Správny súdny poriadok – najdôležitejšie zmeny

Pod lupu sme si zobrali ďalší z kódexov, ktoré od 1. júla 2016 nahradia Občiansky súdny poriadok. SSP upravuje právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve a tiež konanie a postup správnych súdov, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

Odčlenenie správneho súdnictva zo všeobecného procesného kódexu civilného práva bolo nevyhnutnou zmenou, ktorá vyplynula z doterajšej aplikačnej praxe, požiadaviek orgánov ochrany práva, ako aj orgánov verejnej správy, pričom ide o zmenu, ktorá reflektuje tiež na právne úpravy cudzích štátov. Doterajší právny stav spočíval v aplikácii civilného procesného kódexu aj v prípade správneho súdnictva, ktoré vychádza z verejného práva, a to aj napriek tomu, že ide o dve rôzne oblasti práva, ktoré sa riadia odlišnými princípmi. Nová právna úprava zavádza samostatný procesný kódex správneho súdnictva, ktorý počíta iba s podporným použitím Civilného sporového poriadku (jeho prvej a druhej časti). Pre úplnosť je však potrebné spomenúť, že pri rekodifikačných prácach bola použitá aj doterajšia právna úprava a jej ustanovenia, ktoré sa v praxi osvedčili.

Nový zákon zavádza pomenovanie „správny súd“, avšak zaujímavosťou je, že obsah tohto pojmu už nedefinuje. Taktiež zavádza vymedzenia pojmov ako administratívne konanie, opatrenie orgánu verejnej správy, nečinnosť orgánu verejnej správy či iný zásah orgánu verejnej správy. Nová právna úprava tiež upresňuje pojmy, ktoré boli používané už aj doteraz v Občianskom súdnom poriadku.

Čo sa týka rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré možno napadnúť žalobou v správnom konaní, nový zákon na rozdiel od starej úpravy vyžaduje, aby takýto akt obsahoval aj formálne označenie ako rozhodnutie, resp. aby bol za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu. Ďalšou zmenou je, že za rozhodnutie sa už nebude pokladať len rozhodnutie s konštitutívnymi účinkami, ale postačujú aj účinky deklaratórne.

Z hľadiska sústavy súdov správneho súdnictva rešpektuje nová právna úprava krajské súdy v postavení prvoinštančných súdov ako základnú zložku organizácie správnych súdov. Proti právoplatným rozhodnutiam krajských súdov zavádza zákon nový opravný prostriedok, tzv. kasačnú sťažnosť, o ktorej koná a rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Postavenie Najvyššieho súdu SR sa novou právnou úpravou výrazne mení, keďže jeho doterajšia vecná príslušnosť sa okliešťuje o konania, v ktorých rozhodoval ako prvostupňový orgán. Doterajšia úprava vecnej pôsobnosti Najvyššieho súdu SR bola poňatá spôsobom, že tento súd:

- preskúmaval rozhodnutia a postupy ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ako aj

- konal vo veciach nečinnosti orgánu verejnej správy a ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, pokiaľ bol žalovaným subjektom ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.

Zrejme najvýraznejšia zmena nás čaká v systéme opravných prostriedkov, keďže doterajší apelačný systém založený na možnosti podať odvolanie nahrádza kasačný systém, ktorého reprezentantom je kasačná sťažnosť, ktorú možno podať zo zákonom ustanovených dôvodov. Konanie v správnom súdnictve sa tak stáva jednostupňovým konaním. Táto prevratná zmena je odôvodnená nielen procesnou ekonómiou, ale hlavne skutočnosťou, že odvolanie sa v súdnej praxi neosvedčilo, keďže zmyslom správneho súdnictva je posudzovanie právnych a nie skutkových otázok.

Článok je uvedený v skrátenom znení, jeho celé znenie nájdete v produkte Odborné články:

Správny súdny poriadok – najdôležitejšie zmeny

K téme, ktorá je obsiahnutá v článku si môžete spraviť aj krátky test:

OTESTUJTE SA: Správny súdny poriadok – najdôležitejšie zmeny

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


Autori

  • JUDr. Renáta Považanová

Dátum publikácie

  • 9. 6. 2016

S-EPI, s.r.o. © 2010-2018, všetky práva vyhradené