Finančné odškodňovanie a pokuty zamestnávateľa pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania

Náhrada škody, náhrada nemajetkovej ujmy, predpoklady zodpovednosti, pokuty pre zamestnávateľov a rozbor vybranej judikatúry.

V súčasnej dobe sa v aplikačnej praxi čoraz viac stretávame s viacerými pohľadmi na vznik práva k finančnému odškodneniu, resp. finančnému odškodňovaniu ako takému pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania. Je možné zamestnancovi na základe pracovného úrazu alebo choroby z povolania priznať náhradu škody a zároveň aj náhradu nemajetkovej ujmy? Názory súdov sa v tejto otázke líšia. V článku poukážeme na viaceré spôsoby a pohľady, s ktorými sa zamestnávatelia stretávajú v prípadoch pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, a to najmä s ohľadom na súčasnú pretrvávajúcu prax podávania žalôb o priznanie státisícových súm odškodného, resp. zadosťučinenia za pracovný úraz alebo chorobu z povolania zamestnanca. Rozoberieme si záver súdu, podľa ktorého by sa nemajetková ujma, resp. finančné odškodnenie mali uhrádzať z úrazových dávok od Sociálnej poisťovne a zamestnávateľ by tak nebol povinný zamestnancovi uhradiť finančné zadosťučinenie, ale naopak sa stretneme aj s názorom, podľa ktorého zaplatenie nemajetkovej ujmy ide popri platení úrazových dávok. Poukážeme však aj na ďalšie sankcie, ktoré zamestnávateľovi hrozia v prípade, ak pracovný úraz alebo choroba z povolania vyplynula z porušenia právnych predpisov zamestnávateľa. V takýchto prípadoch hrozí štatutárnym zástupcom, riaditeľom, vedúcim zamestnancom, prokuristom a pod. trestnoprávna zodpovednosťzamestnávateľovi obligatórna pokuta od inšpektorátu práce od 33 000 do 100 000 eur. Ešte pred uložením pokuty v takejto výške zo strany inšpektorátu práce však zamestnávateľ môže právnymi prostriedkami napadnúť protokol vypracovaný inšpektorátom práce, ktorý môže súd zrušiť v zmysle  početnej judikatúry, na ktorú v tomto článku poukážeme.

 Zamestnávateľ nie je povinný vyplatiť nemajetkovú ujmu zamestnancovi!?

 

Okresný súd Prievidza vydal rozsudok, ktorý stavia zamestnávateľa do pozície, v ktorej pri naplnení určitých skutočností nie je povinný finančne odškodňovať zamestnanca za pracovný úraz, a to dokonca ani v prípade, ak zamestnávateľ objektívne porušil právne predpisy.

Vyplýva to z rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16C/126/2011 zo dňa 31. 7. 2013, ktorým súd zamietol návrh na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 18 000 eur z toho dôvodu, že navrhovateľke bolo poskytnutých z titulu smrteľného pracovného úrazu manžela celkovo 142 631 eur.

Povinnosť náhrady nemajetkovej ujmy zo strany zamestnávateľa

Celkom odlišný názor na posúdenie nároku na nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z pracovného úrazu a choroby z povolania mal Okresný súd Košice. Ten práve naopak konštatoval, že pozostalí majú popri úrazových dávkach od Sociálnej poisťovne nárok aj na nemajetkovú ujmu v peniazoch, a to od zamestnávateľa, kde sa smrteľný pracovný úraz jeho zamestnanca stal.

 Poukazujeme na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 292/2009 zo dňa 7. 12. 2009, ktoré sa týka rozsudku Okresného súdu Košice sp. zn. 14C/34/2002 zo dňa 30. 5. 2007.

 

Článok je uvedený v skrátenom znení, jeho celé znenie nájdete v produkte Odborné články:

Finančné odškodňovanie a pokuty zamestnávateľa pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania

Autor:
JUDr. Jozef Lukajka, PhD.
Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o.

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Súvisiace autorsky spracované rozhodnutie súdu

Súvisiace odborné články

Súvisiace komentované ustanovenia

Súvisiace eurokódex komentované ustanovenia

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace interné firemné predpisy


Autori

  • JUDr. Jozef Lukajka, PhD.

Dátum publikácie

  • 9. 11. 2017

S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené