Výživné


Anotácia:
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je priamo zakotvená v zákone o rodine a tvorí jednu z celého komplexu zákonných rodičovských práv a povinností. Táto zákonná vyživovacia povinnosť rodičov vzniká voči deťom ich narodením a trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Zákon o rodine však ustanovuje aj iné druhy vyživovacej povinnosti, a to aj dieťa – rodič, či vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, príp. medzi ostatnými príbuznými.

Popis článku

Názov: Výživné
Titul: Personálny a mzdový poradca podnikateľa
Ročník: 2006
Číslo: 5
Strana: 233-241
Dátum právneho stavu [od]: 1. 7. 2005
Dátum právneho stavu [do]: 30. 6. 2006

Autori:

JUDr. Anna Jendralová


V článku sa budeme venovať všetkým druhom vyživovacej povinnosti ustanoveným v zákone o rodine č. 36/2005 Z. z., a to: 

1.    vyživovacej povinnosti rodičov k deťom 

2.    vyživovacej povinnosti detí k rodičom 

3.    vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými 

4.    vyživovacej povinnosti medzi manželmi 

5.    príspevku na výživu rozvedeného manžela 

6.    príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. 

Rozsah vyživovacej povinnosti 

Základom pre určovanie výživného sú odôvodnené potreby oprávneného (ten, kto má nárok na výživné) a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (ten, kto má vvživovaciu povinnosť). 

Za odôvodnené potreby oprávneného sa považujú nielen hmotné zabezpečenie jeho výživy, ale aj potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka, ako je ošatenie, bývanie, liečenie, výchovné pomôcky, kultúrne, športové potreby a pod. Odôvodnenosť potrieb oprávnenej osoby sa posudzuje podľa povahy každého jednotlivého prípadu osobitne. 

Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, zvažujú sa nielen jeho skutočné, resp. vykazované príjmy, ale aj stav, aký by mohol byť v prípade, že sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Nerozhoduje skutočný zárobok povinného, ak je preukázaná jeho spôsobilosť na výhodnejšie zamestnanie. Na druhej strane nie je možné povinného nútiť, aby nastúpil do inej, hoci lepšie platenej práce, ale napríklad v mieste vzdialenom od jeho bydliska a pod. 

Výživné sa nepriznáva vtedy, ak je to v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené neplatí v prípade výživného pre maloleté dieťa. 

Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo skutočností, ktoré platia v čase rozhodovania, vrátane posudzovania schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Súdnym rozhodnutím možno priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania. Ak ide o výživné pre maloleté deti a sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, možno priznať výživné i za uplynulé obdobie, najdlhšie za tri roky späť od tohto dňa začatia konania o určenie výživného. To isté platí obdobne o rozsudku, ktorým bol zmenený rozsah určeného výživného. 

Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu alebo dohodu o výživnom existuje v prípade zmeny pomerov na strane oprávneného i povinného. Môže pritom dôjsť nielen k zvýšeniu, ale aj k zníženiu rozsahu výživného, prípadne k jeho zrušeniu. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného za uplynulý čas, spotrebované výživné na maloleté deti sa nevracia. 

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 

Právo na výživné sa nepremlčuje, avšak premlčujú sa práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného. 

Započítanie vzájomných pohľadávok na výživné je prípustné len dohodou. Proti pohľadávkam na výživné, ktoré sa poskytuje maloletým deťom, nie je takéto započítanie prípustné. Ak je teda oprávnená osoba maloletá, nie je započítanie proti jej pohľadávke na výživné možné ani dohodou.  

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom 

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosť živiť sa znamená, že ide o trvalý stav. Ak si dieťa počas štúdia na vysokej škole v dennej forme zarába brigádnickou činnosťou, neznamená to, že prestalo byť nezaopatreným dieťaťom. 

Rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Základným princípom pritom je, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. 

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.  

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktorá je od 1. júla 2005 vo výške 2 150 Sk mesačne. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a ak rodičia žijú spolu, ako sa ktorý stará o domácnosť. 

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. 

O výživnom pre maloleté deti môže súd rozhodovať aj bez návrhu, ale výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. 

Vzor: 

Návrh na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa 


                                                                                                 Okresný súd
                                                                                                 v........................ 


Navrhovateľ:    matka, meno a priezvisko, bytom............................................................ 

Odporca:    otec, meno a priezvisko, bytom............................................................ 

Maloletá:    meno a priezvisko, nar..............., bytom u matky 


Návrh
matky na zvýšenie výživného pre maloletú
 

I. 

Rozsudkom Okresného súdu v ................................ zo dňa ................. č...................... bola maloletá ............... na čas po rozvode jej rodičov zverená do výchovy navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej mesačne sumu 800 Sk. 

Dôkaz: Rozsudok Okresného súdu v..................... sp. zn. ....................... 

II. 

Od roku ........................ náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli. V čase pôvodného rozhodovania o výživnom maloletá .............. chodila do 2. triedy základnej školy. Teraz navštevuje 1. ročník gymnázia v ….......................... . 

V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom maloletej odporca pracoval vo firme ............................................... s priemerným mesačným zárobkom 7 500 Sk a teraz tam dosahuje zárobok 15 000 Sk mesačne. Navrhovateľka pracovala v ................... ....................... ..................... ako .............................. s priemerným mesačným zárobkom 6 500 Sk. V súčasnej dobe má priemerný mesačný zárobok vo výške 9 000 Sk. 

Obidvaja rodičia máme vyživovaciu povinnosť iba k maloletej .......................... . 

Dôkaz:    Potvrdenie o návšteve školy
                Potvrdenie o príjme matky
                Potvrdenie o príjme otca vyžiadané súdom od zamestnávateľa otca
                Výsluch rodičov dieťaťa 

III. 

Od poslednej úpravy výživného pre maloletú …………….. došlo k podstatnej zmene, ktorá spočíva jednak v zásadnom zvýšení životných nákladov maloletej najmä v dôsledku prechodu na vyšší stupeň školy a výraznými športovými aktivitami (basketbal, ktorému sa venuje aj závodne v rámci školy), ako aj v podstatnom zvýšení zárobku odporcu. 

Navrhujem preto, aby súd vydal tento: 

r o z s u d o k: 

Súd mení rozsudok Okresného súdu v …………………………… zo dňa ……………. č. ………………………… v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že výživné pre maloletú ………………………………. voči odporcovi počnúc dňom ……………………… zvyšuje zo sumy 800 Sk na sumu 2 500 Sk, ktorá je splatná vždy do 10. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. 


V ………………….. dňa…………… 


                                                                                           ________________________
                                                                                                   podpis navrhovateľky 


Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením chránených údajov zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu vo výške 4 730 Sk.  

U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.  

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Okrem toho súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné. 

Za účelom pomoci oprávnenému dieťaťu v prípadoch, keď si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť, bol prijatý zákon č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom. Náhradné výživné je suma poskytnutá štátom namiesto povinnej osoby na zabezpečenie výživy oprávneného dieťaťa, ktorému bolo priznané výživné právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou. Povinnou osobou je rodič dieťaťa alebo iná fyzická osoba, ktorej bola právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou uložená povinnosť platiť výživné dieťaťu. O náhradné výživné žiada ten, komu má povinná osoba podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody platiť výživné pre dieťa, najčastejšie rodič dieťaťa, ktorému je dieťa zverené do výchovy alebo samotné plnoleté nezaopatrené dieťa, prípadne iná fyzická osoba alebo právnická osoba zabezpečujúca náhradnú starostlivosť o dieťa.  

Podmienky nároku na náhradné výživné sú: 

a)    neplatenie výživného v plnej výške povinnou osobou najmenej za tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a platenie výživného nemožno zabezpečiť výkonom rozhodnutia, resp. exekúciou počas najmenej troch mesiacov, t. j. k žiadosti sa prikladá potvrdenie príslušného súdu alebo exekútora, že žiadateľ sa návrhom na výkon rozhodnutia najmenej tri mesiace domáhal platenia výživného, 

b)    riadne plnenie povinnej školskej dochádzky oprávnenou osobou,  

c)    trvalý pobyt oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky. 

Žiadosť o náhradné výživné sa predkladá na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby. 

Náhradné výživné sa poskytne, len ak príjem žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sú posudzované spoločne podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, nie je vyšší ako 2,2-násobok sumy životného minima žiadateľa a súm životného minima fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne.  

Náhradné výživné sa poskytuje žiadateľovi vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo vo výške súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, t. j. najviac vo výške 2 580 Sk. Ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť čiastočne, náhradné výživné sa poskytne vo výške nezaplateného výživného. 

Poskytnutím náhradného výživného nárok oprávnenej osoby na výživné prechádza na štát. Povinná osoba zaplatí štátu okrem výšky náhradného výživného aj penále vo výške 25 % poskytnutého náhradného výživného. Na žiadosť povinného možno odpustiť penále za obdobie, počas ktorého sa povinná osoba preukázateľne nachádzala v hmotnej núdzi. 

Náhradné výživné sa nevypláca do cudziny. 

Vyživovacia povinnosť detí k rodičom 

Deti, ktoré majú príjem z vlastnej práce, sú povinné prispievať na náklady spoločnej domácnosti. Nezáleží pritom, či dieťa je plnoleté alebo nie. Ak rodič potrebuje materiálnu pomoc, je dieťa, ktoré je schopné samé sa živiť, povinné zabezpečiť mu primeranú výživu. Nejde len o stravu a bývanie, ale aj o ďalšie osobné potreby vrátane určitých kultúrnych, spoločenských potrieb primeraných veku. Najčastejšie prípady odkázanosti rodičov na podporu zo strany svojich detí vznikajú najmä v súvislosti so zhoršeným zdravím, keď rodičia nie sú schopní zabezpečiť zvýšené životné náklady zo svojich príjmov, resp. dôchodku. 

Každé dieťa schopné samo sa živiť sa podieľa na vyživovacej povinnosti voči rodičom v takom rozsahu, v akom pomere k ostatným deťom sú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Túto povinnosť majú aj v prípade, že nežijú s rodičmi v spoločnej domácnosti.  

Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými 

Rodinné vzťahy sa neobmedzujú len na rodičov a deti, ale zahŕňajú aj vzdialenejších príbuzných, a to potomkov a predkov v priamom rade. Netýka sa to príbuzných v pobočnom rade, t. j. súrodencov. 

Kritériom pre určenie práva na výživné medzi ostatnými príbuznými je „nevyhnutná potreba“, na rozdiel od práva rodičov na zabezpečenie „výživy primeranej“ výžive povinných detí.  

Vyživovacia povinnosť potomkov predchádza vyživovacej povinnosti predkov a vyživovacia povinnosť bližších príbuzných predchádza vyživovaciu povinnosť vzdialenejších príbuzných. Každý z príbuzných na rovnakom stupni plní vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných príbuzných. 

Príklad: 

Manželia Eva a Ján mali dvoch synov, Emila a Jozefa.  

Rodičia Evy sa volajú Mária a Peter. Sú babkou a dedkom Emila a Jozefa.  

Babka Mária má žijúcich rodičov, Ivana a Martu, ktorí sú prastarými rodičmi Emila a Jozefa. 

Dedko Peter už nežije a príjem babky Márie je taký nízky, že nie je schopná uhradiť náklady svojej domácnosti. Potrebuje preto pomoc od svojich príbuzných.  

Podľa zákona o rodine je ako prvá povinná plniť vyživovaciu povinnosť jej dcéra Eva. Keďže táto už nežije, vzniká povinnosť prispievať na nevyhnutné potreby babky Márie jej rodičom, Ivanovi a Marte, ktorí sú na rovnakom stupni, ako je už nebohá Eva. Obaja sú však už starí a ich dôchodky stačia už len na pokrytie ich vlastných životných nákladov. Vyživovacia povinnosť preto prechádza na vzdialenejších príbuzných, a tými sú vnuci babky Márie: Emil a Jozef.                  

Každý z nich by mal mať vyživovaciu povinnosť voči babke Márii v zásade rovnakú, avšak Emil je podstatne úspešnejší a solventnejší, takže jeho vyživovacia povinnosť je o 20 % väčšia ako jeho brata Jozefa, t. j. Emil má prispievať babke na nevyhnutné potreby vo výške 60 % a Jozef vo výške 40 %. Obaja sa s babkou dohodli, že výška nevyhnutných potrieb je 5 000 Sk mesačne. Emil dáva babke 3 000 Sk mesačne a Jozef 2 000 Sk mesačne. 

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi 

Podľa zákona o rodine má byť životná úroveň oboch manželov počas trvania ich manželstva v zásade rovnaká. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah pre tohto manžela. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. 

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom. 

Príspevok na výživu rozvedeného manžela 

Kým počas manželstva je vzájomná vyživovacia povinnosť v takom rozsahu, aby zabezpečovala obom manželom rovnakú životnú úroveň, po rozvode manželstva v prípade splnenia zákonných podmienok môže vzniknúť niektorému z manželov povinnosť prispievať bývalému manželovi na primeranú výživu.  

Podmienkou je, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a že neprešlo viac ako päť rokov od rozvodu. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd, pričom prihliadne na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. 

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. 

Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie. 

Príklad:  

Dva roky rozvedená pani Alžbeta začala poberať invalidný dôchodok. Vzhľadom na to, že jej príjmy sú veľmi nízke a dopočula sa, že jej bývalý manžel dobre zarába, rozhodla sa, že požiada o príspevok na výživu rozvedeného manžela. 

Podmienkou poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela je, že ten, kto o príspevok žiada, nie je schopný sám si zaobstarávať primeranú výživu a zároveň druhý je schopný a má možnosti poskytovať tento príspevok. Zákon však požaduje splnenie aj ďalšej podmienky, a to aby priznanie výživného nebolo v rozpore s dobrými mravmi (napríklad, ak sa o rozvod zaslúžil ten manžel, ktorý žiada príspevok alebo ak sa žiadateľ vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu preto, že radšej očakáva príspevok od rozvedeného manžela). 

Na rozdiel od zásady, že hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov počas trvania manželstva má byť rovnaká, požiadavka rovnosti v tomto prípade neprichádza do úvahy. Tu už zákon používa iné meradlo, a to zabezpečenie primeranej výživy rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný sám sa živiť.  

Skutočnosť, že rozvedený manžel poberá invalidný dôchodok a druhý manžel pracuje a slušne zarába, nie je sama osebe dôvodom pre určenie povinnosti prispievať invalidnému manželovi na výživu. Musí byť preukázané, že oprávnený nie je schopný pri vynaložení maximálneho úsilia zabezpečiť si prostriedky na výživu a jeho majetkové pomery to tiež neumožňujú, zatiaľ čo bývalý manžel je schopný a má možnosti a jeho majetkové pomery sú také, že môže prispievať druhému na výživu. Súd zváži všetky okolnosti, aby rozhodnutie o určení povinnosti platiť príspevok na výživu rozvedenému manželovi nebolo nemorálne.  

Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke 

Príspevok na výživu nevydatej matke je povinný poskytovať otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá. Príspevkom sa prispieva na úhradu primeraných nákladov na jej výživu a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.  

Otec dieťaťa je povinný poskytovať tento príspevok najdlhšie po dobu dvoch rokov a najneskôr odo dňa pôrodu. 

Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu. 

Právo žiadať uvedený príspevok sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu. 


Vzor: 

  

Návrh na určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke 


                                                                                                        Okresný súd
                                                                                                        v........................ 


Navrhovateľ:    matka – meno a priezvisko, bytom........................................................... 

Odporca:    otec – meno a priezvisko, bytom............................................................ 


Návrh na určenie príspevku na výživu
a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke
 


I. 

S odporcom som udržiavala vzťah dva roky. Zo styku s ním sa mi 3. 10. 2005 narodila dcéra ....................................... . Otcovstvo k maloletej bolo určené 28. 10. 2005 súhlasným vyhlásením rodičov pred .................................. úradom v ................................... . 

Dôkaz:    Výsluch účastníkov
                Rodný list dieťaťa 

II. 

V súčasnom období som na materskej dovolenke a poberám dávky v materstve. Odporca okrem výživného na dieťa v sume 600 Sk mesačne mi ničím neprispieva na úhradu mojej výživy a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Moje príjmy mi pritom nestačia pokryť výdavky spojené s primeranou výživou. Moje náklady spojené s tehotenstvom spočívali v zakúpení ošatenia a zdravotných topánok, ako aj zaobstarávaní obohatenej stravy o vitamíny a živiny. Odporca pracuje v ……………………………………… ako …………………… s mesačným zárobkom ………………… Sk. Je slobodný a nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti. 


Dôkaz:    Potvrdenia o príjmoch účastníkov
                Doklady o zakúpení ošatenia a obuvi počas tehotenstva
                Výsluch účastníkov 

III. 

So zreteľom na uvedené navrhujem, aby súd po vykonaní dokazovania vydal tento 


r o z s u d o k: 

Odporca je povinný prispievať navrhovateľke na výživu od 1. 10. 2005 do 30. 9. 2007 mesačne sumou 1 000 Sk, splatnou vždy do 10. dňa v mesiaci vopred. 

Na zameškané výživné sa odporcovi povoľujú splátky v sume 400 Sk mesačne, splatné spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok pri nesplnení jednej splátky. 

Odporca je povinný na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom navrhovateľke zaplatiť sumu 4 000 Sk a nahradiť trovy konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 


V…………………… dňa ………..… 


                                                                                           _________________ 

                                                                                         podpis navrhovateľky