Súkromný znalecký posudok v CSP – základné otázky

Článok ponúka analýzu a návrhy riešení základných interpretačných otázok jedného z nových inštitútov rekodifikovaného civilného procesu, súkromného znaleckého posudku.

Použitie znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku v spore

Problematika použitia znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku v civilnom sporovom konaní sa často redukuje výlučne na otázku jeho „sily“ či „váhy“ pri hodnotení dôkazov alebo rovnocennosti jednotlivých druhov znaleckých posudkov. Problematika využitia znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku v konaní – a osobitne sa to bude týkať súkromného znaleckého posudku - však zahŕňa celý za sebou idúci proces jeho získania, predloženia a použitia v civilnom sporovom konaní. V tomto procese pritom došlo k podstatným zmenám.

Pri výklade jednotlivých právnych noriem treba brať do úvahy aj skutočnosť, že problematika znaleckého dokazovania nie je upravená len v CSP, ale aj (a vlastne primárne) v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o znalcoch“), ktorý tiež nie je možné pri výklade tejto problematiky opomínať. V tejto súvislosti možno pripomenúť publikovaný názor, podľa ktorého „Aby súd mohol zodpovedne hodnotiť znalecký posudok, nesmie sa znalec obmedziť na podanie odborného záveru (teda posudku v užšom zmysle slova), ale súd musí mať možnosť z posudku poznať, z ktorých zistení znalec vychádzal a na základe akých úvah došiel k svojmu záveru (to znamená, že znalecký posudok musí obsahovať i nález).Ševčík, M. – Podhradský, M.: Využitie noriem a postavenie znalca v procesnom konaní súdov riešiacich náročné technické problémy, In: Justičná revue, r. 2008, č. 5, s. 779.

Východiská úpravy (komparatívny exkurz)

V zmysle zákona o znalcoch boli strany oprávnené aj počas predošlej procesnej právnej úpravy využívať právo na vyhotovenie „súkromného“ znaleckého posudku, na ktorý sa hľadelo ako na listinný dôkazný prostriedok.Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. novembra 2012, sp. zn. 3 Cdo 16/2012. Od tejto koncepcie bolo prijatím CSP upustené z dôvodu zmeny v nazeraní na samotný civilný proces, ktorý ako primárnu vyžaduje aktivitu sporových strán. Zmena doterajšej koncepcie súčasne vychádza aj zo skutočnosti, že v minulosti, predovšetkým bezprostredne po prijatí OSP, sa favorizoval znalecký posudok, ktorý bol podávaný ústne do zápisnice.k tomu pozri napr. R 1/1975. V zmysle CSP však došlo k zmene v tom, že sa favorizuje písomný znalecký posudok, a súd v zmysle § 208 ods. 3 CSP môže (ale nemusí) znalca vypočuť.obsolentnosť úpravy sa ukázala aj v praxi, kedy boli ústne posudky skôr výnimočné. K tomu pozri aj Bajánková J.: In: Števček M., Ficová S. a kol.: Občiansky súdny poriadok. Komentár, Praha: C. H. Beck, 2009, s. 335. Vďaka tejto zmene môže mať úprava súkromného znaleckého posudku za splnenia stanovených podmienok rovnocenné postavenie so znaleckým posudkom nariadeným súdom.

Právna úprava spôsobu vykonávania znaleckého dokazovania v iných krajinách (okrem Českej republiky, v ktorej je právna úprava podobná ako Slovenskej republike) však nie je jednoznačne naklonená v prospech predkladania súkromných znaleckých posudkov. To, či súkromný znalecký posudok bude vôbec v konaní pripustený ako dôkaz, a aká bude jeho právna sila, je determinované predovšetkým procesnými tradíciami právnej kultúry, v ktorých sa tento dôkaz vykonáva – či ide o proces historicky založený na tradícii kontradiktórneho konania (napríklad v krajinách právnej kultúry common law) alebo o proces založený na tradícii inkvizičného procesu (ktorý prevládal v krajinách s vplyvmi kontinentálnej právnej kultúry). Rozdiely sa vyskytujú v prípustnosti tohto dôkazného prostriedku, forme jeho získavania a predkladania a v možnostiach výsluchu znalca v konaní, pričom v niektorých prípadoch sa v konaní predkladá súkromný znalecký posudok vypracovaný znalcom oboch strán. Zo zahraničných úprav sú na účely demonštrácie uvedených tvrdení zaujímavé nasledovné krajiny:bližšie k podrobnej komparácii právnej úpravy znaleckých posudkov ako dôkazných prostriedkov v procesných predpisoch vybraných štátoch pozri Bélohlávek, A., Hótová, R. – Znalci v mezinárodním prostředí – v suoudním řízení civilním a trestním, v rozhodčím řízením a investičních sporech. Praha: C. H. Beck, 2011, s. 8 – 107.

- Poľsko – strana je oprávnená predložiť v konaní aj súkromný znalecký posudok, avšak pôjde len o listinný dôkazný prostriedok,

- Nemecko – súkromný znalecký posudok má podľa rozhodovacej praxe nemeckých súdov nižšiu právnu silu, pričom výsluch znalca, ktorý posudok podal, sa v konaní nevykonáva,

- Švédsko – strany môžu v konaní predložiť aj súkromný znalecký posudok a na jeho vyhotovenie sa vzťahuje obdobná úprava ako pre posudok vypracovaný súdom. V takomto prípade sa však priorizuje situácia, že strany sa na osobe znalca, ktorého ustanoví súd, dohodnú. Znalecký posudok sa podáva písomne, pripúšťa sa však aj výsluch znalca,

- Dánsko – strany si v konaní pred súdom spravidla menujú spoločného znalca, ktorého súd schváli. Znalec sa v konaní vypočúva. Strana nie je v konaní oprávnená predložiť súkromný znalecký posudok, ku ktorému sa druhá strana nevyjadrila už pred predložením súdu,

- Veľká Británia (procesné predpisy pred súdmi v Anglicku a Walese) – znalca si v spore najímajú vždy strany na základe tzv. znaleckých pravidiel. V spore môže byť menovaný aj tzv. joint expert – spoločný pre obe strany. Znalec podáva posudok priamo súdu a základom je písomné vypracovanie posudku. Na rozdiel od tejto úpravy podľa procesných predpisov v Škótsku si síce tiež znalca najímajú priamo strany, ale posudok sa podáva priamo strane. V Škótsku sa výslovne priorizuje vykonanie dôkazného prostriedku výsluchom znalca a samotné písomné vypracovanie posudku nemá takmer žiadnu hodnotu,

- USA (predpisy o konaní pred federálnymi súdmi) - má silnú tradíciu súkromných znaleckých posudkov. Znalec býva v konaní vypočúvaný a podrobovaný krížovému výsluchu protistranou (ktorá tým môže napadnúť dôveryhodnosť znalca ako aj jeho posudku). Súčasne majú strany povinnosť zverejniť súdu komunikáciu medzi znalcom a zadávateľom posudku vrátane interných správ zaslaných pri vypracúvaní posudku.

„Rovnocennosť“ znaleckých posudkov

Napriek popísaným rozdielom v chápaní znaleckého dokazovania a vypracovávania súkromných znaleckých posudkov v zahraničných úpravách je možné pozorovať všeobecný trend zrovnoprávňovania znaleckých posudkov znalcov ustanovovaných súdom a súkromných znaleckých posudkov.rovnako pozri aj Bělohlávek, A., Hótová, R. – Znalci v mezinárodním prostředí – v suoudním řízení civilním a trestním, v rozhodčím řízením a investičních sporech. Praha: C. H. Beck, 2011, s. 17

Na druhej strane je nutné poznamenať, že aj v prípade normatívnej línie preferovanej v našom civilnom procese (súkromný znalecký posudok má v sporovom konaní pôsobiť ako rovnocenný dôkazný prostriedok v porovnaní so znaleckým posudkom nariadeným súdom), nepôjde o úplne rovnaké listiny. Predovšetkým z pohľadu východísk pre ich vypracovanie môžu vykazovať isté rozdielnosti, prípadne spôsob realizácie môže vyvolávať pochybnosti.

Rovnako je potrebné si uvedomiť rozdiely pri porovnaní dvoch rôznych časových verzií súkromných znaleckých posudkov – znaleckého posudku predkladaného spolu so žalobou a znaleckého posudku predkladaného priamo v konaní, ktoré vysvetlíme na jednotlivých fázach realizácie znaleckého dokazovania.

Článok je uvedený v skrátenom znení, jeho celé znenie nájdete v produkte Odborné články:

Súkromný znalecký posudok v CSP – základné otázky


Autori

  • doc. JUDr. Marek Števček, PhD.
  • JUDr. Jana Mitterpachová, PhD.

Dátum publikácie

  • 7. 4. 2017

S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené