Nepodanie návrhu na vykonanie exekúcie do troch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu

Príspevok je komplexne venovaný zákonu č. 106/2014 Z. z., ktorým došlo k novelizácii nielen Občianskeho zákonníka, ale aj Exekučného poriadku. 

Civilný proces predstavuje pomerne zložitý komplex spoločenských vzťahov regulovaných normami občianskeho práva procesného. Civilný proces sa vnútorne stratifikuje na konanie základné (nachádzacie) a konanie vykonávacie (exekučné). Kým v základnom konaní poskytuje súd ochranu tvrdenému, porušenému alebo ohrozenému subjektívnemu právu, v konaní exekučnom sa poskytuje ochrana už judikovanému nároku.Števček, M., Ficová, S., a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 1. Vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011, str. 1. Podľa stabilnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku.Pozri napríklad III. ÚS 266/07 alebo PL. ÚS 21/00, II. ÚS 143/02. Rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že právo na súdnu ochranu by zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Článok 46 ods. 1 ústavy spočíva v zásade, že každý je oprávnený domáhať sa svojich práv na súde, pričom tomuto právu koreluje povinnosť súdov vo veci konať nezávisle, nestranne a bez zbytočných prieťahov.

Všeobecné súdy musia dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne zdôvodniteľných okolností.Pozri aj PL. ÚS 21/00 Na podklade vyššie uvedeného je nesporné, že právo na súdnu ochranu sa nemôže končiť vydaním súdneho rozhodnutia, ktoré nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Toto právo v sebe subsumuje aj možnosť, nie však povinnosť, oprávneného v prípade ak nedôjde k dobrovoľnému plneniu zo strany povinného domáhať sa plnenia nároku obsiahnutého v petite rozhodnutia núteným spôsobom aj proti vôli povinného. Nútený výkon rozhodnutia je výslovne fakultatívny a nemožno oprávneného nútiť, aby si právo obsiahnuté v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí, ktoré sa dobrovoľne neplnilo uplatnil v exekučnom konaní. Či dôjde k realizácii druhej fázy civilného procesu – k exekučnému konaniu – závisí od oprávneného a jeho dispozičného práva. Rovnako tomu je aj v prípade uplatňovania nároku na súde, kedy závisí od navrhovateľa, či si nárok uplatní a bude sa domáhať súdnej ochrany alebo nie. Civilný proces je založený na dispozičnom princípe, pričom navrhovateľ má právo počas celého konania disponovať svojíim návrhom, rovnako tomu je aj v exekučnom konaní. V tomto smere považujeme za potrebné poukázať na § 81 O. s. p., v ktorom sú vymenované konania, kedy môže súd konať aj bez návrhu. De facto ide o taxatívny výpočet, pretože súd môže konať bez návrhu len v tých veciach, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa.

V právnom poriadku Slovenskej republiky možno hovoriť o tzv. "dualizme" civilnej exekúcie. Ak totiž má byť predmetom exekúcie splnenie povinnosti vyplývajúcej z rozsudku o výchove (nie výžive) maloletých, alebo pokiaľ ide o vymoženie tzv. justičných pohľadávok (súdne poplatky, trovy trestného konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania) cestou zrážok zo mzdy alebo cestou prikázaním pohľadávky, postupuje sa v exekúcii podľa šiestej časti zákona 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Ak však ide o vymoženie inej povinnosti (vyplývajúcej zo spôsobilého exekučného titulu), exekúciu vykonáva súdny exekútor podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len Exekučný poriadok) s podporným použitím Občianskeho súdneho poriadku. Tento dualizmus právnej úpravy civilnej exekúcie pretrváva od prijatia Exekučného poriadku. Aj napriek vyššie spomínanému dualizmu civilnej exekúcie v právnom poriadku SR možno konštatovať prioritné postavenie exekúcie vykonávanej procesným postupom upraveným v Exekučnom poriadku.

Zákonom č. 106/2014 Z. z., ktorý nadobudol platnosť dňa 29. 04. 2014 a účinnosť 01. 06. 2014 došlo k novelizácii nielen Občianskeho zákonníka, ale aj zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. Táto novela okrem iného zaviedla do Exekučného poriadku § 61b, do ktorého sa doplnili odseky 2 a 3. Podľa § 61 ods. b) exekúciu možno vykonávať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3).

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


Autori

  • JUDr. Marián Ďurana, PhD.
  • JUDr. Peter Strapáč, PhD.

Dátum publikácie

  • 6. 8. 2015

S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené