Súbeh trestného konania a daňového konania a zásada ne bis in idem

Článok venuje pozornosť objasneniu zásady ne bis in idem najmä z hľadiska súbehu trestného konania a daňového konania vo vzťahu k sankcionovaniu fyzickej osoby. 

1 Úvod

Zásada ne bis in idem, ktorú možno preložiť ako „nie dvakrát o tom istom“ (v totožnej veci), zakazuje dvojité stíhanie, súdenie alebo potrestanie za ten istý skutok tej istej osoby,Podrobnejšie pozri Franz Fischer v. Rakúsko, z 29. mája 2011; Zolotukhin v. Rusko, z 10. februára 2009. pričom jej zmyslom je dosiahnuť, aby fyzická osoba bola za jeden skutok sankcionovaná len raz. V súvislosti s uplatňovaním zásady ne bis in idem má na postup a rozhodovanie slovenských orgánov verejnej moci významný vplyv rozhodovacia činnosť najmä Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej spravidla len „ESĽP“). Vzhľadom na rozsah a zameranie tejto štúdie je v ďalšej časti venovaná pozornosť objasneniu zásady ne bis in idem v prípade súbehu trestného konania a daňového konania vo vzťahu k sankcionovaniu fyzickej osoby.

2 Právna úprava zásady ne bis in idem v právnych dokumentoch

Právna úprava zásady ne bis in idem je ustanovená tak v medzinárodných dokumentoch, ako aj v slovenskom právnom poriadku.

2.1 Právna úprava zásady ne bis in idem v medzinárodných dokumentoch

Zásada ne bis in idem je ustanovená v medzinárodných dokumentoch. Ide o tieto dokumenty.

Článok 14 ods. 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý ustanovuje, že trestné stíhanie nemožno začať proti tomu, proti komu sa predchádzajúce stíhanie pre tento čin skončilo právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bol obvinený uznaný vinným alebo ktorým bol spod obžaloby oslobodený.

Formulácia tohto ustanovenia budí dojem, že sa vzťahuje nielen na predchádzajúce rozhodnutia súdov vnútroštátnych, ale aj na rozhodnutia cudzozemských súdov; výbor OSN pre ľudské práva ho vyložil vo veci A. P. v. Taliansko, z 2. novembra 1987, jednoznačne tak, že sa vzťahuje len na rozhodnutia súdov jedného a totožného štátu a nezakotvuje medzinárodnú platnosť zásady ne bis in idem.Pozri uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, z 15. februára 2006, sp. zn. 5 Tdo 166/2006.

Článok 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktorý ustanovuje, že nikto nemôže byť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní podliehajúcom právomoci rovnakého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu.

Článok je uvedený v skrátenej verzii, jeho celé znenie nájdete v produkte Odborné články:

Súbeh trestného konania a daňového konania a zásada ne bis in idem

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

  • 209/1992 Zb. Oznámenie o Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Autori

  • Prof. JUDr. Jozef Čentéš, PhD.

Dátum publikácie

  • 11. 9. 2017

S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené