Oddlženie podľa nových pravidiel

Nová kategorizácia pohľadávok, rozhodnutie o oddlžení, nevymáhateľnosť pohľadávky, zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

1    Metodologické východiská 

 

Zadlžovanie a neschopnosť splácať svoje záväzky je odvrátenou stranou ekonomických príležitostí predstavujúcich dostupnosť cudzích zdrojov, najmä pôžičiek, hypoték či kreditných kariet, ktoré sa postupne od 90-tych rokov 20. storočia začali vo väčšej miere poskytovať aj nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva.

 

2    Oddlženie – všeobecná charakteristika 

Procesný inštitút zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) je právnym nástrojom určeným výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených ZKR dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka. Veriteľ dlžníka nie je oprávnený domáhať sa oddlženia svojho dlžníka, t. j. nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu. Len v prípade, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa druhej časti ZKR.Oprávnenie iniciovať reštrukturalizačné konanie už veriteľ rovnako nemá, keďže od 1. marca 2017 je reštrukturalizácia možná len v prípade právnických podnikajúcich subjektov. Za súčasného právneho stavu tak nezabezpečený veriteľ nedisponuje účinnými právnymi prostriedkami, ktorými by za stavu plurality veriteľov a pri nedostatku majetku dlžníka na uspokojenie všetkých záväzkov dosiahol pomerné uspokojenie. V prípade judikovania jeho pohľadávky a podania návrhu na exekúciu mu nezostáva iné, len sa zaradiť do poradia za ostatných vymáhajúcich veriteľov. Súčasný právny status quo sa tak už aj bez reflexie ostatných pripomienok uvedených v tomto článku nemôže považovať za optimálny, narúšajúci vymožiteľnosť práva v materiálnom zmysle slova.  

6    Rozhodnutie o oddlžení 

Zásadným rozdielom v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou je fakt, že o oddlžení sa rozhoduje priamo v rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo v rozhodnutí o určení splátkového kalendára (§ 166e ods. 1). Právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia sa všetky pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), stávajú voči dlžníkovi ex lege nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd dlhov zbavil, a to bez ohľadu na to, či tieto pohľadávky boli alebo neboli (v konkurze) prihlásené. Nevymáhateľnosť znamená, že pohľadávka síce nezaniká, ale stráca svoju dôležitú vlastnosť, a to právny nárok predstavujúci možnosť núteného uplatnenia pohľadávky prostredníctvom orgánov verejnej moci. Ak bude napriek nevymáhateľnosti pohľadávka dobrovoľne plnená, nejde na strane veriteľa o bezdôvodné obohatenie. 

Nevymáhateľnosť nastupuje len vo vzťahu k dlžníkovi, a preto oddlžením dlžníka je pohľadávka aj naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje. Aj keď zákon mlčí v otázke účinkov oddlženia na spoludlžníkov, aj vo vzťahu k nim by mala byť pohľadávka veriteľa vymáhateľná. 

SOJKA, P.: Oddlženie podľa nových pravidiel; Justičná revue, 69, 2017, č. 5, s. 669 – 690. 

 

Článok je uvedený v skrátenom znení, jeho celé znenie nájdete v produkte Odborné články:

Oddlženie podľa nových pravidiel

 

 

 

Súvisiace odborné články


Autori

  • Mgr.et Mgr. Pavol Sojka, PhD.

Dátum publikácie

  • 10. 8. 2017

S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené