Daňová optimalizácia v rozhodnutiach súdov

Neoprávnene uplatnené daňové zvýhodnenie, uznávanie daňových výdavkov.

Výber rozhodnutí k zisťovaniu neoprávnene uplatneného daňového zvýhodnenia a preukazovaniu oprávnenosti daňových výdavkov:

Rozhodovacia prax súdov SR

Pri skúmaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane je potrebné vychádzať z konkludentného konania žalobkyne a reálneho plnenia, ktoré vyšlo najavo, hoci žalobkyňa ich realizáciu nevie v daňovom konaní pre nedostatok listinných dôkazov preukázať.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 5 Sžf 16/2011 

Aj napriek tomu, že postup daňových orgánov v konaní o predpísanie dane z pridanej hodnoty sleduje reparačný zámer, t. j. odčerpanie neoprávnene uplatnenej dane, je potrebné v konaní nespochybniteľne preukázať, že k uplatneniu dane žalobcom skutočne došlo.

 Vychádzajúc z citovanej zásady preferovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom, je nedostatočné, ak sa správca dane opieral len o deklarované účtovanie dane z pridanej hodnoty na pokladničných blokoch a nezisťoval skutkový stav spôsobom umožňujúcim objektívne rozhodnúť vo veci.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 6 Sž 99/99 

Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 - 5, § 20, § 21 zákona č. 595/2003 Z. z.

Pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následné určenie správnej výšky základu dane z príjmov právnickej osoby nepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len preukázaním daňového dokladu – faktúry s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia na jednej strane jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne aj došlo a to v rámci dojednaných dodávok tovarov jednotlivými dodávateľmi. Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane z príjmov PO.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 5 Sžf 45/2015

Ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

Právna veta
Ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 3 Sžf 1/2011

Dokazovanie je procesným prostriedkom, ktorého zásady platia vo všetkých fázach správy daní, či už v rámci daňovej kontroly alebo v rámci daňového konania, pričom dôkazy vykonané v rámci daňovej kontroly zosumarizované v protokole o jej výsledku, majú rovnakú dôkaznú silu ako dôkazy vykonané v rámci daňového konania. Protokol je zákonný podklad pre pokračovanie vo vyrubovacom konaní, nakoľko pri výkone daňovej kontroly nie sú procesné práva daňového subjektu vo vzťahu k vykonávanému dokazovaniu nijako oslabené. Preto je protokol o výsledku daňovej kontroly plnohodnotným zákonným podkladom pre rozhodnutie správcu dane o vyrubení zistenej daňovej povinnosti, ak o jeho obsahu a vykonanom dokazovaní nemá správca dane pochybnosti a daňový subjekt nedá podnet na jeho doplnenie.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 4Sžf/44/2016

 I. Ak konaniu daňového subjektu vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický zmysel, je potom potrebné vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logický záver, že i napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bolo v danom prípade zo strany daňového subjektu sledovanie jediného účelu, a to iba získanie nadmerného odpočtu.

II. Nemožno potom takémuto konaniu daňového subjektu prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 2 Sžf 44/2013

I. V takýchto prípadoch je potrebné skúmať a dosledovať následnosť reťazca a posúdiť ekonomickú zmysluplnosť správania sa jeho členov, štandardnosť ukazovateľov jednotlivých obchodov, skúmať uplatniteľnosť obchodovanej komodity na trhu, dôvody náhleho navýšenia obratov, vývozov, veľkosť, personálny substrát podozrivých podnikateľských subjektov... čo všetko vedie k vykonaniu tzv. testu zneužiteľnosti práva a k dissimulácii toho, čo podnikateľské subjekty v reťazci skutočne robili.

II. Je teda zrejmé, že pokiaľ príslušné štátne orgány, či už kontrolné orgány daňové, resp. žalobca na súde, chcú preukázať existenciu kruhového či iného daňového podvodu, je potrebné sa zamerať predovšetkým na preukázanie ekonomickej zmysluplnosti obchodných operácií, ich reálnosť, posúdiť existenciu či neexistenciu dodávok, kompletnosť faktúr, splnenie si daňových povinností všetkých zainteresovaných subjektov a pokiaľ by sa preukázalo, že hospodárska podstata posudzovaných obchodných operácií chýba (v podstate v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka by išlo o tzv. absolútne neplatné právne úkony, pretože svojím obsahom a účelom odporujú zákonu, priečia sa dobrým mravom i obchodným zvyklostiam) , je potrebné preukazovať zainteresovanosť jednotlivých do reťazca zapojených osôb, čo v tomto prípade nie je problém, lebo vo všetkých do reťazca zapojených firiem je preukázateľne personálne zapojený obžalovaný. Je však samozrejmé, že samotná účasť na obchodných operáciách takéhoto reťazca sama o sebe sankcionovateľný rozmer bez ďalšieho nemá.

Rozsudok Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp. zn. 3T/25/2012

4 Sžf 25/2011
3 Sžf 101/2008
3 Sžf 80/2008
I. ÚS 241/07
2 To 10/2012

Rozhodovacia prax súdov ČR

 

Rozhodovacia prax Súdneho dvora EÚ

  C-255/02 Halifax

1. Plnenia, o aké ide vo veci samej, predstavujú dodávku tovarov alebo poskytnutie služieb a hospodársku činnosť v zmysle článku 2 bodu 1 a článku 4 ods. 1 a 2, článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 95/7/ES z 10. apríla 1995, ak spĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené, takisto v prípade, ak sú vykonávané iba s cieľom získať daňovú výhodu bez iného podnikateľského účelu.
2. Šiestu smernicu je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie.
Preukázanie zneužitia na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu.
3. Keď bola zistená existencia zneužitia, príslušné plnenia musia byť znovu definované tak, aby bola nastolená situácia, ktorá by existovala v prípade, keby neexistovali plnenia predstavujúce zneužitie.

C-425/06 Part Service

1. Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia sa má vykladať v tom zmysle, že o zneužitie ide vtedy, keď snaha o získanie daňovej výhody predstavuje hlavný cieľ predmetného plnenia alebo plnení.

 2. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby určil, vzhľadom na výkladové prvky uvedené v tomto rozsudku, či na účely uplatnenia dane z pridanej hodnoty možno také plnenia, o aké ide vo veci samej, považovať za zneužitie, pokiaľ ide o šiestu smernicu 77/388.

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Súvisiace odborné články


Dátum publikácie

  • 28. 11. 2017

S-EPI, s.r.o. © 2010-2017, všetky práva vyhradené