Novela Trestného zákona na rokovaní vlády

Návrh komplexne upravuje problematiku boja proti terorizmu, vrátane financovania terorizmu a zohľadňuje všetky medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky v tejto oblasti.

Autori: Redakcia
Dátum publikácie: 16. 2. 2018


Sledované štádium legislatívneho procesu
Vláda SR1. čítanie (NR SR)2. čítanie (NR SR)3. čítanie (NR SR)prezident SR 

 

V programe rokovania vlády, ktoré začína dňa 21. februára 2018, Ministerstvo spravodlivosti SR predloží návrh na vydanie novely Trestného zákona, Trestného poriadku a zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

V čl. I je nanovo prepracovaná skutková podstata trestného činu terorizmu, pričom predkladateľ v tejto súvislosti zohľadnil problémy aplikačnej praxe vyplývajúce z konzultácií s orgánmi činnými v trestnom konaní, súdnej praxe, medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a názorov odbornej verejnosti. Východiskovou skutkovou podstatou je skutková podstata trestného činu teroristického útoku podľa § 419 Trestného zákona.
Za obsahovo nadväzujúce skutkové podstaty na uvedenú východiskovú skutkovú podstatu sa považujú – skutková podstata upravujúca trestný čin niektorých foriem účasti na terorizme obsiahnutá v § 419b, skutková podstata upravujúca trestný čin financovania terorizmu obsiahnutá v § 419c a skutková podstata upravujúca trestný čin cestovania na účel terorizmu obsiahnutá v § 419d. V rámci navrhovaného znenia skutkovej podstaty trestného činu terorizmu predkladateľ zavádza koncept spočívajúci v definovaní cieľa, ktorým je „poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť štátu, narušiť alebo zničiť základnú politickú, hospodársku alebo spoločenskú štruktúru štátu alebo medzinárodnej organizácie, závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo alebo donútiť vládu alebo iný orgán verejnej moci alebo medzinárodnej organizácie, aby niečo konala, opomenula alebo strpela“ ako základného diferenciačného znaku medzi trestným činom terorizmu a ostatnými trestnými činmi.

V čl. II dochádza k transpozícii smernice 2016/800, pričom sa dopĺňa ustanovenie týkajúce sa výsluchu mladistvého obvineného vychádzajúc z požiadavky na zabezpečenie dostatočnej ochrany detí, ktoré sú obvinenými osobami v trestnom konaní a ktoré nie sú vždy schopné pochopiť obsah výsluchov, ktoré sa s nimi vedú. Aby sa zabezpečila dostatočná ochrana takýchto detí, výsluchy zo strany orgánov činných v trestnom konaní by sa mali vykonávať s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu.

Ďalej sa v čl. II transponuje smernica 2016/1919, ktorej účelom je zabezpečiť účinný výkon práva na prístup k obhajcovi tým, že podozrivým a obvineným osobám v trestnom konaní a vyžiadaným osobám, ktoré sú predmetom konania o európskom zatykači sprístupňuje pomoc obhajcu, ktorú hradia členské štáty. Zavedením spoločných minimálnych pravidiel týkajúcich sa práva na právnu pomoc pre podozrivé, obvinené a vyžiadané osoby sa táto smernica zameriava na posilnenie vzájomnej dôvery členských štátov v ich trestnoprávne systémy, a tým na zlepšenie vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach. Právny poriadok Slovenskej republiky je v súlade s cieľmi smernice2016/1919, a preto sa jej transpozícia vykoná len doplnením transpozičnej prílohy Trestného poriadku.

V čl. III sa s ohľadom na transpozíciu smernice 2016/1919 dopĺňa zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie, ktorý tvorí prílohu č. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.

V čl. IV sa v nadväznosti na navrhovanú hmotnoprávnu úpravu v Trestnom zákone dopĺňa katalóg trestných činovobsiahnutý v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osobe v oblasti terorizmu. V tomto prípade ide o formálno-právnu zmenu zohľadňujúcu novú štruktúru trestných činov terorizmu. Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.

Zdroj: rokovania.sk

Autor: Redakcia


S-EPI, s.r.o. © 2010-2018, všetky práva vyhradené