Neplatnosť darovacej zmluvy na spoluvlastnícky podiel a posúdenie prejavu vôle

V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, a či skutočne chcel to, čo prejavil, že chce (t.j. že navonok prejavené zodpovedá jeho vôli), treba poznamenať, že na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda predovšetkým z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 179/2011 zo dňa 26. marca 2015

Anotácia:

Odvolací súd v preskúmavanej veci pri riešení prejudiciálnej otázky platnosti darovacej a záložnej zmluvy dospel k záveru, že tento právny úkon je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný v časti týkajúcej sa prevodu podielu 1/4 nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. X. a č. X., ďalej podielu 8/72 nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. X. a napokon podielu 1/8 nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. X.; v nadväznosti na tento záver určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v podieloch uvedených v bode III. jeho výroku. Správnosť záverov odvolacieho súdu, ktoré sa týkajú tejto časti uvedeného právneho úkonu a výroku III. jeho rozsudku nebola predmetom dovolacieho prieskumu – viď vyššie bod 3. odôvodnenia tohto rozsudku dovolacieho súdu

Zo záveru odvolacieho súdu, ktorý je uvedený v predchádzajúcom odseku [teda že darovacia a záložná zmluva je neplatná (len) sčasti], logicky rezultoval ďalší jeho záver, že darovacia a záložná zmluva je v časti týkajúcej sa zvyšných podielov nehnuteľností platná, lebo tu nedošlo k nezhode vôle žalobcu s jej prejavom

Právna veta:

Spomedzi znakov definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota vôle a jej prejavu. To znamená, že pokiaľ neexistuje vôľa (napríklad z dôvodu fyzického donútenia), neexistuje ani právny úkon. Právny úkon ale neexistuje ani vtedy, ak neexistuje prejav vôle. Vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, a či skutočne chcel to, čo prejavil, že chce (t.j. že navonok prejavené zodpovedá jeho vôli), treba poznamenať, že na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda predovšetkým z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Neprihliada sa na vnútornú pohnútku (motív) prejavenej vôle. Takáto pohnútka je irelevantná, ibaže by bola právnym úkonom prejavená, a tým sa stala jeho súčasťou. Ak prejav posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je primeraným prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním je.

Celé znenie rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 179/2011

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


Dátum publikácie

  • 1. 8. 2016

S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené