Odklony ako nástroje restoratívnej justície v slovenskom trestnom práve a ich reálne uplatňovanie v praxi

Príspevok sa zameriava na charakteristiku odklonov v trestnom práve, osobitne v podmienkach Slovenskej republiky. Vyzdvihuje ich význam a prínos, najmä vo svetle restoratívnej justície, poukazuje na vhodné prípady ich aplikácie, uvažuje však aj nad určitými problémami, ktoré sa objavujú pri týchto inštitútoch.

Všeobecne k významu, prínosom a problémom aplikácie odklonov

Jednou z výrazných čŕt, ktoré charakterizujú súčasný vývoj moderného trestného práva, je snaha o racionalizáciu justície, s cieľom odľahčiť súdy a zároveň prispieť k skráteniu doby trestného konania a zníženiu jeho finančnej náročnosti. V trestnom práve jednotlivých krajín sa zároveň čoraz viac presadzujú ideály restoratívnej justície,K jej podstate, princípom a cieľom pozri bližšie napr. ZEMAN, Š.: Restoratívna justícia ako aktuálna výzva pre trestný systém a niektoré možnosti inšpirácie. In: Bulletin slovenskej advokácie, 2015, č. 9, s. 27-37. ktorej východiská sú založené na presvedčení, že pokiaľ má páchateľ prevziať skutočnú osobnú a nie iba formálnu trestnoprávnu zodpovednosť za to, čo svojím trestným činom spôsobil, musí si najprv plne uvedomiť, priznať si a pochopiť svoje konanie v jeho širších sociálnych a faktických súvislostiach, nielen v rýdzo trestnoprávnych dôsledkoch.ČERNÍKOVÁ, V.: Sociální ochrana. Kriminologický pohled na terciární prevenci. Praha: Policejní akademie České republiky, 2005, s. 132. Ide o svojím spôsobom revolučnú koncepciu, ktorá inovuje proces riešenia konfliktov konania osôb s právnymi normami, kde sa do centra pozornosti dostáva aktívna participácia, reparácia, zmierne riešenie veci a reintegrácia. Páchateľovi dáva možnosť zmeniť svoj život tak, aby táto zmena bola jednak trvalá s perspektívou užitočného uplatnenia, ako aj plnohodnotného života bez páchania trestnej činnosti, čím sa mu umožňuje podstatne vierohodnejšie a jednoduchšie zbaviť sa nálepky „kriminálnika“. Z páchateľa sa stáva motivovaný subjekt, ktorý svojím následným správaním môže zvrátiť alebo aspoň zmierniť dopad svojich minulých činov. Mal by nadobudnúť pocit zodpovednosti za spôsobenú ujmu, pocit povzbudenia zo strany spoločnosti, v zmysle možnosti osobnej zmeny k vedeniu lepšieho života a podpory k začleneniu do spoločnosti. Minimalizácia nátlaku, dobrovoľnosť a spolupráca sú piliermi, na ktorých je založená úspešnosť takéhoto procesu. Zástancovia restoratívnej koncepcie sú presvedčení, že ak je obvinený aktívne zapojený do riešenia situácie, ktorú sám spôsobil, uvedomí si dôsledky svojho protiprávneho konania oveľa lepšie, ako keby bol len pasívnym pozorovateľom a zároveň aktívny prístup páchateľa prináša aj väčšie zadosťučinenie obetiam, ktoré takto nie sú odkázané iba na čakanie na výsledok trestného konania, na ktorom môžu participovať iba v malej miere. Aj keď tieto ciele možno dosiahnuť viacerými spôsobmi, najkomplexnejším sa ukazuje pozvoľné rozširovanie možností využitia odklonov v trestných konaniach v právnych poriadkoch jednotlivých krajín a ich efektívna aplikácia v praxi.

Pokiaľ by sme hľadali jednotnú definíciu odklonov, v odbornej literatúre nájdeme pomerne rôznorodé chápanie autorov,K tomu pozri napr. JELÍNEK, J. a kol.: Trestní právo procesní. 3. vydání. Praha: Leges, 2013, s. 740; ŠÁMAL, P. a kol.: Trestní řád II. § 157 až 314s. Komentář. 7. vydání. Praha: C. H. Beck, 2013, s. 3476; ŠČERBA, F. a kol.: Dohoda o vině a trestu a další prostředky racionalizace trestní justice. Praha: Leges, 2012, s. 14; KLÁTIK, J.: K histórii, pojmu a účelu odklonu v trestnom konaní. In: Bulletin slovenskej advokácie, 2008, č. 3, s. 26-27. čo má priamy dopad aj na to, aké inštitúty možno vôbec zaradiť medzi odklony. Na účely tohto príspevku budeme za odklon považovať v užšom zmysle slova trestno-procesný spôsob, ktorým sa fakultatívne umožňuje odklonenie od prejednania trestnej veci na hlavnom pojednávaní spravidla mimosúdnym, menej formálnym alternatívnym procesným postupom, na rozdiel od spravidla náročného súdneho konania, ktoré sa po vykonaní dokazovania končí rozhodnutím súdu o vine a treste. V zmysle slovenskej právnej úpravy potom medzi odklony zaraďujeme:

  • podmienečné zastavenie trestného stíhania (§ 216 až 217 TP),
  • podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§ 218 až 219 TP),
  • zmier (§ 220 až 227 TP),
  • dohodu o vine a treste (§ 232 až 233, resp. 331 až 335 TP), a
  • trestný rozkaz (§ 353 až 357 TP).Niektorí, najmä českí autori, ako napr. Ščerba, Gřivna a ďalší, k odklonom nezaraďujú ani dohodu o vine a treste, ani trestný rozkaz. Odôvodňujú to najmä tým, že oba tieto inštitúty obsahujú aj výrok o vine a treste a majú povahu odsudzujúceho rozsudku, čím nespĺňajú typický predpoklad odklonu, ktorý má spočívať v odchýlke od typického priebehu trestného konania a má sa preto končiť inak, ako rozhodnutím o vine a vynesením trestu. K tomu pozri napr. ŠČERBA, F.: Alternativní tresty a opatření v nové právní úpravě. 2. vydání. Praha: Leges, 2014, s. 60; CÍSAŘOVÁ, D. – FENYK, J. – GŘIVNA, T. a kol.: Trestní právo procesní. 5. vydání. Praha: Wolters Kluwer, 2008, s. 673; GŘIVNA, T.: Odklony v českém trestním řádu. In: MEDELSKÝ, J. a kol. (eds.): Súčasné uplatňovanie prvkov restoratívnej justície. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Žilina: EUROKÓDEX, 2013, s. 20.

V každom prípade, účelom odklonov je rýchlejšie a efektívnejšie vybavenie vhodných prípadov, ktoré z pohľadu účelu trestného konania nevyžadujú prejednanie veci pred súdom na hlavnom pojednávaní, keď obvinený má zákonnú možnosť skončiť vec podstatne miernejším a menej zaťažujúcim spôsobomŠÁMAL, P. – MUSIL, J. – KUCHTA, J. a kol.: Trestní právo procesní. Čtvrté, přepracované vydaní. Praha: C. H. Beck, 2013, s. 729. a vyhnúť sa tak stigmatizácii svojej osoby a väzenskému prostrediu.WHITE, R. – HAINES, F.: Crime and Criminology. An Introduction. Melbourne: Oxford University Press, 1996, s. 79-80. Vo svojej podstate ide o jeden zo spôsobov, ako možno reagovať na nárast menej závažných druhov kriminality a taktiež o snahu, aby justícia v týchto prípadoch postupovala efektívnejšie.LICHNOVSKÝ, F.: Účel využívaní odklonů v trestním řízení při postihu trestné činnosti. In: Trestní právo, 2015, č. 3, s. 16. Zároveň ide o nástroj, ktorý vychádza z princípov restoratívnej justície a jeho aplikácia je (spravidla) spojená nielen s okamžitým či podmienečným zastavením trestného stíhania, ale tiež s určitou formou výchovného pôsobenia na osobu, proti ktorej je vedené trestné konanie a proti ktorej sa odklon uplatňuje.ŠČERBA, F.: Odklon jako sankční opatření. In: Trestněprávní revue, 2009, č. 2, s. 33. Žiaduce je tiež zapojenie poškodeného do procesu schvaľovania odklonu, t. j. uspokojenie jeho materiálnych i morálnych nárokov voči obvinenému.

Uplatnenie odklonov však rozhodne netreba chápať ako zľahčovanie veci a udelenie ľahkého postihu páchateľovi. Odklon totiž v sebe vždy obsahuje aj určitý sankčný prvok rôzneho dopadu,JELÍNEK, J. a kol.: Trestní právo hmotné. Obecná část. Zvláštní část. 3. vydání. Praha: Leges, 2013, s. 427. individualizovaného s ohľadom na povahu spáchaného trestného činu a jeho následky, ako aj motívy a osobnosť páchateľa, jeho správanie pred, počas a po spáchaní činu, ale aj na perspektívu jeho budúceho osobného rozvoja. V tomto kontexte je potrebné si uvedomiť, že odklon nepredstavuje prvok dekriminalizácie, pretože skutok zostáva trestným činom, avšak na dosiahnutie preventívneho účelu trestného práva postačuje alternatívny spôsob vybavenia veci a vzdanie sa formálneho rozsudku.HARDING, CH. – KOFFMAN, L.: Sentencing and the Penal System. Text and Materials. Second edition. London: Sweet & Maxwell, 1995, s. 41-42. Odklon je tak prejavom princípu oportunity ako výnimky zo zásady legality, v zmysle ktorej je prokurátor povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie.Ustanovenie § 2, ods. 5 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj TP). K tomu pozri napr. IVOR, J. a kol.: Trestné právo procesné. Bratislava: IURA EDITION, 2006, s. 70-73.

Ťažiskom ich využitia by malo byť predovšetkým predsúdne konanie,Tomu nasvedčuje aj systematické zaradenie úpravy odklonov v Trestnom poriadku medzi rozhodnutia v prípravnom konaní. kedy môže byť dosiahnutý výraznejší nápravný alebo preventívny účinok, ak obvinený už v ranom štádiu trestného konania dobrovoľne prevezme zodpovednosť za svoje protiprávne činy, čo dopomáha nielen jeho úspešnej resocializácii, ale v značnej miere to zabráni, alebo aspoň minimalizuje riziko stigmatizácie páchateľa. Vhodné využitie odklonov predstavuje nezanedbateľnú výhodu taktiež pre poškodených, ktorí sa týmito inštitútmi ľahšie dostanú k náhrade materiálnej či nemateriálnej ujmy. Vyššia miera aplikácie odklonov už v predsúdnej časti trestného konania by mala prinášať úžitok rovnako aj pre celý systém trestnej justície, lebo by dochádzalo k zníženiu počtu súdom prejednávaných prípadov, čo so sebou prináša odbremenenie súdnej sústavy, skrátenie doby prejednávania jednotlivých prípadov a v neposlednom rade aj nezanedbateľný ekonomický prínos, spočívajúci v znižovaní nákladov trestného konania za súčasného zvyšovania jeho efektivity.LICHNOVSKÝ, F.: Účel využívaní odklonů v trestním řízení při postihu trestné činnosti. In: Trestní právo, 2015, č. 3, s. 18.

Domnievame sa preto, že odklony by sa mali využívať v maximálnej možnej miere pri všetkých vhodných prípadoch, osobitne pokiaľ ide o menej závažnú kriminalitu, prípady týkajúce sa mladistvých páchateľov,Hlavnou zásadou trestania mladistvých musí byť čo najmenej trestať a čo najviac vychovávať, a ak je už nutné trestať, potom aj prostredníctvom trestu vplývať výchovne. Primeraná miera medzi nevyhnutným trestaním a výchovou bude vždy závisieť od konkrétneho prípadu. K tomu pozri ZEMAN, Š.: Vývoj kriminality mládeže a jej sankcionovania v Slovenskej republike z pohľadu štatistík a aplikačnej praxe s akcentom na restoratívne riešenia. In: Trestněprávní revue, 2016, č. 4 alebo 5. taktiež ak existuje nejaký trvalý vzťah medzi páchateľom a obeťou (rodina, výchovný vzťah, susedstvo, obchodné partnerstvo, atď.) a trestné konanie by mohlo poškodiť páchateľa, obeť alebo ich rodiny v takej miere, že straty prevažujú nad prínosmi, ktoré sa očakávajú od verejného odsúdenia,ZÁHORA, J.: Možnosti využívania restoratívnej justície v prípravnom konaní. In: STRÉMY, T. (ed.): Restoratívna justícia a alternatívne tresty v teoretických súvislostiach. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Praha: Leges, 2014, s. 185. dokonca aj v určitých prípadoch recidívy, samozrejme, s dohľadom nad dodržiavaním uložených primeraných obmedzení a povinností.Rekodifikácia trestného práva počítala v rámci zrýchlenia, zhospodárnenia a zjednodušenia trestného konania, že sa prostredníctvom odklonov vyrieši až 80% trestných vecí. Tento predpoklad sa však nenaplnil a v súčasnosti sa podľa štatistík GP SR a MS SR pohybuje ich aplikácia v konaniach proti dospelým páchateľom len asi v 22% prípadov a zaznamenáva postupný prepad. V konaniach proti mladistvým sa odklony aplikujú asi v 32% trestných konaní, pričom pri mladistvých toto číslo dlhodobo stagnuje. Stotožňujeme sa však s tvrdením Záhoru, že „odklon by sa nemal realizovať, ak si dôvera verejnosti v systém trestnej justície vyžaduje, aby páchateľ podstúpil trestné konanie a odsúdenie“.ZÁHORA, J.: Možnosti využívania restoratívnej justície v prípravnom konaní. In: STRÉMY, T. (ed.): Restoratívna justícia a alternatívne tresty v teoretických súvislostiach. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Praha: Leges, 2014, s. 186. Je však nutné poznamenať, že v zmysle nespochybniteľných pozitív restoratívnej justície, ak trestnú vec nebude možné alebo vhodné riešiť prostredníctvom odklonu a dôjde k podaniu obžaloby a následne sa bude konať hlavné pojednávanie, mali by byť prednostne ukladané niektoré z alternatívnych trestov.

Základné prínosy odklonov môžeme zhrnúť do nasledujúcich bodov:

  • Obvinený zostáva na slobode, čo posilňuje možnosť jeho resocializácie a navyše nie je vytrhnutý zo svojho sociálneho prostredia. Vďaka tomu má možnosť aktívne spolupracovať nielen na svojej náprave, ale v spolupráci so spoločnosťou aj na odstraňovaní príčin kriminality, čím sa zvyšuje šanca na dosiahnutie väčšieho nápravného a preventívneho účinku. Ide o prvky, ktoré sú spoločné s prínosmi alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody.ŠČERBA, F.: Alternativní tresty a opatření v nové právní úpravě. 2. vydání. Praha: Leges, 2014, s. 53.
  • Odklon môže pomôcť vyhnúť sa zbytočnej stigmatizácii páchateľa, alebo ju aspoň zmierniť.ZÁHORA, J.: Možnosti využívania restoratívnej justície v prípravnom konaní. In: STRÉMY, T. (ed.): Restoratívna justícia a alternatívne tresty v teoretických súvislostiach. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Praha: Leges, 2014, s. 185.
  • Odklon môže byť prínosom aj vtedy, keď trestnými činmi dotknutý verejný záujem si viac vyžaduje ich objasnenie a zistenie páchateľov, než záujem trestne stíhať a potrestať obvineného, ktorý sa napr. výraznou mierou zaslúžil a objasnenie týchto činov, zistenie a usvedčenie ich páchateľov.
  • Prostredníctvom odklonu navyše poškodený aktívnejšie participuje na výkone trestnej spravodlivosti a môže ľahšie dosiahnuť satisfakciu na materiálnej i morálnej úrovni.
  • Využitie odklonov je spravidla vhodnou možnosťou pre riešenie menej závažných trestných činov a prispieva tak k diferenciácii trestnej zodpovednosti.
  • Riešenie vecí prostredníctvom odklonu môže výrazne skrátiť trestné konanie a znížiť preťaženosť trestnej justície, s čím súvisí aj nižšia nákladnosť konaní za súčasného zvyšovania ich efektivity. Aj keď ide o dôležitý element, toto hľadisko by však nemalo byť hlavným účelom ich aplikácie.

Článok je uvedený v skrátenom znení, jeho celé znenie nájdete v produkte Odborné články:

Odklony ako nástroje restoratívnej justície v slovenskom trestnom práve a ich reálne uplatňovanie v praxi

 

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Súvisiace odborné články


Autori

  • JUDr. Štefan Zeman

Dátum publikácie

  • 23. 8. 2016

S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené