Plynutie času v práve alebo praktický sprievodca lehotami

Najčastejšie omyly pri uplatňovaní časovo obmedzených nárokov.

Autori: Mgr. Barbora Magočová
Dátum publikácie: 7. 11. 2016


Lehoty – dve strany jednej mince

Dôvodom, pre ktorý je uplatnenie väčšiny nárokov viazané na uplynutie určitého časového obdobia, je predovšetkým záujem na právnej istote tých, voči ktorým majú byť nároky uplatňované. Právo sa snaží zabrániť neočakávaným uplatňovaniam nárokov v dobe, keď už si málokto pamätá okolnosti, z ktorých vlastne nároky vzišli. Keď sa každodenne rozhodujeme, spravidla v našom rozhodovacom procese zohľadňujeme aj to, čo pravdepodobne nastane v budúcnosti. Právne lehoty a doby v tomto smere predstavujú akúsi pomyselnú bariéru, ktorá nám toto rozhodovanie (často nevedomky) významne uľahčuje a poskytuje nám komfort riešenia skutočne aktuálnych hrozieb; nemusíme sa vďaka nim zaoberať niečím, za čo by sme síce zodpovednosť mali niesť, ale je to už tak časovo vzdialené, že nijaké sankcie či nepríjemnosti s ohľadom na časový odstup už nemôžeme rozumne predpokladať. Lehoty nás teda chránia, ale zároveň aj dostávajú pod tlak, aby sme naše vlastné nároky voči druhým uplatňovali včas.

Hmotnoprávne vs. procesnoprávne lehoty

Na základe určitého zjednodušenia je pre potreby tohto článku možné hmotnoprávne lehoty od procesnoprávnych lehôt odlíšiť tak, že hmotnoprávne lehoty vyplývajú z hmotnoprávnych predpisov (t.j. napr. zo základných civilných kódexov – zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka a zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, príp. zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce); nájdeme ich však aj v zmluvných dokumentoch. Procesnoprávne lehoty sú upravené v procesných predpisoch (napr. v zákone č. 160/2015 Z.z., Civilnom sporovom poriadku).

Odlíšenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych lehôt je podstatné pre posúdenie, či bol úkon potrebný pre zachovanie práva alebo nároku učinený včas. Pri hmotnoprávnych lehotách totiž musí byť úkon spravidla učinený tak, aby sa v rámci lehoty reálne dostal do dispozičnej sféry adresáta (napr. uplatnenie práva z vadného plnenia musí byť povinnej osobe doručené už pred uplynutím záručnej doby), pri procesnoprávnych lehotách postačí zásielku s úkonom (napr. s odvolaním proti rozsudku či s odporom proti platobnému rozkazu) podať pred uplynutím lehoty k orgánu, ktorý má povinnosť ju doručiť na súd (t.j. postačí podanie na poštu).

Rozlišovanie však neplatí absolútne a je potrebné dať pozor na výnimky – z týchto uveďme napríklad lehotu pre podanie prihlášky pohľadávky do konkurzu, ktorá (hoci je stanovená procesnoprávnym predpisom) musí byť správcovi doručená najneskôr posledný deň tzv. základnej prihlasovacej lehoty v trvaní 45 dní od vyhlásenia konkurzuUstanovenie § 28 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.; podanie prihlášky na poštu v posledný deň lehoty teda nebude postačovať. Ak veriteľ nedoručí prihlášku v požadovanej lehote, stráca niektoré zo svojich práv spojených s prihlásenou pohľadávkou (napr. hlasovacie práva); ešte nepríjemnejšie následky má premeškanie lehoty pre uplatnenie zabezpečovacieho práva – ak ho totiž veriteľ nestihne uplatniť v základnej prihlasovacej lehote, zabezpečovacie právo zanikne.

Pozor aj na ďalší častý omyl...

Článok je uvádzaný v skrátenom znení, na aký ďalší omyl by ste si mali dať pozor sa dozviete v produkte Odoborné články v príspevku:

Plynutie času v práve alebo praktický sprievodca lehotami

Autor: Mgr. Barbora Magočová

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2018, všetky práva vyhradené