Nový zákon o verejnom obstarávaní

Cieľom nového zákona o verejnom obstarávaní je zefektívnenie a zrýchlenie procesov verejného obstarávania pomocou povinnej elektronizácie, zvýšenia flexibility verejného obstarávania a súvisiaceho zníženia administratívnej záťaže, ako aj zvýšenie právnej istoty pri aplikácii jednotlivých inštitútov.

Prehľad noviniek, zmien a hlavných prínosov nového zákona o verejnom obstarávaní

  • v oblasti zrýchlenia a zefektívnenia procesu verejného obstarávania:

    • plná elektronizácia postupov verejného obstarávania a všetkých etáp zadávania zákaziek;
    • preformulovanie kritérií na vyhodnotenie ponúk – cieľom kritérií je určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, pričom verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú zároveň povinní dbať na zákaz diskriminácie a na podporu hospodárskej súťaže. Zákonodarca bližšie špecifikuje, kedy sa kritérium na vyhodnotenie ponuky považuje za súvisiace s predmetom zákazky;
    • minimálne lehoty na predkladanie ponúk a žiadostí o účasť preberajú lehoty určené smernicami;
    • kratšia lehota na výkon kontroly pred uzavretím zmluvy, ako aj po ňom;
    • jednotný európsky dokument – predstavuje štandardizovaný elektronický formulár, ktorý má byť využívaný ako predbežný doklad na preukázanie splnenia podmienok účasti. Vzhľadom na charakter dokumentu ide v podstate o čestné vyhlásenie hospodárskeho subjektu (na rozdiel od osvedčení vydaných orgánmi verejnej správy), ktorým deklaruje neexistenciu dôvodu pre jeho vylúčenie, splnenie kritérií pre obmedzenie počtu záujemcov a zároveň tiež poskytnutie dokladov nahradených týmto dokumentom na vyžiadanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Tak ako vyplýva z čl. 59 Smernice 2014/24/EÚ, ide o formálne vyhlásenie hospodárskeho subjektu o tom, že sa nenachádza v jednej zo situácií, v prípade ktorých hospodárske subjekty musia alebo môžu byť vylúčené; že spĺňa príslušné podmienky účasti a že v relevantných prípadoch spĺňa objektívne pravidlá a kritériá stanovené na účely zníženia počtu inak kvalifikovaných záujemcov, ktorí sa majú vyzvať na účasť. 

Daný dokument bude platiť pre celú Európsku úniu, keďže jeho vzor ustanoví Európska komisia vykonávacím predpisom. Nový zákon splnomocňuje Úrad pre verejné obstarávanie na vydanie podzákonnej normy, ktorá bude upravovať podrobnosti o jednotnom európskom dokumente (zákon č. 155/2016 Z. z.).

Napriek zavedeniu jednotného európskeho dokumentu, tak ako už bolo spomenuté vyššie, verejný obstarávateľ aj obstarávateľ môžu kedykoľvek v priebehu verejného obstarávania požiadať o predloženie dokladov nahradených jednotným európskym dokumentom, pričom uchádzač je povinný takejto žiadosti vyhovieť. Pri uchádzačovi, s ktorým sa má uzatvoriť zmluva, je uvedené vyžiadanie dokladov povinnosťou. Nepredloženie dokladov v stanovenej lehote je dôvodom pre vylúčenie uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania.

Jednotný európsky dokument môže byť použitý aj opakovane v prípade, že predkladateľ potvrdí aktuálnosť informácií obsiahnutých v pôvodnom dokumente, čím sa má prispieť k zníženiu zbytočnej administratívnej záťaže hospodárskych subjektov. Rovnako tak v prospech subjektov slúži aj zákaz vyžadovať doklady, ktoré už verejní obstarávatelia a obstarávatelia majú k dispozícii z iného verejného obstarávania, pokiaľ sú tieto naďalej platné alebo ktoré môžu získať sami prostredníctvom elektronickej databázy;

    • nová právna úprava podnecuje na využívanie systému e-Certis, elektronickej databázy dokladov vedenej Európskou komisiou, ktorá umožňuje jednoduchšie overovanie dokladov zahraničných uchádzačov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ majú právo požadovať doklady vedené v tejto databáze. Úrad pre verejné obstarávanie je povinný sprístupňovať a aktualizovať úplný zoznam databáz, ktoré obsahujú informácie o hospodárskych subjektoch v systéme e-Certis;
    • neuplatnenie šestnásťdňovej odkladnej lehoty na uzavretie zmluvy (plynúcej odo dňa odoslania informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk), a to v priamom rokovacom konaní, v ktorom možno vyzvať na rokovanie jedného záujemcu a uzavretie zmluvy na základe rámcovej dohody uzavretej s jedným hospodárskym subjektom;
    • nová koncepcia uzatvárania dodatkov k zmluvám v prípade objektívnej potreby – nová právna úprava mení doterajšiu úpravu uzatvárania dodatkov k zmluvám, keďže umožňuje meniť zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu bez nového verejného obstarávania, pokiaľ:
      • pôvodná zmluva obsahuje jasné, presné a jednoznačné podmienky jej úpravy vrátane úpravy ceny alebo opcie,
      • ide o doplňujúce tovary, stavebné práce alebo služby, ktoré sú nevyhnutné, pričom zmena dodávateľa alebo koncesionára nie je z ekonomických alebo technických dôvodov možná a zároveň by verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi spôsobila významné ťažkosti alebo podstatnú duplicitu nákladov; v danom prípade je uzatváranie dodatkov limitované hodnotou plnenia súhrnne nepresahujúcou 50 % pôvodného zmluvného plnenia,
      • potreba zmeny vyplynula z okolností, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemohol pri vynaložení náležitej starostlivosti predvídať, v danom prípade však hodnota zmeny nesmie presiahnuť 50 % hodnoty pôvodnej zmluvy,
      • ide o nahradenie pôvodného dodávateľa alebo koncesionára novým z dôvodu uplatnenia podmienky vopred dohodnutej v pôvodnej zmluve, a to z dôvodu právneho nástupníctva alebo z dôvodu, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ plní povinnosti hlavného dodávateľa alebo hlavného koncesionára voči jeho subdodávateľom,
      • nedochádza k podstatnej zmene pôvodnej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy bez ohľadu na hodnotu tejto zmeny. Nová právna úprava zároveň deklaratórne vymedzuje, čo považuje za podstatnú zmenu pôvodnej zmluvy aleb
      • pokiaľ sa nemení charakter zmluvy, pričom hodnota všetkých zmien je nižšia ako finančný limit podľa § 5 zákona v závislosti od typu zákazky alebo koncesie a zároveň je nižšia ako limity určené zákonom pre zákazku na uskutočnenie stavebných prác, zákazku na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služby a limity určené zákonom, určené pre koncesiu.

Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak sa majú v pôvodnej zákazke uskutočniť závažné zmeny, napríklad ktoré by sa dotkli rozsahu a obsahu vzájomných práv a povinností zmluvných strán alebo by viedli k zmene celkovej povahy zákazky, v takom prípade už tieto zmeny nie je možné ošetriť prostredníctvom uzatvorenia dodatku k zmluve, ale je potrebné realizovať nový postup verejného obstarávania, keďže je potrebné nanovo dohodnúť esenciálne podmienky zákazky.

  • v oblasti transparentnosti a boja proti korupcii:

    • zákaz účasti schránkových firiem vo verejnom obstarávaní;
    • rozšírenie dôvodov na vylúčenie uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania oproti predchádzajúcej právnej úprave predovšetkým o nasledujúce dôvody:
      • pokus o neoprávnené ovplyvnenie postupu verejného obstarávania,
      • pokus o získanie dôverných informácií, ktoré by uchádzačovi alebo záujemcovi poskytli neoprávnenú výhodu,
      • konflikt záujmov, ktorý by mohol narušiť alebo obmedziť hospodársku súťaž alebo porušiť princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania (pod konfliktom záujmov sa rozumie predovšetkým situácia, kedy zainteresovaná osoba majúca vplyv na výsledok alebo priebeh verejného obstarávania má priamy alebo nepriamy finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním),
      • dôvodné podozrenie o uzavretí dohody narúšajúcej hospodársku súťaž,

Článok je uvedený v skrátenom znení, jeho celé znenie nájdete v produkte Odborné články:

Nový zákon o verejnom obstarávaní

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


Autori

  • JUDr. Renáta Považanová

Dátum publikácie

  • 25. 4. 2016

S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené