Dôchodková reforma v praxi


Anotácia:

Dôchodková reforma bola v Slovenskej republike dovŕšená počiatkom roku 2005 – rozbehom systému starobného doplnkového sporenia. Súčasne sa transformoval systém doplnkového dôchodkového poistenia na doplnkové dôchodkové sporenie. Dôchodkový systém v Slovenskej republike teda pozostáva z troch pilierov. 


Popis článku

Názov: Dôchodková reforma v praxi
Titul: Personálny a mzdový poradca podnikateľa
Ročník: 2005
Číslo: 13-14
Strana: 48-109
Dátum právneho stavu [od]: 1. 1. 2005
Dátum právneho stavu [do]: 31. 7. 2006

Autori:

RNDr. Jozef Mihál


I. pilier = povinné dôchodkové poistenie. Je povinné pre drvivú väčšinu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Je založené na priebežnom financovaní – to, čo ekonomicky aktívni poistenci zaplatia vo forme poistného, je zdrojom pre výplatu poberateľov dôchodkov. Tento systém je spravovaný Sociálnou poisťovňou a je plne garantovaný štátom. Výška vyplácaných dôchodkov je definovaná v zásade zásluhovo, avšak so značnými prvkami politického či štátneho zasahovania (pozri zvyšovanie dôchodkov k 1. júlu 2005, snaha o zvýhodnenie poberateľov nižších dôchodkov na úkor poberateľov vyšších dôchodkov). 

II. pilier = povinné starobné dôchodkové sporenie. Nastupujúca generácia je povinná zapojiť sa do tohto subsystému. Občania, ktorí pred 1. januárom 2005 už boli poistení v Sociálnej poisťovni, si môžu zvoliť, či sa stanú sporiteľmi alebo zostanú len poistencami Sociálnej poisťovne. Tento subsystém je založený na kapitalizácii vkladov – príspevkov jednotlivých sporiteľov. Je spravovaný správcovskými spoločnosťami, ktoré medzi sebou súťažia o sporiteľov – svojich klientov, najmä výškou zhodnotenia ich vkladov, ale i výškou poplatkov za správu fondov či kvalitou poskytovaných služieb. 

III. pilier = doplnkové dôchodkové sporenie. Predstavuje daňovo zvýhodnenú nepovinnú nadstavbu pre I. a II. pilier. Tento subsystém je založený rovnako ako II. pilier na kapitalizácii vkladov. 

Cieľom tohto príspevku je vysvetliť, aké jednotlivé druhy dôchodkov pozná dôchodkový systém Slovenskej republiky. Aké sú kritériá na získanie dôchodkov a ako sa vypočítava výška dôchodkov. Pozornosť sústredíme najmä na dôchodky vyplácané v rámci I. piliera, a to starobné dôchodky a predčasné starobné dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou (v materiáli sa nebudeme venovať invalidným, vdovským a sirotským dôchodkom). Poukážeme na niektoré špecifiká, ktoré môžu znamenať zvýšenie či naopak zníženie vyplácanej sumy dôchodku. V ďalších častiach priblížime i dôchodky zo subsystémov starobného dôchodkového sporenia a doplnkového dôchodkového sporenia. 

Starobné dôchodky a predčasné starobné dôchodky 

V nasledujúcej kapitole podrobne rozoberieme pravidlá pre stanovenie nároku na starobný a predčasný starobný dôchodok vyplácaný podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ukážeme si, ako sa vypočíta výška týchto dôchodkov a napokon si rozoberieme ako sa každoročne zvyšujú sumy dôchodkov vyplácaných Sociálnou poisťovňou. 

Ako sme už uviedli v úvode, financovanie dôchodkov podľa zákona o sociálnom poistení je priebežné – to, čo ekonomicky aktívni poistenci odvedú do Sociálnej poisťovne v podobe poistného, Sociálna poisťovňa vypláca v podobe dôchodkov ich poberateľom. Tento systém je náročný na „vybalansovanie“, preto nečudo, že pomerne často dochádza k novelizáciám zákona, a to v ustanoveniach týkajúcich sa spôsobu výpočtu dôchodkov a ich zvyšovania. 

Túto časť príspevku budeme preto komentovať podrobnejšie a v úzkej väzbe na aktuálne znenie zákona o sociálnom poistení (stav k 1. júlu 2005). Pretože zákon o sociálnom poistení čaká k 1. januáru 2006 rozsiahla novelizácia, často budeme jednotlivé pojmy vysvetľovať i z pohľadu zákona v podobe očakávanej od 1. januára 2006. 

Najskôr si vysvetlíme základné pojmy používané pri stanovení nároku na dôchodky a na ich výpočet – obdobie dôchodkového poistenia, osobný vymeriavací základ, osobný mzdový bod, priemerný osobný mzdový bod, dôchodková hodnota. Definíciu týchto pojmov nájdeme v zákone v § 60 až § 64

Podmienky nároku a určenie sumy starobného dôchodku zákon definuje v § 65 a § 66

Podmienky nároku a určenie sumy predčasného starobného dôchodku sú definované v § 67 až § 69 zákona

Spoločné ustanovenia o dôchodkových dávkach sú uvedené v § 78 až 82 zákona

Pre stanovenie podmienok nároku a výpočet výšky dôchodkov sú dôležité prechodné ustanovenia zákona, a to najmä § 255, § 257 až § 262, § 269, § 273 až § 275 a napokon § 293a. Prechodných ustanovení sa dotkneme len okrajovo, a to najmä tých, ktoré sú aktuálne dôležité – napríklad § 293e, ktorý ustanovuje zvyšovanie dôchodkov v roku 2005. 

Vymedzenie pojmov dôchodkového poistenia 

Obdobie dôchodkového poistenia 

§ 60 Obdobie dôchodkového poistenia 

(1) Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú. 

Dĺžka obdobia dôchodkového poistenia je jeden z troch základných činiteľov ovplyvňujúcich výšku dôchodku. Samotná dĺžka obdobia dôchodkového poistenia je jednou z podmienok pre samotné priznanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. 

Do obdobia dôchodkového poistenia sa zahŕňa obdobie povinného dôchodkového poistenia (§ 15 ods. 1) a obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia (§ 15 ods. 6). 

Podľa § 15 ods. 1 zákona sú povinne dôchodkovo poistení

a)    zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený,  

b)    samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,  

c)    občan Slovenskej republiky, ktorý vykonáva základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách,  

d)    občan Slovenskej republiky, ktorý vykonáva civilnú službu, 

e)    fyzická osoba, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku,  

f)    na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca invalidný dôchodok do dovŕšenia veku potrebného na nárok na starobný dôchodok (ďalej len dôchodkový vek) okrem poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v § 266

Pritom za osoby uvedené v bodoch c) až e) platí poistenie štát a za osoby uvedené v bode f) platí poistenie Sociálna poisťovňa. 

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt (nie je podstatné štátne občianstvo Slovenskej republiky). 

Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje len také obdobie, za ktoré bolo zaplatené poistné. Výnimkou je v prípade zamestnanca situácia, kedy zamestnávateľ nesplní svoju povinnosť vybrať a odviesť poistné – v tomto prípade sa podmienka zaplatenia poistného u zamestnanca považuje za splnenú a takéto obdobie sa započítava. 

Do obdobia dôchodkového poistenia sa započítava obdobie, za ktoré podľa § 140 poistenec a zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné. Je to napríklad obdobie, v ktorom poistenec poberá materské, rodičovský príspevok, je dočasne práceneschopný, ošetruje blízku osobu (len 1. až 10. deň ošetrovania) atď. 

Do obdobia dôchodkového poistenia sa nezapočítava obdobie prerušenia povinného dôchodkového poistenia (§ 26).  

K prerušeniu povinného dôchodkového poistenia dochádza napríklad v období, kedy zamestnanec čerpá neplatené voľno, má absenciu alebo od 11. dňa ošetrovania blízkej osoby. 

Podľa § 142 ods. 3 zákona sa však poistné na dôchodkové poistenie môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba: 

a)    mala prerušené poistenie podľa § 26

b)    bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo 

c)    sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. 

V zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 v znení neskorších predpisov sa do obdobia dôchodkového poistenia započítava aj obdobie poistenia získané podľa príslušných právnych predpisov v inom členskom štáte EÚ a ďalej vo Švajčiarsku, Nórsku, Lichtenštajnsku a na Islande. 

Podľa § 255 (prechodné ustanovenia zákona) sa do obdobia dôchodkového poistenia započítava aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak zákon neustanovuje inak. 

Príklad: 

Pani Alžbeta je zamestnancom. Jej dcéra ochorie na ovčie kiahne a pani Alžbeta ju ošetruje v čase od 1. mája 2005 do 10. júna 2005. Počas prvých 10 dní ošetrovania má pani Alžbeta nárok na ošetrovné a toto obdobie sa jej započítava do obdobia dôchodkového poistenia. Obdobie od 11. dňa až do skončenia ošetrovania, teda doba od 11. mája 2005 do 10. júna 2005, sa však považuje za prerušenie povinného dôchodkového poistenia a nezapočíta sa pani Alžbete do obdobia dôchodkového poistenia. 

(2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.  

Do obdobia dôchodkového poistenia sa započítava aj doba výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak táto doba nebola dostatočnou na získanie nároku na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a ani takejto osobe nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok. 

Príklad: 

Pán Alexander bol policajtom po dobu 4 rokov. Pretože táto doba nestačí na získanie výsluhového dôchodku, započítava sa mu do obdobia dôchodkového poistenia v Sociálnej poisťovni. 

(3) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak tieto obdobia boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. 

Do obdobia dôchodkového poistenia sa nezapočítava obdobie výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách, ďalej sa nezapočítava obdobie služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie bolo započítané do nároku na vdovský, vdovecký, sirotský výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov

(4) Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz. 

V prípade, že nejaká osoba má súbežne viacero poistení, napríklad ako zamestnanec, ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, sa do obdobia dôchodkového poistenia započítava doba súbehu iba raz. 

Príklad: 

Pán Albert je počas celého roka 2005 zamestnancom. Súčasne je počas celého roka 2005 povinne dôchodkovo poistený ako SZČO. Do Sociálnej poisťovne platí poistné aj ako zamestnanec (jeho vymeriavací základ sa pohybuje okolo sumy 15 000 Sk), aj ako SZČO (ako SZČO má vymeriavací základ v prvom polroku 2005 sumu 6 500 Sk, v druhom polroku 2005 sumu 9 000 Sk). Rok 2005 sa pánovi Albertovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia iba raz. 

(5) To isté obdobie osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku sa započítava ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. e)

Ak sa o dieťa do šiestich rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom stará osobne a celodenne viac osôb [§ 15 ods. 1 písm. e)], toto obdobie sa do obdobia dôchodkového poistenia započítava len jednej osobe. 

(6) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. 

Za jeden celý rok dôchodkového poistenia sa považuje 365 dní dôchodkového poistenia. Znamená to, že priestupný rok, ktorý má 366 dní – takým bol napríklad rok 2004 – sa započíta ako 1,0027 roka. 

Osobný vymeriavací základ 

§ 61 Osobný vymeriavací základ  

Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené. 

Za každý rok dôchodkového poistenia sa určuje tzv. osobný vymeriavací základ. Osobný vymeriavací základ je daný ako súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec platil poistné v jednotlivých mesiacoch daného roka. Ak poistenec bol poistený z viacerých titulov, napríklad ako zamestnanec i samostatne zárobkovo činná osoba, do osobného vymeriavacieho základu sa započítava vymeriavací základ z každej jeho činnosti. Pritom si treba uvedomiť, že pri súbehu viacerých činností sa postupuje podľa § 138 ods. 16 a úhrn vymeriavacích základov, z ktorých platí poistenec poistné, nesmie prekročiť v každom mesiaci najvyššiu možnú sumu danú ako trojnásobok priemernej mzdy v predošlom roku alebo dva roky predchádzajúcom roku. V prvej polovici roka 2005 mohol byť vymeriavací základ maximálne vo výške 43 095 Sk. Od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 môže byť vymeriavací základ maximálne vo výške 47 475 Sk. 

Podľa § 257 zákona je osobný vymeriavací základ za roky pred 1. januárom 1993 daný ako úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. 

Príklad: 

Pani Alexandra je počas celého roka 2005 zamestnancom. Vymeriavací základ, z ktorého platí poistné na dôchodkové poistenie ona ako zamestnankyňa a súčasne i jej zamestnávateľ, bol v jednotlivých mesiacoch roka 2005 nasledovný: 

Január              14 000 Sk 

Február          13 000 Sk 

Marec              18 000 Sk 

Apríl               18 000 Sk 

Máj                18 000 Sk 

Jún               43 095 Sk 

Júl                 18 000 Sk 

August         18 000 Sk 

September    20 000 Sk 

Október        18 000 Sk 

November     47 475 Sk 

December    25 000 Sk 

Spolu         270 570 Sk 

Osobný vymeriavací základ pani Alexandry za rok 2005 je suma 270 570 Sk. 

Príklad: 

Pán Adrián je počas celého roka 2005 zamestnancom dvoch firiem – spoločnosti ABC, a. s. a spoločnosti QWE, a. s. Podľa § 138 ods. 16 nesmie vymeriavací základ, z ktorého platí poistné, prevýšiť v súčte sumu maximálneho možného vymeriavacieho základu (za mesiace január až jún 2005 sumu 43 095 Sk, za mesiace júl až december 2005 sumu 47 475 Sk). Táto veta však neplatí, pokiaľ ide o vymeriavací základ, z ktorého platia poistné jeho zamestnávatelia. Pri určovaní povinnosti platiť poistné sa pritom postupuje tak, že prioritne sa platí z vyššieho vymeriavacieho základu. V jednotlivých mesiacoch platil pán Adrián a jeho zamestnávatelia poistné z vymeriavacích základov takto: 

 V spoločnosti  ABC, a. s. 

V spoločnosti QWE, a. s. 

Mesiac 

Príjem 

VZ Adrián 

VZ ABC 

Príjem 

VZ Adrián 

VZ QWE 

Január 

30 000 

30 000 

30 000 

15 000 

13 095 

15 000 

Február 

35 000 

35 000 

35 000 

14 000 

8 095 

14 000 

Marec 

18 000 

18 000 

18 000 

15 000 

15 000 

15 000 

Apríl 

50 000 

43 095 

43 095 

15 000 

15 000 

Máj 

30 000 

30 000 

30 000 

15 000 

13 095 

15 000 

Jún 

40 000 

40 000 

50 000 

43 095 

43 095 

Júl 

50 000 

47 475 

47 475 

50 000 

47 475 

August 

18 000 

18 000 

18 000 

20 000 

20 000 

20 000 

September 

30 000 

30 000 

30 000 

20 000 

17 475 

20 000 

Október 

21 000 

7 475 

21 000 

40 000 

40 000 

40 000 

November 

38 000 

38 000 

38 000 

20 000 

9 475 

20 000 

December 

60 000 

47 475 

47 475 

50 000 

47 475 

Spolu 

420 000 

344 520 

398 045 

324 000 

179 330 

312 045 

Príjem pána Adriána za rok 2005 je celkom suma 420 000 + 324 000 = 744 000 Sk. 

Osobný vymeriavací základ pána Adriána za rok 2005 je suma 344 520 + 179 330 = 523 850 Sk. 

Zamestnávatelia pána Adriána zaplatili za rok 2005 poistné z vymeriavacieho základu 398 045 + 312 045 = 710 090 Sk. 

Na uvedenom príklade je vidieť nespravodlivosť zakotvenú v zákone. Zamestnávatelia zaplatili za pána Adriána poistné z vymeriavacieho základu v úhrne vo výške 710 090 Sk, osobný vymeriavací základ pána Adriána, podstatný pre určenie výšky jeho budúceho dôchodku, je len vo výške 523 850 Sk. Rozdiel je suma 186 240 Sk. Poistné zaplatené zamestnávateľmi z tejto sumy sa na výške dôchodku pána Adriána neprejaví. 

Ak za poistenca platí poistné na starobné poistenie štát (§ 128 ods. 5), osobný vymeriavací základ takéhoto poistenca je daný ako súčet vymeriavacích základov, z ktorých platí poistné štát (§ 138 ods. 18 a 19). 

Príklad: 

Pani Hana je počas roka 2005 na materskej a rodičovskej dovolenke – osobne riadne a celodenne sa stará o dieťa do 6 rokov veku. Podľa § 128 ods. 5 písm. c) za ňu počas roka 2005 platí poistné na starobné poistenie štát. 

Podľa § 138 ods. 19 je v prvom polroku 2005 vymeriavací základ 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu z roka 2003, teda 60 % zo sumy 14 365 Sk, čo je 8 619 Sk. 

V druhom polroku 2005 je vymeriavací základ 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu z roka 2004, teda 60 % zo sumy 15 825 Sk, čo je 9 495 Sk. 

Osobný vymeriavací základ pani Hany za rok 2005 bude suma (6 x 8 619) + (6 x 9 495) = 108 684 Sk. 

Osobný mzdový bod 

§ 62 Osobný mzdový bod 

Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 

Pri určení výšky dôchodku sa za každý rok dôchodkového poistenia počnúc rokom 1984 (a v určitých prípadoch i za predchádzajúce roky) vypočítava osobný mzdový bod. 

Osobný mzdový bod za nejaký rok vypočítame ako podiel osobného vymeriavacieho základu za daný rok a všeobecného (priemerného) vymeriavacieho základu. 

Všeobecný vymeriavací základ je v zákone definovaný v § 11 ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy za príslušný kalendárny rok. Výška všeobecných vymeriavacích základov za roky 1949 až 2002 je uvedená v prílohe č. 3 zákona, do tejto tabuľky sme pridali údaje o výške priemernej mesačnej mzdy a všeobecného vymeriavacieho základu za roky 2003 a 2004: 

Rok 

Priemerná mesačná mzda 

Všeobecný vymeriavací základ 

1949 

792 

9 504 

1950 

854 

10 248 

1951 

903 

10 836 

1952 

940 

11 280 

1953 

1 036 

12 432 

1954 

1 125 

13 500 

1955 

1 148 

13 776 

1956 

1 202 

14 424 

1957 

1 235 

14 820 

1958 

1 262 

15 144 

1959 

1 281 

15 372 

1960 

1 330 

15 960 

1961 

1 368 

16 296 

1962 

1 362 

16 344 

1963 

1 375 

16 500 

1964 

1 423 

17 076 

1965 

1 456 

17 472 

1966 

1 510 

18 120 

1967 

1 594 

19 128 

1968 

1 733 

20 796 

1969 

1 863 

22 356 

1970 

1 910 

22 920 

1971 

1 980 

23 760 

1972 

2 065 

24 780 

1973 

2 133 

25 596 

1974 

2 203 

26 436 

1975 

2 271 

27 252 

1976 

2 338 

28 056 

1977 

2 412 

28 944 

1978 

2 483 

29 796 

1979 

2 549 

30 588 

1980 

2 606 

31 272 

1981 

2 642 

31 704 

1982 

2 695 

32 340 

1983 

2 745 

32 940 

1984 

2 790 

33 480 

1985 

2 843 

34 116 

1986 

2 888 

34 656 

1987 

2 941 

35 292 

1988 

3 020 

36 240 

1989 

3 142 

37 704 

1990 

3 278 

39 336 

1991 

3 770 

45 240 

1992 

4 543 

54 516 

1993 

5 379 

64 548 

1994 

6 294 

75 528 

1995 

7 195 

86 340 

1996 

8 154 

97 848 

1997 

9 226 

110 712 

1998 

10 003 

120 036 

1999 

10 728 

128 736 

2000 

11 430 

137 160 

2001 

12 365 

148 380 

2002 

13 511 

162 132 

2003 

14 365 

172 380 

2004 

15 825 

189 900 

Podľa § 255 ods. 3 zákona

„za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3 len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.“ 

Podľa § 293e novely zákona navrhovanej s účinnosťou od 1. januára 2006 za roky pred 1. januárom 1993 môže byť hodnota osobného mzdového bodu najviac 3. 

Príklad: 

Pán Adam za rok 2003 dosiahol osobný vymeriavací základ 160 000 Sk. Jeho osobný mzdový bod za rok 2003 je daný ako podiel 

160 000 : 172 380 = 0,9282 

Pán Adam za rok 2004 dosiahol osobný vymeriavací základ 200 000 Sk. Jeho osobný mzdový bod za rok 2004 je daný ako podiel 

200 000 : 189 900 = 1,0532 

Príklad: 

Pani Anna bola počas celého roka 2002 na materskej a rodičovskej dovolenke. Osobný mzdový bod pani Anny za rok 2002 je 0,3. 

Priemerný osobný mzdový bod 

§ 63 Priemerný osobný mzdový bod 

(1) Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 

Priemerný osobný mzdový bod je druhý z troch základných činiteľov ovplyvňujúcich výšku dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa počíta ako priemer osobných mzdových bodov poistenca v rozhodujúcom období (s výnimkami).  

Príklad: 

Pani Amália splní podmienky nároku na starobný dôchodok 1. septembra 2005. Rozhodujúce obdobie pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú roky 1983 až 2004 (rozhodujúce obdobie je najmenej 22 kalendárnych rokov). V nasledujúcej tabuľke sú uvedené osobné vymeriavacie základy, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body pani Amálie v rokoch 1983 až 2004. 

Rok 

Všeobecný vymer. základ 

Osobný vymer. základ 

Osobný mzdový bod 

1983 

32 940 

35 000 

1,0626 

1984 

33 480 

38 000 

1,135  

1985 

34 116 

39 500 

1,1579 

1986 

34 656 

41 000 

1,2018 

1987 

35 292 

42 000 

1,1901 

1988 

36 240 

43 000 

1,1866 

1989 

37 704 

44 000 

1,167  

1990 

39 336 

48 000 

1,2203 

1991 

45 240 

56 000 

1,2379 

1992 

54 516 

70 000 

1,2841 

1993 

64 548 

80 000 

1,2394 

1994 

75 528 

90 000 

1,1917 

1995 

86 340 

100 000 

1,1583 

1996 

97 848 

105 000 

1,0731 

1997 

110 712 

104 000 

0,9394 

1998 

120 036 

108 000 

0,8998 

1999 

128 736 

120 000 

0,9322 

2000 

137 160 

125 000 

0,9114 

2001 

148 380 

65 000 

0,4381 

2002 

162 132 

77 000 

0,475  

2003 

172 380 

85 000 

0,4931 

2004 

172 380 

250 000 

1,4503 

Pre rok 2004 berieme všeobecný vymeriavací základ z roku 2003, teda sumu 172 380 Sk – pozri § 11 ods. 2 zákona

Priemerný osobný mzdový bod je podiel súčtu osobných mzdových bodov za roky 1983 až 2004 a obdobia dôchodkového poistenia v rokoch 1983 až 2004. Predpokladajme, že v období rokov 1983 až 2004 bola pani Amália nepretržite dôchodkovo poistená. Obdobie dôchodkového poistenia teda je 22 rokov. 

Priemerný osobný bod = 23,0451 (súčet osobných mzdových bodov z tabuľky) deleno 22 rokov = 1,0476 

Priemerný osobný mzdový bod pani Amálie má hodnotu 1,0476 

(2) Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada. 

Hodnota priemerného osobného mzdového bodu môže byť maximálne číslo 3. 

Príklad: 

Pani Alžbeta splní podmienky nároku na starobný dôchodok 15. januára 2006. Rozhodujúce obdobie pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú roky 1984 až 2005. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené osobné vymeriavacie základy, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body pani Alžbety v rokoch 1984 až 2005. 

Rok 

Všeobecný vymer. základ 

Osobný vymer. základ 

Osobný mzdový bod 

1984 

33 480 

105 000 

3,1363 

1985 

34 116 

114 000 

3,3416 

1986 

34 656 

115 000 

3,3184 

1987 

35 292 

160 000 

4,5337 

1988 

36 240 

180 000 

4,9669 

1989 

37 704 

124 000 

3,2888 

1990 

39 336 

125 000 

3,1778 

1991 

45 240 

150 000 

3,3157 

1992 

54 516 

154 000 

2,8249 

1993 

64 548 

155 000 

2,4014 

1994 

75 528 

200 000 

2,6481 

1995 

86 340 

280 000 

3,243  

1996 

97 848 

300 000 

3,0659 

1997 

110 712 

300 000 

2,7098 

1998 

120 036 

370 000 

3,0825 

1999 

128 736 

380 000 

2,9518 

2000 

137 160 

380 000 

2,7705 

2001 

148 380 

380 000 

2,561  

2002 

162 132 

384 000 

2,3685 

2003 

172 380 

384 000 

2,2277 

2004 

189 900 

480 000 

2,5277 

2005 

189 900 

540 000 

2,8437 

Pre rok 2005 berieme všeobecný vymeriavací základ z roku 2004, teda sumu 189 900 Sk – pozri § 11 ods. 2 zákona

Priemerný osobný mzdový bod je podiel súčtu osobných mzdových bodov za roky 1984 až 2005 a obdobia dôchodkového poistenia v rokoch 1984 až 2005. V období rokov 1984 až 2005 bola pani Alžbeta nepretržite dôchodkovo poistená. Obdobie dôchodkového poistenia teda je 22 rokov. 

Priemerný osobný bod = 67,3057 (súčet osobných mzdových bodov z tabuľky) deleno 22 rokov = 3,0594 

Priemerný osobný mzdový bod však nesmie byť vyšší ako 3. Preto priemerný osobný mzdový bod pani Alžbety bude mať hodnotu 3. 

Poznámka: 

Podľa § 293e novely zákona navrhovanej s účinnosťou od 1. januára 2006 za roky pred 1. januárom 1993 môže byť hodnota osobného mzdového bodu najviac 3. Uvedený príklad je preto potrebné chápať len ako orientačný, v skutočnosti za roky 1984 až 1993 osobný mzdový bod bude hodnota maximálne 3.  

(3) Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku 

a) 2004    40 %,  

b) 2005    60 %,  

c) 2006    80 %. 

V prechodnom období rokov 2004 až 2006 sa priemerný osobný mzdový bod vyšší ako 1,25 kráti a z hodnoty vyššej ako 1,25 sa započítava len určitá časť. 

Príklad: 

Pani Božena dňa 14. novembra 2005 dovŕši dôchodkový vek a k tomuto dňu požiada o starobný dôchodok. Priemerný osobný mzdový bod, vypočítaný za roky 1983 až 2004, je pred úpravou podľa § 63 ods. 3 vo výške 1,6455. Podľa § 63 ods. 3 sa z hodnoty vyššej ako 1,25 v roku 2005 započítava 60 %. 

Hodnota vyššia ako 1,25 je: 1,6455 - 1,25 = 0,3955 

Započítava sa: 60 % z 0,3955 = 0,2373 

Výsledný priemerný osobný mzdový bod je: 1,25 + 0,2373 = 1,4873 

Príklad: 

Pán Bohumír splní podmienky nároku na starobný dôchodok 1. apríla 2006. Priemerný osobný mzdový bod, vypočítaný za roky 1984 až 2005, je pred úpravou podľa § 63 ods. 3 vo výške 2,0973. Podľa § 63 ods. 3 sa z hodnoty vyššej ako 1,25 v roku 2006 započítava 80 %. 

Hodnota vyššia ako 1,25 je: 2,0973 - 1,25 = 0,8473 

Započítava sa: 80 % z 0,8473 = 0,6779 

Výsledný priemerný osobný mzdový bod je: 1,25 + 0,6779 = 1,9279 

Podľa pripravovanej novely zákona o sociálnom poistení, ktorá by mala byť účinná od 1. januára 2006, by malo dôjsť k zmene § 63 ods. 3 takto: 

„(3) Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku 

a) 2004    40 %,  

b) 2005    60 %,  

c) 2006    65 %, 

d) 2007    70 %, 

e) 2008    75 %, 

f) 2009    80 %, 

g) 2010    85 %, 

h) 2011    90 %, 

i) 2012    95 %.“ 

Bude to znamenať, že prechodné obdobie, v ktorom sa priemerný osobný mzdový bod vyšší ako 1,25 nezapočítava v plnej výške, ale len čiastočne, sa predĺži až do roku 2012. 

Príklad: 

Pán Branislav splní podmienky nároku na starobný dôchodok 1. júla 2011. Priemerný osobný mzdový bod, vypočítaný za roky 1984 až 2010, je pred úpravou podľa § 63 ods. 3 vo výške 2,5825. Podľa § 63 ods. 3 sa z hodnoty vyššej ako 1,25 v roku 2011 započítava 90 %. 

Hodnota vyššia ako 1,25 je: 2,5825 - 1,25 = 1,3325 

Započítava sa: 90 % z 1,3325 = 1,1993 

Výsledný priemerný osobný mzdový bod je: 1,25 + 1,1993 = 2,4493 

(4) K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku 

a) 2004    60 %,  

b) 2005    40 %,  

c) 2006    20 %. 

V prechodnom období rokov 2004 až 2006 sa priemerný osobný mzdový bod nižší ako 1,0 navyšuje o percentuálne danú časť rozdielu čísla 1 a priemerného osobného mzdového bodu. 

Príklad: 

Pani Barbora dňa 18. decembra 2005 dovŕši dôchodkový vek a k tomuto dňu požiada o starobný dôchodok. Priemerný osobný mzdový bod, vypočítaný za roky 1983 až 2004, je pred úpravou podľa § 63 ods. 4 vo výške 0,6840. Podľa § 63 ods. 4 sa k priemernému osobnému mzdovému bodu pripočíta 40 % rozdielu čísla 1 a priemerného osobného mzdového bodu. 

Hodnota rozdielu je: 1 - 0,6840 = 0,3160 

Pripočítava sa: 40 % z 0,3160 = 0,1264 

Výsledný priemerný osobný mzdový bod je: 0,6840 + 0,1264 = 0,8104 

Príklad: 

Pán Bohdan požiada o starobný dôchodok 1. júna 2006. Priemerný osobný mzdový bod, vypočítaný za roky 1984 až 2005, je pred úpravou podľa § 63 ods. 4 vo výške 0,5374. Podľa § 63 ods. 4 sa k priemernému osobnému mzdovému bodu pripočíta 20 % rozdielu čísla 1 a priemerného osobného mzdového bodu. 

Hodnota rozdielu je: 1 - 0,5374 = 0,4626 

Pripočítava sa: 20 % z 0,4626 = 0,0926 

Výsledný priemerný osobný mzdový bod je: 0,5374 + 0,0926 = 0,6270 

Podľa pripravovanej novely zákona o sociálnom poistení, ktorá by mala byť účinná od 1. januára 2006, by malo dôjsť k zmene § 63 ods. 4 takto: 

„(4) K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku 

a) 2004    60 %,  

b) 2005    40 %,  

c) 2006    35 %, 

d) 2007    30 %, 

e) 2008    25 %, 

f) 2009    20 %, 

g) 2010    15 %, 

h) 2011    10 %, 

i) 2012 5 %.“ 

Bude to znamenať, že prechodné obdobie, v ktorom sa priemerný osobný mzdový bod nižší ako 1 navyšuje, sa predĺži až do roku 2012. 

Príklad: 

Pán Boleslav splní podmienky nároku na starobný dôchodok 1. marca 2008. Priemerný osobný mzdový bod, vypočítaný za roky 1984 až 2007, je pred úpravou podľa § 63 ods. 4 vo výške 0,7911. Podľa § 63 ods. 4 sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v roku 2008 pripočíta 25 % rozdielu čísla 1 a priemerného osobného mzdového bodu. 

Hodnota rozdielu je: 1 - 0,7911 = 0,2089 

Pripočítava sa: 20 % z 0,2089 = 0,0418 

Výsledný priemerný osobný mzdový bod je: 0,7911 + 0,0418 = 0,8329 

(5) Od 1. januára 2007 sa priemerný osobný mzdový bod neupravuje podľa odsekov 3 a 4

Podľa pripravovanej novely zákona o sociálnom poistení, ktorá by mala byť účinná od 1. januára 2006, by malo dôjsť k zmene § 63 ods. 5 a priemerný osobný mzdový bod sa nebude upravovať podľa § 63 ods. 3 a 4 až od 1. januára 2013. 

(6) Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 

Zaokrúhľovanie priemerného osobného mzdového bodu je na 4 desatinné miesta nahor, pozri vyššie uvedené príklady. 

(7) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1994, ak tento zákon neustanovuje inak. 

Podľa pripravovanej novely zákona o sociálnom poistení, ktorá by mala byť účinná od 1. januára 2006, by malo dôjsť k zmene § 63 ods. 7 a rozhodujúce obdobie na zisťovanie priemerného osobného mzdového bodu sa bude zisťovať v zásade už od 1. januára 1984 (pozri vyššie uvedené príklady). 

Treba si ďalej uvedomiť, že do rozhodujúceho obdobia pre stanovenie priemerného osobného mzdového bodu sa už nezapočítava rok, v ktorom poistenec splní podmienky nároku na starobný dôchodok. 

Praktická rada: Keďže rok, v ktorom si poistenec splní podmienky nároku na starobný dôchodok, sa neberie do úvahy pri stanovení rozhodujúceho obdobia, je jedno, aký osobný vymeriavací základ dosiahne poistenec od začiatku tohto roka po deň vzniku nároku na starobný dôchodok. Inými slovami – nemá význam „snažiť sa zarábať“ v tomto období, „už je neskoro“, výška zárobku v tomto období už neovplyvní výšku dôchodku. Pre poistenca, ktorý je rozhodnutý požiadať o dôchodok ku dňu dovŕšeniu dôchodkového veku, je nezmyslom snažiť sa formou dobrovoľného dôchodkového poistenia v roku dovŕšenia dôchodkového veku dosiahnuť vyšší dôchodok. 

Príklad: 

Pani Cecília splní podmienky nároku na starobný dôchodok k 19. novembru 2006. Rok 2006, v ktorom žiada o dôchodok, sa pri stanovení rozhodujúceho obdobia neberie do úvahy. Rozhodujúce obdobie budú roky 1984 až 2005. Na stanovenie výšky dôchodku pani Cecílie teda bude mať vplyv jej zárobok v rokoch 1984 až 2005, ale nie zárobok dosiahnutý od 1. januára 2006 do 19. novembra 2006. 

Príklad: 

Pán Celestín dosiahne dôchodkový vek 6. júna 2006. Pán Celestín je SZČO, jeho vymeriavací základ je v čase od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 stanovený v zákonom danej minimálnej výške 6 500 Sk (od októbra 2005 vo výške 6 800 Sk). Pán Celestín si spočítal, že pri takomto vymeriavacom základe jeho dôchodok bude v nie zvlášť povzbudivej výške, preto sa rozhodne popri povinnom dôchodkovom poistení ako SZČO aj dobrovoľne dôchodkovo sa poistiť.  

Pán Celestín sa od 1. júla 2005 dobrovoľne dôchodkovo poistí a stanoví si vymeriavací základ 35 000 Sk.  

Pán Celestín si ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku (6. júna 2006) požiada o starobný dôchodok. Až do tohto dňa platí povinné dôchodkové poistenie ako SZČO a súčasne platí dobrovoľné dôchodkové poistenie. 

Rozhodujúce obdobie pre stanovenie priemerného osobného mzdového bodu sú roky 1984 až 2005. Poistné, ktoré pán Celestín zaplatil v roku 2006, výšku jeho priemerného mzdového bodu neovplyvní. „Dobrovoľné poistné“ teda pán Celestín v čase od 1. januára 2006 do 6. júna 2006 platil úplne zbytočne. 

(8) Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1994 postupne tak, aby v ňom bolo desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Na určenie priemerného osobného mzdového bodu podľa odseku 1 sa z obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vylučuje obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. 

Podľa pripravovanej novely zákona o sociálnom poistení, ktorá by mala byť účinná od 1. januára 2006, by malo dôjsť k zmene § 63 ods. 8 takto: 

„(8) Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Na určenie priemerného osobného mzdového bodu podľa odseku 1 sa z obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vylučuje obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety.“ 

Pripomeňme na tomto mieste znenie § 255 ods. 3

(3) Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3 len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 

Rozhodujúce obdobie sa môže predĺžiť aj do obdobia pred rokom 1984, ak za obdobie od roku 1984 nie je najmenej 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Takáto situácia môže nastať najmä vtedy, ak poistenec nebol od roku 1984 počas nejakého relatívne dlhšieho obdobia poistený, napríklad preto, lebo nebol povinne dôchodkovo poistený – nebol ani zamestnancom, ani povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a nebol ani dobrovoľne dôchodkovo poistený. Ďalšia možnosť sú prípady, kedy od roku 1984 sa u poistenca vyskytli obdobia tzv. náhradnej doby (napr. materská dovolenka), štúdium (počas ktorého za študenta platil poistné štát) alebo obdobie civilnej vojenskej služby. Aj pri výskyte takýchto období sa rozhodujúce obdobie predlžuje za rok 1984. 

Na druhej strane sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú obdobia náhradnej doby, štúdia a civilnej služby. 

Príklad: 

Pán Cyril splní podmienky nároku na starobný dôchodok k 1. februáru 2006. Rozhodujúce obdobie by v zásade mali byť roky 1984 až 2005. Pán Cyril však ako živnostník v čase od 1. júla 2003 do 30. júna 2005 nebol povinne dôchodkovo poistený – jeho príjem bol pod hranicou, od ktorej vzniká povinnosť dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Z rozhodujúceho obdobia daného ako roky 1984 až 2005 takto „vypadne“ jeden rok – a to rok 2004. V roku 2004 totiž pán Cyril dôchodkovo poistený nebol. V roku 2003 bol dôchodkovo poistený do 30. júna 2003 – osobný mzdový bod za tento rok vieme zistiť, preto tento rok započítavame. V roku 2005 bol dôchodkovo poistený od 1. júla 2005 – osobný mzdový bod za tento rok takisto vieme zistiť a tento rok do rozhodujúceho obdobia započítavame. 

Vzhľadom na to, že za rok 2004 nevieme zistiť osobný mzdový bod, rozhodujúce obdobie bude dané ako roky 1983 až 2005. Priemerný osobný mzdový bod pána Cyrila sa teda vypočíta ako podiel súčtu osobných mzdových bodov za roky 1983 až 2005 a obdobia (počet rokov) dôchodkového poistenia. Počet rokov dôchodkového poistenia nebude 22, ale len 21 – nezahrnieme obdobie od 1. 1. 2003 až 30. 6. 2003 a od 1. 7. 2005 do 31. 12. 2005 – v tomto čase pán Cyril nebol dôchodkovo poistený. 

(9) Ak v rozhodujúcom období sú len obdobia uvedené v § 255 ods. 3, priemerný osobný mzdový bod je 0,3. 

(10) Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 7 a 8 je kratšie ako jeden kalendárny rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 6 platí rovnako. Všeobecný vymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku. 

(11) Ak vznikol nárok na dôchodkovú dávku v kalendárnom roku, v ktorom poistencovi prvý raz vzniklo dôchodkové poistenie, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v období od vzniku dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodkovú dávku a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 6 platí rovnako. 

(12) Ak poistencovi vznikol nárok na dôchodkovú dávku v deň prvého vzniku dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod je osobný mzdový bod určený ako podiel pravdepodobného vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný vymeriavací základ je vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku. 

Ustanovenia § 63 ods. 9 až 12 riešia špecifické situácie, kedy rozhodujúce obdobie obsahuje len obdobia náhradnej doby, štúdia a civilnej služby alebo je kratšie ako jeden kalendárny rok atď. Takéto prípady nastanú hlavne v prípade vzniku nároku na invalidný dôchodok, preto sa nimi nebudeme v tomto príspevku bližšie zaoberať. 

Dôchodková hodnota 

§ 64 Dôchodková hodnota 

(1) Dôchodková hodnota v roku 2004 je 183,58 Sk.  

(2) Dôchodková hodnota v roku 2005 je 195,31 Sk. 

Dôchodková hodnota je tretím činiteľom ovplyvňujúcim výšku dôchodku. Suma dôchodkovej hodnoty bola stanovená na základe prepočtov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky tak, aby výška starobného dôchodku poistenca, ktorý bol dôchodkovo poistený 40 rokov, dosiahla v prepočte približne polovicu jeho „celoživotnej“ priemernej mzdy. 

(3) Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka. 

(4) Priemerná mzda uvedená v odseku 3 je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky zistená Štatistickým úradom SR. 

(5) Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor. 

Dôchodková hodnota nie je fixne stanovená, ale každoročne sa zvyšuje tak, ako sa zvyšujú priemerné mzdy. Znamená to, že dôchodková hodnota v roku 2006 by mala byť daná ako: 

195,31 Sk krát podiel priemernej mzdy za tretí štvrťrok roka 2005 a priemernej mzdy za tretí štvrťrok roka 2004. 

Pri predpoklade, že sa priemerná mzda v tomto období zvýši o približne 9 %, by to znamenalo dôchodkovú hodnotu v roku 2006 vo výške: 

195,31 Sk krát 1,09 = 212,89 Sk. 

(6) Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. 

(7) Výšku dôchodkovej hodnoty po roku 2005 na príslušný kalendárny rok ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka. 

Výšku dôchodkovej hodnoty pre rok 2006 vyhlási Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktoré zverejní v Zbierke zákonov najneskôr do 31. decembra 2005. 

Starobný dôchodok 

Podmienky nároku 

§ 65 Podmienky nároku na starobný dôchodok 

(1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 

Podmienky nároku na starobný dôchodok sú dve: 

  • poistenec musí byť dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov, 
  • musí dovŕšiť dôchodkový vek. 

Príklad: 

Pani Dana počas svojho života bola väčšinou „žena v domácnosti“ – nebola nikde zamestnaná, nebola ani poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba. Počas siedmich rokov za ňu platil poistné štát – a to v období štúdia na strednej škole a neskôr v období, kedy sa pani Dana starala o svoje dieťa do troch rokov veku. Okrem toho pani Dana poistená nebola.  

Pani Dana sa blíži k dôchodkovému veku a chce poberať starobný dôchodok. Má v zásade dve možnosti ako získať „chýbajúce roky“. 

Prvá možnosť je zamestnať sa v pracovnom pomere na dobu potrebnú do dovŕšenia doby 10 rokov dôchodkového poistenia. 

Druhá možnosť je prihlásiť sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. 

Pretože šanca pani Dany na zamestnanie v jej veku a s jej praxou je minimálna, pani Dana sa prihlási v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. Sama si platí poistné, až kým nenaplní dobu 10 rokov dôchodkového poistenia. Po dovŕšení dôchodkového veku bude mať pani Dana nárok na starobný dôchodok. 

(2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 

Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak dovŕši dôchodkový vek, a to 62 rokov. Táto veková hranica je však v prechodnom období nižšia, pozri § 65 ods. 3 až 8

Príklad: 

Pán Dušan sa narodil 16. augusta 1950. Dôchodkový vek – 62 rokov – dovŕši dňa 16. augusta 2012. Ak splní i podmienku najmenej 10. rokov dôchodkového poistenia, k 16. augustu 2012 môže žiadať o starobný dôchodok. 

(3) Mužovi, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta 

a)    v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,  

b)    v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov. 

Príklad: 

Pán Dalibor sa narodil 8. júla 1945. Vek 60 rokov dovŕšil 8. júla 2005. Jeho dôchodkový vek bude 60 rokov a 18 kalendárnych mesiacov, teda 61 a pol roka. Nárok na starobný dôchodok bude mať k 8. januáru 2007. 

(4) Žene, ktorá vychovala päť detí alebo viac detí a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 dovŕšila vek 53 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 53 rokov sa pripočíta 

a)    v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,  

b)    v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,  

c)    v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,  

d)    v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,  

e)    v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,  

f)    v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,  

g)    v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,  

h)    v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,  

i)    v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov,  

j)    v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov,  

k)    v roku 2014 deväťdesiatdeväť kalendárnych mesiacov. 

Prechodné obdobie, v ktorom sa postupne zvyšuje dôchodkový vek pre ženy, závisí od počtu vychovaných detí. V zmysle § 258 zákona sa výchova dieťaťa posudzuje podľa § 9 ods. 1 písm. e) zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v súčinnosti s § 15 vyhlášky FMPSV č.149/1988 Zb

Podmienka výchovy sa považuje za splnenú, ak sa žena: 

  • osobne starala o dieťa od jeho narodenia do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov, 
  • ujala výchovy dieťaťa po dosiahnutí ôsmeho roku jeho veku, za podmienky, že sa žena osobne starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu piatich rokov, 
  • starala o dieťa od jeho narodenia do jeho úmrtia, pokiaľ dieťa zomrelo po dosiahnutí šiestich mesiacov veku, 
  • starala sa o dieťa aspoň posledné tri roky pred dosiahnutím veku určeného na vznik nároku na starobný dôchodok. 

Do potrebnej doby starostlivosti sa započítavala aj doba, keď sa žena nemohla o dieťa osobne starať pre chorobu alebo preto, že dieťa bolo zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti. 

Príklad: 

Pani Drahomíra sa narodila 25. septembra 1953. Vychovala 5 detí. Vek 53 rokov dovŕši 25. septembra 2006. Jej dôchodkový vek bude 53 rokov a 27 kalendárnych mesiacov, teda 55 rokov a 3 mesiace. Nárok na starobný dôchodok bude mať k 25. decembru 2008. 

(5) Žene, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2013 dovŕšila vek 54 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 54 rokov sa pripočíta: 

a)    v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,  

b)    v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,  

c)    v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,  

d)    v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,  

e)    v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,  

f)    v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,  

g)    v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,  

h)    v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,  

i)    v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov,  

j)    v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov. 

Príklad: 

Pani Dita sa narodila 4. mája 1954. Vychovala 3 deti. Vek 54 rokov dovŕši 4. mája 2008. Jej dôchodkový vek bude 54 rokov a 45 kalendárnych mesiacov, teda 57 rokov a 9 mesiacov. Nárok na starobný dôchodok bude mať k 4. februáru 2012. 

(6) Žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta: 

a)    v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,  

b)    v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,  

c)    v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,  

d)    v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,  

e)    v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,  

f)    v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,  

g)    v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,  

h)    v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,  

i)    v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov. 

Príklad: 

Pani Dorota sa narodila 29. januára 1954. Vychovala 2 deti. Vek 55 rokov dovŕši 29. januára 2009. Jej dôchodkový vek bude 55 rokov a 54 kalendárnych mesiacov, teda 59 rokov a 6 mesiacov. Nárok na starobný dôchodok bude mať k 29. júlu 2013. 

(7) Žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta: 

a)    v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,  

b)    v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,  

c)    v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,  

d)    v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,  

e)    v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,  

f)    v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,  

g)    v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov. 

Príklad: 

Pani Dušana sa narodila 12. novembra 1953. Vychovala 1 dieťa. Vek 56 rokov dovŕši 12. novembra 2009. Jej dôchodkový vek bude 56 rokov a 54 kalendárnych mesiacov, teda 60 rokov a 6 mesiacov. Nárok na starobný dôchodok bude mať k 12. máju 2014. 

(8) Žene, ktorá v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009 dovŕšila vek 57 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 57 rokov sa pripočíta: 

a)    v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,  

b)    v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,  

c)    v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,  

d)    v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,  

e)    v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,  

f)    v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov. 

Príklad: 

Pani Dagmar sa narodila 9. marca 1950. Deti nevychovala žiadne. Vek 57 rokov dovŕši 9. marca 2007. Jej dôchodkový vek bude 57 rokov a 36 kalendárnych mesiacov, teda presne 60 rokov. Nárok na starobný dôchodok bude mať k 9. marcu 2010. 

(9) Dôchodkový vek určený podľa odsekov 3 až 8 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca. 

(10) Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa odsekov 3 až 8 pripadne na deň, ktorý sa číselne nezhoduje s dňom narodenia poistenca, za deň dovŕšenia dôchodkového veku sa považuje posledný deň posledného pripočítaného kalendárneho mesiaca. 

Príklad: 

Pán Dávid sa narodil 31. marca 1945. Vek 60 rokov dovŕšil 31. marca 2005. Jeho dôchodkový vek bude 60 rokov a 18 kalendárnych mesiacov, teda 61 rokov a 6 mesiacov. Nárok na starobný dôchodok bude mať k 30. septembru 2007. 

Určenie sumy starobného dôchodku 

§ 66 Určenie sumy starobného dôchodku 

(1) Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.  

Suma starobného dôchodku je daná ako súčin troch čísel: 

  • priemerného osobného mzdového bodu (§ 63), 
  • obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (§ 60), 
  • aktuálnej dôchodkovej hodnoty (§ 64). 

Príklad: 

Pani Elena dovŕšila dôchodkový vek 10. októbra 2005. K tomuto dňu si nárokuje starobný dôchodok. 

Priemerný osobný mzdový bod pani Eleny, zistený za obdobie rokov 1994 až 2004, má hodnotu 1,0057. 

Pani Elena dosiahla k 10. októbru 2005 spolu 39 rokov a 168 dní dôchodkového poistenia, v prepočte na roky 39,4603 rokov dôchodkového poistenia. 

Aktuálna dôchodková hodnota v roku 2005 je 195,31 Sk. 

Výška starobného dôchodku pani Eleny bude: 

1,0057 x 39,4603 x 195,31 = 7 751 Sk (výsledná suma sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor, pozri § 116 ods. 8). 

Príklad: 

Pán Eugen dovŕšil dôchodkový vek 17. februára 2006. K tomuto dňu si nárokuje starobný dôchodok. 

Priemerný osobný mzdový bod pána Eugena, zistený za obdobie rokov 1984 až 2005, má hodnotu 1,1942. 

Pán Eugen dosiahol 43 rokov a 206 dní dôchodkového poistenia, v prepočte na roky 43,5644 rokov dôchodkového poistenia. 

Aktuálna dôchodková hodnota v roku 2006 bude približne 212 Sk. 

Výška starobného dôchodku pána Eugena bude približne: 

1,1942 x 43,5644 x 212 = 11 030 Sk. 

Praktická rada: Výška dôchodku závisí od troch veličín – priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. 

Výšku aktuálnej dôchodkovej hodnoty poistenec nemá šancu ovplyvniť. 

Poistenec však má šancu výšku svojho dôchodku ovplyvniť zväčšením obdobia dôchodkového poistenia (tým, že „odpracuje“ dlhší čas) alebo zvýšením priemerného osobného mzdového bodu (zvýšením vymeriavacieho základu, z ktorého platí poistné). 

Pri úvahách ako si zvýšiť svoj dôchodok niekedy poistenci preceňujú význam dĺžky trvania dôchodkového poistenia a neuvedomujú si, že nie je dôležité len „zúčastniť sa“ – teda byť dôchodkovo poistený, ale rovnako je dôležité „vyhrať“ – teda ak už byť dôchodkovo poistený, tak platiť poistné z čo možno najvyššieho vymeriavacieho základu. Ukážeme si to na príklade. 

Príklad: 

Pán Emanuel od roku 1984 do roku 2004 pracoval väčšinou na vedúcich funkciách a mal pomerne vysoký príjem. Jeho osobný mzdový bod v týchto rokoch bol v priemere v hodnote 2 (mal dvojnásobok priemerného zárobku). Od 1. januára 2005 je z dôvodu zániku jeho zamestnávateľa nezamestnaný. Dôchodkový vek dovŕši 1. januára 2008. 

Pán Emanuel dosiahol do konca roku 2004 spolu 40 rokov dôchodkového poistenia.  

Pri predpoklade, že aktuálna dôchodková hodnota bude v roku 2008 suma 250 Sk, by k 1. januáru 2008 mal vymeraný dôchodok vo výške: 

2 x 40 x 250 = 2 000 Sk  

(priemerný osobný mzdový bod x počet rokov dôchodkového poistenia x dôchodková hodnota). 

Priemerný osobný mzdový bod pritom vypočítame ako súčet osobných mzdových bodov za roky 1984 až 2007 deleno počet rokov dôchodkového poistenia za roky 1984 až 2007. 

V rokoch 1984 až 2004 vrátane mal pán Emanuel osobný mzdový bod v priemere vo výške 2, v rokoch 2005 až 2007 bol nezamestnaný, poistné neplatil, osobný mzdový bod v týchto rokoch mal 0. V rokoch 1984 až 2007 bol dôchodkovo poistený len v rokoch 1984 až 2004, počet rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období je 21. 

Priemerný osobný mzdový bod = (21 x 2 + 3 x 0) : 21 = 42 : 21 = 2 

Výška starobného dôchodku pána Emanuela by teda bola 20 000 Sk

Pán Emanuel si však povie, že chce byť dôchodkovo poistený aj v čase nezamestnanosti, aby mal počet rokov dôchodkového poistenia vyšší. A to s cieľom, aby dosiahol vyšší dôchodok. 

Pán Emanuel sa teda v čase od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007 dobrovoľne dôchodkovo poistí. Vymeriavací základ si stanoví na úrovni minima – od 1. januára 2005 teda ako sumu 6 500 Sk atď. Nebude predsa platiť vysoké poistné, ide mu len o získanie „odpracovaných rokov“. 

Pri takomto scenári bude osobný mzdový bod pána Emanuela v rokoch 2005 až 2007 približne hodnota 0,4. 

Vypočítajme potom priemerný osobný mzdový bod pána Emanuela za roky 1984 až 2007: 

Priemerný osobný mzdový bod = (21 x 2 + 3 x 0,4) : 24 = 43,2 : 24 = 1,8 

Suma dôchodku potom bude: 

1,8 x 43 x 250 = 19 350 Sk (!) 

Vidíme, že platením dobrovoľného dôchodkového poistenia si pán Emanuel nielenže nezvýšil svoj dôchodok, ale dokonca sa mu podarilo znížiť si ho o 650 Sk. Na uvedenom príklade vidno, že síce je dôležité mať čo najvyšší počet odpracovaných rokov, ale nie za cenu zníženia priemerného osobného mzdového bodu. 

(2) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. 

Paragraf 66 ods. 2 rieši situáciu, kedy poistenec napriek tomu, že splní podmienky nároku na starobný dôchodok, o starobný dôchodok nepožiada a ďalej je dôchodkovo poistený (pracuje ako zamestnanec alebo je dôchodkovo poistený ako SZČO, prípadne je dobrovoľne dôchodkovo poistený). V takomto prípade sa suma starobného dôchodku poistenca určí takto: 

1.    Štandardným spôsobom sa vypočíta suma starobného dôchodku, na ktorú by mal poistenec nárok v deň, kedy splnil podmienky nároku na starobný dôchodok (obvykle teda k dňu dovŕšenia dôchodkového veku). Táto suma je daná ako súčin:  

  • priemerného osobného mzdového bodu (§ 63) za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok, 
  • obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (§ 60), 
  • aktuálnej dôchodkovej hodnoty (§ 64) ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok. 

2.    K tomu sa pripočíta suma daná ako súčin: 

  • súčtu osobných mzdových bodov (§ 62) za obdobie dôchodkového poistenia od vzniku nároku na starobný dôchodok po deň, ku ktorému poistenec žiada o dôchodok, 
  • aktuálnej dôchodkovej hodnoty (§ 64) ku dňu, ku ktorému poistenec žiada o dôchodok. 

3.    Výsledný súčet sa napokon zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia od vzniku nároku na dôchodok po deň, ku ktorému poistenec žiada o dôchodok. 

Príklad: 

Pani Eva dovŕšila dôchodkový vek 1. novembra 2005. K tomuto dňu si nenárokuje starobný dôchodok, ale ďalej pracuje ako zamestnanec, jej mesačný plat sa pohybuje okolo 40 000 Sk. Pracuje ešte jeden rok a o starobný dôchodok si požiada k 1. novembru 2006. Výška jej starobného dôchodku bude daná nasledovne: 

1.    Najskôr vypočítame sumu starobného dôchodku, na ktorý by mala nárok ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku. 

Priemerný osobný mzdový bod pani Evy, zistený za obdobie rokov 1984 až 2004, má hodnotu 1,3102. 

Pani Eva dosiahla ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok spolu 38,5 roka dôchodkového poistenia. 

Aktuálna dôchodková hodnota v roku 2005 je 195,31 Sk. 

Výška starobného dôchodku pani Evy, na ktorý by mala nárok ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, by bola: 

1,3102 x 38,5 x 195,31 = 9 852 Sk 

2.    V čase od 1. novembra 2005 do 31. decembra 2005 dosiahne osobný vymeriavací základ pani Evy sumu 80 000 Sk. Podľa § 11 ods. 2 sa pri výpočte osobného mzdového bodu za rok 2005 vezme všeobecný vymeriavací základ z roka 2004, teda suma 189 900 Sk. Osobný mzdový bod pani Evy za toto obdobie bude:
80 000 : 189 900 = 0,4213
 

V čase od 1. januára 2006 do 31. októbra 2006 dosiahne osobný vymeriavací základ pani Evy sumu 400 000 Sk. Podľa § 66 ods. 8 sa pri výpočte osobného mzdového bodu za rok 2006 vezme všeobecný vymeriavací základ z roka 2004, teda suma 189 900 Sk. Osobný mzdový bod pani Evy za toto obdobie bude: 

400 000 : 189 900 = 2,1064 

Súčet osobných mzdových bodov pani Evy za obdobie od 1. novembra 2005 do 31. októbra 2006 bude 0,4213 + 2,1064 = 2,5277. 

Pri predpoklade, že aktuálna dôchodková hodnota v roku 2006 bude suma 212 Sk, bude súčet osobných mzdových bodov násobený aktuálnou dôchodkovou hodnotou v roku 2006 suma 

2,5277 x 212 = 535,87 Sk 

3.    Suma z bodov 1. a 2. sa spočíta a zvýši o 0,5 % za každých celých 30 dní dôchodkového poistenia od vzniku nároku na dôchodok po deň, ku ktorému pani Eva žiada o dôchodok. 

Súčet súm z bodov 1. a 2. je suma: 

9 852 Sk + 535,87 Sk = 10 387,87 Sk 

Pani Eva bola po dni, kedy dosiahla dôchodkový vek, dôchodkovo poistená presne 365 dní. 365 : 30 = 12,167. Znamená to, že 0,5 % zvýšenie započítame 12-krát, sumu dôchodku teda zvýšime o 6 %. 

106 % z 10 387,87 = 11 011,14 a po zaokrúhlení 11 012 Sk. 

Pani Eva bude mať dôchodok vo výške 11 012 Sk, teda o 1 160 Sk vyšší, ako keby rok „nenadsluhovala“ a žiadala o dôchodok v deň, kedy naň získala nárok (treba však zdôrazniť, že pani Eva v uvedenom príklade mala mesačný vymeriavací základ 40 000 Sk, pracovať po dosiahnutí dôchodkového veku sa jej teda oplatilo). 

Príklad: 

Pani Emília dovŕšila dôchodkový vek už 5. marca 2004. K tomuto dňu si nenárokovala starobný dôchodok, ale ďalej podnikala ako živnostník a ako SZČO bola povinne dôchodkovo poistená. Jej vymeriavací základ bol do 30. júna 2004 vo výške 10 000 Sk, od 1. júla 2004 do 30. júna 2005 vo výške 12 000 Sk a od 1. júla 2005 vo výške 8 000 Sk.  

Pani Emília o starobný dôchodok požiada k 1. decembru 2005. 

1.    Najskôr vypočítame sumu starobného dôchodku, na ktorý by mala nárok ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku. 

Priemerný osobný mzdový bod pani Emílie, zistený za obdobie rokov 1994 až 2003, má hodnotu 0,8634. 

Pani Emília dosiahla ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok spolu 37 rokov dôchodkového poistenia. 

Aktuálna dôchodková hodnota v roku 2004 bola 183,58 Sk. 

Výška starobného dôchodku pani Emílie, na ktorý by mala nárok ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, by bola: 

0,8634 x 37 x 183,58 = 5 865 Sk 

2.    V čase od 5. marca 2004 do 31. decembra 2004 dosiahne osobný vymeriavací základ pani Emílie sumu: 
8 710 (marec 2004) + 10 000 x 3 (apríl až jún 2004) + 12 000 x 6 (júl až december 2004) = 110 710 Sk.
 

Pre výpočet osobného mzdového bodu pani Emílie za rok 2004 sa použije suma všeobecného vymeriavacieho základu platného na rok 2003 (§ 11 ods. 2), teda suma 172 380 Sk. Osobný mzdový bod pani Emílie za rok 2004 (od 5. marca 2004) je: 

110 710 : 172 380 = 0,6423 

V čase od 1. januára 2005 do 30. novembra 2005 dosiahne osobný vymeriavací základ pani Emílie sumu: 

12 000 x 6 (január až jún 2005) + 8 000 x 5 (júl až november 2004) = 112 000 Sk. 

V roku 2005 použijeme pri výpočte osobného mzdového bodu všeobecný vymeriavací základ z roka 2003, teda sumu 172 380 Sk (pozri § 66 ods. 8). Osobný mzdový bod pani Emílie za rok 2005 (do 31. novembra 2005) je: 

112 000 : 172 380 = 0,6498 

Súčet osobných mzdových bodov pani Emílie za obdobie od 5. marca 2004 do 30. novembra 2005 bude 0,6423 + 0,6498 = 1,2921 

Aktuálna dôchodková hodnota v roku 2005 je suma 195,31 Sk, súčet osobných mzdových bodov násobený aktuálnou dôchodkovou hodnotou je: 

1,2921 x 195,31 = 252,36 Sk 

3.    Suma z bodov 1. a 2. sa spočíta a zvýši o 0,5 % za každých celých 30 dní dôchodkového poistenia od vzniku nároku na dôchodok po deň, ku ktorému pani Emília žiada o dôchodok. 

Súčet súm z bodov 1. a 2. je suma: 

5 865 Sk + 252,36 Sk = 6 117,36 Sk 

Pani Emília bola po dovŕšení dôchodkového veku poistená ešte 636 dní. 636 : 30 = 21,2. Znamená to, že 0,5 % zvýšenie započítame 21-krát, sumu dôchodku teda zvýšime o 10,5 %. 

110,5 % zo 6 117,36 = 6 759,68, čo je po zaokrúhlení 6 760 Sk. 

Pani Emília bude mať dôchodok vo výške 6 760 Sk, teda o 895 Sk vyšší, ako keby oň požiadala v deň dovŕšenia dôchodkového veku a ďalej už nepodnikala. 

Praktická rada: Ak uvažujete o tom, že o starobný dôchodok nepožiadate v deň, kedy splníte nároky na starobný dôchodok (teda obvykle v deň dovŕšenia dôchodkového veku) a chcete pracovať ďalej, „nastavte“ si počet dní dôchodkového poistenia po dovŕšení dôchodkového veku tak, aby bol deliteľný 30. Pani Emília by mala dôchodok vyšší o ďalšieho 0,5 %, keby k 636 dňom dôchodkového poistenia po dovŕšení dôchodkového veku pridala ďalších 24 dní a počet dní „nadsluhovania“ by tak bol „okrúhlych“ 660. 

Praktická rada: Ak by pani Emília bola dôchodkovo poistená až do januára 2006, teda živnosť ukončila až v januári 2006 a o dôchodok žiadala až v januári 2006, v 2. bode výpočtu by sa súčet osobných mzdových bodov násobil nie dôchodkovou hodnotou platnou pre rok 2005 (195,31 Sk), ale dôchodkovou hodnotou platnou pre rok 2006 (odhadom 212 Sk). Jeden mesiac posunu odchodu do dôchodku tak dokáže zvýšiť sumu danú v bode 2. o približne 9 %. Je síce pravda, že suma dôchodku priznaná ešte v decembri sa zvyšuje podľa pravidiel daných pre rok, v ktorom bol dôchodok priznaný, ale v súčasnosti sa sumy už priznaných dôchodkov zvyšujú pomalšie ako dôchodková hodnota. 

(3) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia. 

§ 66 ods. 3 rieši situáciu, kedy poistenec po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok o starobný dôchodok požiada a poberá ho, a pritom je ďalej dôchodkovo poistený (pracuje ako zamestnanec alebo je dôchodkovo poistený ako SZČO, prípadne je dobrovoľne dôchodkovo poistený). V takomto prípade sa suma starobného dôchodku poistenca po skončení dôchodkového poistenia zvýši o sumu danú ako súčin: 

  • súčtu polovice osobných mzdových bodov.(§ 62) za obdobie dôchodkového poistenia od vzniku nároku na starobný dôchodok po deň ukončenia dôchodkového poistenia, 
  • aktuálnej dôchodkovej hodnoty (§ 64) ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia. 

Príklad: 

V nasledujúcom príklade úmyselne „napodobňujeme“ príklad uvedený k § 66 ods. 2

Poukážeme tak súčasne na rozdiel medzi prípadmi, kedy poistenec nepožiada o starobný dôchodok a ďalej pracuje (§ 66 ods. 2, prípad pani Evy) a kedy poistenec požiada o starobný dôchodok a popri poberaní dôchodku ďalej pracuje (§ 66 ods. 3, prípad pána Emila). 

Pán Emil dovŕšil dôchodkový vek 1. novembra 2005. K tomuto dňu si požiadal o starobný dôchodok. Ďalej pracuje ako zamestnanec, jeho mesačný plat sa pohybuje okolo 40 000 Sk. Pracuje ešte jeden rok, do 1. novembra 2006. K tomuto dňu mu Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť prepočíta starobný dôchodok a zvýši ho o sumu podľa § 66 ods. 3 za obdobie dôchodkového poistenia od 1. novembra 2005 do 30. októbra 2006. 

Výška starobného dôchodku pána Emila, ktorý mu od 1. novembra 2005 vypláca Sociálna poisťovňa, je 9 852 Sk.  

V čase od 1. novembra 2005 do 31. decembra 2005 dosiahne osobný vymeriavací základ pána Emila sumu 80 000 Sk. Pre výpočet osobného mzdového bodu za rok 2005 sa berie do úvahy všeobecný vymeriavací základ za rok 2004 (§ 11 ods. 2), teda suma 189 900 Sk. Osobný mzdový bod pána Emila za toto obdobie bude: 

80 000 : 189 900 = 0,4213 

V čase od 1. januára 2006 do 31. októbra 2006 dosiahne osobný vymeriavací základ pána Emila sumu 400 000 Sk. Pre výpočet osobného mzdového bodu za rok 2005 sa berie do úvahy všeobecný vymeriavací základ za rok 2003 (§ 66 ods. 8), teda suma 189 900 Sk, osobný mzdový bod pána Emila za toto obdobie bude: 

400 000 : 189900 = 2,1064 

Súčet polovice osobných mzdových bodov pána Emila za obdobie od 1. novembra 2005 do 31. októbra 2006 bude 1/2 x 0,4213 + 1/2 x 2,1064 = 1,26385. 

Pri predpoklade, že aktuálna dôchodková hodnota v roku 2006 bude suma 212 Sk, bude súčet polovice osobných mzdových bodov násobený aktuálnou dôchodkovou hodnotou v roku 2006 suma 

1,26385 x 212 = 267,93 Sk 

Sociálna poisťovňa teda k 1. novembru 2006 zvýši starobný dôchodok pána Emila o sumu 268 Sk. Výška dôchodku pána Emila bude 10 120 Sk. 

Pripomeňme, že pani Eva, ktorá o dôchodok pri dovŕšení dôchodkového veku nežiadala (pozri príklad k § 66 ods. 2), bude mať dôchodok vo výške 11 012 Sk, teda zvýšený až o 1 160 Sk a vyšší o 892 Sk ako pán Emil.  

Praktická rada: Nie je jednoduché zaujať stanovisko, či v prípade, ak poistenec dovŕši dôchodkový vek a chce ďalej pracovať, má alebo nemá požiadať o dôchodok ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku.  

Tomu, kto subjektívne cíti, že sa dožije vysokého veku, možno odporučiť o dôchodok nežiadať a využiť tak, že do zvýšenia dôchodku sa započítavajú dosiahnuté osobné mzdové body v plnej výške a naviac, že suma dôchodku sa zvyšuje o 0,5 % za každých 30 odpracovaných dní. 

Naopak tomu, kto si myslí, že čas na užívanie dôchodku sa mu kráti, tomu možno odporučiť požiadať si o dôchodok v deň dovŕšenia dôchodkového veku – aby si užíval dôchodok, hoci v nižšej výške, od prvého dňa dovŕšenia dôchodkového veku. 

Praktická rada: Práca a platenie poistného po dovŕšení dôchodkového veku má význam najmä pre osoby s nadpriemerným vymeriavacím základom. Pri zvyšovaní dôchodku za naviac odpracované roky totiž neexistuje ustanovenie obdobné ustanoveniu v § 66 ods. 3, podľa ktorého sa v prechodnom období kráti priemerný osobný mzdový bod – a teda i suma starobného dôchodku – osobám s priemerným osobným mzdovým bodom vyšším ako 1,25. Osobné mzdové body za roky „nadsluhovania“ sa každému započítavajú v plnej výške. 

(4) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zastavenia výplaty starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. 

§ 66 ods. 4 rieši veľmi špecifickú a málo pravdepodobnú situáciu, kedy poistenec by bol dôchodkovo poistený (zamestnanec, SZČO, dobrovoľne dôchodkovo poistený) a nepoberal by dôchodok v období nasledujúcom po období, kedy poberal starobný dôchodok. 

(5) Ak sa starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku dôchodkového poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa prihliada na sumu starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu. 

(6) Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, sa zníži o polovicu pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia. 

Veľmi dôležité je ustanovenie, ktoré ustanovuje spôsob výpočtu starobného dôchodku poistenca, ktorý je súčasne aj sporiteľom podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Na prvý pohľad je určenie výšky starobného dôchodku poistenca – sporiteľa, jednoduché – suma starobného dôchodku sa zníži o polovicu pomernej časti starobného dôchodku pripadajúcej na obdobie starobného dôchodkového sporenia. Že to nie je až také jednoduché a hlavne, že to nie je spravodlivé riešenie, ukážeme na nasledujúcich príkladoch. 

Príklad: 

1.    Pán Igor dosiahne 31. decembra 2020 dôchodkový vek. Predpokladajme, že bude dôchodkovo poistený 40 rokov. Jeho priemerný osobný mzdový bod za tieto roky bol 1,2. Predpokladajme, že v roku 2020 bude aktuálna dôchodková hodnota 320 Sk. Suma starobného dôchodku potom bude:
1,2 x 40 x 320 = 15 360 Sk
 

2.    Ak by pán Igor k 1. januáru 2006 vstúpil do systému starobného dôchodkového sporenia a spolu 15 rokov by bol sporiteľom (až do dovŕšenia dôchodkového veku 31. decembra 2020), suma jeho starobného dôchodku bude daná podľa § 66 ods. 6. 

Celková suma starobného dôchodku (nekrátená) je 15 360 Sk (pozri bod 1.)

Pomerná suma starobného dôchodku za 15 rokov starobného dôchodkového sporenia: 

1,2 x 15 (roky starobného dôchodkového sporenia) x 320 Sk = 5 760 Sk 

Z toho polovica = 2 880 Sk 

Základnú sumu starobného dôchodku znížime o polovicu pomernej sumy za 15 rokov sporenia: 

15 360 Sk - 2 880 Sk = 12 480 Sk 

Pozn.: Treba pripomenúť, že okrem starobného dôchodku by pán Igor dostával aj dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia. 

Na príklade sme videli, ako vypočítame dôchodok zo sociálneho poistenia v prípade poistenca, ktorý bude súčasne sporiteľom na starobné dôchodkové sporenie. Suma, ktorú odpočítavame za obdobie dôchodkového sporenia, závisí od počtu rokov sporenia, od aktuálnej dôchodkovej hodnoty a od priemerného osobného mzdového bodu, ktorý poistenec dosiahol za celé rozhodujúce obdobie. Čím vyšší je priemerný osobný mzdový bod, tým vyššiu sumu odpočítame a naopak.  

Dôsledok 

Ak poistenec v období od roku 1994 (1984) do času pred vstupom do systému starobného dôchodkového sporenia mal relatívne vyššie osobné mzdové body ako osobné mzdové body za obdobie po vstupe do systému starobného dôchodkového sporenia, tak bude pri spôsobe výpočtu danom podľa § 66 ods. 6 poškodený. 

Naopak, ak poistenec v období od roku 1994 (1984) do času pred vstupom do systému starobného dôchodkového sporenia mal relatívne nižšie osobné mzdové body ako osobné mzdové body za obdobie po vstupe do systému starobného dôchodkového sporenia, tak bude pri spôsobe výpočtu danom podľa § 66 ods. 6 zákona zvýhodnený. 

Toto tvrdenie dokumentujeme na nasledujúcom príklade. 

Príklad: 

1.    Pán Igor mal v období rokov 1984 až 2005 pred vstupom do systému starobného dôchodkového sporenia osobný mzdový bod každý rok okolo 1,35. Spolu za 22 rokov nech je to v súčte 29,4. 

Za roky 2006 až 2020 bude mať osobný mzdový bod každý rok v hodnote 1. Spolu za 15 rokov je to 15 x 1 = 15. 

Priemerný osobný mzdový bod = (29,4 + 15) : 37 = 1,2 

V predošlom príklade sme vypočítali jeho dôchodok z dôchodkového poistenia vo výške 12 480 Sk. 

2.    Pán Július dosahuje úplne rovnaké „parametre“ podstatné pre výpočet dôchodku z dôchodkového poistenia ako pán Igor. Teda má rovnaký priemerný osobný mzdový bod (1,2), rovnakú dobu dôchodkového poistenia (40 rokov), rovnaký počet rokov sporenia na starobné dôchodkové sporenie (15 rokov) a žiada o dôchodok v ten istý čas ako pán Igor. 

Na rozdiel od pána Igora mal v období rokov 1984 až 2005, teda pred vstupom do systému starobného dôchodkového sporenia, osobný mzdový bod každý rok približne v hodnote 1. V súčte za týchto 22 rokov je to hodnota 22. 

Za roky 2006 až 2020 bude mať osobný mzdový bod každý rok v hodnote približne 1,5. Spolu za 15 rokov to bude hodnota 22,4. Pripomeňme si, že pán Igor bude mať za tieto roky súčet osobných mzdových bodov rovný 15.  

Priemerný osobný mzdový bod = (22 + 22,4) : 37 = 1,2 

Suma starobného dôchodku pána Júliusa bude nasledovná: 

Najskôr určíme celkovú sumu starobného dôchodku, aká by bola bez krátenia za dobu starobného dôchodkového sporenia:  

1,2 x 40 x 320 = 15 360 Sk 

Pomerná suma starobného dôchodku za 15 rokov starobného dôchodkového sporenia: 

1,2 x 15 (roky starobného dôchodkového sporenia) x 320 Sk = 5 760 Sk 

Z toho polovica = 2 880 Sk 

Základnú sumu starobného dôchodku znížime o polovicu pomernej sumy za 15 rokov sporenia: 

15 360 Sk - 2 880 Sk = 12 480 Sk 

Starobný dôchodok pána Júliusa bude rovnaký ako starobný dôchodok pána Igora, a to vo výške 12 480 Sk. Je to logické, pretože mali rovnaký priemerný osobný mzdový bod, rovnaký počet rokov dôchodkového sporenia, rovnakú dĺžku obdobia, počas ktorého boli sporiteľmi. 

Pán Július mal však v období, odkedy vstúpil do systému starobného dôchodkového sporenia, vyššie osobné mzdové body ako pán Igor. Znamená to, že aj jeho príspevky na starobné dôchodkové sporenie budú vyššie ako pána Igora a na jeho osobnom dôchodkovom účte, na ktorom si bude sporiť, bude viac prostriedkov – čo bude znamenať vyšší dôchodok pre pána Júliusa zo starobného dôchodkového sporenia v porovnaní s pánom Igorom. 

Pán Igor bude mať v rokoch 2006 až 2020 osobné mzdové body vo výške okolo 1, teda jeho príjem bude na úrovni priemernej mesačnej mzdy. Z tohto príjmu odvedie na svoj osobný účet menej ako pán Július. 

Pán Július si totiž bude na svoj osobný dôchodkový účet odvádzať zo základu sumu vo výške 1,5-násobku priemernej mesačnej mzdy, pri 1,5-násobne vyššom základe bude i výška jeho príspevkov 1,5-krát vyššia ako výška príspevkov pána Igora.  

Znamená to, že obaja budú síce dostávať starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne v rovnakej výške, ale pritom pán Július bude mať 1-násobne vyšší dôchodok zo systému starobného dôchodkového sporenia. 

(7) Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 24 sa do obdobia dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok nezapočítavajú obdobia uvedené v § 140 ods. 1 písm. c) a v odsekoch 2 až 4. 

Pri výpočte zvýšenej sumy dôchodku poistenca, ktorý splní podmienky nároku na starobný dôchodok, ale o starobný dôchodok nepožiada a ďalej je dôchodkovo poistený, sa suma dôchodku zvyšuje o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia od vzniku nároku na dôchodok po deň, ku ktorému poistenec žiada o dôchodok. Pri stanovení doby dôchodkového poistenia za účelom tohto zvýšenia sumy dôchodku sa však do doby dôchodkového poistenia nezapočítava doba: 

  • ošetrovania blízkej osoby, 
  • u zamestnanca alebo SZČO doba dočasnej práceneschopnosti, karanténneho opatrenia, 
  • u zamestnanca doba vyplácania rehabilitačného alebo rekvalifikačného, 
  • u dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby doba poskytovania nemocenského. 

Príklad: 

Pani Ivana dovŕšila dôchodkový vek 1. júla 2004. K tomuto dňu si nenárokuje starobný dôchodok, ale ďalej pracuje ako zamestnanec, jej mesačný plat sa pohybuje okolo 15 000 Sk. Pracuje ešte jeden a pol roka a o starobný dôchodok si požiada k 1. januáru 2006. V čase od 1. februára 2005 do 31. júla 2005 (6 mesiacov) je práceneschopná. Výška jej starobného dôchodku, ktorý jej Sociálna poisťovňa prizná k 1. januáru 2006, bude daná nasledovne: 

1.    Najskôr vypočítame sumu starobného dôchodku, na ktorý by mala nárok ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku. 

Priemerný osobný mzdový bod pani Ivany, zistený za obdobie rokov 1984 až 2003, má hodnotu 1,0058. 

Pani Ivana dosiahla ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok spolu 38 rokov dôchodkového poistenia. 

Aktuálna dôchodková hodnota v roku 2004 bola 183,58 Sk. 

Výška starobného dôchodku pani Ivany, na ktorý by mala nárok ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku (1. júla 2004), by bola: 

1,0058 x 38 x 183,58 = 7 017 Sk 

2.    V čase od 1. júla 2004 do 31. decembra 2004 dosiahne osobný vymeriavací základ pani Ivany sumu 90 000 Sk. Osobný mzdový bod pani Ivany za toto obdobie roka 2004 bude:
90 000 : 172 380 = 0,5222    
 

V čase od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 dosiahne osobný vymeriavací základ pani Ivany sumu 95 000 Sk (v roku 2005 bola pani Ivana 6 mesiacov chorá a nepracovala). Osobný mzdový bod pani Ivany za rok 2005 bude: 

95 000 : 172 380 = 0,5512 

Súčet osobných mzdových bodov pani Ivany za obdobie od 1. júla 2004 do 31. decembra 2005 bude 0,5222 + 0,5512 = 1,0734 

Súčet osobných mzdových bodov násobený aktuálnou dôchodkovou hodnotou v roku 2005 bude suma: 

1,0734 x 195,31 = 209,65 Sk 

3.    Suma z bodov 1 a 2 sa spočíta a zvýši o 0,5 % za každých celých 30 dní dôchodkového poistenia od vzniku nároku na dôchodok po deň, ku ktorému pani Ivana žiada o dôchodok. 

Súčet súm z bodov 1 a 2 je suma: 

7 017 Sk + 209,65 Sk = 7 226,65 Sk 

Určime teraz dobu dôchodkového poistenia. Od 1. júla 2004, odkedy pani Ivane vznikol nárok na starobný dôchodok, do 31. decembra 2005, dokedy pracovala, je presne 549 dní. Do obdobia dôchodkového poistenia sa však nezapočítava obdobie, počas ktorého je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného. Pani Ivana bola dočasne práceneschopná od 1. februára 2005 do 31. júla 2005, čo je spolu 181 dní. Od počtu 549 dní teda odpočítame 181 dní. Výsledok = 368 dní dôchodkového poistenia. 

368 : 30 = 12,267 

Znamená to, že 0,5 % zvýšenie započítame 12-krát, sumu dôchodku teda zvýšime o 6 %. 

106 % z 7 226,65 = 7 660,24, po zaokrúhlení 7 661 Sk. 

Pani Ivana bude mať dôchodok vo výške 7 661 Sk, teda o 644 Sk vyšší, ako keby o dôchodok požiadala v deň, kedy naň získala nárok a ďalej nepracovala. 

(8) Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. 

Pri výpočte osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok sa dosiahnutý osobný vymeriavací základ delí všeobecným vymeriavacím základom spred dvoch rokov. Je to logické, v priebehu roka, v ktorom poistencovi končí dôchodkové poistenie, nie je známy všeobecný vymeriavací základ za daný rok – ten bude známy až v apríli ďalšieho roka. Ak poistencovi končí dôchodkové poistenie v úvodných mesiacoch roka (január až marec), nie je známy ani všeobecný vymeriavací základ roka predošlého. Preto logicky sa musí pri výpočte osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia deliť dosiahnutý osobný vymeriavací základ všeobecným vymeriavacím základom spred dvoch rokov. 

Napríklad v prípade poistenca, ktorý je dôchodkovo poistený po vzniku nároku na starobný dôchodok a rok 2005 je jeho posledným „odpracovaným rokom“ – v roku 2005 odchádza na dôchodok, pri určovaní osobného mzdového bodu sa osobný vymeriavací základ dosiahnutý v roku 2005 delí všeobecným vymeriavacím základom ustanoveným za rok 2003 – čo je suma 172 380 Sk. 

Pozri príklady uvedené vyššie. 

(9) Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 za kalendárny rok len raz. 

Ak poistenec po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok o starobný dôchodok požiada a poberá ho a pritom je ďalej dôchodkovo poistený (napríklad pracuje ďalej ako zamestnanec), tak suma starobného dôchodku sa pri zániku tohto jeho dôchodkového poistenia (napríklad pri skončení zamestnania) prepočítava v zmysle § 66 ods. 3 len raz v roku. Zmyslom tohto opatrenia je legislatívne ošetriť situácie, kedy poistencovi, ktorý už poberá starobný dôchodok, zanikne dôchodkové poistenie, poistenec požiada o zvýšenie dôchodku v zmysle § 66 ods. 3 a následne vznikne nové dôchodkové poistenie (napríklad poistenec sa znovu zamestná) a v priebehu toho istého roka toto nové dôchodkové poistenie zanikne. 

Inak povedané, poistenec, ktorý už poberá starobný dôchodok a opakovane mu vzniká a zaniká dôchodkové poistenie, si o zvýšenie dôchodku z titulu dôchodkového poistenia popri poberaní dôchodku môže požiadať každý rok len raz. 

Príklad: 

Pani Filoména poberá starobný dôchodok vo výške 8 000 Sk. Pani Filoména sa 1. februára 2006 zamestná. Ako zamestnankyňa je povinne dôchodkovo poistená. Zamestnanie, a teda i povinné dôchodkové poistenie ukončí 30. júna 2006. K tomuto dňu pani Filoména požiada Sociálnu poisťovňu o zvýšenie dôchodku v zmysle § 66 ods. 3. 

V čase od 1. februára 2006 do 30. júna 2006 dosiahne osobný vymeriavací základ pani Filomény sumu 100 000 Sk. Pre výpočet osobného mzdového bodu za rok 2006 sa berie do úvahy všeobecný vymeriavací základ za rok 2004 (§ 66 ods. 8), teda suma 189 900 Sk. Osobný mzdový bod pani Filomény za toto obdobie bude: 

100 000 : 189 900 = 0,5266 

Polovica osobného mzdového bodu je hodnota 0,2633

Polovica osobného mzdového bodu násobená odhadovanou aktuálnou dôchodkovou hodnotou pre rok 2006 bude suma: 

0,2633 x 212 = 55,82 Sk 

Sociálna poisťovňa teda k 1. júlu 2006 zvýši starobný dôchodok pani Filomény o sumu 56 Sk. 

Pani Filoména sa však od 1. augusta 2006 znovu zamestná a pracuje až do 30. novembra 2006. Ako zamestnanec je znovu povinne dôchodkovo poistená. Po skončení tejto doby si pani Filoména nemôže hneď k 1. decembru 2006 žiadať o zvýšenie dôchodku, pretože v zmysle § 66 ods. 3 už v roku 2006 Sociálnu poisťovňu o zvýšenie dôchodku žiadala. Najbližší termín, kedy pani Filoména môže požiadať o zvýšenie dôchodku z dôvodov podľa § 66 ods. 3, je 1. január 2007.  

Predčasný starobný dôchodok 

Podmienky nároku 

§ 67 Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok 

(1) Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak 

a) bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a 

b) suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1, 2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu [§ 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime]

(2) Poistenec, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu (zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení), má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak 

a) splnil podmienky vyplácania predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu, 

b) bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a 

c) suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 0,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 

Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak splní dve podmienky. Prvá bude pre poistencov ľahšie dosiahnuteľná – stačí 10 rokov dôchodkového poistenia. Druhá podmienka je už ťažšie splniteľná – suma vypočítaného predčasného starobného dôchodku musí byť vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima jednej dospelej osoby platnej ku dňu požiadania o predčasný starobný dôchodok. Od 1. 7. 2005 do 30. 6. 2006 je suma životného minima stanovená vo výške 4 730 Sk. Znamená to, že ak niekto požiada v čase od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 o predčasný starobný dôchodok, nárok naň bude mať vtedy, ak jeho suma vyjde vyššia ako 5 676 Sk. 

Suma životného minima sa každoročne k 1. júlu valorizuje, preto treba počítať s tým, že minimálna vyžadovaná suma predčasného starobného dôchodku bude od 1. júla 2006 opäť vyššia. 

Poistenec, ktorý je sporiteľom podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení, musí na priznanie predčasného starobného dôchodku splniť až tri podmienky. Prvá podmienka je rovnaká ako u „nesporiteľov“ – stačí dosiahnuť 10 rokov dôchodkového poistenia. Druhá podmienka je podobná ako u „nesporiteľov“ – suma predčasného starobného dôchodku musí byť vyššia ako 0,6-násobok sumy životného minima (pozrite určenie sumy predčasného starobného dôchodku v prípade sporiteľov, § 68 ods. 5). Tretia podmienka je špecificky určená len pre sporiteľov – musia splniť podmienky pre vyplatenie predčasného starobného dôchodku podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení. To znamená, že výška financií na ich osobnom dôchodkovom účte sporiteľa ku dňu požiadania o vyplácanie predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia musí byť najmenej v hodnote potrebnej na vyplácanie tohto dôchodku doživotne v sume, ktorá dosahuje najmenej 0,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. V čase od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 by to znamenalo nutnosť mať nasporenú sumu potrebnú na vyplácanie predčasného starobného dôchodku „z II. piliera“ vo výške minimálne 2 838 Sk.  

Na prvý pohľad sa zdá, že splniť túto tretiu podmienku nebude problém. Pre súčasnú strednú generáciu však nemusí byť jednoduché našetriť si na osobnom dôchodkovom účte sumu dostačujúcu na dôchodok z II. piliera v uvedenej výške. Sumu, ktorú si sporiteľ musí našetriť, aby mal nárok na dôchodok z II. piliera vo výške aspoň 2 838 Sk mesačne, možno odhadnúť na minimálne 400 000 Sk. Pre generáciu dnešných štyridsiatnikov to v prípade, že zarábajú na úrovni slovenského priemeru, môže byť problém našetriť.  

Určenie sumy predčasného starobného dôchodku 

§ 68 Určenie sumy predčasného starobného dôchodku 

(1) Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 

Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin: 

  • priemerného osobného mzdového bodu (§ 63), 
  • obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku (§ 60), 
  • aktuálnej dôchodkovej hodnoty (§ 64), 

pričom takto vypočítaná suma sa zníži o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku. 

Príklad: 

Pán Jozef dovŕši dôchodkový vek 15. 11. 2006. Sporiteľom v II. pilieri nie je. Rozhodne sa, že k 1. 3. 2006 požiada o predčasný starobný dôchodok.  

Jeho vymeriavací základ v rokoch 1984 až 2005, čo je rozhodujúce obdobie pre určenie priemerného osobného mzdového bodu, bol približne na úrovni priemernej mzdy.  

Priemerný osobný mzdový bod vypočítame ako priemer osobných mzdových bodov za roky 1984 až 2005 – bude mať hodnotu povedzme 1,05. Pretože táto hodnota je vyššia ako 1 a nižšia ako 1,25, potom priemerný osobný mzdový bod sa nebude upravovať v zmysle § 63 ods. 3 a 4. 

K 1. 3. 2006 dosiahne pán Jozef celkom 41 rokov a 228 dní, teda 41,6247 rokov dôchodkového poistenia. Vynásobíme priemerný osobný mzdový bod počtom rokov a aktuálnou dôchodkovou hodnotou odhadovanou pre rok 2006.  

1,05 x 41,6247 x 212 = 9 265,66 Sk. 

O predčasný starobný dôchodok požiadal o 259 dní skôr, ako dovŕši dôchodkový vek. 259 dní znamená 9 začatých 30-dňových intervalov, preto uvedenú sumu znížime o 9 krát 0,5 %, čiže o 4,5 %. Výsledná suma predčasného starobného dôchodku bude 8 849 Sk.  

Pánovi Jozefovi prizná Sociálna poisťovňa predčasný starobný dôchodok, pretože pán Jozef splnil obe podmienky: 

  • bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov – bol dôchodkovo poistený 41,6247 rokov, 
  • výška predčasného starobného dôchodku je vyššia ako suma 1,2-násobku životného minima platného k 1. marcu 2006 (8 849 Sk je viac ako 5 676 Sk). 

Príklad: 

Pani Jana dovŕši dôchodkový vek 30. 6. 2007. Sporiteľom v II. pilieri nie je. Rozhodne sa, že už k 1. 10. 2005 požiada o predčasný starobný dôchodok.  

Jej vymeriavací základ v rokoch 1994 až 2004, čo je rozhodujúce obdobie pre určenie priemerného osobného mzdového bodu, bol približne na úrovni priemernej mzdy.  

Priemerný osobný mzdový bod vypočítame ako priemer osobných mzdových bodov za roky 1994 až 2004 – po úprave podľa § 63 ods. 4 bude mať hodnotu povedzme 0,9.  

K 1. 10. 2005 dosiahne pani Jana celkom 35 rokov dôchodkového poistenia. Vynásobíme priemerný osobný mzdový bod počtom rokov a aktuálnou dôchodkovou hodnotou platnou pre rok 2005.  

0,9 x 35 x 195,31 = 6 152,265 Sk. 

O predčasný starobný dôchodok požiadala o 637 dní skôr, ako dovŕši dôchodkový vek. 637 dní znamená 22 začatých 30-dňových intervalov, preto vyššie uvedenú sumu znížime o 22 krát 0,5 %, čiže o 11 %. Výsledná suma predčasného starobného dôchodku bude 5 476 Sk.  

Pani Jane Sociálna poisťovňa predčasný starobný dôchodok neprizná. Pani Jana síce splnila podmienku dôchodkového poistenia najmenej 10 rokov – bola dôchodkovo poistená 35 rokov. Nesplnila však podmienku, podľa ktorej výška predčasného starobného dôchodku musí byť vyššia ako suma 1,2-násobku životného minima platného k 1. októbru 2005 (5 476 Sk nie je viac ako 5 676 Sk). 

(2) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti, suma predčasného starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia. 

Paragraf 68 ods. 2 upravuje stav, kedy poistenec poberá predčasný starobný dôchodok a pritom je ďalej dôchodkovo poistený (pracuje ako zamestnanec alebo je dôchodkovo poistený ako SZČO, prípadne je dobrovoľne dôchodkovo poistený). V takomto prípade sa suma predčasného starobného dôchodku poistenca po zániku dôchodkového poistenia (skončení zamestnania, ukončení činnosti SZČO a pod.) zvýši o sumu danú ako súčin: 

  • súčtu polovice osobných mzdových bodov (§ 62) za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti a 
  • aktuálnej dôchodkovej hodnoty (§ 64) ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia. 

Príklad: 

Pán Jaroslav požiadal Sociálnu poisťovňu o predčasný starobný dôchodok k 1. novembru 2005. Sociálna poisťovňa mu priznala predčasný starobný dôchodok vo výške 7 000 Sk. 

Pán Jaroslav aj po 1. novembri 2005 ďalej pracuje ako zamestnanec, jeho mesačný plat sa pohybuje okolo 20 000 Sk. Pracuje ešte rok až do 1. novembra 2006. K tomuto dňu mu Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť prepočíta predčasný starobný dôchodok a zvýši ho o sumu podľa § 68 ods. 2 za obdobie dôchodkového poistenia od 1. novembra 2005 do 30. októbra 2006. 

V čase od 1. novembra 2005 do 31. decembra 2005 dosiahne osobný vymeriavací základ pána Jaroslava sumu 45 000 Sk. Pre výpočet osobného mzdového bodu za rok 2005 sa berie do úvahy všeobecný vymeriavací základ za rok 2004 (§ 11 ods. 2), teda suma 189 900 Sk. Osobný mzdový bod pána Jaroslava za toto obdobie bude: 

45 000 : 189 900 = 0,2370 

V čase od 1. januára 2006 do 31. októbra 2006 dosiahne pán Jaroslav osobný vymeriavací základ vo výške 200 000 Sk. Pre výpočet osobného mzdového bodu za rok 2006 sa berie do úvahy všeobecný vymeriavací základ za rok 2004 (§ 68 ods. 6), teda suma 189 900 Sk, osobný mzdový bod pána Jaroslava za toto obdobie bude: 

200 000 : 189 900 = 1,0583 

Súčet polovice osobných mzdových bodov pána Jaroslava za obdobie od 1. novembra 2005 do 31. októbra 2006 bude 1/2 x 0,2370 + 1/2 x 1,0583 = 0,64765. 

Pri predpoklade, že aktuálna dôchodková hodnota v roku 2006 bude suma 212 Sk, bude súčet polovice osobných mzdových bodov násobený aktuálnou dôchodkovou hodnotou v roku 2006 suma: 

0,64765 x 212 = 137,30 Sk

Sociálna poisťovňa teda k 1. novembru 2006 zvýši predčasný starobný dôchodok pána Jaroslava o sumu 138 Sk. 

Praktická rada: Je ťažké odporučiť, či je výhodnejšie žiadať o predčasný starobný dôchodok a pritom ďalej pracovať alebo pracovať až do dosiahnutia dôchodkového veku a až vtedy požiadať o „riadny“ starobný dôchodok. 

Na jednej strane totiž: 

1.    Výška predčasného starobného dôchodku je krátená o 0,5 % za každých 30 dní pred dovŕšením dôchodkového veku. 

2.    Za obdobie trvania dôchodkového poistenia počas poberania predčasného starobného dôchodku Sociálna poisťovňa v zmysle § 68 ods. 2 poistencovi započíta len polovicu osobných mzdových bodov. 

Na druhej strane si však poistenec, ktorý o predčasný starobný dôchodok požiada, užíva dôchodok dlhšiu dobu. 

Uvedený rozpor ukážeme na príklade dvoch „rovnocenných“ poistencov. Páni Jerguš i Július v uvedenom príklade sú „rovnakí“– typickí „priemerní“ poistenci. Pán Jerguš si rok pred dovŕšením dôchodkového veku požiada o predčasný starobný dôchodok. Pán Július si o predčasný starobný dôchodok nepožiada. 

Príklad: 

Poznámka – v nasledujúcom príklade neuvažujeme o krátení obdobia, za ktoré sa znižuje predčasný starobný dôchodok, v prípade poistenca, ktorý spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a neuplatní si nárok na túto dávku (pozri § 68 ods. 7 až 9). 

Pán Jerguš i pán Július dosiahnu dôchodkový vek 1. decembra 2006. Sporiteľmi v II. pilieri nie sú.  

Ich vymeriavací základ v rokoch 1984 až 2005, čo je rozhodujúce obdobie pre určenie priemerného osobného mzdového bodu, bol približne na úrovni priemernej mzdy. Ich priemerný osobný mzdový bod za roky 1984 až 2005 bude mať hodnotu presne 1,00.  

Pán Jerguš i pán Július sú dôchodkovo poistení od roku 1965, k 1. decembru 2006 by obaja dosiahli presne 42 rokov dôchodkového poistenia. 

Pán Jerguš i pán Július teda dosahujú rovnaké „parametre“ podstatné pre výpočet sumy starobného dôchodku.  

Pán Jerguš k 1. decembru 2005, teda rok pred dovŕšením dôchodkového veku, požiada Sociálnu poisťovňu o predčasný starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu predčasný starobný dôchodok prizná, a to vo výške: 

Základná suma: 1,00 x 41 x 195,31 = 8 007,71 Sk  

(k 1. decembru 2005 dosiahne 41 rokov dôchodkového poistenia) 

Takto vypočítaná suma sa znižuje nasledovne: 

O predčasný starobný dôchodok požiadal o 365 dní skôr, ako dovŕši dôchodkový vek. 365 dní znamená 13 začatých 30-dňových intervalov, preto vyššie uvedenú základnú sumu 8 007,71 Sk znížime o 13 krát 0,5 %, čiže o 6,5 %.  

Suma predčasného starobného dôchodku pána Jerguša bude 7 488 Sk.  

Podľa § 293e zákona sa dôchodkové dávky v roku 2005 zvyšujú osobitným spôsobom – dôchodok vo výške 7 488 Sk sa zvýši o 8,85 %.  

Výsledná suma predčasného starobného dôchodku pána Jerguša, ktorý mu Sociálna poisťovňa prizná k 1. decembru 2005, bude suma 8 151 Sk. 

Podľa § 82 zákona sa k 1. júlu 2006 zvýši suma predčasného starobného dôchodku pána Jerguša približne o 6 %. Suma predčasného starobného dôchodku pána Jerguša tak od 1. júla 2006 bude približne 8 640 Sk. 

Pán Jerguš bude počas poberania predčasného starobného dôchodku ďalej pracovať až do 1. decembra 2006. Pripomíname, že jeho mzda je približne na úrovni priemeru, v roku 2005 to znamená mesačnú mzdu približne 17 000 Sk a v roku 2006 mesačnú mzdu približne 18 500 Sk. 

V čase od 1. decembra 2005 do 31. decembra 2005 dosiahne osobný vymeriavací základ pána Jerguša sumu 17 000 Sk. Pre výpočet osobného mzdového bodu za rok 2005 sa berie do úvahy všeobecný vymeriavací základ za rok 2004 (§ 11 ods. 2), teda suma 189 900 Sk. Osobný mzdový bod pána Jerguša za toto obdobie bude: 

17 000 : 189 900 = 0,0896 

V čase od 1. januára 2006 do 30. novembra 2006 dosiahne pán Jerguš osobný vymeriavací základ vo výške 203 500 Sk. Pre výpočet osobného mzdového bodu za rok 2006 sa berie do úvahy všeobecný vymeriavací základ za rok 2004 (§ 68 ods. 6), teda suma 189 900 Sk, osobný mzdový bod pána Jerguša za toto obdobie bude: 

203 500 : 189 900 = 1,0717 

Súčet polovice osobných mzdových bodov pána Jerguša za obdobie od 1. decembra 2005 do 30. novembra 2006 bude 1/2 x 0,0896 + 1/2 x 1,0717 = 0,58065. 

Pri predpoklade, že aktuálna dôchodková hodnota v roku 2006 bude suma 212 Sk, bude súčet polovice osobných mzdových bodov násobený aktuálnou dôchodkovou hodnotou v roku 2006 suma: 

0,58065 x 212 = 123,10 Sk

Sociálna poisťovňa teda k 1. decembru 2006 zvýši predčasný starobný dôchodok pána Jerguša o sumu 124 Sk. Pán Jerguš bude mať od 1. decembra dôchodok vo výške 8 764 Sk. 

Pán Július na rozdiel od pána Jerguša nepožiada Sociálnu poisťovňu o predčasný starobný dôchodok. Pán Július pracuje až do dovŕšenia dôchodkového veku a k 1. decembru 2006 požiada Sociálnu poisťovňu o riadny starobný dôchodok. 

Výška starobného dôchodku pána Júliusa bude (pri predpokladanej dôchodkovej hodnote pre rok 2006 približne 212 Sk) vo výške: 

1,00 x 42 x 212 = 8 904 Sk

Podľa § 82 zákona sa dôchodky priznané od 1. júla 2006 do 31. decembra 2006 zvýšia odhadom približne o 6 % (rovnako sme uvažovali, keď sme „zvyšovali“ sumu predčasného starobného dôchodku pána Jerguša, pozri vyššie). Suma starobného dôchodku pána Júliusa tak bude približne 9 439 Sk. 

Porovnajme na záver výšku dôchodkov vyplácaných pánovi Jergušovi a pánovi Júliusovi od 1. decembra 2006.  

Pán Jerguš bude mať dôchodok 8 764 Sk. 

Pán Július bude mať dôchodok 9 439 Sk, teda o 675 Sk mesačne vyšší. 

Pán Jerguš však na rozdiel od pána Júliusa rok poberal predčasný starobný dôchodok spolu vo výške približne 100 000 Sk. Na to, aby sa tento rozdiel medzi nimi vyrovnal v podobe vyššieho starobného dôchodku pána Júliusa, musí prejsť niečo vyše 12 rokov. 

Pripomeňme, že v tomto príklade sme neuvažovali o krátení obdobia, za ktoré sa znižuje predčasný starobný dôchodok, v prípade poistenca, ktorý spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a neuplatní si nárok na túto dávku (pozri § 68 ods. 7 až 9). Ak by sme tak urobili a pán Jerguš by mal „odpustené“ znižovanie sumy predčasného starobného dôchodku, dospeli by sme zrejme k záveru, že žiadať o predčasný starobný dôchodok (rok pred dovŕšením dôchodkového veku) sa oplatí. 

(3) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal predčasný starobný dôchodok alebo jeho časť, suma predčasného starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zastavenia výplaty predčasného starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. 

(4) Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku dôchodkového poistenia získaného počas poberania predčasného starobného dôchodku vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa prihliada na sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu. 

(5) Suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu sa zníži o polovicu pomernej sumy predčasného starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia. 

Príklad: 

Pán Juraj sa narodil 1. marca 1960. Dôchodkový vek 62 rokov dovŕši 1. marca 2022. V roku 2005 uzavrie zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení a stane sa sporiteľom v II. pilieri.  

Pán Juraj sa rozhodne požiadať o predčasný starobný dôchodok k 1. marcu 2020.  

Jeho vymeriavací základ v rokoch 1984 až 2020, čo je rozhodujúce obdobie pre určenie priemerného osobného mzdového bodu, bol približne na úrovni priemernej mzdy. Priemerný osobný mzdový bod vypočítame ako priemer osobných mzdových bodov za roky 1984 až 2020 – bude mať hodnotu povedzme presne 1,00.  

K 1. 3. 2020 dosiahne pán Juraj celkom 42 rokov dôchodkového poistenia. Vynásobíme priemerný osobný mzdový bod počtom rokov a aktuálnou dôchodkovou hodnotou odhadovanou pre rok 2020 – nech je to povedzme 380 Sk. 

1,00 x 42 x 380 = 15 960 Sk. 

O predčasný starobný dôchodok požiadal o 730 dní skôr, ako dovŕši dôchodkový vek. 730 dní znamená 25 začatých 30-dňových intervalov, preto uvedenú sumu znížime o 25 krát 0,5 %, čiže o 12,5 %. Suma predčasného starobného dôchodku po tomto znížení bude 13 965 Sk.  

Pretože pán Juraj bol od roku 2005 do roku 2020 sporiteľom (15 rokov), sumu predčasného starobného dôchodku znížime o polovicu pomernej sumy predčasného starobného dôchodku patriacej za roky 2005 až 2020. 

Pomerná suma predčasného starobného dôchodku za 15 rokov starobného dôchodkového sporenia sa určí nasledovne: 

Celková suma predčasného starobného dôchodku za 42 rokov dôchodkového poistenia je 13 965 Sk. 

Suma pripadajúca na jeden rok je: 13 965 : 42 = 332,50 Sk 

Suma pripadajúca na 15 rokov: 332,50 x 15 = 4 987,5 Sk 

Z toho polovica: 4 987,5 : 2 = 2 493,75 Sk 

Sumu predčasného starobného dôchodku teda znížime o sumu 2 493,75 Sk.  

13 965 - 2 493,75 = 11 472 Sk (po zaokrúhlení nahor na celé koruny) 

Výsledná suma predčasného starobného dôchodku pána Juraja bude 11 472 Sk. 

Pri predpoklade, že k 1. 3. 2020 bude suma životného minima vo výške 7 500 Sk, bude podmienkou na priznanie predčasného starobného dôchodku, aby jeho suma bola vyššia ako 0,6-násobok sumy aktuálneho životného minima, teda suma vyššia ako 4 500 Sk. Túto podmienku pán Juraj bez problémov splní. 

Sporitelia zúčastnení v II. pilieri však musia splniť aj podmienku, podľa ktorej suma nasporená na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa ku dňu požiadania o vyplácanie predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia musí byť najmenej v hodnote potrebnej na vyplácanie tohto dôchodku doživotne v sume, ktorá dosahuje najmenej 0,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.  

V roku 2020 pri predpokladanom životnom minime 7 500 Sk by to znamenalo mať nasporenú sumu dostačujúcu na výplatu predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia vo výške najmenej 4 500 Sk mesačne. To znamená, že pán Juraj by mal mať na svojom účte nasporených odhadom najmenej 600 až 700 tisíc Sk. Ak sa takúto sumu za roky 2005 až 2020 pánovi Jurajovi podarí nasporiť, bude mať nárok na predčasný starobný dôchodok. Ak sa to nepodarí, nebude mať nárok na predčasný starobný dôchodok – ani zo Sociálnej poisťovne, ani z II. piliera. 

(6) Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. 

Rovnako ako je tomu pri výpočte osobného mzdového bodu na účely výpočtu starobného dôchodku (§ 66 ods. 8) aj pri stanovení osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia pri vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok sa dosiahnutý osobný vymeriavací základ delí všeobecným vymeriavacím základom spred dvoch rokov.  

Napríklad, ak poistenec požiada o predčasný starobný dôchodok v roku 2007, rozhodujúce obdobie pre určenie jeho priemerného osobného mzdového bodu končí rokom 2006. Osobný mzdový bod za rok 2006 sa vypočíta ako podiel osobného vymeriavacieho základu poistenca dosiahnutého v roku 2006 a všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2004 – čo je suma 189 900 Sk. 

Takto sme postupovali vo vyššie uvedených príkladoch. 

(7) Poistencovi, ktorý ku dňu uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a neuplatní si nárok na dávku v nezamestnanosti, sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku podľa odseku 1, skráti o obdobie, počas ktorého by mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8) Poistencovi, ktorý ku dňu, od ktorého požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, na ktorú by mal nárok ako evidovaný uchádzač o zamestnanie, a tento nárok si neuplatní, sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku podľa odseku 1, skráti o obdobie, počas ktorého by mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 

(9) Poistencovi, ktorý ku dňu, od ktorého požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, na ktorú by mal nárok ako evidovaný uchádzač o zamestnanie, a tento nárok si neuplatní, a ku dňu, od ktorého požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, bol poistený v nezamestnanosti sedem rokov nepretržite, sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku podľa odseku 1, skráti o dvojnásobok obdobia, počas ktorého by mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti. 

Na úvod si pripomeňme, že podľa § 104 ods. 1 zákona poistenec má v zásade nárok na dávku v nezamestnanosti vtedy, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky. 

Pri uplatňovaní nároku na predčasný starobný dôchodok je zvýhodnený poistenec, ktorý ku dňu uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok alebo ku dňu, od ktorého požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, na ktorú by mal nárok, ak by bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a neuplatní si nárok na dávku v nezamestnanosti.  

Takémuto poistencovi sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku (o 0,5 % za každých začatých 30 dní...), skráti o obdobie, počas ktorého by mal nárok na dávku v nezamestnanosti – čo je podľa § 105 ods. 1 zákona v zásade doba 6 mesiacov.  

Ešte viac je zvýhodnený poistenec, ktorý ku dňu, od ktorého požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, bol poistený v nezamestnanosti sedem rokov nepretržite. U takéhoto poistenca sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku, skráti o dvojnásobok obdobia, počas ktorého by mal nárok na dávku v nezamestnanosti – teda v zásade o jeden rok. 

Príklad: 

Pán Karol dovŕši dôchodkový vek 15. mája 2006. K 17. septembru 2005 požiada o predčasný starobný dôchodok. Pán Karol je zamestnanec, jeho aktuálne zamestnanie trvá od 1. mája 2002, predtým bol dobrovoľne nezamestnaný, predchádzajúce zamestnanie ukončil 31. decembra 2001. 

Pán Karol v posledných 4 rokoch pred 17. septembrom 2005, teda v čase od 17. septembra 2001 do 16. septembra 2005, bol poistený v nezamestnanosti viac ako 3 roky. Nespĺňa však podmienku siedmich rokov nepretržitého poistenia v nezamestnanosti (nebol poistený od 1. januára 2002 do 30. apríla 2002). 

Základná suma dôchodku vypočítaná ako súčin priemerného osobného mzdového bodu za rozhodujúce obdobie rokov 1994 až 2004, doby dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej pre rok 2004 nech je 8 000 Sk. 

Táto suma sa kráti o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku. Pretože pán Karol spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, uvedené obdobie sa kráti o 6 mesiacov. Pán Karol dovŕši dôchodkový vek 15. mája 2006 – po skrátení o 6 mesiacov sa dostaneme na 15. november 2005. Obdobie od 17. septembra 2005 do 14. novembra 2005 vrátane trvá 60 dní. Znamená to, že suma predčasného starobného dôchodku sa kráti o 2 x 0,5 %, teda o 1 %. 

99 % z 8 000 Sk = 7 920 Sk. 

Podľa § 293e zákona sa dôchodkové dávky v roku 2005 zvyšujú osobitným spôsobom – dôchodok vo výške 7 920 Sk sa zvýši o 8,85 %. Výsledná suma predčasného starobného dôchodku pána Karola teda bude 8 621 Sk. 

Praktická rada: Pri úvahách, či požiadať o predčasný starobný dôchodok, by mali slabšie zarábajúci poistenci využiť ustanovenie § 63 ods. 4 zákona. Pripomeňme, že podľa § 63 ods. 4 sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a štandardne určeným priemerným osobným mzdovým bodom v roku 2004 60 %, v roku 2005 40 %, v roku 2006 20 %. 

Príklad: 

Pani Kveta dovŕši dôchodkový vek 1. 10. 2006. V rokoch 1984 až 2004 vrátane mala osobný vymeriavací základ na úrovni polovice všeobecného vymeriavacieho základu, v roku 2005 a takisto 2006 možno predpokladať rovnaký trend. Pani Kveta je nepretržite zamestnaná už viac ako sedem rokov. 

Ak pani Kveta o starobný dôchodok požiada v deň dovŕšenia dôchodkového veku, teda k 1. 10. 2006 a dosiahne 38 rokov dôchodkového poistenia, tak výška jej starobného dôchodku bude stanovená takto: 

Priemerný osobný mzdový bod stanovený za roky 1984 až 2005 je 0,5. 

Podľa § 63 ods. 4 sa v roku 2006 k priemernému osobnému mzdovému bodu pripočíta hodnota 20 % z rozdielu (1,0 - 0,50).  

K priemernému osobnému mzdovému bodu sa teda pripočíta hodnota 0,1. 

Výsledný priemerný osobný mzdový bod po tejto úprave bude 0,6. 

Suma dôchodku je daná ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, počtu rokov dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorá bude pre rok 2006 stanovená približne vo výške 212 Sk. 

0,6 x 38 x 212 = 4 834 Sk 

V zmysle § 82 bude táto suma zvýšená odhadom o 6 %.  

Starobný dôchodok pani Kvety, ktorý by jej bol priznaný k 1. 10. 2006, by teda mal výšku približne 5 125 Sk. 

Ak si však pani Kveta požiada o predčasný starobný dôchodok rok pred dovŕšením dôchodkového veku, teda ak o predčasný starobný dôchodok požiada k 1. 10. 2005, sumu predčasného starobného dôchodku určíme takto: 

Najskôr vypočítame sumu starobného dôchodku k 1. 10. 2005.  

Počet rokov dôchodkového poistenia bude 37 (38 - 1 = 37). 

Priemerný osobný mzdový bod stanovený za roky 1984 až 2004 je 0,5. 

Podľa § 63 ods. 4 sa v roku 2005 k priemernému osobnému mzdovému bodu pripočíta hodnota 40 % z rozdielu (1,0 - 0,50).  

K priemernému osobnému mzdovému bodu sa teda pripočíta hodnota 0,2. 

Výsledný priemerný osobný mzdový bod po tejto úprave bude 0,7. 

Suma dôchodku je daná ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, počtu rokov dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorá je pre rok 2005 stanovená vo výške 195,31 Sk. 

0,7 x 37 x 195,31 = 5 059 Sk 

Suma predčasného starobného dôchodku sa v prípade pani Kvety nebude krátiť, pretože pani Kveta spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, ak 1. 10. 2005 bola nepretržite poistená v nezamestnanosti o viac ako 7 rokov. 

Naviac podľa § 293e zákona sa dôchodok vo výške 5 059 Sk zvýši o 8,85 %. Výsledná suma predčasného starobného dôchodku pani Kvety teda bude 5 507 Sk. 

K ďalšej valorizácii v zmysle § 82 dôjde k 1. 7. 2006 a suma predčasného starobného dôchodku pani Kvety bude zvýšená odhadom o 6 %, teda na sumu 5 838 Sk. 

K 1. 10. 2006 bude predčasný starobný dôchodok preklasifikovaný na starobný dôchodok v nezmenenej sume, teda vo výške 5 838 Sk. 

Dochádzame k veľmi zaujímavému záveru. Ak by pani Kveta v uvedenom príklade o predčasný starobný dôchodok nepožiadala, od 1. 10. 2006 by poberala starobný dôchodok 5 125 Sk. Vďaka tomu, že pani Kveta požiadala o predčasný starobný dôchodok v roku 2005, jej starobný dôchodok bude k 1. 10. 2006 suma až 5 838 Sk. Naviac dôchodok poberá už rok pred dovŕšením dôchodkového veku, za tento rok získa naviac približne 67 000 Sk. 

Uvedený príklad dokumentuje, aké je výhodné požiadať v správny čas o predčasný starobný dôchodok v prípade poistenca s podpriemerným príjmom, ktorý spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti (a ešte výhodnejšie pre toho, kto je poistený v nezamestnanosti nepretržite 7 rokov). 

Preklasifikovanie predčasného starobného dôchodku na starobný dôchodok 

§ 69 Vylúčenie nároku na starobný dôchodok 

(1) Poistenec, ktorému sa vypláca predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok. 

(2) Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku sa považuje za starobný dôchodok. 

Osobe, ktorá poberá predčasný starobný dôchodok, sa po dovŕšení dôchodkového veku predčasný starobný dôchodok automaticky preklasifikuje na „riadny“ starobný dôchodok. Poberateľ predčasného starobného dôchodku nemusí Sociálnu poisťovňu žiadať o túto zmenu. Výška takto preklasifikovaného starobného dôchodku je rovnaká, ako bola výška predčasného starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa teda starobný dôchodok neprepočítava. Tento fakt si treba uvedomiť, mnohí poberatelia predčasného starobného dôchodku majú totiž dojem, že po dovŕšení dôchodkového veku im Sociálna poisťovňa vypočíta „novú“ sumu starobného dôchodku – nie je to pravda. 

Príklad: 

Pán Kazimír dovŕši dôchodkový vek 17. marca 2006. K 1. októbru 2005 požiada Sociálnu poisťovňu o predčasný starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu predčasný starobný dôchodok prizná, a to vo výške 7 800 Sk. Predčasný starobný dôchodok sa od 17. marca 2006, kedy pán Kazimír dovŕši dôchodkový vek, považuje za starobný dôchodok, a to v nezmenenej výške 7 800 Sk. 

Zvyšovanie dôchodkov 

Zákon stanovuje v § 82 mechanizmus, podľa ktorého sa každoročne k 1. júlu všetky druhy dôchodkov zvyšujú. Súčasne sa podľa tohto mechanizmu zvyšujú aj dôchodky priznané v danom roku od 1. júla do 31. decembra. 

Pre zvyšovanie dôchodkov v roku 2005 sa však použije prechodné ustanovenie § 293e, podľa ktorého sa dôchodky vyplácané k 1. júlu 2005 a dôchodky priznané od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005 zvyšujú v závislosti od dovtedajšej sumy dôchodku: 

  • dôchodky do 3 906 Sk sa zvyšujú o 10,2 %, 
  • dôchodky od 3 907 Sk do 3 956 Sk sa zvyšujú na sumu 4 306 Sk, 
  • dôchodky od 3 957 Sk do 10 937 Sk sa zvyšujú o 8,85 %, 
  • dôchodky od 10 938 Sk do 11 077 Sk sa zvyšujú na sumu 11 907 Sk, 
  • dôchodky od 11 078 Sk do 14 719 Sk sa zvyšujú o 7,5 %, 
  • dôchodky od 14 720 Sk do 15 824 Sk sa zvyšujú na sumu 15 825 Sk, 
  • dôchodky vyššie ako 15 824 Sk sa nezvyšujú. 

Príklad: 

Pán Milan poberá starobný dôchodok vo výške 7 500 Sk. K 1. 7. 2005 sa jeho starobný dôchodok zvýšil o 8,85 % na sumu 8 164 Sk. 

Príklad: 

Pani Mária poberá predčasný starobný dôchodok vo výške 14 800 Sk. K 1. 7. 2005 sa jej predčasný starobný dôchodok zvýšil na sumu 15 825 Sk. 

Podľa navrhovanej novely zákona od 1. 1. 2006 by sa zvyšovanie dôchodkov malo riadiť podľa nového § 82, z ktorého vyberáme odseky 1 až 3

§ 82 Zvyšovanie dôchodkových dávok 

(1) Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, ktorých suma ku dňu zvýšenia je 

a)    nižšia ako 0,7-násobok priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, sa zvyšujú indexom zvyšovania určeným ako aritmetický priemer indexu medziročného rastu spotrebiteľských cien a indexu medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku,  

b)    od 0,7-násobku priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do sumy určenej ako súčin 0,7-násobku priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a podielu indexu zvyšovania podľa písmena a) a indexu priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaných Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zaokrúhlený na celé koruny nadol, sa zvyšujú na sumu určenú ako súčin 0,7-násobku priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a indexu zvyšovania podľa písmena a),  

c)    vyššia ako súčin 0,7-násobku priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a podielu indexu zvyšovania podľa písmena a) a indexu priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaných Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zaokrúhlený na celé koruny nadol, sa zvyšujú indexom priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaných Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. 

(2) Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. 

(3) Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka. Dôchodkové dávky priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú odo dňa ich priznania. Index priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a index zvyšovania podľa odseku 1 sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov Štatistického úradu SR a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 30. apríla príslušného kalendárneho roka. 

Počnúc rokom 2006 by sa mali dôchodky zvyšovať tromi rôznymi spôsobmi v závislosti od výšky dôchodku. 

Ukážme si, ako sa táto zmena odrazí na zvyšovaní dôchodkov k 1. 7. 2006. 

Predpokladajme, že priemerná mzda za rok 2005 dosiahne výšku 17 000 Sk, a teda, že medziročný rast priemernej mzdy (medzi rokmi 2004 a 2005, teda z 15 825 Sk na odhadovaných 17 000 Sk) bude približne 7,5 %.  

Predpokladajme, že medziročný rast spotrebiteľských cien (medzi rokmi 2004 a 2005) bude 5 %. 

Z toho následne vyplynú tieto hodnoty: 

0,7-násobok priemernej mzdy za rok 2005 je 0,7 x 17 000 = 11 900 Sk 

Index zvyšovania dôchodkov podľa § 82 ods. 1 je priemer 1,05 a 1,075, čo je 1,0625. 

Podiel indexu zvyšovania podľa § 82 ods. 1 a indexu medziročného rastu spotrebiteľských cien je daný ako 1,0625 : 1,05 = 1,0119. 

Suma potrebná pre určenie hornej hranice dôchodku pre zvyšovanie podľa § 82 ods. 1 je: 11 900 x 1,0119 = 12 042 Sk. 

Podľa § 82 ods. 1 sa budú dôchodky od 11 900 Sk do 12 042 Sk zvyšovať na sumu: 11 900 x 1,0625 = 12 644 Sk. 

Znamenalo by to, že: 

1.    Dôchodky nižšie ako 11 900 Sk by sa zvyšovali o 6,25 %. 

2.    Dôchodky od sumy 11 900 Sk do sumy 12 042 Sk by sa zvyšovali na sumu 12 644 Sk. 

3.    Dôchodky vyššie ako 12 042 Sk by sa zvyšovali o 5 %. 

Príklad: 

Pani Naďa poberá starobný dôchodok vo výške 11 899 Sk. K 1. 7. 2006 sa jej dôchodok zvýši podľa § 82 ods. 1 o 6,25 % na sumu 12 643 Sk. 

Pani Natália poberá starobný dôchodok vo výške 11 900 Sk. K 1. 7. 2006 sa jej dôchodok zvýši podľa § 82 ods. 1 na sumu 12 644 Sk. 

Pani Nina poberá starobný dôchodok vo výške 12 042 Sk. K 1. 7. 2006 sa jej dôchodok zvýši podľa § 82 ods. 1 na sumu 12 644 Sk. 

Pani Nora poberá starobný dôchodok vo výške 12 043 Sk. K 1. 7. 2006 sa jej dôchodok zvýši podľa § 82 ods. 1 o 5 % na sumu 12 646 Sk. 

Dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia 

V nasledujúcej kapitole sa budeme venovať systému starobného dôchodkového sporenia. Na úvod si zopakujeme základné pojmy definované podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Ďalej si popíšeme jednotlivé druhy dôchodkov poskytované zo starobného dôchodkového sporenia.  

Je starobné dôchodkové sporenie výhodné? 

Cieľom tohto materiálu nie je dať univerzálnu odpoveď na častú otázku – vstúpiť alebo nevstúpiť do II. piliera, teda stať sa sporiteľom podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení alebo nie. 

Serióznu odpoveď na túto otázku nie je možné formulovať. V prvom rade je to úloha skôr pre vešticu – ako sa bude vyvíjať ekonomika Slovenskej republiky v budúcnosti, aké budú ďalšie novelizácie zákonov, ako sa budú meniť parametre dôležité pre výpočet dôchodkov. Napriek tomu pár zásad možno na tomto mieste uviesť. 

V prospech starobného dôchodkového sporenia hovoria tieto argumenty: 

  • ide o sporenie v pravom slova zmysle. Každý sporiteľ má svoj osobný dôchodkový účet, na ktorom „vidí“, ako jeho výška rastie jednak vďaka vkladaným príspevkom, jednak zhodnocovaním uložených prostriedkov vďaka investičným aktivitám správcu dôchodkového fondu, 
  • ide o sporenie daňovo zvýhodnené. Príspevky zamestnávateľa sú pre zamestnávateľa daňovo uznaným výdavkom, pričom na strane sporiteľa nezvyšujú jeho základ dane, 
  • ak sporiteľ zomrie vo fáze sporenia, suma na jeho osobnom účte je predmetom dedenia. Ak zomrie sporiteľ vo fáze poberania dôchodku, a to formou programového výberu s doživotným dôchodkom a ak existuje disponibilný prebytok na jeho osobnom účte a niet „vdovy“ ani „sirôt“, ktorým by sa disponibilný prebytok vyplatil formou vdovského alebo sirotského dôchodku, tak disponibilný prebytok je rovnako predmetom dedenia, 
  • z dlhodobého hľadiska by sa prostriedky na osobných dôchodkových účtoch mali zhodnocovať relatívne výhodnejšie, než bude rast priemerných miezd. Od rastu priemerných miezd pritom závisí rast dôchodkov (pozri dôchodková hodnota) vyplácaných Sociálnou poisťovňou, 
  • výška budúceho dôchodku nie je závislá na politických rozhodnutiach budúcich vlád. Výška dôchodku závisí od výšky vložených príspevkov, „šikovnosti“ správcu dôchodkového fondu, výšky poplatkov správcovi dôchodkového fondu atď., ale nie od ťažko predvídateľných zmien vzorcov na výpočet dôchodku, ktorého sme a určite i budeme svedkami, pokiaľ ide o dôchodky zo Sociálnej poisťovne, 
  • sporenie je výhodnejšie pre osoby s vyšším príjmom, u ktorých je predpoklad, že v budúcnosti budú poberať nadpriemerne vysoké dôchodky. V reálnej praxi sme totiž svedkami, že vyššie dôchodky vyplácané zo Sociálnej poisťovne nie sú valorizované vôbec (pozri zvyšovanie dôchodkov k 1. júlu 2005, kedy sa dôchodky vyššie ako 15 824 Sk nezvyšovali ani o korunu) alebo budú valorizované menej ako nižšie dôchodky (pozri § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení navrhovanom po 1. januári 2006), 
  • prostriedky na osobných dôchodkových účtoch sú do značnej miery garantované štátom. Činnosť správcov dôchodkových fondov podlieha prísnej kontrole a možnosť zneužitia nasporených prostriedkov je málo pravdepodobná. 

V neprospech starobného dôchodkového sporenia hovoria tieto argumenty: 

  • v najbližších rokoch možno očakávať relatívne rýchly rast miezd. Keďže od rastu miezd závisí dôchodková hodnota – ako dôležitý parameter pre výpočet dôchodku zo Sociálnej poisťovne – bude nárast súm dôchodkov vyplácaných zo Sociálnej poisťovne počas cca 5 – 10 rokov rýchlejší ako porovnateľné zhodnocovanie prostriedkov na osobných dôchodkových účtoch sporiteľov v II. pilieri, 
  • podľa súčasného znenia zákona na výplatu dôchodku je potrebné byť sporiteľom najmenej 10 rokov alebo inak povedané, počas 120 mesiacov 120-krát „vložiť“ príspevok na osobný dôchodkový účet. Pre osoby vo vyššom veku nemusí byť táto podmienka splniteľná – ak sporiteľ príde o zamestnanie, nezačne podnikať, prípadne si povie, že už sa „napracoval dosť“, môže byť problém dosiahnuť túto dobu. Z tohto dôvodu sa ani neodporúča stať sa sporiteľom pre osoby vo veku okolo 50 rokov a viac, 
  • pre osobu v strednom veku, ktorá uvažuje o predčasnom starobnom dôchodku, môže byť predčasný starobný dôchodok nedostupný – viac v príslušnej kapitole k predčasným starobným dôchodkom zo Sociálnej poisťovne, 
  • je otázna výška poplatkov – najmä výška odplaty správcovi za správu dôchodkového fondu (nesmie presiahnuť 0,07 % priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde). V ročnom vyjadrení to predstavuje až 0,84 % hodnoty majetku, čo pri predpokladanom zhodnocovaní majetku o 3 % – 4 % je relatívne veľa. Tu však možno očakávať súperenie jednotlivých správcov i na poli výšky poplatkov, čo snáď v budúcnosti bude v prospech sporiteľa. 

Poznámka: 

V ďalšom texte budú použité skratky: 

SDS – starobné dôchodkové sporenie 

DSS – dôchodková správcovská spoločnosť 

Kto je sporiteľ (§ 6 zákona

Sporiteľom je: 

  • fyzická osoba, ktorá má zmluvu o SDS s DSS zapísanú do registra zmlúv, 
  • fyzická osoba, ktorej Sociálna poisťovňa určila dôchodkovú správcovskú spoločnosť podľa § 64 ods. 4 (sporiteľ, ktorý do 30 dní od vzniku účasti na SDS neuzatvoril zmluvu o SDS), 
  • sporiteľ podľa tohto zákona je aj poberateľ starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku ako disponibilného prebytku podľa § 32

Osoby zúčastnené na SDS 

„Noví“ poistenci sa stanú sporiteľmi povinne (§ 14 ods. 1 zákona

Povinne sa sporiteľmi stanú všetky osoby, ktoré pred 1. 1. 2005 neboli dôchodkovo poistené v Sociálnej poisťovni, t. j. každý, kto po 1. 1. 2005 bude prvýkrát poistený na dôchodkové poistenie ako: 

  • zamestnanec, 
  • SZČO povinne dôchodkovo poistená podľa zákona o sociálnom poistení
  • dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba podľa zákona o sociálnom poistení
  • občan vykonávajúci základnú, náhradnú, civilnú službu..., 
  • fyzická osoba, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku. 

„Starí“ poistenci sa môžu rozhodnúť stať sa sporiteľmi (§ 14 ods. 2 zákona

Fyzická osoba, ktorá pred 1. 1. 2005 bola dôchodkovo poistená a je: 

  • zamestnanec, 
  • SZČO povinne dôchodkovo poistená podľa zákona o sociálnom poistení
  • dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba podľa zákona o sociálnom poistení
  • občan vykonávajúci základnú, náhradnú, civilnú službu..., 
  • fyzická osoba, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku, 
  • sa do 30. 6. 2006 môže rozhodnúť stať sa sporiteľom. Ak sa dovtedy nerozhodne, po tomto termíne už musí zostať len „čistým“ poistencom v Sociálnej poisťovni a sporiteľom sa už po tomto termíne stať nemôže. Ak sa rozhodne stať sa sporiteľom a podpíše zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, nemôže svoje rozhodnutie vrátiť späť. Účasť na SDS mu vzniká odo dňa uzatvorenia zmluvy o SDS s príslušnou správcovskou spoločnosťou. 

Skupina študentov, za ktorých platil dôchodkové poistenie štát (§ 14 ods. 3 zákona

Fyzická osoba, ktorá pred 1. januárom 2005 bola dôchodkovo poistená a od 1. januára 2005 do 30. júna 2006 je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku a v tomto období nie je dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu, sa do 30 dní od prvého dôchodkového poistenia vzniknutého po 30. júni 2006 môže rozhodnúť stať sa sporiteľom. Ak sa dovtedy nerozhodne, po tomto termíne sa už sporiteľom stať nemôže. Ak sa rozhodne pre SDS, nemôže svoje rozhodnutie vrátiť späť. Účasť na SDS mu vzniká odo dňa uzatvorenia zmluvy o SDS s DSS. 

Invalidi (§ 14 ods. 4 zákona

Povinne zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení je aj fyzická osoba, ktorej sa vypláca invalidný dôchodok do dovŕšenia veku potrebného na nárok na starobný dôchodok, ak táto fyzická osoba pred vznikom nároku na invalidný dôchodok bola zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení (za takéto osoby platí príspevky na SDS Sociálna poisťovňa). 

Osoby, ktoré nie sú poistené, ale poistené boli 

Fyzická osoba, ktorá pred 1. januárom 2005 bola dôchodkovo poistená a od 1. januára 2005 do 30. júna 2006:  

  • nie je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie,  
  • nie je osoba, ktorá sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku a v tomto období nie je dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu, 
  • nie je zamestnancom, 
  • nie je SZČO povinne poistenou podľa zákona o sociálnom poistení
  • nie je dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba podľa zákona o sociálnom poistení
  • nevykonáva základnú, náhradnú, civilnú službu..., 
  • nie je fyzická osoba, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku, 

nemá možnosť stať sa sporiteľom. Ak sa chce stať sporiteľom, musí sa stať v období od 1. 1. 2005 do 30. 6. 2006 zamestnancom, SZČO alebo dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou aspoň na čas nevyhnutne potrebný na zaregistrovanie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. 

Dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia 

Zo starobného dôchodkového sporenia sa vyplácajú tieto druhy dôchodkov: 

Starobný dôchodok, a to vo forme: 

a)    programového výberu s doživotným dôchodkom,  

b)    doživotného dôchodku. 

Podmienky vyplácania starobného dôchodku: 

Predčasný starobný dôchodok, a to vo forme: 

a)    programového výberu s doživotným dôchodkom,  

b)    doživotného dôchodku. 

Podmienky vyplácania predčasného starobného dôchodku: 

  • sporiteľovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení
  • aktuálna hodnota osobného dôchodkového účtu sporiteľa ku dňu požiadania o vyplácanie predčasného starobného dôchodku je v hodnote potrebnej na vyplácanie tohto dôchodku doživotne v sume, ktorá dosahuje najmenej 0,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.  

Splniť túto podmienku bude problematické pre osoby, ktoré budú sporiť relatívne krátku dobu alebo platiť relatívne nízke príspevky. Preto osoby, ktoré v budúcnosti uvažujú o požiadaní o predčasný starobný dôchodok, by mali dobre zvážiť, či sa majú stať sporiteľmi. 

Pozostalostný dôchodok, a to: 

a)    vdovský dôchodok,  

b)    vdovecký dôchodok,  

c)    sirotský dôchodok. 

Formy vyplácania starobného a predčasného starobného dôchodku 

Programový výber s doživotným dôchodkom (§ 32 zákona) 

Programový výber s doživotným dôchodkom je forma vyplácania starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku, pri ktorej DSS prevedie určitú časť prostriedkov na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa do príslušnej (životnej) poisťovne. Prevedená suma musí byť najmenej v hodnote potrebnej na vyplácanie doživotného dôchodku doživotne v sume, ktorá dosahuje najmenej 0,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Z takto prevedenej sumy potom poisťovňa vypláca sporiteľovi doživotný dôchodok. 

Zostávajúca časť sa označuje výrazom disponibilný prebytok. Tento prebytok zostane v DSS a sporiteľ sa s DSS dohodne na spôsobe, akým ho DSS vyplatí sporiteľovi – mesačnými splátkami, kde počet splátok určí sporiteľ. Disponibilný prebytok môže byť sporiteľovi vyplatený jednorazovo. Zostatok disponibilného prebytku je predmetom dedenia. 

Príklad: 

Pán Oto je sporiteľom. K 6. aprílu 2023 dosiahne dôchodkový vek. Na svojom osobnom dôchodkovom účte má k tomuto dňu nasporenú sumu 1 000 000 Sk.  

Predpokladajme, že k 6. aprílu 2023 bude suma životného minima vo výške 8 000 Sk. 0,6-násobok sumy životného minima potom bude suma 4 800 Sk. Suma potrebná na vyplácanie doživotného dôchodku vo výške 4 800 Sk mesačne bude v tomto čase príslušnými matematickými metódami určená na 800 000 Sk. 

Pán Oto požiada o vyplácanie starobného dôchodku formou programového výberu, a to tak, že bude doživotne poberať dôchodok vo výške 5 000 Sk. Suma potrebná na vyplácanie doživotného dôchodku vo výške 5 000 Sk mesačne bude určená ako 830 000 Sk. Disponibilný prebytok bude hodnota na osobnom dôchodkovom účte po odpočítaní sumy potrebnej na zakúpenie doživotného starobného dôchodku – teda 1 000 000 Sk mínus 830 000 Sk = 170 000 Sk. 

Pán Oto môže správcovskú spoločnosť požiadať o jednorazové vyplatenie disponibilného prebytku vo výške celých 170 000 Sk alebo sa so správcovskou spoločnosťou dohodnúť na forme vyplácania mesačnými splátkami do dohodnutú dobu. 

Pán Oto sa rozhodne pre mesačné splátky. Počas doby 10 rokov mu správcovská spoločnosť bude mesačne vyplácať sumu 1 500 Sk. 

O šesť rokov pán Oto zomrie. Jeho dedičia majú nárok na dedenie zostatku nevyčerpaného disponibilného prebytku na jeho osobnom dôchodkovom účte. Jeho dedičia majú zároveň nárok na pozostalostné dôchodky (pozri príklad v ďalšej časti príspevku). 

Poznámka: 

Sumy potrebné na výplatu najmenšieho možného dôchodku sú v tomto i nasledujúcich príkladoch uvedené len ako orientačné. Uvedené sumy a výpočty majú len ilustratívny charakter. 

Doživotný dôchodok (§ 33 zákona

Doživotný dôchodok je forma vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, pri ktorej príslušná poisťovňa vypláca doživotný starobný dôchodok alebo doživotný predčasný starobný dôchodok. DSS prevedie všetky prostriedky na osobnom účte sporiteľa príslušnej poisťovni. Na základe tejto sumy poisťovňa určí sumu dôchodku a ten doživotne vypláca sporiteľovi. 

Príklad: 

Pani Olívia je sporiteľom. K 30. augustu 2018 dosiahne dôchodkový vek. Na svojom osobnom dôchodkovom účte má k tomuto dňu nasporenú sumu 400 000 Sk.  

Predpokladajme, že k 30. augustu 2018 bude suma životného minima vo výške 7 000 Sk. 0,6-násobok sumy životného minima potom bude suma 4 200 Sk. Suma potrebná na vyplácanie doživotného dôchodku vo výške 4 200 Sk mesačne bude určená ako 700 000 Sk.  

Výška nasporenej sumy na osobnom dôchodkovom účte pani Olívie bude len 400 000 Sk, čo bude málo na to, aby mohla pani Olívia požiadať o pridelenie starobného dôchodku formou programového výberu s doživotným dôchodkom. Na to by na svojom osobnom dôchodkovom účte musela mať nasporených najmenej 700 000 Sk. 

Pani Olívia teda môže požiadať len o doživotný dôchodok. Správcovská spoločnosť prevedie príslušnej životnej poisťovni aktíva vo výške 400 000 Sk. Životná poisťovňa bude pani Olívii doživotne vyplácať dôchodok vo výške približne 2 400 Sk mesačne. 

Pozostalostné dôchodky 

Pri úvahách, či sa stať sporiteľom, treba brať do úvahy možnosti pozostalostných dôchodkov, ktoré sú definované v zákone o starobnom dôchodkovom sporení

Vdovský dôchodok (§ 34 zákona) 

Vdove sa vypláca vdovský dôchodok po manželovi, ktorý ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Vdovský dôchodok sa vypláca počas jedného roka od smrti manžela.  

Po uplynutí jedného roka sa vdove vypláca vdovský dôchodok, ak ku dňu uplynutia jedného roka 

a)    sa stará o nezaopatrené dieťa,  

b)    je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo 

c)    dovŕšila dôchodkový vek. 

V prípade programového výberu s doživotným dôchodkom sa vdove vypláca suma mesačnej splátky z disponibilného prebytku a 60 % zo sumy doživotného dôchodku. 

V prípade doživotného dôchodku sa vdove vypláca 60 % zo sumy doživotného dôchodku. 

Rovnako všetko platí v prípade vdovca po zomretej manželke. 

Príklad: 

Nadviažeme na vyššie uvedený príklad, v ktorom sme rozoberali situáciu pána Ota. Pán Oto po šiestich rokoch poberania starobného dôchodku zomrel. Výška jeho starobného dôchodku bola 5 000 Sk mesačne. Pán Oto súčasne mal ešte 4 roky poberať mesačnú splátku disponibilného prebytku vo výške 1 500 Sk mesačne. 

Pani Pavlína je vdovou po pánovi Otovi. Pani Pavlíne bude počas jedného roka po smrti manžela príslušná poisťovňa vyplácať vdovský dôchodok vo výške 60 % starobného dôchodku manžela, teda vo výške 60 % zo sumy 5 000 Sk – čo bude suma 3 000 Sk mesačne. 

Pani Pavlíne bude až do vyčerpania zostatku disponibilného prebytku správcovská spoločnosť vyplácať mesačnú splátku disponibilného prebytku v rovnakej sume, ako vyplácala jej manželovi, teda vo výške 1 500 Sk mesačne. 

Sirotský dôchodok (§ 37 zákona) 

Nezaopatrenému dieťaťu sa vypláca sirotský dôchodok po zomretom rodičovi alebo po osvojiteľovi dieťaťa, ktorí ku dňu smrti boli poberateľmi starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Sirotský dôchodok sa nevypláca, ak dieťa bolo osvojené. 

V prípade programového výberu s doživotným dôchodkom sa sirote vypláca suma mesačnej splátky z disponibilného prebytku a 30 % zo sumy doživotného dôchodku. 

V prípade doživotného dôchodku sa sirote vypláca 30 % zo sumy doživotného dôchodku. 

Príklad: 

Nadviažeme na vyššie uvedený príklad, v ktorom sme rozoberali situáciu pani Olívie. Pani Olívia nemá manžela, má však nezaopatrené dieťa – 23-ročnú študentku VŠ Petru. 

Pani Olívia rok po začatí poberania starobného dôchodku (vo výške 2 400 Sk mesačne) zomrie. Jej dcéra Petra bude mať nárok na sirotský dôchodok vo výške 30 % sumy dôchodku svojej matky, pani Olívie. 

Petre bude príslušná poisťovňa vyplácať sumu 720 Sk mesačne (30 % z 2 400 Sk) až do času, kedy Petra prestane byť nezaopatreným dieťaťom (v zásade kým doštuduje VŠ alebo do dovŕšenia 26 rokov veku). 

Súbeh vdovského a sirotského dôchodku (§ 43 zákona) 

Pri súbehu vdovského a sirotského dôchodku po poberateľovi starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku sa suma mesačnej splátky disponibilného prebytku rozdelí medzi vdovu/vdovca a nezaopatrené deti rovným dielom tak, aby v súčte dosiahla 100 % mesačnej splátky poberateľa. 

Podobne úhrn súm vyplácaných vdove/vdovcovi a nezaopatreným deťom zo sumy doživotného dôchodku nesmie prekročiť v súčte 100 % sumy doživotného dôchodku poberateľa. 

Príklad: 

Pán Pavol zomrel vo veku 66 rokov. Pán Pavol poberal starobný dôchodok vo výške 6 000 Sk mesačne. Pán Pavol mal ešte 10 rokov poberať mesačnú splátku disponibilného prebytku vo výške 2 100 Sk mesačne. 

Pán Pavol mal manželku Ruženu a dve nezaopatrené deti Stanislava a Simonu. 

Pani Ružene ako vdove bude až do doby, kým sa neprestane starať o nezaopatrené deti alebo kým sama nedovŕši dôchodkový vek, najmenej však po dobu jedného roka po smrti manžela, príslušná poisťovňa vyplácať vdovský dôchodok. 

Syn Stanislav a dcéra Simona budú mať nárok na sirotský dôchodok až do času, kým neprestanú byť považované za nezaopatrené deti. 

V súčte nesmie úhrn súm vyplácaného vdovského a sirotských dôchodkov prekročiť sumu doživotného dôchodku pána Pavla, teda sumu 6 000 Sk. 

Suma vdovského dôchodku je v zásade 60 % zo sumy dôchodku poberateľa, sumy sirotských dôchodkov sú v zásade 30 % zo sumy dôchodku poberateľa. Mechanickým spočítaním by sme dostali 120 % – čo je veľa. 

Preto sumu 100 % rozdelíme na tri časti v pomere 60 : 30 : 30. 

Sumu starobného dôchodku pána Pavla teda rozdelíme na: 

3 000 Sk vdovského dôchodku pre pani Ruženu, 

1 500 Sk sirotského dôchodku pre syna Stanislava, 

1 500 Sk sirotského dôchodku pre dcéru Simonu. 

Dcéra Simona o rok doštuduje vysokú školu. Prestane tak byť nezaopatreným dieťaťom a nebude mať viac nárok na sirotský dôchodok po svojom otcovi. K tomuto dňu sa súčasne upraví suma vdovského dôchodku pani Ruženy na 60 % sumy starobného dôchodku po jej manželovi – teda na 3 600 Sk a súčasne sa upraví suma sirotského dôchodku syna Stanislava (stále je nezaopatreným dieťaťom) na 30 % sumy starobného dôchodku po otcovi – teda na 1 800 Sk.  

Pokiaľ ide o disponibilný prebytok, vdove Ružene, sirotám Stanislavovi a Simone bude správcovská spoločnosť až do vyčerpania zostatku disponibilného prebytku vyplácať mesačnú splátku disponibilného prebytku v rovnakej sume, ako vyplácala pánovi Pavlovi, teda všetkým trom týmto osobám v úhrnnej výške 2 100 Sk mesačne. 

Suma 2 100 Sk mesačne sa pritom rozdelí vdove a sirotám rovným dielom – pani Ružena, deti Stanislav a Simona budú každý dostávať 700 Sk mesačne. 

Dôchodky z doplnkového dôchodkového sporenia 

Doplnkové dôchodkové sporenie alebo inak III. pilier dôchodkového systému dopĺňa povinný systém dôchodkového poistenia a systém (v budúcnosti povinného) starobného dôchodkového sporenia. 

Doplnkové dôchodkové sporenie je upravené zákonom č. 650/2004 Z. z. (ďalej len „zákon“). 

V nasledujúcej kapitole sa budeme venovať systému starobného dôchodkového sporenia. Na úvod si zopakujeme základné pojmy definované podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Ďalej si popíšeme jednotlivé druhy dôchodkov poskytované zo starobného dôchodkového sporenia.  

Výhody doplnkového dôchodkového sporenia 

V prípade väčšiny zamestnávateľov dnes možno konštatovať, že sú zapojení do systému doplnkového dôchodkového sporenia. Pre ich zamestnancov to znamená, že zamestnávatelia im prispievajú na ich osobné účty dohodnutou sumou. 

V prípade zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4 (pozri nariadenie vlády SR č. 511/2004 Z. z. o kritériách na zaraďovanie prác do kategórií...), povinne platí príspevky zamestnávateľ najmenej vo výške 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca. 

Štát podporuje doplnkové dôchodkové sporenie daňovými zvýhodneniami. Pre zamestnávateľa sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie bez ohľadu na ich výšku položkou plne započítateľnou do daňovo uznaných výdavkov. Na druhej strane však príspevok zamestnávateľa je položkou zvyšujúcou základ dane zamestnanca. Pre zamestnanca sú však ním zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie nezdaniteľnou časťou znižujúcou jeho základ dane, a to až do výšky 12 000 Sk ročne. 

V prípade smrti účastníka je zostatok jeho osobného účtu predmetom dedenia. 

Dávky z doplnkového dôchodkového sporenia 

Z doplnkového dôchodkového sporenia sa poskytujú dávky: 

  • doplnkový starobný dôchodok – doživotný alebo dočasný, 
  • doplnkový výsluhový dôchodok – doživotný alebo dočasný, 
  • jednorazové vyrovnanie,  
  • odstupné. 

Podmienky vyplácania doplnkového starobného dôchodku: 

Príklad: 

Pán Rudolf má 54 rokov. Rozhodne sa zapojiť do doplnkového dôchodkového sporenia. Nárok na doplnkový starobný dôchodok bude mať po dovŕšení dôchodkového veku 62 rokov, napriek tomu, že sporil na doplnkové dôchodkové sporenie len 8 rokov. 

Príklad: 

Pán Rastislav bol účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia 14 rokov. Po dovŕšení veku 55 rokov môže požiadať doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doplnkového starobného dôchodku, napriek tomu, že ešte nedovŕšil dôchodkový vek (62 rokov). 

Doplnkový starobný dôchodok doživotný 

Výška sumy závisí od sumy nasporenej na osobnom účte účastníka a od veku účastníka. 

Doplnkový starobný dôchodok dočasný 

Výška sumy závisí od sumy nasporenej na osobnom účte účastníka, od počtu rokov, počas ktorých sa bude dôchodok vyplácať a od veku účastníka. 

Podmienky vyplácania doplnkového výsluhového dôchodku: 

  • účastník sporil najmenej 5 rokov pri výkone prác zaradených na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4, 
  • účastník dovŕšil 40 rokov. 

Príklad: 

Pán Miloš bol účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia 7 rokov. Z toho 6 rokov vykonával práce zaradené do kategórie 3. Po dovŕšení veku 40 rokov môže požiadať doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doplnkového výsluhového dôchodku. 

Doplnkový výsluhový dôchodok doživotný 

Výška sumy závisí od sumy nasporenej na osobnom účte účastníka a od veku účastníka. 

Doplnkový výsluhový dôchodok dočasný 

Výška sumy závisí od sumy nasporenej na osobnom účte účastníka, od počtu rokov, počas ktorých sa bude dôchodok vyplácať a od veku účastníka. 

Doplnkový výsluhový dôchodok 

Týka sa zamestnanca, ktorý vykonáva práce zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4. 

Podmienka: minimálne sporenie 5 rokov a dosiahnutie veku 40 rokov. 

Jednorazové vyrovnanie 

Nárok na jednorazové vyrovnanie je pri: 

  • vzniku nároku na invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a to vo výške 100 % hodnoty zostatku na osobnom účte účastníka, 
  • vzniku nároku na doplnkový starobný dôchodok, a to najviac do sumy 50 % hodnoty zostatku na osobnom účte pri doživotnom doplnkovom starobnom dôchodku a najviac do sumy 25 % hodnoty zostatku na osobnom účte pri dočasnom doplnkovom starobnom dôchodku, 
  • oprávnenej osobe (dedičovi) v prípade smrti účastníka, a to vo výške 100 % hodnoty zostatku na osobnom účte účastníka. 

Príklad: 

Pán Rastislav bol účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia 14 rokov. Po dovŕšení veku 55 rokov požiadať doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku. Suma na osobnom účte pána Rastislava je k tomuto dňu vo výške 40 000 Sk. Pán Rastislav môže požiadať o jednorazové vyrovnanie až do výšky 200 000 Sk. 

Odstupné 

Vyplatí sa, ak účastník nesplnil podmienky nároku na doplnkový starobný dôchodok alebo doplnkový výsluhový dôchodok. Vyplatí sa v sume určenej dávkovým plánom, najmenej vo výške 80 % hodnoty zostatku na osobnom účte účastníka. 

Výplata dávok 

Dočasné dôchodky, jednorazové vyrovnanie a odstupné vypláca doplnková dôchodková spoločnosť. Doživotné dôchodky vypláca (komerčná) poisťovňa na základe poistnej zmluvy. 

Záver 

Dôchodkový systém v Slovenskej republike pozostáva z dvoch povinných a jedného dobrovoľného piliera. 

I. pilier – dôchodkové poistenie, bol v roku 2004 reformovaný do dnešnej podoby, v ktorej je zdôraznená zásluhovosť poistenca – v zásade platí, že výška dôchodku závisí od doby poistenia a výšky odvedeného poistného. Žiaľ, dnes nemožno hovoriť o stabilite tohto subsystému, keďže zákon sociálnom poistení je často novelizovaný, a to značne i v ustanoveniach týkajúcich sa dôchodkových dávok. Rok 2006 je rokom parlamentných volieb, preto možno i v najbližších rokoch očakávať zásahy do spôsobu výpočtu dôchodkov ďalšími úpravami zákona. 

V druhej polovici roka 2005 sa už vyše polovica ekonomicky aktívneho obyvateľstva zapojila do starobného dôchodkového sporenia. Zdá sa, že starobné dôchodkové sporenie získalo pomerne veľkú popularitu. Dúfajme, že podobne úspešné bude i hospodárenie dôchodkových fondov a že sporitelia budú mať v budúcnosti najmenej také dôchodky, s akými počítali pri podpise zmlúv. 

Dobrým doplnkom povinných pilierov sa javí subsystém doplnkového dôchodkového sporenia. Najmä v prípade zamestnancov, ktorým na doplnkové dôchodkové sporenie v rámci sociálneho programu prispieva zamestnávateľ, bude budúci doplnkový starobný dôchodok vítaným prilepšením príjmu vo vyššom a dôchodkovom veku.