Aplikačné problémy dokazovania cestných priestupkov

Článok sa zaoberá z pohľadu aplikačnej praxe problematickými aspektmi dokazovania priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ide o konfliktné dôkazné situácie, v ktorých sú proti sebe produkované protichodné skutkové verzie o spáchaní priestupku.

Úvodné východiská

Priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, resp. cestné priestupky patria medzi pomerne často postihovaný druh správnych deliktov. Z tohto dôvodu je tento druh priestupkov stredobodom nielen policajných orgánov, ktorých cieľom je nastoliť bezpečnosť v cestnej premávke (a v súvislosti s tým prispieť k naplneniu štátneho rozpočtu), ale aj predmetom záujmu účastníkov cestnej premávky, ktorí sa snažia obvineniam zo spáchania týchto priestupkov brániť.

Ťažiskovým problémom, ktorý vystupuje do popredia pri dokazovaní cestných priestupkov je skutočnosť, že tieto priestupky nie sú vždy zdokumentované fotografickým či kamerovým systémom, nakoľko výstup z tohto systému možno označiť ako jediný skutočne objektívny dôkaz (za predpokladu, že je vyhotovený v určitej kvalite umožňujúcej identifikovať spáchanie priestupku).

Typickými prípadmi cestných priestupkov je napr. nepoužitie bezpečnostného pásu, telefonovanie za volantom, prejazd cez plnú čiaru a pod. V tomto článku však bude sústredená pozornosť na priestupok spočívajúci v nerešpektovaní zvislej dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“ (ďalej len „STOPka“) a modelovej situácii, v ktorej bude na jednej strane stáť tvrdenie obvineného o nespáchaní priestupku a na druhej strane protichodné tvrdenie policajta tvrdiaceho opak.

Právny základ cestných priestupkov je potrebné hľadať v systematickom prepojení dvoch základných právnych predpisov. Predovšetkým to je zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „priestupkový zákon“), ktorý v blanketovom § 22 ods. 1 písm. l) ustanovuje, že priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), podľa ktorého porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (§ 137 ods. 1 citovaného zákona). Takáto povinnosť je ustanovená napríklad v § 20 ods. 4, v zmysle ktorého „Na príkaz dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“ vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad“.

Podľa súčasného právneho stavu je možné tento priestupok postihovať aj v rámci tzv. objektívnej zodpovednosti, pri ktorej dochádza k postihu držiteľa vozidla v konaní o správnom delikte v zmysle § 6a písm. c) v spojení s § 139a nasl. zákona o cestnej premávke. Základnou procesnoprávnou podmienkou na prejednanie tohto správneho deliktu je zaznamenanie porušenia povinnosti prostredníctvom technických prostriedkov (fotodokumentácia alebo videozáznam – vzhľadom na povahu tohto konkrétneho správneho deliktu bude využiteľný iba videozáznam). Tento procesný postup nie je prípustný, keď je zistená totožnosť vodiča – v takom prípade príslušný orgán policajného zboru vec odloží za predpokladu, že totožnosť vodiča bola zistená pred začatím konania o správnom delikte držiteľa vozidla, t. j. v štádiu pred vydaním rozkazu o uložení pokuty. Za tejto situácie sa konanie vodiča prerokuje v konaní podľa priestupkového zákona.

Konanie podľa priestupkového zákona o skutku vodiča, ku ktorému došlo v dôsledku porušenia povinnosti držiteľom vozidla podľa § 6a zákona o cestnej premávke, nemožno začať alebo v už začatom konaní pokračovať počas konania o správnom delikte držiteľa vozidla; to neplatí, ak je konanie prerušené podľa § 139d ods. 7 zákona o cestnej premávke. Podľa citovaného ustanovenia, ak držiteľ vozidla v odpore proti rozkazu o uložení pokuty uvedie údaje o vodičovi motorového vozidla, ktorý viedol motorové vozidlo v čase porušenia pravidiel cestnej premávky v rozsahu meno, priezvisko a adresu pobytu, orgán Policajného zboru konanie o správnom delikte držiteľa vozidla preruší a vec postúpi na priestupkové konanie. V prípade, že sa v priestupkovom konaní zistí, že nie je možné zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že skutok spáchala konkrétna osoba, priestupok nemožno prejednať, skutok nespáchal obvinený alebo spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému preukázané, vo veci sa nerozhodne v priestupkovom konaní, ale vec sa postúpi späť orgánu policajného zboru, ktorý prerušil konanie o správnom delikte, aby pokračoval v tomto konaní. Inak, ak dôjde k vybaveniu veci v priestupkovom konaní, tak konanie o správnom delikte držiteľa vozidla sa zastaví.

Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola držiteľovi vozidla uložená pokuta za správny delikt držiteľa vozidla, nemožno začať konanie podľa priestupkového zákona za porušenie pravidiel cestnej premávky, ku ktorému došlo v dôsledku porušenia povinností podľa § 6a zákona o cestnej premávke; ak také konanie už bolo začaté, príslušný orgán konanie zastaví.

Popis, význam a grafické vyobrazenie zvislej dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde! (č. P 2)“ je obsiahnutý v prílohe č. 1, I. diel bod I, a II. diel, prvá časť, článok 2 bod 2 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „vyhláška“). Podľa tejto vyhlášky táto dopravná značka ukladá vodičovi povinnosť zastaviť vozidlo a dať prednosť v jazde; vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad.

Na účely tohto článku bude analyzovaná situácia, keď vec nie je riešená (riešiteľná) v konaní o správnom delikte držiteľa vozidla, resp. situácie, v ktorých orgány objasňujúce priestupky ako aj správne orgány prejednávajúce priestupky v priestupkovom konaní nedisponujú dostatočným dôkazným materiálom (najmä videozáznamom alebo iným objektívne preukázateľným spôsobom zachytávajúcim porušenie pravidiel cestnej premávky), pričom dôkazná situácia sa nachádza v rovine tvrdenie proti tvrdeniu (policajt vs. vodič).

V súvislosti s dokazovaním tohto priestupku sa budeme zaoberať (i) protichodnosťou tvrdení vodiča a policajta a posúdením ich dôkaznej váhy a (ii) samotnou prípustnosťou svedeckej výpovede policajta objasňujúceho priestupok v nadväzujúcom priestupkovom konaní.

Pojem, obsah a význam zásady voľného hodnotenia dôkazov a materiálnej pravdy

V rámci výkladu tejto problematiky je potrebné podrobnejšie sa zaoberať právnym významom zásady voľného hodnotenia dôkazovPodľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku „Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti“. v spojení so zásadou materiálnej pravdyPodľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci“. a v nadväznosti na to aplikáciou zásady in dubio pro reo (t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného), ktoré sú kľúčovým interpretačným vodidlompre vyvodenie správneho právneho záveru premietajúceho sa do prejednania a rozhodnutia o priestupku v súlade so zákonom.

Proces hodnotenia dôkazov spočíva v tom, že jednotlivým dôkazom sa prisudzuje určitá dôkazná váha. Slovo „voľné“ vyjadruje skutočnosť, že zákon nepredpisuje, akou váhou, resp. dôkaznou silou disponuje daný dôkaz, t. j., nie je stanovená akási apriórna a paušalizovaná hierarchia dôkazov. Táto zásada nadväzuje na nemenej významnú zásadu materiálnej pravdy. Kým zásada materiálnej pravdy vymedzuje pre správny orgán rozsah dokazovania, zásada voľného hodnotenia dôkazov určuje spôsob hodnotenia už vykonaných dôkazov.

Z tejto zásady vyplýva, že správny orgán nielen určuje rozsah dokazovania a ktoré dôkazy sú potrebné, ale tieto dôkazy musí hodnotiť predpísaným spôsobom. Každý dôkaz musí najprv hodnotiť samostatne (napr., či listina je pravá a či sa jej obsah vzťahuje k predmetu konania, či svedok je dôveryhodný, či jeho svedecká výpoveď je pravdivá a či sa týka predmetu konania a atď.) a potom v súvislosti s ostatnými dôkazmi, najmä ako každý dôkaz zapadá do mozaiky dôkazov niečo potvrdzujúcich a niečo vyvracajúcich.MACHAJOVÁ, J. a kol.: Všeobecné správne právo. 3. aktualizované vydanie. Bratislava: EUROKÓDEX, 2009, s. 155. Správny orgán nie je v procese hodnotenia dôkazov viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov.KOŠIČIAROVÁ, S.: Správny poriadok – Komentár s novelou účinnou od 1. 1. 2004. 1. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2004, s. 145.

Článok je uvedený v skrátenom znení, jeho celé znenie nájdete v produkte Odborné články:

Aplikačné problémy dokazovania cestných priestupkov

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


Autori

  • Mgr. Tomáš Čentík

Dátum publikácie

  • 8. 12. 2016

S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené