Celkové daňové bremeno na Slovensku rastie

Celkové daňové bremeno na Slovensku v minulom roku vzrástlo až na 61,86 % z priemernej odmeny patriacej zamestnancovi.

Autori: SITA a.s.
Dátum publikácie: 16. 8. 2017


SITA | 15.8.2017

Celkové daňové bremeno na Slovensku v minulom roku vzrástlo až na 61,86 % z priemernej odmeny patriacej zamestnancovi. Zamestnanec s priemernou mzdou tak pracoval na zaplatenie všetkých daní takmer 226 dní v roku a až od 227. dňa začal zarábať pre seba a svoju rodinu. Informoval o tom Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.Zamestnancovi s priemernou hrubou mzdou 912 eur na mesiac tak po zaplatení všetkých daní ostalo podľa prepočtov vlani 484 eur na mesiac. To predstavuje 38,14 % z celkových nákladov práce, ktoré predstavujú približne 1 269 eur mesačne. Daňové bremeno v roku 2016 vzrástlo na Slovensku oproti roku 2015 o 0,8 percentuálneho bodu a oproti roku 2014 o 1,5 percentuálneho bodu.

“Hoci štát niektoré spotrebné dane znížil, napríklad zavedením desaťpercentnej DPH na vybrané potraviny, vyšším zdanením podnikateľských subjektov celkové daňové bremeno občanov zvýšil,” konštatuje inštitút. Symbolický deň daňového odbremenenia sa tak posunul podľa aktualizovaného prepočtu z minuloročného 12. augusta na 15. august.

V minulom roku bol najviac zdanený príjem daňovníka, čo tvorilo 71,2 % z celkových daní. Potom to bola spotreba s podielom 25,1 %, majetok tvoril 2 % a podnikanie 1,7 %. Spomedzi príjemcov týchto vynútením získaných platieb najviac nadobudol štát, vrátane fondov sociálneho zabezpečenia, a to 81,1 % z daní.

Daňovo-odvodové zaťaženie rastie aj podľa Slovenskej komory daňových poradcov. Ako doplnil Miroslav Marcinčin z komory, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce na Slovensku je spôsobené najmä veľmi vysokým odvodovým zaťažením, ktoré je podľa neho jedným z najvyšších v rámci členských krajín OECD. “Toto zaťaženie ďalej stúpa v dôsledku odstránenia maximálnych vymeriavacích základov pre zdravotné poistenie od roku 2017 a taktiež v dôsledku zvýšenia maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na sociálne poistenie zo sumy 4 290 eur na sumu 6 181 eur od roku 2017," dodal Marcinčin.

Ďalším dôvodom súčasnej situácie sú podľa Marcinčina nízke nezdaniteľné sumy a odpočítateľné položky uvádzané v daňových priznaniach. Po niekoľkoročnej stagnácii nezdaniteľná časť základu dane vzrastie o necelých 30 eur na sumu 3 830,02 eura pre rok 2017. “Keďže suma nezdaniteľného príjmu nerastie tak rýchlo ako nominálne mzdy, tak daňové zaťaženie stúpa,” skonštatoval Marcinčin.

Na výšku daňového zaťaženia má podľa komory vplyv aj suma daňového bonusu na deti. Na Slovensku je daňový bonus na dieťa vo výške 256,92 eura ročne. V Česku je napríklad suma daňovej úľavy v prepočte v rozmedzí približne 510 až 650 eur ročne. V Nemecku je daňový bonus vo výške 2 304 až 2 676 eur ročne na jedno dieťa v závislosti od počtu detí. “Zaujímavosťou je, že v iných krajinách si môžete v daňovom priznaní odpočítať aj také položky ako náklady na dochádzanie do práce, na opatrovanie alebo vzdelávanie detí, zvýšené náklady na bývanie a podobne,” dodal Marcinčin.

 

© 2017, Autorské práva SITA a.s. a zmluvné agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a zmluvných agentúr je výslovne zakázané.

Autor: SITA a.s.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené