Individuálne pracovnoprávne spory podľa Civilného sporového poriadku

Poukázanie na osobitosti procesnej úpravy v konaní o individuálnom pracovnoprávnom spore, v ktorom požíva zamestnanec zvýšenú ochranu, oproti všeobecným ustanoveniam Civlného sporového poriadku.

Autori: JUDr. Ivana Podobníková
Dátum publikácie: 8. 8. 2016


Cieľom tohto článku je poukázať na osobitosti procesnej úpravy v konaní o individuálnom pracovnoprávnom spore, v ktorom požíva zamestnanec zvýšenú ochranu, oproti všeobecným ustanoveniam Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súdy postupujú a rozhodujú (s určitými výnimkami) i v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona.

Všeobecne k pojmu individuálny pracovnoprávny vzťah a spor z neho vyplývajúci

Problematika individuálnych pracovnoprávnych sporov je z hľadiska členenia Civilného sporového poriadku zaradená do tretieho dielu druhej hlavy zákona, ktorá upravuje tzv. spory s ochranou slabšej strany. Takýmto zaradením sa do noriem procesného práva premieta jedna zo základných zásad Zákonníka práce, ktorá spočíva v zvýšenej ochrane zamestnanca ako slabšej strany pracovnoprávneho vzťahu. Skutočnosť, že zamestnanec je v pracovnoprávnom spore tzv. zvýhodneným subjektom, vyplýva jednak z hmotného práva, ale v súčasnosti túto skutočnosť potvrdzuje i rozhodovacia prax súdov.

V tejto súvislosti si dovolíme poukázať na nedávne rozhodnutie Ústavného súdu ČR, ktorý nálezom zo dňa 9. decembra 2014 v konaní sp. zn. II. ÚS 1774/14 rozhodol o zrušení rozsudkov súdov nižších stupňov z dôvodu porušenia práva sťažovateľa – zamestnanca na prístup k súdu a na súdnu ochranu zaručené v článku 36 odst. 1 Listiny základných práv a slobôd.

Príslušnosť súdov v pracovnoprávnych sporoch

Podľa § 14 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Z takejto všeobecnej formulácie súdnej právomoci vyplýva, že na spory o týchto nárokoch nie je možné aplikovať zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pretože práve prostredníctvom § 14 Zákonníka práce sa sleduje zámer, aby pracovné spory boli komplexne prejednávané jednotnou sústavou nezávislých orgánov. Právomoc a vecná príslušnosť súdu v pracovnoprávnych sporoch, ktorá vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 14 Zákonníka práce v spojení s čl. 1 a § 3 CSP, je doplnená o tzv. kauzálnu príslušnosť súdov, ktorá za daných okolností znamená, že na konania z individuálnych pracovnoprávnych sporov (rovnako tak na konania v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky) sú príslušné zvlášť určené súdy, ktoré nemajú charakter špecializovaných súdov, ale tieto sú súčasťou všeobecnej sústavy súdov.

Vylúčenie tzv. kontumačných rozsudkov

Rozsudok pre zmeškanie (tzv. kontumačný rozsudok) je v novom Civilnom sporovom poriadku upravený v § 273 – § 281, a to odlišne u žalobcu a žalovaného.

Čo sa však týka vydania kontumačného rozsudku v individuálnom pracovnoprávnom spore, § 321 CSP vylučuje použitie ustanovení o rozsudku pre zmeškanie v prípade, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech zamestnanca.

Článok je uvedený v skrátenom znení, jeho celé znenie nájdete v produkte Odborné články:

Individuálne pracovnoprávne spory podľa Civilného sporového poriadku

Autor: JUDr. Ivana Podobníková

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2018, všetky práva vyhradené