpravy. Ešte predtým sa ale budeme zaoberať možnosťou procesnej obrany proti rozhodnutiu súdu (súdneho úradníka) vo forme vyššie opísaného „oznámenia“, ktorým súd prvej inštancie pozbavuje vedľajších účastníkov ich procesného postavenia v konaní začatom pred účinnosťou CSP.

Prípustnosť sťažnosti ako prostriedku procesnej obrany

Je zrejmé, že pokiaľ by súd prvej inštancie o zániku procesného postavenia vedľajších účastníkov rozhodol uznesením, bola by proti takémuto rozhodnutiu súdu v zmysle § 239 ods. 1 CSP prípustná sťažnosť, keďže by išlo o uznesenie súdu prvej inštancie vydané súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť.

Nakoľko však v predmetnom prípade išlo o rozhodnutie súdu vo forme „oznámenia“, je potrebné túto formu rozhodnutia podrobiť o niečo dôkladnejšej analýze. Je totiž otázne, či v prípade obyčajného oznámenia o zániku procesného postavenia ide vôbec o rozhodnutie v právnom zmysle slova, a tiež, či takéto oznámenie možno považovať za uznesenie súdu.

Opísané „oznámenie“ má vo vzťahu k vedľajším účastníkom nesporne veľmi závažný právny následok (účinok). Týmto následkom je konštatovanie zániku ich procesného postavenia ako vedľajších účastníkov v konaní. Uvedený zánik má tiež vplyv na celkový priebeh konania, pretože na strane niektorej zo strán sporu už ďalej nebude vystupovať subjekt, ktorý ju dosiaľ v konaní podporoval. Z toho možno odvodiť, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím vo forme „oznámenia“ de facto upravil priebeh konania. Ak súd upravuje priebeh konania, rozhoduje o tom vždy uznesením.Ustanovenie § 234 ods. 1 CSP: „Súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.“ Nakoľko úprava priebehu konania nie je rozhodovaním vo veci samej, súd prvej inštancie mal rozhodnúť uznesením. Na tomto mieste preto vyjadrujeme pochybnosti o správnom označení listiny, ktorú súd prvej inštancie doručoval vedľajším účastníkom.

Článok je uvedený v skrátenom znení, jeho celé znenie nájdete v produkte Odborné články:

Vedľajšie účastníctvo a intervencia v konaniach začatých pred účinnosťou

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


Autori

  • Mgr. Martin Magál LL.M.,
  • Mgr. Richard Macko

Dátum publikácie

  • 27. 7. 2017

S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené