Odstupné a odchodné poskytnuté zamestnávateľom


Anotácia:

Za akých podmienok má zamestnanec nárok na odstupné a odchodné a aký je postup pri ich zdaňovaní.


Popis článku

Názov: Odstupné a odchodné poskytnuté zamestnávateľom
Titul: Personálny a mzdový poradca podnikateľa
Ročník: 2009
Číslo: 2-3
Strana: 55
Dátum právneho stavu [od]: 1. 9. 2007
Dátum právneho stavu [do]: 31. 12. 2008

Autori:

Viera Valicová


Podmienky nároku na vyplatenie odstupného a odchodného upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), ale napríklad aj zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V príspevku sa budeme zaoberať len príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce, nie právnymi normami, ktoré sa vzťahujú na špecificky vymedzené skupiny občanov. V závere vysvetlíme princípy zdaňovania tohto peňažného príjmu zamestnanca. 

V § 76 Zákonníka práce ods. 1 až 5 je ustanovené odstupné a v odseku 6 odchodné. Spoločnou črtou odstupného a odchodného je, že sa poskytujú len pri skončení pracovného pomeru. Odstupné môže byť vyplatené zamestnancovi počas niekoľkých pracovných pomerov viackrát, na rozdiel od odchodného, ktoré sa vypláca len jedenkrát, a to pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov. Ide o samostatné nároky, ktoré sa vzájomne nevylučujú, pričom musia byť splnené všetky zákonné podmienky.  

Zákon č. 348/2007 Z. z., ktorý menil a dopĺňal Zákonník práce, s účinnosťou od 1. septembra 2007 upravuje odseky 1 a 2 ustanovenia § 76 – Základné podmienky uplatnenia odstupného. Napriek tomu, že ostatné odseky neboli upravené a doplnené touto novelou, budeme sa zaoberať celým znením ustanovenia § 76, a to v prepojení na daňové hľadisko.  

1. Odstupné vymedzené v § 76 Zákonníka práce ods. 1 až 5 

Odstupné je možné chápať ako určitý druh kompenzácie, ktorou zamestnávateľ zmierňuje dôsledky pri prepustení zamestnanca. Na odstupné nemajú nárok zamestnanci, ktorí pracujú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti).  

Znenie § 76 ods. 1 Zákonníka práce 
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.  

Poznámka: 
Podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak:  
a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, 
b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.  

Zamestnávateľovi sa ukladá povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ale aj dohodou, z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov. Podľa nového právneho stavu zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen ako alternatívu za „vzdanie sa výpovednej doby“, ale aj popri čerpaní výpovednej doby. Zamestnancovi tak vznikne právny nárok nielen na odstupné, ale i na výpovednú dobu. 

Ak má zamestnávateľ poskytnúť odstupné pre dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu, vyžaduje sa lekársky posudok, výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti, tento posudok vydá poskytovateľ a posudzovanie vykoná poskytovateľom určený lekár (§ 16 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).  

Poznámka
Zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

U zamestnanca sa výška odstupného určuje okrem iného aj s ohľadom na výšku jeho mzdy. Výška odstupného nesmie byť nižšia ako dvojnásobok priemerného mesačného zárobku. Ak je zamestnanec v pracovnom pomere päť rokov a viac (roky odpracované v celosti alebo aj s prerušením), patrí mu vyššie odstupné, a to vo výške najmenej trojnásobku priemerného mesačného zárobku. Zákonníkom práce ustanovené výšky súm odstupného možno zvýšiť v rámci kolektívnej zmluvy, potom sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.  

Príklad č. 1: 
Predstavenstvo spoločnosti rozhodlo o zatvorení svojich prevádzok a o skončení pracovného pomeru so zamestnancami. Zamestnávateľ ukončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodov v § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Každý zamestnanec dostal odstupné vo výške závislej od dĺžky doby zamestnania u tejto spoločnosti, avšak s prihliadnutím na zvýšené odstupné dohodnuté pri kolektívnom vyjednávaní.  

Príklad č. 2: 
Zamestnankyňa odpracovala v odbore školstva 38 rokov. V roku 2008 v januári dovŕšila dôchodkový vek, pracovala ďalej do konca júna 2008, dala výpoveď, skončila pracovný pomer a požiadala o poskytnutie starobného dôchodku pred skončením pracovného pomeru. Od zamestnávateľa požadovala odstupné a odchodné. Zamestnankyňa nemá nárok na odstupné, pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok má nárok len na odchodné.  

Príklad č. 3: 
Zamestnanec nemôže vykonávať doterajšiu prácu zo zdravotných dôvodov, o zdravotnom stave predložil zamestnávateľovi potvrdenie od lekára. Zamestnávateľ nemal nijaké voľné miesto, ktoré by prichádzalo do úvahy vzhľadom na zdravotný stav zamestnanca. Zamestnanec bude mať nárok na odstupné, ak mu dá zamestnávateľ výpoveď z dôvodu, že ako zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo ak pracovný pomer sa skončí dohodou z tohto istého dôvodu. V tomto prípade patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné. 

Príklad č. 4: 
Zamestnávateľ rozhodol o zrušení celej výroby, pracovala tu aj zamestnankyňa, ktorá bola v tom čase na rodičovskej dovolenke. Uvedený dôvod organizačnej zmeny podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce umožňuje skončenie pracovného pomeru výpoveďou, na výpoveď z tohto dôvodu sa v zmysle § 64 ods. 3 písm. a) Zákonníka práce nevzťahuje ochranná doba – zákaz výpovede. Zamestnankyňa má nárok na vyplatenie odstupného. 

Znenie § 76 ods. 2 Zákonníka práce: 
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.  

Zákonníkom práce je ustanovené, že zamestnancovi, ktorý nesmie vykonávať prácu zo zdravotných dôvodov a zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer výpoveďou, sa zvyšuje odstupné, a to vo výške najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku. Zvýšený zákonný nárok na odstupné má zároveň motivačne pôsobiť na zamestnávateľa v tom smere, aby modernizáciou technologických zariadení a zvyšovaním úrovne bezpečnosti pri práci minimalizoval rizikové pracoviská v maximálnej možnej miere.  

Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu zamestnávateľ poskytne odstupné aj pri dohode o skončení pracovného pomeru, ak dôvodom skončenia pracovného pomeru budú vyššie uvedené dôvody.  

Príklad č 5: 
Zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku nesmie vykonávať svoju doterajšiu prácu pre chorobu z povolania. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ nemal pre tohto zamestnanca inú vhodnú prácu, ukončil jeho pracovný pomer výpoveďou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné.  

Znenie § 76 ods. 3 Zákonníka práce: 
Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.  

Ak zamestnanec opäť nastúpi k zamestnávateľovi, resp. k jeho právnemu nástupcovi, u ktorého sa pracovný pomer skončil, a bolo mu vyplatené odstupné, je povinný vrátiť odstupné v celej sume alebo jeho pomernú časť určenú podľa počtu dní od opätovného nástupu do zamestnania do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.  

Príklad č. 6: 
Zamestnávateľ ukončil výpoveďou pracovný pomer so zamestnancom 30. septembra 2008 z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Zamestnanec dostal odstupné vo výške štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, a to v závislosti od dĺžky doby zamestnania u tejto spoločnosti, s prihliadnutím na zvýšené odstupné dohodnuté pri kolektívnom vyjednávaní. Zamestnanec opäť nastúpil k tomu istému zamestnávateľovi 20. októbra 2008, pomernú časť odstupného od opätovného nástupu do zamestnania vrátil zamestnávateľovi. 

Znenie § 76 ods. 4 Zákonníka práce: 
Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona

Odstupné zamestnancovi nepatrí, ak dochádza k zániku zamestnávateľa s právnym nástupníctvom. V takomto prípade sa mení len zamestnávateľský subjekt, pracovný pomer sa nekončí, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.  

Príklad č. 7: 
Doterajší zamestnávateľ (právnická osoba) zanikol 31. mája 2008, preberajúci zamestnávateľ (právnická osoba) prevodom od 1. júna 2008 pokračuje ako zamestnávateľ voči prevedeným zamestnancom. Platné pracovné zmluvy zaväzujú preberajúceho zamestnávateľa takým istým spôsobom ako doterajšieho zamestnávateľa. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov z doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom prechádzajú na právneho nástupcu. Zamestnancom nepatrí odstupné.  

Znenie § 76 ods. 5 Zákonníka práce: 
Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.  

Zamestnávateľ má vyplatiť odstupné po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, Zákonník práce umožňuje však zamestnávateľovi dohodnúť sa so zamestnancom aj inak. 

Poznámka: 
Podľa § 130 ods. 2 Zákonníka práce sa mzda vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.  

Príklad č. 8: 
Zamestnávateľ v kolektívnej zmluve uzavretej medzi ním a odborovou organizáciou sa zaviazal uskutočniť výplatu miezd raz mesačne, najneskôr v dvanásty deň po ukončení predchádzajúceho mesiaca. V mesiaci september 2008, a to dňa 10. 9. 2008, uskutočnil výplatu miezd zamestnancov za mesiac august 2008, v tomto termíne vyplatil aj odstupné zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončil pracovný pomer výpoveďou k 31. augustu 2008 z dôvodu organizačných zmien.  

Platenie poistného z odstupného 

Z hľadiska vykonávania sociálneho poistenia a zdravotného poistenia má zamestnávateľ a zamestnanec zákonmi ustanovené povinnosti platenia, resp. neplatenia poistného. Zamestnávateľovi a ani zamestnancovi nevzniká povinnosť platiť poistné z vyplateného odstupného na sociálne poistenie a ani na zdravotné poistenie.  

Poznámka: 
Podľa § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) sa odstupné nezahŕňa do vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie a na zdravotné poistenie. 

Príklad č. 9: 
Zamestnávateľ skončil 31. mája 2008 so zamestnancom pracovný pomer v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Zamestnancovi vyplatil zamestnávateľ odstupné v sume 75 350 Sk. Z tohto príjmu zamestnanca zamestnávateľ neodvádza poistné na sociálne poistenie a ani na zdravotné poistenie. Zamestnanec je povinný platiť len preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti. 

2. Odchodné vymedzené v § 76 ods. 6 Zákonníka práce 

Odchodné je možné chápať ako určité poďakovanie zamestnancovi za jeho celoživotný výkon práce. 

Znenie § 76 ods. 6 Zákonníka práce: 
Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 134, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení.  

Poznámka: 
Priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období (§ 134 Zákonníka práce). Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období, používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. 

Tento zákonný nárok prislúcha len pri skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov. Nie je pritom rozhodujúce, akým spôsobom sa pracovný pomer skončil. 

Pre zamestnávateľov už je legislatívne taxatívne ustanovená povinnosť vyplácať odstupné aj zamestnancom, ktorí odchádzajú do predčasného starobného dôchodku. Naopak, okruh tých, ktorí odchádzajú do invalidného dôchodku a majú nárok na odchodné, sa zúžil na tých, ktorých miera postihnutia je viac ako sedemdesiat percent

Rozdielne vzniká nárok na starobný dôchodok a na predčasný starobný dôchodok. Nárok na predčasný starobný dôchodok nie je určený konkrétnym dňom, je len limitovaný výškou dôchodku, ktorá nesmie klesnúť pod zákonom určenú hranicu. Iné to je pri starobnom dôchodku, do ktorého môže odísť zamestnanec len vtedy, keď už nárok naň má, teda môže oň požiadať. Odchodné má zamestnávateľ vyplatiť po skončení pracovného pomeru bez toho, aby zamestnanec oň musel žiadať, pričom nie je rozhodujúce, ako dlho trval pracovný pomer.  

Príklad č. 10: 
Zamestnanec nadobudol dôchodkový vek v januári 2007, týmto dňom mu bol priznaný starobný dôchodok. Ku dňu 30. apríla 2008 tento zamestnanec požiadal o skončenie pracovného pomeru, zamestnávateľ však s ním opäť od 1. mája 2008 uzatvoril pracovný pomer na dobu určitú. Pretože zamestnávateľ uzatvoril znovu pracovný pomer s týmto zamestnancom, jeden pracovný pomer nadväzuje na druhý, fakticky nejde o skončenie pracovnoprávneho vzťahu, na odchodné tento zamestnanec nemá nárok. Len keď definitívne skončí zamestnanec výkon práce u tohto zamestnávateľa, bude mu patriť odchodné.  

Príklad č. 11: 
Zamestnankyňa navrhla zamestnávateľovi skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 31. augusta 2008 s tým, že požiadala od 1. septembra 2008 Sociálnu poisťovňu o priznanie predčasného starobného dôchodku. Podmienkou na vyplatenie odchodného je dátum skončenia pracovného pomeru a existencia nároku zamestnanca na dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, Sociálnou poisťovňou vydané právoplatné rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku. Zamestnankyňa má nárok na vyplatenie odchodného, spĺňa obe pracovné podmienky.  

Príklad č. 12: 
Zamestnanec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav odišiel po skončení pracovného pomeru 30. júna 2008 priamo do invalidného dôchodku, t. j. s platnosťou od 1. júla 2008. Zamestnanec má nárok na odchodné, keďže na invalidný dôchodok išiel hneď po skočení pracovného pomeru a pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. 

Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odchodného. Priaznivejšia výška odchodného môže byť predmetom právnej úpravy kolektívnej zmluvy, avšak za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na dôchodok. V prípade, ak si zamestnávateľ so sociálnym partnerom dohodne v kolektívnej zmluve pre zamestnancov výhodnejšie odchodné, takýto záväzok zamestnávateľa je právne nárokový, zamestnanec sa ho môže domáhať aj súdnou cestou.  

Vyššie odchodné môže tvoriť aj súčasť zmluvných podmienok dohodnutých už pri uzatváraní pracovnej zmluvy alebo pri zmene pracovnej zmluvy.  

Platenie poistného z odchodného 

Rovnako ako pri odstupnom, aj pri zamestnávateľom vyplatenom odchodnom nevzniká zamestnávateľovi a ani zamestnancovi povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie a ani na zdravotné poistenie. 

Poznámka: 
Podľa § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona o zdravotnom poistení sa odchodné nezahŕňa do vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie a na zdravotné poistenie. 

3. Postup zamestnávateľa pri zdaňovaní vyplateného odstupného, resp. odchodného 

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) upravuje daň z príjmov fyzickej osoby a spôsob platenia a vyberania dane. Príjmom sa rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby. Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy.  

Zákon o dani z príjmov taxatívne ustanovuje, ktoré príjmy nie sú predmetom dane a ktoré príjmy, aj keď sú predmetom dane, sú od tejto dane oslobodené. Odchodné a odstupné, ktoré vyplatí zamestnávateľ, je predmetom dane z príjmov, nie je však uvedené medzi príjmami, ktoré sú od dane oslobodené, ide teda o zdaniteľný príjem. 

Príklad č. 13: 
Právny dôvod na poskytovanie zákonného odstupného je upravený výlučne v Zákonníku práce. V kolektívnej zmluve, ktorú uzatvoril zamestnávateľ, akciová spoločnosť, s odborovou organizáciou, sa tento zamestnávateľ navyše zaviazal, že poskytne zvýšené motivačné odstupné, a to: o 4-násobok priemerného mesačného zárobku pre tých zamestnancov, ktorí u zamestnávateľa odpracovali nepretržite min. 3 – 15 rokov vrátane, a o 5-násobok priemerného mesačného zárobku pre zamestnancov, ktorí u zamestnávateľa odpracovali nepretržite 16 a viac rokov. Uvedené výšky súm motivačného odstupného dohodnuté v rámci kolektívnej zmluvy sú nárokové sumy, z daňového hľadiska ide o zdaniteľný príjem zamestnancov.  

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a platiteľom príjmu, je povinný zo zdaniteľného príjmu (odstupného a odchodného) vybrať podľa § 35 zákona o dani z príjmov preddavok na daň, resp. podľa § 43 zákona o dani z príjmov daň vybrať zrážkou. To, akým spôsobom daňovo vysporiada zamestnávateľ ním poskytnuté odchodné, resp. odstupné, je podmienené hlavne tým, v ktorom časovom momente sú tieto plnenia vyplatené. Uvedieme možnosti daňového vysporiadania:  

a) Výplata s posledne poskytnutou mzdou zamestnanca 

Vo väčšine prípadov zamestnávatelia vyplácajú odstupné ihneď po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, resp. aj odchodné vyplácajú pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, vyplácajú ich spolu (v úhrne) s posledne poskytnutou mzdou zamestnanca. 

Ak zamestnanec má podpísané vyhlásenie a uplatňuje si podľa § 36 zákona o dani z príjmov nezdaniteľnú časť zo základu dane na daňovníka alebo daňový bonus, a to v priebehu zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), jeho príjem sa vysporiada vždy preddavkovým spôsobom zdanenia podľa § 35 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ zahrnie ním poskytnuté odstupné, resp. odchodné do úhrnu zdaniteľných príjmov zamestnanca.  

Zamestnávateľ zrazí preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, ktorý je znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.  

Preddavok na daň zrazí zamestnávateľ pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca (§ 35 ods. 3 zákona o dani z príjmov). Zamestnávateľ odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru (§ 35 ods. 6 zákona o dani z príjmov).  

Príklad č. 14: 
Zamestnávateľ zatvoril svoje prevádzky a ukončil pracovný pomer u zamestnancov výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, výpovedná doba končila mesiacom marec 2008. Každý zamestnanec dostal vo výplatnom termíne 10. apríla 2008 aj odstupné vo výške závislej od dĺžky doby zamestnania v tejto spoločnosti, a to s prihliadnutím na zvýšené odstupné dohodnuté pri kolektívnom vyjednávaní. 

Pán Štefan Záremský mal uzavretú so zamestnávateľom pracovnú zmluvu a poberal mzdu vo výške 40 000 Sk, mal podpísané vyhlásenie, uplatňoval si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus na jedno dieťa. Zamestnávateľ poskytol tomuto zamestnancovi súčasne s výplatou mzdy aj peňažnú odmenu vo výške 35 000 Sk za vynikajúce dlhodobé výsledky v práci. Zamestnancovi bolo vyplatené aj odstupné vo výške 135 000 Sk. Zamestnávateľ zrazil preddavok na daň z príjmov z úhrnu príjmov tohto zamestnanca, poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie zrazil len zo mzdy a odmeny, z odstupného nevzniká zamestnancovi povinnosť platiť poistné. 

Mesačné zdanenie príjmu (výpočet): 

Hrubý príjem za mesiac marec 2008     (40 000 + 35 000 + 135 000)  

210 000 Sk

Poistné (celkom)

- 8 651 Sk

Základ dane

201 349 Sk

Nezdaniteľná časť na daňovníka    

- 8 208 Sk

Zdaniteľná mzda (mesačný čiastkový základ dane)    

193 141 Sk

Preddavok na daň    

36 696 Sk

Daňový bonus    

555 Sk

Čistý príjem zamestnanca    

165 208 Sk


Príjem vysporiadaný preddavkovým spôsobom zdanenia je potrebné u zamestnanca po ukončení zdaňovacieho obdobia daňovo vysporiadať, t. j. zahrnie sa do základu dane pri vykonaní ročného zúčtovania (§ 38 zákona o dani z príjmov), resp. pri podaní daňového priznania (§ 32 zákona o dani z príjmov).  

Ak zamestnanec nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovanie, potom je povinný podať daňové priznanie. Daňové priznanie je však povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, pre rok 2008 je to suma vo výške 49 248 Sk.  

Podľa § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov, ak zamestnanec nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, zamestnávateľ je povinný vystaviť zamestnancovi potvrdenie o vyplatenom zdaniteľnom príjme zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň. Uvedené potvrdenie vystavené zamestnávateľom je súčasťou daňového priznania.  

Zamestnancovi, ktorý poberá príjmy zo závislej činnosti a nemá podpísané vyhlásenie, neuplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka alebo daňový bonus a úhrn jeho príjmov vrátane poskytnutého odstupného, resp. odchodného presiahne sumu 5 000 Sk, sa tento príjem vysporiada rovnako ako v uvedenom príklade, t. j. preddavkovým spôsobom zdanenia podľa § 35 zákona o dani z príjmov

Tento postup však zamestnávateľ neuplatní, ak príjem zamestnanca nepresiahne v kalendárnom mesiaci výšku 5 000 Sk. Takýto prípad by sa nemal vyskytnúť, mzda vrátane odstupného, resp. odchodného (úhrn zdaniteľných príjmov) prekročí výšku tejto sumy.  

Zákon o dani z príjmov ustanovuje, že ak príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až g) zákona o dani z príjmov plynúci daňovníkovi od zamestnávateľa, u ktorého si neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ani daňový bonus podľa § 33, nepresiahne za kalendárny mesiac úhrnnú sumu 5 000 Sk, zdaní sa zrážkovo [§ 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov]. 

Zrážková daň je priamo pri zdroji daňovo vysporiadaná a nevstupuje u zamestnanca do ročného zúčtovania a ani do daňového priznania. Môže sa považovať za preddavok na daň, ak sa tento zamestnanec rozhodne a odpočíta si ho v daňovom priznaní (§ 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov). 

b) Výplata v inom termíne, ako je najbližší výplatný termín 

V praxi môže nastať situácia, že zamestnávateľ sa dohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného v iný deň, ako je najbližší výplatný termín, resp. sa dohodne s už dôchodcom na výplate odchodného v neskoršom termíne, kedy už nemá vyplácanú mzdu, takže odstupné alebo odchodné, resp. obidve tieto plnenia sú vyplatené samostatne. V týchto prípadoch vyplatená suma určite prekročí sumu 5 000 Sk, zamestnávateľ takýto príjem vysporiada vždy preddavkovým spôsobom zdanenia v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.  

Príklad č. 15: 
Zamestnanec ukončil pracovný pomer výpoveďou s dvojmesačnou výpovednou dobou dňa 31. marca 2008, o starobný dôchodok požiadal ešte v roku 2006, a to počas trvania pracovného pomeru. Poberanie dôchodku súbežne popri zárobkovej činnosti v pracovnom pomere sa nevylučuje. Podľa Zákonníka práce tomuto zamestnancovi vznikol nárok na odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov podľa zákona o sociálnom poistení. Zamestnávateľ sa dohodol so zamestnancom, že odchodné mu bude vyplatené až 15. mája 2008 ako samostatná suma vo výške 105 000 Sk. Zamestnanec nemal podpísané vyhlásenie, neuplatňoval si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a ani daňový bonus.  

Mesačné zdanenie príjmu (výpočet): 

Hrubý príjem v máji 2008    

105 000 Sk

Poistné sa nezráža

0 Sk

Základ dane

105 000 Sk

Nezdaniteľná časť

0 Sk

Zdaniteľná mzda (mesačný čiastkový základ dane)    

105 000 Sk

Preddavok na daň    

19 950 Sk

Čistý príjem zamestnanca    

85 050 Sk


Podľa § 11 ods. 7 zákona o dani z príjmov sa základ dane daňovníka neznižuje o sumu vypočítanú podľa odseku 2, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2, zníži sa základ dane podľa odseku 2 len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2, a vyplatenou sumou dôchodku.  

Príklad č. 16: 
Zamestnanec Juraj Kmeť vo februári 2008 požiadal o spätné priznanie starobného dôchodku od 5. januára 2008, pracovný pomer neprerušil a naďalej pracoval. Pretože nebol poberateľom starobného dôchodku k 1. januáru 2008, k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (§ 11 dsek 2 zákona o dani z príjmov).  

Zamestnávateľ ukončil pracovný pomer u tohto zamestnanca výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, výpovedná doba končila mesiacom máj 2008. Zamestnanec dostal vo výplatnom termíne 12. júna 2008 len mzdu za mesiac máj 2008, odstupnéodchodné vo výške 130 000 Sk, závislej od dĺžky doby zamestnania u tohto zamestnávateľa, s prihliadnutím na zvýšené odstupné a odchodné dohodnuté pri kolektívnom vyjednávaní, bolo tomuto zamestnancovi po dohode vyplatené až dňa 12. septembra 2008. Zamestnanec si ponechal u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie, ktorým si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti pri odchode nezrušil. Zamestnávateľ mu pri výplate odstupného a odchodného uplatní túto nezdaniteľnú časť základu dane.  

Mesačné zdanenie príjmu (výpočet): 

Hrubý príjem v máji 2008    

130 000 Sk

Poistné sa nezráža

0 Sk

Základ dane

130 000 Sk

Nezdaniteľná časť

- 8 208 Sk

Zdaniteľná mzda (mesačný čiastkový základ dane)    

121 792 Sk

Preddavok na daň    

23 140 Sk

Čistý príjem zamestnanca    

106 860 Sk

 
Uvedený príjem vysporiadaný preddavkovým spôsobom zdanenia je potrebné u zamestnanca po ukončení zdaňovacieho obdobia daňovo vysporiadať, zahrnúť do základu dane pri vykonaní ročného zúčtovania, resp. pri podaní daňového priznania

Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného (§ 76 ods. 3 Zákonníka práce).  

Zamestnávateľ postupuje podľa § 35 ods. 2 zákona o dani z príjmov, resp. podľa § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov. To znamená, že zrazí preddavok na daň, resp. daň vyberanú zrážkou pri vyplatení odstupného, resp. odchodného. V prípade, ak zamestnávateľovi zamestnanec následne (neskôr) vráti odstupné alebo jeho pomernú časť, potom je povinný zamestnávateľ túto zamestnancom vrátenú sumu odpočítať od základu dane zamestnanca v čase vrátenia a tým ju daňovo vysporiadať (vráti zamestnancovi preddavky na daň, resp. zrážkovú daň).  

V zmysle § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na dávku z garančného poistenia (dávka sociálneho poistenia), ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú napr. nárok na mzdu, nárok na náhradu mzdy za dovolenku, nároky cestovných výdavkov, sťahovacích a iných výdavkov, ale aj nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru. Na základe uvedeného je odstupné možné uspokojiť dávkou garančného poistenia.  

Odchodné nie je zaradené medzi tieto zákonné taxatívne vymedzené nároky, ktoré je možné uspokojiť dávkou garančného poistenia. Odchodné má na rozdiel od odstupného inú funkciu. Ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu prislúcha pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov.  

Podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane je oslobodená dávka sociálneho poistenia. To znamená, že dávka z garančného poistenia, ktorá je dávkou sociálneho poistenia a ktorú vypláca Sociálna poisťovňa, je oslobodená od dane, nevstupuje do ročného zúčtovania a ani do daňového priznania.  

Príklad č. 17: 
Zamestnankyňa si chce uplatniť z garančného poistenia okrem nároku na mzdu aj nárok na odstupné a odchodné. V zmysle § 234 ods. 5 zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovného pomeru podľa § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za posledné tri mesiace pracovného pomeru pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné tri mesiace pred skončením pracovného pomeru. Zamestnávateľ uvedie na tlačive zaslanom príslušnej Sociálnej poisťovni medzi nároky z pracovného pomeru tejto zamestnankyne aj nárok na odstupné, nie je však oprávnený uviesť medzi tieto nároky odchodné. Odstupné ako dávka garančného poistenia (dávka sociálneho poistenia) je oslobodená od dane, nevstupuje do základu dane pri ročnom zúčtovaní a ani pri daňovom priznaní. 

Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov zamestnávateľa najviac do výšky tohto limitu. Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú aj výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi [§ 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov].  

Ak sa v kolektívnej zmluve dohodlo vyššie odstupné a odchodné ako minimálny limit uvádzaný Zákonníkom práce, takéto plnenie dohodnuté v kolektívnej zmluve je daňovo uznaným výdavkom.